Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/165/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobcu: VERENA FOOD SL, so sídlom Urb Valdelagua 39, 455 93 Toledo, Španielske kráľovstvo, identifikačné číslo: TO-38938, právne zastúpený: VIRE law & consulting s. r. o., so sídlom Sasinkova 12, 811 08 Bratislava, IČO: 47 254 921, proti žalovanému: D. X. D., Q. X. XXXX/XX, XXX XX V. F., L. právne zastúpený: JUDr. Ing. Miroslav Čipák, advokát, so sídlom Vazovova 9/B, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 39 312,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. - 423 zo dňa 14.05.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. - 423 zo dňa 14.05.2025 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. - 423 zo dňa 14.05.2025 (ďalej ako „napadnutý rozsudok“ alebo aj ako „napadnuté rozhodnutie“) v právnej veci žalobcu VERENA FOOD SL, so sídlom Urb Valdelagua 39, 455 93 Toledo, Španielske kráľovstvo, identifikačné číslo: TO-38938 (ďalej aj ako „žalobca“), proti žalovanému D. X. D., Q. X. (ďalej aj ako „žalovaný“), o zaplatenie 39 312,50 eura s príslušenstvom, konanie v časti žaloby o zaplatenie 8 474,63 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8 474,63 eura od 21.04.2020 do zaplatenia zastavil (výrok I.), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 30 837,87 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 33 837,87 eura od 21.04.2020 do 07.10.2021, zo sumy 31 837,87 eura od 08.10.2021 do 20.10.2021, zo sumy 30 837,87 eura od 21.10.2021 do zaplatenia, a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 59,94 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (výrok III.).

2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení , , , a nasl., a nasl., a nasl., v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „“) a , , , a v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „CSP“).

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 42 312,50 € s príslušenstvom, ktorú odôvodnil tým, že on ako dodávateľ dodal žalovanému ako odberateľovi tovar - mrazené kuracie prsia v množstve 20 925 kg, za ktoré mu vystavil zálohovú faktúru (tzv. „Proforma Invoice“) č. 1/2020 zo dňa 20.02.2020 znejúcu na sumu 52 312,50 eura (ďalej aj ako „zálohová faktúra“ alebo aj ako „faktúra“). Tento tovar bol žalovanému riadne dodaný dňa 17.02.2020, čo vyplynulo aj z prepravného dokladu (tzv. „International Consignment Note“). Dňa 04.03.2020 žalovaný uskutočnil na predmetnú zálohovú faktúru čiastočnú úhradu vo výške 10 000 eur. Žalobca následne predžalobnou výzvou zo dňa 14.04.2020 vyzval žalovaného na úhradu zvyšnej časti kúpnej ceny vo výške 42 312 eur, žalovaný však svoj záväzok neuhradil.

Dňa 09.07.2020 súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že nerozporuje dodanie tovaru - mrazených kuracích pŕs žalobcom v množstve 20 925 kg, avšak namietal, že dodaný tovar nemal dohodnutú kvalitu. Dôvodil, že pri rozmrazení tovaru je bežná strata na jeho váhe 6-7 %, pričom však pri rozmrazení predmetného tovaru zaznamenal stratu na váhe tovaru až na úrovni 16 %, o čom bezodkladne spísal protokol o rozmrazení zo dňa 22.02.2020 (ďalej aj ako „protokol“) a podľa jeho vyjadrenia mal o tom informovať aj žalobcu a ten mal túto skutočnosť uznať, avšak medzi zmluvnými stranami nebola uzatvorená dohoda, ako sa vysporiadajú s touto skutočnosťou. Žalovaný v odpore neakceptoval žalobcom požadovanú kúpnu cenu vzhľadom na nedodržanú kvalitu dodaného mrazeného kuracieho mäsa. Navrhol preto, aby bola najprv po rokovaniach strán ustálená výška dlžnej sumy (vzhľadom na nadmerné straty pri rozmrazení tovaru) a následne, aby mu bola poskytnutá primeraná lehota na jej uhradenie, prípadne, aby bol medzi stranami dohodnutý splátkový kalendár.

V ďalších častiach odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah repliky žalobcu a dupliky žalovaného, ako aj obsah ďalších písomných podaní strán sporu a ich prednesov na nariadených pojednávaniach, obsah výpovede žalovaného ako strany sporu na pojednávaní konanom dňa 04.05.2022 ako aj výpovede pracovníka žalobcu W. E. F..

Súd prvej inštancie vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č.k. - 256 zo dňa 04.05.2022, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 39 312,50 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 42 312,50 eur od 21.04.2020 do 07.10.2021, zo sumy 40 312,50 € od 08.10.2021 do 20.10.2021 a zo sumy 39 312,50 € od 21.10.2021 do zaplatenia, ako aj náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a 100 % náhradu trov konania (výroky I. a III.), a konanie vo zvyšnej časti žaloby o zaplatenie 3 000 eur s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania zastavil (výrok II.). Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, na základe ktorého bol uvedený rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. - 338 zo dňa 21.11.2024 a vec bola v zrušenom rozsahu vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd v Bratislave v jeho zrušujúcom rozhodnutí vytkol, že súd prvej inštancie v predmetnom konaní pri spornej otázke riadnej a včasnej notifikácie vád dodaného tovaru žalovaným žalobcovi ( ) založil svoj záver na formálnom konštatovaní, že notifikácia žalovaného nespĺňa požiadavky jasnosti, zrozumiteľnosti a určitosti vo vzťahu k oznamovanej vade tovaru, pričom však tento svoj záver dostatočne nevysvetlil vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu a vyjadreniam strán sporu v konaní a z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva a nie je zrejmé akými úvahami sa súd prvej inštancie pri formulovaní svojho záveru riadil. Súd sa teda riadne a dostatočne nevysporiadal so spornou otázkou riadneho a včasného notifikovania vád tovaru žalovaným žalobcovi. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k tejto spornej otázke vyhodnotil za minimálne predčasné a odôvodnenie súdu prvej inštancie potom poukazujúc na uvedené súvislosti za nepreskúmateľné v rozpore s .

