Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/238/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: N. W., nar. XX.XX.XXXX a I. W., nar. XX.XX.XXXX, obaja zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - X. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX Y., prechodne U. ut. X/A, Z., D. republika, zastúpená advokátkou Mgr. Andreou Bobekovou, so sídlom Šachorová 24, 831 07 Bratislava a otec - D. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, XXX XX Y., t.č. V. 6, V., Švajčiarsko, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Gabrielom Debnárom, nar. 09.04.1951, bytom Bohdanovce 231, 919 09 Bohdanovce, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II, č.k. -301, zo dňa 30.01.2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie, rozsudkom, č.k. -301, zo dňa 30.01.2019, zamietol návrh matky, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného na maloleté deti I. a N. W., obaja nar. dňa X.X.XXXX, zo sumy 300 eur mesačne na sumu 450 eur na každé dieťa titulom bežného výživného. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, a § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu matky nie je možné vyhovieť. Konštatoval, že ostatné rozhodnutie o výživnom na maloleté deti nadobudlo právoplatnosť dňa 16.07.2015 a matka po uplynutí 17 mesiacov podala návrh na zvýšenie výživného zo sumy 300 eur na 450 eur mesačne, pričom ako hlavný dôvod zvýšenia výživného uviedla skutočnosť, že nepoberá rodinné prídavky vo výške 47,04 eur na každé dieťa (spolu 94,08 eur). Z vyjadrenia matky mal za zrejmé, že otec jej posielal rodinné prídavky, ktoré poberal vo J. vo výške 170 eur do mája 2015, teda otcom vyplácaná výška prídavkov na deti prevyšovala prídavky, ktoré by matka poberala na Slovensku. Poukázal na to, že prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. I keď povinnosť prispievať na výživu dieťaťa majú predovšetkým rodičia a vyplácanie prídavkov na deti nenahradzuje plnenie tejto povinnosti, predsa len vyplácané rodinné prídavky môžu sčasti uhradiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Prihliadol na dohodu rodičov v priebehu konania na spoločnom postupe ohľadne vyplácania prídavkov na deti otcovi vo J. s tým, že otec matke poukáže celú sumu, ktorá mu bude vo J. spätne od mája 2015 vyplatená, pričom táto bude nepomerne prevyšovať výšku prídavkov, ktoré by boli matke vyplácané na Slovensku. Prihliadal na tvrdenia otca o nevyplatených prídavkoch vo J. z dôvodu ich

dvojitého vyplácania (oznámenie slovenského úradu švajčiarskym úradom) a viaznucu komunikáciu zo strany matky, ktorá potrebné doklady otcovi nedoručila, čo spôsobilo nevyplatenie prídavkov vo J.. Rodičom dal do pozornosti, že musia spolu komunikovať, nájsť spoločnú reč, v záujme predídenia podobných nedorozumení a nezrovnalostí. Konštatoval, že aj keď otec žije dlhodobo v zahraničí mal by si uvedomiť svoju rodičovskú zodpovednosť a nadviazať so svojimi synmi kontakt, pretože čím budú deti väčšie, tým ťažšie sa mu podarí ich zaujať. Na druhej strane by matka nemala byť tak striktná na dodržiavaní súdom stanoveného styku, ak chce umožniť deťom spoznať svojho otca. Dohoda rodičov má vždy prioritu, ak je v záujme maloletých detí. Dospel k záveru, že napriek tomu, že matke neboli vyplácané prídavky na deti, pôvodne určená výška výživného v sume 300 eur na jedno dieťa + 50 eur na úspory zodpovedá veku detí, ich záujmom a zdravotnému stavu. Uvedenú výšku výživného považoval za primeranú a postačujúcu aj vzhľadom na nástup maloletých do prvého ročníka základnej školy. Mal preukázané, že na strane otca došlo k zníženiu príjmu, nie však v takej miere, že by nebol schopný platiť výživné vo výške 350 eur (vrátane úspor) na každé dieťa. Prihliadol na skutočnosť, že otec napriek zníženému príjmu si zachoval svoju životnú úroveň, nepredal žiaden zo svojich bytov, spláca hypotéku, sám užíva 2 a pol izbový byt v V., na zábavu minie mesačne 300 CHF/263 eur a na stravu dokonca 700 CHF/614 eur. Vo vzťahu k podanému návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti konštatoval, že životná úroveň vo J. je vyššia, avšak otec nemôže za cenu udržania svojej životnej úrovne znižovať životnú úroveň svojich detí (konanie o zníženie výživného vedené pod sp. zn. bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu otcom). Prihliadol aj na zmenu na strane matky, ktorá má stabilný príjem, došlo u nej ku zvýšeniu príjmu z dôvodu zmeny pracovnej pozície v rokoch 2016, 2017 a napokon nadobudla finančné prostriedky z dedičstva po svojom otcovi, ktoré investovala do kúpy rodinného dom v Z., ktorý nie je zaťažený žiadnou ťarchou, pričom matka nespláca žiadne pôžičky, či hypotéky. Uzavrel, že aj keď deti začali chodiť do prvého ročníka základnej školy, výdavky na ne sa od poslednej úpravy výživného podstatným spôsobom nezmenili. Pri rozhodovaní zohľadnil i mieru osobnej starostlivosti matky o maloleté deti. O trovách konania rozhodol súd podľa .

