Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/102/2024

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaného pre zločin ublíženia na zdraví podľa , v spojení s a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.11.2024 konajúc o odvolaní okresného prokurátora, obžalovaného A. B. a poškodenej C. D. E. B., proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 12.06.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa odvolanie okresného prokurátora, obžalovaného A. B. a poškodenej C. D. E. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 12.06.2024 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa , v spojení s a z prečinu ublíženia na zdraví podľa , v spojení s , na tom skutkovom základe, že

v presne nezistený deň v mesiaci október 2021 v byte na ulici F. G. XX, H. vyhodil von z bytu poškodenú C. D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., D. B. XXXX/XX na chodbu bytovky, kde táto spadla na zem kolenom a potom ako zistil, že si zranila koleno, ju za toto chytil a silou mykol do strany, čím došlo k poškodeniu väzov v jej kolene, kde takýmto konaním spôsobil poškodenej C. D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., D. B. XXXX/XX zranenie a to distorzné zranenie pravého kolena – natrhnutie predného skríženého väzu a natrhnutie zadného skríženého väzu pravého kolena s poškodením chrupaviek pravého kolena, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 12 týždňov,

následne v iný presne nezistený deň v byte na ulici F. G. XX, H. spôsobil C. D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., D. B. XXXX/XX úraz ruky a prstov, ktoré jej vykrúcal a takýmto konaním spôsobil poškodenej C. D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., D. B. XXXX/XX pomliaždenie palca ľavej ruky, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 4 - 5 týždňov. Za toto konanie okresný súd odsúdil obžalovaného podľa s použitím , , , , na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 60 mesiacov nepodmienečne.

Podľa súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa zaviazal obžalovaného k povinnosti nahradiť poškodeným:

- C. D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., D. B. XXXX/XX škodu vo výške 3.028,- eur z titulu bolestného,

- DÔVERE zdravotnej poisťovni a. s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, škodu vo výške 1.312,04 eur, z titulu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť za poškodenú C. D. E. B..

Podľa súd odkázal poškodenú C. D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., D. B. XXXX/XX so zvyškom jej nároku na náhradu škody na civilný proces.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil najmä tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania uvedeného v skutkovej vete rozsudku a konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako zločin ublíženie na zdraví podľa , v spojení s a prečin ublíženie na zdraví podľa , v spojení s .

