Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1C-6-2020.pdf
PDF · 78.65 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1C/6/2020
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci žalobcu: T.. O. T., B.. XX.XX.XXXX, X.: U. XXXX/X, zastúpený advokátom: JUDr. Ľubomír Vanek, so sídlom: Potočná 169/85, Skalica proti žalovanej: P. T. G., B.. XX.XX.XXXX, X.: U. XXXX/X, U., zastúpená advokátkou: Mgr. Anna Šeniglová, so sídlom: Školská 6, Holíč o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Súd p r i z n á v a žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorej výške súd rozhodne po právoplatnom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 21.07.2020 domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanej vypratať nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu a to byť č. XX, číslo vchodu X, 1.p., s.č. stavby XXXX na pozemku reg. C KN parc.č. XXXX/XX, nachádzajúceho sa v k.ú. U., C. U., C. U., všetko zapísané na LV č. XXXXX a odovzdať ju žalobcovi do 5 dní od právoplatnosti rozsudku. Nárok dôvodil skutkovými tvrdeniami, že je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ktorý nadobudol pred uzavretím manželstva. Byt nie je predmetom vyporiadania BSM. Po rozvode manželstva vybavil a ponúkol žalovanej nový mestský byt v meste Skalica, ale žalovaná bezdôvodne možnosť odmietla. Odmietla aj možnosť odkúpenia predmetného bytu. Žalovaná naďalej byt užíva bez akéhokoľvek právneho dôvodu, pretože rozvodom manželstva právny dôvod bývania zaniká a manžel (vlastník) sa môže domáhať vypratania bytu podľa § 126 ods. 1 OZ. Nárok na bytovú náhradu nie je v zákone výslovne upravený a napriek tomu žalobca zabezpečil žalobkyni náhrady mestský byt a následne jej ponúkol na predaj predmetný byt. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil súdu výpis z LV č. XXXXX.
2. Žalovaná vo vyjadrení navrhla žalobu zamietnuť a priznať trovy konania. Poukázala na nedôvodnosť podanej žaloby, pretože v zmysle § 712 ods. 2 OZ za použitia analógie podľa § 853 OZ a § 704 ods. 1 OZ je žalovaná povinná sa z bytu vysťahovať až po zabezpečení bytovej náhrady. Žalovaná nemala inú možnosť bývania, preto zostala v byte bývať spolu s nezaopatrenými deťmi. Poprela skutkové tvrdenia žalobcu o ponuke a vybavení nového mestského bytu. Nikdy jej nevybavil žiadny náhradný byt. Žalovaná sa usiluje získať náhradný byt. Skutkové tvrdenia preukazovala predložením prípisy Mesta Skalica zo dňa 27.05.2020 o jej zaradení do evidencie uchádzačov o nájomný byt v meste Skalica. Dňa 24.05.2021 doručila súdu listinné dôkazy o pridelení nájomného bytu so súhlasom Mesta Skalica s uzavretím zmluvy zo dňa 26.04.2021, doklad o zaplatení zábezpeky, zmluvu o nájme z 30.04.2021, evidenčný list, zápisnicu o prevzatí bytu z 30.04.2021. Na pojednávaní dňa 25.05.2021 navrhla, aby jej súd priznal nárok na náhradu trov konania s tým, že jej vzniklo právo na užívanie predmetného bytu titulom starostlivosti o mal. deti a bola povinná z bytu sa vysťahovať až po tom, čo jej bol pridelený náhradný byt, teda žaloba nebola podaná dôvodne.
3. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 25.05.2021 vzal žalobu celkom späť, navrhol konanie zastaviť a nepriznať nárok na náhradu trov konania žiadnemu účastníkovi. Dôvodom späťvzatia žaloby bola skutočnosť, že žalovaná sa z bytu vysťahovala a preto odpadol dôvod na nárok uplatnený nárok žalobou. Dôvody späťvzatia doplnil na pojednávaní dňa 25.05.2021 s tým, že žiadosť o pridelenie bytu je datovaná 20.05.2020, teda až dňa roky po rozvode manželstva a žalobca opakovane vyzýval žalovanú, aby sa z bytu vysťahovala, ktoré výzvy žalovaná odmietala a aj iné návrhy na riešenie situácie. Nepredložil súdu žiadny dôkaz a ani návrhom na preukázanie predloženia konkrétneho návrhu nájomnej zmluvy alebo iného spôsobu zabezpečenia náhradného bývania.
4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok ( ďalej len C.s.p.) žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu celkom späť skôr než začalo pojednávanie, súd konanie zastavil.
8. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd postupoval v súlade s ustanovením § 256 ods. 1 C.s.p., v ktorom je transformovaná zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zavinenie treba posudzovať v príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. V kontradiktórnom spore pri zastavení konanie je teda kľúčovým zistenie, či a ak áno, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania. Kritérium procesného zavinenia súd posudzuje z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čoho sa žalujúca strana v spore domáhala a skutočnosti, pre ktorú žalujúca strana následne vzala žalobu späť s tým, aby bolo konanie zastavené. Ak nie je osvedčené, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním sa žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobného petitu, potom nie je dosť dobre možné hovoriť o súvislosti a teda ani procesnom zavinení medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnému petitu. V takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie sa strany sporu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby. V predmetnom spore žalobca vzal žalobu späť z dôvodu vysťahovania sa žalovanou z predmetného bytu po tom, čo si zabezpečila náhradný byt. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vypratania nehnuteľnosti - bytu, ktoré je výlučným vlastníkom po rozvode manželstva so žalovanou. Skutočnosť, že žalovaná sa dobrovoľne z bytu vysťahovala sa javí, ako správanie sa žalovanej v zmysle žalobného petitu.
12. Súd sa v tejto súvislosti zaoberal existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa odôvodňujúcich nepriznanie náhrady trov konania, keď súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, teda súd nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania vyžaduje zákon splnenie kumulatívne dvoch podmienok a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Medzi dôvody hodné osobitného zreteľa podľa súdnej praxe možno zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej
problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strán sporu, nízky príjem.
13. Súd v súvislosti s naplnením výnimočnosti a dôvodu hodného osobitného zreteľa v ďalšom posúdil povahu a okolnosti sporu. V predmetnom konaní žalobca uplatnil právo vlastníka na ochranu, keď sa domáhal po rozvode manželstva vypratania nehnuteľnosti a to bytu, ktorého je výlučným vlastníkom. V byte malo strany sporu založenú spoločný domácnosť. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené, mal. dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Po rozvode manželstva žalovaná ako manželka, ktorá užívala byt vo vlastníctve žalobcu má právo na náhradný byt v zmysle § 713 ods. 1 OZ v spojení s § 853 OZ s odkazom na rozhodovaciu prax v rozhodnutiach NS SR sp. zn. 3Cdo 43/99, 1Cdo 72/1999, 3M Cdo 19/2009 a zjednocujúcom stanovisku pod č. 39/2000. V zmysle ustálenej judikatúry právo na bytovú náhradu je spájané s bytom, ktorý má povinná osoba vypratať. To má za následok, že povinnosť zabezpečiť bytovú náhradu prechádza na osobu, ktorá má k bytu „dispozičné“ právo. Povinnosť zabezpečiť bytovú náhradu rozvedenému manželovi, ktorý má byt vypratať má rozvedený manžel, ktorý je vlastníkom bytu. Zabezpečenie bytovej náhrady je povinný vierohodne preukázať tak, aby mal nájomca skutočne objektívnu príležitosť uzavrieť zmluvu o nájme bytu. 14. Súd pri vyhodnotení povahy a okolností sporu má za to, že žalobca nepreukázal splnenie povinnosti o vierohodnom preukázaní skutočnosti, že žalovanej ako rozvedenej manželke zabezpečil bytovú náhradu tak, aby mala objektívnu príležitosť uzavrieť zmluvu o nájme bytu. Naopak bolo nepochybné, že žalovaná sa z predmetného bytu vysťahovala po tom, čo si sama na základe žiadosti o pridelenie bytu v máji 2020 zabezpečila bytovú náhradu. V prípade, že by sa žalovaná z bytu nevysťahovala mohol byť žalobca v spore úspešnou stranou, ale nedosiahol by účel sledovaný súdnym rozhodnutím - vypratanie žalovanej, keď by bol povinný žalovanej zabezpečiť bytovú náhradu. Žalovaná sama vyvíjala snahu o zabezpečenie bytovej náhrady, keď bola podľa oznámenia Mesta Skalica zo dňa 27.05.2020 zaradená do evidencie uchádzačov o nájomný byt a dňa 30.04.2021 uzatvorila zmluvu o nájme bytu. V čase podania žaloby dňa 212.07.2020 teda už žalovaná bola v evidencii uchádzačov o nájomný byt a žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal povinnosť zabezpečenia bytovej náhrady pre žalovanú. Súd preto v záujme spravodlivosti vyhodnotil žalobu podanú žalobcom ako nedôvodnú s následkom priznania žalovanej proti žalobcovi nároku na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak.