Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_62Ek-925-2021.pdf
PDF · 105.81 KB
Case nature
Subarea
62Ek/925/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX C., právne zast.: JUDr. Dušan Mikuláš, so sídlom Nejedlého 29, 841 02 Bratislava-Dúbravka, IČO: 42174872, proti povinnému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., XXX XX B., o vymoženie pohľadávky vo výške 2 413,33 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Andrea Nemčíková, so sídlom exekútorského úradu Železničná 98, 017 01 Považská Bystrica, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 134EX 40235/21, o námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora, takto
r o z h o d o l :
Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora sp. zn. 134EX 40235/21 zo dňa 25.05.2026 vydaného súdnym exekútorom JUDr. Andrea Nemčíková podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 26.03.2021, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 2 413,33 EUR s príslušenstvom, na základe exekučných titulov – Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 23Pc/4/2018 zo dňa 07.10.2020, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 23.12.2020 (ďalej len „Exekučný titul”).
2. Poverením zo dňa 08.04.2021 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: Vladimír Podešla, so sídlom exekútorského úradu V.P. Tótha 30 90501 Senica. V súčasnosti je exekúcia vedená u súdneho exekútora: JUDr. Andrea Nemčíková, so sídlom exekútorského úradu Železničná 98, 017 01 Považská Bystrica, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 134EX 40235/21 (ďalej len „Súdny exekútor“).
3. Súdny exekútor vydal dňa 25.05.2026 Upovedomenie o zastavení exekúcie, ktorým zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
4. Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu trov exekútora bolo právnemu zástupcovi oprávneného doručené dňa 26.05.2026. Oprávnený voči vydanému Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora podal námietky, ktoré boli podané na poštovú prepravu pod č. RG149219267SK dňa 12.06.2026 a súdnemu exekútorovi doručené dňa 16.06.2026. Súd tak konštatuje, že námietky proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie boli podané po zákonom stanovenej 15-dňovej lehote.
5. Súdu boli doručené prostredníctvom súdneho exekútora námietky oprávneného voči Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov. Oprávnený vo svojom podaní uviedol, že považuje vydané upovedomenie za vecne nesprávne, predčasné, nedostatočne odôvodnené a v rozpore so skutočným stavom veci. Podľa oprávneného, dôvod zastavenia exekúcie nie je naplnený, nakoľko súdny exekútor mal preukázateľnú vedomosť o majetku povinného, a to minimálne o bankovom účte vedenom v Českej republike, ktorý bol podľa oprávneného zistený a použitý v inom exekučnom konaní vedenom tým istým exekútorským úradom pod sp. zn. 134EX 40684/25. Oprávnený uviedol, že v konaní pod sp. zn. 134EX 40684/25, je vymáhané zročné výživné vo výške 7 585,81 EUR s príslušenstvom, pričom z priebehu konania je zrejmé, že povinný disponoval majetkom a finančnými prostriedkami, ktoré bolo možné postihnúť exekúciou. Podľa oprávneného, postup súdneho exekútora, v rámci ktorého ignoruje informácie o existujúcom bankovom účte povinného, odporuje zásade hospodárnosti konania, zásade efektívneho výkonu exekučnej činnosti a zároveň vyvoláva pochybnosti o tom, či boli pred vydaním upovedomenia vykonané všetky úkony potrebné na riadne zistenie majetku povinného. Oprávnený je toho názoru, že povinnosťou súdneho exekútora nie je iba formálne viesť exekučné konanie, ale aktívne zisťovať majetok povinného a využívať všetky zákonné prostriedky smerujúce k uspokojeniu nároku oprávneného, teda v prípade, ak súdny exekútor disponuje informáciou o existencii bankového účtu povinného v Českej republike, bol povinný preveriť aktuálny stav predmetného účtu, preveriť existenciu ďalších účtov, príjmov, alebo majetkových hodnôt povinného a následne vykonať úkony k ich postihnutiu. Podľa oprávneného, upovedomenie neobsahuje žiadne konkrétne skutkové zistenia o tom, aké lustrácie boli vykonané, aké výsledky priniesli, či bol preverovaný majetok povinného v zahraničí, ani či boli využité informácie získané v iných exekučných konaniach vedených na osobu povinného. Oprávnený opätovne poukázal na skutočnosť, že ak bol majetok povinného zistený v jednom spise vedenom tým istým exekútorským úradom, potom existoval dôvod na jeho preverenie aj v tomto exekučnom konaní, pričom ak sa tak nestalo, nemožno následky takejto nečinnosti prenášať na oprávnenú osobu. Oprávnený ďalej uviedol, že zastavenie exekúcie predstavuje mimoriadne závažný zásah do práv oprávneného, pretože vedie k ukončeniu konania bez uspokojenia pohľadávky priznanej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Podľa oprávneného, takéto rozhodnutie musí byť založené na spoľahlivo zistenom skutkovom stave a na preukázaní, že súdny exekútor vyčerpal všetky zákonné možnosti smerujúce k vymoženiu pohľadávky, čo je v predmetnej veci otázne. Oprávnený uviedol, že skutočnosť, že iné exekučné konanie, v ktorom je vymáhaná pohľadávka vo výške 7 585,81 EUR s príslušenstvom nebolo zastavené, vyvracia tvrdenie o nemajetnosti povinného. Oprávnený zároveň podal námietky proti výzve na úhradu trov súdneho exekútora vo výške 73,80 EUR, nakoľko je výzva podľa oprávneného založená na nesprávnom závere o splnení podmienok na zastavenie exekúcie, pričom oprávnená osoba nemôže byť zaťažená povinnosťou nahrádzať trovy vzniknuté z dôvodu nedostatočného zisťovania majetku povinného zo strany súdneho exekútora. Oprávnený na základe uvedeného navrhol, aby bolo Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na úhradu trov súdneho exekútora zo dňa 25.05.2026 zrušené v celom rozsahu. Oprávnený zároveň žiadal o pokračovanie v exekúcií, o dôsledné preverenie majetkových pomerov povinného (vrátane účtov v Českej republike) a o vykonanie všetkých úkonov na uspokojenie pohľadávky oprávneného, pričom ak by k predmetnému nedošlo, išlo by o odopretie účinnej súdnej ochrany oprávneného. Oprávnený zároveň navrhol súdu preskúmať exekučný spis č. 134EX 40684/25 na zistenie, akým spôsobom bol v predmetnom konaní zistený majetok povinného, aké úkony boli vykonané vo vzťahu k českému účtu povinného, a z akého dôvodu neboli rovnaké informácie a postupy využité aj v prejednávanom konaní.
6. Súdny exekútor sa k námietkam oprávneného vyjadril nasledovne. Súdny exekútor uviedol, že exekútor nemôže postihnúť majetok zistený v zahraničí, teda ani účet v Českej republike, a to z dôvodu, že jeho právomoc na vykonanie exekúcie sa vzťahuje iba na majetok povinného na území Slovenskej republiky. Súdny exekútor ďalej uviedol, že zisťoval majetok povinného v rámci svojej územnej právomoci, pričom okrem zistených (a zablokovaných) účtov, ktorých stavy boli nulové alebo mínusové nezistil žiadny iný majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekútora. Zisťovanie stavov na účtoch povinného bolo vykonávané opakovane a tiež s tým istým výsledkom, pričom iné účty ani majetok u povinného zistené neboli. S poukazom § 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, súdny exekútor zisťoval majetok resp. príjmy povinného spôsobom zodpovedajúcim Exekučnému poriadku a v rozsahu ustanovenom. Súdny exekútor podotkol, že bola vykonaná aj lustrácia nehnuteľností povinného, lustrácia v živnostenskom registri všetko s negatívnym výsledkom. Ďalej, lustráciou majetku bolo u povinného vo vlastníctve zistené motorové vozidlo – HYUNDAI, LC ACCENT, Modrá metalíza svetlá, VIN: F., Ev.č. G., dátum prvej evidencie: 30.06.2003, pričom motorové vozidlo bolo súdnym exekútorom v systéme ISEB IRIS zablokované dňa 16.04.2021. K predmetnému súdny exekútor uviedol, že bolo zistené, že vozidlo nemá uzatvorenú povinnú zákonnú poistku, pričom ho nebolo možné ani lokalizovať a vykonať súpis.
Vzhľadom na rok výroby 2003 bolo viac než pravdepodobné, že motorové vozidlo je bez hodnoty, nepredajné (vrak) alebo ani neexistuje (zošrotované), pričom jeho vyhľadávanie, súpis a pokus o predaj by navýšil nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami a oprávnený by musel znášať okrem hotových paušálnych výdavkov aj nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania. Súdny exekútor na záver uviedol, že v danom prípade ide o zastavenie exekúcie v dôsledku nemajetnosti povinného, čo nevylučuje právo oprávneného si podať nový návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému opätovne. Na základe uvedených dôvodov žiadal súdny exekútor námietky oprávneného zamietnuť ako nedôvodné.
7. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku: „Pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.“.
8. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.“.
9. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku: „Ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.“.
10. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku: „V exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.“.
