Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-82-2026.pdf
PDF · 110.83 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/82/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr. Tomáša Brinčíka a Mgr. Martina Vozára v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., E. XXX/X, okr. A., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí dňa 05. augusta 2026 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 9PP/10/2026 zo dňa 12.05.2026, a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.
o d ô v o d n e n i e :
Uznesením Okresného súdu Trenčín 9PP/10/2026 zo dňa 12.05.2026 bolo rozhodnuté nasledovne:
„Podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s použitím § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Tr. zák. sa návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom E. XXX/X, XXX XX D., okr. A., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, zamieta.“
Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože po jeho vyhlásení podal ihneď proti nemu odsúdený sťažnosť do zápisnice o verejnom zasadnutí, ktorú písomne dodatočne prostredníctvom obhajcu odôvodnil nasledovne:
„Uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 9PP/10/2026-55, rozhodol súd na verejnom zasadnutí dňa 12.05.2026 v trestnej veci A. B. o tom, že návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom E. XXX/X, XXX XX D., okres A., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamieta (ďalej ako „napadnuté uznesenie“).
Predmetné uznesenie bolo oznámené odsúdenému jeho vyhlásením na verejnom zasadnutí dňa 12.05.2026. Odsúdený A. B. a jeho obhajca podali ihneď ústne do zápisnice sťažnosť voči vyššie citovanému uzneseniu. Týmto podaním predkladá ods. A. B. prostredníctvom svojho ustanoveného obhajcu odôvodnenie podanej sťažnosti.
Sťažnosť voči uzneseniu súdu, ktorým bol návrh odsúdeného A. B. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietnutý, podávame nakoľko napadnuté uznesenie súdu považujeme za nezákonné. Nesúhlasíme s hodnotením prvostupňového súdu ohľadom splnenia, resp. nesplnenia zákonných podmienok
pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, konkrétne podmienok preukázania polepšenia a prognózu vedenia riadneho života.
Prvostupňový súd v odôvodnení sťažnosťou napadnutého uznesenia konštatoval splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, avšak súčasne dostatočné nesplnenie prvej materiálnej podmienky (že vo výkone trestu odsúdený plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie) a nesplnenie ani druhej materiálnej podmienky (t.j. že sa od neho môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, teda, že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy).
Pokiaľ ide o prvú zákonnú (formálnu) podmienku pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody u ods. A. B. (vykonanie potrebnej pomernej časti výmery uložených a nariadených výkonov trestu odňatia slobody, kedy ku dňu 07.01.2026 odsúdený vykonal polovicu z výmery trestov uložených mu v trestných veciach vedených na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 0T/47/2024, na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 0T/37/2024 a na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 0T/33/2024 a sp. zn. 0T/18/2024) táto bola podľa názoru súdu splnená.
Argumentáciu našej sťažnosti zameriame iba na splnenie druhej materiálnej podmienky, ktorá podľa názoru prvostupňového súdu nebola splnená.
Ad 1/ Podmienka polepšenia
Vo vzťahu k prvej materiálnej podmienke, či odsúdený počas doterajšieho výkonu trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie, súd konštatuje jej nesplnenie s prihliadnutím na správanie sa odsúdeného, nedostatočne kritický postoj odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti a rovnako i nedostatky spočívajúce v porušeniach zákonných a interných predpisov upravujúcich výkon trestu. Podľa názoru súdu si odsúdený neuvedomuje škodlivosť svojho protiprávneho konania, pre ktoré sa dostal do výkonu trestu odňatia slobody a takýto postoj nemôže byť prejavom polepšenia. Oľutovanie trestnej činnosti odsúdeným a prezentovaný postoj odsúdeného na verejnom zasadnutí vyhodnotil súd ako účelový a nie celkom úprimný. Súčasne súd poukázal na viaceré záznamy odsúdeného v RT, ktoré súvisia s páchaním totožnej trestnej činnosti. Zároveň súd konštatoval, že u odsúdeného zistil viaceré porušenia ústavného poriadku- porušenia interných predpisov, ktorých sa odsúdený dopustil dňa 19.06.2025 a 10.02.2026.