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaného zo spáchania skutku usvedčuje jednak svedecká výpoveď poškodenej C. D. E. B., ktorá oba skutky popísala a to v zásade v zhode v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní. Zranenie kolena popísala tak, že obžalovaný ju chcel vyhodiť z bytu, nechcel ju pustiť dnu, ona sa cez dvere snažila dostať dnu a on ju tlačil von. Obaja tlačili. Pri tomto spadla a nevedela sa postaviť. Incident sa stal v októbri 2021. Následne v spálni na posteli jej vykĺbil koleno, kde jej koleno chytil a vykĺbil. Vtedy ju držal za lýtko. Samotná skutočnosť, že poškodená mala poranené koleno v konaní ani nebola sporná. Spornou bola otázka, akým spôsobom došlo k zraneniu. K danému skutku sa čiastočne vyjadril aj svedok J. B. – sused, ktorý býval v byte oproti bytu, kde v tom čase býval obžalovaný s poškodenou a povedal, že manželka mu povedala, že videla ako obžalovaný vyhodil poškodenú von cez dvere, aby sa pozrel cez kukátko, na čo on ju videl ležať pred dverami výťahu, kde ležala nejakých desať minút. Následne obžalovaný otvoril dvere, pískal na ňu a kýval na ňu ako na psa a za ruku ju stiahol dnu. Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného E. E. K., znalcom z odboru odvetvie chirurgie vyplýva to, že u poškodenej došlo k distorznému zraneniu kolena, s dobou liečenia 12 týždňov t. j. 84 dní a pokiaľ sa týka mechanizmu jeho vzniku popísal viaceré možnosti a nevylúčil to, ktoré popísala samotná poškodená. Uviedol, že pri podvrtnutí pri strate rovnováhy s pádom je však vznik tohto zranenia oveľa častejší a vzhľadom na popísané ťažkosti po popísanom páde je veľmi pravdepodobné, že poškodená utrpela toto zranenie práve pri predmetnom incidente po strčení s pádom. Nemožno však vylúčiť, že následným silným myknutím za predkolenie došlo k zvýrazneniu poškodenia väzov v pravom kolene. Pokiaľ sa týka zranenia palca tak poškodená uviedla, že bolo to v čase, keď si zranila koleno. Hodil ju na zem, chytil za prst a vykĺbil jej palec ľavej ruky. K tomuto zraneniu znalec vo svojom znaleckom posudku uviedol, že poškodená utrpela kontúzny úraz základného kĺbu palca na ľavej ruke – pomliaždenie základného kĺbu palca ľavej ruky ťažšieho stupňa. Aj tu znalec popísal viaceré spôsoby vzniku takéhoto zranenia s tým, že druhým najčastejším mechanizmom takéhoto zranenia je násilie inej osoby voči poškodenej. Veľmi časté je uchopenie palca poškodenej rukou útočníka s násilným vykrútením. Aj v tomto prípade znalec uviedol ako možnú príčinu zranenia ten spôsob, ktorý poškodená popísala aj v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní. Aj tu je nepochybné, že k takémuto zraneniu u poškodenej došlo. V priebehu konania nebolo preukázané, že takéto zranenie poškodená utrpela iným spôsobom ako tým, čo sama popísala. Poškodená obe zranenia zjavne mala, hodnoverne tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní mechanizmus vzniku popísala a mechanizmus vzniku týchto zranení sa zhoduje s tým, čo uviedol ako mechanizmus vzniku zranení znalec vo svojom znaleckom posudku a spôsob vzniku týchto zranením nebol vysvetlený iným spôsobom. Doba liečenia pomliaždeného palca je 4 – 5 týždňov. Výšku náhrady za bolesť stanovil na 125 bodov, čo v peňažnom vyjadrení je 3.028,- eur.

Zároveň okresný súd mal za to, že skutok, tak ako kvalifikovala obžaloba, teda zločin týrania, tak z tohto ho v zásade usvedčovala len poškodená, ktorá popísala, že obžalovaný sa voči nej správal agresívne, vulgárne, nadával jej, hádzal ju na zem, kopal do hlavy, hrýzol a päsťami udieral, v tejto súvislosti súd poukázal najmä na to, že žiadny iný priamy dôkaz o tomto neexistoval. Je zrejmé, že pokiaľ sa v obžalobe tvrdilo, že obžalovaný sa poškodenej vyhrážal zabitím, toto v konaní jednoznačne preukázané nebolo. Pokiaľ sa týka rasovo motivovaných nadávok, ktoré mal obžalovaný používať, toto sa okresnému súdu javilo ako nelogické, keďže poškodená nepatrila k rasovej menšine. Čo sa týkalo vykrúcania prstov na rukách, v konaní bol preukázaný len jeden prípad, čo bolo potvrdené znaleckým dokazovaním. Tak isto aj ďalšie fyzické útoky v konaní preukázané neboli, boli síce tvrdené poškodenou, avšak takéto násilie by sa muselo prejaviť na tele poškodenej, zanechať na nej škody a svedkovia si takéto zranenia nevšimli a tieto ani neboli zdokumentované lekárom. Z tohto dôvodu mal okresný súd za nepreukázané, že by konanie obžalovaného napĺňalo znak sústavnosti, opakovania a trvalosti požadovanej na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Z tohto dôvodu mal okresný súd za to, že konanie obžalovaného naplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa , a , .

