Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-19-2024.pdf
PDF · 388.01 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/19/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Veronikou Mikovou, v trestnej veci obžalovanej A. B. C. D., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08. decembra 2025, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaná:
A. B. C. D. nar. XX. XXXXXXXX XXXX v E., trvale bytom F. XXXX/XX, G.,
sa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodzuje
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky z 01.03.2024, sp. zn. 1Pv 166/21/1106-55, ktorá jej kládla za vinu spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona, na tom skutkovom základe že,
v mieste svojho bydliska toho času v záhradkárskej oblasti H. - A. XXXX v meste I., najmenej v dňoch 06.01.2021, 13.01.2021, 16.01.2021, 20.01.2021, 27.01.2021, 30.01.2021, 03.02.2021, 10.02.2021, 13.02.2021, 17.02.2021, 24.02.2021, 27.02.2021, 03.03.2021, 10.03.2021, 13.03.2021, 17.03.2021, 24.03.2021, 27.03.2021, 31.03.2021 neumožnila otcovi A. F. C., 11.12.1975, trvale bytom A. XXXX/X, G. G., styk s maloletým synom A., nar. XX.XX.XXXX, a to tak, že odmietla maloletého odovzdať v mieste jej bydliska v určenom čase a maloletého riadne nepripravila na styk s otcom, následne obdobným spôsobom v dňoch:
- dňa 28.04.2021, kedy mal byť náhradný termín stretnutia za deň 24.04.2021, neumožnila stretnutie otcovi s maloletým synom v určenom čase, odmietla maloletého odovzdať aj napriek snahe alternatívnej dohody zo strany otca a riadne maloletého nepripravila na styk,
- v dňoch 05.05.2021 a 08.05.2021 neumožnila stretnutie otcovi s odôvodnením, že maloletý je chorý a odmietla dohodu o náhradné termíny stretnutí, pričom neumožnila otcovi ani telekomunikačné stretnutie prostredníctvom aplikácie skype cez videohovor,
- v dňoch 12.05.2021, 21.05.2021, 26.05.2021, neodovzdala otcovi maloletého na stretnutie v mieste podľa rozsudku OS BA V, ale v G. na detskom ihrisku na D. XX, (následne obvinená vždy určila miesto stretnutia s maloletým, ktoré musel otec akceptovať), pričom zároveň sa odmietla aj napriek výzvam vzdialiť a nechať styk bez jej prítomnosti a zasahovala do priebehu stretnutia, čím vyrušovala maloletého a marila styk s jeho otcom,
- dňa 29.05.2021 a dňa 02.06.2021 v meste G., D. XX neodovzdala v presne určenom čase maloletého otcovi a zároveň skrátila svojvoľne čas stretnutia o 1h 25 min a počas ich stretnutia sa odmietla aj napriek výzvam vzdialiť a nechať styk bez jej prítomnosti a zasahovala do priebehu stretnutia,
- dňa 05.06.2021 odmietla stretnutie v meste G. a požadovala, aby bol styk v parku v meste I., pričom opätovne skrátila svojvoľne čas stretnutia o 1h 20 min a počas ich stretnutia sa odmietla aj napriek výzvam vzdialiť a nechať styk bez jej prítomnosti a zasahovala do priebehu stretnutia,
- dňa 09.06.2021 v meste G., D. XX skrátila svojvoľne čas stretnutia o 5min a počas stretnutia sa odmietla aj napriek výzvam vzdialiť a nechať styk bez jej prítomnosti a zasahovala do priebehu stretnutia,
- dňa 19.06.2021 v meste I. skrátila svojvoľne čas stretnutia o 1h 15 min a počas stretnutia sa odmietla aj napriek výzvam vzdialiť a nechať styk bez jej prítomnosti a zasahovala do priebehu stretnutia,
- dňa 23.06.2021 neumožnila stretnutie z dôvodu choroby maloletého, pričom odmietla náhradné stretnutie, ako i skype komunikáciu s maloletým,
- dňa 30.06.2021 v meste G., D. XX počas stretnutia otca so synom sa odmietla aj napriek výzvam vzdialiť a nechať styk bez jej prítomnosti a zasahovala do priebehu stretnutia,
- dňa 03.07.2021 v meste G., D. XX skrátila svojvoľne čas stretnutia o 1h 20 min,
- dňa 07.07.2021 a dňa 14.07.2021 v meste G., D. XX počas stretnutia otca so synom sa odmietla aj napriek výzvam vzdialiť a nechať styk bez jej prítomnosti a zasahovala do priebehu stretnutia,
- dňa 24.07.2021 kedy mal byť náhradný termín stretnutia za deň 17.07.2021, neumožnila stretnutie otcovi v určenom čase z dôvodu údajnej choroby maloletého, čo nepreukázala žiadnym spôsobom a odmietla dohodu o náhradné stretnutie,
- dňa 03.08.2021 v meste G., D. XX, kedy bol náhradný termín stretnutia za deň 04.08.2021 sa odmietla aj napriek výzvam vzdialiť a nechať styk bez jej prítomnosti a zasahovala do priebehu stretnutia,
- dňa 07.08.2021 v meste I. v parku kedy bol náhradný termín stretnutia za deň 24.04.2021 skrátila svojvoľne čas stretnutia o 1h 18 min,
- dňa 11.08.2021 a 18.08.2021 v meste G., D. XX počas stretnutia v určenom čase sa odmietla aj napriek výzvam vzdialiť a nechať styk bez jej prítomnosti a zasahovala do priebehu stretnutia,
- dňa 14.08.2021 v meste G., D. XX skrátila svojvoľne čas stretnutia o 1h 17 min a počas stretnutia sa odmietla aj napriek výzvam vzdialiť a nechať styk bez jej prítomnosti a zasahovala do priebehu stretnutia,
- dňa 25.08.2021 neumožnila stretnutie otcovi v určenom čase z dôvodu choroby maloletého, čo odmietla hodnoverne preukázať a neumožnila otcovi skontrolovať zdravotný stav maloletého,
- dňa 28.08.2021 a 01.09.2021 neumožnila opätovne stretnutie otcovi s maloletým v určenom čase s odôvodnením choroby maloletého, pričom odmietla hodnoverne preukázať jeho zlý zdravotný stav, ako i dohodu o poskytnutí náhradných termínov stretnutí,
- 04.09.2021 v meste I. v parku skrátila svojvoľne čas stretnutia o 1h a počas stretnutia otca so synom sa odmietla aj napriek výzvam vzdialiť a nechať styk bez jej prítomnosti a zasahovala do priebehu stretnutia,
- v dňoch 08.09.2021, 15.09.2021 a dňa 25.09.2021 v meste G., D. XX na detskom ihrisku počas stretnutia otca so synom sa odmietla vzdialiť a nechať styk bez jej prítomnosti a zasahovala do priebehu stretnutia, pričom dňa 25.09.2021 svojvoľne skrátila dĺžku stretnutia o 1h 15 min,
- dňa 27.09.2021 riadne nepripravila maloletého na styk s manipulatívnym správaním zabezpečila, že maloletý nebol psychicky na styk s otcom pripravený,
- v dňoch 06.10.2021, 09.10.2021, 13.10.2021, 20.10.2021, 23.10.2021, 27.10.2021, 03.11.2021, 06.11.2021, 10.11.2021, 17.11.2021, 20.11.2021, 24.11.2021, 01.12.2021, 04.12.2021, 08.12.2021, 15.12.2021, 18.12.2021, 22.12.2021, 29.12.2021, 01.01.2022, 05.01.2022, 12.01.2022, 15.01.2022, 19.01.2022, 26.01.2022, 29.01.2022, 05.02.2022, 09.02.2022, 12.02.2022, 16.02.2022, 23.02.2022, 26.02.2022, 02.03.2022, 09.03.2022, 23.04.2022, 27.04.2022, 11.05.2022, 18.05.2022, 21.05.2022, 25.05.2022, 01.06.2022, 04.06.2022, 24.08.2022, 27.08.2022, 31.08.2022 a 07.09.2022 bez preukázania akceptovateľného dôvodu neumožnila A. F. C. styk s maloletým synom, pričom neustále zneužívala zdravotný stav maloletého na obmedzovanie ich kontaktu a odmietala aj dohodu na alternatívne náhradné stretnutia v iných dňoch navrhnuté otcom maloletého, zároveň v uskutočnených dňoch stretnutia od 16.03.2022 do 09.09.2022 sa počas stretnutia otca so synom odmietla vzdialiť a nechať styk bez jej prítomnosti, čím týmto konaním maloletého riadne nepripravila na styk s otcom a otcovi ho v určenom čase a na určenom mieste neodovzdala, alebo počas uskutočnených stretnutí odmietla umožniť stretnutia bez jej prítomnosti, čím svojou prítomnosťou v bezprostrednej blízkosti zasahovala do priebehu stretnutia, a to aj napriek dohode zo dňa 18.11.2020 vykonanej pred orgánom SPOD a SK Bratislava, ktorej účelom bolo viesť obvinenú k dobrovoľnému plneniu súdneho rozhodnutia vydaného na základe uznesenia Okresným súdom Bratislava V, sp. zn. 59P/18/2019-23 zo dňa 28.02.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.06.2019 a vykonateľnosť dňa 12.03.2019 o nariadení neodkladného opatrenia o úprave styku otca s maloletým dieťaťom na čas do právoplatného skončenia vo veci úpravy styku v konaní vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 59P/130/2018 o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu, na základe ktorého bol otec maloletého oprávnený stretávať sa so synom, v každom kalendárnom týždni v stredu od 16.00 h do 18.30 h a v párnom kalendárnom týždni v sobotu od 09.00 h do 12.00 h, s tým, že otec si maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky, ktorá bola povinná maloletého na styk riadne pripraviť a otcovi ho v určenom čase odovzdať, ako aj napriek tomu, že obvinená neumožnila A. F. C. styk s maloletým synom podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 2Em/1/2019 zo dňa 23.08.2019, právoplatným a vykonateľným dňa 07.10.2019 o nariadení
výkonu rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 59P/18/2019-23 zo dňa 28.02.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 11CoP/134/2019-73 zo dňa 15.05.2019 o nariadení neodkladného opatrenia o úprave styku otca s maloletým dieťaťom na čas do právoplatného skončenia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 59P/130/2018, ani po predchádzajúcej výzve Okresného súdu Bratislava V pod sp. zn. 2Em/1/2019 zo dňa 23.08.2019 na dobrovoľné plnenie spočívajúcom v dodržiavaní časových úsekov, v ktorých je otec oprávnený stýkať sa s maloletým a následne uloženej pokuty vo výške 200,- eur uznesením Okresného súdu Bratislava V pod sp. zn. 2Em/l/2019-337 zo dňa 30.11.2020, právoplatným dňa 26.12.2020 a vykonateľným dňa 29.12.2020, čím marila výkon neodkladného opatrenia uloženého Okresným súdom Bratislava V vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A., nar. XX.XX.XXXX,
pretože skutok nie je trestným činom.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 04.03.2025 Okresnému súdu Malacky obžalobu z 01.03.2024, č. 1 Pv 166/21/1106-55, na obžalovanú A. B. C. D., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
K vykonanému dokazovaniu
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej A. B. C. D., svedka-poškodeného A. F. C., svedkýň A. J. K. a A. L. A., oboznámením obsahu DVD nosiča na č. l. 459, súd ďalej oboznámil s obsahom listinných dôkazov najmä lekárskej správy A. J. K. zo dňa 01.02.2023 č. l. 304, správy ÚPSVaR Bratislava zo dňa 04.07.2022 č. l. 305,695, úradného záznamu ÚPSVaR Bratislava zo dňa 15.06.2022 a 01.07.2022 č. l. 310,311, uznesenia Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 59P/18/2019, č. l. 328, uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 11CoP/134/2019 č. l. 334, uznesenia Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 2Em/1/2019, č. l. 338, výzvy na dobrovoľné plnenie Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 2Em/1/2019, č. l. 341, uznesenia Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 2Em/1/2019, č. l. 343, rozsudku Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 59P/130/2018, č. l. 346, uznesenia Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 2Em/1/2019, č. l. 357, uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1CoE/82/2021, č. l. 360, uznesenia Krajského súdu v Bratislave , sp. zn. 11CoPno/24/2021, č. l .368, zápisnice o informatívnom výsluchu zo dňa 12.03.2021, 06.04.2021, 27.09.2021. č. l. 372-378, správy z Centra pre deti a rodiny Bratislava č. l. 380-382, záverečnej správy č. l. 381, lekárskej správy A. J. A. D. M. č. l. 103, 548, 647, preukazu osoby s poruchou autistického spektra č. l. 551,119, správy VšZP č. l. 586 – 590, lekárskej správy A. J. K. č. l . 591-599, lekárskej správy A. N. č. l. 604-608, listinných dôkazov na č. l. 794 (oznam A. B. C. D. o odpovedi ÚPSVaR k výpovedi pani A. spolu so stanoviskom ÚPSVaR Bratislava zo dňa 07.12.2025), listinných dôkazov na č. l. 795 (upovedomenie o výsledkoch vybavenia podnetu verejného ochrancu práv z 26.06.2023, emailová komunikácia z 26.03.2021 medzi obžalovanou a poškodeným, SMS komunikácia z 27.04.2021 medzi obžalovanou a poškodeným, emailová komunikácia zo dňa 24.08.2021 medzi poškodeným a obžalovanou, emailová komunikácia zo dňa 29.08.2021 obžalovanej s ÚPSVaR), lekárskej správy A. C. č. l. 94, lekárskej správy A. C. č. l. 95, lekárskej správy A. C. č. l. 96, lekárskej správy M. A. č. l. 97, psychologického vyšetrenia M. O. č. l. 98, psychologického vyšetrenia M. P. č. l. 100, posudku ÚPSVaR č. l. 101, diagnostiky A. A. D. č. l. 103, lekárskeho posudku A. O. č. l. 108, rozhodnutia ÚPSVaR č. l. 109, lekárskej správy A. H. č. l. 111, lekárskej správy A. K. č. l. 112, psychologického vyšetrenia M. P. č. l. 114, lekárskej správy M. O. č. l. 115, psychologického vyšetrenia M. P. č. l. 118, výmenného listu A. K. č. l. 123,126, žiadostí o ošetrovné č. l. 125-135, potvrdenia o chorobe pre účely materskej školy č. l. 136, posudku ÚPSVaR Bratislava č. l. 518, klinického posudku č. l. 556, správy A. H. č. l. 664, rozhodnutia materskej školy č. l. 681, súhlasu A. K. č. l. 682, správy o špeciálnopedagogickom vyšetrení č. l. 683, zdravotného dotazníka dieťaťa č. l. 982, súhlasného stanoviska č. l. 984, dodatku k správe o špeciálnopedagogickom vyšetrení č. l. 985, čestného prehlásenia č. l. 1093 a aktualizovaných lustrácií obžalovanej z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov a registra trestov.
Podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku súd odmietol vykonať dôkaz navrhnutý prokuratúrou, a to čítaním zápisnice o výsluchu svedka-poškodeného A. F. C. z prípravného konania. Svedok-poškodený A. F. C.
bol vypočutý na hlavnom pojednávaní, pričom prokuratúre bolo umožnené klásť aj doplňujúce otázky počas dvoch pojednávacích dní. Postup podľa § 263 Trestného poriadku z tohto dôvodu neprichádzal do úvahy. Návrh na čítanie jeho skoršej výpovede bol prokuratúrou prednesený až po tom, čo bol výsluch svedka-poškodeného ukončený a tento opustil pojednávaciu miestnosť; z tohto dôvodu nebolo možné postupovať ani podľa § 264 Trestného poriadku. Podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku je možné svedkovi zápisnicu o jeho skoršej výpovedi predložiť len na návrh prokurátora, obžalovaného alebo jeho obhajcu. Ak takýto návrh zo strany prokuratúry nebol podaný včas, teda počas výsluchu svedka, nebolo možné čítanie zápisnice o výsluchu svedka vykonať dodatočne v neprítomnosti svedka.
Podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku súd odmietol vykonanie ďalších dôkazov navrhnutých obhajobou, nakoľko sa týkali okolností nepodstatných pre rozhodnutie, alebo okolností, ktoré bolo možné zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi. Výsluch maloletého A. C. (ďalej aj ako „maloletý“), vo vzťahu k okolnostiam, či chcel s poškodeným alebo s jeho rodinou tráviť čas, nepovažoval súd za relevantný pre rozhodnutie vo veci. Obžalovaná mala povinnosť maloletého v určených časoch odovzdať poškodenému bez ohľadu na to, či maloletý chcel tráviť s poškodeným čas. Vzhľadom na vek maloletého, ako aj jeho vek v čase keď malo dôjsť k spáchaniu skutku považoval súd jeho výsluch za neprimeraný a mal za to, že maloletý by sa k relevantným skutočnostiam vzhľadom na odstup času ani nevedel vyjadriť. Výsluch rodičov obžalovanej súd taktiež považoval za nepotrebný pre rozhodnutie vo veci, keďže súd oboznámil ich čestné vyhlásenie, pričom už obžalovaná sa vedela k okolnostiam jednotlivých stretnutí do detailov vyjadriť a súd ďalšie dokazovanie v tomto smere nepovažoval vo vzťahu k obhajobe obžalovanej za potrebné. Videozáznamy predložené obžalovanou nie sú pre rozhodnutie vo veci relevantné, nakoľko nie sú z obdobia kedy malo dôjsť ku skutku. Čo sa týka znaleckého posudku M. A. E. Q., K., tento je iba sumarizáciou súdom oboznámenej zdravotnej dokumentácie maloletého, neobsahuje iné odborné konštatovania zo strany znalca a nevychádza z osobného vyšetrenia maloletého. Zdravotná dokumentácia predložená matkou bola oboznámená vo forme listinných dôkazov, a preto súd ďalšie dokazovanie, či už formou výsluchu znalca alebo oboznámenia predmetného znaleckého posudku nepovažoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci. Taktiež výsluch pracovníčok ÚPSVaR C. G. a L. N. považoval súd za nadbytočný, keďže vo veci bola podrobne vypočutá svedkyňa A. L. A., ktorá bola kolíznou opatrovníčkou maloletého v časovom období, keď malo dôjsť ku skutku. Výsluch právnych zástupcov O. R., O. K. a O. O. by sa podľa názoru súdu týkal okolností nepodstatných pre rozhodnutie vo veci. Výsluch A. S. M., M., súd taktiež považoval za nadbytočné, z dôvodu, že zdravotný stav maloletého v čase skutku mal dostatočne preukázaný lekárskymi správami maloletého, pričom nie je zrejmé, že by predmetná lekárka bola ošetrujúcou lekárkou maloletého aj v čase, keď malo dôjsť k skutku. Z rovnakého dôvodu súd nepovažoval za potrebné ani ustanovenie znalca z odboru psychológie. K návrhu pripojiť a oboznámiť poručenský spis maloletého súd uvádza, že podstatné časti predmetného spisu boli do trestného spisu zabezpečené, pričom obsah celého spisu súd nepovažoval za podstatný pre rozhodnutie vo veci. Taktiež vyžiadanie zdravotnej dokumentácie od všeobecnej lekárky pre deti a dorast k maloletému nepovažoval súd za podstatné pre rozhodnutie vo veci, keďže zdravotná dokumentácia do apríla 2022 sa už v spise nachádza, pričom zdravotný stav maloletého bol osvedčený aj predloženými žiadosťami o ošetrovné a potvrdeniami o ochorení maloletého doloženými obžalovanou. Čo sa týka ostatných vo veci navrhnutých dôkazov, tieto sa týkali okolností z časového obdobia primárne po tom čo malo dôjsť ku skutku a ktoré súd nepovažoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci.
Obžalovaná A. B. C. D. na hlavnom pojednávaní dňa 23.04.2025 urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že sa cíti nevinná. Na hlavnom pojednávaní ďalej vypovedala, že Okresným súdom Bratislava V, sp. zn. 59P/18/2019-23 zo dňa 28.02.2019 bolo nariadené neodkladné oparenie, ktorým bol upravený styk F. C. so synom A. na čas do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v konaní pred Okresným súdom Bratislava V, sp. zn. 59P/130/2018. Uznesením Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 2Em/1/2019 zo dňa 23.08.2019 bol nariadený výkon rozhodnutia. Mala za to, že je nevinná a jej konanie nie je trestným činom, nakoľko poškodený nechodil za synom v termínoch, podľa nariadeného neodkladného opatrenia, a tak logicky ani nemohla umožniť jeho styk so synom. Kvôli konaniu poškodeného jej nemôže byt kladené za vinu, že neumožňovala styk syna s otcom. O tom, že poškodený sa nedostavil do miesta jej bydliska za účelom prevzatia si syna svedčia v minulosti ňou už predložené emaily od poškodeného, ktorými v deň, resp. pred termínom konania styku so synom zasielal emailové správy, že styk zmarila. Často krát to bolo deň vopred a to bez toho, aby sa v danom termíne na tento styk dostavil. Takýmto spôsobom konal poškodený opakovane počítajúc mesiace. Bola poučená zo strany súdu, že jej môže byť uložená opätovne poriadková pokuta, ako i že pokiaľ sa uvedené minie účinkom súd bude oprávnený rozhodnúť o pozastavení výplaty rodičovského
príspevku, príplatku na dieťa, prídavku na dieťa a príplatku ku prídavku na maloleté dieťa v súlade s ustanovením § 383 ods. 1 písm. a), psím. d) CMP. K rozhodovaniu o pozastavení rodičovského príspevku, prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa v súlade s daným ustanovením nedošlo, preto má za to, že v tejto veci nedošlo k využitiu všetkých právnych prostriedkov, ktoré umožňuje civilné mimosporové konanie, a preto nie sú splnené podmienky na vedenie trestného konania. Považuje sa za slušnú, doposiaľ bezúhonnú osobu, matku, ktorá sa stará o dieťa so závažnou diagnózou PAS, ktoré má vo výlučnej starostlivosti, a pre ktoré koná vždy iba v jeho najlepšom záujme. Nikdy nemala úmysel spáchať trestný čin, ktorý sa jej kladie za vinu, čo vyplýva aj z dôkazov, ktoré v konaní predložila. Od 01.06.2019 sa začal realizovať styk pravidelne v zmysle neodkladného opatrenia z roku 2019. V období 7 mesiacov jún 2019 – január 2020, teda presne odkedy sa začal realizovať samostatný styk a konalo sa okolo 40 samostatných stretnutí došlo k extrémnemu a nevysvetliteľnému regresu jej syna, ktorý skončil s preukazom ZŤP, kvôli psychickým problémom. Pri stretnutiach poškodeného so synom A. ho sprevádzala jeho matka G. C.. Otca aj úrady informovala, že ich syn sa vracia po stretnutiach s otcom a jeho matkou v zlom stave. Zhoršenie stavu jej syna po psychickej stránke potvrdili aj učitelia a lekári. Poškodený zhoršenie paradoxne nebral na vedomie, situáciu riešil tým, že problém poprel. Tvrdil, že dieťa je v poriadku, a že ona účelovo a nehorázne klame. Vyhrážal sa jej zmenou starostlivosti, ak sa styk nebude realizovať v zmysle neodkladného opatrenia z roku 2019. V rámci trestného konania predložila množstvo dôkazov preukazujúcich zhoršovanie stavu ich syna počas roku 2019. Predložila odporúčania odborných ambulancií, ktoré zdôrazňujú nutnosť rešpektovať dieťa s jeho rigidným režimom stereotypmi konštatujúce nutnosť špeciálneho prístupu k synovi. V októbri 2019 sa jej A. pýtal ako sa kaká, lebo otcova matka mu dala prsty do konečníka, a že ho to bolí. Vždy keď mal príležitosť dával si prst do konečníka. Dňa 05.12.2019 po stretnutí s otcom mal syn nezvyčajné triašky. Ako už uviedla z dôvodu zhoršovania zdravotného stavu syna, ktoré preukázala množstvom dôkazov žiadala byť prítomna na styku syna s otcom, pričom stav takto realizovaných stykov syna sa zlepšil, stabilizoval, čo je objektívne preukázateľné od kedy bola prítomná na stretnutiach styku syna s otcom. V období do mája 2021 až do 07.10.2023 prebiehali stretnutia poškodeného s jeho matku G. C., synom a s ňou. Do styku nezasahovala, sedela obďaleč a to kvôli synovi. Dňa 25.03.2025 sa konalo pojednávanie na Krajskom súde v Trnave voči rozsudku Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 59P/130/2018-503 zo dňa 16.12.2020, na ktorom odvolací súd rozhodol, že v určených dňoch a časoch sa môže F. C. stretávať so synom. Jedná sa o styk bez prespávania u otca. Konala vždy v najlepšom vedomí a svedomí a v najlepšom záujme syna, veď je to jej syn, o ktorého sa každodenne stará, jej vlastné dieťa. Nemala úmysel mariť výkon úradného rozhodnutia, mala záujem chrániť práva syna. Okrem toho, že mu bol priznaný ZŤP, ÚPSVaR mu priznal opakovane dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a to v rokoch 2020 a 2021, čo je relevantné pre toto konanie. Syn evidentne s otcom nechce tráviť čas a keď už, tak len za jej prítomnosti. Jej neprítomnosť synovi preukázateľne spôsobuje zdravotné problémy, ktoré sa zhoršujú v priamej úmere s počtom otcových návštev. Nekonala s úmyslom páchať prečin, ktorý jej je kladený za vinu. Jej cieľom bolo ochrániť syna. Celé trestné konanie začaté na podklade nedôvodných tvrdení poškodeného má v konečnom dôsledku negatívny vplyv na ich syna, pričom záujem maloletého by mal byť vždy na prvom mieste tak, ako je aj pre ňu, tak aj pre súd, pričom syn je už vystresovaný dostatočne. Vzhľadom na uvedené navrhla Okresnému súdu Malacky, aby ju oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, pretože skutok nie je trestným činom.
Ďalej obžalovaná na hlavnom pojednávaní dňa 08.12.2025 vypovedala, že realizovaním neodkladného opatrenia nastal u syna kompletný regres vo všetkých oblastiach, o čom poškodeného riadne informovala v aktuálnom čase. Poprosila ho o pomoc, pretože syn potreboval pomoc oboch rodičov. On stavy syna označoval za jej účelové výmysly. Všetko popieral, po každom styku písal obsahovo totožný email, ktorý nekorešpondoval s realitou ani s tým, v akom stave sa syn od otca vracal. Žiadala ho o pomoc a on sa jej vyhrážal zmenou osobnej starostlivosti ak styky v zmysle neodkladného opatrenia sa nebudú realizovať. Styky sa teda riadne realizovali a syn bol odoslaný kvôli zmenám v jeho správaní, ktoré prepukli po takto realizovanom styku s otcom k pediatrovi, ktorý odporučil odborné vyšetrenie u psychológa, následne u pedopsychiatra, ktorý odporučil liečbu u liečebného pedagóga, logopéda, neurológa a tak sa to nabaľovalo. V styku nikdy nebránila, navrhovala možnosti, ako ho realizovať s ohľadom na syna, aby viac netrpel a nezhoršoval sa mu jeho zdravotný stav. Absolvovala 4-mesačný kurz vnímavého rodiča, aby so synom mohla realizovať filiálnu terapiu v domácom prostredí, keď bol lockdown a terapie u odborníkov boli značne obmedzené. V decembri 2020 bolo testovanie PAS u syna, na ktorom participoval aj otec dieťaťa, kde tvrdil, že dieťa je zdravé a nič mu nie je. Údaje od otca sú zahrnuté aj v samotnej správe z testovania PAS, kde pedopsychiater konštatuje u syna úzkostné stavy, sociálnu úzkosť, ťažkú separačnú úzkosť od matky, poruchu autistického spektra, Aspergerov
syndróm a odbornými metódami nameral u syna autizmus. V správe pedopsychiater konštatuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a syn v tom čase nemohol navštevovať bežnú škôlku a ak by šiel do škôlky odporúčala pedopsychiatrička, aby s ním chodila ako asistentka s tým, že bolo nutné sledovať odozvy dieťaťa aj po dlhšom čase, nakoľko regres u syna sa mohol kedykoľvek vrátiť. Po tom, čo syna pripravila v škôlke a podporila separáciu, kam chodil syn na doobedie, sa realizoval styk v zmysle neodkladného opatrenia riadne a pravidelne od 01.06.2019 až do lockdownu, kedy otec rušil viacero stretnutí a za synom odmietal prísť z Bratislava do Stupavy, čo je len pár kilometrov ďalej. Syn sa všetkého bál všetko odmietal, mával triašky, fyzické ataky, kedy ubližoval nie len sebe, ale aj svojmu okoliu, myslela si, že potrebuje len viac času si zvyknúť, ale bohužiaľ jeho stavy sa zhoršovali a stupňovalo sa to stále viac. Otcovi preto navrhla realizovať styk v jej prítomnosti, pre syna v známom prostrední, teda na záhradnej chate, kde toho času bývali a to buď na poschodí, alebo na prízemí, alebo aj na pozemku, podľa uváženia otca. Súčasne ho informovala, že s ohľadom na syna, ak trvá na realizovaní stykov bez jej prítomnosti na stykoch pre syna v známom prostredí, by nebola prítomná len ona, ale aj jej rodičia, s ktorými tam bývali. Mimo miesta, ktoré bolo známe dieťaťu trvala na jej prítomnosti s ohľadom na jeho stav. Otec na styk nechodil. Trestné oznámenie z januára 2020 bolo zamietnuté v celom rozsahu, kompletný regres u syna bol potvrdený aj materskou škôlkou a rôznymi lekármi odborných ambulancií, vrátane znalca M. C. M., ktorý vzhľadom na aktuálny stav syna, ktorého vyšetril uviedol, že syn sa bojí babky, teda otcovej matky a odporúča stretnutia v matkinej prítomnosti. Otec podal ďalšie trestné oznámenie, kvôli ktorému je dnes tu. Bolo to vo februári 2021. Nikdy nebránila stretnutiam poškodeného so synom. Vždy hľadala riešenie, ponúkala otcovi možnosti, syna vždy na každé stretnutie riade pripravila. Otec veľa krát za synom neprišiel. Nie z dôvodu choroby dieťaťa, ale z dôvodov na jeho strane. Deň pred pravidelným stykom jej vždy poslal email, v ktorom tvrdil, že stretnutie zmarila, teda stretnutie, ktoré malo byť nasledujúci deň a v deň styku na stretnutie neprišiel. Po nahliadnutí do obžaloby k jednotlivým dátumom uviedla, že v období od 06.01.2021 až do 31.03.2021, v dňoch 06.01.2021, 13.01.2021, 16.01.2021, 20.01.2021, 27.01.2021, 30.01.2021, 03.02.2021, 10.02.2021, 13.02.2021, 17.02.2021, 24.02.2021, 27.02.2021, 03.03.2021, 10.03.2021, 13.03.2021, 17.03.2021, 24.03.2021, 27.03.2021, 31.03.2021, syna riadne pripravila, maloletého nemala komu odovzdať, keďže otec na styk tieto konkrétne dni sa neodstavil, teda nie je pravda, že by neumožnila otcovi styk so synom. Dňa 28.04.2021, kedy mal byť náhradný termín za 24.04.2021 uviedla, že dňa 24.04.2021 bola PN a dňa 28.04.2021 poškodený na styk neprišiel. Tento styk sa mal realizovať v zmysle dohody, ktorá bola uzavretá na Okresnom súde Bratislava V dňa 06.04.2021. Nakoľko syn v tom čase už bol ZŤP mal opakovane ÚPSVaR-om konštatovaný dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a súd už nemohol toto prehliadať bolo ujasnené pred súdom, že nerealizované stretnutie z dôvodov na strane otca nie je zmarené stretnutie. Rovnako tak bolo ujasnené, že otec má na styk chodiť prioritne sám a starí rodičia zo žiadnej strany nesmú do styku zasahovať. Dieťaťu nesmie byť znemožňované vrátiť sa k matke počas styku. Toto všetko je súčasťou zápisnice ako aj časy. V tento deň 06.04.2021 pred Okresným súdom Bratislava V došlo k uzavretiu dohody aj ohľadom časov stretávania s ohľadom na synov režim, stav a problémy, a to každú stredu od 15.00 hod. do 17.30 hod. a párne soboty od 09.30 hod. do 11.15 hod. Teda všetky styky od 06.04.2021 až do 27.09.2021 sa realizovali v zmysle tejto dohody zo dňa 06.04.2021 uzavretej pred Okresným súdom Bratislava V. V dňoch 05.05.2021, 08.05.2021 otca riadne informovala o stave syna, nakoľko požadoval informácie emailom, odoslala OČR aj informácie o chorobe syna z vlastného rozhodnutia. Na styk 05.05. a 08.05.2021 sa poškodený nedostavil. K náhradným termínom, keď bol syn chorý sa nevyjadrila, teda ich nemohla ani odmietnuť. Otcovi v zmysle usmernenia na Okresnom súde Bratislava V zo dňa 06.04.2021 ponúkla alternatívny kontakt, telefonický hovor, ktorý odmietol. Navyše videohovor je pre syna nevhodný, lebo má poruchu autistického spektra, o čom otec vie. K ďalšiemu skutku dňa 12.05.2021, 21.05.2021 a 26.05.2021 uviedla, že to nie je pravda, tieto tri styky sa nerealizovali podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava V nakoľko došlo k dohode rodičov 06.04.2021 a styky sa realizovali v zmysle nej. Naviac od mája 2021 našla pre syna detské centrum, ktoré mohol navštevovať, tam s ním chodila ako asistentka na doobedie, preto sa s otcom snažila dohodnúť, aby sa styky počas týždňa, teda stredy v čase zmysle dohody pred Okresným súdom Bratislava V od 15.00 hod. do 17.30hod. nerealizovali v stupavskom parku, ako bolo určené, ale v Bratislave, aby bolo synovi umožnené chodiť do škôlky nasledujúci deň. Otec nevnímal potreby syna s PAS ani jeho limit úzkosti z veľkého počtu ľudí a podobne. Žiadal stretnutia v rušných lokalitách pri nákupných centrách. Vysvetľovala mu, že to nie je vhodné a navrhla mu miesto na Holíčskej 30 vedľa materského centra, kde je parčík menej ľudí a ihrisko pre deti, ktorý je vhodnejší pre syna. Pred každým stretnutím bolo miesto stretnutia potvrdené emailom oboma rodičmi. Otca prosila a žiadala, že keď sa už raz na tomto dohodli, nech jej neposiela veľmi útočný obsahovo totožný email pred každým stretnutím o tom istom, nakoľko na mieste stretnutia sa už dohodli a dĺžky stretnutí boli dohodnuté rovnako na Okresnom súde Bratislava V dňa 06.04.2021. Ku dňom 12.05.2021, 21.05.2021
a 26.05.2021 uviedla, že do stretnutí nezasahovala, bola prítomná nablízku, sedela obďaleč kvôli synovi v zmysle dohody na Okresnom súde Bratislava V. Do stretnutí nezasahovala, miesto bolo písomne potvrdené oboma rodičmi, syna otcovi riadne odovzdala a to, že opakovane chodil za ňou a žiadal, aby odišla preč synovi vôbec neprospelo. Ďalej dňa 29.05.2021 a dňa 02.06.2021 do stretnutí nezasahovala, sedela obďaleč kvôli synovi, po odovzdaní sa vzdialila, stretnutie neskrátila, nakoľko bolo v čase a dĺžke v zmysle dohody zo dňa 06.04.2021. Výzvy otca, aby sa vzdialia opäť negatívne pôsobili na syna. Dňa 05.06.2021 syna riadne pripravila na styk s otcom na vopred dohodnutom mieste po dohode oboch rodičov, do stretnutia nezasahovala, sedela obďaleč a po odovzdaní sa vzdialila s ohľadom na syna. Opakované výzvy otca, aby sa vzdialila synovi neprospievali. Dňa 09.06.2021 nezasahovala do styku syna s otcom, po odovzdaní syna otcovi sa vzdialila, sedela obďaleč ako vždy, bola tam kvôli synovi, aby stretnutie s otcom a jeho matkou zvládol. Stretnutie neskrátila, opäť výzvy otca, aby odišla preč, veľmi zle vplývali na syna. Dňa 19.06.2021 syna na styk riadne pripravila, stretnutie bolo v čase a v zmysle dohody na Okresnom súde Bratislava V, stretnutie nijak neskrátila, po odovzdaní syna otcovi sa vzdialila do patričnej vzdialenosti, aby bol syn v pohode a aby zvládol stretnutie otca a jeho matkou, do stretnutia nezasahovala, na stretnutí bola kvôli synovi, opakované výzvy otca, aby zo stretnutia odišla, ktoré vyjadroval pred synom, na syna veľmi zle pôsobili. Dňa 23.06. syn bol chorý o čom otca riadne informovala, ponúkla telefonický hovor, ktorý je pre syna vhodnejší, k náhradným stretnutiam sa nevyjadrila a otec sám zvážil zdravotný stav syna a sám sa rozhodol neprísť na stretnutie dňa 23.06.2021. Dňa 30.06.2021 syna riadne na styk pripravila po odovzdaní otcovi sa vzdialila do vhodnej vzdialenosti sedela obďaleč kvôli synovi, aby zvládol stretnutie s jeho matkou, do styku nezasahovala, znova výzvy otca, aby sa vzdialila, aby odišla preč veľmi zle vplývali na syna. Otca o tom opakovane viackrát informovala s tým, že sa predlžuje aj adaptačné obdobie v škôlke, kde s ním chodila ako asistentka. Otec svoje konanie nekorigoval. Dňa 03.07.2021 sa styk realizoval v časoch v zmysle dohody zo dňa 06.04.2021 Okresného súdu Bratislava V. Dňa 07.07.2021 a 14.07.2021 syna na styk riadne pripravila, po odovzdaní otcovi sa vzdialila, sedela obďaleč, do styku nezasahovala, bola tam prítomna kvôli synovi, aby zvládol stretnutie s otcom a jeho matkou. Dňa 24.07.2021 keď mal byť náhradný termín za 17.07.2021 nebol syn chorý, stretnutie bolo preložené kvôli nepriaznivému počasiu o čom svedčí aj SMS komunikácia medzi rodičmi. Dňa 24.07.2021 sa otec dieťaťa nedostavil. Dňa 03.08.2021 syna na stretnutie riadne pripravila, otcovi odovzdala, vzdialila sa, sedla obďaleč, do styku nezasahovala, bola tam kvôli synovi, aby zvládol stretnutie s otcom a jeho matkou. Výzvy zo stany otca, aby odišla preč, ktoré vyjadroval pred synom veľmi zle pôsobili na syna ani po opakovanej prosbe toto nekorigoval. Dňa 07.08.2021 styk sa realizoval v zmysle dohody na Okresnom súde Bratislava V zo dňa 06.04.2021 a teda aj v danom čase. Styk neskrátila. Dňa 11.08.2021 a 18.08.2021 do styku nezasahovala, kvôli synovi sedela obďaleč, aby zvládol stretnutie syna s otcom a jeho matkou, ktorej sa bál. Opakové výzvy otca, aby odišla preč veľmi negatívne pôsobili na syna a jeho psychiku. Dňa 14.08.2021 stretnutie neskrátila, realizovalo sa v zmysle dohody rodičov zo dňa 06.04.2021. Po odovzdaní syna sa vzdialila, sedela obďaleč, syna v hre s otcom podporila, do styku nezasahovala. Výzvy otca, aby odišla preč, ktoré uvádzal v prítomnosti syna mali na syna veľmi negatívny vplyv. Dňa 25.08.2021 otcovi posielala video s nameranou teplotou, riadne ho informovala o aktuálnom zdravotnom stave syna, o tom, že je s ním na OČR-ke. Neskôr mu predkladala na jeho žiadosť všetky OČR a potvrdenia o chorobe. Na stretnutie dňa 25.08.2021 otec neprišiel. Dňa 28.08.2021 a 01.09.2021 bol syn chorý až do 02.09.2021 o čom bol otec riadne informovaný v aktuálnom čase emailom a neskôr aj predloženou OČR. K náhradným termínom sa nevyjadrovala, teda ich nemohla nijak zmariť. Dňa 04.09.2021 styk neskrátila, realizoval sa v zmysle dohody rodičov. Po odovzdaní syna otcovi sa vzdialila, kvôli synovi sedela obďaleč, aby zvládol stretnutie syna s otcom a jeho matkou, do stretnutia nezasahovala, opakované výzvy otca, aby odišla preč veľmi nepriaznivo pôsobili na syna. Dňa 08.09.2021, 15.09.2021 a 25.09.2021 stretnutia neskracovala, realizovali sa v zmysle dohody zo dňa 06.04.2021 na Okresnom súde Bratislava V, po odovzdaní syna otcovi sa vzdialila, sedela obďaleč, aby syn zvládol stretnutie s otcom a jeho matkou, ktorej sa bál, do stretnutia nezasahovala. Dňa 27.09.2021 bola nová rodičovská dohoda uzavretá pred Okresným súdom Bratislava V, ktorá korigovala čas stretnutí syna s otcom a to každú stredu od 15.00 hod. do17.00 hod. a párne soboty od 09.30 hod. do 13.00 hod. pretože otec trval sa stykoch so synom počas obeda. Jednalo sa dočasnú dohodu, ktorá mala byť prehodnotená, pretože nekorešpondovala so spánkovým režimom syna. K ďalšiemu prehodnoteniu tejto dohody už nedošlo, a teda všetky styky od 27.09.2021 až do 07.09.2022 sa realizovali v zmysle tejto dohody. Dňa 09.03.2022 na sedení CDR ako výchovné opatrenie došlo medzi rodičmi k úprave a to kvôli spánkovému režimu syna, kedy sa stretnutia párne soboty nerealizovali od 09.30 do 13.00 hod. ale od 09.00 hod. do 12.30 hod. viac sa jej nepodarilo dohodnúť s otcom. Otcovi vôbec neprekážalo, že syn tieto sobotné stretnutia v ich závere si už líha na zem, lebo nevládze. Dňa 27.09.2021 syna riadne pripravila na styk s otcom
a v žiadnom prípade nekonala manipulatívne. Keď bol syn v aute na parkovisku ku dverám pristúpila matka poškodeného, išla ich otvoriť, nie veľmi kľudným spôsobom komunikovala a vyhrážala sa rôznymi kontaktami na prokuratúre. V skutku syna musela ukľudňovať. V dňoch 06.10.02021, 09.10.2021, 13.10.2021, 20.10.2021, 23.10.2021, 27.10.2021, 03.11.2021, 06.11.2021, 10.11.2021, 17.11.2021, 20.11.2021, 24.11.2021, 01.12.2021, 04.12.2021, 08.12.2021, 15.12.2021, 18.12.2021, 22.12.2021, 29.12.2021, 01.01.2022, 05.01.2022, 12.01.2022, 15.01.2022, 19.01.2022, 26.01.2022, 29.01.2022, 25.02.2022, 09.02.2022, 12.02.2022, 16.02.2022, 23.02.2022, 26.02.2022, 02.03.2022, 09.03.2022, 23.04.2022, 27.04.2022, 11.05.2022, 18.05.2022, 21.05.2022, 25.05.2022, 01.06.2022, 04.06.2022, 24.08.2022, 27.08.2022, 31.08.2022, 07.09.2022 otec bol o chorobe syna, alebo o zlom zdravotnom stave emailom, teda písomne informovaný v aktuálnom čase. Stretnutia neobmedzovala, v kontakte nebránila, ponúkla telefonický hovor a dokonca sa realizoval isté obdobie aj video prenos a to aj napriek tomu, že bol pre syna nevhodný, len aby otcovi vyhovela. Styky, ktoré sa realizovali v období od 16.03.2022 do 09.09.2022 sa realizovali v zmysle dohody uzavretej pred Okresným súdom Bratislava V vrátene ich dĺžky a časov, syna na styk vždy riadne pripravila, otcovi odovzdala, po odovzdaní sa vzdialila, sedela obďaleč, do stykov nezasahovala, bola tam kvôli synovi, aby zvládol stretnutie s otcom a jeho matkou ktorej sa bál. Nikdy nebola pri otcovi počas styku v bezprostrednej blízkosti. Pokiaľ sa v obžalobe uvádza dohoda zo dňa 18.11.2020 pred SPODaSK Bratislava, ktorej účelom bolo viesť matku k dobrovoľnému plneniu súdneho rozhodnutia, čiže neodkladného opatrenia, sp. zn. 59P/18/2019-23, uviedla, že úradný záznam nebol nikdy realizovaný dňa 18.11.2020, tento deň nikdy nebola na úrade SPODaSK. V novembri 2020 bola na úrade SPODaSK nie však 18.11.2020 a súčasťou úradného záznamu bola jej žiadosť, aby úrad viedol otca k flexibilnej realizácii stykov v čase COVIDu, aby neodmietal telefonický hovor so synom, aby sa prispôsobil synovi, ktorý má ťažké psychické problémy, kvôli ktorým sa bojí vyjsť von má len svoj okruh, všetko musí byť na mieste, žiadne odchýlky. Žiadala úrad, aby apeloval na otca, aby začal vnímať syna takého, aký je, aby bral do úvahy jeho problémy a jeho vnímanie sveta. Poškodený kompetentné orgány, ÚPSVaR dezinformoval o zmarených stretnutiach, keď bol syn chorý ešte pred termínom, ktorý si určil. K nariadeniu výkonu úradného rozhodnutia 2Em 1/2019 zo dňa 23.08.2019 uviedla, že súd mal všetky informácie, stretnutia sa realizovali po tom, ako syna pripravila na styk s otcom bez jej prítomnosti od 01.06.2019, napriek tomu súd rozhodol, o nariadení výkonu rozhodnutia, voči čomu podala sťažnosť. Otec dieťaťa v neodkladnom opatrení, sp. zn. 59P/18/2019-23 poprel dohodu rodičov uzavretú 07.08.2018 v advokátskej kancelárií, O. R. na J. v G., kde sa rodiča v prítomnosti oboch právnych zástupcov dohodli na stretnutiach syna s otcom v jej prítomnosti. V období od 01.06.2019 a do lockdownu sa stretnutia realizovali riadne a pravidelne.
Svedok-poškodený A. F. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaná je jeho exmanželka. Manželstvo uzatvorili v septembri 2013. Spoločne žili na adrese S. X, G.. V auguste 2016 sa im narodil syn A.. Od 01.04.2018 bol obžalovanou doslova vyhodený z bytu, z tohto dôvodu bol nútený vrátiť sa do G. G. a ukončiť pracovný pomer. Vtedy pracoval na A. Q. ako SBS-kár. Pre osobné veci si do bytu prišiel až na 2-3 deň vzhľadom na to, že kľúč v zámku bol vymenený. Syna A. potom 2 mesiace nevidel. Následne sa stretnutia so synom diali za podmienok, aké si stanovovala exmanželka. To znamená, že táto určovala termíny, časy a miesta ich stretnutí. V roku 2019 takto ich stretnutia so synom trvali približne 1,5 hodinu. Vzhľadom na uvedené, požiadal o vydanie neodkladného opatrenia Okresným súdom Banská Bystrica V, ktoré bolo vydané vo februári 2019. V neodkladnom opatrení bolo určené, že má právo stýkať sa so synom každú stredu od 16.00 hod. do 18.30 hod. a každú párnu sobotu od 09.00 hod. do 12.00 hod. a to bez prítomnosti matky. Predmetné neodkladné opatrenie bolo právoplatné a vykonateľné až do rozhodnutia Krajského súdu v Trnave zo dňa 10.05.2025. Obžalovaná toto neodkladné opatrenie nerešpektovala a z tohto dôvodu bol súdom nariadený výkon rozhodnutia, bola jej uložená poriadková pokuta. Najprv vo výške 200,- eur a následne vo výške 1.000,- eur. Taktiež jej bola zaslaná výzva na plnenie neodkladného opatrenia. Obžalovaná následne zasielala súdu vlastné návrhy neodkladných opatrení, avšak okresný súd aj s prihliadnutím na zdravotný stav syna (Aspergerov syndróm) neodkladné opatrenie nezmenil a styk so synom neobmedzil. Neodkladné opatrenie platilo doteraz. Obžalovaná napriek vyvodeným sankciám a výzvam zo strany ÚPSVaR neumožňovala plnohodnotný kontakt otca so synom, pričom aj výzvy z ÚPSVaR boli bezvýsledné. Z tohto dôvodu sa rozhodol podať trestné oznámenie, ktoré bolo následne prijaté až potom, čo bola obžalovanej uložená poriadková pokuta vo výške 200,- eur. Obžalovaná aj naďalej marila stretnutia so synom, zúčastňovala sa jeho stretnutí so synom, odvolávala sa na zdravotný stav syna, neumožňovala náhradné stretnutia a neumožňovala ani video hovor so synom. Obžalovaná svojvoľne určovala miesta a časy stretnutí. Následne sa zúčastnili aj informatívnych výsluchov na Okresnom súde v Bratislave. Výsledkom týchto výsluchov bolo aj to, že súhlasil, že bude obžalovaná na začiatku stretnutí prítomná,
pričom keď uvidí, že stretnutie prebieha v poriadku následne sa vzdiali. Počas približne ďalších 20 stretnutí sa obžalovaná ani raz z miesta stretnutia nevzdialila. Do stretnutí zasahovala, čo pôsobilo rušivo, stávalo sa, že prišla synovi niečo podať, alebo syn za ňou v nejakom momente odbehol, to považoval za prirodzené, keďže je to jeho matka a on sa jej chcel v nejakom momente napr. s niečím pochváliť, avšak takýmto spôsobom nebol vytvorený priestor na uplatňovanie otcovských práv bez prítomnosti matky. V období COVIDu obžalovaná svojvoľne určovala miesto stretnutí pričom trvala na tom, že stretnutie možno vykonať iba u nich na záhrade na pozemku v záhradkárskej osade H.. Následne prebiehali stretnutia na ňou určených miestach v G. a to na D. XX v blízkosti detského centra, alebo v záhradnom parku v I.. Často sa stávalo, že mu syna odovzdala neskôr napr. 09.30 hod. namiesto o 09.00 hod., niekedy prišla skôr a stretnutie svojvoľne ukončila. Zneužívala synovu diagnózu, aby obmedzovala časy stretnutia s dovolaním na synov režim. V termínoch, ktoré už uvádzal aj v trestnom oznámení aj na výsluchu v prípravnom konaní mal za to, že boli jeho stretnutia so synom marené obžalovanou. Pokiaľ k stretnutiam došlo, tieto boli bez problémov. Syn bol počas stretnutia veselý, spokojný a bezstarostný. Celý čas stretnutia zvládol úplne v poriadku. Reagoval pozitívne a to aj na účasť jeho rodiny na stretnutiach. Odmieta, že by bol syn v zlom stave, alebo že by mal v súvislosti s ich stretnutiami zlé reakcie. Obžalovaná marila stretnutia jednak tým, že trvala na svojej prítomnosti na stretnutiach, určovala miesta, kde majú tieto stretnutia prebiehať a neumožnila stretnutie so synom aj v čase, kedy bola ona PN, čo on nepovažoval za dôvod na zrušenie stretnutia, keďže syna mu mohli odovzdať aj starý rodičia. Jedného stretnutia v júni 2021 sa zúčastnili aj kolízne opatrovníčky (pani A. s kolegyňou, ktorej meno si nepamätal). Zo záznamu z tohto stretnutia je zrejmé, že syn počas stretnutia reagoval dobre a neboli zaznamenané žiadne negatívne prejavy v jeho správaní. Z týchto dôvodov sa za toto obdobie so synom videli spolu približne 350 hodín, čo je približne 14 dní, čo je veľmi málo. Mal za to, že za to môže práve obžalovaná tým, že marila súdne rozhodnutia. Mal za to, že obžalovaná svojim správaním chcela vytvoriť syndróm zanedbaného rodiča. Aj z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vyplýva, že prítomnosť matky na jeho stretnutiach so synom nie je potrebná. Situácia dospela až do bodu, kedy obžalovaná krivo obvinila jeho mamu zo sexuálneho zneužívania a jeho z nevhodného správania. K tomuto malo dôjsť 07.10.2023 a 04.10.2023. Obžalovaná žiadala, aby mu bol uložený zákaz styku so synom z dôvodu, že sa mal správať nevhodne na verejnosti, mal sa obnažovať. Nič z tohto však nebolo dokazovaním potvrdené. Mal za to, že obžalovaná manipuluje syna, aby rozprával takéto veci, následne si to nahráva a videá predkladá ako skutočnosti. Obžalovaná sa dokáže prikloniť až k takýmto extrémnostiam, aby obmedzila jeho styk so synom. V plnom rozsahu sa pridržiava výsluchu z prípravného konania. V priebehu konania súhlasili s informačným výsluchom v Centre pre deti a rodiny, kde im mala byť poskytnutá pomoc pre rodičov za účelom zabezpečenia lepšej komunikácie rodičov. Následne mali byť asistované stretnutia so synom a následne stretnutia so synom bez prítomnosti matky. Na druhý informačný výsluch sa obžalovaná nedostavila, mal za to, že obžalovaná odstúpila a to, bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu a po druhom informačnom výsluchu bolo konštatované, že obžalovaná je nespolupracujúci rodič. Takýto stav pretrváva do dnes. Po tom, čo malo dôjsť 07.10.2023 k incidentu pri F. F. syna 1,5 roka nevidel. V apríli tohto roka mal so synom posledné stretnutie, pričom odvtedy stretnutia opätovne neprebiehajú. Obžalovaná selektívne predkladala lekárske správy a o mnohých vyšetreniach nebol vopred informovaný. Mal za to, že konala tak účelne, aby bola lekárska správa vyhotovená iba v jej prítomnosti a aby v nej bolo uvedené, že lekár odporúča stretnutia iba za prítomnosti matky. Konkrétne uviedol, že A. C. psychiatrička po osobnej konzultácii s ním zmenila lekársku správu. Ďalej v nej neuvádzala, že odporúča stretnutia za účasti matky a reakcie syna opísala ako reakcie na rozvodové konanie. Rovnako A. H. neurologička najprv uviedla, že odporúča stretnutia v prítomnosti matky, avšak po ich konzultácii lekárske správy upravila a týkali sa iba skutočností týkajúcich sa neurologického hľadiska. Taktiež v správach od A. D. a O., ktoré diagnostikoval synovi Aspergerov syndróm nie je nikde uvedené, že by mali byť stretnutia za prítomnosti matky. Mal za to, že obžalovaná účelovo menila lekárov. Všetky súdy sa s predloženými lekárskymi správami vysporiadali tak, že určili dátumy stretnutí so synom bez prítomnosti matky a bez obmedzení členov jeho rodiny. Viackrát sa stalo, že v roku 2020 pricestoval do G. a obžalovaná mu syna odmietla odovzdať. Pri tejto príležitosti kontaktoval aj políciu, avšak napriek tomu mu obžalovaná syna neodovzdala. V ďalších termínoch potom už do G. necestoval, keďže z komunikácie s obžalovanou bolo zrejmé, že mu syna ani neodovzdá. Bolo zrejmé, že trvá na stretnutí na ich pozemku a za jej prítomnosti. Po nahliadnutí do poznámok svedok uviedol, že obžalovaná bola 18. novembra 2020 vyzvaná ÚPSVaR, aby rešpektovala neodkladné opatrenie súdu, pričom táto sľúbila, že bude neodkladné opatrenie rešpektovať, avšak aj hneď na ďalšom stretnutí bola obžalovaná prítomná. Obžalovaná má názor, že jej názor je jediný a správny a pokiaľ s ňou niekto nesúhlasí útočí na všetkých zúčastnených. V konaní o rozvode bol do konania pribratí znalec Balko za účelom znaleckého dokazovania. Obžalovaná sa však dokazovania odmietla zúčastniť, za čo jej bola aj