So záverom prvostupňového súdu o nesplnení druhej materiálnej podmienky nesúhlasíme. Máme za to, že vo vzťahu k preukázaniu polepšenia nie každý aspekt spávania či splnená/nesplnená povinnosť odsúdeného znamená jeho polepšenie/nepolepšenie a je relevantná pri posudzovaní tejto podmienky. Polepšeniu môže príkladmo nasvedčovať, že sa odsúdený zúčastňuje programov určených na predchádzanie trestnej činnosti, rozpozná a reflektuje okolnosti, ktoré v minulosti prispeli k tomu, že páchal trestnú činnosť, pracuje, zlepšuje svoje znalosti a schopnosti s cieľom uplatniť sa v spoločnosti, získava náhľad na svoju trestnú minulosť a úprimne ľutuje svoje konanie. Vo všeobecnosti nie je vhodné vychádzať iba z počtu získaných disciplinárnych odmien a uložených disciplinárnych trestov, pretože taký počet bez uvedenia, za čo boli uložené, nemá výpovednú hodnotu z hľadiska polepšenia a nápravy. Primárne je potrebné hodnotiť, za čo boli odsúdenému uložené disciplinárne odmeny a tresty a nie koľko mu ich bolo uložených. Ak odsúdený nezískal disciplinárnu odmenu alebo nemá zahladený disciplinárny trest, automaticky to neznamená, že nedošlo u neho k polepšeniu. V takýchto prípadoch je potrebné skúmať argumenty a iné skutočnosti, ktoré môžu svedčiť o skutočnom polepšení odsúdeného bez ohľadu na neexistenciu disciplinárnych odmien či naopak existenciu nezahladených disciplinárnych trestov.
V prípade odsúdeného A. B. je z hodnotenia ústavu (ÚVTOS Dubnica nad Váhom) zrejmé, že správanie a vystupovanie odsúdeného je na požadovanej úrovni, k personálu sa správa slušne, pokyny a nariadenia personálu plní, konfliktné a vzťahové problémy nevyvoláva. V oboch ústavoch (najprv v ÚVTOS Leopoldov v období od 21.3.2024 do 23.6.2025, tak aj v ÚVTOS Dubnica nad Váhom od 23.6.2025 doposiaľ) bol pracovne zaradený. V ÚVTOS Leopoldov bol zaradený na pracovisku zameranom na kovovýrobu, pričom bol dlhodobo kladne hodnotený a za vzorné plnenie si pracovných povinností bol dvakrát disciplinárne odmenený. V ÚVTOS Dubnica nad Váhom je tiež pracovne zaradený,
a to na pracovisku kde sa vyrábajú komponenty pre automobilový priemysel. V rámci činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného vykonáva pomocné, čistiace a upratovacie práce v rámci sektora, jeho okolia a dlhodobo i v centrálnych sprchách pre odsúdených. Pravidelne pomáha s výmenou odevných zvrškov pre odsúdených, v prípade potreby sa dobrovoľne zúčastňoval prác pri odhŕňaní snehu v zimnom období. Máme za to, že polepšeniu odsúdeného jednoznačne nasvedčuje jeho stále pracovné zaradenie, aktívny a dobrý prístup k činnostiam, o čom svedčia aj udelené disciplinárne odmeny.
Pokiaľ ide o porušenia interných predpisov odsúdeným, dňa 19.06.2025 mal odsúdený porušiť pracovnú disciplínu tým, že prenášal nepovolené veci (2 ks šedého gumeného obrusu a kovovú fixku s bielou farbou), za čo bol odsúdenému uložený disciplinárny trest- pokarhanie a dňa 10.02.2026 odsúdený nevykonával jemu pridelenú prácu, ale vykonával prácu, ktorú mal pridelenú iný odsúdený, čo bolo vyriešené dohovorom. Bez toho, aby obhajoba akýmkoľvek spôsobom mala záujem bagatelizovať porušovanie interných predpisov, obhajoba zdôrazňuje, že v prvom prípade išlo o porušenie interných predpisov približne spred roka (prenášanie nepovolených vecí), kde disciplinárny trest nie je zahladený a v druhom prípade išlo o menej závažné porušenie povinností (vykonávanie práce iného odsúdeného), ktoré by podľa názoru obhajoby ani nemalo mať nejako výrazný vzťah k procesu polepšenia. Podľa slov odsúdeného pomáhal odstraňovať spojovníky a ukladať tesnenia označené prideleným číslom odsúdeného POLANCO LARA Jorge Alberto. Aj v tomto prípade je zrejmé, že odsúdený má pozitívny vzťah k práci, „nefláka sa“, a samotná skutočnosť vykonávania inej práce mohla byť spôsobená nepochopením na strane odsúdeného, preto toto porušenie interných predpisov by nemalo znamenať, že sa odsúdený nepolepšil.