Okresný súd pri použití ustanovení dospel k záveru, že u obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť v zmysle teda, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestnej činnosti riadny život a jedna priťažujúca okolnosť v zmysle , a to, že spáchal viac trestných činov. Vzhľadom na to, že došlo k rovnováhe priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, základná trestná sadzba sa v danom prípade pri trestnom čine pohybovala v rozsahu od 5 rokov do 12 rokov a súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 60 mesiacov, t. j. 5 rokov, teda na samej dolnej hranici stanovenej trestnej sadzby. Takýto trest považoval za primeraný k okolnostiam spáchanej trestnej činnosti, aj k osobe obžalovaného. Zároveň, keďže poškodená C. D. E. B. si v konaní uplatnila náhradu škody vo výške 3.028,- Eur z titulu bolestného, ako aj poškodená Dôvera , a.s. vo výške 1.3012,04 Eur, tieto boli preukázané a súd zaviazal obžalovaného k ich náhrade, v ostatnom nároku poškodenú odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku priamo do zápisnice v rozsahu podania odvolaní čo do viny a trestu podal okresný prokurátor, ako aj obžalovaný, tak prostredníctvom obhajcu, ako aj samostatne. Zároveň v zákonnej lehote proti tomuto rozsudku podala odvolanie aj poškodená prostredníctvom svojho splnomocnenca.

Okresný prokurátor vo Zvolene v písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že z výsluchov svedkov ako aj znaleckého dokazovania a výsluchom znalcov bola preukázaná opodstatnenosť podanej obžaloby za skutok kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona. Poukázal najmä na výpoveď samotnej poškodenej, ktorá bez akéhokoľvek zaváhania tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní popísala spolužitie medzi ňou a obžalovaným s tým, že nemá žiadny dôvod vo svojich výpovediach klamať a takýto dôvod ani nebol zistený. Uviedla, že útoky obžalovaného boli väčšieho rozsahu a ku koncu urážky, ponižovania a fyzické útoky boli takmer na dennom poriadku. Najzávažnejšie zranenie v rámci konfliktu bolo zranenie kolena, ktoré jej spôsobil, o čom sú v spisovom materiály dôkazy. Nejednalo sa o ojedinelý fyzický útok s jeho strany, ale bolo to len akýmsi vyústením problematického vzťahu, ktorého toxicitu poškodená dlho nevedela priznať ani sama sebe, keďže aj na naliehanie okolia nebola schopná opustiť obžalovaného, čo je však jedným zo znakov týraných žien, ktoré sa nevedia odpútať najmä psychicky od svojho trýzniteľa. Sama poškodená uviedla, že po jeho útokoch aj keď nevyhľadala lekársku pomoc mala modriny na celom tele. Vo výpovedi uviedla, že po útokoch mala modriny po celom tele, mala monokel, keď jej obžalovaný dal kopačku do hlavy a stalo sa, že keď ju chytil, bil ju hlava nehlava, kopal, hrýzol do hlavy. Poukazovala aj na výpoveď svedkyne L. M. J., ktorá uviedla, že sa jej poškodená zverila, že ju obžalovaný týral fyzicky aj psychicky, pričom jej ukázala pár fotiek aj videí, kde bola zbitá, kde sa väčšinou jednalo o rany na tvári a tele. Uviedla, že v určitom období na poškodenej pozorovala, že je v strese, že je utiahnutejšia, mĺkvejšia a keď sama hovorila o obžalovanom tak sa triasla. Opodstatnenosť obžaloby potvrdzovali aj výpovede rodinných príslušníkov pri poškodenej sestry, matky a starej matky, ktoré zhodne uviedli, že sa im poškodená zdôverila so svojimi problémami, pri čom sestra poškodenej bola svedkom agresívneho správania obžalovaného. Takisto ďalší svedkovia potvrdili, že z ich bytu bolo často počuť krik, buchot najmä v nočných hodinách. Agresívne konanie obžalovaného a jeho tendenciu ihneď agresívne konať potvrdila aj matka poškodenej, ktorá bola svedkom hádky, keď sa obžalovaný správal arogantne, napádal poškodenú urážal ju, vulgárne jej nadával, ponižoval a správal sa ako keby bola jeho majetkom. Poukázal aj na znalecké dokazovanie kde znalec E. N. A. O. vo svojom znaleckom posudku uviedol, že obžalovaný v záťažových, napätých alebo v stresových situáciách reaguje so zníženou racionálnou reguláciou a môže voliť neadekvátne a neprispôsobivé riešenia. V motivácii jeho konania prevažuje presadzovanie si vlastných záujmov. Z týchto dôvodov mohol reagovať agresívne, impulzívne a motiváciou jeho konania mohla byť averzia voči poškodenej. Podľa znalca J. P. F. poškodená v súvislosti s páchaním násilia prežila traumatizujúce udalosti, ktoré zhoršili kvalitu jej života a mali za následok reaktívnu úzkostne depresívnu poruchu, na ktorú sa liečila aj v čase vypracovania znaleckého posudku. Znalkyňa u nej nezistila nijaké tendencie k vedomému klamstvu a zámernému skresľovaniu skutočnosti. Ďalším momentom viažucim sa k uplatnenej právnej kvalifikácii boli vzniknuté zranenia poškodenej spôsobené jedným z útokom, ktoré zranenie boli popísané v znaleckom posudku E. Q., ktoré najzávažnejšie bolo distorzné zranenie kolena, ktoré všetky zranenia si vyžiadali dobu liečenia 84 dní, pričom stanovil, že tieto zranenia si v žiadnom prípade nemohla poškodená spôsobiť sama, resp. pádom. Podľa názoru obžaloby bolo preukázané správanie obžalovaného voči poškodenej, ktoré malo následky na jej psychickom aj fyzickom zdraví, pričom znaky ustanovenia podľa § 208 Tr. zákona boli po formálnej aj materiálnej stránke naplnené.

Obžalovaný A. B. prostredníctvom svojho obhajcu v písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že sú pochybnosti o úraze kolena viac ako pri akýchkoľvek iných dôkazov, nakoľko žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že poškodená utrpela zranenie kolena pri „vykĺbení“ zo strany obžalovaného. Naopak v tomto smere je to v rovine tvrdenia poškodenej, že k nemu vôbec došlo, nakoľko obžalovaný to popiera. Problémom je, že pri komplexnom posúdení vykonaného dokazovania vyznieva jednoznačne dôveryhodne ucelená a konzistentná výpoveď obžalovaného podporená ostatným vykonaným dokazovaním. Na druhej strane je totiž zmätočná a v priebehu konania sa neustále meniaca výpoveď poškodenej, ktorej zjavne neuveril ani súd prvého stupňa vzhľadom na napadnutý rozsudok. Totiž, ak by súd prvého stupňa aj bol presvedčený, že k nejakému vykĺbeniu kolena poškodenej zo strany obžalovaného došlo, potom bolo potrebné minimálne v rovine znaleckého dokazovania skúmať a v napadnutom rozsudku sa vysporiadať s otázkami v akej miere utrpela poškodená svoje zranenie už samotným pádom a v akej miere bolo toto zhoršené teda vykĺbením obžalovaného. Táto otázka má obrovský vplyv na právnu kvalifikáciu skutku ako aj následnú spôsobenú škodu. Ďalej bolo potrebné skúmať zavinenie, resp. mieru zavinenia zo strany obžalovaného a poškodenej na páde. Jasne odkazoval na to, že je vylúčený úmysel obžalovaného pri páde spôsobiť poškodenej zranenie. Ďalej by sa ale bolo treba vysporiadať s otázkou zavinenia samotnej poškodenej, ktorá sama priznala, že bola opitá. Dokazovanie však rovnako nesmerovalo k otázkam opitosti a závažnosti opitosti poškodenej. Súd prvého stupňa na všetky tieto pochybnosti a otázky odpovede nedal a nevysporiadal sa s nimi v odôvodnení. Súd prvého stupňa tak urobil preto, že jednoducho odpovede a potrebné dôkazy vykonané nemal. Stalo sa tak v dôsledku vedenia obžaloby konajúcou prokuratúrou, ktorá ignorovala vykonané dokazovanie a opakovane usmerňovala vedenie hlavného pojednávania aby sa pri otázkach a dokazovaní neodbiehalo od trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. Za takéhoto stavu však ako už opakovane tvrdil malo zo strany súdu prísť k uplatneniu zásady „in dubio pro reo“.

