Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/147/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: Z.. A. Y., Q.. X.X.XXXX, bytom A. Č..XX, X., toho času X J. O., X., O. XLG, I., zastúpená Advokátska kancelária Hopferova s.r.o., so sídlom Bajzova č. 2, Košice, proti žalovanému: Z.. H. Y., Q.. XX.XX.XXXX, bytom A. Č.. XX, X., zastúpený JUDr. Irenou Sopkovou, advokátkou, so sídlom Hlavná č. 25, Košice, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 27. februára 2020 v spojení s opravným uznesením zo dňa 27. októbra 2020

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 27. februára 2020 č.k. -472 v spojení s opravným uznesením zo dňa 27. októbra 2020 č.k. -537.

Žalovaný má proti žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) zhora označeným rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj len BSM) žalobkyni sumu 835,805 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal žalobkyňu a žalovaného zaplatiť súdny poplatok za konanie o vyporiadanie BSM každého z nich vo výške 33 € na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Nepriznal stranám sporu náhradu trov konania. Priznal štátu náhradu trov konania proti stranám sporu v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov k nehnuteľnosti zapísanej na LV Č.. XXX, kat. úz. X. Q. T., obec X. - X. Q. T. - dom súp. č. XXXX, postavený na parcele 1154/11, a to v spoluvlastníckom podiele 1, úveru poskytnutého žalovanému počas trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva zo Štátneho fondu rozvoja bývania, ktorý bol splácaný aj zo spoločných prostriedkov sporových strán, zostatkov na účtoch sporových strán a prostriedkov vynaložených na úhradu faktúry zo dňa 23.9.1993 za výrobu drevených okien a dverí.

3. Z vykonaného dokazovania vzal za preukázané, že manželstvo sporových strán bolo uzavreté dňa 11.9.1993 a rozvedené rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.2.2008, kedy došlo aj k zániku BSM. Po rozvode manželstva sa sporové strany dohodli (iba) na vyporiadaní hnuteľných vecí, patriacich do BSM. Z LV Č.. XXX kat. úz. X. Q. T., obec X. - X. Q. T. súd zistil, že žalovaný je zapísaný ako podielový spoluvlastník v podiele 1/2 rodinného domu súp. č. XXXX, postaveného na parc. č. 1154/11 - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 135 m2, zároveň je podielovým spoluvlastníkom vyššie uvedenej parcely, ako aj parc. č. 1154/136 - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 59 m2 a parc. č. 1154/142 - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 117 m2. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k rodinnému

