Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35Ek/1029/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: Y.. I. A., nar. XX.X.XXXX, Na N. vrchu XX, XXX XX S. - H. S., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., Bajkalská 13, 821 02 Bratislava - Ružinov, IČO: 36 860 662, proti povinnému: Y.. W. A., nar. XX.X.XXXX, Na N. vrchu XXXX/XX, XXX XX S. - H. S., právne zastúpený: Zvara advokáti s. r. o., Námestie SNP 1, 811 06 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 46 547 878, o vymoženie 1 000 000 eur, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jaroslav Mráz, Bosákova 7, 851 04 Bratislava, IČO: 30 791 227, o návrhu na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 15.05.2020, takto

rozhodol:

I. Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 15.05.2020, m e n í tak, že exekúciu v celom rozsahu zastavuje podľa § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku .

II. Súd povinnému nárok na náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1/ Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 20.06.2019, domáhala vymoženia pohľadávky vo výške 1 000 000 eur a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Bratislava II, č. k. - 55 zo dňa 18.09.2009. Dňa 01.08.2019 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Mráza, so sídlom Bosákova 7, 851 04 Bratislava, IČO: 30 791 227, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 225EX 207/19.

2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 15.05.2020 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že povinný navrhoval exekúciu zastaviť z dôvodu, že splnil povinnosť uloženú exekučným titulom. Dňa 05.05.2014 uhradil v prospech oprávnenej prevodom z jeho účtu sumu vo výške 200 000 eur a následne dňa 23.06.2014 previedol 1 000 000 eur, čím svoju povinnosť splnil za obdobie 2010 - 2014 a aj vopred za obdobie 2015 - 2019. Na preukázanie týchto skutočností priložil k návrhu aj výpisy z účtu č. 6803 5060. V období 2010 - 2019 v prospech oprávnenej uhrádzal aj iné sumy, ktoré spolu vysoko prevyšujú povinnosť uloženú exekučným titulom. V doplňujúcom podaní povinný navrhol vo veci nariadiť pojednávanie, za účelom preukázania ďalších skutočností o splácaní jeho záväzku a zániku záväzku. Oprávnená so zastavením exekúcie nesúhlasila, keďže povinný nesplnil povinnosť uloženú exekučným titulom. V roku 2006, t. j. v čase, keď oprávnená s povinným boli manželmi, si založili v Privatbanke, a.s. účet č. 19-16436060/8120, ktorého disponentom s oprávnením disponovať samostatne je dodnes aj povinný, o čom predložila na dôkaz potvrdenie banky. Predmetný účet podľa oprávnenej využíva s poukazom na priložené výpisy z účtu prednostne sám povinný. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. zo dňa 04.02.2008, právoplatným 05.03.2008, bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) medzi oprávnenou a povinným. Následne bol súdom schválený zmier týkajúci sa vyporiadiania BSM, ktorý dňa 01.10.2009 nadobudol právoplatnosť a je exekučným titulom (v tomto konaní). Oprávnená mala za to, že platby vykonané povinným dňa

05.05.2014 vo výške 200 000 eur a dňa 23.06.2014 vo výške 1 000 000 eur zaplatil sám sebe. Ďalej poukázala na skutočnosť, že bez jej vedomia došlo k prevodu finančných prostriedkov z predmetného účtu v Privatbanke a. s. dňa 21.09.2015 vo výške 300 000 eur a dňa 29.01.2016 vo výške 800 000 eur na účet spoločnosti Aspin, a. s. o čom svedčí aj poznámka v prevodnom príkaze, kde je uvedené „Pôžička Aspin“. Z predmetného účtu bol zároveň splácaný úver, pričom splátky boli realizované aj po zrušení BSM, napriek tomu, že na jeho splácanie bol zaviazaný v zmysle exekučného titulu povinný. Argumentáciu povinného ohľadom úhrady splátky v prospech oprávnenej zo dňa 05.05.2014 vo výške 200 000 eur považovala za nezmyselnú aj z dôvodu, že už v tom čase mal povinný uhradiť 359 440,49 eur z titulu dlhu na úvere, ku ktorému sa zaviazal. Rovnako to malo byť aj v prípade druhej platby zo dňa 23.06.2014 vo výške 1 000 000 eur, kedy z účtu bola uhradená suma vo výške 395 881,62 eur za poskytnutý úver. Oprávnená priložila k svojmu vyjadreniu aj potvrdenia preukazujúce ďalšie výbery povinného z predmetného účtu (hotovostný výber vo výške 20 000 eur zo dňa 07.04.2016). Na základe uvedených skutočností je oprávnená toho názoru, že povinný si neplnil svoju povinnosť riadne a včas v zmysle exekučného titulu. Finančné prostriedky v celkovej výške 1 200 000 eur sa nedostali do jej výlučnej dispozičnej sféry, ale povinný ich uhradil na účet, ku ktorému mal sám neobmedzené dispozičné oprávnenie, ktoré v plnom rozsahu realizoval, a preto uvedené finančné prostriedky nikdy neodišli z dispozície povinného. Ak povinný mal úmysel plniť svoju povinnosť, podľa oprávnenej by to uviedol v poznámke platby, že ide o splátku v prospech oprávnenej v zmysle exekučného titulu, a rovnako mal možnosť plniť svoju povinnosť na účet vo výlučnom vlastníctve oprávnenej vedeného v Tatra banke a. s., o ktorom mal vedomosť. Dňa 10.12.2019 bolo súdu doručené podanie oprávnenej, v ktorom uviedla, že dňa 22.11.2019 došlo k čiastočnému plneniu od povinného vo výške 500 eur s poznámkou Uhrada zavazku Spirko, o čom súdu predložila aj doklad o úhrade.