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie ustálil, že predmetom konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny vo výške 39 312,50 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 42 312,50 eur od 21.04.2020 do 07.10.2021, zo sumy 40 312,50 eur od 08.10.2021 do 20.10.2021 a zo sumy 39 312,50 € od 21.10.2021 do zaplatenia. Žalovaný oprávnenosť takto popísaného základu nároku žiadnym spôsobom nepopieral a nespochybňoval, pričom oprávnenosť výšky nároku z dôvodu ním tvrdenej požiadavky na zľavu z kúpnej ceny v kontexte ustanovení v spojení s namietal v rozsahu 16,2 % z celkovej kúpnej ceny vo výške 52 312,50 eur, t. j. v sume 8 474,63 eur.

Ďalej súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný v konaní ničím nepodložil svoje tvrdenie o tom, že by dodávaný tovar mal byť v tomto prípade zmrazený vzduchom (a nie vodou). Nedodanie tovaru v stave zmrazenom vzduchom preto samo osebe nemôže znamenať vadu tovaru (§ 422 ods. 1 Obchodného zákonníka), a bolo potrebné konštatovať, že tovar bol v tomto prípade dodaný v súlade s v stave zmrazenom obvyklým spôsobom, a to vodou.

Bolo preto potrebné ďalej skúmať rozhodujúce skutočnosti ohľadom straty na váhe tovaru, ktorý bol v danom prípade zmrazený vodou. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, a to so zhodnými tvrdeniami strán, ich nespornými tvrdeniami, ako aj vyjadrením žalovaného v rámci jeho prvého odvolania, súd prvej inštancie ustálil, že nakoľko kuracie mäso počas skladovania a čistenia absorbuje len malé množstvo vody, v danom sektore bola podľa zaužívaných zvyklostí strán a ustálenej obchodnej praxe obvyklá a kupujúcim bežne akceptovaná cca 6-8 %-ná vlhkosť mrazeného kuracieho mäsa, ktorá sa po rozmrazení prejavuje ako strata na váhe tovaru. Pri danom druhu tovaru (kuracie prsia zmrazené vodou) preto miera vlhkosti a po rozmrazení strata na váhe v rozmedzí 6 -8 % predstavovali prirodzenú vlastnosť tovaru, ktorá sa nepovažuje za vadu podľa a nasl. , a teda nemôže to byť predmetom prípadného nároku na dodatočnú zľavu z ceny tovaru.

Medzi stranami tak zostalo v konaní sporné, či dodaný tovar vykazoval vadu, ktorá by spočívala v nadmernej strate na jeho váhe po rozmrazení, t. j. v strate nad 8 %. Poukazoval na to, že strany predložili v konaní dva protokoly s rozličnými údajmi, a to žalobca protokol vystavený jeho subdodávateľom UAB GERTA BALTIC zo dňa 17.02.2020 (č.l. 190-191 s. spisu), podľa ktorého úroveň vlhkosti dodaného tovaru predstavovala 8 %, čo by znamenalo takú mieru straty na váhe, ktorá je ešte v medziach zmeny vlastnosti tovaru tolerovanej stranami podľa ich zaužívanej obchodnej praxe. Žalovaný zase predložil do konania protokol k rozmrazeniu kuracích pŕs (č.l. 55 s. spisu), ktorý mal byť spísaný dňa 22.02.2020 v jeho prevádzkarni a ktorý obsahoval zistenie, že po rozmrazení mal dodaný tovar na svojej váhe stratu až 16,2 %, ktorá by naopak znamenala nadmernú stratu.

Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v konaní nevyšlo najavo a žalovaný aj výslovne vo svojom odpore poprel, že by medzi stranami fungoval nejaký vopred dohodnutý mechanizmus riešenia reklamácie vád dodávaného tovaru. Zároveň ani jedna zo strán v konaní netvrdila, že by v dôsledku vytknutia vady tovaru, resp. ďalšieho priebehu riešenia reklamácie došlo k odstúpeniu od zmluvy buď na strane žalovaného, alebo na strane žalobcu. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané (a ani stranami tvrdené), že by si žalovaný pred osobným stretnutím konaným dňa 02.03.2020, resp. počas neho alebo aj po ňom, uplatnil prípadný nárok na odstránenie ním tvrdenej vady tovaru dodaním náhradného tovaru. Vo vzťahu k uskutočnenému stretnutiu dňa 02.03.2020 strany sporu zhodne uviedli, že na ňom vyšlo najavo, že tovar sa už vtedy nenachádzal v dodanom rozsahu a stave v prevádzkarni žalovaného a tento zrejme už bol spracovaný a použitý a aj samotný žalovaný vo svojej výpovedi uznal, že cca polovica tovaru už bola spracovaná. Vzhľadom na uvedené objektívne odpadla možnosť spätného odobratia tovaru z prevádzkarne žalovaného žalobcom a taktiež aj žalobca už stratil záujem na uvedenom spôsobe riešenia situácie vzhľadom na jej dovtedajší pre neho nepriaznivý vývoj a trval výlučne na zaplatení pohľadávky, a to aj jej splácaním. Podľa zhodného tvrdenia sa strany dohodli na postupnom splácaní pohľadávky žalobcu splátkami vo výške 10 000 eur (z ktorých žalovaný aj riadne zaplatil prvú splátku vo výške 10 000 eur dňa 04.03.2020). Súd prvej inštancie skonštatoval, že tvrdenie žalovaného, že strany sa mali na tomto splácaní dohodnúť aj s uznaním straty, zostalo počas celého konania nepreukázané. Toto tvrdenie žalovaného žalobca v konaní aj účinne vyvrátil obsahom predloženej komunikácie uskutočnenej stranami prostredníctvom aplikácie WhatsApp zo dňa 23.03.2020 a 25.03.2020. Z vykonaného dokazovania teda podľa súdu prvej inštancie nevyplynulo, že by sa strany dohodli na poskytnutí akejkoľvek zľavy z kúpnej ceny pre žalovaného po reklamácii tovaru, preto žalovaný nemohol v konaní požadovať, aby súd pri určovaní výšky uplatneného nároku žalobcu prihliadal na zľavu z kúpnej ceny, ktorá by bola stranami vzájomne dohodnutá.

Nakoľko sa žalovaný v konaní dožadoval poskytnutia zľavy z kúpnej ceny až v rozsahu 16,2 % z celkovej sumy nároku žalobcu , t. j. v sume 8.474,63 eur, pričom ohľadom tejto zľavy poukazoval aj na a na s tým, že tieto ustanovenia v spojení s upravujú prípady, keď kupujúci jednostrannými právnymi úkonmi najprv oznámi vady tovaru predávajúcemu a súčasne, resp. v nadväznosti na to si uplatní svoj nárok z vád tovaru, súd prvej inštancie skonštatoval, že síce kogentne neupravuje, ako má vyzerať oznámenie o vadách, ale keďže ide o právny úkon, musí oznámenie predovšetkým spĺňať predpoklad konkrétnosti, jasnosti a určitosti. Zákonná požiadavka konkrétnosti, jasnosti a určitosti tohto jednostranného hmotnoprávneho úkonu sa vyžaduje v identifikácii vád, ich popisu, vyjadrenia akým spôsobom sa vady prejavujú a v akom rozsahu. Ich konkretizácia musí byť vykonaná spôsobom, ktorým zabezpečí nezameniteľnosť vád s inými vadami a musí obsahovať informácie, ktoré sú už dostupné kupujúcemu v čase vykonania úkonu.

Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v daných súvislostiach bolo potrebné sa zaoberať po zrušení prvého rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom opätovne s otázkou, či žalovaný dostatočne preukázal, že včas uskutočnil už v poradí prvý (hmotnoprávny) právny úkon - notifikáciu vád v dostatočne konkrétnej, jasnej a určitej podobe z hľadiska vyššie uvedených požiadaviek a zároveň či žalovaný dostatočne preukázal, že by takisto určitým, zreteľným a nepochybným spôsobom uskutočnil konkrétnu jednostrannú voľbu zodpovednostného nároku, t. j. oznámenie o tom, akým spôsobom by žalovaný ako oprávnený subjekt žiadal s týmito vadami naložiť, a to vrátane možnosti uplatniť prípadný nárok na zľavu z ceny tovaru. Na základe uvedeného bolo potrebné sa zaoberať po zrušení prvého rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom opätovne s tým, či v konaní bola preukázaná dôvodnosť nároku žalovaného na zľavu z kúpnej ceny v kontexte ustanovení v spojení s , a to po riadnom vysporiadaní sa so spornou otázkou, či zo strany žalovaného došlo alebo nedošlo k včasnej a riadnej notifikácii vád tovaru, a keď áno či je možné takú zľavu pri rozhodnutí súdu zohľadniť podľa .

V ďalšom priebehu súdneho konania však žalobca podaniami zo dňa 07.04.2025 a zo dňa 05.05.2025 vzal bez uvedenia dôvodu žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 8 474,63 eura s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8 474,63 eura od 21.04.2020 do zaplatenia čiastočne späť, teda v časti celej žalovaným požadovanej zľavy z kúpnej ceny v rozsahu 16,2 %. Týmto dispozičným úkonom odpadol dôvod a zmysel ďalšieho dokazovania vo veci vo vyššie uvedených smeroch, a to aj vo vzťahu k zostávajúcim konkrétnym návrhom na vykonanie dôkazu.

Na základe uvedeného považoval súd prvej inštancie za neúčelné, nehospodárne a nadbytočné vykonať v konaní ďalšie výsluchy pracovníkov žalovaného prítomných pri spísaní protokolu zo dňa 22.02.2020 (F. V., F. O.), ako aj výsluch konateľa žalobcu Q. Q., pretože tieto výsluchy by objektívne nemohli ovplyvniť riadne ustálený skutkový a právny stav ohľadom zvyšku nároku vo výške 30 837,87 eur, ktorý po čiastočnom späťvzatí žaloby zostal predmetom sporu. Poukazoval na to, že výsluchy uvedených svedkov, ako aj konateľa žalobcu by mohli mať relevanciu jedine pri dokazovaní sporných skutočností v časti žalovaným požadovanej zľavy z kúpnej ceny v rozsahu 16,2 %, t. j. v časti žaloby o zaplatenie 8 474,63 eur s príslušenstvom, v ktorej časti však bolo konanie z dôvodu čiastočného späťvzatia žalobcu zastavené. Pokiaľ žalovaný v konaní navrhoval vykonať výsluch konateľa žalobcu aj všeobecne k objasneniu okolností samotného obchodu medzi stranami sporu, ako aj k objasneniu okolností dohôd, ktoré mali medzi stranami vzniknúť v súvislosti s týmto obchodom, súd prvej inštancie uviedol, že pri zostávajúcom nároku žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 30 837,87 eur nezostali medzi stranami, a to aj s ohľadom na výsledky doteraz vykonaného dokazovania, sporné žiadne podstatné okolnosti vzájomného obchodu, pričom ani žalovaný v súvislosti s týmto návrhom na doplnenie dokazovania neuviedol nič konkrétne, čo by len teoreticky mohlo ovplyvniť ustálené skutkové zistenia a právne závery súdu podľa predchádzajúcich odsekov odôvodnenia rozsudku. Súd prvej inštancie preto návrh na vykonanie týchto výsluchov zamietol a tieto dôkazy už nepripustil.

Na základe čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 07.04.2025 a 05.05.2025 súd prvej inštancie konanie v uvedenej časti žaloby podľa a , za súhlasu žalovaného zo dňa 12.05.2025, v časti zastavil (výrok I. napadnutého rozsudku).

V nadväznosti na uvedenú skutočnosť zároveň odpadol aj dôvod preskúmať námietku žalovaného, či by nepriznanie primeranej zľavy z kúpnej ceny v prípade vadnosti dodaného tovaru mohlo byť v rozpore so zásadou pacta sunt servanda, ako aj so zásadou poctivého obchodného styku ( ).

S poukazom na vyššie uvedené dôvody, súd prvej inštancie vyhovel žalobe v rozsahu celého nesporného zostatku kúpnej ceny vo výške 30 837,87 eura, na ktorú žalobcovi nepochybne vznikol nárok na základe kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným v zmysle a nasl. . Súd prvej inštancie zároveň v zmysle v spojení s , nariadenia vlády č. priznal žalobcovi aj úroky z omeškania z priznanej istiny vo výške 9 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry č. 1/2020 zo dňa 20.02.2020 (zohľadňujúc čiastočné úhrady žalovaného počas konania), keďže sa žalovaný nepochybne dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, ako aj sumu 40 eur titulom zákonom ustanovenej paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v obchodnoprávnom vzťahu podľa .

Pokiaľ žalovaný (prostredníctvom svojho právneho zástupcu) na nariadenom pojednávaní dňa 14.05.2025 namietal, že aj keď udelil súhlas s čiastočnými späťvzatiami žalobcu, nemal zachovanú lehotu päť dní na prípravu na pojednávanie vo vzťahu k tomu, aký môžu mať vplyv tieto čiastočné späťvzatia na zostávajúci nárok žalobcu, súd prvej inštancie uviedol, že v uvedených čiastočných späťvzatiach žaloby neboli uvedené žiadne také skutočnosti, ktoré by neboli žalovanému už aj predtým známe. Súd prvej inštancie preto nevidel dôvod na to, aby termín pojednávania určený na deň 14.05.2025 nebol vykonaný a pojednávanie uskutočnil. Súd na záver doplnil, že v ustanovení 178 ods. 2 ustanovuje lehotu spravidla 5 dní na prípravu na pojednávanie, pričom v daných súvislostiach sa vyžaduje, aby strany sporu vzhľadom na všetky okolnosti mali lehotu na prípravu na pojednávanie k dispozícii v primeranej dĺžke, čo súd vzhľadom na vyššie oznámené skutočnosti považoval za splnené aj v tomto konkrétnom prípade. Predmetnú námietku žalovaného preto súd prvej inštancie považoval za neopodstatnenú.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia a , , pričom dospel k záveru, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 59,94 %, keďže bol v tejto veci úspešný na 79,97 % a neúspešný na 20,03 % (neúspech žalobcu tvorila časť konania o zaplatenie 8 474,63 eura s prislúchajúcim príslušenstvom, keďže v tejto časti žalobca bez uvedenia procesne relevantného dôvodu vzal svoju žalobu čiastočne späť, čím procesne zavinil následné čiastočné zastavenie konania v tejto časti), t. j. čistý úspech žalobcu predstavoval 59,94 % (79,97 % - 20,03 %). O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný dňa 15.08.2025 v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu, z dôvodov podľa , a a namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie porušil procesné ustanovenia z dôvodu, že žalovaný nemal zachovanú päťdňovú lehotu na prípravu na pojednávanie v zmysle , vytýčené na deň 14.05.2025, nakoľko mu nebolo poskytnuté dostatočné časové obdobie, aby sa oboznámil s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom, ako aj s právnymi následkami, ktoré toto čiastočné späťvzatie zo sebou prinieslo. Poukazoval na to, že mu bola dňa 12.05.2025 doručená výzva súdu prvej inštancie, aby obratom súdu oznámil, či súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom, ktoré bolo ako príloha priložené k výzve. Zdôraznil, že predmetná výzva súdu mu bola doručená necelé dva dni pred konaním pojednávania (14.05.2025), pričom podľa dátumu uvedeného na samotnom čiastočnom späťvzatí žaloby, bolo toto podanie žalobcom spísané už dňa 07.04.2024. Súd prvej inštancie tak mal k dispozícii viac ako mesiac na to, aby žalovanému zaslal výzvu spolu s čiastočným späťvzatím žaloby, ale urobil tak až dňa 12.05.2025. S poukazom na popísané okolnosti mal žalovaný za to, že postupom súdu prvej inštancie došlo k zjavnému porušeniu jeho práva na zachovanie lehoty na prípravu na pojednávanie v zmysle , a teda konal v rozpore so zákonom a týmto svojim nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva do takej miery, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa .

Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie pochybil tým, že nevykonal ním navrhnutý dôkaz

- výsluch strany sporu - konateľa žalobcu Q. Q., ktorý navrhoval vykonať už v rámci pôvodného konania pred súdom prvej inštancie, ako aj v rámci pojednávania konaného po zrušení prvého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom. Zdôraznil, že na výsluchu žalobcu trval počas celého konania a mal za to, že jeho výsluch bol absolútne nevyhnutný, nakoľko ako jediný, okrem samotného žalovaného, sa vedel kvalifikovane vyjadriť k skutkovým okolnostiam sporu, k okolnostiam ohľadom dohôd, ktoré medzi stranami sporu vznikli v súvislosti so stratou na dodanom tovare a pod.. Žalovaný preto namietal, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch žalobcu - konateľa Q. Q., teda nevykonal nevrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čím založil odvolací dôvod podľa . Mal za to, že súdom prvej inštancie uvedené dôvody, pre ktoré výsluch žalobcu nevykonal sú nedostatočné a nezakladali dôvod na nevykonanie predmetného výsluchu. Obdobne to platí aj vo vzťahu k ním navrhnutým výsluchom svedkov F. V. a F. O., ktorých výsluch považoval za nevyhnutný pre ustálenie rozhodujúcich skutkových okolností. Súd prvej inštancie tak konal v rozpore s princípom zistenia skutkového stavu veci bez dôvodných pochybností a princípom formálnej pravdy.

Žalovaný taktiež namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle , resp. vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil.

5. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 19.09.2025 a uviedol, že žalovaný bol na pojednávanie konané dňa 14.05.2025 riadne a včas predvolaný, a teda bola zachovaná jeho lehota na prípravu na pojednávanie vzhľadom na doručenie tohto predvolania. Taktiež poukazoval na to, že ustanovenie stanovuje, že predvolanie na pojednávanie má byť doručené tak, aby strana mala dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred konaním pojednávania. Ide teda o orientačnú (pojem „spravidla“) lehotu, nie o kogentné a absolútne pravidlo, ktorého nedodržanie by automaticky spôsobovalo procesnú vadu. Poukazoval na to, že v danom prípade navyše nešlo o doručovanie predvolania na pojednávanie žalovanému, ale o doručenie doplnkového procesného úkonu žalobcu - čiastočného späťvzatia žaloby a súvisiacej výzvy súdu prvej inštancie, ktoré úkony podľa žalobcu nemohli byť posudzované v zmysle . Taktiež poukazoval na to, že právny zástupca žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby vyslovil výslovný súhlas a smerom k súdu v ňom nevyjadril žiadnu výhradu smerujúcu k nedostatku času na prípravu, ani nenaznačil akékoľvek porušenie jeho procesných práv. Zdôraznil, že žalovaný bol v konaní riadne zastúpený advokátom, od ktorého sa oprávnene predpokladá jeho schopnosť flexibilne reagovať na nové podania aj v kratšom časovom horizonte, osobitne v prípadoch, ak ide o procesný úkon, ktorý zjednodušuje alebo zužuje predmet sporu. Zároveň zo strany žalovaného nebolo preukázané, že by mu v dôsledku doručenia uvedených podaní v danom časovom rozpätí vznikla akákoľvek konkrétna procesná ujma, ktorá by mohla mať vplyv na uplatnenie jeho práv v konaní. K odvolacej námietke žalovaného ohľadom nevykonania výsluchu strany sporu - konateľa žalobcu, uviedol, že považuje postup súdu prvej inštancie pri vykonávaní dokazovania v predmetnej veci za plne súladný s princípmi, na ktorých spočíva , ako aj s ďalšími ustanoveniami tohto procesného kódexu, ktoré sledujú zabezpečenie efektívneho, rýchleho a hospodárneho priebehu súdneho konania, vrátane predchádzania zbytočným prieťahom. Mal za to, že vykonanie dôkazov formou výsluchu konateľa žalobcu a dvoch zamestnancov žalovaného navrhovaných ako svedkov, by bolo v rozpore s vyššie uvedenými princípmi. Vzhľadom na už v konaní vykonané procesné úkony - predovšetkým čiastočné späťvzatie žaloby - považoval za zrejmé, že tieto osoby by neboli schopné poskytnúť relevantné vyjadrenie ku skutkovým okolnostiam prípadu, ktoré boli rozhodujúce pre posúdenie zostávajúcej časti žalobného nároku. Poukazoval na to, že podľa vlastného tvrdenia žalovaného, mali byť jeho zamestnanci prítomní pri rozmrazení dodaného tovaru. Ich výpovede by sa tak mohli - v čase pred čiastočným späťvzatím žaloby - týkať výlučne otázky rozsahu údajnej nadmernej straty hmotnosti tovaru. Dôvodil, že táto skutková otázka však stratila právny význam, keďže žalobca v celom rozsahu ustúpil od tej časti žalobného nároku, ktorá zodpovedala žalovaným požadovanej zľave, a to práve s cieľom zúženia predmetu konania a jeho urýchlenia. Mal za to, že v dôsledku tohto späťvzatia zanikla jediná skutočná sporná otázka v konaní, ktorou bola výška straty hmotnosti po rozmrazení tovaru. Keďže rozsah tejto straty už nebol predmetom dokazovania, akýkoľvek výsluch ďalších osôb - či už konateľa žalobcu alebo zamestnancov žalovaného - by bol z hľadiska dokazovania irelevantný, nadbytočný a procesne nehospodárny. Ich výpovede by nemohli prispieť k objasneniu žiadnej skutkovej okolnosti relevantnej pre rozhodnutie súdu o zostávajúcej časti žalobného návrhu. S poukazom na uvedené žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa žalovaný vyjadril v odvolacej replike zo dňa 20.10.2025 a v celom rozsahu zotrval na dôvodoch svojho odvolania proti napadnutému rozsudku. Mal za to, že v podanom odvolaní preukázal, že postup súdu prvej inštancie viedol k porušeniu jeho práva na zachovanie lehoty na prípravu na pojednávanie v zmysle . Taktiež zotrval na argumentácii, že súd prvej inštancie pochybil vo svojom postupe, keď nevykonal ním navrhované dôkazy, a to konkrétne výsluch konateľa žalobcu Q. Q. a svedkov F. V. a F. O.. Mal za to, že vykonanie uvedených výsluchov by mohlo priniesť relevantné informácie k rozhodujúcim skutkovým okolnostiam sporu.

7. K odvolacej replike žalovaného sa žalobca vyjadril v odvolacej duplike zo dňa 28.11.2025 a odmietol námietku žalovaného, podľa ktorej malo dôjsť k porušeniu ustanovenia . Zdôraznil, že nie je zrejmé, prečo žalovaný, ak považoval súdom prvej inštancie určenú lehotu za nepostačujúcu na preštudovanie a vyhodnotenie obsahu čiastočného späťvzatia žaloby, nevyužil zákonom dané procesné prostriedky na predĺženie tejto lehoty, a to žiadosť o predĺženie lehoty určenej súdom, prípadne v krajnom prípade nepožiadal o odročenie vytýčeného pojednávania. Žalovaný však z vlastného rozhodnutia ani jeden z týchto procesných prostriedkov nevyužil ale naopak na výzvu súdu okamžite reagoval a predložil výslovný súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby. Žalobca preto považoval za zrejmé, že žalovaný bol schopný osvojiť si obsah čiastočného späťvzatia žaloby a vyhodnotiť jeho dôsledky pre ďalší priebeh konania; inak by súhlas ani nepredložil. Pri zohľadnení, že predmetné podanie žalobcu malo rozsah jednej strany a z obsahového hľadiska nešlo o komplikovaný materiál, mal za to, že jeho preštudovanie a vyhodnotenie nepredstavovalo pre žalovaného časovo náročný úkon, preto považoval námietku žalovaného o nedodržaní zákonnej lehoty na prípravu na pojednávanie za obštrukčnú a bez akéhokoľvek vecného či právneho základu. K námietke žalovaného ohľadom nevykonania ním navrhovaných výsluchov žalobcu a označených svedkov poukazoval na to, že medzi stranami bola uzavretá ústna kúpna zmluva podľa a nasl. , predmetom ktorej bol záväzok žalobcu dodať žalovanému tovar (mrazené kuracie prsia v množstve 20 925 kg) a záväzok žalovaného zaplatiť za dodaný tovar kúpnu cenu, čo nebolo sporné, a preto nebolo zrejmé, ako iné okolnosti týkajúce sa samotného obchodnoprávneho vzťahu chcel žalovaný výsluchmi objasňovať. Opätovne zdôraznil, že výpovede dvoch zamestnancov žalovaného by sa mohli (v čase pred čiastočným späťvzatím žaloby) týkať výlučne otázky rozsahu údajnej nadmernej straty hmotnosti tovaru. Uvedená skutková otázka však podaním čiastočného späťvzatia žaloby v celom rozsahu stratila právny význam, keďže žalobca v celom rozsahu ustúpil od tej časti žalobného nároku, ktorá zodpovedala žalovaným požadovanej zľave z kúpnej ceny. Výpovede navrhnutých svedkov teda nemohli prispieť k objasneniu žiadnej skutkovej okolnosti relevantnej pre rozhodnutie o zvyšnej časti žalobného nároku. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na to, že žalovaný nikdy počas celého súdneho konania nespochybnil zvyšnú časť žalobou uplatneného nároku, a preto považoval všetky ním vznesené návrhy na dokazovanie k tejto časti za úplne neopodstatnené.

8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v zmysle , po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a , postupom bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Podľa , kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

10. Podľa , v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa .

11. Podľa , predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.

12. Podľa , predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve.

13. Podľa , ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je predávajúci povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak tento účel nie je v zmluve určený, na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa.

14. Podľa , ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v , má tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru.

15. Podľa , kupujúci je povinný prezrieť tovar podľa možnosti čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu tovaru.

16. Podľa , právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo a) kupujúci vady zistil, b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa a , alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

17. Podľa , na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.

18. Podľa , ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny.

19. Podľa , nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie.

20. Podľa , ak vada nebola včas oznámená ( a ), môže kupujúci iba so súhlasom predávajúceho vykonať práva podľa odseku 2 alebo použiť právo na zľavu na započítanie s pohľadávkou predávajúceho. Toto obmedzenie neplatí, ak predávajúci o vadách vedel v čase dodania tovaru; pri právnych vadách je rozhodujúca doba ustanovená v .

21. Podľa , kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.

22. Podľa , kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

23. Podľa , predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

24. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

25. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalovaného a vyjadrením žalobcu k odvolaniu a ďalšími vyjadreniami strán sporu v odvolacom konaní, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, spôsobom súladným s dikciou ustanovenia rozhodnutie presvedčivo a náležitým spôsobom odôvodnil, keď sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom. Súd prvej inštancie vykonané dôkazy správne vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku.

27. Predmetom sporu po rozhodnutí odvolacieho súdu č.k. - 338 zo dňa 21.11.2024, ktorým zrušil v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie č.k. - 256 zo dňa 04.05.2022 vo vyhovujúcom výroku I. a vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania, bol nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar (mrazené kuracie prsia) od žalovaného vo výške 39 312,50 eura s príslušenstvom. Žalovaný v konaní v rámci svojej procesnej obrany namietal, že dodaný tovar mal vady spočívajúce v nadmernej strate na váhe po jeho rozmrazení v rozsahu 16,2 % z celkovej váhy tovaru, a preto požadoval zľavu z celkovej kúpnej ceny v zmysle (zo sumy vo výške 52 312,50 eura) vo výške 8 474,62 eura. Súd prvej inštancie sa po vrátení veci v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu mal opätovne zaoberať posúdením otázky, či v konaní bola preukázaná dôvodnosť nároku žalovaného na zľavu z kúpnej ceny v kontexte ustanovení v spojení s , a to po riadnom vysporiadaní sa so spornou otázkou, či zo strany žalovaného došlo alebo nedošlo k včasnej a riadnej notifikácii vád tovaru, a keď áno či je možné takú zľavu pri rozhodnutí súdu zohľadniť podľa . Žalobca však v ďalšom priebehu konania vzal podaniami zo dňa 07.04.2025 a zo dňa 05.05.2025 žalobu čiastočne späť v sume istiny vo výške 8 474,63 eura a súvisiaceho príslušenstva, teda v rozsahu žalovaným namietanej zľavy z kúpnej ceny tovaru vo výške 16,2 %. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 8 474,63 eur s príslušenstvom zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu vo výške 30 837,87 eura s príslušenstvom a priznal mu voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 59,94 % s tým, že konštatoval, že po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom v rozsahu žalovaným namietanej zľavy z kúpnej ceny, nezostali v konaní medzi stranami sporné žiadne podstatné okolnosti týkajúce sa vzájomného obchodu a odpadol dôvod a zmysel ďalšieho dokazovania vo vzťahu k existencii vád tovaru a spornej otázky zľavy z kúpnej ceny požadovanej žalovaným, a to aj vo vzťahu k zostávajúcim návrhom žalovaného na doplnenie dokazovania. Súd prvej inštancie mal za to, že zostatok kúpnej ceny za dodaný tovar vo výške 30 837,87 eura nebol žalovaným v rámci jeho procesnej obrany relevantným spôsobom sporovaný.

28. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť, či odvolacie námietky žalovaného sú dôvodné.

29. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie mu svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces tým, že žalovaný nemal zachovanú lehotu na prípravu na pojednávanie konané dňa 14.05.2025 v zmysle vo vzťahu k čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom, ktoré mu bolo súdom doručené pred nariadeným pojednávaním až dňa 12.05.2025, odvolací súd uvádza, že z obsahu súdneho spisu zistil, že strany sporu boli (prostredníctvom právnych zástupcov) predvolané na termín pojednávania vytýčeného na deň 14.05.2025 o 08:45 hodine priamo na pojednávaní súdu prvej inštancie konanom dňa 14.03.2025. Vo vzťahu k samotnému úkonu súdu - predvolanie na pojednávanie, je preto potrebné jednoznačne skonštatovať zachovanie lehoty na prípravu na pojednávanie v zmysle pre obe strany predmetného sporu. Z obsahu súdneho spisu ďalej vyplynulo, že dňa 07.04.2025 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorého obsahom bolo čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom, dňa 05.05.2025 bolo súdu doručené jeho doplnenie (špecifikácia) zo strany žalobcu. Výzvou zo dňa 09.05.2025 súd prvej inštancie uložil žalovanému, aby obratom oznámil, či s čiastočnými späťvzatiami žaloby súhlasí v zmysle , ktorú doručil žalovanému (cestou právneho zástupcu) spolu s podaniami žalobcu zo dňa 07.04.2025 a zo dňa 05.05.2025 dňa 12.05.2025 (č.l. 400 s. spisu). Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.05.2025 žalovaný (cestou právneho zástupcu) oznámil súdu, že vyjadruje súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby (č.l. 402 s. spisu). Na pojednávaní konanom dňa 14.05.2025 právny zástupca žalovaného namietol, že aj keď súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom, nemal vo vzťahu k nemu zachovanú lehotu päť dní na prípravu na pojednávanie, a to v otázke, aký môžu mať vplyv tieto čiastočné späťvzatia na zostávajúci nárok žalobcu. Súd prvej inštancie na pojednávaní uvedenej námietke žalovaného nevyhovel a vec prejednal a rozhodol, pričom konštatoval, že v predmetných čiastočných späťvzatiach žaloby neboli uvedené žiadne také skutočnosti, ktoré by doposiaľ žalovanému neboli známe. V bode 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie vo vzťahu k otázke zachovania lehoty na prípravu na pojednávanie pre žalovaného uviedol, že v čiastočných späťvzatiach žaloby sa neuvádzali žiadne také skutočnosti, ktoré by neboli žalovanému už aj predtým známe, pričom súd aj v úvode pojednávania konaného dňa 14.05.2025 dopredu oznámil, že tieto čiastočné späťvzatia žaloby bude považovať na účely rozhodovania o náhrade trov konania za dôvod, ktorým žalobca procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti. Súd prvej inštancie preto nevidel dôvod na to, aby termín pojednávania vytýčený na deň 14.05.2025 nebol vykonaný a pojednávanie uskutočnil. Poukazoval na to, že v ustanovení 178 ods. 2 ustanovuje lehotu spravidla päť dní na prípravu na pojednávanie, pričom v daných súvislostiach sa vyžaduje, aby strany sporu vzhľadom na všetky okolnosti mali lehotu na prípravu na pojednávanie k dispozícii v primeranej dĺžke, čo vzhľadom na uvedené považoval za splnené aj v tomto konkrétnom prípade.

