Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/78/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: Mgr. Maroš Fekete a JUDr. Pavol Laczo, v právnej veci žalobcu: JEZET reklamná agentúra, s.r.o., so sídlom Junácka 4, Bratislava, IČO: 35 763 205, zastúpeného advokátkou: JUDr. Dagmar Malaschitzová, so sídlom Seberíniho 9, Bratislava, proti žalovanému: Spolok Gabčíkovčania za Gabčíkovo - Bősiek Bősért társulat, so sídlom Malá ulica 1481/17, Gabčíkovo, IČO: 50 747 461, zastúpenému advokátom: Mgr. Peter Voloch, so sídlom Hollého 745/34, Senica, o zaplatenie 2.520,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -140 zo dňa 4.12.2019, t a k t o

rozhodol:

I. Odvolací súd odvolanie žalovaného voči výroku II. napadnutého rozsudku o d m i e t a .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.520,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2.520,- Eur od 13.5.2017 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 2.520,- Eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. , a (ďalej len „“), , , , , , , , , , veta prvá, , , , , (ďalej len „“), nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že na základe objednávky zo dňa 18.04.2017 uzavreli strany sporu, pri absencii osobitnej písomnej dohody medzi nimi podľa (pričom nejde na obidvoch stranách o subjekty a záväzkový vzťah podľa ), zmluvu nepomenovanú podľa , ktorá vykazuje prvky viacerých zmluvných typov - zmluva o dielo, nájomná zmluva podľa , zákonnými ustanoveniami ktorých sa predmetná zmluva podporne spravuje. Podľa uzavretej zmluvy mal žalobca záväzok poskytovať žalovanému reklamné a propagačné práce a služby - výroba a montáž 7 kusov reklamných pútačov rozmerov 1,4 x 0,6 metra na zadné sklá autobusov v lokalite Bratislava okolie, a to v dobe reklamy od 28.04.2017 do 30.08.2017

a žalovaný mal záväzok zaplatiť žalobcovi dohodnutú odmenu. Predmetné práce a služby vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č. 1162017 zo dňa 28.04.2017 so splatnosťou 12.05.2017 na sumu 2.520,- Eur podľa platobných podmienok dohodnutých stranami v objednávke zo dňa 18.04.2017, t.j. v prvý deň prenájmu. Nakoľko žalovaný vyfakturovanú sumu nezaplatil ani na upomienku žalobcu z 13.06.2017 a následnú výzvu z 06.07.2017, žalobca sa so svojím nárokom obrátil na súd a v predmetnom konaní požaduje od žalovaného zaplatenie uvedenej dlžnej sumy spolu so zákonnými úrokmi z omeškania ako aj so zmluvnou pokutou, a to podľa dohody zmluvných strán v objednávke z 18.04.2017 pre nedodržanie termínu splatnosti faktúry žalovaným. Medzi stranami sporu neboli sporné skutočnosti ohľadom uzavretia dohody - objednávky z 18.04.2017, a ani ohľadom toho, že boli vytvorené všetky podmienky na plnenie zmluvy v deň vyhotovenia fotografií, t.j. 26.04.2017. Žalovaný však namietal, že len tieto fotografie, a to aj v súvislosti s neskoršími SMS správami nepreukazujú trvanie tohto stavu do konca dohodnutej doby 30.08.2017. Nakoľko sa sporné skutkové tvrdenia strán sporu vrátane dôkazov na ich preukázanie vzťahovali až na obdobie plnenia zmluvy po jej uzavretí, resp. na obdobie po čase reálneho začatia plnenia, súd sa vo veci vysporiadal s touto spornosťou tvrdení a k tomu predloženými a vykonanými dôkazmi, predovšetkým vo vzťahu k stranami dohodnutému času splnenia záväzku žalovaného uhradiť zmluvnú odmenu a vzniku nároku žalobcu na túto odmenu, t.j. či žalovaným namietané skutočnosti môžu mať vplyv na stranami dohodnuté podmienky platenia odmeny. Súd tiež na vznesenú námietku žalovaného, právne posudzoval oprávnenosť stranami dohodnutej a žalobcom v tomto konaní uplatňovanej zmluvnej pokuty.

4. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba v rozsahu, ktorý vyplýva z výroku č. I tohto rozsudku, je opodstatnená. V danom prípade si strany výslovne dohodli v objednávke z 18.04.2017 okamih vzniku práva dodávateľa na zmluvnú odmenu (odplatu), na ktorej úhradu bol dodávateľ oprávnený podľa tejto dohody vystaviť faktúru už v prvý deň prenájmu, t.j. 28.04.2017 so splatnosťou 14 dní. Týmto bol zároveň dohodnutý čas splnenia záväzku (dlhu) žalovaného ako objednávateľa uhradiť túto odmenu (čas splnenia peňažného záväzku objednávateľa bol teda stranami výslovne dohodnutý a neprichádza tu do úvahy použitie úpravy obsiahnutej v príslušných ustanoveniach zákona pre prípad absencie takej dohody - , veta prvá , . V tomto čase už pritom došlo zo strany žalobcu k preukázateľnému splneniu jeho zmluvných povinností pri dodávaní dohodnutých služieb žalovanému, keďže už dva dni pred začatím doby prenájmu reklamných pútačov, t.j. 26.04.2017 boli tieto vyrobené a namontované na autobusy tak, ako to bolo stranami dohodnuté, pričom žalobca fotodokumentáciu osadených pútačov s viditeľnými ŠPZ autobusov zaslal aj žalovanému, ktorý proti uvedenému plneniu predmetu zmluvy žalobcom vôbec nenamietal a nespochybňoval toto plnenie. Žalobca pritom nepochybne mal náklady s plnením predmetu zmluvy už v tomto počiatočnom období, čo bolo popísané samotným žalobcom (vopred uhradené nájomné z ich strany na reklamné plochy), ako aj preukazované listinnými dôkazmi (objednaná grafika na tlač, t.j. výroba reklamných pútačov). Dohodu strán o vzniku práva dodávateľa na zmluvnú odmenu (odplatu) a o splatnosti tejto odplaty vystavením faktúry v prvý deň prenájmu ani samotný žalovaný v konaní nespochybňoval, pričom jeho odkaz na inú úpravu práv a povinností pri platení zmluvnej odplaty za reklamu bol neurčitý a bezpredmetný pri existencii platne dojednanej dohody strán sporu. Uvedené platí aj pre SMS správu štatutárneho zástupcu žalovaného zo dňa 11.07.2017 zaslanú žalobcovi, ktorej neurčitosť nebola žalovaným odstránená ani v prebiehajúcom konaní. Ani o reklame neobsahuje v danom smere odlišnú úpravu o odmene.

5. Námietku žalovaného ohľadom platnosti uzavretej objednávky medzi žalobcom a žalovaným z 18.04.2017, keďže ako to vyplynulo z dokazovania túto objednávku podpísal zamestnanec žalobcu Y. I., súd vyhodnotil za neopodstatnenú, pretože v konaní bola na uzavretie a podpis uvedenej dohody za žalobcu týmto zamestnancom predložená písomná plná moc z 17.04.2017, vystavená v súlade s a , ktorá je založená na čl. 132 spisu, a ktorú žalobca v danej súvislosti nemal dôvod skôr v konaní predložiť, keďže v otázke platnosti uzavretej dohody neboli medzi stranami sporu sporné skutkové tvrdenia. Takisto o platnosti predloženej plnej moci neboli v daných súvislostiach žiadne pochybnosti a súd ju posúdil ako platný právny úkon, na základe ktorého bola dňa 18.04.2017 uzavretá platná nepomenovaná zmluva - objednávka medzi stranami sporu, ktorá je dostatočne určitá a neodporuje obsahu ani účelu zákona. Čo sa týka námietky žalovaného, že nebolo dostatočne preukázané, že by bolo žalobcom plnené po celú dohodnutú dobu prenájmu a že žalobca mal povinnosť zasielať žalovanému priebežné správy o plnení počas celej tejto doby, súd pravdivosť tvrdenia žalovaného o akejsi (ústnej) dohode strán o priebežných správach žalobcu o stave poskytovania služieb nemal po vykonanom dokazovaní ničím preukázanú a žalovaný, ktorého v tejto

otázke zaťažovalo dôkazné bremeno, žiadny dôkaz v tomto smere nepredložil, preto tento argument žalovaného zostal v rovine nepodložených a právne irelevantných tvrdení. Žalovaný počas celého rozhodného obdobia žiadnym spôsobom nenamietal a nespochybňoval samotné poskytovanie služieb žalobcom pred začatím tohto konania a aj v SMS-kových správach jeho štatutárneho zástupcu, na ktoré poukázal žalobca v replike k odporu z 31.10.2018, sa žalovaný vyjadroval iba k svojej povinnosti zaplatiť vystavenú faktúru. Taktiež bolo v konaní zistené, že žalovaný za poskytnuté služby žalobcu prijal odplatu od tretej osoby, a to prevádzkovateľa kúpeľov v Lipóte v Maďarsku. Hoci vznik nároku žalobcu na zmluvnú odplatu a jej splatnosť nezáviseli od preukázania poskytovania služieb žalobcom po celú dobu prenájmu reklamných pútačov, žalobca aj v tejto súvislosti predložil v prejednávanej veci fotografie vyhotovené jeho povereným zamestnancom pri demontáži reklamných pútačov, ku ktorej malo dôjsť podľa dátumu vyhotovenia týchto fotografií tak, ako to bolo medzi stranami dohodnuté, t.j. až ku koncu rozhodného obdobia prenájmu (č.l. 101-106). Uvedené potvrdzuje aj čestné vyhlásenie pracovníka žalobcu Y. L. z 07.10.2019 (č.l. 99-100), ktorý v tomto vyhlásení potvrdil, že nainštalované pútače aj priebežne počas doby prenájmu kontroloval. Nakoľko mal súd z uvedených dôvodov preukázaný vznik nároku žalobcu na odplatu z predmetnej platne uzavretej zmluvy, ktorá počas celej rozhodnej doby trvala a existovala, a tým aj oprávnenosť vystavenej faktúry č. 1162017 zo dňa 28.04.2017 na sumu 2.520,- Eur, súd žalobcovi tento nárok priznal v rozsahu celej istiny, zákonných úrokov z omeškania z nej a zmluvnej pokuty vo výške rovnajúcej sa priznanej istine. Súd žalobcovi priznal úroky z omeškania z dlžnej sumy podľa a nariadenia vlády SR č. v požadovanej zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, pretože sa žalovaný preukázateľne dostal s plnením svojho záväzku do omeškania (výrok I).