3/ Pri rozhodovaní vyšší súdny úradník aplikoval ustanovenia , , a a prvej vety o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,k“), na základe ktorých posúdil, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote v zmysle Exekučného poriadku, no je nedôvodný. Ďalej uviedol, že oprávnená sa domáhala vymoženia peňažného nároku na základe exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.10.2009, kde výrokom V bola uložená povinnému povinnosť cit.: „Y.. W. A. je povinný vyplatiť Y.. I. A. doplatok na podiel na bezpodielovom spoluvlastníctve manželov vo výške 3 500 000 € /tri milióny päťstotisíc eur /v tridsiatich piatich ročných splátkach po 100 000 €, počnúc rokom 2010, vždy do 31. marca príslušného kalendárneho roka“. Vyšší súdny úradník mal za preukázané z predložených výpisov z účtu, že povinný vykonal dňa 05.05.2014 a dňa 23.06.2014 prevod finančných prostriedkov v celkovej výške 1 200 000 eur na účet č. 19-16436060/8120 (IBAN: SK 09 8120 0000 1900 1643 6060) bez uvedenia účelu platby. Majiteľom uvedeného účtu je podľa podpisového vzoru oprávnená, disponentom je povinný, pričom obaja sú oprávnení disponovať s účtom samostatne. Z uvedeného účtu boli vykonané o. i. aj platby v prospech spoločnosti Aspin, a. s., a to v dňoch 21.09.2015 vo výške 300 000 eur a 29.01.2016 vo výške 800 000 eur, pričom v obidvoch prípadoch boli vykonané platby s poznámkou, že ide o pôžičku pre Aspin, a. s.. Vyšší súdny úradník mal tiež za preukázané, že z predmetného účtu boli vykonávané pravidelné platby za splátky úveru, ktorý prebral na seba v zmysle exekučného titulu povinný.

4/ Vyšší súdny úradník tak na základe predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že povinný si povinnosť uloženú exekučným titulom nesplnil riadne a včas, keďže prvá splátka vo výške 100 000 eur mala byť uhradená do 31.03.2010. V čase povinným vykonaných platieb (dňa 05.05.2014 a dňa 23.06.2014) v celkovej výške 1 200 000 eur, ktoré majú podľa neho predstavovať plnenie v zmysle exekučného titulu, bol povinný v omeškaní s úhradou sumy vo výške 500 000 eur (5 splátok). Povinný sa preto dostal do omeškania s plnením uloženej povinnosti, keďže ju neplnil riadne, t. j. v presne vymedzenej výške (100 000 eur ) a neplnil ju včas, t. j. v presne špecifikovanej lehote stanovej súdom (vždy do 31.03. príslušného roka), čím bol naplnený dôvod na podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Na druhej strane povinný nemal za jednoznačne preukázané, že platby zo dňa 05.05.2014 vo výške 200 000 eur a dňa 23.06.2014 vo výške 1 000 000 eur, sú platbami v prospech oprávnenej v zmysle exekučného titulu, a to jednak z dôvodu neuvedenia účelu vykonaných platieb, ktorým by bola vylúčená pochybnosť predmetu ich vykonania, a jednak aj z dôvodu, že uvedené platby boli v celkovej výške 1 200 000 eur, ktorou bola výrazne prekročená do toho času dlhovaná suma, t. j. suma vo výške 500 000 eur, príp. aj ďalšia splátka, ktorá mala byť vykonaná do 31.03.2015. Účel vykonaných platieb spochybňuje aj skutočnosť, že z predmetného účtu bola časť týchto finančných prostriedkov prevedená

dňa 21.09.2015 vo výške 300 000 eur a dňa 29.01.2016 vo výške 800 000 eur na účet spoločnosti Aspin, a. s., ktorej predsedom predstavenstva je povinný. Na rozdiel od platieb vykonaných dňa 05.05.2014 a dňa 23.06.2014 však bol pri týchto platbách uvedený účel platby, a to pôžička pre Aspin, a. s.. No a nakoniec účel vykonaných platieb nemal za jednoznačne preukázaný ani z dôvodu, že povinný prevzal na seba v zmysle exekučného titulu úver, ktorý má povinnosť platiť na účet č. 741992-1431902/8120 (IBAN: SK41 8120 7419 9200 0143 1902), pričom splátky úveru sú vykonávané z predmetného účtu s označením Automat. splatka uver.

