Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Cb-37-2019.pdf
PDF · 80.1 KB
Case nature
Area
Subarea
35Cb/37/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu: SOUND DESIGN s.r.o., Pribišova 19/A, Bratislava, IČO: 35 795 492, zast. Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., Mickiewiczova 2, Bratislava proti žalovanému: P. P., miesto podnikania T. cesta XXXX/XXB, W., G.: XX XXX XXX o zaplatenie 5.000 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.000 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne odo dňa 21.1.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta. III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov konania. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na súd dňa 6.12.2018 žiadal žalobca, aby mu súd určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.000 EUR s príslušenstvom titulom nevrátenia pôžičky na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 22.12.2016. 2. Súd vydal vo veci dňa 15.1.2019 platobný rozkaz sp. zn. XUp/XX/XXXX. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Na základe uvedeného súd vo veci nariadil pojednávanie. 3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo veci samej, zmluva o krátkodobej pôžičke zo dňa 22.12.2016 a ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav: 4. Zo zmluvy o krátkodobej pôžičke zo dňa 22.12.2016 súd zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 22.12.2016 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 5.000 EUR so zmluvným úrokom 1% ročne a žalovaný sa zaviazal vrátiť pôžičku do 20.1.2017. Pre prípad omeškania žalovaného s vrátením pôžičky sa zmluvné strany dohodli na úroku z omeškania vo výške 10% ročne. 5. Z vyjadrenia žalobcu súd zistil, že predmetom nároku je nevrátená pôžička žalovaným v celej výške s príslušenstvom. 6. Žalovaný sa v priebehu konania k veci vyjadril v odpore zo dňa 8.2.2019. V podaní uviedol, že poskytnutá pôžička bola v skutočnosti finančnými prostriedkami poskytnutými žalobcom žalovanému na rekonštrukčné práce na objekte M. chaty, ktorú mal žalovaný v prenájme a na ktorej prevádzke sa štatutár žalobcu G.. H. E. podieľal a ktorú mal v úmysle získať do vlastníctva. Uviedol, že zmluva o pôžičke bola len zastretým právnym úkonom „na oko“. Uviedol tiež, že návrh je neprípustný nakoľko zo strany žalobcu mu nikdy nebola poskytnutá pôžička. 7. Z výzvy na zaplatenie pred podaním žaloby zo dňa 31.8.2019 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na vrátenie pôžičky v snahe predísť súdnemu sporu.
8. Vo vyjadrení k odporu zo dňa 15.2.2019 žalobca poprel skutkové tvrdenia žalovaného, označil ich ako vymyslené a nelogické. Predložil potvrdenie o bankovom prevode preukazujúce poskytnutie pôžičky. 9. Podľa ust. § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 10. Podľa ust. § 191, ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 11. Podľa ust. § 218, ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. 12. Súd na základe zhodného vyjadrenia strán sporu na pojednávaní dňa 25.5.2021 ako nesporné konštatoval platné uzatvorenie zmluvy o pôžičke štatutárom žalobcu a žalovaným, prevod finančných prostriedkov vo výške 5.000 EUR na účet žalovaného a skutočnosť, že žiadna časť finančných prostriedkov nebola žalovaným žalobcovi uhradená. 13. Žalovaný v konaní tiež uviedol, že bol majiteľom XXXX chaty na Q. U. od roku 2006 do roku 2012. Dňa 11.7.2012 objekt odpredal investorovi a uzatvoril nájomnú zmluvu s právom spätnej kúpy. So štatutárom žalobcu G.. E. bol v priateľskom vzťahu s dohodli sa, že využije právo spätnej kúpy, chatu spolu odkúpia a budú ju spoločne rozvíjať. Po rekonštrukcii kotolne mu pán E. oznámil, že má v spoločnosti žalobcu peňažné prostriedky a potrebuje titul na ich použitie. Navrhol aby uzatvorili zmluvu o pôžičke formálne na jeden mesiac a následne v roku 2017 si pôžičku započítajú. V decembri 2018 došlo k prevodu vlastníctva a vlastníkom chaty sa stala iná spoločnosť. Žalovaný sa spoluvlastníkom objektu nikdy nestal, po vzájomných konfliktoch mu nový vlastník objektu vypovedal nájomnú zmluvu a zadržal jeho inventár v hodnote cca 180 tis. EUR. V súvislosti so žalovaným nárokom žalovaný uviedol, že zo strany žalobcu išlo o zastretý právny úkon, ani jedna zo strán zmluvy nemala vôľu pôžičku poskytnúť ani prijať a G.. E. v danom čase len uhradil časť svojej investície do M. chaty. Uviedol tiež, že napriek skutočnosti, že pôžička bola splatná XXXX. žalobca na vrátenie vyzval žalovaného až v roku 2019. Žalobu označil ako nástroj právnej šikany proti svojej osobe. 14. Žalobca na pojednávaní dňa 25.5.2021 poprel akýkoľvek vzťah tvrdených osobných okolností a zmluvy o pôžičke, poprel tvrdený zastretý charakter právneho úkonu, poprel tvrdenie žalovaného, že poskytnuté finančné prostriedky sa týkajú akéhokoľvek iného úkonu strán sporu a argument žalovaného o tvrdenej investícii označil ako nepreukázateľný. 15. Žalovaný navrhol doplniť dokazovanie o kópiu kúpnej zmluvy na M. chatu, ktorou chcel preukázať, že pán E. klame s argumentom „ak klame v súvisiacom konaní, tak klame vo všetkom“. 16. Súd návrh na doplnenie dokazovania zamietol z dôvodu konštatácie nesúvisu dôkazu s prejednávanou vecou. 17. Súd na základe horeuvedeného konštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti nároku a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 18. Naopak procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení okolností uzatvorenia zmluvy o pôžičke súd označil ako nepreukázanú, v celom rozsahu popretú žalobcom. Ak by bolo pravdivým tvrdenie žalobcu o súvise právneho úkonu pôžičky s tvrdenými investíciami alebo podielom na vlastníctve objektu mal žalovaný trvať na uvedení týchto skutočností v texte zmluvy o pôžičke. Vzhľadom na stručnosť a právnu „jednoduchosť“ textu zmluvy o pôžičke je preukázaný úmysel strán sporu jednoznačný a nesporný a všetky iné tvrdenia žalovaného súd označil ako nepreukázané a teda sporné a účelové. 19. Súd konštatoval, že z textu zmluvy žiadny súvis s inými okolnosťami nevyplýva. Žalobca preukázal riadne uzatvorenie zmluvy, poskytnutie prostriedkov a žalovaný tieto skutočnosti potvrdil. 20. Súd súčasne priznal žalobcovi nárok na zmluvne dohodnutý úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti pôžičky. Zamietol návrh na úrok z pôžičky pre jeho neurčitosť. Žalobca neuviedol deň vzniku omeškania ani do kedy úrok požaduje. 21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 C.s.p.. 22. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).