domu je uvedená žiadosť o zápis domu . V časti C Ťarchy je zapísané záložné právo v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania so sídlom v Bratislave. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že parc. č. 1154/11 pôvodne vo výmere 272 m2 bola rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania zo dňa 5.11.1990, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.11.1990, pridelená rodičom žalovaného H. Y. a J. Y. a žalovanému za účelom výstavby rodinného domu s dvoma bytmi s tým, že pozemok musí byť zastavaný do konca roka 1993. Dohoda o zriadení práva osobného užívania bola k vyššie uvedenej parcele uzavretá dňa 21.11.1990 a zmluva bola registrovaná Štátnym notárstvom Košice - mesto dňa 23.11.1990 pod č. RII/2001/90. Za účelom výstavby rodinného domu s dvoma bytmi na vyššie uvedenej parcele bol žalovanému poskytnutý štátny príspevok na individuálnu bytovú výstavbu na základe zmluvy s bývalým Obvodným úradom Košice III zo dňa 30.12.1991 vo výške 50.000,- Kčs a v rovnakej výške bol tento príspevok poskytnutý na základe samostatnej zmluvy zo dňa 30.12.1991 aj rodičom žalovaného. Žalovanému a jeho rodičom bolo rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Košice III zo dňa 25.11.1991 vydané stavebné povolenie na výstavbu dvojbytového rodinnému domu na pozemku parc. č. 1154/11 v kat. úz. X. s tým, že po jej ukončení budú stavebníci túto stavbu užívať tak, ako bude stavba realizovaná. Prízemnú časť bytu bude realizovať H. Y. a manželka J. a bytovú jednotku na poschodí bude realizovať H. Y. mladší. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.1991. Zo stavebného povolenia vyplýva, že stavba bude realizovaná svojpomocne so začiatkom stavby 12/1991, jej ukončením 12/1994 a s celkovými nákladmi 500.000,- Kčs. Zo zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru a nenávratného príspevku zo dňa 12.6.1997 vzal súd za preukázané, že medzi Štátnym fondom rozvoja bývania a žalovaným bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej bola žalovanému ako dlžníkovi poskytnutá podpora vo forme úveru vo výške 254.000,- Sk a nenávratného príspevku vo výške 76.000,- Sk na výstavbu bytu v rodinnom dome v X. Q. T., X. XX, na základe stavebného povolenia vydaného dňa 24.11.1991, právoplatného dňa 16.12.1991. Zmluvu podpísala aj žalobkyňa ako manželka žalovaného (nie však ako spoludlžníčka - poznámka odvolacieho súdu). Z listinných dokladov predložených žalovaným (faktúry, doklady o nákupe, dodacie listy, potvrdenky, pokladničné doklady) vzal súd za preukázaný nákup stavebného materiálu na meno H. Y. alebo J. Y., pričom išlo o doklady vystavené pred uzavretím manželstva sporových strán. Vykonaným dokazovaním ďalej zistil, že otec žalovaného kúpnou zmluvou zo dňa 12.5.1999, ktorej vklad bol povolený dňa 21.5.1999, predal garáž za kúpnu cenu 41.890,- Sk a rodičia žalovaného osobitnou kúpnou zmluvou zo dňa 12. mája 1999 predali aj byt č. 18 na U. I. Č.. XX v X. za sumu 700.000,- Sk. Z výpovede svedkýň P. X. a K. U. vzal súd za preukázané, že so stavbou rodinného domu sa začalo pred svadbou sporových strán a stavba bola ešte pred svadbou zakrytá, bola urobená hrubá stavba so všetkými podlažiami a dom bol zasklený. Svedkyňa P. X. potvrdila, že finančne vypomohla pri stavbe rodinného domu matke žalovaného tak, že jej poskytla pôžičku vo výške 310.000,- Sk, ktorú jej matka žalovaného v celosti vrátila po predaji bytu. Potvrdila stavbu rodinného domu svojpomocne. Svedkyňa K. U. potvrdila, že na stavbe vypomáhal i jej nebohý manžel a finančne vypomohla matke žalovaného matka svedkyne (ktorá je zároveň starou matkou žalovaného) sumou 110.000,- Sk a rovnako potvrdila, že stavba bola budovaná svojpomocne. Obe svedkyne pritom uviedli, že rodinný dom v celosti financovali výlučne rodičia žalovaného. Z výpovede svedkyne J. Y., matky žalovaného, vzal súd za preukázané, že stavbu rodinného domu financovala spolu so svojim manželom výlučne z ich prostriedkov a ich vôľa bola taká, že po dostavbe dvojdomu jedna časť bude patriť žalovanému a druhá časť ich synovi. So stavbou sa začalo ešte pred uzavretím manželstva sporových strán a táto bola v čase uzavretia manželstva zastrešená, boli na nej okná aj dvere. Na stavbu rodinného domu si požičali prostriedky a pôžičky následne vrátili z predaja bytu a garáže a z takto získaných prostriedkov poskytla sumu 230.000,- Sk žalovanému za účelom splatenia úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Potvrdila však vedomosť, že z týchto prostriedkov žalovaný nesplatil celý úver. Zo svedeckých výpovedí Z.. H. Y. a S. E., ktorí sa podieľali na stavbe rodinného domu, vzal súd za preukázané, že so stavbou sa začalo ešte pred uzavretím manželstva sporových strán a do svadby bola stavba pod strechou, boli na nej okná a dvere a bola pripravená na vakovanie, pričom bola realizovaná svojpomocne. Rovnako svedok H. Y., otec žalovaného, vo svojej výpovedi uviedol, že so stavbou sa začalo ešte pred svadbou sporových strán v roku 1992 a do svadby bola postavená hrubá stavba, boli na nej aj okná a bol uzavretý vchod, pričom sa realizovala svojpomocne; svedok sa sám podieľal na výstavbe svojimi prácami a spolu s manželkou stavbu financovali. Z výpisu z účtu K. U. Y., a.s. za obdobie od 14.7.1997 do 16.3.2011 súd zistil, že žalovaný uhrádzal splátky úveru v sume 35,55 € mesačne od 24.4.2003 až do 21.1.2008, t.j. v celkovej sume 2.097,45 €. Zo správy W. U., G..Y.. zistil, že žalovaný bol majiteľom účtu v tejto banke so zostatkom ku dňu zániku BSM mínus 1.006,28 € a žalobkyňa bola majiteľkou účtu so zostatkom ku dňu zániku BSM v sume 425,84 €. Z faktúry č. 14279657 zo dňa 23.9.1993 súd zistil, že táto faktúra bola vystavená