S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a na zdôraznenie jeho správnosti dodáva, že z obsahu súdneho spisu bez pochybností vyplynulo, že žalovaný bol riadne predvolaný na pojednávanie vytýčené na deň 14.05.2025, a to priamo na pojednávaní konanom dňa 14.03.2025, a teda vo vzťahu k samotnému úkonu súdu - predvolanie na pojednávanie mal žalovaný lehotu na prípravu na pojednávanie stanovenú zachovanú. Na pojednávanie konané dňa 14.05.2025 sa žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne dostavil. Pritom platí, že ak sa strana na pojednávanie dostaví a bude žiadať o odročenie pojednávania z dôvodu nezachovania lehoty podľa , nemusí to vždy viesť k tomu, že súd pojednávanie na žiadosť strany odročí. Pri rozhodnutí o tom, či pojednávanie odročí, súd zváži, či nedodržanie päťdňovej lehoty mohlo negatívne ovplyvniť prípravu strany na pojednávanie. Dôvod na odročenie pojednávania v takomto prípade nebude daný najmä v tých prípadoch, v ktorých súd dospeje k záveru, že príprava na pojednávanie pre stranu nemohla byť spojená s vykonaním žiadnych osobitne náročných činností ako napríklad ďalšia porada zástupcu strany so stranou a pod. Pôjde najmä o prípady skutkovo jednoduchých vecí, konaní, v ktorých skutkové tvrdenia strany, najmä žalobcu, neboli druhou stranou spochybnené, alebo prípady pojednávaní odročených len z dôvodu vykonania stranami už skôr navrhnutých dôkazov. Z uvedeného je zrejmé, že ustanovenie, podľa ktorého majú mať strany spravidla najmenej päť dní na prípravu na pojednávanie, treba vyložiť v každom jednotlivom prípade s ohľadom na osobitosť procesnej situácie. Pritom možno dospieť nielen k záveru, že dostatočnou bude lehota kratšia ako päť dní, ale i lehota dlhšia (k tomu viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31.08.2023). V zmysle uvedeného odvolací súd konštatuje, že v danom prípade bolo potrebné skúmať, či vo vzťahu k podaniam žalobcu, obsahom ktorých bolo čiastočné späťvzatie žaloby a ktoré boli na vyjadrenie súhlasu s týmto dispozitívnym úkonom žalovanému doručené súdom dňa 12.05.2025 (teda dva dni pred nariadeným pojednávaním), vznikla na strane žalovaného potreba vykonania osobitne náročných činností vyžadujúcich prípravu na nariadené pojednávanie v rozsahu prevyšujúcom dva dni. Odvolací súd, posúdiac konkrétne a osobitné okolnosti procesnej situácie v predmetnom spore, kedy sa čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom vzťahovalo v zásade na všetky sporné otázky namietané žalovaným v rámci jeho procesnej obrany v konaní, a teda zohľadňovalo ním namietanú zľavu z kúpnej ceny za dodaný tovar vo výške 8 474,63 eura s príslušenstvom s tým, že táto otázka bola medzi stranami sporná od začiatku konania a žiadne iné (nové) skutočnosti neboli v predmetných podaniach žalobcu uvedené, dospel k záveru, že nedošlo k porušeniu a čas, ktorý mal žalovaný od doručenia čiastočných späťvzatí žaloby na prípravu na pojednávanie, bol dostatočný. Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že žalovaný dňa 12.05.2025 doručil súdu prvej inštancie súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom, a teda je zrejmé, že sa s uvedenými podaniami žalobcu dostatočne oboznámil a tieto vyhodnotil na to, aby mohol vyhlásenie v zmysle vykonať.

S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v konaní procesne správne postupoval, keď vyhodnotil lehotu na prípravu na pojednávanie konané dňa 14.05.2025 pre žalovaného v súvislosti s doručením čiastočných späťvzatí žaloby žalobcom, ako dostatočnú, a teda nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Odvolací súd preto posúdil uvedenú odvolaciu námietku žalovaného ako nedôvodnú.

30. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď zamietol jeho návrhy na vykonanie dokazovania výsluchom konateľa žalobcu Q. Q. a výsluchom svedkov F. V. a F. O., ktorých vykonanie považoval za nevyhnutné pre ustálenie rozhodujúcich okolností, odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci súd prvej inštancie v bodoch 15. a 17. napadnutého rozhodnutia podrobne a zrozumiteľne vysvetlil, z akých dôvodov v konaní nevykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu a výsluchom svedkov F. V. a F. O.. Konštatoval, že uvedené výsluchy by objektívne nemohli ovplyvniť riadne ustálený skutkový a právny stav ohľadom zvyšku nároku na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 30 837,87 eura, ktorý po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom zostal predmetom sporu, a ktorého dôvodnosť sa zakladala na nespornosti tohto nároku medzi stranami sporu, ako aj na preukázaní dôvodnosti tohto nároku jednoznačnými výsledkami doteraz vykonaného dokazovania. Poukazoval na to, že výsluchy uvedených svedkov, ako aj konateľa žalobcu by mohli mať relevanciu jedine pri dokazovaní sporných skutočností v časti žalovaným požadovanej zľavy v rozsahu 16,2 %, t. j. v časti žaloby o zaplatenie 8 474,63 eura s príslušenstvom, čo vyplynulo aj z vyjadrenia žalovaného zo dňa 31.03.2025, v ktorom navrhoval vypočuť konateľa žalobcu k výške vzniknutej straty na váhe tovaru a z nej vyplývajúcej výške zľavy z kúpnej ceny, v ktorej časti však bolo konanie na čiastočné späťvzatie žalobcu zastavené. K navrhovanému výsluchu konateľa žalobcu aj všeobecne k objasneniu okolností samotného obchodu medzi stranami sporu, ako aj k objasneniu okolností dohôd, ktoré mali medzi stranami vzniknúť v súvislosti s týmto obchodom, súd prvej inštancie uviedol, že pri zostávajúcom nároku žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 30 837,87 eura nezostali medzi stranami sporné žiadne podstatné okolnosti vzájomného obchodu, pričom ani žalovaný v súvislosti s týmto návrhom na doplnenie dokazovania neuviedol nič konkrétne, čo by len teoreticky mohlo ovplyvniť ustálené skutkové zistenia a právne závery súdu prvej inštancie uvedené v napadnutom rozhodnutí.

Odvolací súd sa s uvedenou argumentáciou súdu prvej inštancie stotožňuje a zdôrazňuje, že pri vykonávaní dokazovania nie je súd viazaný návrhmi strán sporu a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou strane odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia súd rozhodne, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná. Zároveň súd nevykonáva dokazovanie, ktoré nemá význam pre vec samu. Zo súdom prvej inštancie ustáleného skutkového stavu, ktorým je odvolací súd viazaný, bez pochybností vyplynulo, že žalovaný svoju procesnú obranu v konaní založil na argumentácii o existencii vád dodaného tovaru a jeho tvrdeného nároku na zľavu z kúpnej ceny v rozsahu 16,2 %. V uvedenom rozsahu žalobca vzal žalobu čiastočne späť, a teda predmetom sporu zostala len časť kúpnej ceny s príslušenstvom, vo vzťahu ku ktorej žalovaný nevzniesol žiadnu relevantnú námietku, ktorá by sporovala jeho dôvodnosť. Žalovaný v odvolaní argumentoval, že dôvodnosť predmetných dôkazných návrhov bola daná tým, že by z výsluchu konateľa žalobcu mali byť zistené samotné okolnosti obchodnoprávneho vzťahu medzi stranami, ako aj okolnosti dohôd, ktoré vznikli v súvislosti so stratou na dodanom tovare, a teda sa jednalo o otázky, ktoré neboli sporné, resp., pri ktorých odpadol dôvod ďalšieho vykonávania dokazovania, vzhľadom na žalobcom realizované čiastočné späťvzatie žaloby v rozsahu žalovaným namietanej zľavy z kúpnej ceny. Výsluch navrhovaných svedkov mal podľa tvrdení žalovaného preukazovať skutkové okolnosti nevyhnutné a kľúčové pre ustálenie rozhodujúcich okolností, z ktorej nejednoznačnej a všeobecnej formulácie nie je odvolaciemu súdu zrejmé, aké konkrétne tvrdenia žalovaného v rámci jeho procesnej obrany, by mali byť týmito dôkaznými prostriedkami preukazované.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na riadne a správne zistenie skutkového stavu veci a nevykonaním dokazovania žalovaným navrhnutým výsluchom konateľa žalobcu a svedkov F. V. a F. O. nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa , preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.

31. Odvolací súd ďalej uvádza, že za rešpektovania zásady viazanosti odvolacími dôvodmi sa zaoberal žalovaným uplatnenými odvolacími dôvodmi a s tým súvisiacou argumentáciou obsiahnutou v jeho odvolaní, v nadväznosti na čo konštatuje, že žalovaný ako odvolateľ síce v odvolaní uviedol, že ho podáva aj z dôvodu podľa (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), avšak opodstatnenosť jeho aplikácie relevantným spôsobom nezdôvodnil. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že na to, aby bol oprávnený a (zároveň) povinný zaoberať sa konkrétnou odvolacou námietkou/konkrétnym odvolacím dôvodom, nestačí len deklarovanie tohto odvolacieho dôvodu v odvolaní poukazom na konkrétne písm. ustanovenia , ale je potrebné uviesť aj konkrétne odvolacie námietky strany napĺňajúce ten, ktorý odvolací dôvod. Povinnosť úradného prieskumu odvolacieho súdu nad rámec dôvodov vymedzených odvolaním je zúžená len na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok (ktorých existenciu odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania na súde prvej inštancie, ktoré jeho vyhláseniu predchádzalo, nezistil). V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že žalovaný vo svojom odvolaní odvolací dôvod podľa iba deklaroval, ale konkrétne nenamietal, ktoré konkrétne skutkové tvrdenia vo vzťahu k jemu uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi zostávajúcu časť kúpnej ceny za dodaný tovar spolu s príslušenstvom považoval za nesprávne, respektíve, ktoré dôkazy a z akého dôvodu súd prvej inštancie vyhodnotil nesprávne, a tak táto nemohla byť ani predmetom prieskumu odvolacím súdom, a to vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi ( ).

32. Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že žalovaný podal odvolanie proti napadnutému rozsudku v celom jeho rozsahu, teda aj v rozsahu výroku I., ktorým súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 8 474,63 eura s príslušenstvom zastavil, proti ktorému je odvolanie prípustné podľa . Konkrétne odvolacie námietky však žalovaný voči predmetnému výroku napadnutého rozhodnutia neformuloval, pričom odvolací súd posúdil ako správny aj procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý výzvou zo dňa 09.05.2025 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril, či s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom v uvedenom rozsahu súhlasí. Žalovaný podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.05.2025 vyjadril súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby podľa . Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie postupoval správne, keď konanie v uvedenej časti zastavil a o tomto zastavení konania rozhodol v rozhodnutí vo veci samej (145 ods. 2 ).

33. Záverom odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany na spravodlivý proces (pozri napr. ). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ako „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

34. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia , potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným.

35. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a , , keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, odvolací súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

37. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).