uložená poriadková pokuta vo výške 500,- eur, pričom následne k vyhotoveniu znaleckého posudku ani nedošlo. Obžalovaná stále hľadala spôsob ako mariť jeho stretnutia so synom. Útočila na jeho zdravotný stav. Má diagnózu ochorenie motorického neurónu od roku 2017. Z tohto dôvodu chodí pravidelne 1-krát do roka na kontroly. Našťastie je jeho stav bez progresie a v súčasnosti nemá žiadne obmedzenia. O syna sa vie plnohodnotne postarať bez obmedzení a je samostatný. Jeho mama chodila na stretnutia so synom iba z dôvodu, že je člen rodiny. Chcela sa s ním stretnúť a nie kvôli asistencii. On by syna z dôvodu jeho zdravotného stavu určite neohrozil. Taktiež sa stávalo, že pred stretnutím docestoval do G., pričom obžalovaná mu tesne pred stretnutím uviedla, že je chorý. Neumožnila mu preveriť jeho zdravotný stav, neponúkla mu náhradné stretnutie, neodložila OČR, prípadne keď OČR aj doložila tieto boli neprimerane dlhé, cez 10 dní a niektoré boli písané na synovu babku. Pediatrička následne aj konštatovala, že syn má síce chorobu, ale nie je to dôvodom na obmedzenie kontaktu s otcom. Je teda zrejmé, že obžalovaná zneužívala zdravotný stav syna, aby obmedzila ich kontakt. Je mu ľúto, že vec došla až sem a dlho sa ťahá. Z toho dôvodu sa kontakt so synom ani nerozšíril. So synom majú dobrý vzťah napriek dlhým odlúčeniam sa s ním rád stretáva. Jeho vzťah k obžalovanej nie je dobrý a to z dôvodu ako koná, z dôvodu, že bráni synovi v kontakte s ním. Mal za to, že zneužíva jeho diagnózu a zdravotný stav, aby obmedzila ich kontakt. Vo všetkých rozhodnutiach poručenských súdov sa opakovane uvádza, že matka je nespolupracujúci rodič a že obmedzuje kontakt so synom. To, že na niektoré stretnutia v období od 06.01.2021 do 07.09.2022 nechodil vyplynulo z toho, že sa viackrát stalo, že na stretnutie prišiel, čakal na odovzdanie A. a toto sa nezrealizovalo. Keďže následne z komunikácie s exmanželkou bolo zrejmé, že stretnutie neumožní nakoľko si určovala svoje podmienky, ktoré boli v rozpore s neodkladným opatrením z časových ako aj ekonomických dôvodov nebolo možné na každé takto neuskutočnené stretnutie prísť. Na otázku koľko krát v období od 06.01.2021 do 07.09.2022, neprišiel na stretnutie, uviedol, že vzhľadom na počet stretnutí sa nevie vyjadriť koľko krát na stretnutie neprišiel a taktiež nevedel uviesť presne dátumy, kedy a v ktoré dni. Tieto termíny si nepamätal, sú uvedené v jeho výpovediach a zápisniciach z prípravného konania. V období od 06.01.2021 do 07.09.2022 nebolo nariadené nejaké neodkladné opatrenie civilného súdu, alebo iného orgánu verejnej moci, napr. polície, alebo priestupkového orgánu o zákaze približovania sa obžalovanej k nemu. V období od 06.01.2021 do 07.09.2022, osobne počas stretnutí so synom u A. zmeny v správaní nezaznamenal. A. sa počas ich stretnutí správal prirodzene. Negatívne prejavy v jeho správaní neboli zaznamenané. Má vedomosť, že A. H. v lekárskej správe z marca a septembra 2021 uvádza “je nutné rešpektovať potreby, režim, špecifiká dieťaťa s PAS, inak sa mu zhorší jeho zdravotný stav“ a oboznámil sa s tým. Počas ich stretnutí sa u A. negatívne prejavy nevyskytli, preto nebolo potrebné prijať nejaké špeciálne opatrenia. A. diagnózu rešpektuje a samozrejme keby sa negatívne prejavy počas ich stretnutí vyskytli, tak určite bude na to prihliadať. Jeho mama sa zúčastnila väčšiny stretnutí s A. v období od 06.01.2021 do 07.09.2022, sám prišiel len v roku 2018. Niektorých stretnutí, sa zúčastnila aj matka, väčšinou išlo oslavu narodenín. Pokiaľ ide o A., A. reagoval pozitívne nie len na neho, ale ja na jeho mamu. Ako už uviedol počas stretnutí bol veselý, spokojný, bezstarostný, pekne sa s nimi hral, počúval, nevyžadoval si prítomnosť mamy. Boli lekárske správy kde exmanželka uvádzala, že sa A. sa jeho mamy bojí, čo absolútne nekorešpondovalo s tým, ako sa počas ich stretnutí k jeho mame správal. Aj v niektorých lekárskych správach sa v úvode uvádza „podľa tvrdenia matky“. Na otázku, či boli a ak áno koľko krát a kedy presne v období od 06.01.2021 do 07.09.2022 subjektívne, alebo objektívne okolnosti na jeho strane, pre ktoré sa nemohol zúčastniť stretnutí so synom podľa neodkladného opatrenia uviedol, že si spomína, že minimálne v jednom termíne necestoval kvôli poruche na automobile, je možné, že stretnutie zrušil, keď bol chorý, nevie konkrétne dátumy. Nebolo ich veľa možno 3 stretnutia. A. diagnostikovala Aspergerov syndróm A. D. v decembri 2020, ona bola prvá, ktorá potvrdila A. diagnózu. Pred tým bola exmanželka u doktorky O., ktorá v správe konštatovala náznaky, že by sa mohlo jednať o túto diagnózu avšak správa bola bez konečnej diagnózy. Konečnú diagnózu stanovila až doktorka D. a následne ju potvrdila A. O.. Pokiaľ ide o A. z tých stretnutí, ktoré s ním realizoval neboli viditeľné nejaké výrazné prejavy jeho diagnózy. Počas ich stretnutí vie, že mal problémy v materskej skole so socializáciou, vadil mu hluk, krik, mal problém aj s veľkým počtom detí. Naopak čo sa týka pozitívnych vecí jeho diagnózy, A. je nadpriemerne inteligentný, šikovný, chodí do školy pre mimoriadne nadané deti, kde je jedným z najlepších žiakov, čo presne býva zvykom u detí s diagnostikovaným Aspergerovým syndrómom. Ďalej by ešte uviedol, že má špecifický jedálničiek, mnoho vecí nezje vôbec, dokáže sa upnúť na nejakú konkrétnu vec, ktorá je objektom jeho záujmu, boli to autá, teraz sú to traktory, lietadlá. Veľmi rád sa hráva s legom, číta, má ohromné encyklopedické znalosti. Na otázku či si svedok pamätá, koľko približne bolo prípadov, keď mu obžalovaná zmarila resp. odoprela stretnutie so synom uviedol, že presný počet stretnutí nevie, nepočítal to. Vie, že tam bolo 19 stretnutí v I., ktoré sa neuskutočnili. Z dôvodu PN matky to bolo jedno stretnutie a keď bol A. chorý, tak presný počet teraz nevie, jedno stretnutie bolo
keď matka odmietla A. odovzdať po informatívnom výsluchu na okresnom súde a zvyšné stretnutia, keď mal byť A. chorý, nebolo preukázané celkovo okolo 73 stretnutí. Presný počet nevie, ale sú uvedené v obžalobe. Konkrétne dátumy z hlavy uviesť nevie, vie že v období od 06.01.2021 do 31.03.2021 mu bolo neumožnených 19 stretnutí v I. a potom striedavo pokračovali neumožnené stretnutia, keď bola exmanželka PN, alebo A. nepreukázateľne chorý, je tam dlhodobá OČR. Pokiaľ bola obžalovaná na stretnutí so synom prítomná zdržiavala sa zväčša na vzdialenosť 5-15 metrov, individuálne podľa každého stretnutia. Dňa 27.09.2021 styk neprebehol. Exmanželka odmietla A. odovzdať. Bolo to po informatívnom výsluchu na Okresnom súde Bratislava V, kde ju súd vyzval, aby umožnila stretnutie bez prítomnosti, exmanželka evidentne A. na styk nepripravila, resp. pripravila ho „tak aby odmietol ísť na stretnutie“. Na otázku, či sa dňa 04.09.2021, 28.08.2021, 01.09.2021, 08.09.2021, 15.09.2021, 25.09.2021, 25.08.2021, 14.08.2021, 11.08.2021, 18.08.2021, 07.08.2021, 03.08.2021, 24.07.2021, 07.07.2021, 03.07.2021, 14.07.2021, 30.07.2021, 23.07.2021, 19.07.2021, 09.07.2021, 05.07.2021, 02.06.2021, 12.05.2021, 21.05.2021, 26.05.2021, 09.10.2021, 13.10.2021, 20.10.2021, 23.10.2021, 27.10.2021, 03.11.2021, 31.08.2022, 07.09.2022, 25.05.2022, 01.06.2022, 04.06.2022, 24.08.2022 , 11.05.2022, 27.04.2022, 23.04.2022, 09.03.2022, 02.03.2022, 21.05.2022, 27.08.2022 , 11.05.2022, 26.02.2022, 29.01.2022, 05.02.2022, 09.02.2022, 12.02.2022, 16.02.2022, 26.01.2022, 23.02.2022, 15.01.2022, 19.01.2022, 22.12.2021, 18.12.2021, 15.12.2021, 12.01.2022, 05.01.2022, 09.12.2021, 01.01.2022, 17.11.2021, 10.11.2021, 20.11.2021, 05.05.2021, 08.05.2021, 28.04.2021, 31.03.2021, 27.03.2021, 24.03.2021, 17.03.2021, 13.03.2021, 10.03.2021, 03.03.2021, 27.02.2021, 04.02.2021 dostavil na styk, či prebehol, alebo či neprebehol a z akého dôvodu uviedol, že si nepamätá, resp. nevie z hlavy odpovedať. Na otázku, či sa dňa 13.01.2021, 17.02.2021, 06.01.2021 dostavil na styk, či prebehol, alebo či neprebehol a z akého dôvodu, uviedol, že to bolo neuskutočnené stretnutie z dôvodu, že matka odmietla umožniť stretnutie mimo pozemok v I.. Pracovníčky ÚPSVaR, kolízne pracovníčky boli prítomné na jednom stretnutí. Mal za zo, že prišli o niečo neskôr, zdá sa mu, že meškali. Na otázku ohľadom možnosti posúdenia, či bol syn v skutočnosti chorý, uviedol, že to vie posúdiť, keď exmanželka na základe jej tvrdenia, že A. je chorý toto aj reálne doložila, že je OČR. Keď napíše že je OČR, tak sa to predpokladá, že je OČR vystavená, že ju má k dispozícii a aby sa jej tvrdenie verifikovalo môže mu toto poskytnúť v rámci mailovej komunikácie, lebo on jeho zdravotný stav posúdiť nevedel. Keď mu exmanželka napísala, že je syn chorý a nepreukázala mu to, tak si nevedel overiť, či je naozaj chorý alebo je to iba jej tvrdenie. Nikdy A. diagnózu Aspergerov syndróm nespochybňoval, plne ju akceptuje. To uviedol aj v mnohých podaniach. Obžalovaná ho vopred neinformovala o termínoch vyšetrení syna o niektorých sa dozvedel, až po tom, čo boli zrealizované ako príklad znalecký posudok P. C. a správu A. H.. S obžalovanou ohľadom styku so synom komunikoval hlavne emailovou formou, občas si písali SMS. Prostredníctvom WhatsApp nekomunikovali.
Svedkyňa A. J. K. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že nezratúvala koľko lekárskych správ vypracovala k maloletému C., nemá to vo svojej náplni práce. Bolo ich hodne. Presný počet lekárskych správ nevie. Z pani C. je jej do plaču, obžalovaná za ňou bola mnoho krát. Niektoré lekárske správy chcela aj meniť, resp. boli vyhotovované na jej žiadosť. Na otázku, či vie akou diagnózou trpel maloletý v čase, kedy vyhotovovala lekárske správy uviedla, že má ľahký Aspergerov syndróm, inak je to krásny zdravý chlapec. Má trochu oslabenú imunitu. Na otázku ako sa ten ľahký Aspergerov syndróm uňho prejavoval v čase, keď vydávala lekárske správy, uviedla že nie je odborník na Aspergerov syndróm. Čo sa týka tejto diagnózy vychádzala zo správ iných lekárov. Ona osobne nemôže stanoviť diagnózu Aspergerov syndróm. Najväčšou odborníčkou na toto je A. O. v E.. Čo sa týka maloletého C. komunikácia s ním u nej v ambulancii bola perfektná myslí si, že je to úžasný chlapec, má však oslabenú imunitu, kvôli ktorej býval často doma. Má však isté pochybnosti, či doba, po ktorú bol doma z týchto dôvodov bola primeraná. K diagnóze Aspergerov syndróm sa vie vyjadriť, vie ju aj posúdiť, avšak na to, aby bola zapísaná ako diagnóza v lekárskej dokumentácii je v zmysle zákona potrebný nález odborného lekára z jeho pečiatkou. Za tú dobu, kedy bol v jej ošetrení maloletý C. sa s otcom maloletého stretla jeden krát osobne a potom komunikovali prostredníctvom emailu. Otec o diagnóze informovaný bol, avšak nič konkrétne s ním ďalej neriešila, resp. nevysvetľovala. Otec primárne riešil to, že mu bol odopieraný kontakt so synom. Pýtal sa jej na jeho zdravotný stav, pýtal sa, či je to také zlé, že s ním nemôže byť vôbec v kontakte. Snažila sa viesť rodičov k istému kompromisu vo vzťahu k styku. Riešili v podstate synovu imunodeficienciu a ona mu vysvetľovala, že riešenie styku nie je v jej kompetencii ako lekára. Na otázku či niekedy obžalovanú poslala spolu s jej synom za nejakým špecialistom na riešenie problému s imunitou uviedla, že obžalovanú poslala za doktorkou C., alebo Q., nevie či si obžalovaná našla ešte aj iného imunoalergológa. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že imonodeficienciu má do 6 rokov každé dieťa, terapia u imunoalergológa však maloletému pomáhala. Dostal predpísané lieky na podporu
imunity. Doktorky sa menili avšak obžalovaná s maloletým chodila na vyšetrenia pravidelne a vždy keď o to požiadala od nej dostala nový výmenný lístok bez mena doktora. Následne došlo k zlepšeniu. Maloletý bol potom výborný. Lieky na diagnózu Aspergerov syndróm sa nedávajú. Je to otázka chémie. Stav detí sa rieši stravovaním, redukovaním stresu a osobnými sedeniami. Je potrebné preorientovať chémiu detí, čo sa rieši prostredníctvom rehabilitácii, alebo sedení, kde dostanú rodičia odporúčania. Primárne je potrebné vyradiť sladkosti a zabezpečiť kvalitnú stavu, najmä vo forme bielkovým a vitamínového režimu. Niektoré deti navštevujú aj špeciálne škôlky a školy. Najkľúčovejšie pri tejto diagnóze je vylúčenie stresu u maloletého. Zvýšený stres u maloletého, ktorý má Aspergerov syndróm spôsobuje, že deti majú skratové reakcie, môžu sa hádzať o zem, je to individuálne, behá, skáče, búcha sa, kričí. Správa sa negatívne. Je vidno, že sú vykoľajené. Bežné dieťa v prípade, že cíti krivdu reaguje plačom a práve v týchto vyhrotených situáciách je možné zistiť, že u dieťaťa niečo nie je v poriadku. Toto sa prejavuje aj pri suspektnom Aspergerovom syndróme. Ona takéto prejavy u maloletého C. osobne nikdy nezaznamenala. Robili mu opakované komplexné odbery krvi. Výsledky mal výborné a v ambulancii bol pred aj po odbere vždy veselý. Ona akceptovala nálezy odborných lekárov, avšak u nej sa takýmto spôsobom maloletý A. nikdy neprejavil. Nevie, či ich mal tak rád, alebo či na vyšetrenie prišiel tak dobre pripravený. Nepamätala si odkedy a do kedy bola ošetrujúcou lekárkou maloletého. Keď navštevoval ich ambulanciu bol to predškolák, a bola jeho ošetrujúcou lekárkou asi 3 roky. Čo sa týka imunodeficiencie maloletého A., obžalovaná chodievala s maloletým pomerne často na ORL, pokiaľ mal nádchu zvyklo ho bolievať aj uško. Neeviduje, že by mal niekedy aj hnisavý zápal stredného ucha. Stávalo sa, že dlho kašlal, alebo mával soplíky. Nemával vysoké teploty, pokiaľ musel chorobu riešiť ORL lekár, predpísal mu aj antibiotiká. Z tohto dôvodu bola matka aj opakovane na OČR, keďže takého ochorenie je pomerne bolestivé a ušká maloletého trápili. Pri maloletom A. sa stávalo, že skoro pri každom soplíku aj dlho kašlal. V takomto prípade je dieťa potrebné vyšetriť. Pokiaľ ho popočúvala, pľúca sa jej zdali byť vždy čisté. V našich škôlkach je však prax taká, že s kašľom dieťa do škôlky nepustia. Z tohto dôvodu musel maloletý zostať doma. Veľa krát aj napísala lístok, že môže ísť do škôlky, toto však nepomohlo. Pokiaľ bola navyše uňho možnosť, že mohol zostať doma zo starými rodičmi, stávalo sa, že býval doma pomerne často. Maloletému bolo naordinované, že bol chorý a má zostať doma. Doma býval aj so starými rodičmi. Pokiaľ by chcela A. navštíviť nejaká iná osoba, bolo by na mieste informovať sa, či táto osoba nemá nejaké iné ochorenie, ktorým by maloletého ohrozila a pokiaľ nie, tak prichádzal by styk v domácom prostredí v trvaní do dvoch hodín podľa jej názoru do úvahy. Mala za to, že ani maloletý by neohrozil dospelú osobu. Imunoliečba A. pomohla asi po dvoch, troch mesiacoch. Ono záleží aj aké ročné obdobie vtedy bolo. Pokiaľ bolo obdobie, kedy bola zvýšená chorobnosť mohlo sa to javiť aj tak, že liečba stagnuje. Na otázku či bol aj niekto iný okrem matky vypísaný na OČR s A., uviedla že áno mohlo sa to stať, ona mala k obžalovanej dôveru, a dala jej tlačivo na OČR aj bez vypísanej osoby, ktorá mala dieťa ošetrovať. Potom sa dozvedela, že bola vypísaná aj stará mama maloletého. Nebolo to tak však vždy. Stará mama nemala OČR platenú. Na otázku ako by charakterizovala obžalovanú ako matku z hľadiska oprávnenosti obáv matky, uviedla, že nemá proti obžalovanej nič. Len nerozumie, prečo bráni styku dieťaťa s otcom na dve hodiny. Ona ju ako matku súdiť nebude, ako človeka ju tiež súdiť nebude, ale prečo toto vzniklo, s tým sa ešte nestretla. Ako k osobe sa vyjadrovať nebude, je to elegantná, milá, prijemná pani, ale nevie proste, prečo sa vlastne toto všetko udialo. Ako matka je dobrá o A. sa vie postarať, ale svojim spôsobom, nie celkom sa s tým stotožňuje, ale proste kto nerobí chyby. Nemôže ju súdiť nie je s nimi 24-hodín, ona u nich doma s nimi nebola priamo v domácnosti, nemôže posudzovať komplexnú starostlivosť, ani ohľadom stravy, ani ohľadom iného tej izolácie. Stávalo sa, že aj pol roka nechodil A. do škôlky, ale dobre v poriadku. Pokiaľ bol maloletý na vyšetrení a bolo zistené, že má čisté dýchanie bolo vyšetrené srdce a mal iba soplík a kašeľ, v takomto prípade mala za to, že dieťa bez teploty môže ísť aj von na čerstvý vzduch, mimo dosahu iných detí. V takomto prípade však nebol pobyt v škôlke možný z dôvodu pravidiel v škôlke. Preto bola odporučená aj domáca liečba. Je treba rozlišovať chorobu a chorobu. V prípade, že má dieťa čisté dýchanie, je bez teploty a kardiovaskulárny systém bez problémov, môže ísť na chvíľu von. Dlhšiu cestu, napr. z G. do G. G. by neodporúčala. Posedný zápis do zdravotnej dokumentácie maloletého vykonala asi pred dvoma rokmi. Na otázku, či vie uviesť nejakú inú diagnózu, alebo spoludiagnózu ako poruchu imunodificiencie a Aspergerov syndróm u maloletého C., ktorú počas liečenia identifikovala, uviedla, že u maloletého bola okrem uvedených diagnostikovaná aj bronchitída, tracheitída, laringitína, stomatitída, abdomenalgia, ľahká atópia. To boli ľahko hodnotiteľné diagnózy a stanovovala ich ona spolu s postupom liečenia. Keď opúšťal maloletý jej liečbu bol zdravý, nemal žiadne zdravotné ťažkosti. Čo sa týka bronchitídy opísala by ju ako nekonečné kašle spôsobené zatekaním hlienu, laringitída je ľahko diagnostikovateľná výterom z krku, kedy je možno nález pozorovať aj vyšetrením pozorovaním hnisavých nálezov v krku. Maloletý C. mával ľahké infekty. Po návšteve imunolaringológa sa situácia výrazne zlepšila. Raz za dva
mesiace mával kašlík, soplík, často chytil takýto infekt avšak často sa vyliečil aj bez liekov na predpis. Obžalovaná s ňou konzultovala liečbu. Raz za tri mesiace bolo s maloletým potrebné navštíviť ORL kvôli problémom s uškom. Bronchitídy môžu byť vírusové tieto sú vysoko infekčné, ďalej môžu byť bakteriálne, ktoré sa prejavujú vysokými teplotami a je potrebná liečba antibiotikami. Tieto paradoxne nie sú až tak vysoko infekčné, prenášajú sa pri kontakte s predmetmi. Ďalším dôvodom spôsobujúcim bronchitídu sú chlamýdie, mykoplazmy, tam ťažko odhadnúť kto sa môže nakaziť, jedná sa o atypické baktérie. Čo sa týka bolestí uší teda otitídy tieto väčšinou nie sú infekčné. Ďalej angína, ktorá môže byť taktiež vírusová, ktorá je prenosná v priestore, alebo bakteriálna, ktorá sa väčšinou prenáša iba tak, že sa niekto po niekom napije, alebo naje alebo si ju človek môže spôsobiť sám keď zje studenú zmrzlinu. Bolesti bruška väčšinou nebývajú nákazlivé. Bývajú spôsobené stresom, alebo intoleranciou, ani salmonela nie je prenosná z človeka na človeka. Rotavírusy sa prenášajú pri kontakte so stolicou. Vysoko infekčné sú choroby zápal pľúc a čierny kašeľ. A. mal vírusové ochorenia, ale nie často. Stávalo sa, že mal len soplík, ktorý mu zatekal, spôsoboval zahlienenie a to mu dráždilo priedušky a kašlal, vyslovene sa však nejednalo o zápal priedušiek. Doporučuje sa s chorými nekontaktovať, najmä pre osoby so zníženou imunitou, tehotnými, alebo inak chorými. Vo vonkajšom prostrední je takýto prenos infekčných ochorení minimálny muselo by dôjsť k bližšiemu kontaktu osôb. Detské ihrisko je to prvé, čo zakazuje. Taktiež neodporúča kontakt s inými deťmi a tehotnými ženy. Pokiaľ dieťa nemá teplotu nie je pobyt vo vonkajšom prostredí vylúčený, je potrebné minimalizovať šport a kontakt na ihrisku, taktiež sa neodporúča plávanie aj keby bolo leto. U každého diagnostikovaného COVIDu je prvá voľba izolácia, v takomto prípade môže ísť osoba na súkromnú záhradku, ale takéto osoby je potrebné izolovať od spoločnosti, aby sa zabránilo prenosu tohto ochorenia. Takéto osoby zväčša nechodia ani na vyšetrenie do ambulancie, komunikujú telefonicky, alebo emailom, prípade nevyhnutného vyšetrenia sú takéto osoby volané mimo ordinačných hodín, aby sa zabránilo kontaktu s inými osobami. Pokiaľ má rodič podozrenie na COVID u dieťaťa vždy odporučí okamžitú izoláciu dieťaťa usmerní ich, že je potrebné urobiť test. Najlepšie je dieťa prvé tri dni izolovať a potom si zväčša dohodnú ďalší postup. Prvé tri dni nemusí test ochorenie zachytiť. Následne po tom, čo sa test vykoná a je pozitívny, je potrebné, aby dieťa ostalo doma. Pokiaľ je negatívny môže ísť do kolektívu. Na doplňujúcu otázku prokurátorky, či si svedkyňa pamätá, že mal maloletý C. v období kedy navštevoval jej ambulanciu čierny kašeľ, uviedla, že nie. Čo sa týka zápalu pľúc to si nepamätá, pamätala si, že mal zápal priedušiek, kvôli ktorému bral antibiotiká. Na COVID ho ona nevyšetrovala, ale pamätala si, že jej obžalovaná hlásila, podozrenie na COVID, a že ostávajú doma. Nepamätala si, či mala v zdravotnej dokumentácii test na COVID u maloletého C..