Na margo postoja odsúdeného, súd s poukazom na hodnotenie ústavu, nepovažuje postoj odsúdeného za dostatočne kritický, prejavuje síce ľútosť nad trestnou činnosťou, no vo vzťahu k uväzneniu. Protiprávnosť svojho konania si neuvedomuje dostatočne, pretože sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti rovnakého charakteru. Obhajoba sa s takýmto záverom nestotožňuje a zvýrazňuje, že pri posudzovaní správania a plnenia povinností odsúdeného vo výkonu trestu je nutné reflektovať celý priebeh výkonu trestu a rovnako tak aj pri hodnotení formovania kritického postoja odsúdeného k trestnej činnosti je nutné reflektovať celkový vývoj odsúdeného v tomto priebehu. S prihliadnutím na vykonané dôkazy- oboznámenú Odpoveď na žiadosť o doplňujúce hodnotenie k Pp- ods. A. B.- možno konštatovať, že postoj odsúdeného k trestnej činnosti sa formoval postupne plynutím času, ako aj pôsobením na jeho osobu v rámci plnenia programu zaobchádzania. Kým v roku 2024 (dňa 19.4.2024 a 24.4.2024) bol odsúdený k spáchaniu trestného činu nekritický, v roku 2025 sa ku skutkom formálne priznáva a v roku 2026 (dňa 11.3.2026) trestnú činnosť pri pohovore priznáva, prejavuje ľútosť nad samotným uväznením a dňa 12.05.2026 na verejnom zasadnutí odsúdený prezentoval kritický postoj k trestnej činnosti, ľutuje to, už by to v živote neurobil. Úprimný záujem odsúdeného vyhýbať sa trestnej činnosti obdobného charakteru je zrejmý aj z vykonaného opatrenia, resp. odstránenia prostriedku páchania trestnej činnosti- predaja jeho auta. Odsúdený identifikoval okolnosti, ktoré ho k nej viedli, odstránil prostriedok svojho minulého závadného konania.
K súdom zdôrazňovanej skutočnosti „protiprávnosť svojho konania si odsúdený neuvedomuje dostatočne, o čom svedčí aj opakované páchanie trestnej činnosti rovnakého charakteru“, obhajoba pripomína, že túto skutočnosť nemožno vyhodnocovať izolovane. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odsúdený sa dopustil v priebehu jedného kalendárneho mesiaca štyroch skutkov (dňa 29.01.2024, 17.02.2026, 18.02.2024 a 26.02.2024), za tieto bol uznaný vinným a odsúdený štyrmi trestnými rozkazmi (trestný rozkaz Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 0T/18/2024, zo dňa 01.02.2024; trestný rozkaz Okresného súdu Trnava, sp. zn. 0T/47/2024, zo dňa 18.02.2024; trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 0T/37/2024, zo dňa 20.02.2024 a trestný rozkaz Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 0T/33/2024, zo dňa 29.02.2024), za ktoré mu bol uložený sumárne nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky a 9 mesiacov (1 rok + 6 mesiacov + 1 rok + 1 rok a 3 mesiace). Vo všetkých prípadoch súd pri ukladaní trestu prihliadol na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona (recidívu). Odsúdený bol vzatý do väzby dňa 29.02.2024 a dňa 21.03.2024 nastúpil na výkon trestu. Obhajoba je toho názoru, že zmena postoja odsúdeného k trestnej činnosti, ako aj uvedomenie si dôsledkov trestnej činnosti prišla až s represívnym pôsobením nepodmienečného trestu odňatia slobody, preto vyhodnocovať polepšenie odsúdeného na základe skutočností, ktoré nastali pred nástupom do výkonu trestu nie je objektívne.
Ad 2/ Podmienka očakávania vedenia riadneho života
Podľa názoru súdu nebola splnená ani druhá materiálna podmienka, ktorou je dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode, t.j. neexistencia rizika jeho recidívy. Súd opätovne zdôraznil, že s prihliadnutím na trestnú minulosť odsúdeného, opakovanú špeciálnu recidívu a opakovaný výkon nepodmienečného trestu, je podľa názoru súdu riziko recidívy značné a nesporné.