5/ Ďalej poukázal na skutočnosť, že povinný vykonal uvedené platby na účet, s ktorým majú oprávnenie disponovať samostatne obaja účastníci. V zmysle exekučného titulu bol povinný zaviazaný na úhradu nároku oprávnenému, pričom výrokom V nebolo bližšie špecifikované miesto plnenia, preto v takom prípade mal povinný postupovať podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „”), cit: „peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplateným sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo aj sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak”. Podľa povinného bol peňažný záväzok splnený pripísaním sumy v celkovej výške 1 200 000 eur na predmetný účet. S takým názorom sa však vyšší súdny úradník nestotožnil, keďže uvedená suma nemôže predstavovať plnenie podľa exekučného titulu, ak bola pripísaná na účet, s ktorým má oprávnenie disponovať aj povinný. Preto vyšší súdny úradník nemal jednoznačne preukázané, že táto suma bola vyplatená oprávnenej, a s ktorou by mala oprávnenie disponovať len oprávnená.

6/ K návrhu povinného na nariadenie pojednávania za účelom preukázania ďalších skutočností svedčiacich o splnení a aj ďalšom plnení uloženej povinnosti poukázal, že pri návrhoch na zastavenie exekúcie sa uplatňuje koncentračná zásada. V prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie musí povinný uviesť všetky skutočnosti rozhodujúce pre zastavenie exekúcie, ktoré môže uplatniť ku dňu podania návrhu. V poradí druhom a ďalšom podanom návrhu na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Takéto skutočnosti musí povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdiť a osvedčiť. Koncentrácia sa neuplatní, len ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. Podľa § 61l ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, zároveň v § 202 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku je ustanovené, že pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné. Pôjde predovšetkým o prípady, ak je to potrebné vzhľadom na charakter konkrétnej exekučnej veci, ak prevážia prvky kontradiktórnej sporovosti a je potrebné vykonať dokazovanie. Povinný však skutočnosti, ktoré by vyvolali takéto účinky neuviedol, preto súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. Povinný mal pri podávaní návrhu na zastavenie exekúcie v súlade s koncentračnou zásadou uviesť všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré spôsobujú nedôvodnosť vykonávanej exekúcie.

7/ Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a návrhom na zastavenie exekúcie mal vyšší súdny úradník nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný. Nakoľko nebola zo strany povinného naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

8/ Voči rozhodnutiu podal povinný sťažnosť z dôvodu, že súd vydal nesprávne a nezákonné rozhodnutie a zároveň svojim procesným postupom porušil právo povinného na spravodlivý súdny proces. K procesným právam povinného v exekučnom konaní nesporne patrí právo namietať zákonnosť exekúcie podaním návrhu na zastavenie exekúcie. Aj keď má exekučné konanie charakter nesporového konania, vo fáze exekučného konania po podaní návrhu na zastavenie exekúcie povinným sa stáva konanie sporovým, t.j. konaním s prvkami kontradiktórnosti a požiadavkou na „rovnosť zbraní“ účastníkov, oprávneného a povinného. Súd nemôže rozhodnúť takpovediac „od stola“, bez možnosti poskytnúť povinnému rovnaký priestor na procesnú obranu a ochranu jeho práv. V odôvodnení napadnutého

uznesenia v bode 5. súd uvádza vyjadrenie oprávnenej k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, z ktorého potom odvodil svoje právne závery a návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Vyjadrenie oprávnenej súd povinnému nedoručil. Aj keď koncentračná zásada sa v exekučnom konaní neuplatňuje v plnom rozsahu ako je to v civilnom sporovom konaní, len skutočnosť, že exekučné konanie je špeciálnym konaním, nezbavuje súd povinnosti doručiť povinnému vyjadrenie oprávneného a zabezpečiť tým princíp kontradiktórnosti pri riešení spornej otázky. Len tak má povinný možnosť vyvrátiť tvrdenia oprávnenej a predísť rozhodnutiu súdu, založenému len jednostranne na argumentácii jednej strany, oprávnenej. Postupom súdu, ktorý nedoručil vyjadrenie, resp. vyjadrenia, ani dôkazy predkladané oprávnenou povinnému, nenariadil pojednávanie ani výsluch účastníkov exekučného konania a neumožnil povinnému k týmto tvrdeniam sa vyjadriť, predložiť vlastné tvrdenia a dôkazy, došlo zjavne k porušeniu zásady rovnosti strán a k porušeniu práva povinného na spravodlivý súdny proces.

9/ Spornou medzi účastníkmi bola otázka splnenia povinnosti z exekučného titulu, keď povinný na bankový účet oprávnenej uhradil sumu 1.200.000,- eur. Pritom v uznesení o súdnom zmieri nie je uvedený konkrétny účet v konkrétnej banke, ani požiadavka uviesť pri výplate konkrétny účel plnenia/ variabilný symbol. Účet č. 19-164360060/8120, IBAN: 1643 6060 je účet, vedený bankou pre majiteľa účtu Ing. Katarína Špirková a na tento účet povinný previedol sumu 200.000,- eur a 1.000.000,- eur v dvoch platbách, dňa 05.05.2014 a 23.06.2014, spolu 1.200.000,- eur. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil len veľmi stručne, vychádzajúc výlučne z dôkazov a tvrdení predložených oprávnenou, na základe ktorých dospel k záveru, že povinný neplnil záväzok z exekučného titulu, keďže finančné prostriedky sa nedostali do jej výlučnej dispozičnej sféry, lebo dispozičné právo s účtom mal aj povinný (manžel). Odôvodnenie súdu však právne neobstojí, nakoľko takéto závery nemajú oporu nielen ani v samotnom exekučnom titule, ale ani v právnych predpisoch, napr. v alebo Zákone o bankách.