Zároveň obhajca obžalovaného uviedol, že pre trestný čin týrania sa vyžaduje úmyselné zavinenie, ktoré vylučuje výpoveď poškodenej, obžalovaného a nepotvrdzuje ani znalecký posudok vykonaný vo veci. V konaní bolo preukázané, že obžalovaný s poškodenou viedli pomerne bohatý sociálny život. Veľmi časté boli návštevy sestry poškodenej a rodičov obžalovaného, rovnako chodili obaja do práce, tiež chodili pomáhať starým rodičom poškodenej do Detvy s roznášaním letákov a v neposlednom rade chodili na rôzne akcie oni ku kamarátom a kamaráti k nim. Všetci vyššie uvedení ľudia, teda sestra poškodenej, rodičia obžalovaného, kolegovia z práce a kamaráti boli v konaní aj na hlavnom pojednávaní vypočutí. Nebolo objektívne možné, aby pri tak brutálnom násilí, z akého obžaloba vinní obžalovaného, si na poškodenej žiadny so svedkov nevšimol zranenia pred tým, ako poškodená podala trestné oznámenie.

Poukázal tiež na skutočnosť, že obžalovaný je plne zaradený v spoločnosti a po celý čas tvrdo pracuje. Aktuálne sa oženil s priateľkou, ktorú spoznal po poškodenej a plánujú spoločnú budúcnosť a rodinu. Po celý čas pred údajným spáchaním skutku viedol riadny život bez excesov v trestnom konaní. Jeho jediným prehreškom bolo, že pri jednom zo svojich vzťahov sa dal dokopy s osobou, kde si jednoducho povahy nesadli a spolu boli toxické. Sám bol však už za tento exces potrestaný nepodareným, nepríjemným vzťahom, z ktorého si odniesol psychické problémy a doteraz ho ten vzťah prenasleduje v podobe trestného konania. Poškodená naviac ešte počas spolužitia, aj keď tvrdila, že obžalovaného úprimne ľúbila, plánovala na neho zinscenovať trestné oznámenie, na čom naozaj urputne pracovala vo vzťahu a vo vzťahu nezostala z lásky, ale preto, aby sa jej naozaj podarilo zinscenovať dostatok dôkazov voči obžalovanému. Napriek tomu, že sám súd prvého stupňa uznal, že obžalovaný sa voči obžalobe zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby hájil pravdivo a oprávnene, rozhodol, že obžalovaný si za toto zneužitie trestného práva zo strany poškodenej zaslúži trest nepodmienečný. Týmto spôsobom podľa jeho názoru súdu nerozhodol v intenciách primeranosti trestu a rozhodol v rozpore so všetkými zásadami ukladania trestu v zmysle .

Poškodená vo svojom odvolaní uviedla, že si rozdiel medzi PN a priemernou mzdou vo výške 1.040,- Eur riadne uplatnila v adhéznom konaní a preto má za to, že odkázanie na civilný proces so súčasným nepriznaním trov právneho zastúpenia splnomocnencom poškodenej nie je správne, a preto ho napadla svojím odvolaním.

V dôsledku podaných odvolaní potom krajský súd nariadil termín verejného zasadnutia o odvolaní obžalovaného, okresného prokurátora, ako aj poškodenej, na ktorý sa obžalovaný nedostavil a požiadal, aby sa verejné zasadnutie vo veci jeho odvolania vykonalo v jeho neprítomnosti. Z tohto dôvodu krajský súd konal v jeho neprítomnosti.

Prokurátor v konečnom návrhu uviedol, že sa pridržiava písomných dôvodov podaného odvolania a žiadal zrušiť rozsudok okresného súdu a vec vrátiť na opätovné konanie a rozhodnutie. Splnomocnenec poškodenej sa pridržiaval písomných dôvodov odvolania a žiadal, aby bola vec zrušená a vrátená okresnému súdu. Obhajca obžalovaného poukázal v plnom rozsahu na písomné dôvody nimi podaného odvolania a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť, resp. alternatívne rozhodnúť o oslobodení obžalovaného spod obžaloby.

Krajský súd v Banskej Bystrici vzhľadom na podané odvolania v zmysle ustanovenia preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj podstatný obsah trestného spisu a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora, obžalovaného ani poškodenej nie sú dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy potrebné na objasnenie skutkového stavu, keďže v súvislosti so skutkami, ktoré obžalovaný nepriznával, vypočul viacerých svedkov. Je preto zrejmé, že tieto dôkazy umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie v zmysle , kedy potom aj súd tieto jednotlivé dôkazy správne vyhodnotil jednotlivo aj v súhrne tak, ako mu to ukladá .

Prvostupňový súd v podrobných dôvodoch napadnutého rozsudku v súlade s uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä aj pri rozhodovaní o tom, aký druh a formu trestu obžalovanému za takto preukázanú trestnú činnosť musel ukladať.

Rovnako, ako okresnému súdu, aj krajskému súdu je zrejmé, že vzťah obžalovaného a poškodenej bol zjavne komplikovaný s opakovanými konfliktmi a s rôznymi výbuchmi nevraživosti, resp. vzájomného podozrievania sa. Z pohľadu krajského súdu je však zrejmé, že poškodená bez pochyby utrpela jednotlivé zranenia v súvislosti s ich vzájomným spolužitím. Argumentácia prezentovaná v odvolaní svedčiaca o absencii úmyselného konania zo strany obžalovaného je nedôvodná. Je zrejmé, že tak, ako bolo kladené obžalovanému za vinu, tento vedel, že ubližuje poškodenej a ani vykrúcanie prstov, ani myknutie kolenom nemožno považovať za náhodné resp. nedbanlivostné konanie. Krajský súd tak isto ako okresný súd mal za preukázané, že tak znaleckým dokazovaním, lekárskymi správami, ako aj vykonanými svedeckými výpoveďami bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa ublíženiu na zdraví poškodenej dopustil.

Zároveň však aj krajský súd má za to, že okresný prokurátor neuniesol dôkazné bremeno v časti skutku, ktorým mali byť naplnené znaky skutkovej podstaty v časti zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Okolnosti zlého spolužitia bez ďalšieho nemôžu preukazovať týranie. Fotografie, ktoré sú súčasťou spisu, možno považovať len za nepriamy dôkaz, avšak sú bez relevancie vo vzťahu k žalovaným skutkom.

Vzhľadom k tomu trest uložený okresným súdom možno považovať za zákonný, nakoľko krajský súd nevzhliadol žiadnu okolnosť pre mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, a to najmä vzhľadom na nekritický postoj obžalovaného k žalovaným skutkom.

Vzhľadom na okolnosti týkajúce sa osoby obžalovaného možno z hľadiska generálnej a individuálnej prevencie považovať uloženie trestu na dolnej hranici trestnej sadzby v zákonom stanovenom rozmedzí za primerané. Subjektívne hodnotenie dôkazov zo strany obžalovaného nemožno považovať samo o sebe bez uvedenia podstatných chýb, ktoré by hodnotenie dôkazov zo strany okresného súdu spochybňovalo resp. ktoré by poukazovalo na nesprávnosť záverov okresného súdu, za relevantné.

Vzhľadom k tomu, že na skutkové zistenia, ako aj právne posúdenie konania obžalovaného sa podrobne a dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd nemá o týchto dôkazoch žiadne pochybnosti, preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Pokiaľ ide o námietky poškodenej, tieto krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko tak, ako uviedol okresný súd, riadne uplatnené nároky, ktoré mohli byť priznané bez potreby ďalšieho dokazovania, priznal poškodeným, avšak nároky, ktoré presahovali rámec adhézneho konania nemohol priamo odvolací súd priznať a preto ich odkázal s ich uplatnením na civilný proces.

Z týchto dôvodov sa krajský súd nemohol stotožniť ani s jedným z odvolaní a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a teda nevyhovel odvolaniam okresného prokurátora, obžalovaného a ani poškodenej a tieto postupom podľa ako nedôvodné zamietol.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednohlasne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.