Obhajoba nesúhlasí s týmto záverom súdu, nakoľko uvedený záver dostatočne nereflektuje ústavno- právne a doktrinálne východiská pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Uvedený záver odráža formalistický prístup prvostupňového súdu pri hodnotení očakávania vedenia riadneho života odsúdeným v budúcnosti. Ide o výrazne zjednodušený prístup súdu pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení, keď rozhodujúcim dôkazom je odpis z registra trestov a z neho vyplývajúca trestná minulosť odsúdeného. Táto zjednodušujúca a mechanická prax, kedy súdy často predvídajú, že spáchaná trestná činnosť odsúdeného v minulosti automaticky bude viesť k neistej prognóze vedenia riadneho života, je neprijateľná.
V prípade zisťovania prognózy vedenia riadneho života odsúdeného nie je možné vychádzať len z informácií datovaných k okamihu odsúdenia osoby a tieto identické argumenty automaticky preberať. Takýto postup – opätovné zohľadnenie trestnej minulosti odsúdeného- považujeme za postup v rozpore so zásadou zákazu dvojitého pričítania. Podľa judikatúry Ústavného súdu ČR (nález ÚS ČR z 28.11.2018, II. ÚS 482/18; nález ÚS ČR z 4.3.2026, III. ÚS 255/26) sa porušenia ústavne zaručeného práva (čl. 40 ods. 5 Listiny), ako aj zákazu dvojitého pričítania súdy dopúšťajú tým, že v súvislosti s posudzovaním ďalšej podmienky podmienečného prepustenia, ktorou je predpoklad, či by odsúdený pri prepustení na slobodu viedol riadny život, vychádzajú len z trestnej minulosti odsúdeného, bez zohľadnenia komplexných a aktuálnych informácií, ktoré vypovedajú o stupni jeho nápravy a sú dôležité z hľadiska prevencie opakovania trestnej činnosti. Trestná minulosť odsúdené nesmie byť súdmi posudzovaná mechanicky s dôrazom na počet predchádzajúcich odsúdení.
Súhlasíme, že trestná minulosť odsúdeného vo všeobecnosti predstavuje dôležité hľadisko pri posudzovaní podmienok podmienečného prepustenia, avšak hodnotenie prognózy vedenia riadneho života v budúcnosti zásadne nemôže byť založené len na nej. Je nutné zohľadniť aj ďalšie aktuálne poznatky o osobnosti odsúdeného, stave jeho nápravy, prostredí, v ktorom by sa ocitol, keby bol podmienečne prepustený na slobodu, tiež okolnosťami spáchanej trestnej činnosti pri zameraní na mieru prekonania subjektívnych príčin tejto trestnej činnosti na strane odsúdeného.
Prognóza vedenia riadneho života sa vzťahuje na budúcnosť, t.j. na dobu po eventuálnom prepustení z výkonu trestu, a jej nedostatok nemožno dedukovať výlučne z minulého správania sa odsúdeného. Trestnú minulosť nemožno hodnotiť mechanicky. Ústavný súd Českej republiky (nález ÚS ČR z 28.11.2018, II. ÚS 482/18) vo svojom prelomovom náleze uvádza: Bez zasadenia do kontextu kriminálnej kariéry a života odsúdeného nie je samé o sebe určujúce, koľkokrát bol odsúdený potrestaný, koľkokrát bol vo výkone trestu odňatia slobody či koľkokrát sa neosvedčil po podmienečnom prepustení, dokonca žiadna z týchto skutočností sama o sebe nemôže vylúčiť možnosť podmienečného prepustenia, pokiaľ odsúdený skutočne zmenil svoj život. Inšpirujúc sa vyššie citovaným nálezom ÚS ČR nie je možné vylúčiť možnosť podmienečného prepustenia pre akúkoľvek definovanú skupinu odsúdených, a to ani u chronických recidivistov či páchateľov závažnej kriminality, ak zákonodarca všeobecne pripustil možnosť podmienečného prepustenia u všetkých odsúdených.
Hodnotenie očakávaní vedenia riadneho života nie je možné založiť len na počtoch odsúdení či výkonov nepodmienečného trestu odňatia slobody. Takéto údaje sú príliš zovšeobecňujúce pre úsudok o možnom budúcom vedení riadneho života odsúdeného
v konkrétnom prípade. Navyše podľa právnej teórie sa pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody nevyžaduje 100%-né presvedčenie o tom, že odsúdený nespácha ďalší trestný čin; očakávanie vedenia riadneho života, resp. dovŕšenie nápravy odsúdeného v budúcnosti je zo svojej podstaty predpokladom pravdepodobnostným. Tomu zodpovedajú aj závery kriminologických výskumov, podľa ktorých dochádza k opusteniu kriminálnej dráhy postupne.