10/ Za zmätočný považoval v súvislosti s tvrdeným nesplnením povinnosti z exekučného titulu odkaz súdu na ustanovenie . Toto ustanovenie určuje miesto plnenia, ktorým je v prípade splnenia záväzku povinným jednoznačne určený účet oprávnenej ako jediného majiteľa účtu v banke (zmluvu uzatvorenú s bankou má k dispozícii oprávnená). Otázku udelenia práva majiteľom účtu inej osobe, v tomto prípade manželovi, nerieši, a už vôbec nevylučuje kto má alebo nemá dispozičné právo s účtom. Vlastníkom účtu, na ktorý povinný plnil záväzok, je na základe zmluvy o bežnom účte, uzatvorenej s Privatbankou, a.s., výlučne oprávnená. Podľa všeobecných obchodných podmienok Privatbanky, a.s. je fyzická osoba, určená majiteľom účtu v podpisovom vzore (ďalej aj „disponent“) oprávnená disponovať s účtom v rozsahu a spôsobom stanovenom v podpisovom vzore. Ako jediný majiteľ účtu len oprávnená mohla zriadiť dispozičné právo pre povinného ako disponenta (čo ani nespochybnila), rovnako len oprávnená mohla určiť rozsah a spôsob disponovania s účtom alebo rozhodnúť o jeho zrušení. Povinný preukázal, že plnením na bankový účet povinnej sa finančné prostriedky v sume 1.200.000,- eur fakticky aj právne dostali do dispozície oprávnenej, oprávnená mohla s týmito finančnými prostriedkami nakladať, vybrať ich alebo ich previesť na iný účet, a tak aj konala. Povinný nemá vedomosť (súd mu nezaslal vyjadrenia oprávnenej) akými dôkazmi (výpismi z účtu) preukazovala oprávnená svoje tvrdenia. Napriek tomu oprávnená nehovorí pravdu, že o finančných prostriedkoch z plnenia povinným nevedela a nemohla s nimi nakladať. Vo svojom vyjadrení uviedla, že s účtom nakladal prednostne sám povinný. Termín prednostne znamená, že s účtom nakladala aj sama oprávnená. Oprávnená zrejme účelovo zamlčala, že vykonávala na účte transakcie a z účtu, na ktorý plnil záväzok povinný, prevádzala finančné prostriedky, a to opakovane, na svoj ďalší účet v Tatrabanke, a.s. alebo v prospech iných osôb. Oprávnená finančné prostriedky, uhradené povinným prijala; objektívne je dôvodné predpokladať, že mala vedomosť, za akým účelom boli tieto plnenia vykonané; v prípade mylnej platby by jej totiž vznikla povinnosť vrátiť ich na účet odosielateľa (povinnosť vrátiť platbu pripísanú na účet majiteľa omylom), čo neurobila.

11/ Exekučný súd na základe návrhu povinného a predložených dôkazov skúma, či je návrh dôvodný a či (aplikujúc príslušné právne normy príslušného právneho predpisu), došlo k zániku záväzku. Rozširovať právomoc exekučného súdu aj na preskúmanie právnych úkonov povinného ako disponenta so súhlasom oprávnenej po splnení záväzku nakladal s finančnými prostriedkami na účte oprávnenej, ku ktorým došlo neskôr až so značným časovým odstupom (s odstupom cca 1,5 roka) po zániku záväzku plnením, v žiadnom zo svojich ustanovení nepripúšťa. Právne závery súdu nevychádzali z toho, že by povinný neuniesol dôkazné bremeno. Zdôraznil, že dispozičné právo k účtu bolo povinnému udelené oprávnenou ako majiteľkou účtu, na základe jej slobodného a vážneho

rozhodnutia. Oprávnená zrejme zámerne a účelovo zamlčala, že tak, ako mal povinný (jej manžel) dispozičné právo k jej účtu, mala aj oprávnená ako jeho manželka dispozičné právo k účtu povinného, vedeného v Tatra banka, a.s., s ktorým ako disponent disponovala a realizovala z neho finančné prevody a výbery. K uvedenému ako dôkaz predložil Potvrdenie banky o dispozičnom práve oprávnenej k účtu povinného.

12/ K neuvedeniu účelu plnenia oponoval tým, že povinnosť uviesť pri plnení (na účet povinnej) účel plnenia nebol určený ani v exekučnom titule a nie je ani povinnou náležitosťou vyžadovanou bankou pri bezhotovostných prevodoch. Povinný okrem záväzku z exekučného titulu nemal voči oprávnenej žiadne iné záväzky, pričom je podstatným to, že sa jedná o vzťah medzi manželmi. Bolo preto zbytočné uvádzať účel plnenia, keď pri všetkých finančných prevodoch, najmä ak sa jednalo o tak značné sumy, akými sú plnenie zo dňa 05.05.2014 a 23.06.2014 manželia spolu komunikovali a finančné transakcie si objasnili.

13/ Tvrdenie oprávnenej, že sa úhrady záväzku povinného nedostali do jej výlučnej finančnej sféry je potrebné odmietnuť ako zjavne nepravdivé a zavádzajúce. Oprávnená prijala finančné prostriedky na svoj účet. Oprávnená nielenže mala vedomosť o tom, že povinný uhradil na svoj záväzok z exekučného titulu sumu 1.200.000,- eur, ale faktom zostáva, že takmer identická suma zostala na účte povinnej takmer jeden a pol roka. V prípade, ak by sa aj oprávnená nezaujímala o stav svojho účtu, musela mať vedomosť o zostatkoch na účte minimálne z odsúhlasenia stavu na účte, ktoré zasiela majiteľovi účtu povinne banka ku koncu kalendárneho roka. Oprávnená preto musela vedieť, že k 31.12.2014, teda pol roka po splnení záväzku povinným bol stav na účte oprávnenej 1.111.483,13 eur. Rovnako musela vedieť, že aj k 31.12.2015 bola na jej účte suma 906 428,69 eur. Vzhľadom k uvedenému tvrdeniu súdu predložil na dôkaz výpis z účtu oprávnenej k 31.12.2014 a 31.12.2015

14/ Spochybnenie úmyslu povinného plniť svoj záväzok voči oprávnenej odvodzuje súd aj od vyjadrenia žalovanej k splácaniu úveru, ktoré realizoval povinný z jej účtu, a to napriek tomu, že úver prevzal na seba, čo povinný považoval za zmätočné a zavádzajúce. Nie je sporné, že úver bol poskytnutý obom manželom na výstavbu rodinného domu (o čom svedčí aj uznesenie, ktorým súd zrušil BSM), a v tomto rodinnom dome oprávnená do dnešného dňa býva a je jeho podielovým spoluvlastníkom. V úverovej zmluve síce bolo dohodnuté splácania úveru a úrokov z jej účtu, no finančné prostriedky na splátky úveru nielen pred zrušením BSM, ale aj po zrušení BSM, až do zaplatenia úveru zabezpečoval výlučne povinný, v dostatočnej výške a mimo finančných prostriedkov, ktoré povinný použil na plnenie záväzku dňa 05.05.2014 a 23.06.2014. Exekučný titul vo vzťahu k spôsobu splácania úveru (ktorý existoval už v čase vzniku exekučného titulu) do úverového vzťahu žiadnym spôsobom nezasahoval, určoval výlučne vnútorný vzťah medzi manželmi. Vnútorná dohoda manželov o splácaní splátok úveru, tak ako bola dohodnutá aj v uznesení o schválení zmieru, sama o sebe, bez dohody s bankou, nie je spôsobilá zmeniť podmienky splácania úveru dohodnutý s bankou. Ani exekučný titul sám o sebe nie je spôsobilý zmeniť rozsah alebo spôsob plnenia záväzku z úveru. Bolo iba vecou manželov ako spoločných dlžníkov voči banke, či vzťah voči banke upravia, alebo budú postupovať podľa už nastavených pravidiel. Oprávnená, ktorá aj po vyporiadaní BSM a uzatvorení súdneho zmieru zostala voči banke spoločným dlžníkom z úveru, nikdy neiniciovala zmenu úverových podmienok, a to po celú dobu splácania úveru. Oprávnená podľa vyjadrenia citovaného súdom uvádza, že povinný mal uhradiť sumu najskôr 359.440,49 eur ku dňu plnenia záväzku 200.000,- eur a neskôr sumu 395.881,62 eur ku dňu plnenia záväzku v sume 1.000.000,- eur, čo evokuje zdanie, že záväzok z úverového vzťahu bol v celkovej výške viac ako 750.000,- eur a že tento záväzok z úveru povinný uhradil z prostriedkov, ktorými plnil svoj záväzok voči oprávnenej. Suma záväzkov z úveru nebola v sume viac ako 750.000,- eur, ako sa snaží navodiť svojou konštrukciou vo vyjadrení oprávnená. Ku dňu plnenia 200.000,- eur dňa 5.5.2014 nie je tvrdenie oprávnenej, že „...mal povinný uhradiť 359 440,49 eur...“ pravdivé, nakoľko povinným boli všetky splatné záväzky z úveru uhradené. Rovnako nie je pravdivé ani tvrdenie, že „... aj v prípade druhej platby zo dňa 23.06.2014 vo výške 1 000 000 eur, kedy z účtu bola uhradená suma vo výške 395 881,62 eur...“ nakoľko dňa 23.6.2014 nebola z účtu oprávnenej uhradená žiadna suma vo výške 395.881,62 eur. Táto suma predstavuje kumulatívnu sumu všetkých už skôr uhradených splátok úveru. Skutočnosť je taká, že povinný uhrádzal záväzok z úveru z účtu oprávnenej pravidelnými štvrťročnými splátkami v sume 17.460,- eur, a to po celú dobu splácania úveru, pričom na splátky úveru aj príslušenstva, poskytoval finančné zdroje po celú túto dobu výlučne povinný. Povinný zabezpečil na účte oprávnenej dostatok finančných prostriedkov na pravidelné splátky úveru spolu s úrokmi, a to až do úplného splatenia úveru. Napr. v r. 2012 previedol povinný na účet oprávnenej sumu 350.000,- eur, ktorou povinný zabezpečil finančné zdroje na plnenie povinností voči banke z účtu oprávnenej pre ďalšie obdobie. Úvahy, ktorými

súd odôvodňuje svoje pochybnosti o plnení povinného sú vzhľadom na vyššie uvedené nesprávne a svojvoľné.