6. K uplatnenej zmluvnej pokute a jej výške (dohoda o zmluvnej pokute je obsiahnutá v objednávke z 18.04.2017 s výškou 0,5% z vyfakturovanej sumy za každý deň omeškania platby), súd uviedol, že pokiaľ v danom prípade mala byť žalovaným v konaní spochybnená platnosť dohody o zmluvnej pokute v objednávke z 18.04.2017 pre neprimeranosť jej výšky, ktorá je podľa názoru žalovaného v rozpore s dobrými mravmi (, ), súd vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty vyjadruje preferenciu zachovania platnosti právneho úkonu, pretože v danom prípade išlo o dojednanie zmluvnej pokuty ako takej medzi právnickými osobami, ktoré konajúc prostredníctvom zástupcov uzavreli právny úkon slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne (v konaní nebol tvrdený opak), pričom neexistuje medzi nimi ani vzťah odkázanosti, resp. vzťah nadradenosti alebo podradenosti. Preto súd považoval za nedôvodné posúdenie dojednania o zmluvnej pokute v jeho celosti ako neplatného právneho úkonu, a tým ani dôvodnosť jej prípadného nepriznania vôbec (viď nález ÚS SR sp. zn. ). Súd preto výlučne posudzoval (na námietku žalovaného) predpoklady uplatnenia moderačného práva podľa , pričom dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené predpoklady na zníženie zmluvnej pokuty, a to na pevnú sumu rovnajúcu sa dlžnej istine. Súd uvážil všetky okolnosti konkrétneho prípadu a pri rozhodovaní o znížení zmluvnej pokuty bral do úvahy hodnotu zabezpečenej povinnosti ako aj význam zabezpečenej povinnosti. Znížením výšky zmluvnej pokuty sa pritom zabráni neadekvátnym majetkovým dôsledkom, keď by neprimerane vysoká zmluvná pokuta vo výške 0,5% z vyfakturovanej sumy za každý deň omeškania platby mohla viesť až k neprimeraným ziskom vo vzťahu k majetkovej ujme na strane oprávneného a k neprimeranému (vo vzťahu k porušenej povinnosti) hospodárskemu poškodeniu povinného subjektu. V prerokúvanej veci je predmetnou zmluvnou pokutou zabezpečovaná len platobná povinnosť žalovaného voči žalobcovi. Zmluvná pokuta je teda paušálnou náhradou škody spojenou s porušením povinnosti. Rovnakému účelu však v prípade porušenia peňažného záväzku slúžia aj úroky z omeškania v zmysle . Súbeh týchto sankcií už sám osebe naznačuje, že dvojnásobné zabezpečenie tej istej povinnosti dvoma rôznymi sankciami spôsobuje neprimeranosť dojednanej zmluvnej pokuty. Okrem toho zvolená výška zmluvnej pokuty 0,5% z vyfakturovanej sumy za každý deň omeškania platby reálne predstavuje 4.599,- Eur ročne. Už za polrok tak výška zmluvnej pokuty dosiahne takmer výšku dlžnej odplaty. Vzhľadom na to, že zabezpečovanou povinnosťou je len peňažný záväzok, pri ktorom škoda spočíva v podstate len v nemožnosti užívať dlhované peňažné prostriedky, súd považoval takúto výšku zmluvnej pokuty za neprimeranú. Vzhľadom na to ju podľa znížil na výšku dlžnej istiny, keďže výška škody z porušenia tejto povinnosti túto sumu nepochybne nedosahuje. Súd pri určení uvedenej výšky zmluvnej pokuty zároveň prihliadol aj na povahu a hospodársku pozíciu zmluvných strán, keď objednávateľom služieb bolo občianske združenie, ktoré nie je podnikateľom v zmysle a vyvíja (aj) verejnoprospešnú činnosť v obci A., na spôsob zapracovania zmluvnej pokuty do zmluvy ako paušálnej klauzuly, ktorej obsah fakticky určila strana poskytovateľa služieb (viď napr. výpoveď svedka Y. I. na č.l. 134 spisu), ako aj na to, že výška skutočnej škody na strane žalobcu nebola touto stranou

sporu počas konania bližšie určená. Priznanie zmluvnej pokuty mnohonásobne prevyšujúcej právo, ktoré zabezpečuje, by viedlo k celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu oprávneného a znamenalo by neúmerne prísnu a bezdôvodnú sankciu, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty (ZPS 57/2006). Tieto faktory jednoznačne prevážili nad argumentmi žalobcu v tomto smere (a to vrátane jeho poukazu na vybrané rozhodnutie NS ČR). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd priznal žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške priznanej istiny, čiže vo výške 2.520,- Eur, pričom žalobu vo zvyšnej časti žalobcom požadovanej zmluvnej pokuty zamietol (výrok II).

7. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že všetky ostatné návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania predostreté najmä na nariadenom pojednávaní, ale aj skôr počas celého konania, už nepripustil, pretože buď na ich vykonaní už strany sporu netrvali alebo ich vykonanie nepovažoval za potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie vo veci a mal za to, že v konečnom dôsledku by len spôsobili predlžovanie konania a spôsobili by len oddialenie meritórneho rozhodnutia.

8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa (ďalej len „“), pričom vyslovil, že na náhradu trov konania v danom prípade nemá nárok ani jedna zo sporových strán, ktoré mali vo veci len čiastočný úspech s tým, že žalobca mal procesný úspech v časti celého hlavného záväzku, pričom však žalovaný bol v konečnom dôsledku značne úspešnejším v časti zabezpečovacieho vzťahu zo zmluvnej pokuty.

9. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zastúpenia v celom rozsahu odvolanie z dôvodov podľa , , a , že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že vykonaným dokazovaním nebolo dostatočne preukázané, že by bolo žalobcom plnené po celú dohodnutú dobu prenájmu. Túto skutočnosť žalobca preukazoval iba čestným vyhlásením pracovníka žalobcu Y. L. z 7.10.2019, ktorý v tomto vyhlásení potvrdil, že nainštalované pútače aj priebežne počas doby prenájmu kontroloval, ktorý dôkaz neobstojí, pretože dotyčný Y. L. bol ako zamestnanec závislý od žalobcu, preto bol motivovaný tvrdiť to, čo tvrdil. V civilnom procese platí prejednacia zásada, podľa ktorej je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Skutočnosť, že reklamné plochy boli osadené po celú dobu dohodnutú v zmluve, a to od 28.4.2017 do 30.8.2017 majú podľa súdu dokazovať aj fotografie osadených reklamných pútačov zo dňa 26.4.2017, ako aj SMS-ková komunikácia z 5.6.2017 a 11.7.2017. Tento skutkový záver súdu je nesprávny a neobstojí, nakoľko predmetné fotografie sú údajne podľa žalobcu zo dňa 26.4.2017, teda pred začatím rozhodnej doby, a teda nepreukazujú osadenie reklamných plôch celú dobu až do dňa 30.8.2017. Žalobca až tesne pred posledným pojednávaním dňa 4.12.2019 predložil okrem čestného vyhlásenia pracovníka Y. L. z 7.10.2019 aj fotografie, údajne vyhotovené jeho povereným zamestnancom pri demontáži reklamných pútačov, ku ktorej malo dôjsť podľa dátumu vyhotovenia týchto fotografií až ku koncu rozhodného obdobia prenájmu. Súd k týmto dodatočne predloženým fotografiám neprihliadal na námietku žalovaného, že čas vyhotovenia týchto fotografií nie je možné určiť, nakoľko dátum na nich uvedený mohol byť ľubovoľne upravený a manipulovaný a vytlačené mohli byť žalobcom iba s preňho vyhovujúcim dátumom. Žalovaný preto navrhol, aby súd doplnil dokazovanie dopytom na žalobcu ohľadom predloženia elektronickej podoby uvedených fotografií pri demontáži pútačov, a to na zistenie, či je možné s týmito dátumami ich vyhotovenia manipulovať, súd však tento návrh žalovaného na doplnenie dokazovania na pojednávaní dňa 4.12.2019 zamietol. Tu tak súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čo je odvolací dôvod podľa . Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce, je tak výlučne vecou účastníkov konania a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to čo strana nepredložila, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena opierajúc sa o pravidlo „idem est non esso aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Žalobca si teda nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a pritom neuniesol dôkazné bremeno, takže je možné vo veci samej rozhodnúť iba tak, že žaloba sa v plnom rozsahu zamietne.

Rozhodnutie súdu tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný poukázal na zásady sudcovskej koncentrácie konania podľa , a uviedol, že hoci bola žaloba podaná už 26.7.2017 (teda ešte pred uplynutím doby, počas ktorej mali byť osadené pútače, ktorá sa skončila až 31.8.2017), avšak žalobca predložil súdu svoje dôkazy (teda čestné prehlásenie Y. L. z 7.10.2019, aj fotografie, ako aj návrh na výsluch svedka Y. I.) až tesne pred posledným pojednávaním dňa 4.12.2019, hoci žalovaný neunesenie dôkazného bremena ohľadom preukázania poskytovania služieb zo strany žalobcu po celú dohodnutú dobu namietal už pri svojom prvom procesnom úkone vo svojom odpore zo dňa 15.5.2018 proti platobnému rozkazu. Tieto prostriedky procesného útoku tak žalobca rozhodne nepredložil včas a tak na ne nemal súd prihliadať, čo však z nevysvetliteľných dôvodov neurobil, vyšiel žalobcovi v ústrety a tieto prostriedky útoku pripustil. Týmto postupom súd porušil aj zásadu rovnosti sporových strán podľa . Ak by tak súd v súlade so sudcovskou koncentráciou konania na takéto oneskorene predložené prostriedky procesného útoku žalobcu neprihliadol, žalobca by už vôbec neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný namietal aj platnosť predmetnej objednávky zo dňa 18.4.2017, ktorú podpísal za žalobcu jeho zamestnanec Y. I. na základe plnomocenstva, ktoré bolo súdu predložené až dňa 4.12.2019. Vzhľadom k sudcovskej koncentrácii konania pritom nemal súd na túto svedeckú výpoveď, ani na takto oneskorene predložené plnomocenstvo prihliadnuť, čo však neurobil. Nakoľko tak nebolo riadne preukázané plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu pri podpise objednávky, ktorá má byť podľa súdu súčasne aj zmluvou, je tak táto zmluva neplatná, neplatné je tak aj ustanovenie o zmluvnej pokute, ktoré tak nemal súd žalobcovi priznať.

10. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal aj výšku priznanej zmluvnej pokuty v sume 2.520,- Eur. Táto suma zmluvnej pokuty je zjavne neprimerane vysoká, súd tu nedostatočne uplatnil svoje moderačné právo podľa . Dochádza tu k neprimeranému zisku vo vzťahu k majetkovej ujme na strane oprávneného žalobcu a k neprimeranému hospodárskemu poškodeniu žalovaného ako povinného subjektu, súd nebral dostatočne do úvahy hodnotu zabezpečenej povinnosti, ako aj význam zabezpečenej povinnosti. V danej veci je zmluvnou pokutou zabezpečovaná len platobná povinnosť žalovaného voči žalobcovi. Zmluvná pokuta je teda paušálnou náhradou škody spojenej s porušením povinnosti. Rovnakému účelu však v prípade porušenia peňažného záväzku slúžia aj úroky z omeškania v zmysle . Súbeh týchto sankcií už sám o sebe naznačuje, že dvojnásobné zabezpečenie tej istej povinnosti dvoma rôznymi sankciami spôsobuje neprimeranosť dojednanej zmluvnej pokuty. Okrem toho zvolená výška zmluvnej pokuty 0,5% z vyfakturovanej sumy za každý deň omeškania platby reálne predstavuje 4.599,- Eur ročne. Už za polrok tak výška zmluvnej pokuty dosiahne takmer výšku dlžnej odplaty. Vzhľadom na to, že zabezpečovanou povinnosťou je len peňažný záväzok, pri ktorom škoda spočíva v podstate len v nemožnosti užívať dlhované peňažné prostriedky, je možné považovať takúto výšku zmluvnej pokuty za neprimeranú. Nakoľko prípadná škoda bola vo viac ako dostatočnej miere krytá už úrokmi z omeškania, ktoré plnia aj dostatočnú uhradzovaciu aj prevenčnú funkciu, zmluvná pokuta je tak duplicitná a nadbytočná a bolo tak na mieste ju žalobcovi vôbec nepriznať. Navyše nie je zrejmé, prečo súd priznal žalobcovi zmluvnú pokutu zrovna vo výške istiny žalovanej pohľadávky, teda vo výške 2.520,- Eur. Výška zmluvnej pokuty tak nie je dostatočne odôvodnená a pôsobí tak svojvoľne a arbitrárne.