na sumu 27.000,- Sk za výrobu drevených okien a dverí bez zasklenia a náterov a bola vystavená na meno : H. Y., U. X, X..

4. Právne súd posudzoval vec podľa ust. §, 148 ods. 1, 149 ods. 1 a 150 v spojení s ust. .

5. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že rodinný dom nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán, keďže stavba bola ešte pred uzavretím manželstva vecou v právnom zmysle. S vytváraním tejto veci začal žalovaný ako jeden z manželov ešte pred uzavretím manželstva, kedy boli vydané všetky stavebnoprávne rozhodnutia a zneli na meno žalovaného, ktorý bol aj vlastníkom stavebného pozemku v 1/2. Stavba rodinného domu bola dokončená ešte pred uzavretím manželstva sporových strán tak, že bola hrubá stavba, ktorá bola zakrytá, zastrešená a boli na nej okná aj dvere, stavba bola uzavretá a pripravená na vakovanie. Financovaná bola pritom výlučne z prostriedkov patriacich rodičom žalovaného a na jej stavbu ani dokončenie neboli použité spoločné finančné prostriedky. V čase uzavretia manželstva sporových strán boli na stavbe domu vybudované prvky dlhodobej životnosti, najmä zvislé a vodorovné konštrukčné prvky, konštrukcia strechy a schodišťa, ktoré charakterizujú stavbu ako vec v právnom zmysle slova, z čoho súd uzavrel, že do uzavretia manželstva vznikla vec výlučne patriaca do vlastníctva toho, kto ju postavil, v danom prípade žalovaného ako stavebníka (v rozsahu 1/2 - poznámka odvolacieho súdu), a teda nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Všetko, čo k pôvodnej rozostavanej stavbe v dôsledku dokončovacích prác prirastie, sa stáva jej súčasťou a vlastnícky už patrí tomu, komu patrila stavba ako vec v okamihu svojho vzniku. Zároveň vzal za preukázané, že stavbu financovali výlučne rodičia žalovaného zo svojich finančných prostriedkov a na základe uvedeného uzavrel, že rodinný dom nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva.