15/ Za rovnako zavádzajúce považoval tvrdenie oprávnenej, že bez jej vedomia povinný previedol sumu 300.000,- eur dňa 21.09.2015 a 800.000,- eur dňa 29.01.2016 na účet Aspin, a.s.. Oprávnená neuviedla, že bola od r. 2012 členkou dozornej rady spoločnosti Aspin, a.s., preto nielen prevod z jej osobného účtu na účet Aspin, a.s., ale aj právny dôvod prevodu tak značnej sumy v prospech Aspin, a.s. jej musel byť známy. Zároveň zamlčala, že spoločnosť Aspin, a.s. sumu 300.000,- eur uhradila v prospech účtu oprávnenej prevodom dňa 29.12.2015 , teda pôžičku zo dňa 21.09.2015 vrátila, o čom na dôkaz predložil výpis z účtu Aspin, a.s. zo dňa 29.12.2015. Nakoľko súd nepovažoval za potrebné oboznámiť povinného s vyjadreniami oprávnenej, nemal vedomosť o tom, aké podklady oprávnená predložila súdu ako dôkaz na podporu svojich tvrdení. Je však potrebné zdôrazniť, že peniaze sa považujú za vec, ktorá nie je druhovo určená. Nie je preto ani možné prijať akýkoľvek záver, že práve tie finančné prostriedky, ktoré povinný uhradil na účet oprávnenej ako plnenie záväzku, použil povinný následne bez vedomia oprávnenej na akýkoľvek iný účel. V prvom rade je evidentné, že povinný plnil svoj záväzok dňa 05.05.2014 a 23.06.2014 v sume celkom 1.200.000,- eur. K prevodu sumy 300.000,- eur z účtu oprávnenej došlo až dňa 21.09.2015, táto suma bola na účet oprávnenej vrátená 29.12.2015. K prevodu sumy 800.000,- eur došlo až s odstupom 1,5 roka dňa 29.01.2016. Všetky transakcie boli realizované s vedomím oprávnenej ako majiteľky účtu a zároveň člena dozornej rady spoločnosti Aspin, a.s. V súvislosti s pôžičkou 800.000,- eur poskytnutou spoločnosti Aspin, a.s. uviedol, že táto vôbec nesúvisí s plnením povinného oprávnenej na záväzok z exekučného titulu, ale s ďalšími právnymi vzťahmi finančnej povahy medzi manželmi (povinným a oprávneným) z minulosti, ktoré oprávnená zrejme účelovo neuviedla. Sama oprávnená priebežne (od roku 2011) realizovala prevody z predmetného účtu v Privatbanke, a.s. (napr. pravidelne na mesačnej báze realizovala prevod sumy 5.000,- eur na svoj účet vedený v Tatrabanke, a.s., alebo, napríklad v r. 2015 uhradila zo svojho účtu sumu 70.000,- eur ako kúpnu cenu za nehnuteľnosti). Znamená to, že so svojím účtom aktívne disponovala a mala o stave svojho účtu a pohyboch na ňom dostatočné vedomosti. V prípade oprávnenej išlo vždy výlučne o debetné transakcie, teda oprávnená čerpala zo svojho účtu finančné prostriedky, ktoré na účet posielal výlučne povinný. Ak oprávnená uvádza, že povinný jej na účet v Tatrabanke, a.s. uhradil sumu 500,- eur dňa 29.11.2019, kde už uviedol účel platby „úhrada záväzku“, táto skutočnosť je z dôvodu opatrnosti pochopiteľná, pretože už začalo exekučné konanie a oprávnená spochybnila plnenia z roku 2014. Túto sumu jej poskytol povinný na jej výslovnú žiadosť. Až do vyvolania exekúcie oprávnená nielenže nespochybnila ani jeden z finančných pohybov na jej účte, do dnešného dňa ani nezrušila dispozičné právo povinného k svojmu účtu, čo aj sama uvádza vo svojom vyjadrení. Oprávnená sa od 01.04.2010 (prvý deň kedy povinnému vznikla povinnosť plniť záväzok z exekučného titulu) až do decembra 2017 nedomáhala plnenia záväzku z exekučného titulu, z čoho je zjavné, že dôvodom postupu oprávnenej nie je nesplnenie záväzku povinným, ale riešenie osobných sporov. Nakoľko súd v odôvodnení napadnutého uznesenia vychádzal výlučne z vyjadrení a dôkazov predložených oprávnenou, dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom a preto odôvodnenie súdu je aj v tomto smere nielen nepresvedčivé, ale aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov.