Svedkyňa A. L. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v období od 06.01.2021 do 07.09.2022 pracovala pre ÚPSVaR Bratislava na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Konkrétne pôsobila ako kolízny opatrovník maloletého A. C.. Následne po nej spisovú dokumentáciu prevzala kolegyňa. Od 01.10.2022 pôsobila na ústredí v organizačnej zložke patriacej pod Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny. V súčasnosti pôsobí opäť na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí, avšak pracuje na určenom úrade. V období od 06.01.2021 do 07.09.2022 sa ona osobne jeden krát zúčastnila styku otca s maloletým. Bolo to na výzvu súdu, ktorý ich požiadal, aby ako ÚPSVaR boli prítomný na stretnutí. Na stretnutie išla spolu s kolegyňou C. G., ktorá po nej v postate aj následne prevzala dokumentáciu. V tom čase bola služobne mladšia a preto išli na stretnutie spolu. Stretnutie sa konalo na detskom ihrisku v M., adresu si už nepamätala. Na tom mieste si rodičia dohodli stretnutie, ony sedeli s kolegyňou na lavičke a na vedľajšej lavičke sedela obžalovaná. Na tomto ihrisku otec s maloletým a jeho starou matkou trávili čas, spravili si tam piknik a hrali sa. Stretnutie si nenahrávali, nemajú takéto technické zázemie s tým, že na stretnutí boli dve. Nemala vedomosť, že by v období od 06.01.2021 do 07.09.2022 kolegyňa C. G., alebo akákoľvek iná kolegyňa bola ešte aj na nejakom inom stretnutí rodičov s maloletým A. C.. Súdu zo stretnutia posielali správu. V podstate to bola aj požiadavka súdu, jednak, aby asistovali pri stretnutí a vyhotovili správu. Táto správa išla následne na súd bez pripomienkovania zo strany matky, alebo otca. Správu spísali iba ony spolu s kolegyňou. Za obdobie 06.01.2021- 07.09.2022 za jej prítomnosti bolo len jedno stretnutie s maloletým bez prítomnosti rodičov. Tento pohovor s maloletým viedla jej kolegyňa L. N. a ona bola prítomná. Stretnutie sa konalo na ÚPSVaRe. Jednalo sa o pohovor s maloletým na žiadosť súdu. Nevie presne uviesť, kedy k pohovoru došlo, mohlo byť v roku 2022, bolo vtedy teplo avšak mesiac si už nepamätala. Nemala vedomosť o tom, že by ostatní kolegovia vykonali podobný pohovor s maloletým. C. N. viedla pred ňou spisovú dokumentáciu k maloletému, preto tento prípad poznala a na pohovore sa aktívnejšie zapájala. Pri pohovore došlo k pochybeniu, keď rozhovor s maloletým nenahrávali. Následne zistili, že ho mali nahrávať. Ona vtedy dala na kolegyňu, ktorá povedala, že to netreba. V tejto súvislosti následne bola
aj vypovedať na Krajskom súde v Bratislave, kde sa za toto pochybenie aj ospravedlnila. Výsledky pohovoru sa následne aj vyňali z dokazovania. Z pohovoru bola vyhotovená správa písomne. Za obdobie 06.01.2021- 07.09.2022 boli kolegami vykonané šetrenia sociálnych pomerov v domácnosti matky a otca maloletého. Ona osobne sa zúčastnila jeden krát šetrenia v domácnosti obžalovanej na adrese S. v M. bez prítomnosti maloletého. Otec býva v G. G. oni osobne šetrenia nevykonávajú s tým, že o vykonanie šetrenia žiadali ÚPSVaR Banská Bystrica. Na tejto adrese však maloletý nikdy nebol. Na otázku, či v čase, kedy bola rodina mal. C. sledovaná ÚPSVaR od 06.01.2021-07.09.2022 majú vedomosť o tom, či matka maloletého rešpektovala rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V o nariadení neodkladného opatrenia uviedla, že otec aj matka posielali emaily týkajúce sa toho, či bol styk realizovaný. Oni to však osobne nevedia posúdiť. Na otázku či v čase kedy bola rodina mal. C. sledovaná ÚPSVaR od 06.01.2021 do 07.09.2022 bola svedkom toho, že by matka maloletého nejakým spôsobom zasahovala do stretnutí otca so synom, uviedla, že bola prítomná iba na jenom stretnutí, na ktorom matka sedela opodiaľ na lavičke a nezasahovala. Vo vzťahu k iným stretnutiam sa nevie vyjadriť, keďže na iných stretnutiach nebola. Čo sa týka nerealizovaných stykov ohľadom týchto komunikovali rodičia emailom. Dávali ich pri tom aj do kópie. Takáto komunikácia bola v zmysle, že otec sa väčšinou matky pýtal, prečo mu nedala syna a ona mu na to odpovedala. Ona už si túto komunikáciu nepamätá a všetky takéto komunikácie sa nachádzajú v spise.
Z lekárskej správy A. J. K. zo dňa 01.02.2023 (č. l. 304) vyplýva, že celkový zdravotný stav maloletého je dobrý, prejavy ľahkého Aspergera. Starostlivosť zo strany mamičky je extrémne úzkostná, prejavy ľahkého infektu rieši veľmi citlivo, chráni extrémne dieťa, necháva ho doma mimo kolektívu = vyplýva to aj z momentálnej zlej epidemiologickej situácie. Viac rodičov s obavami až stresom reagujú na každé zakašlanie na prevenciu a vyšetrenia chodí podľa predvolania. Nie sú známky zanedbania starostlivosti, skôr známky extrémnej starostlivosti. A. býva veľmi často so starými rodičmi. Nie je dôvod aby nemohol byť so svojím otcom aj bez asistencie mamičky podľa dohovoru súdu.
Zo správy ÚPSVaR Bratislava zo dňa 04.07.2022 (č. l. 305,695) a úradného záznamu ÚPSVaR Bratislava zo dňa 15.06.2022 a 01.07.2022 (č. l. 310, 311) vyplynulo, že orgán SPODaSK sa dňa 15.06.2022 zúčastnil na styku otca s maloletým A., ktorý sa doposiaľ realizuje podľa právoplatného uznesenia Okresného súdu Bratislava V, č. k. 59P/18/2019-23, zo dňa 28.02.2019. Stretnutie otca pána F. C. so synom prebiehalo v blízkosti bydliska maloletého pri detskom ihrisku na N. ulici, kde otec vytvoril pre maloletého zázemie piknikový stolík, stoličky, hračky a občerstvenie. Pri styku bola prítomná aj stará matka maloletého z otcovej strany. Matka maloletého pani B. C. D. bola tiež prítomná na stretnutí, napriek tomu, že Okresný súd Bratislava V vydal uznesenie (č.k. 59P/18/2019-23, zo dňa 28.02.2019), že styk otca s maloletým bude prebiehať bez prítomnosti matky. Pani C. D. sedela na lavičke pri detskom ihrisku približne 10 m od maloletého a čítala si. Maloletý A. veľmi spontánne reagoval na otca aj na starú mamu. S otcom sa hral rôzne hry, pobehovali s loptou, s vrtuľkou a hrali sa s autíčkami. Chlapec v čase ich prítomnosti bol veselý, smial sa a prejavoval pozitívne emócie voči otcovi a starej mame, ktorú na záver styku aj spontánne objal. Maloletý bol zaujatý hrou a bolo vidieť, že sa teší zo stretnutia so svojou rodinou. Dieťa sa počas stretnutia vypýtalo aj na detské ihrisko, kde ho otec hojdal na hojdačke a prejavoval emócie radosti. Chlapec počas celého styku s otcom neodbehoval, ani nekontaktoval iným spôsobom matku, ktorá sedela na lavičke. U maloletého sa počas styku neprejavili žiadne negatívne emócie alebo zmeny správania. Orgán SPODaSK dňa 01. 07. 2022 vykonal na úrade pohovor s maloletým A.. Maloletý prišiel v sprievode svojej matky, pohovor vykonali bez jej prítomnosti. Maloletý bol spontánny, veselý a živo s nimi komunikoval. Uviedol, ktoré dni v týždni sa s otcom stretáva. Že sa počas stretnutia s otcom hrajú s autíčkami, s loptou a čítajú si knižky. Spomenul starú mamu z G. G. a uviedol: „Starú mamu som objal na záver.“ Maloletý ďalej uviedol, že by chcel byť s otcom a aj vidieť svoju detskú izbičku v G. G., ale nemôže, lebo otec by ho tam nechal veľmi dlho „20-30- 40 týždňov“. Na otázku prečo si to myslí odpovedal, že mama mu to hovorí. Dieťa uviedlo, že mu mama povedala, že tato bol zlý, tak odišiel do G. G., a že všetci umrú a on bude dlho u neho. Na našu otázku, čo si myslí on, maloletý sklopil oči a neodpovedal. Maloletý uviedol, že s otcom by išiel rád aj na výlet alebo k moru, ale mama to nedovolí, lebo „keď som bol malý, tak po nás tato niečo hádzal, aj mobil.“. Keď sme sa spýtali, či si to pamätá, odpovedal: „Mama mi to povedala.“. Na otázku maloletému, keby mal zázračný plášť, v ktorom by bol neviditeľný, kedy by ho použil, odpovedal: ,,Keď prídem domov po stretnutí s tatom a mama na neho nadáva.“ Chlapec počas pohovoru rozprával ako má rád umývačku áut, že bude cez prázdniny sa čľapkať vo vode na záhrade. Porozprával, že chodí do škôlky a má kamaráta T.. Maloletý A. počas celého pohovoru bol zdravo sebavedomý, nehanbil sa, smial sa. Z rozhovoru s dieťaťom bola citeľná istá manipulácia zo strany matky. Obávajú sa, že matkine hyper- protektívne správanie voči maloletému je
pre dieťa neprínosné a môže mat negatívny dopad na jeho budúcnosť. Maloletý má očividne rád oboch rodičov a bol by šťastnejší, keby rodičia spolu slušne a pekne komunikovali. Je dôležité, aby maloletý mal pravidelný a plnohodnotný styk s otcom bez účasti matky, aby mal v živote mužský vzor, budoval si vzťah s otcom a spoznal svoju rodinu z otcovej strany. Maloletý nemal to šťastie, aby osobne videl svoju detskú izbu v domácnosti otca.
Z uznesenia Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 59P/18/2019, zo dňa 28. 02.2019 (č. l. 328) súd zistil, že Okresný súd Bratislava V neodkladným opatrením vykonateľným 12.03.2019 a právoplatným 11.06.2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.05.2019, č.k. 11CoP/134/2019-73, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa A. C. rozhodol, že otec je oprávnený do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci úpravy styku v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 59P/130/2018 o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu stýkať sa s maloletým A. C., nar. XX.XX.XXXX, v každom kalendárnom týždni v stredu od 16,00 hod. do 18,30 hod. a v párnom kalendárnom týždni v sobotu od 09,00 hod. do 12,00 hod. Otec si maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky, ktorá je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a otcovi ho v určenom čase odovzdať. V odôvodnený predmetného uznesenia sa okrem iného uvádza, že je potrebné, aby sa stretnutia otca s maloletým realizovali bez prítomnosti matky. Účasť matky na týchto stretnutiach neumožňuje otcovi samostatne uplatňovať svoje rodičovské práva vo vzťahu k maloletému, ktoré mu prináležia v rovnakej miere, ako aj matke. Stretnutia otca s maloletým musia prebiehať nerušene, bez hrozby vzájomných konfliktov medzi rodičmi tak, aby maloletý nepociťoval ich animózne nastavenie. Maloletý je síce v útlom veku, avšak už nie v takom, aby bol neustále odkázaný na matkinu prítomnosť.
Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 11CoP/134/2019 (č. l. 334) zo dňa 15.05.2019 súd zistil, že Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 59P/18/2019, zo dňa 28. 02.2019 potvrdil.
Z uznesenia Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 2Em/1/2019, zo dňa 23.08.2019 (č. l. 338) súd zistil, že Okresný súd Bratislava V nariadil výkon rozhodnutia-uznesenia Okresného súdu Bratislava V, č.k. 59P/18/2019-23, zo dňa 28. 02.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/134/2019-73, zo dňa 15.05.2019. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.10.2019.
Z výzvy na dobrovoľné plnenie Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 2Em/1/2019, zo dňa 23.08.2019 (č. l. 341) vyplýva, že Okresný súd Bratislava V vyzval obžalovanú na dobrovoľné plnenie- rešpektovanie uznesenia Okresného súdu Bratislava V, č.k. 59P/18/2019-23, zo dňa 28.02.2019, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie, t.j. aby dodržiavala časové úseky, v ktorých je otec oprávnený stýkať sa s maloletým A..
Z uznesenia Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 2Em/1/2019, zo dňa 30.11.2020 (č. l. 343) súd zistil, že súd uložil obžalovanej pokutu vo výške 200,- eur, z dôvodu, že doposiaľ výzva súdu na dobrovoľné plnenie a súčinnosť kolízneho opatrovníka, smerujúce ku dobrovoľnému plneniu exekučného titulu povinnou zostali bezvýsledné. Súd obžalovanej za nerešpektovanie exekučného titulu udelil pokutu.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 59P/130/2018, zo dňa 16.12.2020 (č. l. 346), súd vo výroku I. rozviedol manželstvo obžalovanej a poškodeného a zároveň vo výroku II. rozhodol, že maloletý A. C. sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky. Vo výroku III. súd určil, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Vo výroku IV. súd zároveň zaviazal poškodeného povinnosťou prispievať na výživu maloletého syna sumou vo výške 300,- eur mesačne. Vo výroku V. styk otca s maloletým A., nar. XX.XX.XXXX súd upravil v bežnom roku s výnimkou sviatkov a prázdnin v každom kalendárnom týždni v utorok od 15.30 hod. do 18.30 hod. a v párnom kalendárnom týždni od soboty od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Počas Veľkonočných sviatkov v každom nepárnom kalendárnom roku od Veľkonočného piatka od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Počas letných prázdnin od 01.07. od 09.00 hod. do 07.07. do 18.00 hod. a od 08.08. od 09.00 hod. do 13.08. do 18.00 hod. s tým, že v čase od 16.07. do 31.07. a od 24.08. bude vykonávaný styk otca s maloletým ako počas bežného roku. Počas Vianočných sviatkov v každom nepárnom kalendárnom roku od 23.12. od 09.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 30.12. od 09.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roku do 18.00 hod.. Otec si maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá
v mieste bydliska matky, ktorá je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a otcovi ho v určenom čase odovzdať. Matka umožní otcovi primeraný styk s maloletým aj prostredníctvom videohovorov a telefonických hovorov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.03.2021 iba do výrokov I.,II. a III..
Z uznesenia Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 2Em/1/2019, zo dňa 02.08.2021 (č. l. 357) súd zistil, že súd návrh obžalovanej o odklad výkonu rozhodnutia podľa § 390 písm. d) CMP a návrh na zastavenie konania zo dňa 09.03.2021 zamietol.
Uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1CoE/82/2021, zo dňa 11.01.2022 (č. l. 360) súd odvolanie obžalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 2Em/1/2019, zo dňa 02.08.2021, odmietol.
Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 11CoPno/24/2021, zo dňa 15.11.2021 (č. l. 368) súd zistil že súd návrh doručený Krajskému súdu v Bratislave, ako odvolaciemu súdu dňa 14.10.2021, ktorým sa obžalovaná domáhala rozhodnutia v odvolacom konaní podľa § 362 CMP a to nariadenia neodkladného opatrenia o dočasnej úprave styku otca s maloletým, každý párny víkend v sobotu od 09.30 hod. do 12.00 hod. a každý týždeň v stredu od 15.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky a zrušenia skôr nariadenej úpravy - neodkladného opatrenia Okresného súdu Bratislava V, č.k. 59P/1 8/2019-23, zo dňa 28.02.2019, zamietol.
Zo zápisnice o informatívnom výsluchu na Okresnom súde Bratislava V, zo dňa 12.03.2021, (č.l. 372) vyplýva, že matka bola dopytovaná z akého dôvodu žiada prítomnosť jej osoby na styku maloletého s otcom. Uviedla, že styk sa realizoval do augusta 2020 a následne sa nerealizoval aj z toho dôvodu, že sa otec nedostavil osobne do I., teda do miesta kam sa matka v čase vypuknutia pandemickej situácie presťahovala. Uviedla, že maloletý sa vracal po realizácií styku v dekompenzovanom stave, otec sa správa nezodpovedne a nerešpektuje jeho potreby vzhľadom na jeho diagnózy, síce má potvrdený len Aspergerov syndróm na podozrenie prítomnosti niektorej formy autistického spektra ešte výsledok nemajú, nakoľko čakajú na termín do centra Andreas. Napriek tomu matka navštívila rôznych odborníkov, ktorý odporučili, resp. zvážili prítomnosť jej ako bazálneho primárneho rodiča na styku.
Zo zápisnice o informatívnom výsluchu na Okresnom súde Bratislava V, zo dňa 06.04.2021, (č.l. 374) vyplýva, že otec informoval, že do dňa konania výsluchu od augusta 2020 sa nerealizovalo stretnutie v zmysle exekučného titulu. Matka uviedla, že otec sa do súčasného bydliska za účelom realizácie styku nedostavil, na čo otec uviedol, že sa nedostavil pokiaľ sa mal styk realizovať za podmienky ktoré určovala matka. Do budúcna, pokiaľ CDR nezačne spoluprácu, otec a matka súhlasili s tým, aby nasledujúcu párnu sobotu od 09,30 hod. do 11,15 hod. a potom od 15,00 hod. do 17,30 hod. otec realizoval osobné stretnutia, kedy matka bude zo začiatku styku prítomná a zaväzuje sa v prípade bezproblémového styku, sa vzdialiť z miesta jeho realizácie, tak aby otec mal plnohodnotný čas s maloletým bez jej zásahov. Zároveň VSÚ poučila, že pokiaľ sa otec z vlastných dôvodov nedostaví na realizáciu styku, je toto ospravedlniteľný dôvod na jeho nerealizáciu, a tak isto aj v prípade choroby dieťaťa, ktoré si samo zaviniť nemohlo, avšak s ohľadom na potrebu kontaktu dieťaťa druhým rodičom, je želateľné aby sa rodičia dohodli na náhradnom kontaktu a to po vzájomnej dohode.
Zo zápisnice o informatívnom výsluchu na Okresnom súde Bratislava V, zo dňa 27.09.2021, (č.l. 376) vyplýva, že obžalovaná informovala, že styk otca s maloletým prebieha v súlade s dohodou uzavretou na informatívnom výsluchu dňa 06.04.2021, teda podľa režimu mal. A.. Od 05/2021 sa vrátili zo I. do G., teda styky v čase týždňa prebiehajú v G. a počas víkendov v I.. Nie je pravda, že by bola prítomná v tesnej blízkosti, práveže je vo vzdialenej blízkosti, ale tak, aby na ňu maloletý videl, do styku nezasahuje. Otec pri zhodnotení realizácie styku doteraz, uviedol, že sa realizuje tak ako obžalovaná uviedla, teda striktne v zmysle dohody z informatívneho výsluchu zo dňa 06.04.2021 a tohto sa obával, že sa nebude dodržiavať ani len exekučný titul, že matka bude aj naďalej podmieňovať styk podľa jej návrhov. Mal za to, že sa styk bude realizovať v rozsahu exekučného titulu a tá dohoda bola len na začiatok a nie, že v takomto rozsahu bude platiť aj do budúcna, keď znela v obmedzenom režime. Na dopyt akým spôsobom chcú realizovať styk do budúcna po dnešnom výsluchu matka zopakovala, že dnes maloletého dovezie do kútika a odovzdá otcovi na styk a následne už uviedla, že vojde do kútika a prejde sa tam s maloletým. Matka trvala na jej prítomnosti na styku. Na dopyt, kde je maloletý počas konania informatívneho výsluchu, matka odpovedala, že so starými rodičmi.
Zo správ z Centra pre deti a rodiny Bratislava zo dňa 20.01.2022 a 29.03.2022 (č. l. 380-382) súd zistil, že v rámci stanovených cieľov psychologického poradenstva, ktoré sa realizovalo na základe odporúčania orgánu SPODaSK Bratislava pre Centrum pre deti a rodiny Bratislava, Učiteľská sa naplnili ciele: 6 dydiackých stretnutí rodičov za účelom zlepšenia ich vzájomnej komunikácie. Rodičia majú potenciál pre dosiahnutie tohto cieľa. V aktuálnej dobe sa im tento ciel nepodarilo naplniť. Cieľ stretávania sa rodiča s dieťaťom za prítomnosti odborného zamestnanca sa nepodarilo naplniť.
Z lekárskej správy A. J. A. D. M., detskej psychiatričky (č. l. 103, 548, 647) zo dňa 10.12.2020 vyplýva, že maloletému A. C. bol diagnostikovaný Aspergerov syndróm. U maloletého bola odporučená špecifická terapia zameraná na redukciu príznakov Aspergerovho syndrómu, zlepšenie sociálnej recipročnej interakcie a komunikácie. Nebol odporučený nástup do bežnej materskej školy, bolo odporučené predĺženie rodičovskej dovolenky matke. Postupne možno začať s pomalou adaptáciou v prítomnosti matky a riadiť sa odozvou dieťaťa. Vydaný preukaz pre osoby s poruchou autistického spektra. Matka poučená.
Zo správy Všeobecnej zdravotnej poisťovne z 23.03.2022 (č. l. 586 – 590) vyplýva, že lekárom pre deti a dorast maloletého A. C. bola od 01.11.2020 ako aj v čase podania správy A. J. K.. Zároveň bol zaslaný prehľad výkonov poskytnutej zdravotnej starostlivosti za obdobie od 01.01.2020 do 31.12.2021.
Zo správy A. J. K., všeobecnej lekárky pre deti a dorast zo dňa 24.04.2022 (č.l. 591) vyplýva, že ambulanciu navštevuje len obžalovaná s maloletým. Ošetrujúcim lekárom je od novembra 2020. S dieťaťom chodí na vyšetrenie len obžalovaná a na vyšetrenia chodí veľmi často, je často chorý. Matka chodí s dieťaťom vždy len keď je chorý a podľa objednania na preventívnu prehliadku, ktorú mali v auguste 2021. Lekárka obom rodičom vysvetlila, že o A. sa ako lekár bude starať najlepšie ako bude vedieť a rázne zdôraznila nech ju nevťahujú do ich konfliktov. V prílohe poslala aj zdravotnú dokumentáciu maloletého od januára 2021 do apríla 2022 (č.l. 592-595), v ktorej sa nachádzajú jednotlivé diagnózy maloletého ako aj subjektívne vyjadrenia rodičov maloletého. Zdravotné záznamy v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom u maloletého sú z 04.05.2021, 07.05.2021, 05.10.2021, 02.10. 2021, 30.11.2021, 26.08.2021, 31.01.2022, 04.02.2022, 25.02.2022, 13.12.2021, 15.12.2021, 21.01.2022 a v apríli 2022.
Z emailovej komunikácie z 26.03.2021 medzi obžalovanou a poškodeným (č.l. 795), vyplýva, že poškodený dňa 26.03.2021 poslal obžalovanej email, v ktorom okrem iného uvádza, že trvá na stretnutiach v zmysle uznesenia súdu (59P/18/2019) mimo pozemok obžalovanej a bez jej prítomnosti. Nesúhlasí s ňou navrhovanými stretnutiami u obžalovanej na pozemku (na záhrade, v dome) a ani s predchádzajúcim zákazom prítomnosti členov jeho rodiny na stretnutiach. V sobotu 27.03.2021 od 09.00 do 12.00 hod. je stretnutie v zmysle uznesenia OS BA V (sp. zn. 59P/18/2019) a očakáva, že o 09.00 hod. pred bránou záhrady obžalovanej v záhradkárskej osade H. v I. mu A. na stretnutie riadne pripraví, včas odovzdá a on ho o 12.00 hod. na rovnakom mieste vráti. Dňa 30.09.2020, 14.10.2020 a 21.10.2020 čakal pred bránou záhrady, no obžalovaná odmietla A. odovzdať a neumožnila stretnutia mimo pozemok obžalovanej a bez jej prítomnosti. Rovnako sa už mnohokrát opakovalo, že mu A. odmietla odovzdať, aj keď prišiel a čakal pred vchodom na S. X v G.. Preto na stretnutie 27.03.2021 príde, iba ak mu obžalovaná napíše a zároveň jednoznačne potvrdí, že mu A. odovzdá a umožní stretnutie v zmysle uznesenia súdu mimo pozemok obžalovanej a bez jej prítomnosti. Obžalovaná odpovedá emailom zo dňa 26.03.2021, v ktorom okrem iného uvádza, že mu vždy umožní kontakt s A., avšak je potrebné aby zohľadnil A. zdravotný stav a jeho potreby v zmysle lekárskych a psychologických správ, na ktoré následne v správe rozsiahlym spôsobom odkazuje. Má za to, že odborníci odporučili vhodnú formu stretávania v prítomnosti obžalovanej ako matky. Poškodený obžalovanej odpovedá emailom zo dňa 26.03.2021, v ktorom sa rozsiahlo vyjadruje k jej predošlej správe, má za to, že účasť obžalovanej na stretnutiach nie je potrebná a jeho zdravotný stav je stabilizovaný a umožňuje mu stretnutia s maloletým. Záverom uvádza, že keďže mu aj 27.03 2021 odmieta obžalovaná A. odovzdať a nechce mu umožniť stretnutie v zmysle uznesenia súdu (59P/18/2019) mimo pozemok obžalovanej a bez jej prítomnosti, znamená to, že naďalej odmieta plniť uznesenie súdu a stretnutie 24.03.2021 považuje za zmarené z jej strany. Informuje o tom príslušné orgány.
Z SMS komunikácie z 27.04.2021 medzi obžalovanou a poškodeným (č.l. 795) vyplýva, že poškodený považoval stretnutie dňa 28.04.2021 za zmarené zo strany obžalovanej, nakoľko táto v SMS trvala na stretnutí v okolí chaty v I..
Z emailovej komunikácie zo dňa 29.08.2021 obžalovanej s ÚPSVaR vyplýva (č.l. 795), že obžalovaná informovala pracovníčku ÚPSVaR, že od 25.08.2021 je so synom na OČR, tento vstal po poobedňajšom spánku dňa 25.08. so zvýšenou teplotou. Z tohto dôvodu sa stretnutie s poškodeným 25.08. neuskutočnilo. Zároveň pripojila aj emailovú komunikáciu z 24.08 a 25.08.2021.
V emailovej komunikácii zo dňa 24.08.2021 medzi poškodeným a obžalovanou (č.l. 795) poškodený uvádza, že zajtra 25.08.2021 od 15.00 do 17.30 hod. je stretnutie s A. v zmysle uznesenia OS BA V 59P/18/2019. Odovzdanie a prevzatie A. môže byť aj zajtra na detskom ihrisku na D. XX v G.. Očakáva, že o 15.00 hod. mu A. obžalovaná na stretnutie riadne pripraví, včas odovzdá a on jej ho o 17.30 hod. na rovnakom mieste odovzdá. Obžalovaná mu emailom zo dňa 25.08.2021 o 14.22 hod. oznamuje, že maloletý vstal so zvýšenou teplotou 37.4 C. Následne mu o 15.08 hod. oznamuje, že maloletý sa potí a drieme. Poškodený správou o 15.18 hod. žiada aby obžalovaná priviedla maloletého ku vchodu s teplomerom. Obžalovaná mu následne o 16.37 hod. posiela fotografie nameranej teploty a uvádza, že maloletý spí. Poškodený v emaily o 22.19 hod uvádza, že obžalovanej neverí a považuje to za ďalšie zmarené stretnutie.
