Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6CoP-17-2021.pdf
PDF · 105.3 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/17/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a sudcov JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Marka Anovčina v právnej veci navrhovateľky F.. I. E., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. 377, zastúpenej Mgr. Róbertom Kutišom, PhD., LL.M., advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, Slovenských partizánov 1130/50, IČO: 42 282 641, proti manželovi navrhovateľky X. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností manželov na čas po rozvode k ich maloletej dcére Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, o odvolaní manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 11P/41/2020 - 31 zo dňa 28. januára 2021 takto
rozhodol:
I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo F.. I. E. a X. E., na čas po rozvode zveril maloleté dieťa manželov Q. E. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude vychovávať, zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, otca zaviazal prispievať výživným na maloletú Q. sumou 100,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že manželia uzatvorili manželstvo dňa 07.06.2014 v Považskej Bystrici a je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Považská Bystrica vo zväzku 22, ročník 2014, na strane 113, pod poradovým číslom 48. Z manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra Q.. Navrhovateľka uviedla, že intímne s manželom nežijú. Manžel ju upodozrieval z nevery, čo však nie je pravda. Práve jej manžel tvrdí, že má neustále iné ženy. V minulosti odišla zo spoločnej domácnosti z dôvodu nevery zo strany manžela, neskôr, keď sa vrátila do spoločnej domácnosti, obnovili spolunažívanie ale situácia sa znova opakovala. Manžel mal opäť pomer s touto ženou, ktorá je slobodná. Je pravdou, že manžela intímne odmietala, pričom dôvodom boli veľmi vážne rodinného problémy (mama mala onkologické ochorenie), ktoré problémy manžel netoleroval a neuznával, pričom tento stav trval tri - štyri mesiace. Tiež uviedla, že manželské spolužitie nie je možné obnoviť a má za to, že v budúcnosti by manželstvo nemohlo plniť žiadnu spoločenskú funkciu. Nemieni tolerovať aj manželove hodnoty, v dôsledku ktorých k ním prestali chodievať návštevy. Navrhovateľka je toho času na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa spolu vo výške 395,- eur mesačne. Hradí výdavky spojené s dieťaťom ako i svoje. Manžel navrhovateľky uviedol, že manželkou bol sústavne odmietaný, nechcela mať s ním intímny pomer, v tejto oblasti mali stále nejaký problém. Sama mu povedala, aby si pre sex našiel niekoho iného, a preto to takto riešil. Je pravda, že má intímny vzťah s inou ženou, avšak má za to, že keď manželka nechcela mať intímny pomer, má aj ona niekoho. Manželka je impulzívnejšia, má výkyvy
nálad a sama deklaruje, že sa treba pohádať, aby sa vyčistil vzduch. Mal za to, že keby začali spolu s manželkou komunikovať, prípadne vyhľadali odbornú pomoc, manželstvo by mohli ešte udržať. Pokiaľ ide o dcéru, uviedol, že sa jej venuje, snaží sa o ňu postarať. Tiež je pravdou, že u nich býva na striedačku jeho syn B., ktorý mal problém s drogami, bol na liečení, avšak alkohol nepije. Ak by bolo dieťa zverené do starostlivosti matky, na úprave styku sa s manželkou dohodnú a výživné by mohol platiť vo výške 100,- eur mesačne. Manžel navrhovateľky pracuje v spoločnosti Raven, a.s. ako manipulátor s príjmom okolo 700,- eur až 750,- eur mesačne. Má výdavky spojené s domácnosťou vo výške 150,- eur mesačne a platí hypotéku v sume 350,- eur mesačne. Z fotografií mal súd za preukázané, že na týchto je zobrazená vlajka USA ako rohožka pred vchodovými dverami domu a fotky Dr. Jozefa Tisa, pričom jedna sa nachádza nad poličkou so sklenenými pohármi a detskou hračkou. Maloletá Q. má v súčasnosti 2 roky a je zdravá. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa čl. 3 ods. 1 a čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 5, § 18, § 19 ods. 1 - 3, § 23 ods. 1 - 3, § 24 ods. 1, 4, 5, § 25 ods. 1, 2. § 28 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 Zákona o rodine. Dospel k záveru, že manželstvo manželov je trvalo a hlboko rozvrátené a ani do budúcnosti nie je predpoklad na zlepšenie vzťahov medzi manželmi. Manželia síce žijú v spoločnej domácnosti, avšak je to z dôvodu, že manželka do súčasnosti nedisponovala možnosťou samostatného bývania. Ako vyplýva z vyjadrení oboch manželov, manželstvo už dlhodobo neplní ani jednu zo svojich funkcií, čo nasvedčuje tomu, že manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Manželia spolu intímne nežijú viac ako rok, čo mal súd za preukázané z výpovede oboch. Príčinou, ktorá viedla k vážnemu rozvratu manželstva, bola nevera zo strany manžela, ktorý mal intímny vzťah s inými ženami, ktorú skutočnosť i sám potvrdil, pričom i toho času udržiava mimomanželský vzťah, ako i odlišný názor na domácnosť, starostlivosť o dieťa a hodnoty manžela, čo následne viedlo k ochladeniu citov manželky k manželovi. Z opakovaných vyjadrení manželky na pojednávaní vyplynula jednoznačná vôľa ukončiť manželstvo s manželom. Manželka k manželovi už nič necíti a i napriek tomu, že manžel je za zachovanie manželstva, podľa názoru súdu nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Hoci manžel má snahu manželstvo s manželkou udržať, súd nemôže nútiť manželku k tomu, aby zotrvala v nefunkčnom manželskom zväzku. Manželstvo za súčasnej situácie nemôže plniť svoj účel, vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, a preto súd manželstvo rozviedol, pričom prihliadol i na záujem maloletého dieťaťa. Na čas po rozvode súd zveril maloletú Q.u do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o dieťa riadne stará, čo vyplýva i z výpovede kolízneho opatrovníka. Hoci otec žiadal zveriť maloleté dieťa do svojej osobnej starostlivosti, bolo to z dôvodu, že podľa neho je matka emočne labilná, avšak táto skutočnosť sa žiadnym spôsobom v konaní nepreukázala. Pokiaľ ide o výživné, súd otca zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným v sume 100,- eur mesačne, na ktorej sume sa rodičia maloletého dieťaťa dohodli. Nakoľko rodičia nežiadali upraviť styk s maloletou Q., súd styk otca s ňou neupravil. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie manžel navrhovateľky. V podanom odvolaní uviedol, že v rozhodnutí súdu sú uvedené skutočnosti, na základe ktorých súd manželstvo rozviedol. Tieto nechce nijako spochybňovať ani sa nesnaží vyviniť z toho, do akého štádia sa aj jeho vinou vzťah a manželstvo dostali. Napriek tomu si myslí, že ak by na obidvoch stranách bola ochota manželstvo udržať, je potrebné sa o to pokúsiť. Do manželstva vstupoval ako otec. Jeho syn sa narodil z krátkodobého vzťahu a aj to, že nevyrastal v úplnej rodine, sa veľkou mierou podpísalo na jeho osobnosti a správaní. Pre manžela navrhovateľky je preto veľmi dôležité pokúsiť sa o záchranu vzťahu a o to, aby ich dcéra Q.a vyrastala v úplnej rodine vzhľadom k tomu, že je na oboch citovo veľmi naviazaná a takisto rodičia na ňu. V prípade, že by nebolo možné manželstvo udržať, bude žiadať o striedavú starostlivosť.
3. Navrhovateľka k dovolaniu manžela uviedla, že s ním nesúhlasí a v celom rozsahu sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a má za to, že napadnutý rozsudok je vo všetkých výrokoch správny a zákonný. Poukázala predovšetkým na tú skutočnosť, že odvolanie je neodôvodnené, zmätočné a nezrozumiteľné a nespĺňa náležitosti riadneho odvolania v zmysle civilných procesných predpisov. Poukázala na ustanovenie § 363 CSP a uviedla, že z obsahu odvolania jednoznačne nevyplýva, v akom rozsahu odvolateľ napáda predmetný rozsudok (voči ktorým výrokom predmetného rozsudku podáva odvolanie) a z akých dôvodov považuje predmetný rozsudok za nesprávny (odvolateľ v predmetnom odvolaní neuvádza nijaké odvolacie dôvody v zmysle § 365 CSP ani v zmysle § 62 CMP a tieto z jeho obsahu nemožno ani vyvodiť výkladom). Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd v zmysle § 386 písm. d) CSP odvolanie jej manžela odmietol. V prípade, že by