11. Podľa § 196 Exekučného poriadku: „Trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.“
12. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku: „Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.“
13. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku: „Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.“
14. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku: „Ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.“
15. Podľa § 199 Exekučného poriadku: „Výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.“
16. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku: „Ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.“
17. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnej do 31.03.2023 (ďalej len „Vyhláška“): „Exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.“
18. Podľa § 21 ods. 2 prvá veta Vyhlášky: „Náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.“
19. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky: „Exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.“
20. Podľa § 30b Vyhlášky: „V exekučnom konaní začatom od 1. apríla 2017 do 31. decembra 2023, ktoré sa právoplatne neskončilo do 31. decembra 2023, patrí exekútorovi odmena a náhrada výdavkov podľa predpisov účinných do 31. decembra 2023.“
21. Súd uvádza, že sa oboznámil s podanými námietkami proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekúcie, podanými prílohami od súdneho exekútora, v rámci ktorých bol predložený aj exekučný spis, ktorý obsahoval aj vykonané lustrácie zo strany súdneho exekútora.
22. Exekučný poriadok v ustanovení § 61n oprávňuje resp. splnomocňuje súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie zastaviť exekúciu v prípadoch, keď sú naplnené zákonné dôvody zastavenia exekúcie uvedené v predmetnom ustanovení Exekučného poriadku a v prípade zastavenia exekúcie v celosti aj vyzvať oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnený má v prípadoch ustanovených v § 61n ods. 4 Exekučného poriadku právo podať námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie ako prostriedok procesnej obrany oprávneného proti zastaveniu exekúcie. Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia, keď pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Zmyslom a účelom zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného je zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného konania (exekúcie) v prípadoch, keď nie je možné úspešne skončiť exekučné konanie pre nedostatok majetku povinného subjektu. Dôvodom na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie pre neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútnu nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať (napr. majetok povinného je predmetom zálohu a oprávnený nie je záložným veriteľom a záložný veriteľ s exekúciou nesúhlasí) alebo povinný má majetok resp. príjmy, avšak tieto exekúcii nepodliehajú. Exekútor je povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného ako fyzickej osoby, ak nezistil majetok povinného, ktorý podlieha konkrétnej exekúcii v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného pričom poverený súdny exekútor vychádza z procesného stavu ku dňu vydania upovedomenia o zastavení exekúcie. Pod zexekvovaním majetku je potrebné rozumieť nielen zablokovanie konkrétneho majetku, ale dosiahnutie aspoň čiastočného výťažku v exekučnom konaní. Pre zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného subjektu je potrebné súčasné (kumulatívne) splnenie dvoch základných predpokladov. Prvým je uplynutie zákonom ustanoveného časového obdobia (v prípade právnických osôb 30 mesiacov a v prípade fyzických osôb 5 rokov t.j. 60 mesiacov) a súčasne druhým je nezistenie majetku alebo príjmov povinného podliehajúcich exekúcii (zexekvovateľného majetku resp. príjmov povinného subjektu), ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora.
23. Súdny exekútor, po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie, zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu, a to lustráciami, osobným zisťovaním, súčinnosťou povinného, vyhlásením povinného o majetku ako aj súčinnosťou tretích osôb. Poverený súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov je povinný pri vykonávaní exekúcie ako výkone verejnej moci postupovať s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Spôsob vykonania exekúcie (tzn. voľbu spôsobov vykonania exekúcie podľa štvrtej časti Exekučného poriadku) určuje súdny exekútor, ktorého exekučný súd poveril vykonaním exekúcie. Ako to uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 2/2013 zo dňa 16. januára 2013, „Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou v Exekučnom poriadku preniesol štát časť výkonu svojej moci - špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie - na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne technický či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto, ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.“ Zisťovanie zexekvovateľného majetku povinného subjektu je zverené do právomoci resp. pôsobnosti (kompetencie) povereného súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci, ktorý vykonáva nútený výkon nárokov z exekučných titulov prostredníctvom exekúcie podľa Exekučného poriadku, čo je podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verenej moci. Poverený súdny exekútor ako orgán verenej moci je povinný vykonávať exekúciu spôsobom, aby nedochádzalo k porušeniu ochrany základných práv účastníkov exekučného konania (oprávnený a povinný). Súčasťou práva na súdnu ochranu oprávneného je aj právo domáhať sa núteného výkonu nárokov z exekučných titulov prostredníctvom exekučného konania podľa Exekučného poriadku. Poverený súdny exekútor je v priebehu exekučného konania oprávnený a súčasne aj povinný zisťovať majetok povinného podliehajúci exekúcii, po jeho zistení zvoliť najvhodnejší spôsob vykonania exekúcie, ktorý musí byť primeraný a vhodný a exekúciu vykonať (tzn. zabezpečiť majetok povinného a následne uspokojiť vymáhaný nárok oprávneného). V prípade zistenia, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekútora a súčasnom uplynutí zákonom ustanovenej doby je poverený súdny exekútor povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného subjektu. Na tomto mieste exekučný súd poukazuje na to, že ide o zákonnú povinnosť súdneho exekútora (znenie ustanovenia § 61n ods. 1 Exekučného poriadku „Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak ....“). Na základe uvedeného exekučný súd uzatvára, že zisťovanie zexekvovateľného majetku (tzn. majetku, ktorý exekúcii podlieha) povinného je primárne v kompetencii povereného súdneho exekútora, ktorý súčasne nesie aj (právnu) zodpovednosť ako orgán verenej moci na úseku núteného výkonu exekučných titulov (civilná exekúcia) za výkon svojej činnosti, ktorá je podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verenej moci.
24. Hlavnými dôvodmi, ktoré uvádzal oprávnený v podaných Námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov boli skutočnosti, že povinný je vlastníkom bankového účtu vedenom v Českej republike, ktorý bol zistený a použitý v inom exekučnom konaní proti povinnému, na základe čoho nie je možné povinného vyhodnotiť ako nemajetného, a že z pohľadu oprávneného súdny exekútor nedostatočne zisťoval zexekvovateľný majetok povinného.
25. Súd zistil, že súdny exekútor v priebehu exekúciu zisťoval zexekvovateľný majetok povinného prostredníctvom Katastra nehnuteľností, Centrálneho registra exekúcií, Evidenciou vozidiel Ministerstva vnútra, súčinnosťou so Sociálnou poisťovňou a bankami. Ďalej súd z predloženého exekučného spisu od súdneho exekútora zistil, že povinný je vlastníkom bankových účtov č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX D. G., pobočka zahraničnej banky a č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX D. G., pobočka zahraničnej banky, a že povinný je vlastníkom motorového vozidla, značka: HYUNDAI, LC ACCENT, dátum prvej evidencie: 30.06.2003. Ostatné lustrácie vykonané súdnym exekútorom mali negatívny výsledok. Súd k skutočnosti, že povinný je vlastníkom bankových účtov uvádza, že v prípade blokovaných prostriedkov/negatívneho zostatku na bankových účtoch povinného, nejde o majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou. Zároveň k námietke oprávneného v súvislosti so zahraničnými účtami povinného súd uvádza, že pôsobnosť súdneho exekútora je obmedzená iba na územie Slovenskej republiky, to znamená, že súdny exekútor nemôže vymáhať pohľadávku mimo územia SR, nemá teda dosah na majetok povinného v zahraničí. Súd ďalej lustráciou v Sociálnej poisťovni zistil, že povinný v súčasnosti nemá na území Slovenskej republiky registrovaný žiadny príjem, ktorý by mohol byť postihnuteľný exekúciou, ani nepoberá žiadne iné dávky.
26. Súd v súvislosti s majetkom povinného zároveň konštatuje, že povinný je síce vlastníkom motorového vozidla, avšak s prihliadnutím na vek motorového vozidla možno predpokladať, že by bol jeho predaj na dražbe nehospodárny a neúčelný. Súd tak konštatuje, že ide o prípad spomínanej relatívnej nemajetnosti, keď povinný síce určitý majetok vlastní, ale nemožno ho použiť na uspokojenie vymáhaného nároku. V súvislosti s uvedeným exekučný súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že posúdenie nemajetnosti povinného ako dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie spadá v zmysle vyššie uvedeného do rozhodovacej činnosti súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie, ktorý po vykonaní všetkých zákonných postupov pre zisťovanie majetku povinného môže dospieť k záveru, že je tu daný dôvod zastavenia exekúcie a to z dôvodu, že nebol zistený majetok alebo príjmy povinného, ktoré by podliehali exekúcii a ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora, v čoho dôsledku súdny exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a jeho doručením súdu sa exekúcia zastavuje. Súd dáva opätovne do pozornosti potrebu rozlišovať nemajetnosť objektívnu (povinný skutočne nevlastní majetok postačujúci aspoň na úhradu trov exekútora) a nemajetnosť relatívnu (povinný možno vlastní majetok, ale tento majetok nie je možné exekvovať v predmetnom exekučnom konaní). Preukázanie objektívnej existencie majetku povinného nie je dôvodom na zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie. Dôvodom na zrušenie upovedomenia uznesením exekučného súdu na námietku oprávneného je skutočne len preukázanie existencie relevantného exekvovateľného majetku. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zaťažuje výlučne oprávneného, ktorý námietky podal.
27. Súd dospel k záveru, že súdny exekútor preukázal súdu postup v súlade s Exekučným poriadkom, a nezistil žiadny zexekvovateľný majetok povinného, ktorým by došlo k uspokojeniu nároku oprávneného. V čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie súdny exekútor nemal vedomosť o existencii majetku resp. príjmoch povinného, ktoré by exekúcii podliehali, v dôsledku čoho je nepochybné, že tu je daný dôvod pre zastavenie exekúcie. Pokiaľ mal oprávnený za to, že súdny exekútor nevykonáva postup pri exekúcii majetku povinného v súlade s Exekučným poriadkom, mal právo obrátiť sa na Slovenskú komoru exekútorov. V priebehu exekučného konania neboli od povinného vymožené žiadne finančné prostriedky. Keďže nebol zistený žiadny reálny majetok povinného, ktorý by mohol byť použitý na splnenie vymáhaného nároku, súd musí konštatovať, že súdny exekútor postupoval správne, keď povinného vyhodnotil ako nemajetného.
28. Na základe vyššie uvedeného musí exekučný súd skonštatovať, že v čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie boli splnené predpoklady ustanovené zákonom na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Od začatia exekúcie t.j. doručenia poverenia na vykonanie exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi (§ 57 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku) dňa 08.04.2021 do dňa vydania napadnutého upovedomenia o zastavení exekúcie (25.05.2026) uplynulo päť rokov. V priebehu tejto exekúcie poverený súdny exekútor nezistil existenciu majetku resp. príjmov povinného postihnuteľných exekúciou.
29. K námietkam oprávneného proti výzve na úhradu trov exekútora uvádza, že v zmysle § 199c ods. 1 Exekučného poriadku a Vyhlášky má súdny exekútor voči oprávnenému nárok na náhradu paušálnych výdavkov pri zastavení exekúcie vždy (odhliadnuc od výnimočných, zákonom vopred nepredvídateľných situácií). Súd poukazuje aj na to, že nakoľko bol návrh na vykonanie exekúcie podaný dňa 26.03.2021, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Vyhlášky účinnej v čase podania návrhu, resp. úprava účinná od 01.04.2017. Z tohto dôvodu si súdny exekútor správne uplatňoval sumu vo výške 73,80 EUR. Na základe uvedeného, sa súd s tvrdením oprávneného nestotožnil keď uvádzal, že výzva podľa oprávneného je založená na nesprávnom závere o splnení podmienok na zastavenie exekúcie, pričom oprávnená osoba nemôže byť zaťažená povinnosťou nahrádzať trovy vzniknuté z dôvodu nedostatočného zisťovania majetku povinného zo strany súdneho exekútora. Súd týmto konštatuje, že si súdny exekútor vyčíslil vo vydanom Upovedomení o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora výšku náhrady výdavkov v súlade so zákonom. 30. Súd zároveň poukazuje na to, že upovedomenie o zastavení exekúcie bolo doručené oprávnenému dňa 26.05.2026, na základe čoho mal oprávnený podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku zákonnú 15-dňovú lehotu na to, aby podal námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, v čoho dôsledku lehota na podanie námietok v tomto prípade uplynula dňa 10.06.2026. Námietky oprávneného boli podané na poštovú prepravu dňa 12.06.2026. Súd v zmysle uvedených skutočností konštatuje, že námietky oprávneného boli podané po zákonom stanovenej lehote podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku. Súd k uvedenému dodáva, že lehota na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, ktoré vydal súdny exekútor je 15 dní a začína plynúť od doručenia predmetného upovedomenia. Táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať ani skracovať. V exekučnom konaní je tiež podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku vylúčené odpustiť zmeškanie zákonnej lehoty, a preto nie je možné odpustiť zmeškanie lehoty na podanie námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. Námietky oprávneného boli podané oneskorene.
31. Súd po preskúmaní námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora dospel k právnemu záveru, že tieto námietky boli podané po uplynutí zákonnej lehoty, sú nedôvodné, a preto súd v celom rozsahu s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 32. Súd záverom svojho rozhodnutia uvádza, že upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, teda z dôvodu nemajetnosti povinného, má povahu procesného rozhodnutia, teda nezakladá prekážku rozhodnutej veci a oprávnenému nič nebráni v tom, aby návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému podal opätovne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.