Z lekárskych správ A. C. (č. l. 94-97) , M. O. (č. l. 98) vyplýva, že u maloletého bola diagnostikovaná iná porucha emotivity v detskom veku a sociálne úzkostná porucha v detstve. V závere psychologického vyšetrenia M. P. (č. l. 100) sa konštatuje separačná úzkosť u maloletého vo vzťahu k matke. Z posudku ÚPSVaR z 03.07.2020 (č. l. 101), vyplýva, že maloletý A. C. má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť na základe diagnózy -porucha emotivity v detskom veku. Z lekárskych správ A. H. z 23.03.2021 a 02.09.2021 (č. l. 111, 664) vyplýva, že u maloletého A. C. bol diagnostikovaný Aspergerov syndróm, porucha emotivity v detskom veku, úzkostný syndróm a separačná úzkosť viazaná na matku. Odporúča rešpektovať potreby A., ktoré sú dané jeho diagnózou- porucha autistického spektra- Aspergerov syndróm. Maloletý vyžaduje svoj kľud, presný program, citlivý prístup, prítomnosť matky, ktorá pre neho predstavuje stabilitu a istotu. Vystavovanie dieťaťa stresovým situáciám, ktoré sú pre neho nekomfortné a je do nich nútený poškodzuje a zhoršuje prognózu vývoja jeho psychického stavu.
Z výmenného listu A. K. (č. l. 123) súd zistil, že všeobecná lekárka pre deti a dorast žiadala ospravedlniť neprítomnosť maloletého A. C. v škôlke zo zdravotných dôvodov od 03.05.2021.
Zo žiadostí o ošetrovné (č. l. 125, 126, 127, 128, 129, 130, 131, 132, 133, 134, 135) vyplýva, že A. J. K. potvrdila, že maloletý A. C. ochorel a jeho zdravotný stav nevyhnutne vyžaduje osobné a celodenné ošetrovanie od 25.08.2021 do 02. 09.2021, od 03.05.2021 do 10.05.2021, od 06.10.2021 do 18.10.2021, od 20.10.2021 do 29.10.2021, od 02.11.2021 do 12.12.2021, od 15.12.2021 do 31.01.2022, od 04.02.2022 do 17.02.2022, od 25.02.2022 do 13.03.2022, od 22.04.2022 do 29.04.2022, od 10.05.2022 do 06.06.2022.
Z výmenného listu A. K. (č. l. 126) súd zistil, že všeobecná lekárka pre deti a dorast žiadala ospravedlniť neprítomnosť maloletého A. C. v škôlke zo zdravotných dôvodov od 25.08.2021.
Z potvrdenia o chorobe A. K. (č. l. 136) súd zistil, že všeobecná lekárka pre deti a dorast potvrdila, že maloletý A. C. bol v období od 23.08 do 09.09.2022, od 04.10. do 14.10.2022 a od 24.10.2022 PN.
Z posudku ÚPSVaR z 02.02.2021 (č. l. 5018), vyplýva, že maloletý A. C. má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť na základe diagnózy -Aspergerov syndróm.
Riaditeľ Materskej školy, F. XX G. rozhodnutím zo dňa 04.08.2021 (č.l. 681) rozhodol o oslobodení dieťaťa- A. C. od povinnosti dochádzať do materskej školy zo zdravotných dôvodov. Z čestného prehlásenia M. M. D. a A. O. D. zo dňa 20.02.2025 (č.l. 1093), súd zistil, že starí rodičia A. C. čestne prehlásili, že poškodený neprišiel za vnukom do záhradkárskej osady H., I. A., kam sa v roku 2020 kvôli epidémii Covid-19 presunuli. Jedná sa o dni 06.01.2021, 13.01.2021. 16.01.2021, 20.1.2021, 27.1.2021, 30.01,2021, 03.02.2021, 10.02.2021, 13.02.2021. 17.02.2021, 24.02.2021, 27.02.2021, 03.03.2021. 10.03.2021, 13.03.2021, 17.03.2021, 24.03.2021, 27.03.2021, 31.03.2021, 24.04.2021. Na chate v H. žili spoločne s obžalovanou a vnukom A. C. od lock downu 2020 do mája 2021, t.j. do nástupu vnuka do detského centra. Dňa 28.04.2021, 05.05.2021 a 08.05.2021, 23.06.2021, 24.07.2021,
25.08.2021, 28.08.2021, 01.09.2021, 06.10.2021, 09.10.2021, 13.10.2021, 20.10.2021, 23.10.2021, 27.10.2021, 03.11.2021, 06.11.2021, 10.11.2021, 17.11.2021, 20.11.2021, 24.11.2021, 01.12.2021, 04.12.2021, 08.12.2021, 15.12.2021, 18.12.2021, 22.12.2021, 29.12.2021, 01.01.2022, 05.01.2022, 12.01.2022, 15.01.2022, 19.01.2022, 26.01.2022, 29.01.2022, 05.02.2022, 09.02.2022, 12.02.2022, 16.02.2022, 23.02.2022, 26.02.2022, 02.03.2022. 09.03.2022, 23.04.2022, 27.04.2022, 11.05.2022, 18.05.2022, 21.05.2022, 25.05.2022, 01.06.2022, 04.06.2022, 24.08.2022, 27.08.2022, 31.08.2022 a 07.09.2022 bol vnuk chorý. Starala sa o neho jeho matka, obžalovaná, ktorá poškodeného o chorobe vnuka zakaždým riadne informovala.
K výroku o oslobodení obžalovanej spod obžaloby
Na základe takto vykonaného dokazovania a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, dospel súd k jednoznačnému záveru, že skutok kladený obžalovanej za vinu sa aspoň z časti stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete podanej obžaloby.
Vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd ustálil, a to nebolo ani medzi stranami sporné, že uznesením Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 59P/18/2019, zo dňa 28.02.2019, súd neodkladným opatrením vykonateľným 12.03.2019 a právoplatným dňa 11.06.2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.05.2019, č.k. 11CoP/134/2019-73, rozhodol, že poškodený je oprávnený do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci úpravy styku v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 59P/130/2018 o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu stýkať sa s maloletým A. C., nar. XX.XX.XXXX, v každom kalendárnom týždni v stredu od 16.00 hod. do 18.30 hod. a v párnom kalendárnom týždni v sobotu od 09.00 hod. do 12.00 hod. Otec si maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky, ktorá je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a otcovi ho v určenom čase odovzdať. Rovnako nebolo sporné, že v dňoch 06.01.2021, 13.01.2021, 16.01.2021, 20.01.2021, 27.01.2021, 30.01.2021, 03.02.2021, 10.02.2021, 13.02.2021, 17.02.2021, 24.02.2021, 27.02.2021, 03.03.2021, 10.03.2021, 13.03.2021, 17.03.2021, 24.03.2021, 27.03.2021, 31.03.2021, 28.04.2021, 05.05.2021, 08.05.2021, 23.06.2021, 24.07.2021, 25.08.2021, 28.08.2021, 01.09.2021, 27.09.2021, 06.10.2021, 09.10.2021, 13.10.2021, 20.10.2021, 23.10.2021, 27.10.2021, 03.11.2021, 06.11.2021, 10.11.2021, 17.11.2021, 20.11.2021, 24.11.2021, 01.12.2021, 04.12.2021, 08.12.2021, 15.12.2021, 18.12.2021, 22.12.2021, 29.12.2021, 01.01.2022, 05.01.2022, 12.01.2022, 15.01.2022, 19.01.2022, 26.01.2022, 29.01.2022, 05.02.2022, 09.02.2022, 12.02.2022, 16.02.2022, 23.02.2022, 26.02.2022, 02.03.2022, 09.03.2022, 23.04.2022, 27.04.2022, 11.05.2022, 18.05.2022, 21.05.2022, 25.05.2022, 01.06.2022, 04.06.2022, 24.08.2022, 27.08.2022, 31.08.2022 a 07.09.2022 nedošlo k styku poškodeného s maloletým synom A. C.. V dňoch 12.05.2021, 21.05.2021, 26.05.2021, 29.05.2021, 02.06.2021, 05.06.2021, 09.06.2021, 19.06.2021, 30.06.2021, 03.07.2021, 07.07.2021, 14.07.2021, 03.08.2021, 07.08.2021, 11.08.2021, 18.08.2021, 14.08.2021, 04.09.2021, 08.09.2021, 15.09.2021, 25.09.2021, a v období od 16.03.2022 do 09.09.2022 došlo k styku poškodeného s maloletým synom A. C., pričom obžalovaná bola prítomná v dohľadnej vzdialenosti od prebiehajúceho stretnutia. Taktiež z vyjadrenia obžalovanej vyplýva, že stretnutia dňa 29.05.2021, 05.06.2021, 19.06.2021, 03.07.2021, 07.08.2021, 14.08.2021, 04.09.2021 a 25.09.2021 sa realizovali, avšak po kratší čas, ako bolo určené v uznesení Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 59P/18/2019, z 28. 02. 2019, vzhľadom na dohodu dosiahnutú na informatívnom výsluchu na Okresnom súde Bratislava V z 06.04.2021.
Z oboznámených listinných dôkazov možno navyše bez pochybností ustáliť, že uznesením Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 2Em/1/2019, zo dňa 23.08.2019 súd nariadil výkon rozhodnutia-uznesenia Okresného súdu Bratislava V, č.k. 59P/18/2019-23, zo dňa 28.02.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/134/2019-73, zo dňa 15.05.2019. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.10.2019. Výzvou na dobrovoľné plnenie, sp. zn. 2Em/1/2019, zo dňa 23.08.2019 Okresný súd Bratislava V vyzval obžalovanú na dobrovoľné plnenie- rešpektovanie uznesenia Okresného súdu Bratislava V, č.k. 59P/18/2019-23, zo dňa 28.02.2019, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie, t.j. aby dodržiavala časové úseky, v ktorých je otec oprávnený stýkať sa s maloletým A.. Uznesením Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2Em/1/2019, zo dňa 30.11.2020 súd uložil obžalovanej pokutu vo výške 200,- eur, z dôvodu, že doposiaľ výzva súdu na dobrovoľné plnenie a súčinnosť kolízneho opatrovníka, smerujúce ku dobrovoľnému plneniu exekučného titulu povinnou
zostali bezvýsledné. Súd k námietke obhajcu, že sa jedná o nezákonné a procesne nepoužiteľné dôkazy uvádza, že pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny (prvopis, pôvodné znenie), alebo o odpis či fotokópiu (fotograficky zhotovenú kópiu alebo iným spôsobom zhotovenú kópiu). Aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom. Trestný poriadok v žiadnom svojom ustanovení neukladá súdu povinnosť vykonávať dôkaz iba originálom listiny. Od spôsobilosti listiny byť dôkazným prostriedkom treba odlišovať spôsob vykonania dôkazu listinou súdom a posudzovanie pravosti a pravdivosti listiny. Pravosťou a pravdivosťou listiny sa súd zaoberá v rámci hodnotenia dôkazov, t. j. v rámci činnosti, pri ktorej súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Existencia týchto rozhodnutí a ani ich obsah neboli v konaní napokon sporné a odvolávajú sa na ne všetci účastníci konania.
Sporným medzi stranami bolo predovšetkým to, či obžalovaná v niektorom termíne, odmietla maloletého poškodenému odovzdať v mieste jej bydliska a v určenom čase, maloletého riadne nepripravila na styk s otcom, neumožnila stretnutie poškodenému so synom, odmietla dohodu o náhradné termíny stretnutí, neumožnila otcovi ani telekomunikačné stretnutie prostredníctvom aplikácie Skype formou videohovoru, svojvoľne určovala miesto stretnutia s maloletým, odmietla sa z miesta stretnutia vzdialiť a nechať styk bez svojej prítomnosti a zasahovala do priebehu stretnutia, svojvoľne stretnutia skracovala, neumožnila stretnutie z dôvodu údajnej choroby maloletého a zneužívala zdravotný stav maloletého na obmedzovanie kontaktu syna s poškodeným.
Súd poukazuje v tejto súvislosti aj na výpoveď poškodeného A. F. C., ktorý si na okolnosti jednotlivých zrealizovaných, resp. nezrealizovaných stretnutí, vzhľadom na odstup času, nepamätal. Vo všeobecnosti uviedol, že obžalovaná marila stretnutia so synom, zúčastňovala sa jeho stretnutí so synom, odvolávala sa na zdravotný stav syna, neumožňovala náhradné stretnutia a neumožňovala ani videohovor so synom. Obžalovaná svojvoľne určovala miesta a časy stretnutí. Bolo zrejmé, že trvá na stretnutí na ich pozemku a za jej prítomnosti. Konkrétne dátumy z hlavy uviesť nevedel, uviedol, že v období od 06.01.2021 do 31.03.2021 mu bolo neumožnených 19 stretnutí v I. a potom striedavo pokračovali neumožnené stretnutia keď bola exmanželka PN, alebo A. nepreukázateľne chorý, je tam dlhodobá OČR. Na otázku, či sa dňa 04.09.2021, 28.08.2021, 01.09.2021, 08.09.2021, 15.09.2021, 25.09.2021, 25.08.2021, 14.08.2021, 11.08.2021, 18.08.2021, 07.08.2021, 03.08.2021, 24.07.2021, 07.07.2021, 03.07.2021, 14.07.2021, 30.07.2021, 23.07.2021, 19.07.2021, 09.07.2021, 05.07.2021, 02.06.2021, 12.05.2021, 21.05.2021, 26.05.2021, 09.10.2021, 13.10.2021, 20.10.2021, 23.10.2021, 27.10.2021, 03.11.2021, 31.08.2022, 07.09.2022, 25.05.2022, 01.06.2022, 04.06.2022, 24.08.2022, 11.05.2022, 27.04.2022, 23.04.2022, 09.03.2022, 02.03.2022, 21.05.2022, 27.08.2022, 11.05.2022, 26.02.2022, 29.01.2022, 25.02.2022, 09.02.2022, 12.02.2022, 16.02.2022, 26.01.2022, 23.02.2022, 15.01.2022, 19.01.2022, 22.12.2021, 18.12.2021, 15.12.2021, 12.01.2022, 05.01.2022, 09.12.2021, 01.01.2022, 17.11.2021, 10.11.2021, 20.11.2021, 05.05.2021, 08.05.2021, 28.04.2021, 31.03.2021, 27.03.2021, 24.03.2021, 17.03.2021, 13.03.2021, 10.03.2021, 03.03.2021, 27.02.2021, 04.02.2021 dostavil na styk, či prebehol, alebo či neprebehol a z akého dôvodu uviedol, že si nepamätá, resp. nevie z hlavy odpovedať. Na otázku, či sa dňa 13.01.2021, 17.02.2021, 06.01.2021 dostavil na styk, či prebehol, alebo či neprebehol a z akého dôvodu, uviedol, že to bolo neuskutočnené stretnutie z dôvodu, že matka odmietla umožniť stretnutie mimo pozemok v I..
Vzhľadom na skutočnosť, že okolnosti jednotlivých stretnutí, resp. nezrealizovaných stretnutí poznajú iba samotní rodičia maloletého A. C., teda obžalovaná a poškodený, z hľadiska vykonaného dokazovania tak nastala pokiaľ ide o otázku, či ku skutku došlo skutočne tak, ako je uvedené v obžalobe, situácia „tvrdenia proti tvrdeniu“. Okrem výpovede poškodeného, ktorý si už na okolnosti jednotlivých stretnutí s odstupom času nepamätal, neexistuje žiadny iný priamy ani nepriamy dôkaz jednoznačne usvedčujúci obžalovanú zo spáchania skutku v takom rozsahu a za takých okolností, aké sa jej v prejednávanom prípade kladú za vinu. Lekárske správy a vyjadrenia A. K., správy z ÚPSVaR, informatívne výsluchy z Okresného súdu Bratislava V, ako aj správy z Centra pre deti a rodiny vypovedajú iba vo všeobecnej rovine o tom, že obžalovaná ako matka má sklony k úzkostným reakciám vo vzťahu k maloletému synovi a snaží sa docieliť najmä, aby boli stretnutia s otcom do istej miery obmedzené a realizované za jej prítomnosti. Na základe takýchto všeobecných vyjadrení však nemožno automaticky odvodiť vinu obžalovanej. Súd po vyhodnotení výpovedí tak obžalovanej, ako aj poškodeného dospel k záveru, že ich výpovede možno označiť za jasné, jednoznačné, logické a zrozumiteľné, avšak ovplyvnené ich
subjektívnymi názormi na výchovu maloletého syna a nepriateľskými pocitmi voči druhému rodičovi. V tomto smere je potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovaná a poškodený majú k sebe animozný vzťah, ktorý sa odzrkadľuje aj na ich vnímaní skutočností týkajúcich sa skutku. Poškodený napriek diagnóze maloletého trvá na striktnom dodržiavaní neodkladného opatrenia- uznesenia Okresného súdu Bratislava V, č.k. 59P/18/2019-23, zo dňa 28. 02.2019, pričom považuje aj prítomnosť obžalovanej v dohľadnej vzdialenosti od stretnutia so synom za neprijateľné, a to až do takej miery, že pokiaľ chcela byť obžalovaná na stretnutí so synom prítomná, poškodený sa na stretnutie so synom radšej ani nedostavil. Obžalovaná na druhej strane otca maloletého neakceptuje, argumentuje zdravotným stavom poškodeného, ako aj nerešpektovaním potrieb maloletého zo strany otca a nevhodným správaním otca a jeho matky na stretnutiach s maloletým. V tomto smere možno uzavrieť, že obaja rodičia v dôsledku nevraživosti a potreby presadenia si svojich záujmov prehliadajú potreby maloletého, medzi ktoré patrí okrem iného aj budovanie zdravého vzťahu s otcom- poškodeným v bezpečnom prostredí pri rešpektovaní jeho špecifických potrieb.
Z vykonaného dokazovania ku skutkovým zisteniam bolo možné ustáliť nasledovné:
Vo vzťahu k stretnutiam, ktoré sa v dňoch 06.01.2021, 13.01.2021, 16.01.2021, 20.01.2021, 27.01.2021, 30.01.2021, 03.02.2021, 10.02.2021, 13.02.2021, 17.02.2021, 24.02.2021, 27.02.2021, 03.03.2021, 10.03.2021, 13.03.2021, 17.03.2021, 24.03.2021, 27.03.2021, 31.03.2021 a 28.04.2021 neuskutočnili, obžalovaná uviedla, že deň pred pravidelným stykom jej vždy poškodený poslal email, v ktorom tvrdil, že stretnutie zmarila, teda stretnutie, ktoré malo byť nasledujúci deň a v deň styku na stretnutie neprišiel. Ona syna riadne pripravila, maloletého nemala komu odovzdať, keďže poškodený na styk tieto konkrétne dni sa neodstavil, teda nie je pravda, že by neumožnila otcovi styk so synom. Poškodený k tomu uviedol, že v období od 06.01.2021 do 07.09.2022 na niektoré stretnutia nechodil, čo vyplynulo z toho, že sa viackrát stalo, že na stretnutie prišiel, čakal na odovzdanie A. a toto sa nezrealizovalo. Keďže následne z komunikácie s exmanželkou bolo zrejmé, že stretnutie neumožní, nakoľko si určovala svoje podmienky, ktoré boli v rozpore s neodkladným opatrením z časových ako aj ekonomických dôvodov nebolo možné na každé takto neuskutočnené stretnutie prísť. Dňa 13.01.2021, 17.02.2021, 06.01.2021 bolo neuskutočnené stretnutie z dôvodu, že matka odmietla umožniť stretnutie mimo pozemok v I.. Nevedel uviesť presne dátumy, kedy a v ktoré dni takto na stretnutie neprišiel. V tejto súvislosti poukazuje súd aj na emailovú komunikáciu z 26.03.2021 medzi obžalovanou a poškodeným. Poškodený dňa 26.03.2021 poslal obžalovanej email, v ktorom okrem iného uvádza, že trvá na stretnutiach v zmysle uznesenia súdu (59P/18/2019) mimo pozemok obžalovanej a bez jej prítomnosti. Nesúhlasí s ňou navrhovanými stretnutiami u obžalovanej na pozemku (na záhrade, v dome) a ani s predchádzajúcim zákazom prítomnosti členov jeho rodiny na stretnutiach. V sobotu 27.03.2021 od 09.00 do 12.00 hod. je stretnutie v zmysle uznesenia OS BA V (sp. zn. 59P/18/2019) a očakáva, že o 09.00 hod. pred bránou záhrady obžalovanej v záhradkárskej osade H. v I. mu A. na stretnutie riadne pripraví, včas odovzdá a on ho o 12.00 hod. na rovnakom mieste vráti. Ďalej uviedol, že na stretnutie 27.03.2021 príde, iba ak mu obžalovaná napíše a zároveň jednoznačne potvrdí, že mu A. odovzdá a umožní stretnutie v zmysle uznesenia súdu mimo pozemok obžalovanej a bez jej prítomnosti. Obžalovaná odpovedala e-mailom zo dňa 26.03.2021, v ktorom okrem iného uvádza, že mu vždy umožní kontakt s A., avšak je potrebné aby zohľadnil A. zdravotný stav a jeho potreby v zmysle lekárskych a psychologických správ, na ktoré následne v správe rozsiahlym spôsobom odkazuje. Má za to, že odborníci odporučili vhodnú formu stretávania v prítomnosti obžalovanej ako matky. Poškodený obžalovanej odpovedal emailom zo dňa 26.03.2021, v ktorom sa rozsiahlo vyjadruje k jej predošlej správe, má za to, že účasť obžalovanej na stretnutiach nie je potrebná a jeho zdravotný stav je stabilizovaný a umožňuje mu stretnutia s maloletým. Záverom uvádza, že keďže mu aj 27.03.2021 odmieta obžalovaná A. odovzdať a nechce mu umožniť stretnutie v zmysle uznesenia súdu (59P/18/2019) mimo pozemok obžalovanej a bez jej prítomnosti, znamená to, že naďalej odmieta plniť uznesenie súdu a stretnutie 24.03.2021 (pozn. správne má byť 27.03.2021) považuje za zmarené z jej strany. Obdobne z SMS komunikácie z 27.04.2021 medzi obžalovanou a poškodeným vyplýva, že poškodený považoval stretnutie dňa 28.04.2021 za zmarené zo strany obžalovanej, nakoľko táto trvala na stretnutí v okolí chaty v I.. Aj zo zápisnice o informatívnom výsluchu na Okresnom súde Bratislava V, zo dňa 06.04.2021 vyplýva, že do dňa konania výsluchu od augusta 2020 sa nerealizovalo stretnutie v zmysle exekučného titulu. Obžalovaná uviedla, že poškodený sa do súčasného bydliska za účelom realizácie styku nedostavil, na čo otec uviedol, že sa nedostavil pokiaľ sa mal styk realizovať za podmienok ktoré určovala matka. Zároveň VSÚ poučila, že pokiaľ sa otec z vlastných dôvodov nedostaví na realizáciu styku, je toto ospravedlniteľný dôvod na jeho nerealizáciu. Z vykonaného dokazovania tak jednoznačne vyplynulo, že v dňoch 06.01.2021, 13.01.2021, 16.01.2021,
20.01.2021, 27.01.2021, 30.01.2021, 03.02.2021, 10.02.2021, 13.02.2021, 17.02.2021, 24.02.2021, 27.02.2021, 03.03.2021, 10.03.2021, 13.03.2021, 17.03.2021, 24.03.2021, 27.03.2021, 31.03.2021 a 28.04.2021 nedošlo k stretnutiu poškodeného so synom, keď poškodený maloletého v uvedené dni v mieste bydliska matky neprevzal, s poukazom na predošlú komunikáciu s obžalovanou, ktorá žiadala, aby sa stretnutie konalo v jej prítomnosti, respektíve v pre maloletého známom prostredí. Skutočnosť, že by mala obžalovaná odmietnuť odovzdať maloletého v mieste bydliska v určenom čase, resp. že by maloletého riadne na styk s otcom v uvedených termínoch stretnutia nepripravila, z vykonaného dokazovania nevyplynula.
K stretnutiam v dňoch 12.05.2021, 21.05.2021, 26.05.2021, 29.05.2021, 02.06.2021, 05.06.2021, 09.06.2021, 19.06.2021, 30.06.2021, 03.07.2021, 07.07.2021, 14.07.2021, 03.08.2021, 07.08.2021, 11.08.2021, 18.08.2021, 14.08.2021, 04.09.2021, 08.09.2021, 15.09.2021, 25.09.2021, obžalovaná uviedla, že dňa 06.04.2021 pred Okresným súdom Bratislava V došlo k uzavretiu dohody aj ohľadom časov stretávania s prihliadnutím na synov režim, stav a problémy, a to každú stredu od 15.00 hod. do 17.30 hod. a párne soboty od 09.30 hod. do 11.15 hod. Teda všetky styky od 06.04.2021 až do 27.09.2021 sa realizovali v zmysle tejto dohody. Po odovzdaní syna otcovi sa vzdialila, kvôli synovi sedela obďaleč, aby zvládol stretnutie syna s otcom a jeho matkou, do stretnutia nezasahovala, opakované výzvy otca, aby odišla preč, veľmi nepriaznivo pôsobili na syna. Poškodený sa k priebehu realizovaných stretnutí vyjadril, že sa zúčastnili aj informatívnych výsluchov na Okresnom súde v Bratislave. Výsledkom týchto výsluchov bolo aj to, že súhlasil, že bude obžalovaná na začiatku stretnutí prítomná, pričom keď uvidí, že stretnutie prebieha v poriadku následne sa vzdiali. Počas približne ďalších 20 stretnutí sa obžalovaná ani raz z miesta stretnutia nevzdialila. Pokiaľ bola obžalovaná na stretnutí so synom prítomná zdržiavala sa zväčša na vzdialenosť 5-15 metrov, individuálne podľa každého stretnutia. Do stretnutí zasahovala, čo pôsobilo rušivo, stávalo sa, že prišla synovi niečo podať, alebo syn za ňou v nejakom momente odbehol, to považoval za prirodzené, keďže je to jeho matka a on sa jej chcel v nejakom momente napr. s niečím pochváliť, avšak takýmto spôsobom nebol vytvorený priestor na uplatňovanie otcovských práv bez prítomnosti matky. Často sa stávalo, že mu syna odovzdala neskôr napr. 09.30 hod. namiesto o 09.00 hod., niekedy prišla skôr a stretnutie svojvoľne ukončila. Zneužívala synovu diagnózu, aby obmedzovala časy stretnutia s dovolaním na synov režim. K predmetným stretnutiam je relevantný aj obsah zápisnice o informatívnom výsluchu na Okresnom súde Bratislava V, zo dňa 06.04.2021, na ktorom sa rodičia maloletého dohodli, že do budúcna, pokiaľ CDR nezačne spoluprácu, bude otec realizovať osobné stretnutia nasledujúcu párnu sobotu od 09.30 hod. do 11.15 hod. a potom od 15.00 hod. do 17.30 hod., kedy matka bude zo začiatku styku prítomná a zaväzuje sa v prípade bezproblémového styku, sa vzdialiť z miesta jeho realizácie tak, aby otec mal plnohodnotný čas s maloletým bez jej zásahov. Následne na informatívnom výsluchu dňa 27.09.2021, obžalovaná skonštatovala, že styk otca s maloletým prebieha v súlade s dohodou uzavretou na informatívnom výsluchu dňa 06.04.2021, teda podľa režimu maloletého A.. Od mája 2021 sa vrátili zo I. do G., teda styky v čase týždňa prebiehajú v G. a počas víkendov v I.. Nie je pravda, že by obžalovaná bola prítomná v tesnej blízkosti, práveže je vo vzdialenej blízkosti, ale tak aby na ňu maloletý videl, do styku nezasahuje. Otec pri zhodnotení realizácie styku doteraz, uviedol, že sa realizuje tak, ako obžalovaná uviedla, teda striktne v zmysle dohody z informatívneho výsluchu zo dňa 06.04.2021 a tohto sa obával, že sa nebude dodržiavať ani len exekučný titul, že matka bude aj naďalej podmieňovať styk podľa jej návrhov. Mal za to, že sa styk bude realizovať v rozsahu exekučného titulu a tá dohoda bola len na začiatok a nie, že v takomto rozsahu bude platiť aj do budúcna, keď znela v obmedzenom režime. Z takto vykonaného dokazovania vyplýva, že v predmetných dňoch došlo k stretnutiu poškodeného s maloletým, pričom obžalovaná bola prítomná v dohľadnej vzdialenosti od stretnutia, obžalovaná sa odmietla aj napriek výzvam poškodeného z miesta stretnutia vzdialiť a nechať styk bez jej prítomnosti. Stretnutia v tomto období prebiehali, podľa vyjadrenia obžalovanej, v časových intervaloch v zmysle dohody na Okresnom súde Bratislava V zo dňa 06.04.2021, aj keď presné časy stretnutí, resp. presné intervaly o ktoré mala obžalovaná v konkrétnych dátumoch stretnutia skrátiť sa nepodarilo preukázať. Poškodený si už na okolnosti jednotlivých stretnutí nepamätal a nevedel ani uviesť, v ktoré dni odkedy dokedy stretnutia reálne prebehli. Z dokazovania nevyplynulo ani, že by mala obžalovaná do stretnutí s otcom konkrétnym spôsobom zasahovať. Z vyjadrenia poškodeného je zrejmé, že za rušenie, resp. zásah považoval už prítomnosť obžalovanej v dohľadnej vzdialenosti od stretnutia z dôvodu, že syn na prítomnosť matky prirodzene reagoval. Poškodený sám priznal, že to na jednej strane považoval za prirodzené na druhej strane to však spôsobovalo, že nebol vytvorený priestor na uplatňovanie otcovských práv bez prítomnosti matky. Skutočnosť, že by mala matka iným spôsobom do stretnutia zasahovať (napr. usmerňovať priebeh stretnutia, zámerné odvádzať pozornosť maloletého)
sa v konaní nepodarila preukázať. Poškodený napokon v inej súvislosti uviedol, že maloletý bol počas stretnutí bol veselý, spokojný, bezstarostný, pekne sa s nimi hral, počúval, nevyžadoval si prítomnosť mamy. V tejto súvislosti súd opakovane uvádza, že tu nastala situácia „tvrdenia proti tvrdeniu“, dvoch rodičov, ktorí sa evidentne nevedia na realizácií stretnutí so synom dohodnúť, pričom vnímanie situácie skresľuje aj ich nepriateľský vzťah voči sebe. Z uvedeného dôvodu všeobecné tvrdenie poškodeného, že do stretnutia so synom zasahovala, pokiaľ nebolo podporené aj inými v konaní vykonanými dôkazmi nemožno vykladať v neprospech obžalovanej. Svedkyňa A. L. A. vypovedala, že v období od 06.01.2021 do 07.09.2022 bola prítomná iba na jednom stretnutí, na ktorom matka sedela opodiaľ na lavičke a nezasahovala. Taktiež poškodený na informatívnom výsluchu na Okresnom súde Bratislava V namietal najmä samotnú prítomnosť obžalovanej, ku konkrétnym prípadom, kedy by mala rušiť priebeh stretnutia, sa nevyjadril.