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne. Navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a jej návrhu na zvýšenie výživného na maloleté deti vyhovieť. Rozsudok súdu prvej inštancie považovala za nesprávny, nakoľko súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, čo viedlo k nesprávnemu posúdeniu veci a nesprávnemu rozhodnutiu súdu. Nesúhlasila s názorom súdu, že návrh podala 17 mesiacov od poslednej úpravy výživného s poukazom na dĺžku predchádzajúceho konania o výživnom, kedy maloleté deti navštevovali predškolské zariadenie a od roku 2018 nastúpili na školskú dochádzku, čím došlo k zmene pomerov na ich strane. Poprela, že by dôvodom podania jej návrhu bolo zadržiavanie sociálnych dávok štátom. Namietala, že súd nevzal do úvahy skutočnosti odôvodňujúce zvýšenie výživného a neprihliadol na zmenu pomerov maloletých. Mala za to, že výživné vo výške 300 eur mesačne na každé dieťa nemôže postačovať po uplynutí troch rokov a nástupe maloletých do školy na zabezpečenie ich potrieb. Zdôraznila, že v konaní uviedla akým komplikovaným spôsobom zabezpečila maloletým školu v mieste ich bydliska, pričom ako kardiologický pacient determinovaný pri zárobkových možnostiach zdravotným stavom a zároveň osamelý rodič s obmedzeným príjmom a finančnými možnosťami, bola nútená sa z finančných dôvodov presťahovať do 3 izbového rodinného domu (časť dvojdomu) v Z. v D., keďže v Bratislave nemala možnosť zabezpečiť si s deťmi primerané bývanie. Poukázala na to, že kompletnú starostlivosť o maloletých zabezpečuje sama, pričom súd nevzal do úvahu zvýšenie jej cestovných nákladov v súvislosti so zabezpečením jej dopravy do práce a dopravy maloletých do školy do Z. Uviedla, že v priebehu predchádzajúceho konania jej fyzicky a finančne pomáhala matka, ktorej bolo diagnostikované závažné ochorenie a tieto možnosti už nemá. V čase predošlého konania o výživnom, okrem príjmu mala k dispozícii výživné na maloleté deti v sume po 300 eur mesačne a sociálne dávky vo výške 170 eur mesačne na obe deti, teda celkovú sumu 470 eur. K posielaniu sociálnych dávok sa otec zaviazal v dohode, k ich poberaniu mu poskytla súčinnosť, avšak nemala vedomosť o tom, či jej otec posiela celú čiastku vyplatených dávok vo J.u. Zdôraznila, že po vydaní rozhodnutia o výživnom na maloleté deti v sume 300 eur mesačne na každé dieťa jej otec prestal posielať sociálne dávky, pričom tieto boli zohľadnené ako príspevok otca. Mala za to, že otec si štátom vyplácané dávky do konca roku 2015 ponechal pre vlastnú potrebu, čím si vykompenzoval platené výživné. Z dôvodu, že na maloleté deti boli priznané dávky iným štátom, bola jej uložená povinnosť vrátiť dávky, ktoré jej boli vyplatené ÚPSVaR. Reálne sa od roku 2014 jej disponibilné zdroje na úhradu potrieb maloletých zvýšili od pôvodnej úpravy výživného iba o 130 eur spolu na obe deti, čo vzhľadom k ich potrebám a veku, ako aj príjmu otca, považovala za neadekvátne. Uviedla, že v konaní poukazovala na nepoctivé konanie otca

vo vzťahu k nevyplateniu jej sociálnych dávok a na skutočnosť, že tieto dávky nemôžu kompenzovať zodpovednosť rodiča za plnenie jeho vyživovacej povinnosti, s čím sa súd nevysporiadal. Namietala, že súd nesprávne vyhodnotil aj dokazovanie v časti príjmových a materiálnych podmienok oboch rodičov, ako aj ich životnej úroveň. Uviedla, že otec v konaní preukazoval výšku príjmov v rozdielnych sumách podľa zmeny zamestnania v rozpätí od 6291 do 4017 CHF (v prepočte 5.520-3525 eur), pričom užíva nadštandardný 2 a pol izbový byt s výškou nájomného 1068 CHF, deklaroval výdavky v sume 500 CHF len na