S poukazom na uvedené máme za to, že v prípade ods. A. B. je splnená i druhá materiálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Kladná prognóza vedenia riadneho života je daná, odsúdený má zabezpečené adekvátne materiálne a sociálne zázemie (zamestnanie, ubytovanie, kontakty s rodinou). Práve tieto faktory ovplyvňujú možnosť reintegrácie odsúdeného do spoločnosti.
Zároveň sa nám na záver žiada dodať, že podmienečné prepustenie funguje ako motivačný prvok pre odsúdeného páchateľa, aby sa aktívne zapojil v rámci výkonu trestu do programov zaobchádzania, ktoré by mali mať nielen preventívny účinok z hľadiska recidívy, ale aj integrujúce a restoratívne účinky. Nad rámec toho možnosť podmienečného prepustenia pozitívne ovplyvňuje väzeňskú atmosféru, dáva väzňom perspektívu prepustenia, a tým ich stimuluje k pozitívnym aktivitám a do určitej miery i paralyzuje niektoré negatívne účinky pobytu vo väzení. V neposlednom rade podmienečné prepustenie obsahuje nástroje pre pokračovanie procesu resocializácie, pretože je spojené so stanovením skúšobnej doby. Hroziaci „Damoklov meč“ nariadenia výkonu zvyšku trestu znižuje riziko potenciálnej recidívy.
Na základe uvedeného ods. A. B. žiada, aby Krajský súd v Trenčíne preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia.
Poukazujúc na vyššie uvedené skutkové a právne argumenty odsúdený A. B. žiada, aby Krajský súd v Trenčíne napadnuté uznesenie Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 9PP/10/2026-55 zo dňa 12.05.2026 zrušil a rozhodol tak, že odsúdeného A. B. podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody a stanovuje mu skúšobnú dobu (v rozsahu podľa úvahy súdu).“
Prokurátor sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal práva podať proti nemu sťažnosť. Ku dňu rozhodnutia o sťažnosti krajský súd neobdržal písomné vyjadrenie prokurátora k podanej sťažnosti.
Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré predchádzalo tomuto výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie napadnutého uznesenia. Okresný súd postupoval procesne správne, keď o návrhu odsúdeného v súlade s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa pred okresným súdom k priebehu doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie.
V rámci preskúmania správnosti samotného výroku napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.
Podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“) súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa § 66 ods. 3 Tr. zák. ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 Tr. zák. a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2 Tr. zák.
V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného, krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného, rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto súvislosti považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.
Na základe preskúmania správnosti výroku samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého sťažnosťou odsúdeného, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Krajský súd považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa ktorých u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie, na ktoré bolo poukázané aj v napadnutom uznesení, podmieňuje podmienečné prepustenie splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v predpísanej dĺžke, preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázaním dôvodnej možnosti očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
V odôvodnení svojho rozhodnutia, na obsah ktorého týmto krajský súd poukazuje v celom rozsahu v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovaných pomerných častí trestov podľa § 66 ods. 3 Tr. zák., avšak nebola kumulatívne u neho splnená podmienka materiálna, teda preukázanie polepšenia a tiež podmienka odôvodnenej pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného v prípade jeho podmienečného prepustenia. Okresný súd správne poukázal na to, že očakávanie vedenia riadneho života odsúdeným pre prípad jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody musí byť založené na všestrannom zhodnotení osobnosti odsúdeného z hľadiska doterajšieho pôsobenia výkonu trestu odňatia slobody so zohľadnením všetkých poznatkov o správaní sa odsúdeného aj pred nástupom výkonu trestu, zohľadnením možností jeho nápravy a zohľadnením jeho osobných pomerov.
Podľa názoru krajského súdu záver okresného súdu o nesplnení zákonnej podmienky preukázania polepšenia odsúdeného plnením svojich povinností a správaním sa počas výkonu trestu má úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Podľa správnych zistení okresného súdu v napadnutom uznesení odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody plní program zaobchádzania čiastočne. Doposiaľ mu boli udelené dve disciplinárne odmeny pre plnenie pracovných povinností, avšak boli u neho zistené aj dve porušenia povinností súvisiace s plnením pracovných povinností, z ktorých jedno porušenie bolo riešené aj uložením disciplinárneho trestu.