11. Ďalší odvolací argument žalovaného bol, že napadnutý rozsudok neobsahuje dostatočné odôvodnenie svojich záverov, je tak vydaný v rozpore s ust. . Rozsudok je svojvoľný a arbitrárny a v dôsledku toho prakticky nepreskúmateľný. Sporovej strane musí súd dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo sporovej strany a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka konania na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru ESĽP tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument sporovej strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Ústavný súd SR opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného ľudského práva na spravodlivé súdne konanie podľa SR a článku 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd, je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd v uznesení sp. zn. z 23.6.2004 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného ľudského práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 ods. 1 a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“ Porovnávajúc odôvodnenie napádaného rozsudku s uvedeným zákonným ustanovením a jeho výkladom, je zrejmé, že súd sa ním dôsledne neriadil. Z odôvodnenia napádaného rozsudku totiž nie je možné zistiť vyššie uvedené pre rozhodnutie súdu relevantné skutočnosti, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku nielen neúplným, ale i nezrozumiteľným, čo zároveň bráni odvolaciemu súdu napádaný rozsudok preskúmať. V odôvodnení rozsudku absentuje dostatočná a presvedčivá argumentácia, na základe akých myšlienkových úvah pri aplikácii ktorých konkrétnych ustanovení akého zákona dospel súd k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno o tom, že reklamné pútače boli nainštalované celú dohodnutú dobu od 28.4.2017 do 30.8.2017. Rovnako sa súd žiadnym uspokojivým spôsobom nevysporiadal s tým, prečo zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania dopytom na žalobcu ohľadom predloženia elektronickej podoby fotografií pri demontáži pútačov, a to na zistenie, či je možné s týmito dátumami ich vyhotovenia manipulovať, dokonca tento návrh žalovaného na doplnenie dokazovania ani len nespomenul, čím si značne takéto odôvodňovanie uľahčil. Navyše nie je zrejmé, prečo súd priznal žalobcovi zmluvnú pokutu zrovna vo výške istiny žalovanej pohľadávky, teda vo výške 2.520,- Eur. Bez takéhoto odôvodnenia tak rozsudok súdu pôsobí nielen nepresvedčivo, ale javí známky svojvoľnosti a arbitrárnosti, čo je v rozpore s princípom právneho štátu. Tým súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania v plnom rozsahu.

12. Žalobca odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaného podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalovaný v odvolaní zotrváva na skutkovo vyvrátených tvrdeniach o nepreukázaní, že mu bolo žalobcom plnené po celú dobu prenájmu, ako aj o tom, že žalobca neuniesol dôkaznú povinnosť. Žalovaný v zásade iba opakuje tvrdenia, s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal, ku ktorým sa žalobca vyjadroval v konaní. Žalovaný tvrdí, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by bolo žalobcom plnené po celú dobu prenájmu a že žalobca mal povinnosť zasielať žalovanému priebežné správy o plnení počas celej tejto doby, žalovaný však pravdivosť tohto tvrdenia nepreukázal. Žalovaný, ktorého v tejto otázke zaťažovalo dôkazné bremeno, žiadny dôkaz v tomto smere súdu nepredložil, preto tento argument žalovaného zostal v rovine nepodložených a právne irelevantných tvrdení. Žalovaný počas celého rozhodného obdobia žiadnym spôsobom nenamietal a nespochybňoval samotné poskytovanie služieb žalobcom aj v SMS správach sa štatutárny zástupca žalovaného vyjadroval iba k svojej povinnosti zaplatiť vystavenú faktúru. Žalovaný za poskytnuté služby žalobcu prijal odplatu od tretej osoby, a to prevádzkovateľa kúpeľov v Lipóte, ktorú skutočnosť kvalifikovane nepoprel. Žalobca v súlade s uznesením súdu zo dňa 13.9.2019 v súdom stanovenej lehote do 14.10.2019 predložil súdu všetky návrhy na doplnenie dokazovania a na podporu svojich tvrdení označil dôkazy, ktoré podľa žalobcu mohli prispieť k objasneniu veci a zároveň pripojil listinné dôkazy, ktorými vyvracia pochybnosti žalovaného, či mu žalobca vôbec nejaké reklamné služby poskytol. Žalovaný v zmysle uznesenia súdu z 13.9.2019 neoznačil žiadne dôkazy a neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, ktorými by poprel skutkové tvrdenia žalobcu, nepredložil ani návrhy na vykonanie dôkazov a ani námietky k návrhom žalobcu na vykonanie dôkazov, teda neuplatnil si prostriedky procesnej obrany včas. Žalovaný až v podaní z 11.11.2019 sa vyjadril k dôkazom predloženým žalobcom, avšak nepredložil žiadne návrhy na vykonanie dôkazov ohľadom žalobcom predloženej elektronickej podoby fotografií pri demontáži pútačov na zistenie, či je možné s dátumami ich vyhotovenia manipulovať. Žalovaný až na pojednávaní dňa 4.12.2019 navrhol, aby súd doplnil dokazovanie v tomto smere dopytom na žalobcu. Ust. zakotvuje povinnosť tvrdenia. Stranu zaťažuje bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, má procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, teda sa prejaví v meritórnom

rozhodnutí veci. Žalobca sa stotožňuje s postupom súdu, ktorý po márnom poučení o zákonnej a sudcovskej koncentrácii konania pred súdom dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo svojom tvrdení, že by nebolo žalobcom plnené po celú dohodnutú dobu prenájmu, že žalobca mal povinnosť zasielať žalovanému priebežné správy o plnení počas celej tejto doby a preto jeho obranu spočívajúcu v ničím nepodložnom tvrdení súd správne považoval za postačujúcu. S poukazom na ust. o sudcovskej koncentrácii konania môže súd v rozsahu stanovenom zákonom odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Ust. ustanovuje právnu povinnosť a sankciu za jej porušenie. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. V prípade porušenia tejto povinnosti môže nastúpiť sankcia predpokladaná v ust. , , príp. aj iné právne následky. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana mohla vykonať skôr, ak by konala starostlivo. Preto žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že postupom súdu mu bolo znemožnené uskutočniť jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Cieľom ust. až 154 je prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania. Strany sporu majú v konaní rovné postavenie, spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu, s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom sa nedopustil ani žiadnej vady konania pre ktorú by rozhodnutie bolo nedostatočné, resp. nepreskúmateľné. Žalobca má za to, že súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa .

13. K tvrdeniu žalovaného, že výška zmluvnej pokuty v sume 2.520,- Eur nie je dostatočne odôvodnená a pôsobí tak svojvoľne a arbitrárne, že napádaný rozsudok súdu neobsahuje dostatočné odôvodnenie svojich záverov a je v rozpore s ust. žalobca uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočné, presvedčivé a logické, pričom zohľadňuje aj ustálenú súdnu prax. Žalobca k tvrdeniu žalovaného, že priznaná zmluvná pokuta je neprimerane vysoká uviedol, že zmluvná pokuta bola v čase rozhodnutia súdu vyššia preto, že splatnosť faktúry nastala v roku 2017, pričom súd rozhodol až v roku 2019. Žalobca pritom zaslal žalovanému upomienku, výzvu na zaplatenie a podal žalobu v roku 2017, čím vykonal všetko preto, aby mohol čím skôr ukončiť spor. Skutočnosť, že počas súdneho konania sa výška zmluvnej pokuty zvyšovala, nebola spôsobená konaním žalobcu, ale najmä konaním žalovaného, ktorý porušil svoje zmluvné povinnosti. Celková výška zmluvnej pokuty plne závisí od doby, po ktorú dlžník svojou zmluvnou pokutou zabezpečenú povinnosť neplní - čím dlhšia doba je omeškania, tým vyššia je zmluvná pokuta. Použitie moderačného práva predstavuje vážny zásah do zmluvnej voľnosti strán, a preto by malo byť využité len výnimočne a v odôvodnených prípadoch, ak sa výška pokuty javí neprimerane vysoká. Súd sa pri svojich úvahách o primeranosti zmluvnej pokuty a prípadnom použití moderačného práva zaoberal všetkými relevantnými okolnosťami prípadu a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. V rozsudku NS SR z 29.3.207, sp. zn. Najvyšší súd skonštatoval, že určenie výšky zmluvnej pokuty je zásadne vecou vzájomnej dohody zmluvných strán. Neznamená to však, že v každom jednotlivom prípade môže byť dohodnutá pokuta v neobmedzenej výške. Primeranosť zmluvnej pokuty je treba posúdiť s prihliadnutím k celkovým okolnostiam právneho úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval, ako i vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti. V uznesení z 30.9.2013, sp. zn. Najvyšší súd vo vzťahu k zmluvnej pokute uviedol, že účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie, t. j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda predovšetkým čeliť porušeniu povinnosti, lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Okrem toho zmluvná pokuta má aj funkciu reparačnú, lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však zmluvná pokuta môže zahŕňať aj ďalšie sumy, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, pričom zmluvná pokuta je nezávislou od vzniku škody. K námietkam žalovaného ústavného charakteru, žalobca uviedol, že z judikatúry ESĽP vyplýva, že odôvodnenie rozsudku nemusí dať odpoveď na každú poznámku, pripomienku alebo návrh za podmienky, že ide o takú otázku, ktorá vo svetle právnych záverov konajúceho súdu nie je relevantná a nevyhnutná pre rozhodovanie vo veci. Podľa žalobcu z odôvodnenia rozsudku dostatočne jasne vyplýva, na základe akých právnych skutočností súd rozhodovanú vec posúdil a svoje závery

dostatočne odôvodnil. Preto je žalobca názoru, že rozsudok súdu nemožno považovať za svojvoľný, arbitrárny a nepreskúmateľný, ako tvrdí žalovaný v podanom odvolaní. Žalobca sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožňuje a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

14. Ďalšie písomné vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), v prvom rade dospel k záveru, že nakoľko sa žalovaný odvolal v rozsahu všetkých výrokov rozsudku súdu prvej inštancie, je jeho odvolanie voči výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti žalobou uplatnenej zmluvnej pokuty zamietol, podané neoprávnenou osobou.

16. Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

17. Pokiaľ teda ide o odvolanie žalovaného proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý výrok bol v celom rozsahu v prospech žalovaného, keďže ním bola žaloba čiastočne zamietnutá, žalovaný nebol osobou oprávnenou na podanie odvolania voči nemu. Odvolaciemu súdu preto nezostávalo iné, ako s použitím ust. odvolanie žalovaného voči výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie ako podané neoprávnenou osobou odmietnuť.

18. Pokiaľ ide o zvyšnú časť odvolania žalovaného, t. j. jeho odvolanie voči výrokom I. a III. napadnutého rozsudku, krajský súd po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle a .

19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcu domáhajúceho sa zaplatenia odmeny za poskytnuté reklamné a propagačné služby vyhovel, vrátane priznania nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, keď súd dospel k záveru, že žalobca preukázateľne poskytol dohodnuté služby žalovanému, avšak žalovaný žalobcovi dohodnutú odmenu nezaplatil, z ktorého dôvodu vznikol žalobcovi nárok aj na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty, pri ktorej však súd považoval za dôvodné uplatniť moderačné právo pre jej neprimeranú výšku.

20. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie odmeny za poskytnuté reklamné a propagačné služby pre žalovaného, ako aj na zaplatenie zmluvnej pokuty, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

21. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia dohodnutej odmeny za výrobu a montáž 7 kusov reklamných pútačov rozmerov 1,4 x 0,6 metra na zadných sklách autobusov v lokalite Bratislava a okolie v termíne od 28.4.2017 do 30.8.2017. Súd prvej inštancie uzavrel, že nárok

žalobcu je dôvodný, nakoľko mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca predmetnú reklamnú službu žalovanému v zmysle jeho objednávky po celú dohodnutú dobu poskytol. S týmto skutkovým záverom súdu prvej inštancie sa stotožňuje aj odvolací súd. Obranu žalovaného v podanom odvolaní, že žalobca nepreukázal, že reklamné plochy boli osadené po celú rozhodnú dobu od 28.4.2017 do 30.8.2017, považuje za účelovú. Osadenie reklamných plôch žalobca preukázal jednak fotografiami zo dňa 26.4.2017- teda zo dňa predchádzajúceho dňu dohodnutého začatia plnenia, pričom na týchto fotografiách boli zachytené aj EČ autobusov (č. l. 59 -60 spisu), ďalej čestným vyhlásením zamestnanca žalobcu Y. L., ktorý nainštaloval predmetné pútače a po rozhodnú dobu kontroloval ich osadenie, pritom neobstojí obrana žalovaného v podanom odvolaní, že tento svedok je zaujatý, pretože tento v čase podania čestného vyhlásenia už nebol zamestnancom žalobcu, teda na ňom nebol finančne závislý ako tvrdil žalovaný. Ďalej nepriamo vyplýva okolnosť osadenia pútačov aj z predloženej sms komunikácie so štatutárnym zástupcom žalovaného zo dňa 5.6.2017 a 11.7.2017, v ktorých tento nijakým spôsobom osadenie reklám, či ich nepoškodenie nespochybňuje. Existenciu ústnej dohody strán o tom, že by sa žalobca zaviazal žalovanému zasielať priebežne fotografie autobusov, na ktorých boli osadené reklamy, sa žalovanému v spore preukázať nepodarilo, z objednávky zo dňa 18.4.2017 (č. l. 4 spisu) takýto záväzok žalobcu nevyplýva, teda v tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný pritom nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu, že samotnému žalovanému bola za poskytnuté reklamné služby vykonaná úhrada kúpeľmi v Lipóte v Maďarsku, čo bol predmet reklamy. Priam nelogicky potom vyznieva tvrdenie žalovaného, že žalobca mal dňa 26.4.2017 reklamné pútače na autobusy osadiť, s čím mu vznikli určité výrobné náklady a potom by ich zrejme podľa žalovaného mal predčasne odstrániť. Je tiež potrebné uviesť, že pokiaľ si žalovaný zmluvne nezabezpečil povinnosť žalobcu pravidelne mu zasielať fotografie osadených pútačov počas rozhodnej doby, bolo jeho vecou, aby si prípadne sám osadenie reklamných pútačov počas rozhodnej doby kontroloval. Žalovaný však počas dohodnutej doby plnenia u žalobcu žiadnu reklamáciu poskytnutých služieb neuplatnil. Podľa čestného prehlásenia svedka Y. L., začal tento vykonávať demontáž reklamných pútačov dňa 1.9.2017. Riadne poskytnutie reklamných a propagačných služieb žalovanému potvrdila tiež výpoveď svedka Y. I. na pojednávaní dňa 4.12.2019. V danom prípade ide síce o zamestnanca žalobcu, avšak nejde o jediný dôkaz preukazujúci riadne poskytnutie služieb žalobcom, žalobca v spore predložil viac dôkazov (výpoveď svedka I., čestné prehlásenie L., fotodokumentácie zo dňa 26.4.2017, písomná objednávka, sms komunikácia), ktoré spoločne preukazujú odôvodnenosť nároku žalobcu a riadne poskytnutie predmetu plnenia žalovanému v zmysle objednávky zo dňa 18.4.2017.

22. Pokiaľ potom žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nezistil riadne skutkový stav, pretože nevykonal žalovaným navrhované dokazovanie ohľadom určenia času vyhotovenia fotografií majúcich zachytávať dátum demontáže reklamných pútačov z autobusov, tak takýto návrh na dokazovanie považuje aj odvolací súd za nadbytočný, pretože aj s ohľadom na ostatné už predložené dôkazy by takéto ďalšie dokazovanie na zisťovanie skutočného času ich vyhotovenia bolo nadbytočné a nehospodárne. V danom prípade totiž bolo riadne poskytnutie plnenia žalobcom preukázané dostatočne aj inými dôkazmi. Žalovaný pritom takýto návrh urobil až na poslednom pojednávaní dňa 4.12.2019, na ktorom bol vyhlásený rozsudok a nie bezodkladne potom, ako mu bola doručená príslušná fotodokumentácia dňa 2.11.2019 do jeho elektronickej schránky a ani vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 8.11.2019.

23. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie porušil koncentračnú zásadu, keď prihliadol na dôkazy, ktoré neboli navrhnuté a predložené žalobcom včas - t. j. najmä čestné vyhlásenie Y. L., výsluch svedka Y. I., tak k tomuto odvolací súd uvádza, že takáto obrana žalovaného je opäť účelová, v snahe zvrátiť výsledok konania, keď predmetné dôkazy boli podstatné pre posúdenie nároku žalobcu, potreba ich predloženia vyplynula z priebehu konania podľa toho, ako žalovaný spochybňoval nárok žalobcu a i keď žalovaný už v odpore voči platobnému rozkazu namietal, že reklama nebola poskytovaná po celú dohodnutú dobu, tak potreba predloženia a vykonania týchto dôkazov vyplynula predovšetkým z priebehu pojednávania dňa 13.9.2019, kedy súd prvej inštancie pojednávanie odročil s tým, že stranám uložil povinnosť oznámiť súdu všetky návrhy na dokazovanie do 14.10.2019. V tejto lehote žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 11.10.2019 - č. l. 98 spisu, navrhol aj výsluch svedka I., aj predložil čestné prehlásenie svedka L.. je založený na koncentrácii, cieľom je predovšetkým čo najrýchlejšie rozhodnutie sporu, avšak zváženie, ktoré z navrhnutých dôkazov súd vykoná a či je spravodlivé v príslušnej fáze súdneho konania tieto dôkazy pripustiť, je vždy na úvahe súdu. V predmetnej veci bolo pritom pripustenie takýchto dôkazov dôvodné vzhľadom na to, že žalovaný

rozporoval riadne poskytnutie služieb žalobcom a nepripustenie týchto dôkazov by bolo v rozpore s princípom spravodlivosti ( ).

24. Pokiaľ potom žalovaný v odvolaní namieta neplatnosti objednávky zo dňa 18.4.2017 z dôvodu, že túto podpísal zamestnanec žalobcu Y. I., tak odvolací súd poukazuje jednak na znenie ust. , výpoveď svedka I. na pojednávaní dňa 4.12.2019 a plnomocenstvo zo dňa 17.4.2017 (č. l. 132 spisu), z ktorých vyplýva, že Y. I. bol oprávnený za žalobcu takúto objednávku so žalovaným uzavrieť. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dôvodne pripustil dôkaz výsluchom svedka I. a predložením príslušného plnomocenstva, nakoľko tieto dôkazy boli podstatné pre náležité rozhodnutie veci.

25. Žalovaný v odvolaní tiež nesúhlasil s priznaním žalobcovi zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 2.520,- Eur, teda vo výške priznanej istiny, keď dôvodil, že takáto zmluvná pokuta je neprimerane vysoká a tiež že súd prvej inštancie nedostatočne zdôvodnil výšku priznanej zmluvnej pokuty, keď uplatnil svoje moderačné právo. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom zmluvnej pokuty dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa s týmto uplatneným nárokom žalobcu vysporiadal dostatočne a vyčerpávajúco v ods. 10 až 12 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. V predmetnej veci bola v zmysle objednávky zo dňa 18.4.2017 dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,5% z vyfaktúrovanej sumy (2520,- Eur) za každý deň omeškania. Je nepochybné, že účelom takto dohodnutej zmluvnej pokuty, bolo zabezpečiť včasné splnenie peňažnej povinnosti žalovaným. Pokiaľ ide o výšku zmluvnej pokuty, táto musí byť primeraná, teda musí zodpovedať predovšetkým hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. So všetkými týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí podrobne zaoberal. Dospel k správnemu záveru, že výška zmluvnej pokuty je vzhľadom na hodnotu zabezpečenej povinnosti neprimerane vysoká, pričom túto neprimeranú výšku spôsobuje predovšetkým dĺžka omeškania žalovaného, pričom za rok omeškania žalovaného predstavuje výška zmluvnej pokuty sumu 4.599,- Eur. Aktuálne je žalovaný v omeškaní už viac ako štyri roky, teda zmluvná pokuta priznaná v zmysle objednávky, by bola skutočne neprimerane vysoká. Avšak je potrebné prihliadnuť aj na to, že v danom prípade mala zmluvná pokuta slúžiť na ochranu podnikateľského subjektu a zabezpečiť mu včasné splnenie peňažnej povinnosti klienta objednávajúceho si reklamné služby, ktoré musí žalobca vyrobiť, inštalovať, načo potrebuje zamestnávať zamestnancov, ktorým musí včas vyplácať mzdy. Bolo teda tiež povinnosťou žalovaného pri uzatváraní objednávky, zodpovedne uvážiť nielen únosnosť dojednanej zmluvnej pokuty, ale aj mieru rizika pri jej dojednávaní. Vzhľadom na všetky tieto okolnosti považuje odvolací súd výšku priznanej zmluvnej pokuty v sume 2.520,- eur, teda vo výške priznanej istiny, najmä vzhľadom na dobu omeškania žalovaného, ktorý navyše odplatu od kúpeľov Lipót prijal už v roku 2017, za primeranú. Neobstojí pritom ani tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v časti zmluvnej pokuty nedostatočne odôvodnil a že ide o arbitrárne rozhodnutie. Z ods. 12. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva jeho úvaha pri moderovaní výšky priznane zmluvnej pokuty, ako aj všetky kritériá, ktoré pri znižovaní výšky dohodnutej zmluvnej pokuty uplatnil. Odvolací súd uzatvára, že pomer výšky priznanej zmluvnej pokuty a hodnoty zabezpečenej pohľadávky je vzhľadom na dĺžku omeškania žalovaného (aktuálne viac ako 4 roky) primeraný a opodstatnený vzhľadom na sledovaný účel zmluvnej pokuty, ktorým malo byť zabezpečenie včasného splnenia záväzku žalovaným.

26. Posledný odvolací argument žalovaného smeroval k tomu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je náležite odôvodnené, čo spôsobuje, že je arbitrárne. Ani s týmto odvolacím argumentom sa však odvolací súd nestotožňuje, nakoľko, ako vyplýva z už vyššie uvedeného, považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne a náležite odôvodnené. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúce, dostatočne zrozumiteľne odôvodnené a logicky konzistentné, dáva odpoveď na všetky podstatné argumenty sporových strán, náležite hodnotí výsledky vykonaného dokazovania vo vzájomných súvislostiach a odôvodňuje náležite aj zvolené právne posúdenie veci. Napadnuté rozhodnutie spĺňa základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd v predmetnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovení a splnil riadne, výsledky vykonaného dokazovania náležite vyhodnotil a svoje právne závery dostatočne odôvodnil.

27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou žalovaného, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny,

vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, odvolaním žiadnej zo strán osobitne nenapadnutého, s použitím a potvrdil.

28. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím v zmysle , rozhodol odvolací súd ex offo podľa a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).