16/ Ďalej povinný uviedol, že správanie oprávnenej, keď podala návrh na vykonanie exekúcie, nie je v súlade s dobrými mravmi. Mal za to, že ak súd prihliadal len na oprávnenou predkladané skutkové tvrdenia spochybňujúce plnenie povinného, ktoré ale nastali až po splnení vymáhaného záväzku povinným, potom mal povinnosť zaoberať sa aj otázkami, ktoré z tvrdení oprávnenej logicky vyústia. Takými otázkami sú nesporne otázky, týkajúce sa rodinného statusu, rodinného práva, ako je nesporne otázka spoločného hospodárenia manželov po zrušení BSM, otázka obvyklého (dlhodobo zaužívaného) správania sa manželov v súvislosti so zabezpečovaním základných potrieb rodiny po rozdelení BSM (a to počas celého obdobia od vzniku záväzku voči oprávnenej - exekučného titulu až po podanie návrhu na vykonanie exekúcie 20.06.2019). Povinný a oprávnená sú manželmi (i ku dňu podania sťažnosti) a nie sú v rozvodovom konaní. Oprávnená sa zjavne účelovo odvoláva len na úhradu niektorých záväzkov (splátka úveru, investícia do obchodnej spoločnosti), pričom iné záväzky vôbec neuvádza napriek tomu, že finančné náklady spoločnej domácnosti na starostlivosť a výchovu troch detí (vzdelanie, mimoškolské aktivity, dovolenky) sú nesporne značné. Bez ohľadu na to, kto koľko na spoločné záväzky vynaložil, je zrejmé, že hospodárenie manželov bolo realizované na základe ústnych ad hoc dohôd. Súd sa na jednej strane zaoberal posudzovaním konania povinného po výplate záväzku oprávnenej (s odkazom na ust. ktorý súd podľa nášho názoru nesprávne aplikoval na skutkový stav), na druhej strane ale vylúčil, alebo „len“ nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj ust. Občianskeho

zákonníka, ktorý upravuje usporiadanie bežných vecí a iných úkonov v manželstve, alebo ust. , , ktoré vymedzujú domácnosť a blízke osoby, pričom je nesporné, že na posúdenie správania sa oprávnenej a povinného (manželov) majú tieto ustanovenia zásadný vplyv. Začatie exekúcie na majetok povinného má fatálne následky nielen na bežnú existenciu samotného povinného ako fyzickú osobu, ale aj vlastníka alebo spoluvlastníka obchodných spoločností (ovplyvňuje aj riadenie týchto obchodných spoločností). Úkony, vykonané súdnym exekútorom na zabezpečenie vymáhanej sumy negatívnym spôsobom zasiahli aj do osobnej sféry (integrity) povinného, jeho povesti a dobrého mena. O exekúcii majú vedomosť zamestnanci obchodných spoločností, v ktorých má obchodný podiel, štátna správa (orgány verejnej moci, ktorým súdny exekútor doručuje upovedomenie o začatí exekúcie), centrálny depozitár CP, peňažné a pod. Začatie exekúcie má však fatálne následky aj na fungovanie rodiny, starostlivosť o domácnosť a deti. Negatívne dôsledky má exekúcia v neposlednom rade aj na blízke osoby, a to nielen matku povinného, ale aj rodičov oprávnenej, ktorých povinný finančne dlhodobo významne podporoval, financoval im výstavbu domu, v ktorom žijú a až do exekúcie uhrádzal aj prevádzkové náklady spojené s užívaním domu.

17/ Dobré mravy ( ) síce netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti a poctivého správania. „Za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi možno považovať len také konanie, ktorého cieľom nie je dosiahnutie účelu a zmyslu sledovaného právnou normou, ale ktoré je v rozpore s ustálenými dobrými mravmi vedené priamym úmyslom spôsobiť inému účastníkovi ujmu.“(rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 12. novembra 2014, sp. zn. ). Dobré mravy platia naprieč celým právnym systémom. Oprávnená podala návrh na exekúciu po uplynutí takmer desať rokov od povinnosti splniť prvú splátku záväzku z exekučného titulu, preto je také konanie potrebné odsúdiť ako konanie účelové a v rozpore s dobrými mravmi, pretože je možné objektívne konštatovať a preukázať, že povinný sa počas manželstva, a to aj po rozhodnutí o zrušení BSM staral o celé finančné a materiálne zabezpečenie svojej rodiny, pričom významne podporoval aj rodičov oprávnenej. Návrh na exekúciu oprávnená podala a účelovo načasovala tak, aby maximalizovala sumu nároku počas plynutia premlčacieho obdobia na maximálnu sumu 1.000.000,- eur a v prípade, ak by súd rozhodol v prospech oprávnenej, oprávnená by znásobila sumu, ktorá jej povinným už v roku 2014 bola vyplatená, pričom nechala povinného až do momentu podania návrhu na vykonanie exekúcie nemalými finančnými čiastkami financovať aj jej osobnú spotrebu. Správanie sa oprávnenej nikdy nevzbudilo u povinného žiadne pochybnosti, že by bol v omeškaní s plnením záväzku podľa dohody, uzatvorenej medzi manželmi formou súdneho zmieru. Aj preto považoval postup oprávnenej za zneužitie práva, keď konanie oprávnenej zjavne vychádza z čisto sebeckých a osobných záujmov, nehľadiac na záujmy rodiny, detí, rodičov. Domnieval sa, že práve negatívny zásah do osobnej sféry povinného využila oprávnená ako spôsob nátlaku, ktorým jediným cieľom je získať od manžela (povinného) ďalšie finančné výhody. Za takýto nátlak považoval aj jej návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom, a to napriek tomu, že povinný sa vždy o svoje deti vzorne staral, nielen finančne, ale aj osobnou starostlivosťou a celej rodine zabezpečoval vysoký životný štandard. Bolo by možné oponovať, že vyššie uvedené tvrdenia povinného, nemajú priamy súvis so splnením záväzku, ktorý je predmetom tejto exekúcie, no rovnako to platí o tvrdeniach oprávnenej spochybňujúcich plnenia povinným. Všetky tieto „žalobné útoky“ zo strany oprávnenej voči povinnému nastali až v čase, keď došlo k narušeniu vzájomných vzťahov medzi manželmi. Správanie sa oprávnenej aj bez ďalšieho podrobného skúmania vykazuje jasné znaky správania sa v rozpore so všeobecne uznávaným ponímaním pravidiel dobrých mravov.