zábavu, kaderníka a fitness, poplatky za internet 69 CHF, obuv a oblečenie 170 CHF, posilovňu a hygienu spolu 130 CHF, tieto jeho výdavky sú nadštandardné a preukazujú jeho nadštandardnú životnú úroveň. Navyše otec vlastní dva byty v Y., ktoré prenajíma. Na jej strane bolo preukázané vlastníctvo časti rodinného domu v Z. ktorý má nižšiu hodnotu ako byty otca v Z.. Uviedla, že dosahuje príjem 850 eur mesačne netto, ktorého výška závisí od prípadného čerpania jej práceneschopnosti alebo ochorenia detí, keďže je nútená čerpať OČR a jej celkový príjem vrátane výživného tvorí sumu 1.450 eur pre tri osoby na úhradu všetkých potrieb na zabezpečenie chodu domácnosti, starostlivosti o maloleté deti, nutné opravy vozidla, voľnočasové aktivity a úhrady poistenia, pričom táto suma je porovnateľná s výdavkami otca na jeho zábavu a stravu. Mala za to, že súd sa s týmito skutočnosťami a disproporciou medzi hospodárením každého z rodičov nevysporiadal, nevyhodnotil jej finančné pomery a nezohľadnil celkové majetkové pomery, životnú úroveň otca a zárobkové možnosti rodičov. Nesúhlasila s tvrdením, že získala finančné prostriedky z dedičstva po otcovi, za ktoré zakúpila dom v Z., nakoľko predmetom dedičstva bola suma 7.000 eur, zostávajúce prostriedky pochádzali z predaja bytu, na ktorého kúpu čerpala úver a roky ho sama splácala. Namietala, že súd neprihliadol na nulovú mieru osobnej starostlivosti otca o maloleté deti, jeho absolútny nezáujem a nedostatok akejkoľvek snahy o kontakt a zblíženie s deťmi. Z prostriedkov, ktoré má k dispozícii nemá možnosť, vzhľadom na jej zdravotný stav, aspoň príležitostne si zabezpečiť výpomoc. V súvislosti s vyplácanými sociálnymi dávkami vo J. dala do pozornosti, že otec neposkytol súčinnosť od roku 2015 a ako sám potvrdil dávky nie sú vyplácané.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vyslovil názor, že súd vo veci vykonal riadne dokazovanie vo vzťahu k zisťovaniu príjmov a pomerov na strane rodičov a nákladov maloletých. Uviedol, že pracuje vo J., preukázal výšku svojich nákladov a príjmu a potvrdenie o prídavkoch na deti vyplácaných J. orgánmi. Poukázal na pomery matky, ktorá si zakúpila rodinný dom, pričom byt na A. ul., ktorý tiež kúpila ona, bol evidovaný na meno jej matky a jeho hodnota predstavuje 150.000 eur. Uvedený byt sa nachádza v blízkosti školy, ktorú maloletí navštevovali, pričom na základe rozhodnutia matky, bez jeho súhlasu, došlo ku zmene školy a s tým súvisiacim navýšením nákladov na cestovné. Takéto konanie matky považoval za neuvážený krok. Namietal, že matka súdu neuviedla, že je vlastníčkou rodinného domu v Z., bytu na A., záhrady a osobného automobilu. Ku svojim pomerom zdôraznil, že jeho náklady na život vo J. sú 3-4 násobne vyššie ako v Bratislave, nakoľko býva v prenajatom 2 izbovom byte na kraji mesta (podarilo sa mu zohnať lacnejší prenájom), má výdavky na cestovné metrom, nevlastní automobil a po absolvovaní troch operácií si musí dávať pozor na svoj zdravotný stav. Výživné platí riadne po 300 eur mesačne, maloletým tvorí úspory po 50 eur mesačne a 10 eur stavebné sporenie, všetko na účet v banke na Slovensku. K prídavkom na deti poberaným zo J. uviedol, že tieto sú mu vyplácané vždy 3-4 mesiace pozadu v sume po 120 eur na dieťa a sú zahrnuté ku mzde a zdanené. Ak by pracoval na Slovensku, jeho príjem by činil 1.200 eur a muselo by prísť k prehodnoteniu výživného. K matkou namietanej miere jeho starostlivosti o deti zdôraznil, že matka nemá k nemu cestu a maloletí ho neoslovia otec, ani jeho matka nemá možnosť vidieť synov, aby im pomohla. Nechce zaťažovať súdy ani psychológov, pretože keď nie je vôľa, nič sa nevyrieši. Poukázal na to, že návrh na zníženie výživného zobral ho späť.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky sa pridržiaval svojho vyjadrenia na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 31.1.2019.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa , (ďalej ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a Z.z (ďalej ), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa , a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletých detí nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

8. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje. Na doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite zdôvodnil, vyporiadal sa so všetkými námietkami v konaní uvedenými a správne rozhodol, keď zamietol návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, aj napriek tomu, že v priebehu konania došlo na strane maloletých ku zmene pomerov ich nástupom na základnú školu dospejúc k záveru, že výživné doposiaľ určené zodpovedá veku a potrebám maloletých detí aj v čase ich nástupu na základnú školu. Vo vzťahu k uplatnenému zvýšeniu výživného spätne od 1.1.2016 odvolací súd poukazuje na ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine a konštatuje, že matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na zvýšenie výživného na maloleté deti spätne za dané obdobie, keď na jej strane neboli žiadne prekážky k podaniu návrhu na zvýšenie výživného skôr. Skutočnosť, že nedošlo k výplate sociálnych dávok zo J. a ÚPSVaR žiadal o vrátenie prevzatých prídavkov na maloleté deti, nie je takýmto dôvodom. V súvislosti s podaním návrhu na zvýšenie výživného, posudzujúc návrh od dátumu jeho podania (19.12.2016), sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o uplynutí krátkej doby od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. -363 zo dňa 36.05.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -380 zo dňa 26.04.2016), čím je nutné konštatovať len nepatrnú zmenu bežných výdavkov maloletých detí. Ku zmene pomerov na strane maloletých detí došlo ich nástupom na základnú školu, ktorá okolnosť nastala dňom 01.09.2018, teda v priebehu konania na súde prvej inštancie, a s ktorou sa okresný súd vysporiadal. Treba uviesť, že plynutím času sa síce zvyšujú bežné náklady na maloleté dieťa, avšak v danej prejednávanej veci je potrebné prihliadať na výšku odôvodnených nákladov maloletých a výšku pôvodne určeného výživného, ktorá bola už v tom čase nastavená vyššou sumou, keďže vychádzala z príjmu a pomerov na strane otca žijúce a pracujúceho vo J. a zohľadňovala aj jeho majetkové pomery (vlastníctvo dvoch úverovo zaťažených bytov nachádzajúcich sa v Bratislave). Pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb týkajúcich sa bývania, stravovania, zdravotnej starostlivosti, školských a mimoškolských aktivít, ako aj mimoriadnych výdavkov. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne a nie je povinnosťou matky predkladať pokladničné bločky z nákupov, keďže súd vychádza zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov primeraných veku dieťaťa. Odvolací súd konštatuje, že matka vyčíslila výdavky na maloleté deti na sumu 712 eur mesačne na každé dieťa, do ktorých zahrnula platby za stravu v sume 150 eur mesačne, cestovné 50 eur, lieky, kozmetika, vitamíny 15 eur, návštevy u lekára 10 eur, obuv a oblečenie 170 eur, aktivity (plavecký výcvik, škola v prírode, lyžiarsky výcvik) 60 eur, dary, hračky, voľný čas 65 eur, zimné a letné prázdninové pobyty 72 eur a poistenie 50 a poplatky v materskej škôlke vo výške 70 eur mesačne, pričom po nástupe maloletých na základnú školu vyčíslila zvýšené výdavky na tanečný krúžok zo sumy 20 eur mesačne na sumu 60 eur mesačne na každé z detí. K samotným výdavkom maloletých detí odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že matkou prezentovanú sumu 170 eur mesačne za obuv a oblečenie považoval za nadhodnotenú a tieto náklady ustálil vo výške 100 eur mesačne na každé dieťa. Rovnako tak nemožno akceptovať položku dary, keď ide o výdavok výhradne matky a nie je možné ho pripísať otcovi. Z uvedeného dôvodu z označenej celkovej položky 65 eur na dary, hračky a voľný čas odpočítal sumu 25 eur. Zostávajúca suma 587 eur predstavuje všetky matkou vyčíslené zvyšné náklady, vrátane prázdninových pobytov, cestovného a iných aktivít, ktoré odvolací súd akceptoval s prihliadnutím na výlučný výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti matkou a potrebu zabezpečiť maloletým prázdninový program. Je nepochybné, že uvedené náklady nie sú pravidelné a ich výška je pohyblivá, avšak berúc do úvahy dosahovaný príjem otca, odvolací súd konštatuje, že je v jeho možnostiach tieto platby hradiť. Treba konštatovať, že poplatky za návštevu materskej školy v sume 70 eur mesačne na maloleté dieťa sa nástupom na základnú školu zmenili na platbu za stravu v škole a školský klub (cca 20 a 15 eur mesačne vychádzajúc z údajov všeobecne známych), pričom však maloletým je potrebné zakúpiť školské pomôcky, pričom celková výška poplatkov v škole je porovnateľná s poplatkami hradenými v predškolskom zariadení. V konaní nebolo preukázané, že by maloleté deti mali zdravotné problémy, avšak náklady za bežné návštevy u lekára (vrátane návštevy u ortopéda a logopéda) a prípadné platby za lieky a doplatky za zdravotné

pomôcky sú zohľadnené v matkou vyčíslených nákladoch. Vo vzťahu k výške cestovného, ktorú matka uviedla v sume po 50 eur mesačne a v celkovej výške jej rodinného rozpočtu 200 eur mesačne, odvolací súd konštatuje, že tento náklad síce posúdil ako neprimerane vysoký, vychádzajúci z rozhodnutia matky, zároveň však berúc do úvahy skutočnosť, že starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje výhradne matka, ho akceptoval. Pokiaľ ide o porovnanie zmeny pomerov na strane rodičov, treba konštatovať, že súd prvej inštancie správne postupoval v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine posúdil pomery na strane rodičov zaoberajúc sa zvýšením príjmu matky, znížením príjmu otca žijúceho v zahraničí, výdavkami oboch rodičov a ich majetkovými pomermi. Odvolací súd sa s dôvodmi a závermi uvedenými v napadnutom rozsudku v celom rozsahu stotožňuje. Rovnako tak správne posúdil súd prvej inštancie aj skutočnosť týkajúcu sa poberania sociálnych dávok, resp. prídavkov na maloleté deti vyplácaných zo J.a, ktoré tiež pokrývajú časť odôvodnených potrieb maloletých detí. Skutočnosť, že z dôvodu nekomunikácie rodičov došlo k pozastaveniu týchto dávok, nie je dôvodom pre zmenu napadnutého rozhodnutia, keďže nárok otca na ich výplatu pretrváva, tieto mu budú doplatené a ako sám uviedol, matke ich odovzdá (čo v predchádzajúcom období realizoval). Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že pôvodne určená výška výživného na maloleté deti naďalej zodpovedá ich veku a je postačujúca pre zabezpečenie ich odôvodnených potrieb aj v súvislosti s nástupom na povinnú školskú dochádzku.

10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa .

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa .

12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 ( , ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).