odvolací súd v odvolacom konaní pokračoval, je potrebné obsah predmetného odvolania vykladať tak, že odvolanie smeruje výhradne voči výroku súdu prvej inštancie o rozvode manželstva a nijako sa nedotýka výroku súdu prvej inštancie čo do zverenia maloletej na čas po rozvode ani výroku súdu prvej inštancie čo do výživného na maloletú. Manžel navrhovateľky vo vzťahu k zvereniu maloletej na čas po rozvode v predmetnom odvolaní výhradne konštatuje, že pokiaľ bude jeho manželstvo s navrhovateľkou rozvedené, pristúpi (v budúcnosti) k podaniu návrhu na striedavú osobnú starostlivosť o maloletú. Manžel navrhovateľky vo vzťahu k výroku súdu prvej inštancie o rozvode manželstva v odvolaní neuviedol nijaké skutočnosti, z ktorých by sa dal vyvodiť záver, že predmetný výrok súdu prvej inštancie je nesprávny či nezákonný. Práve naopak, sám v odvolaní potvrdil správnosť a zákonnosť tohto výroku súdu prvej inštancie. Navrhovateľka má za to, že z vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že sú dané zákonné dôvody na rozvod manželstva, a preto je výrok súdu prvej inštancie o rozvode manželstva v celom rozsahu správny a zákonný. Navrhovateľka v súvislosti s uvedeným opakovane uvádza, že považuje manželstvo s manželom za čisto formálny zväzok, v ktorom sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že tento zväzok neplní svoj účel a navrhovateľka viac nevidí žiadnu nádej na obnovu manželského spolužitia s manželom, pričom s ohľadom na trvalosť ich vzájomného odcudzenia je akákoľvek náprava absolútne vylúčená. Vyššie uvedené potvrdzuje i fakt, že navrhovateľka v čase podania tohto vyjadrenia už s manželom ani nežije v jednej domácnosti, ale zariadila si samostatnú domácnosť v byte, ktorý jej poskytli na tento účel jej rodičia. Napriek skutočnosti, že navrhovateľka má za to, že jej manžel zjavne nepodal odvolanie voči výroku napadnutého rozsudku čo do zverenia maloletej na čas po rozvode, navrhovateľka z opatrnosti - pre prípad, že by uvedené odvolací súd vykladal ako návrh na zverenie maloletej do striedavej starostlivosti po rozvode, uviedla, že so zverením maloletej do striedavej starostlivosti v žiadnom prípade nesúhlasí a má za to, že toto je najmä s ohľadom na skutočnosti, ktoré uviedla navrhovateľka vo svojom návrhu a následne boli pred súdom i preukázané (najmä skutočnosti súvisiace so svetonázorom manžela, štýlom jeho výchovy, či faktom, že v dôsledku výchovy manžela jeho syn z predchádzajúceho vzťahu len nedávno absolvoval liečenie v súvislosti s užívaním drog), ako i s ohľadom na stále nízky vek maloletej a jej citovú naviazanosť na matku, absolútne neakceptovateľné a takéto zverenie by bolo výrazne v neprospech maloletej. Navrhovateľka má za to, že za súčasného stavu je v najlepšom záujme maloletej, aby bola zverená do osobnej starostlivosti matke tak, ako rozhodol i súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, nakoľko takto budú najlepšie zabezpečené všetky potreby maloletej. Ako vyplýva i z napadnutého rozsudku súd prvej inštancie neupravil styk manžela navrhovateľky s maloletou, nakoľko navrhovateľka a jej manžel sa ohľadom styku vedia bez problémov dohodnúť, pričom navrhovateľka má sama záujem, aby sa maloletá v čo možno najväčšom rozsahu stretávala s otcom, a preto aj s ohľadom na uvedené nie je za súčasného stavu nijaký dôvod pre zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti. Zároveň je faktom, že manžel navrhovateľky ani nemá na starostlivosť o maloletú v rozsahu striedavej osobnej starostlivosti vytvorené vhodné podmienky, pracuje v dvojzmennej prevádzke, v dôsledku čoho sa ani časovo nemôže o maloletú v rozsahu striedavej starostlivosti reálne postarať. Rovnako tak má navrhovateľka za to, že pre maloletú dcéru by domácnosť manžela navrhovateľky, v ktorej žije i jeho syn z predchádzajúceho vzťahu, ktorý mal opakované problémy so správaním, či užívaním drog, v nijakom prípade nebola vhodným výchovným prostredím. Na základe uvedených skutočností navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd v prípade, ak odvolanie neodmietne, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.
4. Kolízny opatrovník k odvolaniu manžela navrhovateľky uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom a navrhol ho potvrdiť. Manžel navrhovateľky síce deklaruje záujem o záchranu manželstva, no po obdržaní oznámenia, aby rodičia kolízneho opatrovníka kontaktovali, takto neučinil. Pri takejto komunikácii je rodičom ponúknutá aj odborná pomoc na riešenie situácie v rodine najmä s ohľadom na maloleté dieťa. Starostlivosť o maloletú zabezpečuje v prevažnej miere matka, na ktorú je maloletá vzhľadom aj na nízky vek veľmi citovo naviazaná. Podľa kolízneho opatrovníka sú vzťahy medzi manželmi narušené a nezhody tak vážne, že nie je možné očakávať obnovenie spolužitia.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
6. Konanie o rozvod manželstva upravuje § 92 až §100 CMP.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa čl. 11 ods. 1 CSP úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.
9. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
10. Podľa § 127 ods. 1 ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
11. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
12. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
13. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
14. Pokiaľ ide o náležitosti odvolania manžela navrhovateľky, tak odvolací súd ich posudzoval komplexne v súlade s právom na súdnu ochranu, zákazom denegatio iustitiae (odopretia spravodlivosti), vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami, a to s prihliadnutím na obsah odvolania a na zákaz uplatňovania neprimeraného formalizmu pri posudzovaní procesných úkonov účastníkov, vyjadrený v mnohých rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a odvolacích súdov, keď prílišný formalizmus nie je v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. V spojení s právom na súdnu ochranu a právom na spravodlivý proces je podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné posudzovať aj obsahové náležitosti podaného odvolania a pokiaľ možno z neho vyvodiť rozsah, v akom sa rozsudok súdu prvej inštancie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha, treba považovať odvolanie za spĺňajúce zákonné náležitosti do tej miery, aby sa ním odvolací súd vecne zaoberal, a to aj keď odvolacie dôvody nie sú vyjadrené ich zákonným pomenovaním, resp. odvolací návrh nie je formulovaný ako petit, ktorému by mohol doslovne zodpovedať výrok rozhodnutia odvolacieho súdu. Označenie odvolacieho dôvodu jeho zákonným pomenovaním napokon nemožno spravodlivo požadovať od laika a pokiaľ ide o odvolací návrh, tak týmto nie je v konečnom dôsledku odvolací súd viazaný. V medziach týchto úvah posúdil súd obsah odvolania manžela navrhovateľky a dospel k záveru, že je možné z neho vyvodiť odvolacie dôvody a aj odvolací návrh. Z odvolania manžela navrhovateľky je zrejmé, že toto smeruje voči napadnutému rozsudku, a to konkrétne voči výroku o rozvode manželstva, ale aj voči úprave práv a povinností manželov voči ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Podľa obsahu odvolania manžel navrhovateľky nesúhlasí s výrokom o rozvode manželstva, vidí nádej na obnovu manželského spolužitia, čím z odvolania možno jednoznačne vyvodiť, že manželstvo nepovažuje za trvalo rozvrátené bez možnosti obnovy manželského spolužitia a tým je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vyjadrením manžela navrhovateľky o citovej naviazanosti maloletej Q. na oboch rodičov a úvahe o striedavej starostlivosti manžel navrhovateľky jednoznačne spochybňuje aj správnosť výroku o zverení dieťaťa do starostlivosti matky a napokon, keďže ide o rozvod manželstva, z ktorého pochádza maloleté dieťa, pričom s takýmto konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, nie je a nemôže byť napadnutý rozsudok právoplatný čo do výrokov o úprave pomerov k maloletej Q. na čas po rozvode, keďže už samou podstatou konania
sú výroky o úprave pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode závislými na výroku o rozvode manželstva. Odvolací súd tak v zmysle vyššie uvedeného konštatuje, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
15. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
16. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
17. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
18. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
19. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
20. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
21. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom, je vážny rozvrat medzi manželmi, ktorý bráni ďalšiemu plneniu spoločenského účelu manželstva. Rozvrat vo vzťahoch medzi manželmi v zmysle § 23 Zákona o rodine nastáva vtedy, ak sa manželia neriadia vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení Zákona o rodine. Hĺbka rozvratu vo vzťahoch medzi manželmi závisí od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných stránok ich spolužitia. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie o návrhu na rozvod manželstva účastníkov rozhodol správne a v súlade so zisteným skutkovým stavom. Z obsahu spisu vyplýva, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a hlboko rozvrátené, a preto manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel, čo je predpokladom pre rozvod manželstva, ktorý je vyjadrený v ust. § 23 Zákona o rodine. Odvolací súd dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že manželstvo je trvalo rozvrátené a spolužitie manželov neobnoviteľné. Formálne udržiavanie tohto zväzku už nie je ani podľa odvolacieho súdu na prospech maloletého dieťaťa pochádzajúceho z manželstva. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že manželstvo už dlhodobo neplní ani jednu zo svojich funkcií a manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Manželia spolu intímne nežijú viac ako rok a príčinou, ktorá viedla k vážnemu rozvratu manželstva medzi manželmi, bola nevera zo strany manžela, ktorý mal a aj v súčasnosti má intímny vzťah s inou ženou, čím porušil jednu zo základných povinností manžela, a tou je povinnosť byť verný manželke. Nevera zo strany manželky preukázaná nebola. Príčinou rozvratu manželstva sú nepochybne aj odlišné názory na domácnosť, starostlivosť o dieťa a hodnoty manžela, čo následne viedlo k ochladeniu citov manželky k manželovi. Počas trvania manželstva tak došlo k tomu, že najmä zo strany navrhovateľky došlo k citovému ochladnutiu vo vzťahu k manželovi, zviditeľnili a prehĺbili sa ich vzájomné rozdiely. Hoci sa manžel formálne snaží manželstvo udržať, činí tak spôsobom a z dôvodov, ktoré ani podľa odvolacieho súdu nijakým spôsobom nemôžu zmeniť postoj navrhovateľky k nemu. Podľa odvolacieho súdu v manželstve absentujú vyššie city medzi manželmi a sám manžel navrhovateľky prezentoval, že primárnou motiváciou pre záchranu manželstva je zachovanie a nerozbíjanie rodiny v záujme maloletej dcéry, no nie jeho city a vzťah k manželke. V rozpore s jeho tvrdeniami ohľadne možnosti udržania manželstva sú jeho činy, resp. nekonanie, keď odignoroval aj požiadavku kolízneho opatrovníka, aby ho v tejto veci kontaktoval. Manželstvo tak aj podľa odvolacieho súdu prestalo plniť svoje základné funkcie a na základe uvedeného potom možno konštatovať, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,
že manželstvo nemôže plniť svoj účel a za situácie, keď nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (poukazujúc na postoj navrhovateľky a okolnosti prezentované jej manželom ako dôvody pre zachovanie manželstva), súd prvej inštancie správne návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol a to aj s prihliadnutím na to, že udržiavanie takéhoto nefunkčného zväzku nie je ani v záujme maloletého dieťaťa, ktoré by nevyrastalo v pokojnej rodinnej atmosfére. Manželstvo účastníkov konania je teda iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti a vzhľadom na negatívny postoj navrhovateľky k manželskému spolužitiu a na postoj manžela k riešeniu tohto stavu, nie je ani podľa odvolacieho súdu predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Pre správne fungovanie manželstva je potrebné, aby bolo založené a zotrvávalo na dobrovoľnosti oboch manželov. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno nikoho nútiť, aby proti svojej vôli zotrvával v manželskom zväzku. Keďže navrhovateľka odmieta zotrvať v manželskom zväzku a súd mal za preukázaný rozvrat manželstva, súd prvej inštancie správne na základe týchto skutočností manželstvo účastníkov rozviedol.
22. Vecné správne sú aj výroky o úprave pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu, keď súd zveril maloletú Q. do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o dieťa riadne stará, nedostatky v jej starostlivosti zistené neboli a ani emočná labilita namietaná jej manželom. Okrem toho manžel navrhovateľky nielenže nepreukázal, ale ani len neuviedol konkrétne relevantné skutkové argumenty svedčiace v prospech inej, než súdom prvej inštancie určenej starostlivosti o maloletú, nekonkretizoval svoju predstavu striedavej osobnej starostlivosti o dieťa, ktorá je zvlášť ťažko predstaviteľná, pokiaľ pracuje vo viaczmennej prevádzke. Zároveň je potrebné sa stotožniť aj s tým názorom navrhovateľky a kolízneho opatrovníka, že zverenie maloletej Q. matke je v najlepšom záujme dieťaťa aj z hľadiska jej veku a citových väzieb k matke. Pokiaľ ide o výšku určeného výživného, táto bola určená na základe dohody rodičov, zodpovedá potrebám dieťaťa a možnostiam a schopnostiam otca a zároveň bolo prihliadnuté aj na starostlivosť matky o maloletú.
23. V danom prípade súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a správne rozhodol, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).