Pokiaľ je obžalovanej kladené za vinu, že táto vždy určila miesto stretnutia s maloletým, ktoré musel poškodený akceptovať, obžalovaná uviedla, že poškodený nevnímal potreby syna s PAS ani jeho limit úzkosti z veľkého počtu ľudí a podobne. Žiadal stretnutia v rušných lokalitách pri nákupných centrách. Vysvetľovala mu, že to nie je vhodné a navrhla mu miesto na D. XX vedľa materského centra, kde je parčík, menej ľudí a ihrisko pre deti, ktorý je vhodnejší pre syna. Pred každým stretnutím bolo miesto stretnutia potvrdené emailom oboma rodičmi. Poškodený uviedol, že v období COVIDu obžalovaná svojvoľne určovala miesto stretnutí pričom trvala na tom, že stretnutie možno vykonať iba u nich na záhrade na pozemku v záhradkárskej osade H.. Následne prebiehali stretnutia na ňou určených miestach v G., a to na D. XX v blízkosti detského centra, alebo v záhradnom parku v I.. Z takto vykonaného dokazovania možno vyvodiť záver, že miesta stretnutia určovala prevažne obžalovaná, čo odôvodňovala potrebami a režimom maloletého. Z komunikácie medzi rodičmi vyplynulo, že rodičia maloletého sa na mieste stretnutia napokon dohodli a poškodený to akceptoval. Aj v emailovej komunikácii zo dňa 24.08.2021 poškodený oznamuje obžalovanej, že zajtra 25.08.2021 od 15.00 do 17.30 hod. je stretnutie s A. v zmysle uznesenia OS BA V 59P/18/2019. Odovzdanie a prevzatie A. môže byť aj zajtra na detskom ihrisku na D. XX v G.. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nebolo preukázané, že by miesto stretnutia musel poškodený akceptovať, keď v uvedenej emailovej komunikácii miesto stretnutia on vyslovene v záujme maloletého navrhuje. Súd mal za to, že obžalovaná určovala, resp. navrhovala miesta stretnutia s prihliadnutím na potreby maloletého, čo napokon poškodený aj akceptoval v záujme toho, aby stretnutia prebehli v poriadku. V období skutku sa maloletý s matkou zdržiavali sčasti v I. a sčasti v G., čomu boli taktiež prispôsobované miesta stretnutia.
Čo sa týka stretnutia, ktoré sa malo konať dňa 23.06.2021, obžalovaná uviedla, že syn bol chorý, o čom otca riadne informovala, ponúkla telefonický hovor, ktorý je pre syna vhodnejší, k náhradným stretnutiam sa nevyjadrila a otec sám zvážil zdravotný stav syna a sám sa rozhodol neprísť na stretnutie dňa 23.06.2021. Skutočnosť, že bol maloletý v uvedenom termíne chorý, vyplýva aj z čestného prehlásenia M. M. D. a A. O. D. zo dňa 20.02.2025. Poškodený sa k okolnostiam konkrétneho neuskutočneného stretnutia vyjadriť nevedel, nevedel ani konkrétne uviesť či v konkrétnom termíne na stretnutie za synom prišiel. Iné dôkazy vo vzťahu k predmetnému nerealizovanému stretnutiu, ktoré by spochybňovali tvrdenie obžalovanej, predložené neboli.
K stretnutiu dňa 24.07.2021, keď mal byť náhradný termín za 17.07.2021, obžalovaná uviedla, že syn nebol chorý, stretnutie bolo preložené kvôli nepriaznivému počasiu, o čom svedčí aj SMS komunikácia medzi rodičmi. Dňa 24.07.2021 sa poškodený na stretnutie nedostavil. Poškodený sa k okolnostiam konkrétneho neuskutočneného stretnutia vyjadriť nevedel, nevedel ani konkrétne uviesť, či v konkrétnom termíne na stretnutie za synom prišiel. Iné dôkazy vo vzťahu k predmetnému nerealizovanému stretnutiu, ktoré by spochybňovali tvrdenie obžalovanej, predložené neboli.
Vo vzťahu k stretnutiu, ktoré sa neuskutočnilo dňa 27.09.2021 obžalovaná uviedla, že syna riadne pripravila na stretnutie s poškodeným a v žiadnom prípade nekonala manipulatívne. Keď bol syn v aute na parkovisku, ku dverám pristúpila matka poškodeného, išla ich otvoriť, nie veľmi kľudným spôsobom komunikovala a vyhrážala sa rôznymi kontaktami na prokuratúre. Poškodený naopak tvrdil, že obžalovaná odmietla A. odovzdať. Bolo to po informatívnom výsluchu na Okresnom súde Bratislava V, kde ju súd vyzval, aby umožnila stretnutie bez prítomnosti. Obžalovaná evidentne A. na styk nepripravila, resp. pripravila ho „tak aby odmietol ísť na stretnutie“. Zo zápisnice o informatívnom výsluchu na Okresnom súde Bratislava V zo dňa 27.09.2021 vyplýva, že obžalovaná a poškodený sa zúčastnili výsluchu od 11.30 hod do 15.03 hod. Následne malo prísť v zmysle dohody k stretnutiu
maloletého s poškodeným. Na dopyt, kde je maloletý počas konania informatívneho výsluchu matka odpovedala, že je so starými rodičmi. Z vykonaného dokazovania tak jednoznačne vyplynulo, že dňa 27.09.2021 nedošlo k stretnutiu poškodeného so synom, keď maloletý odmietol ísť na stretnutie s poškodeným, na základe čoho obžalovaná maloletého otcovi následne neodovzdala. V konaní sa naopak nepodarilo preukázať, že by maloletý odmietol ísť na stretnutie s poškodeným v dôsledku manipulatívneho správania obžalovanej. Poškodený sa k okolnostiam odovzdávania maloletého bližšie nevyjadril, iba skonštatoval, že obžalovaná maloletého na stretnutie evidentne nepripravila, pričom pripisovať reakciu maloletého výlučne obžalovanej sa bez ďalších dôkazov javí ako nedostatočné. Obžalovaná mala síce povinnosť maloletého na stretnutie s otcom riadne pripraviť, pričom takouto prípravou sa pritom rozumie nielen dieťa vhodne obliecť a vybaviť ho potrebnými vecami, ale pripraviť ho aj psychicky, a to tak, aby osobná starostlivosť u druhého rodiča a styk s ním sa reálne (úspešne) uskutočnil. Z vykonaného dokazovania však nevyplynulo, či v uvedený deň obžalovaná reálne takúto možnosť pôsobiť na maloletého mala, pokiaľ sa v čase od 11.30 hod do 15.03 hod nachádzala na informatívnom výsluchu na Okresnom súde Bratislava V a maloletý vo veku 5 rokov bol so starými rodičmi. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, v akom psychickom rozpoložení bol maloletý počas informatívneho výsluchu, resp. po návrate obžalovanej z informatívneho výsluchu a už vôbec nie, akým spôsobom mala na maloletého manipulatívne pôsobiť, aby nebol na styk s otcom pripravený.
Vo vzťahu k neuskutočneným stretnutiam 05.05.2021, 08.05.2021, 25.08.2021, 28.08.2021, 01.09.2021, 06.10.2021, 09.10.2021, 13.10.2021, 20.10.2021, 23.10.2021, 27.10.2021, 03.11.2021, 06.11.2021, 10.11.2021, 17.11.2021, 20.11.2021, 24.11.2021, 01.12.2021, 04.12.2021, 08.12.2021, 15.12.2021, 18.12.2021, 22.12.2021, 29.12.2021, 01.01.2022, 05.01.2022, 12.01.2022, 15.01.2022, 19.01.2022, 26.01.2022, 29.01.2022, 05.02.2022, 09.02.2022, 12.02.2022, 16.02.2022, 23.02.2022, 26.02.2022, 02.03.2022, 09.03.2022, 23.04.2022, 27.04.2022, 11.05.2022, 18.05.2022, 21.05.2022, 25.05.2022, 01.06.2022, 04.06.2022, 24.08.2022, 27.08.2022, 31.08.2022 a 07.09.2022 obžalovaná uviedla, že poškodený bol o chorobe syna, alebo o zlom zdravotnom stave emailom teda písomne informovaný v aktuálnom čase. Stretnutia neobmedzovala, v kontakte nebránila, ponúkla telefonický hovor a dokonca sa realizoval isté obdobie aj videoprenos a to aj napriek tomu, že bol pre syna nevhodný, len aby poškodenému vyhovela. Poškodený sa k jednotlivým dátumom, kedy nemalo dôjsť k styku so synom vzhľadom na odstup času vyjadriť nevedel. Uviedol, že sa stávalo, že pred stretnutím docestoval do G., pričom obžalovaná mu tesne pred stretnutím uviedla, že syn je chorý. Neumožnila mu preveriť jeho zdravotný stav, neponúkla mu náhradné stretnutie, neodložila OČR, prípadne keď OČR aj doložila tieto boli neprimerane dlhé, cez 10 dní a niektoré boli písané na synovu babku. Pediatrička následne aj konštatovala, že syn má síce chorobu, ale nie je to dôvodom na obmedzenie kontaktu s otcom. Je teda zrejmé, že obžalovaná zneužívala zdravotný stav syna, aby obmedzila kontakt so synom. Vo vzťahu k predmetným nerealizovaným stretnutiam sú relevantné aj ďalšie vo veci oboznámené listinné dôkazy. Z emailovej komunikácie zo dňa 29.08.2021 obžalovanej s ÚPSVaR vyplýva, že obžalovaná informovala pracovníčku ÚPSVaR, že od 25.08.2021 je so synom na OČR, tento vstal po poobedňajšom spánku dňa 25.08. so zvýšenou teplotou. Z tohto dôvodu sa stretnutie s poškodeným 25.08. neuskutočnilo. Zároveň pripojila aj emailovú komunikáciu z 24.08 a 25.08.2021. V emailovej komunikácii zo dňa 24.08.2021 medzi poškodeným a obžalovanou, poškodený uvádza, že zajtra 25.08.2021 od 15.00 do 17.30 hod. je stretnutie s A. v zmysle uznesenia OS BA V 59P/18/2019. Odovzdanie a prevzatie A. môže byť aj zajtra na detskom ihrisku na D. XX v G.. Očakáva, že o 15.00 hod. mu A. obžalovaná na stretnutie riadne pripraví, včas odovzdá a on jej ho o 17.30 hod. na rovnakom mieste odovzdá. Obžalovaná mu emailom zo dňa 25.08.2021 o 14.22 hod. oznamuje, že maloletý vstal so zvýšenou teplotou 37.4 C. Následne mu o 15.08 hod. oznamuje, že maloletý sa potí a drieme. Poškodený správou o 15.18 hod. žiada, aby obžalovaná priviedla maloletého ku vchodu s teplomerom. Obžalovaná mu následne o 16.37 hod. posiela fotografie nameranej teploty a uvádza, že maloletý spí. Poškodený v emaile o 22.19 hod uvádza, že obžalovanej neverí a považuje to za ďalšie zmarené stretnutie. Ďalej výmennými listami A. K., všeobecná lekárka pre deti a dorast, žiadala ospravedlniť neprítomnosť maloletého A. C. v škôlke zo zdravotných dôvodov od 03.05.2021 a od 25.08.2021. A. J. K. ďalej v jednotlivých žiadostiach o ošetrovné potvrdila, že maloletý A. C. ochorel a jeho zdravotný stav nevyhnutne vyžaduje osobné a celodenné ošetrovanie od 25.08.2021 do 02.09.2021, od 03.05.2021 do 10.05.2021, od 06.10.2021 do 18.10.2021, od 20.10.2021 do 29.10.2021, od 02.11.2021 do 12.12.2021, od 15.12.2021 do 31.01.2022, od 04.02.2022 do 17.02.2022, od 25.02.2022 do 13.03.2022, od 22.04.2022 do 29.04.2022, od 10.05.2022 do 06.06.2022. A. K., všeobecná lekárka pre deti a dorast, zároveň v potvrdení o chorobe potvrdila, že maloletý A. C. bol v období od 23.08 do 09.09.2022, od 04.10. do 14.10.2022 a od 24.10.2022 PN. Zo zdravotnej dokumentácie od ošetrujúcej lekárky maloletého A. K. zároveň
vyplývajú, zdravotné záznamy v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom u maloletého z 04.05.2021, 07.05.2021, 05.10.2021, 02.10.2021, 30.11.2021, 26.08.2021, 31.01.2022, 04.02.2022, 25.02.2022, 13.12.2021, 15.12.2021, 21.01.2022 a v apríli 2022. Zo správy A. J. K., všeobecnej lekárky pre deti a dorast zo dňa 24.04.2022 vyplýva, že ošetrujúcim lekárom maloletého je od novembra 2020. S dieťaťom chodí na vyšetrenie len obžalovaná a na vyšetrenia chodí veľmi často, je často chorý. Na základe vykonaného dokazovania je možné uzavrieť, že v dňoch 05.05.2021, 08.05.2021, 25.08.2021, 28.08.2021, 01.09.2021, 06.10.2021, 09.10.2021, 13.10.2021, 20.10.2021, 23.10.2021, 27.10.2021, 03.11.2021, 06.11.2021, 10.11.2021, 17.11.2021, 20.11.2021, 24.11.2021, 01.12.2021, 04.12.2021, 08.12.2021, 15.12.2021, 18.12.2021, 22.12.2021, 29.12.2021, 01.01.2022, 05.01.2022, 12.01.2022, 15.01.2022, 19.01.2022, 26.01.2022, 29.01.2022, 05.02.2022, 09.02.2022, 12.02.2022, 16.02.2022, 23.02.2022, 26.02.2022, 02.03.2022, 09.03.2022, 23.04.2022, 27.04.2022, 11.05.2022, 18.05.2022, 21.05.2022, 25.05.2022, 01.06.2022, 04.06.2022, 24.08.2022, 27.08.2022, 31.08.2022 a 07.09.2022 obžalovaná neumožnila stretnutie poškodenému so synom s odôvodnením, že maloletý je chorý. V konaní sa nepodarilo preukázať, že by obžalovaná odmietla hodnoverne preukázať zlý zdravotný stav maloletého, keďže obžalovaná predložila potvrdenia od ošetrujúcej lekárky, ktorá potvrdila v uvedenom období chorobu u maloletého. Svedkyňa A. K. sa na hlavnom pojednávaní vyjadrila, že maloletý A. C. mal oslabenú imunitu kvôli ktorej býval často doma. Mala však isté pochybnosti, či doba, po ktorú bol doma z týchto dôvodov, bola primeraná. Svedkyňa nevedela uviesť konkrétne obdobie, resp. konkrétne ochorenie, počas ktorého by boli ňou vystavené žiadosti o ošetrovné nezodpovedajúce zdravotnému stavu maloletého, pričom v každej žiadosti deklarovala, že maloletý ochorel a jeho zdravotný stav nevyhnutne vyžaduje osobné a celodenné ošetrovanie. Neboli teda produkované žiadne konkrétne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné spochybniť, že maloletý bol v predmetnom období chorý a ktoré by preukazovali, že obžalovaná chorobu maloletého iba predstierala. Hodnovernosť vystavených potvrdení a žiadostí o ošetrovné napokon ani žiadna zo strán v konaní nespochybňovala. Skutočnosť, že bol maloletý v uvedených termínoch chorý, vyplýva aj z čestného prehlásenia M. M. D. a A. O. D. zo dňa 20.02.2025.
Pokiaľ bolo obžalovanej v obžalobe kladené za vinu, že odmietla dohodu o náhradné termíny stretnutí, prípadne, že neumožnila ani telekomunikačné stretnutie pomocou aplikácie Skype, z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa poškodený k konkrétnemu termínu u obžalovanej domáhal náhradného stretnutia so synom, respektíve, že by mu v konkrétnom období bol znemožnený videohovor. Poškodený sa k zmareniu stretnutí vyjadroval iba vo všeobecnej rovine, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že poškodenému boli umožnené obžalovanou aj náhradné stretnutia (napríklad 21.05.2021, 03.08.2021, 07.08.2021). Skutočnosť, či sa poškodený domáhal náhradného stretnutia za niektoré konkrétne zmarené stretnutie, či mu bolo zo strany obžalovanej vyhovené a z akého dôvodu, z vykonaného dokazovania nevyplýva, čo musel súd vyhodnotiť v prospech obžalovanej. Obžalovaná sa vyjadrila, že videohovor bol pre maloletého vzhľadom na jeho diagnózu nevhodný, tento sa isté obdobie napriek tomu realizoval, v opačnom prípade umožňovala poškodenému telefonický kontakt. Nakoľko nebolo možné ustáliť, kedy konkrétne nemal byť poškodenému umožnený videohovor a z akého dôvodu; súd tieto skutočnosti rovnako vyhodnotil v prospech obžalovanej.
K stretnutiam, ku ktorým došlo v období od 16.03.2022 do 09.09.2022 obžalovaná uviedla, že tieto sa realizovali v zmysle dohody uzavretej pred Okresným súdom Bratislava V, vrátene ich dĺžky a časov. Syna na styk vždy riadne pripravila, otcovi odovzdala, po odovzdaní sa vzdialila, sedela obďaleč, do stykov nezasahovala, bola tam kvôli synovi, aby zvládol stretnutie s otcom a jeho matkou, ktorej sa bál. Nikdy nebola pri otcovi počas styku v bezprostrednej blízkosti. Poškodený sa k uvedeným termínom tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní nevedel vyjadriť. Z uvedeného možno uzavrieť, že v období od 16.03.2022 do 09.09.2022 dochádzalo k stretnutiam poškodeného s maloletým s tým, že obžalovaná maloletého poškodenému odovzdala a zostala na mieste v dohľadnej vzdialenosti.
V konaní sa taktiež nepodarilo preukázať, že by obžalovaná konala napriek dohode zo dňa 18.11.2020, vykonanej pred orgánom SPOD a SK Bratislava, ktorej účelom malo byť viesť obžalovanú k dobrovoľnému plneniu súdneho rozhodnutia, keďže obžalovaná toto poprela. V konaní neboli produkované také dôkazy, ktoré by preukazovali uzavretie takejto dohody.
Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že skutok uvedený v obžalobe sa preukázateľne a nepochybne stal (aj keď iba sčasti tak, ako je uvedené v skutkovej vete), pričom súd vychádzal zo zásady, že ak sa stal skutok aspoň sčasti, tak ako je uvedený v obžalobe, nemôže súd rozhodnúť,
že sa skutok nestal (§ 285 písm. a) Trestného poriadku). Uzatvárajúc súd mal za preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 59P/18/2019 zo dňa 28.02.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.06.2019 a vykonateľnosť dňa 12.03.2019, o nariadení neodkladného opatrenia o úprave styku otca s maloletým dieťaťom na čas do právoplatného skončenia vo veci úpravy styku v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 59P/130/2018 o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu, bol poškodený oprávnený stretávať sa so synom, v každom kalendárnom týždni v stredu od 16.00 h do 18.30 h a v párnom kalendárnom týždni v sobotu od 09.00 h do 12.00 h, s tým, že poškodený si maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky, ktorá bola povinná maloletého na styk riadne pripraviť a otcovi ho v určenom čase odovzdať, pričom uznesením Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 2Em/1/2019, zo dňa 23.08.2019 súd nariadil výkon rozhodnutia-uznesenia Okresného súdu Bratislava V, č.k. 59P/18/2019-23, zo dňa 28. 02.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/134/2019-73, zo dňa 15.05.2019 a výzvou na dobrovoľné plnenie, sp. zn. 2Em/1/2019, zo dňa 23.08.2019 Okresný súd Bratislava V vyzval obžalovanú na dobrovoľné plnenie- rešpektovanie uznesenia Okresného súdu Bratislava V, č.k. 59P/18/2019-23, zo dňa 28.02.2019, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie a uznesením Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2Em/1/2019, zo dňa 30.11.2020 súd uložil obžalovanej pokutu vo výške 200,- eur, z dôvodu, že doposiaľ výzva súdu na dobrovoľné plnenie a súčinnosť kolízneho opatrovníka, smerujúce ku dobrovoľnému plneniu exekučného titulu povinnou zostali bezvýsledné. Napriek uvedenému v dňoch 06.01.2021, 13.01.2021, 16.01.2021, 20.01.2021, 27.01.2021, 30.01.2021, 03.02.2021, 10.02.2021, 13.02.2021, 17.02.2021, 24.02.2021, 27.02.2021, 03.03.2021, 10.03.2021, 13.03.2021, 17.03.2021, 24.03.2021, 27.03.2021, 31.03.2021 a 28.04.2021 nedošlo k stretnutiu poškodeného so synom, keď poškodený maloletého v uvedené dni v mieste bydliska matky neprevzal, s poukazom na predošlú komunikáciu s obžalovanou, ktorá žiadala, aby sa stretnutie konalo v jej prítomnosti, resp. v pre maloletého známom prostredí, v dňoch 12.05.2021, 21.05.2021, 26.05.2021, 29.05.2021, 02.06.2021, 05.06.2021, 09.06.2021, 19.06.2021, 30.06.2021, 03.07.2021, 07.07.2021, 14.07.2021, 03.08.2021, 07.08.2021, 11.08.2021, 18.08.2021, 14.08.2021, 04.09.2021, 08.09.2021, 15.09.2021, 25.09.2021, sa realizoval styk poškodeného s maloletým v časových intervaloch v zmysle dohody na Okresnom súde Bratislava V zo dňa 06.04.2021, pričom obžalovaná bola prítomná v dohľadnej vzdialenosti od stretnutia, obžalovaná sa odmietla aj napriek výzvam poškodeného z miesta stretnutia vzdialiť a nechať styk bez jej prítomnosti, dňa 23.06.2021, obžalovaná informovala poškodeného o chorobe maloletého, ponúkla telefonický hovor, pričom poškodený sám zvážil zdravotný stav syna a rozhodol sa neprísť na stretnutie, dňa 24.07.2021, keď mal byť náhradný termín za 17.07.2021, bolo stretnutie preložené kvôli nepriaznivému počasiu a poškodený sa na stretnutie nedostavil, dňa 27.09.2021 nedošlo k stretnutiu poškodeného so synom, keď maloletý odmietol ísť na stretnutie s poškodeným, na základe čoho obžalovaná maloletého otcovi následne neodovzdala, v dňoch 05.05.2021, 08.05.2021, 25.08.2021, 28.08.2021, 01.09.2021, 06.10.2021, 09.10.2021, 13.10.2021, 20.10.2021, 23.10.2021, 27.10.2021, 03.11.2021, 06.11.2021, 10.11.2021, 17.11.2021, 20.11.2021, 24.11.2021, 01.12.2021, 04.12.2021, 08.12.2021, 15.12.2021, 18.12.2021, 22.12.2021, 29.12.2021, 01.01.2022, 05.01.2022, 12.01.2022, 15.01.2022, 19.01.2022, 26.01.2022, 29.01.2022, 05.02.2022, 09.02.2022, 12.02.2022, 16.02.2022, 23.02.2022, 26.02.2022, 02.03.2022, 09.03.2022, 23.04.2022, 27.04.2022, 11.05.2022, 18.05.2022, 21.05.2022, 25.05.2022, 01.06.2022, 04.06.2022, 24.08.2022, 27.08.2022, 31.08.2022 a 07.09.2022 obžalovaná neumožnila stretnutie poškodenému so synom, s odôvodnením, že maloletý je chorý, v období od 16.03.2022 do 09.09.2022 sa realizoval styk poškodeného s maloletým s tým, že obžalovaná maloletého poškodenému odovzdala a zostala na mieste stretnutia v dohľadnej vzdialenosti.
Súd sa ďalej pri posudzovaní trestnosti skutku zameral na posúdenie, či konanie obžalovanej ako celok, teda komplexne hodnotiac všetky čiastkové aspekty jej konania, napĺňa všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona.
Podľa § 349 Trestného zákona, kto po tom, čo sa proti nemu bezvýsledne použili opatrenia v civilnom procese smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí, marí výkon takého rozhodnutia alebo dohody alebo kto marí výkon neodkladného opatrenia uloženého v civilnom procese na ochranu osôb ohrozených násilím alebo vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
Marenie výkonu neodkladného opatrenia uloženého vo veciach starostlivosti súdu o maloletých znamená, že neodkladné opatrenie, ktoré má byť v čase činu vykonané, fakticky v dôsledku konania
páchateľa nie je vykonané a vykonať ho nemožno. Podmienkou trestnej zodpovednosti však nie je iba úplne zmarenie výkonu neodkladného opatrenia, ale podstatné je, že v dôsledku úmyselného protiprávneho konania páchateľa nebolo rozhodnutie o úprave styku rodiča s maloletými deťmi napriek výkonu tohto rozhodnutia plnené riadne. Postačí ak páchateľ napriek tomu, že boli proti nemu použité opatrenia v civilnom procese smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu, aj čiastočne rozhodnutie súdu konaním smerujúcim k mareniu rozhodnutia porušuje. Napríklad, že neodovzdáva dieťa v stanovený čas a na stanovenom mieste, predstiera chorobu dieťaťa, aby nemohlo dôjsť k odovzdaniu dieťaťa a podobne. Vyššie citované zákonné ustanovenie chráni výkon súdnych rozhodnutí alebo súdom schválených dohôd o výchove maloletých detí. Ďalej je potrebné poukázať na to, že pod pojmom opatrení v civilnom procese je nutné rozumieť spôsoby donútenia, ktoré zákon predpokladá v ustanovení § 370 CMP a nasl., teda predovšetkým ide o nariadenie pojednávania, na ktorom vyzve povinného (obžalovanú) k plneniu, uloženie pokuty pre nesplnenie povinnosti a následne dochádza k nariadeniu výkonu rozhodnutia. Ako to vyplýva z ustálenej súdnej praxe, ak je výzva uložená súdom pred nariadením výkonu rozhodnutia bezvýsledná, súd môže tomu, kto sa odmieta podrobiť súdnemu rozhodnutiu o výchove maloletých detí a o úprave styku s nimi postupne uložiť pokuty, pričom toto opatrenie možno považovať za bezvýsledné ak aj potom, čo bola uložená pokuta, páchateľ marí výkon rozhodnutia, pričom pre vznik trestnej zodpovednosti postačuje uloženie jednej pokuty (primerane uznesenie NS ČR, sp. zn. 11Tdo/640/2022). Keď výzva urobená súdom voči obžalovanej bola bezvýsledná, z hľadiska trestnej zodpovednosti páchateľa, postačuje bezvýsledné použitie vyššie uvedeného opatrenia. Čo sa týka namietaného postupu zo strany obhajoby, týkajúceho nesprávneho posúdenia splnenia podmienky bezvýsledného použitia civilných opatrení, súd poukazuje na vyššie konštatované skutočnosti.
Na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že uznesením Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 2Em/1/2019 zo dňa 23.08.2019, právoplatným a vykonateľným dňa 07.10.2019 bol nariadený výkon rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 59P/18/2019-23 zo dňa 28.02.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 11CoP/134/2019-73 zo dňa 15.05.2019 o nariadení neodkladného opatrenia o úprave styku otca s maloletým dieťaťom na čas do právoplatného skončenia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 59P/130/2018. Následne výzvou Okresného súdu Bratislava V pod sp. zn. 2Em/1/2019 zo dňa 23.08.2019 bola obžalovaná vyzvaná na dobrovoľné plnenie spočívajúce v dodržiavaní časových úsekov, v ktorých je otec oprávnený stýkať sa s maloletým. Následne bola obžalovanej uložená pokuta vo výške 200,- eur uznesením Okresného súdu Bratislava V pod sp. zn. 2Em/1/2019 zo dňa 30.11.2020, právoplatným dňa 26.12.2020 a vykonateľným dňa 29.12.2020. Vydaním uvedených rozhodnutí došlo k použitiu opatrení civilného súdu, ako to predpokladajú ustanovenia Civilného mimosporového poriadku súvisiace s výkonom rozhodnutia vo veciach maloletých, teda že obžalovaná bola písomne vyzvaná k rešpektovaniu súdneho rozhodnutia a bola jej uložená pokuta. Týmto bola naplnená prvá časť objektívnej stránky prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona.
Ďalej sa súd zaoberal tým či bola naplnená aj druhá časť objektívnej stránky prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona, teda či obžalovaná následne aspoň čiastočne rozhodnutie súdu - neodkladného opatrenia uloženého vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, konaním smerujúcim k mareniu rozhodnutia porušila. Súd dáva v tomto smere do pozornosti, že pri vyhodnocovaní konania obžalovanej bolo potrebné zohľadniť špecifické okolnosti tohto konkrétneho prípadu. Možnosti realizácie styku poškodeného so synom boli ovplyvnené nielen vzdialenosťou bydliska poškodeného (G. G.) od bydliska obžalovanej spolu s maloletým synom (G., resp. I.), ale aj obdobím, v ktorom malo dôjsť ku skutku, teda pandémiou ochorenia COVID-19 a s ňou spojenými obmedzeniami týkajúcimi sa stretávania a presunu osôb, vekom maloletého (4 až 6 rokov), jeho diagnózou (Aspergerov syndróm), animozitou medzi rodičmi maloletého, ako aj skutočnosťou, že poškodený v mieste bydliska maloletého syna nedisponoval vlastnými priestormi, v ktorých by sa mohol styk s maloletým realizovať. Z uvedeného je zrejmé, že sa jedná o špecifický prípad, pri ktorom bolo potrebné naplnenie objektívnej stránky trestného činu veľmi citlivo posudzovať.
Ku stretnutiam ktoré sa mali konať dňa 06.01.2021, 13.01.2021, 16.01.2021, 20.01.2021, 27.01.2021, 30.01.2021, 03.02.2021, 10.02.2021, 13.02.2021, 17.02.2021, 24.02.2021, 27.02.2021, 03.03.2021, 10.03.2021, 13.03.2021, 17.03.2021, 24.03.2021, 27.03.2021, 31.03.2021 a 28.04.2021 súd uvádza, že zmarenie týchto stretnutí nemožno posudzovať ako marenie neodkladného opatrenia zo strany obžalovanej, keďže táto nemala v zmysle uznesenia Okresného súdu Bratislava V, sp. zn.
59P/18/2019-23 zo dňa 28.02.2019, povinnosť priviezť maloletého k poškodenému, práve naopak, k stretnutiam malo dôjsť spôsobom, že si mal poškodený maloletého prevziať v mieste bydliska matky. Pokiaľ poškodený pre syna neprišiel, táto situácia nemôže byť vykladaná v neprospech obžalovanej a k zmareniu stretnutia došlo z dôvodov na strane poškodeného. Poškodený uviedol, že v roku 2020 sa viackrát stalo, že pricestoval do G. a obžalovaná mu syna odmietla odovzdať. Pri tejto príležitosti kontaktoval aj políciu, avšak napriek tomu mu obžalovaná syna neodovzdala. V ďalších termínoch potom už do G. necestoval, keďže z komunikácie s obžalovanou bolo zrejmé, že mu syna ani neodovzdá. Konanie obžalovanej v roku 2020 nie je predmetom skutku v tejto trestnej veci. Jedná sa o konanie na základe ktorého bola obžalovanej uložená pokuta vo výške 200,- eur uznesením Okresného súdu Bratislava V pod sp. zn. 2Em/1/2019-337 zo dňa 30.11.2020, právoplatným dňa 26.12.2020 a vykonateľným dňa 29.12.2020. V tomto konaní bolo treba skúmať, či boli takéto opatrenia použité voči obžalovanej v civilnom procese (aj v roku 2020 ) bezvýsledné a či obžalovaná následne marila výkon neodkladného opatrenia. Situácia z roku 2020 opísaná poškodeným sa však následne neopakovala. Pokiaľ poškodený na stretnutie so synom ani neprišiel, nebolo možné overiť tvrdenie poškodeného, že by mu obžalovaná maloletého odovzdať odmietla. Nevyplýva to ani z komunikácie rodičov na ktorú sa poškodený odvoláva. V emailovej komunikácii z 26.03.2021 poškodený trval na stretnutí dňa 27.03.2021 v zmysle uznesenia súdu (59P/18/2019) mimo pozemok obžalovanej a bez jej prítomnosti. Nesúhlasil s ňou navrhovanými stretnutiami u obžalovanej na pozemku (na záhrade, v dome) a ani s predchádzajúcim zákazom prítomnosti členov jeho rodiny na stretnutiach. Následne zdôraznil, že na stretnutie 27.03.2021 príde, iba ak mu obžalovaná napíše a zároveň jednoznačne potvrdí, že mu maloletého odovzdá a umožní stretnutie v zmysle uznesenia súdu mimo pozemok obžalovanej a bez jej prítomnosti. Obžalovaná odpovedala emailom zo dňa 26.03.2021, v ktorom okrem iného uvádza, že mu vždy umožní kontakt s maloletým, avšak je potrebné, aby zohľadnil jeho zdravotný stav a jeho potreby v zmysle lekárskych a psychologických správ, na ktoré následne v správe rozsiahlym spôsobom odkazuje. Má za to, že odborníci odporučili vhodnú formu stretávania v prítomnosti obžalovanej ako matky. Poškodený obžalovanej odpovedal emailom zo dňa 26.03.2021, v ktorom považoval stretnutie zo dňa 27.03.2021 za zmarené z jej strany. Poškodený teda ešte deň pred stretnutím považoval stretnutie za zmarené zo strany obžalovanej, aj napriek tomu, že mu kontakt s maloletým výslovne neodoprela a tento následne na stretnutie ani neprišiel. Poškodený uprednostnil presadzovanie svojich predstáv pred samotným stretnutím so synom. Z rozsahu a obsahu emailovej komunikácie je zrejmé, že si rodičia vymieňali obsahovo totožné správy pred každým stretnutím, pričom vzhľadom na reakciu poškodeného, ktorý mal už deň vopred vytvorenú predstavu o tom, či došlo k zmareniu stretnutia, je prinajmenšom sporné, či na stretnutia reálne aj chcel prísť, alebo iba zbieral materiál na účel podania trestného oznámenia. Keďže obžalovaná nemala syna komu v deň stretnutia odovzdať, súd dospel k záveru, že nedošlo k mareniu neodkladného opatrenia z jej strany, iba na základe emailovej komunikácie v ktorej sa vyjadrovala k potrebám a zdravotnému stavu maloletého, avšak kontakt a stretnutie ako také poškodenému neodopierala. Situácia by bola iná v prípade, že by poškodený na stretnutie reálne došiel a obžalovaná by mu syna odmietla odovzdať ako tomu bolo v roku 2020, k čomu v týchto prípadoch nedošlo. Súd preto zdôrazňuje, že vina obžalovanej musí byť dokázaná, a to spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti, nemožno vychádzať iba z domnienok poškodeného. V prípade pochybností musí súd postupovať miernejšie, teda rozhodnúť v prospech obžalovanej (v zmysle zásady in dubio pro reo). Rozhodnutie o vine obžalovanej musí vychádzať z vykonaných dôkazov, ktorých vyhodnotením nie je možné dospieť k inému záveru, resp. ktoré nepripúšťajú aj alternatívny záver a pre obžalovanú priaznivejší záver, pokiaľ ide otázku viny. Vina obžalovanej musí byť teda jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázaná, čo v tomto prípade splnené nebolo.
Rovnako aj v prípade stretnutia dňa 24.07.2021, ak stretnutie bolo na základe dohody rodičov presunuté kvôli počasiu a poškodený sa následne na stretnutie nedostavil, nemôže byť takéto nerealizované stretnutie považované za marenie výkonu neodkladného opatrenia zo strany obžalovanej. O to viac, pokiaľ sa jednalo o stretnutie náhradné, ktoré sa nekonalo v deň, resp. čase, v ktorom by bola obžalovaná povinná maloletého poškodenému odovzdať.
Dňa 27.09.2021 nedošlo k stretnutiu poškodeného so synom, keď maloletý odmietol ísť na stretnutie s poškodeným, na základe čoho obžalovaná maloletého otcovi následne neodovzdala. Na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava V pod sp. zn. 59P/130/2018 bol poškodený oprávnený stretávať sa so synom v každom kalendárnom týždni v stredu od 16.00 h do 18.30 h a v párnom kalendárnom týždni v sobotu od 09.00 h do 12.00 h s tým, že obžalovaná bola povinná maloletého na styk riadne pripraviť a otcovi ho v určenom čase odovzdať. Dňa 27.09.2021 bol pondelok, takže sa striktne
v zmysle neodkladného opatrenia nejednalo o deň, respektíve čas, v ktorom by bola obžalovaná povinná maloletého poškodenému odovzdať. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa jednalo o náhradný termín stretnutia, alebo na základe akého dôvodu malo dôjsť k stretnutiu práve v tento deň. Na informatívnom výsluchu na Okresnom súde Bratislava V, zo dňa 27.09.2021, ktorého sa obžalovaná a poškodený zúčastnili v čase od 11.30 hod do 15.03 hod došlo k dohode o stretnutí maloletého s poškodeným po konaní informatívneho výsluchu. Maloletého vo veku 5 rokov, ktorý bol silno naviazaný na matku, v tomto čase strážili starí rodičia. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu súd iba dopĺňa, že z dokazovania nevyplýva, kedy malo k stretnutiu v konkrétny deň prísť, koľko malo stretnutie trvať a či mala obžalovaná vôbec priestor maloletého na stretnutie vzhľadom na jej približne 4 hodinovú neprítomnosť pripraviť. Vzhľadom na okolnosti konkrétneho stretnutia, ktoré sú nedostatočne objasnené nemôže byť obžalovanej kladené za vinu, že v konkrétnom prípade maloletého na stretnutie nepripravila a už vôbec nie, že by ho zmanipulovala, aby na stretnutie ísť nechcel. Poškodený uvádzal, že maloletý s ním trávil čas rád a stretnutia boli bezproblémové, preto ak v jednom prípade, po tom čo bol maloletý dlhšiu dobu bez matky, mal ísť na stretnutie s otcom a toto odmietol, nie je možné vinu za takéto odmietavé konanie pripisovať práve obžalovanej, ktorá vo výsluchu spochybnila aj akým spôsob mal byť maloletý v konkrétnom prípade odovzdávaný (nevhodné správanie matky poškodeného pri preberaní maloletého). V konaní nebolo oboznámené žiadne rozhodnutie súdu, z ktorého by vyplývala povinnosť obžalovanej odovzdať syna otcovi v deň, ktorý by bol pondelkom, preto jej konanie nemožno za tejto dôkaznej situácie posudzovať ako marenie výkonu neodkladného opatrenia. Taktiež súd dodáva, že okolnosť keď maloletý vydržal bez matky sám so starými rodičmi, nemožno porovnávať so stretnutím s poškodeným, pokiaľ maloletý býval počas pandémie v spoločnej domácnosti so starými rodičmi a mal možnosť si za prítomnosti matky vytvoriť k nim dôveru a budovať s nimi vzťah v bezpečnom prostredí.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaná pomerne dlhú dobu (05.05.2021, 08.05.2021, 23.06.2021, 25.08.2021, 28.08.2021, 01.09.2021, 06.10.2021, 09.10.2021, 13.10.2021, 20.10.2021, 23.10.2021, 27.10.2021, 03.11.2021, 06.11.2021, 10.11.2021, 17.11.2021, 20.11.2021, 24.11.2021, 01.12.2021, 04.12.2021, 08.12.2021, 15.12.2021, 18.12.2021, 22.12.2021, 29.12.2021, 01.01.2022, 05.01.2022, 12.01.2022, 15.01.2022, 19.01.2022, 26.01.2022, 29.01.2022, 05.02.2022, 09.02.2022, 12.02.2022, 16.02.2022, 23.02.2022, 26.02.2022, 02.03.2022, 09.03.2022, 23.04.2022, 27.04.2022, 11.05.2022, 18.05.2022, 21.05.2022, 25.05.2022, 01.06.2022, 04.06.2022, 24.08.2022, 27.08.2022, 31.08.2022 a 07.09.2022) neumožnila stretnutie poškodenému so synom, a to s odôvodneným, že maloletý je chorý. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, súd zdôrazňuje, že v konaní sa nepodarilo preukázať, že by obžalovaná chorobu maloletého iba fingovala, keďže boli predložené potvrdenia od ošetrujúcej lekárky, ktoré ochorenie maloletého potvrdzovali. Ďalej bolo v tejto súvislosti potrebné posúdiť, či boli jednotlivé ochorenia natoľko závažné, že neumožňovali styk poškodeného so synom.
Pokiaľ ošetrujúca lekárka A. K. uviedla, že má isté pochybnosti, či doba, po ktorú bol maloletý doma zo zdravotných dôvodov bola primeraná, nevedela sa vyjadriť, pri ktorom konkrétnom ochorení, alebo v ktorom konkrétnom období tomu tak malo byť. Obdobne aj v lekárskej správe zo dňa 01.02.2023 A. J. K. uviedla, že starostlivosť zo strany mamičky je extrémne úzkostná, prejavy ľahkého infektu rieši veľmi citlivo, chráni extrémne dieťa, necháva ho doma mimo kolektívu, čo vyplýva aj momentálnej zlej epidemiologickej situácie. Viac rodičov s obavami až stresom reagujú na každé zakašlanie. Svedkyňa neuviedla termín, situáciu, resp. konkrétne obdobie, počas ktorého by podľa jej odborného názoru bolo možné v prípade maloletého stretnutie s otcom aj napriek chorobe realizovať. Vzhľadom na epidemiologickú situáciu navyše považovala reakciu obžalovanej za pochopiteľnú. Svedkyňa sa vyjadrila vo všeobecnej rovine, že pokiaľ bol maloletý na vyšetrení a bolo zistené, že má čisté dýchanie, bolo vyšetrené srdce a mal iba soplík a kašeľ, dieťa bez teploty môže ísť aj von na čerstvý vzduch, mimo dosahu iných detí. Detské ihrisko je prvé, čo zakazuje. V prípade podozrenia na COVID bolo nutné maloletého izolovať. Pokiaľ by chcela maloletého navštíviť nejaká iná osoba, bolo by na mieste informovať sa, či táto osoba nemá nejaké iné ochorenie, ktorým by maloletého ohrozila a pokiaľ nie, tak prichádzal by styk v domácom prostredí v trvaní do dvoch hodín podľa jej názoru do úvahy. S poukazom na odporúčania lekárky prednesené na hlavnom pojednávaní, ako aj konkrétne okolnosti stretávania sa poškodeného s maloletým súd dospel k záveru, že pochybnosti vyslovené doktorkou o dĺžke domácej liečby u maloletého a tvrdenia poškodeného, že obžalovaná zneužívala zdravotný stav maloletého na obmedzenie kontaktu poškodeného so synom sa v konaní nepodarilo jednoznačne preukázať, čo musí byť vyložené in dubio pro reo, teda v prospech obžalovanej. Súd poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na nepriateľské nastavenie obžalovanej a poškodeného sa stretnutia
s maloletým nerealizovali v domácom prostredí maloletého. Sám poškodený vo výsluchu uviedol, že na vystúpenia svojho syna nechodí z dôvodu nedobrých vzťahov s obžalovanou. Je teda zrejmé, že aj prípadné stretnutia v domácom prostredí počas choroby maloletého, v tomto prípade neprichádzali do úvahy. Napokon poškodený, pokiaľ mu bolo navrhnuté stretnutie na pozemku resp. v chate v I., kde sa maloletý v tom čase zdržiaval, na stretnutie radšej neprišiel. Poškodený navyše v mieste bydliska maloletého, teda v G. a okolí, nedisponuje vlastným ubytovaním, kde by sa stretnutia so synom vedeli v prípade jeho ochorenia realizovať. Doktorka zároveň neodporúčala dlhšiu cestu, napr. z G. do G. G.. Vzhľadom na uvedené aj v prípade, že by maloletému zdravotný stav dovoľoval stretnutie s poškodeným, muselo by teda stretnutie prebehnúť vo vonkajšom prostredí (stretnutie v detskom kútiku, alebo inom vnútornom verejnom priestranstve by bolo vzhľadom na možnosť prenosu ochorenia nevhodné), pričom za takýchto okolností by musel byť splnený aj faktor vyhovujúceho počasia. Z vykonaného dokazovania napokon vyplynulo, že niektoré stretnutia boli, aj vzhľadom na nepriaznivé počasie, po dohode rodičov presunuté. V tomto smere nebol produkovaný dôkaz z ktorého by vyplývalo, že v konkrétnom termíne, resp. období, alebo pri konkrétnom ochorení u maloletého, by bolo možné pri zohľadnení charakteru konkrétneho ochorenia vo vonkajšom prostredí styk maloletého s poškodeným realizovať a obžalovaná by stretnutie neumožnila. Tvrdenie poškodeného, že pediatrička skonštatovala, že syn má síce chorobu, ale nie je to dôvodom na obmedzenie kontaktu s otcom, nevyplýva z iného vo veci vykonaného dokazovania. V spise sa nenachádza žiadne potvrdenie od ošetrujúcej lekárky, ktorá by po vyšetrení maloletého potvrdila, že stretnutie s poškodeným mimo domáceho prostredia je realizovateľné, taktiež nie je zrejmé pri ktorom konkrétnom ochorení mala toto ošetrujúca lekárka skonštatovať, a či v tom čase došlo k nerealizovaniu styku s poškodeným. Samotná doktorka sa vyjadrila, že maloletý mal zníženú imunitu a býval často chorý, bola mu diagnostikovaná bronchitída, tracheitída, laringitína, stomatitída, abdomenalgia, ľahká atópia, pomerne často bol liečený na ORL, pokiaľ mal nádchu, zvyklo ho bolievať aj uško. Stávalo sa, že dlho kašlal, alebo mával soplíky. Nemával vysoké teploty, pokiaľ musel chorobu riešiť ORL lekár, predpísal mu aj antibiotiká. Z tohto dôvodu bola matka aj opakovane na OČR, keďže takého ochorenie je pomerne bolestivé a ušká maloletého trápili. Pri maloletom A. sa stávalo, že skoro pri každom soplíku aj dlho kašlal. V našich škôlkach je však prax taká, že s kašľom dieťa do škôlky nepustia. Z tohto dôvodu musel maloletý zostať doma. Evidovala aj podozrenie na COVID. Aj napriek nasadenej imunoliečbe sa, v závislosti od ročného obdobia, mohlo zdať, že liečba stagnuje. Zo správy A. J. K., všeobecnej lekárky pre deti a dorast zo dňa 24.04.2022, obdobne vyplýva, že s dieťaťom chodí na vyšetrenie len obžalovaná a na vyšetrenia chodí veľmi často, je často chorý. Súd na základe uvedeného uzatvára, že vzhľadom na množstvo diagnóz, ako aj skutočnosť, že priebeh jednotlivých ochorení nebol do detailov monitorovaný v lekárskych správach, nebolo možné určiť, že by vzhľadom na zdravotný stav maloletého bolo možné realizovať styk s poškodeným, a že by obžalovaná marila výkon uznesenia Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 59P/18/2019-23 zo dňa 28.02.2019, keďže v prípade, kedy zdravotný stav maloletému stretnutie s otcom neumožňoval, nebolo možné takéto stretnutie považovať za zmarené obžalovanou.
Pokiaľ obžaloba poukazuje na zdravotnú dokumentáciu maloletého zo dňa 23.09.2021 a 15.12.2021 vedenú u A. J. K., v ktorej sa uvádza, že poškodený navštívil ošetrujúcu lekárku jeho syna a uviedol, že obžalovaná má brániť poškodenému v návštevách syna, údajne mal dieťa 9 mesiacov nevidieť. Takéto zápisy v lekárskej dokumentácii súd považoval za subjektívne vyjadrenia poškodeného, ktoré navyše nezodpovedajú ostatnému vo veci vykonanému dokazovaniu, keď bolo preukázané, že stretnutia v období od 12.05.2021 do 25.09.2021 prebiehali, aj keď za účasti obžalovanej. Rovnako sa javí aj konštatovanie ošetrujúcej lekárky v zdravotnej dokumentácií z 15.12.2021, že „otec dieťaťa si nemôže nárokovať počas OČR stretnutie so synom a matka všetky stretnutia blokuje “, za nelogické v rozpore s ostatným vo veci vykonaným dokazovaním, keď dňa 13.12.2021 pri osobnom vyšetrení maloletého maloletému diagnostikovala silný zápal oka a nádchu a dňa 15.12.2021 uvádza ďalšiu diagnózu maloletého (J11.8). Zároveň, aj v prípade, že by bolo stretnutie s otcom pri uvedenej diagnóze možné, nie je zrejmé, či by bolo možné stretnutie v domácom prostredí, alebo zdravotný stav maloletého umožňoval aj pobyt vonku. Aj keď bola žiadosť o ošetrovné evidovaná na starú mamu maloletého a neplatená, stále potvrdzovala, že maloletý ochorel a jeho zdravotný stav nevyhnutne vyžaduje osobné a celodenné ošetrovanie. V správe 24.04.2022 zaslanej A. J. K. Okresnému riaditeľstvu policajného zboru v Malackách, lekárka konštatuje, že rodičom rázne zdôraznila, nech ju nevťahujú do ich konfliktov. V prílohe správy poslala aj zdravotnú dokumentáciu maloletého od januára 2021 do apríla 2022, v ktorej sa nachádzajú jednotlivé diagnózy maloletého, ako aj subjektívne vyjadrenia rodičov maloletého. Pokiaľ sa jedná o zápisy netýkajúce sa zdravotného stavu maloletého, nemožno považovať zápisy v zdravotnej dokumentácii za objektívne skutočnosti, jedná sa o subjektívne pocity rodičov maloletého,
nesúvisiace s jeho zdravotným stavom, ktorý ako jediný vedela ošetrujúca lekárka vyhodnotiť objektívne. Navyše, v čase kedy malo dôjsť k trestnému činu bola na Slovensku zaznamenaná druhá a tretia vlna pandémie ochorenia COVID-19, pri ktorej bolo potrebné každé ochorenie dôsledne sledovať. Svedkyňa A. K. sa vyjadrila, že pri COVIDe u každého diagnostikovaného je prvá voľba izolácia, v takomto prípade môže ísť osoba na súkromnú záhradku, ale takéto osoby je potrebné izolovať od spoločnosti, aby sa zabránilo prenosu tohto ochorenia. Vykonané dôkazy musia jednoznačne s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, tento je trestným činom, a že práve obžalovaná je osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností je potrebné vykladať tieto v prospech obžalovanej, a nie naopak. V súvislosti s už naznačenou „dôkaznou núdzou“, ktorá sa vyskytla v posudzovanom prípade, je potrebné tiež poukázať na zásadu trestného konania in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obžalovanej, ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 4 Trestného poriadku a použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu danej veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Okrem tvrdenia svedkyne A. K., že má isté pochybnosti, či doba, po ktorú maloletý bol doma zo zdravotných dôvodov bola primeraná, ako aj tvrdenia poškodeného, že je zrejmé, že obžalovaná zneužívala zdravotný stav syna, aby obmedzila ich kontakt, ktoré sú nekonkrétne a v rovine dohadov, neexistuje žiadny iný priamy, či nepriamy dôkaz usvedčujúci obžalovanú z toho, že by napriek tomu, že to zdravotný stav maloletého dovoľoval a to aj s poukazom na možnosti stretávania sa s poškodeným, neodovzdala maloletého na stretnutie s poškodeným. Na uznanie viny obžalovanej by boli takéto ďalšie dôkazy nevyhnutne nutné, pretože uvedené dôkazy nespĺňajú také na ne kladené atribúty, aby len na ich základe ako na kľúčovom elemente, bolo možné založiť vinu obžalovanej.
Poškodený ďalej uvádzal, že sa stávalo, že pred stretnutím docestoval do G., pričom obžalovaná mu tesne pred stretnutím uviedla, že je maloletý chorý a neumožnila mu preveriť jeho zdravotný stav. Je pochopiteľné, že poškodený v takomto prípade pociťoval frustráciu, ak cestoval do G. zbytočne, avšak takáto situácia, ktorá je pri maloletých deťoch úplne bežná, nemôže byť vykladaná v neprospech obžalovanej. Z emailovej komunikácie zo dňa 29.08.2021 obžalovanej s ÚPSVaR, emailovej komunikácie z 24.08 a 25.08.2021, zo zdravotnej dokumentácie maloletého ako aj zo žiadosti o ošetrovné bolo bez pochybností preukázané, že stretnutie dňa 25.08.2021 od 15.00 do 17.30 hod. bolo obžalovanou na poslednú chvíľu zrušené pre zlý zdravotný stav maloletého. Maloletý mal zvýšenú teplotu a v čase stretnutia mal spať. Jedná sa o dôvody na strane maloletého, pre ktoré nebolo stretnutie realizovateľné, a to ani v domácom prostredí.
K odmietnutiu dohôd na náhradné termíny stretnutí obžalovanou, súd poukazuje na vyššie uvedenú argumentáciu, najmä, že poškodenému boli umožnené obžalovanou aj náhradné stretnutia minimálne v dňoch 21.05.2021, 03.08.2021, 07.08.2021. Aj napriek tomu, že na informatívnom výsluchu dňa 06.04.2021 bolo vyslovené, že s ohľadom na potrebu kontaktu dieťaťa s druhým rodičom, je želateľné, aby sa rodičia dohodli na náhradnom kontakte, a to po vzájomnej dohode. Takáto povinnosť nevyplývala obžalovanej z uznesenia o neodkladnom opatrení, preto aj v prípade, že by poškodenému náhradné stretnutie za stretnutie, ktoré nebolo zmarené z dôvodov na strane obžalovanej umožnené nebolo, nemohlo by ísť o marenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na vyššiu chorobnosť maloletého nebolo ani možné ku každému nerealizovanému stretnutiu ponúknuť náhradné stretnutie.
Pokiaľ bolo obžalovanej kladené za vinu, že vždy určila miesto, na ktorom sa konalo stretnutie, súd poukazuje v prvom rade na vyššie uvedenú argumentáciu, podľa ktorej z komunikácie medzi rodičmi vyplynulo, že rodičia maloletého sa na mieste stretnutia napokon dohodli a poškodený to akceptoval. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že obžalovaná v G. a okolí, na rozdiel od poškodeného, bývala, vychovávala v tomto prostredí dieťa a poznala potreby a zvyky maloletého, preto bolo pochopiteľné, že návrhy na miesta stretnutí vychádzali z jej strany. Okolnosti realizovaných stretnutí dotvára aj dohoda z informatívneho výsluchu na Okresnom súde Bratislava V zo dňa 06.04.2021, v rámci ktorej sa obaja rodičia dohodli a poškodený s tým súhlasil, že nasledujúce stretnutia budú prebiehať v obmedzenom režime. Poškodený výslovne súhlasil s tým, že na tieto stretnutia zo začiatku príde aj obžalovaná, ktorá sa mala následne vzdialiť. Na základe uvedeného bolo zrejmé, že medzi rodičmi muselo následne dôjsť k dohode o mieste stretnutia, pričom ak sa poškodený následne stretnutia zúčastnil, je zrejmé, že miesto stretnutia akceptoval. Zo strany obžalovanej preto nemohlo dôjsť k mareniu neodkladného opatrenia,
pokiaľ k odovzdaniu maloletého došlo na mieste, s ktorým súhlasil aj poškodený v rámci dohody na Okresnom súde Bratislava V, ktorej účelom bola iniciácia kontaktu maloletého s otcom.
Čo sa týka stretnutí dňa 29.05.2021, 05.06.2021, 19.06.2021, 03.07.2021, 07.08.2021, 14.08.2021, 04.09.2021 a 25.09.2021, tieto sa realizovali, avšak v obmedzenom časovom režime v zmysle dohody rodičov uzatvorenej na informatívnom výsluchu na Okresnom súde Bratislava V, teda po kratší čas, ako bolo určené v uznesení Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 59P/18/2019, zo dňa 28.02.2019. Zo zápisnice o informatívnom výsluchu zo dňa 06.04.2021 jednoznačne vyplýva, že obžalovaná a poškodený sa dohodli na začatí poradenstva v CDR. Zároveň došlo k dohode, v ktorej vyššia súdna úradníčka konštatuje, že do budúcna, pokiaľ CDR nezačne spoluprácu, otec a matka súhlasili s tým, aby sa stretnutie dňa 07.04.2021 nekonalo z dôvodov na strane poškodeného a aby nasledujúcu párnu sobotu od 09.30 hod do 11.15 hod a následne od 15.00 hod do 17.30 hod otec realizoval osobné stretnutia, pričom matka mala byť zo začiatku styku prítomná a zaväzovala sa v prípade bezproblémového styku vzdialiť sa z miesta jeho realizácie tak, aby otec mal plnohodnotný čas s maloletým bez jej zásahov. Poškodený s touto dohodou, ktorá mala v zmysle zápisnice platiť do začatia poradenstva v CDR, súhlasil. Na ďalšom informatívnom výsluchu konanom dňa 27.09.2021 poškodený potvrdil, že stretnutia prebiehali v rozsahu predmetnej dohody, aj keď sa obžalovaná odmietla vzdialiť zo stretnutia, pričom s predĺžením tejto dohody na ďalšie adaptačné obdobie dvoch mesiacov následne nesúhlasil. Pokiaľ teda obžalovaná, čo sa týka časového rozsahu, dodržiavala predmetnú dohodu uzatvorenú na súde, nemohla byť týmto konaním naplnená subjektívna stránka predmetného trestného činu, keďže tá vyžaduje úmyselné konanie. Obžalovaná, pokiaľ konala v zmysle dohody uzatvorenej na súde s poškodeným, nemohla mať úmysel spôsobiť porušenie záujmu chráneného Trestným zákonom.
Na základe vykonaného dokazovania k doteraz posudzovanej časti skutku súd uzatvára, že v konaní bolo síce preukázané, že obžalovaná s rozsahom a úpravou styku maloletého s otcom nesúhlasila, snažila sa docieliť iné rozhodnutie vo veci a trvala na svojej prítomnosti na styku, avšak nepodarilo sa preukázať, že by styk poškodenému neumožňovala, odmietla by mu maloletého odovzdať, alebo že by maloletého na styk riadne nepripravila. Skutková veta obžaloby bola primárne založená na výpovedi svedka – poškodeného z prípravného konania. Na hlavnom pojednávaní si následne poškodený na okolnosti jednotlivých údajne zmarených stretnutí nepamätal, pričom čítanie jeho predošlej výpovede z prípravného konania nebolo prokuratúrou riadnym procesným postupom navrhnuté. Súd navyše uvádza, že vnímanie skutočností a ich následná reprodukcia je u poškodeného zjavne skreslená negatívnymi skúsenosťami vo vzťahu k obžalovanej, a preto je potrebné jeho výpoveď starostlivo vyhodnocovať, a to najmä s ohľadom na ostatné vo veci vykonané dokazovanie. V tomto smere je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že po tom, čo bolo vydané vo veci neodkladné opatrenie, absolvovali obžalovaná a poškodený poradenstvo a konzultácie na Okresnom súde Bratislava V, ako aj v CDR, kde bolo podľa tvrdení obžalovanej uzatvorených viacero alternatívnych dohôd týkajúcich sa režimu stretávania sa maloletého s poškodeným, pričom nie všetky tieto dohody boli predmetom dokazovania. Poškodený napriek tomu, že na informatívnom výsluchu dňa 06.04.2021 došlo k dohode o zúžení kontaktu s maloletým vzhľadom na jeho režim, následne uvádzal, že obžalovaná stretnutia predčasne ukončovala, resp. že na stretnutie došla o 9.30 hod. namiesto o 09.00 hod., čo však zodpovedalo predmetnej dohode. V emailovej komunikácii zo dňa 24.08.2021 medzi poškodeným a obžalovanou naopak poškodený poukazuje na stretnutie dňa 25.08.2021 od 15.00 do 17.30 hod., teda v čase v zmysle dohody na Okresnom súde Bratislava V zo dňa 06.04.2021, pričom si musel byť existencie tejto dohody vedomý. Poškodený tak dohodu akceptoval iba sčasti, a preto nebolo možné s určitosťou určiť, či sa v jednotlivých obdobiach styk realizoval podľa neodkladného opatrenia alebo v zmysle niektorej z dohôd rodičov, čo je potrebné v pochybnostiach vykladať v prospech obžalovanej. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že na rozdiel od konania na poručenskom súde, v ktorom súd pri vydávaní neodkladného opatrenia vychádza primárne z tvrdení účastníkov, v trestnom konaní musí rozhodnutie o vine obžalovanej vychádzať z vykonaných dôkazov, ktorých vyhodnotením nie je možné dospieť k inému záveru, resp. ktoré nepripúšťajú alternatívny, pre obžalovanú priaznivejší záver, pokiaľ ide o otázku viny. Vina obžalovanej musí byť preto jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázaná.
Pokiaľ obžaloba poukazuje na videonahrávky poškodeného s maloletým, súd uvádza, že na predmetných nahrávkach možno pozorovať, ako sa poškodený na realizovaných stretnutiach hrá s maloletým a venuje sa mu. Ide o útržkovité záznamy, ktoré zobrazujú poškodeného, ako maloletého zabáva. Uvedené videá však nevytvárajú komplexnú predstavu o tom, ako stretnutia, prípadne odovzdávanie maloletého, prebiehali, a už vôbec nie o tom, že by obžalovaná do stretnutí akýmkoľvek
spôsobom zasahovala. Obžalovanú na videách ani nevidno. Videá taktiež nevypovedajú o stave maloletého po stretnutí s poškodeným ani o celkovom priebehu jednotlivých stretnutí. Poškodený maloletému priniesol množstvo hračiek, ktorými upútaval jeho pozornosť. Je evidentné, že poškodený sa snažil, aby sa maloletý cítil dobre a mal na stretnutiach zábavu, pričom ho počas hry ponúkal sladkosťami, čo napokon ani nebolo v konaní sporné. Pokiaľ ide o zákonnosť zvukovo-obrazových záznamov, súd pre úplnosť dodáva, že tieto neboli vyhotovované v rozpore s právnymi predpismi, ale pochádzajú zo stretnutí poškodeného s dieťaťom, a to za účelom predchádzania a odhaľovania trestnej činnosti. Takéto vyhotovenie preto neodporuje ustanoveniam § 11 Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti a nie je zakázané ani podľa zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov, keďže nebolo vykonávané utajeným spôsobom, ale zreteľne pre osobu, ktorú zachytáva. Navyše tieto záznamy nie sú rozhodujúcim dôkazom v tejto trestnej veci, ale len potvrdzujú skutočnosti zistené z iných dôkazov.
Súd považuje za nutné dodať, že napriek indíciám o konaní obžalovanej v záujme čiastočného obmedzenia kontaktu maloletého s otcom a jej príliš protektívnemu správaniu vo vzťahu k maloletému, neboli súdu predložené také nesporné a usvedčujúce dôkazy vo vzťahu k doteraz posudzovanej časti skutku, z ktorých by bolo možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že obžalovaná svojím konaním naplnila obligatórne znaky žalovaného prečinu.
V uznesení Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 59P/18/2019, zo dňa 28.02.2019 súd neodkladným opatrením, vykonateľným od 12.03.2019 a právoplatným od 11.06.2019, rozhodol, že otec je oprávnený stýkať sa so synom v určené dni a časy. Aj napriek tomu, že prítomnosť matky nebola vo výroku rozhodnutia výslovne upravená, v odôvodnení predmetného uznesenia súd uvádza, že je potrebné, aby sa stretnutia otca s maloletým realizovali bez prítomnosti matky. Účasť matky na týchto stretnutiach neumožňuje otcovi samostatne uplatňovať svoje rodičovské práva vo vzťahu k maloletému, ktoré mu prináležia v rovnakej miere ako matke. Stretnutia otca s maloletým musia prebiehať nerušene, bez hrozby vzájomných konfliktov medzi rodičmi, tak aby maloletý nepociťoval ich vzájomnú animozitu. Maloletý je síce v útlom veku, avšak už nie v takom, aby bol neustále odkázaný na matkinu prítomnosť. Napriek tomu, v dňoch 12.05.2021, 21.05.2021, 26.05.2021, 29.05.2021, 02.06.2021, 05.06.2021, 09.06.2021, 19.06.2021, 30.06.2021, 03.07.2021, 07.07.2021, 14.07.2021, 03.08.2021, 07.08.2021, 11.08.2021, 18.08.2021, 14.08.2021, 04.09.2021, 08.09.2021, 15.09.2021, 25.09.2021 a v období od 16.03.2022 do 09.09.2022 sa preukázateľne realizoval styk poškodeného s maloletým, pričom obžalovaná bola prítomná v dohľadnej vzdialenosti od stretnutia a aj napriek výzvam poškodeného sa odmietla z miesta stretnutia vzdialiť a umožniť realizáciu styku bez jej prítomnosti. V tejto súvislosti súd uvádza, že hoci súdy neočakávajú, že účastníci konania budú s ich rozhodnutiami súhlasiť, štát bezvýhradne očakáva, že právoplatné a vykonateľné rozhodnutia súdov budú dodržiavané. Všetky rozhodnutia súdu v civilnej agende, ktoré boli vykonané ako listinné dôkazy na hlavnom pojednávaní, boli náležite odôvodnené a vychádzali z vykonaných dôkazov, ktoré sa v určitej časti prelínali s rozsahom a obsahom dokazovania v tejto trestnej veci. Uznesenie o neodkladnom opatrení, ako aj ďalšie rozhodnutia, boli preskúmané odvolacím krajským súdom, ktorý opätovne poskytol obžalovanej aj poškodenému úplné a zrozumiteľné vysvetlenie všetkých podstatných otázok, ktoré považoval pri rozhodovaní o úprave ich práv a povinností k maloletému za dôležité. Pre posúdenie úmyselného zavinenia súd zdôrazňuje, že obžalovaná vedela o svojich povinnostiach vyplývajúcich z rozhodnutí súdu, ktoré jej boli opakovane vysvetlené tak na informatívnych výsluchoch, ako aj v rozhodnutiach. Napriek tomu, že sa obžalovaná v ďalších návrhoch na súde domáhala zmeny neodkladného opatrenia, respektíve odkladu jeho výkonu, nebolo jej vyhovené. V zmysle dohody na Okresnom súde Bratislava V zo dňa 06.04.2021, bolo za účelom iniciácie kontaktu s poškodeným po dlhšom období medzi rodičmi dohodnuté, že obžalovaná bude na začiatku stretnutia s otcom prítomná, pričom sa mala následne z miesta stretnutia vzdialiť, aby umožnila otcovi plnohodnotný kontakt so synom. Obžalovaná však bola napriek výzvam otca prítomná počas celého stretnutia, a to v dohľadnej vzdialenosti od stretnutia poškodeného so synom. Uvedeným konaním obžalovaná, napriek tomu, že boli proti nej použité opatrenia v civilnom procese smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu, čiastočne porušila rozhodnutie súdu konaním smerujúcim k mareniu neodkladného opatrenia, keď neumožnila otcovi samostatne uplatňovať svoje rodičovské práva vo vzťahu k maloletému. Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovanej posúdil ako konanie v nepriamom úmysle, keďže vedela, že takýmto konaním môže spôsobiť porušenie záujmu chráneného Trestným zákonom, ktorým je záujem na dodržiavaní rozhodnutí súdu, a bola s tým uzrozumená pre prípad, že takýto dôsledok nastane. Obžalovaná týmto konaním, kedy neumožnila poškodenému realizáciu styku bez jej prítomnosti, naplnila všetky obligatórne znaky
skutkovej podstaty trestného činu prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona.
V tejto súvislosti nie je možné opomenúť ani princíp ultima ratio, ktorý stanovuje pravidlo prednosti iných právnych odvetví (občianske, obchodné, rodinné aj správne) pred trestným právom. Tento princíp bráni nadužívaniu trestného práva v prípadoch, ktoré jednoznačne patria do kompetencie iných orgánov, napríklad súdov v rodinnej oblasti, kde zodpovednosť za protiprávne konanie je potrebné hľadať v iných právnych odvetviach. Aplikácia princípu ultima ratio je možná len pri materiálnom kolektíve prečinu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, ktorého súčasťou je aj posudzovaný žalovaný prečin. Podľa názoru súdu v tomto prípade nebola naplnená materiálna stránka – materiálny znak, ktorý sa uplatňuje ako materiálny kolektív k formálnym znakom prečinu – konkrétne požadovaný stupňa závažnosti prečinu (závažnosť vyššia než nepatrná) podľa kritérií upravených v § 10 ods. 2 Trestného zákona. Na základe toho niet dôvodu na vyvodzovanie trestnej zodpovednosti, pretože pri absencii požadovaného stupňa závažnosti nejde o trestný čin – prečin.
Z lekárskej správy A. J. A. D., M., detskej psychiatričky, zo dňa 10. 12. 2020 vyplýva, že maloletému A. C. bol diagnostikovaný Aspergerov syndróm. U maloletého bola odporučená špecifická terapia zameraná na redukciu príznakov Aspergerovho syndrómu, zlepšenie sociálnej recipročnej interakcie a komunikácie. Nebol odporučený nástup do bežnej materskej školy, bolo odporučené predĺženie rodičovskej dovolenky matke. Postupne možno začať s pomalou adaptáciou v prítomnosti matky a riadiť sa odozvou dieťaťa. Z lekárskych správ A. C., M. O. vyplýva, že u maloletého bola diagnostikovaná iná porucha emotivity v detskom veku a sociálne úzkostná porucha v detstve. V závere psychologického vyšetrenia M. P. sa konštatuje separačná úzkosť u maloletého vo vzťahu k matke. Z posudkov ÚPSVaR vyplýva, že maloletý A. C. má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť. Z lekárskych správ A. H. z 23. 03. 2021 a 02. 09. 2021 vyplýva, že u maloletého A. C. bol diagnostikovaný Aspergerov syndróm, porucha emotivity v detskom veku, úzkostný syndróm a separačná úzkosť viazaná na matku. Odporúča sa rešpektovať potreby A., ktoré sú dané jeho diagnózou – porucha autistického spektra – Aspergerov syndróm. Maloletý vyžaduje svoj kľud, presný program, citlivý prístup, prítomnosť matky, ktorá pre neho predstavuje stabilitu a istotu. Vystavovanie dieťaťa stresovým situáciám, ktoré sú pre neho nekomfortné a je do nich nútené, poškodzuje a zhoršuje prognózu vývoja jeho psychického stavu. Obdobne sa vyjadrila aj svedkyňa A. J. K., že pri diagnóze maloletého je potrebné dodržiavať špeciálny režim. Primárne je potrebné vyradiť sladkosti a zabezpečiť kvalitnú stravu, najmä vo forme bielkovín a vitamínového režimu. Niektoré deti navštevujú aj špeciálne škôlky a školy. Najkľúčovejšie pri tejto diagnóze je vylúčenie stresu u maloletého.
S poukazom na uvedené považuje súd záver o nepatrnej závažnosti činu za opodstatnený so zreteľom na to, že obžalovaná konala v presvedčení, že koná v záujme maloletého a s odôvodnením zhoršenia zdravotného stavu maloletého po predošlých kontaktoch syna s otcom. Aj napriek tomu, že poručenské súdy spochybňovali odporúčania z lekárskych správ týkajúce sa potreby prítomnosti matky na stretnutiach s otcom a považovali takéto závery za účelové, spísané na vyžiadanie matky, skutočnosť, že bol u maloletého diagnostikovaný Aspergerov syndróm, je v konaní nesporná. Ľudia trpiaci Aspergerovým syndrómom, a najmä deti, vyžadujú špeciálny prístup, pokoj a presný program, pričom vystavovanie dieťaťa stresovým situáciám, ktoré sú preň nekomfortné a do ktorých je nútené, poškodzuje a zhoršuje prognózu vývoja jeho psychického stavu. Taktiež bola u maloletého zaznamenaná separačná úzkosť viazaná na matku, pričom táto pre maloletého predstavovala stabilitu a istotu. Pokiaľ teda obžalovaná trvala na svojej prítomnosti na stretnutiach, konala tak s úmyslom vytvoriť synovi pocit bezpečného prostredia počas stretávania s poškodeným. Aj pri začleňovaní do materskej školy absolvovala obžalovaná na odporúčanie lekárov s maloletým adaptačný proces, počas ktorého bola v materskej škole prítomná ako asistentka za účelom ľahšieho začlenenia, ako aj limitovania stresových situácií pre maloletého. Z dokazovania taktiež vyplynulo, že maloletý nenavštevoval bežnú materskú školu a aj v súčasnosti navštevuje školu pre deti so špeciálnymi potrebami. ÚPSVaR-om bol konštatovaný dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav maloletého, vyžadujúci osobitnú starostlivosť.
Súd zároveň poukazuje na vek maloletého v čase, keď dochádzalo k stretnutiam maloletého s otcom (5–6 rokov), čo predstavuje predškolský vek, kedy všetky deti, bez ohľadu na diagnózu, vyžadujú dodržiavanie režimu a prítomnosť blízkych osôb. Rodičia maloletého sa rozišli, keď mal približne 2 roky, pričom následne sa obžalovaná s poškodeným pre svoje osobné nezhody, vyplývajúce z ich nezvládnutého partnerského vzťahu a následnej nezvládnutej komunikácie, neboli schopní dohodnúť
na úprave práv a povinností k svojmu maloletému synovi. Následne sa stretnutia vzhľadom na rozdielne názory rodičov, ako aj vzdialenosť medzi bydliskami rodičov maloletého, realizovali iba v obmedzenom režime. Je preto prirodzené, že maloletý bol viac naviazaný na matku a preferoval stretnutia za jej prítomnosti.
Taktiež je potrebné zdôrazniť, že pred začatím trestného stíhania v tejto trestnej veci neboli využité všetky zákonné možnosti na vynútenie si tohto rozhodnutia, ktoré je možné realizovať v civilnom konaní, ako napríklad pozastavenie výplaty rodičovského príspevku, prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa, a v neposlednom rade uskutočnením výkonu rozhodnutia, ktorý by v prípade, že by poručenský súd dospel k záveru o bezvýslednosti úkonov a opatrení súdu smerujúcich k dobrovoľnému splneniu povinnosti, sfunkčnil styk poškodeného s maloletým synom.
Z hľadiska posudzovania závažnosti považuje súd za významnú aj tú skutočnosť, že k stretnutiam s maloletým dochádzalo na verejných priestranstvách, na ktorých mala obžalovaná právo sa voľne pohybovať a na ktorých bolo prítomnosť matky možné len ťažko vylúčiť alebo obmedziť.
Z pohľadu súdu bolo najpodstatnejšie, že k stretnutiam so synom vôbec dochádzalo, aj keď v upravenom režime, a maloletý tak dostal možnosť tráviť čas s poškodeným a zvykať si na jeho prítomnosť. Napokon aj poškodený sa vyjadril, že pokiaľ k stretnutiam došlo, tieto boli bez problémov. Syn bol počas stretnutia veselý, spokojný a bezstarostný. Celý čas stretnutia zvládol úplne v poriadku. Za oveľa závažnejší zásah by bolo možné považovať, ak by obžalovaná poškodenému kontakt so synom úplne odopierala, čo sa však v konaní nepodarilo preukázať. Súd preto aj následky takého „zásahu“ obžalovanej do stretnutí s poškodeným v zmysle neodkladného opatrenia považoval za nepatrné v porovnaní s následkami, ktoré by spôsobilo absolútne odlúčenie od poškodeného.
Všetky vyššie uvedené skutočnosti vzťahujúce sa na spôsob vykonania činu, jeho následky a okolnosti, pri ktorých bol spáchaný, ako aj pohnútku páchateľa, odôvodňujú záver, že závažnosť činu je zanedbateľná. Uvedené neznamená formu akceptácie konania obžalovanej zo strany súdu, ale iba a výlučne hodnotenie z hľadiska, že vyvodzovanie trestnej zodpovednosti v prípade obžalovanej nie je nevyhnutné vzhľadom na nízku závažnosť činu. Súd považoval za významné aj to, že obžalovaná je matkou maloletého syna, ktorému bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 16.12.2020, sp. zn. 59P/130/2018, zverený do osobnej starostlivosti. Obžalovaná tak niesla zodpovednosť za zdravý fyzický a psychický vývoj maloletého. Obžalovaná nemá evidovaný žiaden záznam v registri trestov, pričom v registri priestupkov má iba jeden záznam (priestupok v oblasti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky). Na tomto mieste je potrebné uviesť, že obžalovaná nesporovala svoju prítomnosť na stretnutiach napriek nesúhlasu poškodeného, pričom konala aj s ohľadom na odporúčania lekárov špecialistov. Je potrebné zohľadniť, že prípadné negatívne následky vyplývajúce zo stretnutí s poškodeným znášala primárne obžalovaná ako matka, ktorá sa o maloletého starala, navštevovala s ním lekárov a materskú školu. Súd preto uzavrel, že závažnosť činu podľa všetkých kritérií Trestného zákona nedosahuje vyšší než nepatrný stupeň, a preto nejde o prečin, a teda nie je potrebné vyvodzovať trestnú zodpovednosť, ktorá by mohla mať zjavne neprimerané negatívne dôsledky pre život obžalovanej a s tým súvisiace negatívne dôsledky aj pre maloletého. Ako vyplýva z ustanovenia čl. 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., v znení zmien a doplnkov, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V tomto smere musia postupovať aj orgány činné v trestnom konaní, súdy a subjekty poskytujúce pomoc obetiam, ktoré sú povinné v prípade obzvlášť zraniteľnej obete, ktorou je dieťa, prihliadať na najlepší záujem dieťaťa (§ 3 ods. 8 Zákona č. 274/2017 Z. z.). Rovnako túto povinnosť upravuje čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach detí, podľa ktorého musí byť záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí. Medzinárodné zmluvy a dohovory podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky majú prednosť pred zákonmi.
Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočnosti a z právnych úvah súdu bolo rozhodnuté o oslobodení obžalovanej A. B. C. D. spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Trestného poriadku).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Trestného poriadku) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Trestného poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Trestného poriadku). -obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Trestného poriadku) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Trestného poriadku)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Trestného poriadku).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Trestného poriadku).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Trestného poriadku).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Trestného poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Trestného poriadku)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.