6. Pokiaľ ide o žalobkyňou tvrdené pasívum patriace do BSM, a to úver poskytnutý za trvania manželstva zo Štátneho fondu rozvoja bývania, súd prvej inštancie uviedol, že tento úver bol poskytnutý žalovanému ako žiadateľovi a v zmluve bola uvedená žalobkyňa ako jeho manželka. Nesporným v spore bolo, že úver vo výške 254.000,- Sk (8.431,26 €) bol poskytnutý len žalovanému ako dlžníkovi. Žalobkyňa zmluvu podpísala ako jeho manželka na výstavbu bytu v rodinnom dome v X. Q. T. Q. I. X. Č.. XX na základe stavebného povolenia zo dňa 24.11.1991 a čerpanie úveru bolo obmedzené len na vyššie dohodnutý účel. Nešlo o poskytnutie úveru v hotovosti, resp. prevodom hotovosti na účet, ale čerpanie úveru bolo podmienené predložením účtovného dokladu (faktúry), podpísaného určenou osobou a s taxatívne určenými náležitosťami. Nepochybne preto uvedený úver bol (musel byť) použitý na výstavbu (dostavbu) rodinného domu, a teda išlo o úver poskytnutý žalovanému výlučne na jeho majetok a nie na spoločnú vec (vec v BSM). Úver poskytnutý len žalovanému počas trvania manželstva a použitý na jeho výlučný majetok nie je spoločným záväzkom (dlhom) manželov, ale iba záväzkom žalovaného, a preto nebolo povinnosťou súdu a ani nebolo možné zostatok tohto úveru ku dňu zániku BSM vyporiadať. Spoločné záväzky totiž môžu vzniknúť iba z právneho úkonu jedného z manželov alebo oboch manželov, ktorý sa týka spoločných vecí ( ). V danom prípade išlo o uzavretie úverovej zmluvy len žalovaným a to za účelom získania finančných prostriedkov na dostavbu rodinného domu v jeho výlučnom vlastníctve, nešlo teda o právny úkon týkajúci sa spoločných vecí, čo vylučuje vznik spoločného záväzku manželov z tejto úverovej zmluvy. Iná je však otázka vyporiadania spoločných prostriedkov použitých na výlučný majetok žalovaného - tá časť úveru, ktorá bola zaplatená zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM s poukazom na . Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v rámci vyporiadania BSM je každý z manželov povinný nahradiť to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Uvedené platí aj v prejednávanej veci a to aj za predpokladu, že vykonaným dokazovaním existencia spoločného majetku, ktorý je potrebné vyporiadať, preukázaná nebola. Z výpisu z účtu K. U. Y., G..Y.. za obdobie od 14.7.1997 do 16.3.2011 vyplýva, že žalovaný uhrádzal splátky úveru v sume 35,55 EUR mesačne od 24.4.2003 až do dňa rozvodu manželstva, t. j. 21.2.2008. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé a aj preukázané a v spore nebolo sporné, že zo spoločných finančných prostriedkov bola takto zaplatená suma 2.097,45 € a žalovanej titulom vyporiadania tak patrí 1/2, t.j. suma 1.048,725 €. Strany sporu voči takémuto vyporiadaniu nemali žiadne námietky.

7. Pokiaľ ide o zostatky na účtoch sporových strán v W. U., G..Y.., kladný zostatok bol iba na účte žalobkyne vo výške 425,84 € a na základe toho súd uzavrel, že z tejto sumy 1/2 v rámci vyporiadania BSM je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému, t.j. sumu 212,92 €.

8. Vzájomným zápočtom vyššie uvedených súm, t.j. 1.048,425 € a 212,92 € určil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania BSM sumu 835,805 €.

9. Pokiaľ ide o vyporiadanie finančných prostriedkov vynaložených na úhradu faktúry č. 14279657 zo dňa 23.9.1993, súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia o zaplatení tejto faktúry zo spoločných finančných prostriedkov a neuniesla tak dôkazné bremeno v tomto smere, z ktorého dôvodu táto suma nemohla byť zahrnutá do vyporiadania BSM.

10. O povinnosti oboch sporových strán zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM rozhodol podľa v spojení s ust. a v spojení s položkou 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov. Súdny poplatok v danom prípade činí 66 €, keďže 3 % z vyporiadavaného majetku 425,84 € predstavujú sumu nižšiu ako 66 €, pričom ide minimálnu sumu poplatku.

11. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. a ich náhradu stranám sporu nepriznal vzhľadom na charakter sporu, v ktorom nebolo možné ustáliť mieru úspechu jednotlivých sporových strán.