Z hľadiska preukázania polepšenia v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. sa však podľa názoru krajského súdu vyžaduje, aby odsúdený počas celej doby výkonu trestu dodržiaval ústavný poriadok a normy správania sa. Tu treba zdôrazniť, že súdna prax z hľadiska splnenia podmienky preukázania polepšenia akceptuje možnosť existencie určitých nedostatkov v krátkej dobe po nástupe z dôvodu adaptačných problémov, avšak takéto nedostatky z hľadiska preukázania polepšenia nemožno akceptovať u odsúdených, ktorí majú skúsenosť s podmienkami výkonu trestu, teda u odsúdených, ktorí sú opakovane vo výkone trestu pre recidívu trestnej činnosti. Ak sa teda v prejednávanom prípade počas výkonu trestu zistili nedostatky v správaní sa odsúdeného a v plnení si svojich povinností, s ohľadom aj na to, že odsúdený nie je prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody, nie je podľa názoru krajského súdu možné vyvodiť odôvodnene rozumný záver, že odsúdený plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák.
Okresný súd ďalej správne uviedol, že pri posudzovaní polepšenia je okrem samotného dobrého správania odsúdeného ďalším dôležitým predpokladom aj kritický postoj odsúdeného k trestnej činnosti. Za súladný s výsledkami vykonaného dokazovania je aj záver okresného súdu, podľa ktorého nemá odsúdený dostatočný kritický náhľad na páchanú trestnú činnosť, a v tejto súvislosti okresný súd tiež dôvodne poukázal, že odsúdený je opätovne vo výkone trestu odňatia slobody pre spáchanie úmyselnej trestnej činnosti.
Napriek tomu, že už vyššie uvedený správny záver okresného súdu o nesplnení prvej materiálnej podmienky je zákonným dôvodom pre zamietnutie návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, krajský súd považoval za správne aj závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa ktorých záverov odsúdený nespĺňa ani zákonnú podmienku, spočívajúcu v odôvodnenej pozitívnej prognóze budúceho správania sa odsúdeného v prípade jeho podmienečného prepustenia pred vykonaním celého uloženého trestu odňatia slobody. V prípade odsúdeného je resocializačná prognóza vyhodnotená ako menej priaznivá, a to najmä vzhľadom na trestnú minulosť odsúdeného, keďže na jeho nápravu nemali vplyv ani predchádzajúce odsúdenia a ani predchádzajúce opakované výkony trestu odňatia slobody. Odsúdený tak zjavne svojím správaním nepreukázal, že predchádzajúce výkony trestu odňatia slobody vôbec splnili svoj výchovný účel viesť ho k tomu, aby viedol riadny život v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.
V tejto súvislosti krajský súd opakovane považuje za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska účelu trestu pri recidíve odsúdeného, ktorý už vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody, vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u neho došlo k opakovanému spáchaniu trestnej činnosti (vrátane špeciálnej recidívy) napriek predchádzajúcim opakovaným výkonom trestu odňatia slobody, ktoré ho v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. mali viesť k vedeniu riadneho života. Zo skutočnosti, že odsúdený musel opätovne vykonávať trest odňatia slobody pre úmyselnú trestnú činnosť, logicky vyplýva, že ani predchádzajúca najprísnejšia forma trestu (výkon trestu odňatia slobody) odsúdeného neodradila od následného porušovania záujmov chránených Trestným zákonom úmyselnou formou, čo svedčí o zjavnej neúcte odsúdeného k týmto chráneným hodnotám aj napriek jeho osobnej skúsenosti s výkonom trestu odňatia slobody. Krajský súd sa na základe vyššie uvedených skutočností stotožnil so správnosťou záveru okresného súdu o nesplnení zákonných podmienok pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 66 ods. 1 Tr. zák.
Krajský súd pre doplnenie dodáva, že zohľadnenie trestnej minulosti odsúdeného nepredstavuje porušenie pravidla ne bis in idem (zákaz dvojitého pričítania) v zmysle čl. 40 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd, keď práve naopak sú tieto skutočnosti kľúčové pre odpovedanie na otázku, či možno od neho očakávať, že povedie riadny život (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 2253/2014 zo dňa 05.01.2015 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 650/2022 zo dňa 13.12.2022).
Keďže s poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti napadnutému uzneseniu okresného súdu nie je dôvodná, rozhodol podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
1) Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok. 2) Podľa § 415 ods. 1 veta druhá Tr. por. ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia.