Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-140-2025.pdf
PDF · 121.53 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/140/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr. Jany Dudíkovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Mlynské Nivy 7816/16, IČO: 00 585 441, proti žalovanému A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX, o určenie a vyporiadanie spoluvlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 14C/89/2020-201 z 28.7.2025 Okresného súdu Michalovce
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie rozsudkom pre zmeškanie 14C/89/2020-74 z 8.11.2021 určil, že spoluvlastníkmi motorového vozidla značky Volkswagen 7L Touareg, EČV: A. sú žalobca v podiele 54% a žalovaný v podiele 46%, podielové spoluvlastníctvo strán k tomuto motorovému vozidlu zrušil a toto prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorého zaviazal zaplatiť žalobcovi titulom náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel sumu 1.733,40 eur.
2. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, navrhol ho zmeniť a žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsahu zamietnuť majúc za to, že sú naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. Podľa jeho názoru neboli naplnené skutočné materiálne ani formálne dôvody pre meritórne rozhodnutie, keď on ako účastník konania žiadne svoje povinnosti v ňom nezanedbal. Vytkol konajúcemu súdu, že ho riadnym spôsobom na pojednávanie konané dňa 8.11.2021 nepredvolal, nakoľko žiadna predvolanka mu poštou doručená nebola. Predvolanie mu nebolo doručené riadnym spôsobom ani do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu. Pre tieto skutočnosti v danej veci nebolo možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, vo výsledku mu bola odopretá spravodlivosť a porušená zásada rovnosti strán v konaní.
3. Krajský súd v Košiciach uznesením 3Co/80/2022-94 z 29.11.2022 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie 14C/89/2020-74 z 8.11.2021 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že typickou žalobou na usporiadanie práv a povinností je aj žaloba spoluvlastníka veci na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a určovacou žalobou nesporne je aj určenie existencie podielového spoluvlastníctva strán sporu, a keďže v danej veci rozsudkom pre zmeškanie bolo rozhodnuté o druhu žaloby, kde to procesná úprava nepripúšťa, bolo nevyhnutné rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť.
4. Súd prvej inštancie ďalším rozsudkom 14C/89/2020-137 z 18.1.2024 žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému od žalobcu nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100 %.
5. Zrekapituloval doterajší priebeh konania, zhrnul podstatný obsah vyjadrení strán sporu a z oznámenia Okresného riaditeľstva policajného zboru žalobcovi zo dňa 16.4.2019 zistil, že žalobca mal zodpovedať otázku, či si uplatňuje nárok na zaistené motorové vozidlo, v ktorom boli nájdené diely z vozidla, ktoré bolo odcudzené D. A., prípadne, či z jeho strany bola podaná žaloba na príslušný súd s uplatnením vlastníckeho nároku. Citoval § 97 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z., § 126 ods. 1, § 132 ods. 1, § 136 ods. 1, 2, § 137 ods. 1, § 141 ods. 1 a § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že žalovaný nadobudol sporné motorové vozidlo na základe kúpy od pôvodného vlastníka, kde dňa 23.5.2018 bolo na neho na dopravnom inšpektoráte prepísané vozidlo značky Volkswagen Touareg EČV: A., VIN: E., ktoré následne 18.6.2018 bolo policajtmi zaistené pre podozrenie, že sa vo vozidle nachádzajú súčiastky z iného odcudzeného motorového vozidla, keď znaleckým skúmaním bolo zistené, že karoséria vozidla bola vyrobená v roku 2003 a ostatné diely, a to motor, prevodovka, interiér vozidla vrátane sedadiel, elektroinštalácia a všetkých päť dverí nepatria skúmanému vozidlu, ale vozidlu, ktoré bolo odcudzené v Bratislave, poškodenému D. A. dňa 11.7.2016. Mal za preukázané, že žalobca si uplatnil na Okresnom riaditeľstve policajného zboru vlastníctvo k uvedenému vozidlu argumentujúc, že s predošlým vlastníkom vozidla D. A. dňa 18.11.2019 uzavrel dohodu o prevode vlastníckeho práva, keď podľa článku 3 ods. 1 v zmysle poistnej zmluvy, ak bolo motorové vozidlo, za ktoré bolo vyplatené poistné plnenie, nájdené pri poistných rizikách krádeže a lúpeže, je poistený povinný vrátiť toto plnenie alebo previesť vlastnícke právo k vozidlu na poisťovňu bezodkladne, najneskôr však do 30 dní odo dňa oznámenia o nájdení vozidla. Konštatoval, že žalobca bol upovedomený o nájdení vozidla, za ktoré vyplatil poistné plnenie ešte dňa 16.4.2019, avšak nedodržal poistnú zmluvu a k prevodu vozidla od pôvodného vlastníka došlo až 18.11.2019. Uviedol ďalej, že žalovaný motorové vozidlo nadobudol v dobrej viere a ani pri prevode vozidla políciou nebolo zistené, aby toto pochádzalo z trestnej činnosti. Mal za to, že žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu na podanie žaloby a túto žalovaný úspešne poprel. Doplnil, že vozidlo žalobca nadobudol nie v 30-dňovej lehote, ako to stanovovala poistná zmluva, ale až 18.11.2019, ďaleko po uplynutí 30-dňovej lehoty a teda vlastnícke právo k vozidlu nenadobudol. Vzhľadom na uvedené žalobu zamietol a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.
6. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, uplatniac odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Podrobne zhrnul situáciu predchádzajúcu podaniu žaloby a zdôraznil, že podľa zistení OR PZ v Michalovciach v trestnom konaní, súčasťou sporného zaisteného motorového vozidla sú časti poisteného motorového vozidla, a to motor, prevodovka, interiér vozidla vrátane sedadiel, elektroinštalácia a všetkých päť dverí, čo v súhrne predstavuje 54 % zo zaisteného motorového vozidla. Citoval právnu úpravu, z ktorej odvodzuje svoj nárok, hlavne § 97 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. a nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie o nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie v spore. Bol toho názoru, že poistná zmluva upravovala vzťah medzi ním a poisteným a skutočnosť, že s poisteným sa dohodli uzavrieť dohodu o prevode vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu neskôr, nemá žiaden vplyv na platnosť dohody, keďže obe strany podpisom sledovali rovnaký účel a o ich vzájomnom prejave vôle neboli medzi stranami žiadne pochybnosti. Poznamenal, že vlastnícke právo sa nepremlčuje a nie je ani časovo obmedzené a ak sa p. A. ako vlastník vozidla rozhodol previesť vlastnícke právo k nemu, mohol tak urobiť kedykoľvek, aj po uplynutí 30-dňovej lehoty stanovenej v poistnej zmluve. Tvrdenie prvoinštančného súdu, že v danom prípade nedošlo k prevodu vlastníckeho práva z poisteného na neho z dôvodu nedodržania 30-dňovej lehoty, považoval za nedôvodné, ba až absurdné, plne odporujúce účelu dohody, v ktorej neboli žiadne pochybnosti o prejave vôle strán. Mal za to, že konajúci súd žiadnym spôsobom neodôvodnil záver, že vlastníkom motorového vozidla je žalovaný.
7. Krajský súd v Košiciach uznesením 3Co/66/2024-173 z 29.11.2024 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie z 18.1.2024 a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vytkol súdu prvej inštancie, že pri skúmaní aktívnej legitimácie žalobcu a závere o jej nedostatku vychádzal len z toho, že vlastníctvo k vozidlu žalobca „nadobudol“ nie v tridsaťdňovej lehote, ako to stanovovala poistná zmluva, ale až po jej uplynutí. Takúto úvahu považoval odvolací súd za príliš stručnú a zjednodušujúcu a neumožňujúcu zistiť, z akého dôvodu dohoda o prevode vlastníckeho práva k motorovému vozidlu Volkswagen Touareg uzavretá medzi D. A. a žalobcom nenadobudla účinky a prečo na podklade nej nedošlo k prevodu vlastníckeho práva.
8. Súd prvej inštancie ďalším rozsudkom 14C/89/2020-201 z 28.7.2025 (t.j. teraz preskúmavaným rozhodnutím) žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100%.
9. Zrekapituloval doterajší priebeh konania, poukázal na rozhodnutia v ňom už v minulosti vydané a uviedol, že na pojednávaní dňa 20.3.2023 žalobca upravil petit žalobného návrhu, ku ktorému sa žalovaný vyjadril 31.3.2023. Doplnil, že ďalším uznesením z 26.6.2023 opätovne pripustil zmenu žalobnému petitu, v rámci ktorého sa žalobca domáhal určenia, že strany sú spoluvlastníkmi motorového vozidla značky Volkswagen 7L Touareg EČV: A., a to on v podiele 54% a žalovaný v podiele 46%, ďalej žalobca navrhol toto podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vozidlo prikázať do jeho výlučného vlastníctva oproti povinnosti zaplatiť žalovanému sumu 1.476,60 eur z titulu náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel. Zaoberal sa ďalej vyjadreniami strán sporu a zo znaleckého posudku vypracovaného vo veci legalizácie príjmov z trestnej činnosti predloženého žalobcom mu vyplynulo, že karoséria skúmaného vozidla bola vyrobená v roku 2003 a ostatné špecifikované diely pochádzajú z vozidla vyrobeného v roku 2008 s VIN: E.. Poukázal na rozsah vykonaného dokazovania a citoval § 97 ods. 1 zákona č. 301/2005 a ďalej § 126 ods. 1, § 132 ods. 1, § 136 ods. 1, 2, § 137 ods. 1, § 141 ods. 1 a § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Námietku premlčania uplatnenú žalovaným pokladal za nedôvodnú. Dospel k záveru, že žalovaný nadobudol sporné motorové vozidlo na základe kúpy od pôvodného vlastníka tohto vozidla, ktoré dňa 23.5.2018 bolo prepísané na Dopravnom inšpektoráte OR PZ Michalovce, a to s charakteristikou Volkswagen Touareg EČV: A., VIN: E.. Uvedené vozidlo bolo dňa 18.6.2018 policajtmi zaistené pre podozrenie, že vo vozidle sa nachádzajú súčiastky z iného odcudzeného motorového vozidla. Znaleckým skúmaním bolo zistené, že karoséria vozidla bola vyrobená v roku 2003 a ostatné diely, a to motor, prevodovka, interiér vozidla vrátane sedadiel, elektroinštalácie a všetkých päť dverí nepatria skúmanému vozidlu ale vozidlu, ktoré bolo odcudzené v Bratislave poškodenému D. A. dňa 11.7.2016. Nárok na vrátenie vozidla si uplatňoval žalovaný spochybňujúci znalecký posudok a nárok naň si robil aj žalobca, ktorý uzavrel dohodu o prevode vlastníckeho práva s predošlým vlastníkom vozidla D. A., a to dňa 18.11.2019, uzavretou v zmysle čl. 3 ods. 1 vychádzajúc z ustanovenia poistnej zmluvy, v zmysle ktorého ak bolo motorové vozidlo, za ktoré bolo vyplatené poistné plnenie, nájdené pri poistných rizikách krádeže a lúpeže, je poistený povinný vrátiť toto plnenie alebo previesť vlastnícke právo k motorovému vozidlo na poisťovňu bezodkladne, najneskôr však do tridsiatich dní odo dňa oznámenia o nájdení vozidla. Prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca bol upovedomený o nájdení motorového vozidla, za ktoré vyplatil poistné plnenie ešte dňa 16.4.2019, kde si aj uplatnil svoje nároky od polície listom zo dňa 24.4.2019, avšak dohodu o prevode vlastníckeho práva neuzavrel s poisteným v lehote určenej poistnou zmluvou, ale k uzavretiu dohody došlo až dňa 18.11.2019, a teda nie v lehote tridsiatich dní. Navyše žalobca vyšetrovateľom PZ bol v zmysle § 97 ods. 1 Tr. Por. upozornený na lehotu šesťdesiatich dní určenej na uplatnenie nároku v rámci civilného procesu a napriek tomu tento žalobu na príslušnom súde podal až dňa 4.11.2020, hoci šesťdesiatdňová zákonná lehota mu uplynula 14.7.2019. Mal za to, že žalovaný motorové vozidlo nadobudol v dobrej viere, toto bolo prepísané na dopravnom inšpektoráte dňa 23.5.2018, a tak žalobca nepreukázal oprávnenosť, čiže aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Keďže žalobca nenadobudol vlastnícke právo k spornému motorovému vozidlu, nie je v spore vecne aktívne legitimovaný, čo viedlo k zamietnutiu žaloby. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100 %.
10. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zmeniť a žalobe vyhovieť a to s použitím odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Zrekapituloval dej predchádzajúci podaniu žaloby, citoval príslušné ustanovenia Trestného poriadku a Občianskeho zákonníka a citoval vybrané časti z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Polemizoval s názorom súdu prvej inštancie o dôsledkoch neuzavretia dohody do 30 dní a mal za to, že poistné podmienky uvedené v poistnej zmluve upravujúce lehotu 30 dní na uzavretie dohody nemajú žiaden vplyv na platnosť uzavretej dohody o prevode vlastníckeho práva k motorovému vozidlu Volkswagen Touareg číslo karosérie E.. Poistná zmluva podľa neho upravuje vzťah medzi poisťovňou a poisteným a skutočnosť, že sa s poisteným rozhodli uzavrieť dohodu o prevode vlastníckeho práva k vozidlu neskôr, nemá žiaden vplyv na platnosť dohody, keďže obe strany jej podpisom sledovali rovnaký účel a o vzájomnom prejave vôle (previesť vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu) neboli medzi stranami žiadne pochybnosti. Naviac vlastnícke právo sa nepremlčuje a nie je ani časovo obmedzené a tak pán A. ako vlastník vozidla mohol vlastnícke právo k nemu previesť kedykoľvek a to aj po uplynutí 30 dňovej lehoty stanovenej v poistnej zmluve. Zdôraznil, že sporné vozidlo bolo zaistené až dňa 18.6.2018, čo je len necelý mesiac odo dňa prepísania predmetného vozidla na dopravnom inšpektoráte ORPZ v Michalovciach na žalovaného. Prepis predmetného vozidla bol podľa neho pravdepodobne podnetom pre vznik podozrenia, že vo vozidle sa nachádzajú súčiastky z iného odcudzeného vozidla, čo následne bolo potvrdené znaleckým posudkom. Keďže dohoda o prevode vlastníckeho práva bola uzavretá platne, je v spore aktívne vecne legitimovaný.
11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol odvolaciemu súdu žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalobcu zaviazať na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie sa podľa neho v meritórnom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami účastníkov, ale aj so všetkými zisteniami v konaní. Spochybnil znalecký posudok predložený žalobcom, ktorý si policajný orgán nechal vypracovať pre účely trestného konania, t.j. na ozrejmenie na preukázanie skutkových okolností, za ktorých došlo ku krádeži vozidla. Poukázal na náležitosti, ktoré musí napĺňať znalecký posudok, keď riadne vykonanie znaleckého dokazovania kladie určité nároky na konajúce orgány a najmä na súdy konajúce v prvom stupni. Dôrazne namietal nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie žalobcu o tom, že mal odmietať žalobu, pretože nebolo a nie je zrejmé jeho zavinenie, keď navyše žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom uplatneného nároku.
12. Odvolací súd po predložení spisu na rozhodnutie o odvolaní žalobcu prípisom z 2.1.2026 vyzval strany sporu v súlade s § 382 CSP v lehote 15 dní na vyjadrenie k možnému použitiu § 37 ods. 2, § 118, § 119, § 120, § 127, § 135b a § 588 Občianskeho zákonníka na danú vec, predovšetkým v súvislosti s posudzovaním účinkov dohody o prevode vlastníckeho práva z 18.11.2019.
13. Žalobca vo vyjadrení doručenom odvolaciemu súdu 19.1.2026 trval na tom, že dohoda zo dňa 18.11.2019 je platná a jej predmetom nebolo nemožné plnenie. Prevádzané vlastnícke právo k vozidlu naďalej trvalo, aj keď toto bolo spracované na inú vec, nakoľko vlastník motorového vozidla je aj vlastníkom všetkých častí, z ktorých vozidlo pozostáva a ani po odcudzení veci jeho vlastnícke právo nezaniklo a poistený ním mohol disponovať. Spracovanie vozidla nebolo dobromyseľné, nakoľko vozidlo bolo odcudzené a spracovateľ veci si bol vedomý, že mu motorové vozidlo nepatrí.
14. Žalovaný v stanovisku datovanom 5.1.2026 trval na správnosti rozsudku o zamietnutí žaloby a znovu polemizoval so závermi znaleckého posudku použitého v konaní.
15. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, po doručení výzvy stranám sporu v súlade s § 382 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, kvôli čomu rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 CSP).
17. Žalobca podané odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi upravenými v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Ani jeden z týchto uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
18. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 ods. 1, 2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192,193 a 205 CSP, (pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke.
19. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nebol naplnený, keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.
20. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
21. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol vychádzajúc z názoru, že žalobca nenadobudol vlastnícke právo k spornému motorovému vozidlu a v spore nie je preto vecne aktívne legitimovaný. S týmto právnym záverom súhlasí aj odvolací súd.
22. Nie je sporné, že žalobca sa v konaní domáhal určenia, že spoluvlastníkmi motorového vozidla zn. Volkswagen 7L Touareg, EČV: A. sú žalobca v podiele 54 % a žalovaný v podiele 46 %, navrhol podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušiť a vozidlo prikázať do jeho výlučného vlastníctva a zaviazať ho zaplatiť žalovanému sumu 1.476,60 eur titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel. Nárok žalobca odvodzoval z tej skutočnosti, že žalovaný nadobudol predmetné vozidlo od pôvodného vlastníka dňa 23.5.2018, keď následne 18.6.2018 policajným orgánom vozidlo bolo zaistené pre podozrenie, že sa v ňom nachádzajú súčiastky z iného odcudzeného motorového vozidla a to z vozidla patriaceho D. A., ktorému v zmysle poistnej zmluvy zaplatil za odcudzenie vozidla poistné plnenie.
23. Z ust. § 9 a § 21 ods. 1 zák.č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore vyplýva, že pochybnosti o práve k zaistenej veci a veci uloženej do úschovy neodstraňuje policajný orgán samostatným dokazovaním a nemôže ich odstrániť ani súd v konaní o vydanie veci, pokiaľ nie je stranou sporu aj druhý domnelý vlastník vozidla, ktorého práva nemôžu byť obmedzené rozhodnutím v konaní, ktorého sa nezúčastnil (k tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Cdo/19/2018 z 23.5.2018).
24. Z vyššie uvedeného výkladu ako aj z poznania praktického života nemožno vylúčiť vznik situácie, kedy v dôsledku odcudzenia motorového vozidla a jeho úpravy dôjde k použitiu dielov pôvodne dvoch rôznych motorových vozidiel a kedy musí byť (aj cestou súdu v prípade nedohody) riešená otázky, či takýmto postupom došlo ku vzniku spoluvlastníctva dvoch rôznych subjektov ku hnuteľnej veci - motorovému vozidlu a aká je prípadne výška ich spoluvlastníckych podielov k veci, v závislosti od pomeru použitých dielov pri konštrukcii auta.
25. Na to, aby súdy posudzovali otázky možného vzniku spoluvlastníctva dvoch rôznych subjektov ku hnuteľnej veci – motorovému vozidlu a ich vzájomného vysporiadania v prípade zrušenia tohto spoluvlastníctva musí byť splnený prvotný predpoklad, a to aby stranami sporu boli subjekty vlastniace autodiely použité pri konštrukcii „nového“ vozidla.
26. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu v spore a teda aj spoluvlastnícky vzťah k vyporiadavanému vozidlu (a teda aj vlastníctvo k použitým autodielom) odvodzoval od dohody o prevode vlastníckeho práva uzatvorenej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka dňa 18.11.2019 (nachádzajúcej sa na čl. 13 a 14 súdneho spisu).
27. Podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
28. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že Obchodný zákonník v rámci uplatnenia princípu bezformálnosti zmlúv umožňuje uzatvárať aj nepomenované zmluvy teda zmluvy, ktoré nezodpovedajú jednotlivým typom zmlúv upravených zákonom. Úpravu inominátnych zmlúv obsahuje aj Občiansky zákonník (§ 51, § 491 ods. 1). Podľa článku IV. bodu 1. dohody z 18.11.2019 právne vzťahy, neupravené touto dohodou, sa riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka a súvisiacimi predpismi.
29. Odvolací súd je toho názoru, že D. A., od ktorého postavenia žalobca odvíja svoje nároky pôvodnú poistnú zmluvu uzatváral ako fyzická osoba mimo rámca podnikateľskej činnosti (pravdepodobne ako spotrebiteľ) a to v rámci Občianskeho zákonníka. Aj na dohodu z dňa 18.11.2019 a vzťahy z nej vyplývajúce sa javí ako vhodnejšie aplikovať predpisy občianskeho práva.
30. Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
31. Podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, živé zvieratá, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.
32. Podľa § 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.
33. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.
34. Podľa § 135b ods. 2 Občianskeho zákonníka ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že mu nepatrí, môže vlastník veci žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné, určí súd podľa všetkých okolností, kto je vlastníkom veci a aká náhrada patrí vlastníkovi alebo spracovateľovi, ak medzi nimi nedôjde k dohode.
35. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
36. Predmetom dohody z dňa 18.11.2019 uzavretej medzi žalobcom a D. A. bol bezodplatný prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu Volkswagen Touareg, VIN: E. na žalobcu v stave, v akom toto stojí a leží.
37. Bez akýchkoľvek pochybností tak úmyslom zmluvných strán dňa 18.11.2019 bolo previesť na žalobcu vlastnícke právo k vozidlu označenému VINom: WVGZZZ7LZ8D064192. Kód označovaný ako VIN nachádzajúci sa od výroby na každom vozidle hrá kľúčovú úlohu a je zásadný pre registráciu a právny status vozidla. Žalobca v zmysle žaloby sa domáha určenia spoluvlastníctva k vozidlu označenému VINom: WVGZZZLZ4D024686, čiže už na prvý pohľad k vozidlu označenému inak ako vozidlo, ku ktorému vlastnícke právo mal nadobudnúť od D. A. čo musí viesť k úvahám, aké vlastnícke právo a k akej veci (predmetu zmluvy) nadobudol bezodplatným prevodom dňa 18.11.2019. Text dohody a kontext zmluvy nepripúšťa iný výklad ako ten, že prevod vlastníckeho práva sa týkal (len a výlučne) motorového vozidla špecifikovaného v zmluve.
38. Podľa Občianskeho zákonníka predmetom občianskoprávnych vzťahov sú predovšetkým veci. Občiansky zákonník pojem veci v právnom zmysle nedefinuje, za všeobecné znaky, ktoré ju vymedzujú, možno považovať jej ovládateľnosť a zároveň použiteľnosť pre potreby ľudí. Nevymedzuje ani pojem hnuteľnej veci, avšak z úpravy obsiahnutej v § 119 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka možno výkladom a contrario vyvodiť, že hnuteľnými vecami sú veci, ktoré nemožno kvalifikovať ako nehnuteľnosti. Už tradične sa hnuteľné veci označujú ako veci premiestniteľné z miesta na miesto bez narušenia ich podstaty. V zmysle tohto výkladu je osobný automobil hnuteľnou vecou a spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov, ovšem za predpokladu, že automobil v čase realizácie právneho úkonu fakticky – fyzicky existuje.
39. V prejednávanej veci automobil Volkswagen Touareg s ŠPZ F. a s VINom:....XXXX bol poškodenému D. A. odcudzený dňa 30.6.2016 (viď uznesenie na čl. 9). Niet pochýb o tom, že následne (v presne nezistenej dobe a neidentifikovanou osobou podľa spisu) toto vozidlo bolo rozobraté a diely z neho pochádzajúce – motor, prevodovka, interiér vozidla vrátane sedadiel, elektroinštalácia a všetkých 5 dverí boli použité na „zmontovanie“ nového vozidla zn. Volkswagen 7L Touareg modrej metalízy evidenčného čísla A., VIN: E., ktoré bolo 23.5.2018 prepísané na žalovaného.
40. Z uvedeného je zrejmé, že pôvodné motorové vozidla (s VINom...4192) už minimálne 23.5.2018 neexistovalo – bolo rozobraté na jednotlivé diely. Ak je predmetom zmluvy neexistujúca vec – napr. auto, ktoré v čase uzavretia zmluvy reálne neexistovalo (bolo zničené, či rozmontované na diely), je zmluva absolútne neplatná. Hoci zmluvné strany pri dohode uzavretej dňa 18.11.2019 nepochybne vedeli, že pôvodné vozidlo bolo rozobraté a zaniklo, keďže reagovali práve na takýto vývoj situácie, urobili predmetom prevodu neexistujúcu vec, čo spôsobilo neplatnosť zmluvy a na jej podklade nemal v prejednávanej veci žalobca aktívnu vecnú legitimáciu.
41. Odvolací súd sa zaoberal aj otázkou či dohodou z dňa 18.11.2019 nemohol žalobca nadobudnúť vlastnícky vzťah k súboru jednotlivých dielov tvoriacich pôvodne jeden automobil („v stave, v akom stojí a leží“) avšak má za to, že takýto výklad ide ďaleko nad rámec vôle strán dohody, ktoré prevádzali vlastnícke právo k presne identifikovanému motorovému vozidlu. Ich úmysel a vôľa nesmerovali a ani nemohli smerovať v čase podpisu dohody k prevodu vlastníckeho práva k jednotlivým dielom, o ktorých v detailoch ani teoreticky nemohli mať vedomosť, kde sa tieto nachádzajú a či sa nestali súčasťou aj iných „novo“ zmontovaných vozidiel. Odporuje pravidlám logiky, aby na podklade úzko formulovanej zmluvy a pri sume poznatkov, ktorými zmluvné strany 18.11.2019 disponovali sa žalobca stal spoluvlastníkom (či budúcim spoluvlastníkom) ďalších – viacerých automobilov, pri montáži ktorých by boli použité diely z automobilu s VINom “4192. Predmetom zmluvy podľa názoru odvolacieho súdu súčasne nemôže byť auto (ako samostatná hnuteľná vec), súbor dielov a zároveň (neurčené) množstvo spoluvlastníckych podielov na rôznych (nešpecifikovaných) vozidlách.
42. Z vyššie uvedených dôvodov preto obstojí záver súdu prvej inštancie o neexistencii aktívnej legitimácie na strane žalobcu, čo viedlo k potvrdeniu preskúmavaného rozsudku.
43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný a preto mu odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi.
44. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).