12. V zmysle v spojení s Základných princípov zaviazal žalobkyňu a žalovaného nahradiť štátu vzniknuté trovy konania, spočívajúce v hotových výdavkoch za podanie správ bankami.

13. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa ust. , f / a a navrhla zmeniť napadnutý rozsudok tak, že súd rozhodne, že do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí aj stavba rodinného domu na adrese A. XX, X. a o povinnosti žalovaného vyplatiť jej vyrovnací podiel z tohto majetku pri zohľadnení úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Žiadala priznať aj náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %. Argumentovala tým, že v konaní bola nesprávne posúdená otázka toho, či stavba rodinného domu patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. S prihliadnutím na techniku výstavy a na moment začatia výstavby až v roku 1992 nie je technicky možné, aby do momentu uzavretia manželstva dňa 11.9.1993 už stavba bola v takom stave, aby ju bolo možné považovať za samostatnú vec. Rodinný dom mal byť preto zahrnutý do masy BSM a má byť predmetom vyporiadania. Vytýkala súdu, že prihliadol iba na dôkazy predložené žalovaným a ňou predložené dôkazy nezohľadnil. V nadväznosti na to považuje za nesprávny názor súdu vo vzťahu k úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania ako úveru, ktorý si vzal žalovaný na svoj ostatný majetok. Pokiaľ sa však odvolací súd stotožní už s vysloveným názorom ohľadne stavby, že táto nepatrí do BSM, v takom prípade žalobkyňa trvala na vyporiadaní jednak spoločných finančných prostriedkov, použitých na splácanie úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania, ale aj ďalšieho vynaloženého spoločného majetku na ostatný majetok žalovaného, konkrétne čo sa týka faktúry zo dňa 23.9.1993 za výrobu drevených okien a dverí. Podľa názoru žalobkyne faktúra za okná svedčí o tom, že v čase uzatvárania manželstva ešte stavba nemohla mať dvere a okná, keďže v tom čase ešte neboli vyrobené a vytýkala tiež súdu, že nie je zrejmé, ako dospel k záveru, že táto faktúra je vystavená na meno otca žalovaného a nie samotného žalovaného. Uviedla, že prostriedky na úhradu tejto faktúry boli vynaložené až po uzavretí manželstva so žalovaným, čo vyplýva z dátumu splatnosti faktúry. V ďalšom namietala nepreskúmateľnosť rozsudku a následne nehodnovernosť výpovede svedkov, ktorých žalovaný zabezpečil z okruhu svojej rodiny a známych. Zo všetkých týchto dôvodov navrhla rodinný dom zahrnúť do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vykonať jeho vyporiadanie.

14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že rodinný dom nepatrí do BSM a poukázal na uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 11.9.2017 sp. zn. ohľadne tohto záveru. Zdôraznil, že v tomto uznesení odvolací súd uviedol, že úlohou súdu v ďalšom konaní má byť už len vyporiadanie sa s otázkou, v akom rozsahu bol poskytnutý úver 254.000,- Sk z fondu rozvoja bývania použitý žalovaným na jeho výlučný majetok zaplatený zo spoločných finančných prostriedkov. Rozhodnutie súdu v tejto otázke považuje za správne a podložené listinnými dôkazmi. K faktúre za okná znovu uviedol, že jeho matka odmietla zaplatiť požadovanú sumu, aj keď okná už boli použité z dôvodu problémov s kvalitou okien a nedodržaním termínov, čo potvrdila aj čestným prehlásením. Naviac v konaní bolo preukázané aj financovanie takmer celej stavby jeho rodičmi. Žalovaný nemal finančné prostriedky, keďže ako čerstvý

absolvent vysokej školy nastúpil do zamestnania v septembri 1992 s nástupným platnom 2.800,- Kčs a nič neobjednával a ani nemohol objednávať. Materiál na stavbu rodinného domu zaobstáravali a objednávali jeho rodičia. Tvrdenia žalobkyne o nedôveryhodnosti svedkov považuje za nedôvodné a v tomto smere poukázal aj na konštatovanie odvolacieho súdu vo vyššie citovanom uznesení. Rozhodnutie súdu preto považoval za vecne správne.

15. Žalobkyňa v replike a žalovaný v duplike zotrvali na tvrdeniach uvedených v odvolaní a vo vyjadrení k odvolaniu.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (, a ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

17. Rozsudok je vo výroku (vo všetkých výrokoch) vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25. mája 2021 o 9.50 hod., v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené dňa 18. mája 2021 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. .

19. Žalobkyňa v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. , a , t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

20. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

21. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, pričom vykonal všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy, tieto dôkazy vyhodnotil podľa ust. a , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, rešpektujúc záväzný právny názor odvolacieho súdu, vyslovený v jeho zrušujúcom uznesnení sp. zn. a neboli zistené žiadne vady, týkajúce sa procesných podmienok, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

22. Správne, podrobné a presvedčivé sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

23. Žalobkyňa v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní v danej veci a odvolacie námietky žalobkyne preto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

24. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpovede na všetky argumenty, uvádzané žalobkyňou v odvolaní a ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

25. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza nasledovné :

26. Predmetom sporu je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov k nehnuteľnosti zapísanej na LV Č.. XXX, kat. úz. X. Q. T. - D., Y.. Č.. XXXX na parc. č. 154/11 v spoluvlastníckom podiele 1/2 , úver poskytnutý žalovanému počas trvania manželstva a BSM zo Štátneho fondu rozvoja bývania, ktorý bol splácaný aj zo spoločných prostriedkov sporových strán, zostatky na účtoch sporových strán

vedených v W. U., G..Y.. ku dňu zániku BSM a finančné prostriedky použité na úhradu faktúry zo dňa 23.9.1993 za výrobu drevených okien a dverí na rodinný dom.

27. V prejednávanom spore na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že rodinný dom Y.. Č.. XXXX, postavený na parc. č. 1154/11, zapísaný na LV Č.. XXX, kat. úz. Košická Nová Ves, nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu, že stavba bola ešte pred uzavretím manželstva sporových strán vecou v právnom zmysle a na jeho výstavbu boli použité výlučne finančné prostriedky rodičov žalovaného.

28. S týmto záverom sa odvolací súd stotožnil už vo svojom uznesení zo dňa 11. septembra 2017 sp. zn. a nemá žiaden dôvod sa od tohto záveru odchýliť, zotrváva na ňom, pričom poukazuje na podrobné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti.

29. Súd svoje úvahy, ako dospel k tomuto záveru, podrobne odôvodnil s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré naň aplikoval.

30. K odvolacím námietkam žalobkyne, ktoré sa týkajú nesprávneho právneho posúdenia v otázke, či predmetná nehnuteľnosť patrí do BSM, odvolací súd uvádza nasledovné:

31. Vzhľadom na spornú otázku, či vyššie špecifikovaný rodinný dom patrí do BSM sporových strán, keďže s jeho výstavou sa začalo ešte pred uzavretím manželstva sporových strán a k dokončeniu došlo až po uzavretí manželstva, súd správne zameral dokazovanie na zistenie stavu rozostavanosti tejto stavby ku dňu uzavretia manželstva sporových strán dňa 11.9.1993.

32. Na základe vykonaného dokazovania, a to z výpovedí svedkov uvedených v odôvodnení rozsudku v spojení aj s listinnými dôkazmi dospel k záveru, že už v čase uzavretia manželstva sporových strán boli vybudované na stavbe rodinného domu prvky dlhodobej životnosti, t.j. zvislé a vodorovné konštrukčné prvky, konštrukcia strechy a schodišťa, ktoré stavbu charakterizujú ako vec v právnom zmysle, a teda vec vznikla už do uzavretia manželstva, z ktorého dôvodu nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak aj potom bola dokončená za trvania manželstva. Stavebné rozhodnutie pritom bolo iba jedným z dôkazov, z ktorých súd vychádzal, nie však jediným dôkazom, z ktorého by súd uzavrel, že nejde o vec v bezpodielovom spoluvlastníctve sporových strán. Išlo tu o typický príklad, keď s vytváraním rodinného domu začal jeden z manželov pred uzavretím manželstva zo svojich výlučných prostriedkov (v prejednávanom spore z prostriedkov rodičov žalovaného), pričom v čase uzavretia manželstva už stavba existovala a za trvania manželstva bola dokončovaná, pričom z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by aj dokončovanie prebiehalo spoločnou prácou sporových strán a že by sa na financovaní dokončovacích prác finančne podieľali sporové strany.

33. Za okamih, v ktorom sa rozostavaná stavba stáva vecou v zmysle práva, spôsobilou byť predmetom právnych vzťahov, sa pokladá ten kvalitatívny stav, v ktorom je stavba dobudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počínajúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú len na dokončenie takto už nezameniteľne určenej veci. Týmto okamihom je stav, keď je už jednoznačne individualizované a nepochybne známe aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Všetko, čo k takto pôvodne rozostavanej stavbe v dôsledku dokončovacích prác prirastie, sa stáva jej súčasťou a vlastníctvo už patrí tomu, komu patrila stavba ako vec v okamihu svojho vzniku. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že finančné prostriedky na dokončenie stavby - celkom či prevažne - vynaložila osoba odlišná od vlastníka stavby.

34. Z tohto ustáleného právneho názoru vychádzal aj súd prvej inštancie a výsledky vykonaného dokazovania neumožňujú iný záver v tejto otázke.

35. Za nedôvodnú považuje odvolací súd námietku o nevierohodnosti vypočutých svedkov - rodinných príslušníkov žalovaného, a to vzhľadom na okolnosti prejednávaného sporu, keď stavba bola financovaná rodičmi žalovaného a stavaná za pomoci ich rodinných príslušníkov (svojpomocne). Za danej situácie nepochybne iba títo svedkovia mali vedomosť o okolnostiach výstavby domu a iba títo svedkovia sa mohli vyjadriť k štádiu rozostavanosti rodinného domu, keďže sami sa na jeho výstavbe podieľali.

36. Žalobkyňa sama nenavrhla ani neoznačila žiadnych iných svedkov na preukázanie tejto skutočnosti, či iné dôkazy spôsobilé preukázať tieto okolnosti (ako bola stavba financovaná a v akom štádiu rozostavanosti bola pred uzavretím manželstva).

37. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na vyhlásenie svojej sestry F. X. zo dňa 22.1.2016 (č.l. 218), v zmysle ktorého v čase pred svadbou sporových strán stavba nemala žiadnu strechu, odvolací súd poukazuje na vyššie prezentovaný záver o vzniku veci v prípade stavby, v zmysle ktorého podmienkou vzniku stavby ako veci v zmysle práva nie je, že takýto rodinný dom musí mať strechu. Podmienkou je, aby bolo nepochybne známe aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia, čo nepochybne v prejednávanom spore bolo preukázané.

38. Pokiaľ ide o list žalobkyne svojej ďalšej sestre zo dňa 27.12.1992 (č.l. 242), v tomto liste žalobkyňa sama uvádza, že dom sa stavia svojpomocne rodinou žalovaného, pričom jeho matka varí pre všetkých a taktiež potvrdila, že sa stavia už druhé poschodie. Nepochybne existencia prvého nadzemného podlažia ako základ pre znalosť ďalšieho dispozičného riešenia preukázaná bola.

39. V súvislosti so všetkými vykonanými dôkazmi, t.j. predloženými dokladmi o nákupe stavebného materiálu, ako aj svedeckými výpoveďami nie je možné dospieť k záveru, že stavba rodinného domu nebola ešte v čase uzavretia manželstva vecou v právnom zmysle.

40. Súd teda vykonané dôkazy hodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, tieto si navzájom neodporujú, prihliadol pritom na všetko, čo počas konania vyšlo najavo, predovšetkým na zárobkové pomery sporových strán v čase výstavby rodinného domu a tým dané (ne)možnosti financovania výstavby rodinného domu z ich (spoločných) prostriedkov, a vyplýva z nich záver, že stavba rodinného domu ako vec v právnom slova zmysle existovala už pred uzavretím manželstva a po uzavretí manželstva už sa len dokončovala, čo nemalo vplyv na už jej existujúci vlastnícky režim.

41. Z vyššie uvedených dôvodov ani odvolací súd nemal dôvod pochybovať o vierohodnosti vypočutých svedkov.

42. S poukazom na vykonané dokazovanie zostali aj tvrdenia žalobkyne v odvolaní, týkajúce sa stupňa rozostavanosti rodinného domu v čase uzavretia manželstva, t.j. stavba sa nemohla za obdobie od roku 1992 do 11.9.1993 dostať do takého stupňa rozostavanosti, aby ju bolo možné považovať za vec v právnom zmysle slova, iba v rovine nepreukázaných tvrdení.

43. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že so žalovaným spoločnou prácou a za prispievania finančných prostriedkov oboch stavbu za trvania manželstva tvorili a že táto sa tvorila predovšetkým až po uzavretí manželstva.

44. Z vyššie uvedených dôvodov je správny záver súdu, že rodinný dom zapísaný na LV č. XXX, kat. úz. X. Q. T. v podiele 1/2 nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nemohol byť preto predmetom vyporiadania.

45. Predmetom vyporiadania BSM tak zostali finančné prostriedky na účte žalobkyne vedenom v W. U., G..Y.., ktorých zostatok ku dňu 21.2.2008 predstavoval 425,84 €, preto súd správne uzavrel, že jednu polovicu tejto sumu 212,92 € je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému titulom vyporiadania BSM.

46. Správne súd postupoval aj pri vyporiadaní spoločných prostriedkov použitých na výlučný majetok žalovaného, konkrétne pri vyporiadaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité na úhradu úveru, poskytnutého výlučne žalovanému ako dlžníkovi a výlučne na jeho majetok (dostavbu rodinného domu) a nie na spoločnú vec. V období od 24.4.2003 do rozvodu manželstva dňa 21.2.2008 žalovaný uhrádzal splátky úveru vo výške 35,55 € mesačne, spolu takto uhradil zo spoločných prostriedkov 2.097,45 €, preto súd správne uzavrel, že žalobkyni titulom vyporiadania BSM patrí jedna polovica tejto sumy, t.j. 1.048,725 €. Po odpočítaní sumy, ktorú je žalobkyňa povinná zaplatiť žalobcovi (212,92 €), rozhodol súd vecne správne, ak zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania BSM sumu 835,805 € (1.048,725 € mínus 212,92 €).

47. Z vykonaného dokazovania súd dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že zo spoločných prostriedkov bola zaplatená faktúra zo dňa 23.9.1993 za výrobu okien a dverí. Samotná faktúra a ani dátum splatnosti v nej uvedený nie sú dôkazom o zaplatení fakturovanej sumy zo spoločných prostriedkov sporových strán a žalobkyňa nepredložila a ani neoznačila iné dôkazy, preukazujúce zaplatenie tejto faktúry zo spoločných finančných prostriedkov. Iba samotná tá skutočnosť, že faktúra bola vystavená a splatná už počas trvania manželstva sporových strán, nie je bez ďalšieho dôkazom o jej úhrade a už vôbec nie o úhrade zo spoločných finančných prostriedkov sporových strán. Keďže nebolo preukázané vynaloženie tejto sumy zo spoločného majetku na ostatný majetok žalovaného, vecne správne súd rozhodol, ak túto sumu nezohľadnil v rámci vyporiadania BSM.

48. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok ako vecne správny, vrátane výrokov o súdnom poplatku a trovách konania sporových strán a štátu podľa ust. potvrdil.

49. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. a . Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla jej povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému žalovanému, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, zohľadňujúc ust. .

50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).