18/ Je zrejmé, že posudzovaná vec skutkovo a právne presahuje právomoci exekučného súdu, ak by sa mal okrem jednoznačného dôkazu, predloženého povinným (pre rozhodnutie o návrhu na zastavenie exekúcie považoval dôkaz o vyplatení sumy 1.200.000,- eur za zásadný ) zaoberať aj právnymi úkonmi, ktoré splneniu záväzku predchádzali alebo po splnení záväzku nasledovali. Rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka preto považoval za nezákonné a svojvoľné. Exekučné konanie síce nie je klasickým sporovým konaním, a zásada kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní je v exekučnom konaní značne oslabená, v konaní o námietkach, resp. návrhu na zastavenie exekúcie, sa však kontradiktórnym stáva. Súd rozhodol s odkazom na obsah vyjadrenia oprávnenej (manželky) a jej argumentáciu o dispozičnom práve a výkone dispozičného práva povinným (manželom), ktorú je potrebné považovať za nové hmotnoprávne tvrdenia a nové dôkazy nad rámec exekučného titulu. Je zjavným pochybením súdu, že ignoroval právo druhého účastníka vyjadriť sa k takýmto novým tvrdeniam, hoci pri rozhodovacej činnosti tieto tvrdenia vzal do úvahy a v odôvodení rozhodnutia sa o tieto dôkazy oprel. Súd zároveň posudzoval

vec spôsobom, akoby išlo o vec medzi navzájom cudzími osobami - oprávneným a povinným, a nie medzi manželmi, čo má určite právny význam pre posúdenie veci, čím porušil povinnosť rozhodovať nie len uniformne na základe vžitých konvencií a právnych konštrukcií, ale porušil povinnosť zaoberať sa aj osobitnými prvkami veci a vyhodnotiť ich. V tomto rozsahu odôvodnenie súdu chýba, preto je odôvodnenie nepreskúmateľné. V tak komplikovanej záležitosti súd musí prihliadať aj na , ktorá ochranu rodiny zaručuje SR, v ktorom je uvedené: „Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.“

19/ Na základe vyššie uvedeného žiadal súd, aby napadnuté uznesenie ako nezákonné zrušil, doručil povinnému vyjadrenia oprávnenej, tak, aby sa mohol vyjadriť aj nad rámec tejto sťažnosti ku všetkým argumentom, tvrdeniam oprávnenej a dôkazom uplatneným oprávnenou, ďalej vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a novým uznesením exekúciu zastavil. Povinný si vzhľadom na osobitnú situáciu, keď je ako manžel oprávnenej v postavení povinného, neuplatňuje proti oprávnenej náhradu trov konania.

20/ Oprávnená považovala napadnuté uznesenie súdu za vecne správne. Súd správne posúdil, že platby dňa 05.05.2014 vo výške 200.000 eur a dňa 23.06.2014 vo výške 1.000.000 eur nepredstavovali plnenie podľa exekučného titulu, nakoľko tieto sumy povinný vyplatil na účet, ktorým samostatne disponoval aj povinný. Námietka povinného k procesnému postupu súdu, ktorý podľa povinného porušil zásadu kontradiktórnosti v exekučnom konaní, nie je v danom prípade namieste. Súd podľa neho postupoval správne, keď aplikoval ustanovenie § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého v návrhu na zastavenie exekúcie musia byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Ide o koncentračnú zásadu, a preto je vždy na povinnom, ktorý takýto návrh na zastavenie exekúcie podáva, aby súdu preukázal, že sú dôvody na zastavenie exekúcie. Oprávnený nesúhlasí s tvrdením povinného, že súd rozhodol takpovediac ,,od stola“, bez možnosti poskytnúť povinnému rovnaký priestor na procesnú obranu a ochranu jeho práv. Práve naopak, súd postupoval v súlade s Exekučným poriadkom, konkrétne s ust. § 6lk ods. 2 a ods. 5. Zákon nepredpokladá aby sa vyjadrenie oprávnenej k návrhu na zastavenie exekúcie zasielalo povinnému na vyjadrenie ako nesprávne uvádza v sťažnosti povinný. Takéto tvrdenie nemá oporu v zákone. V danom prípade povinný v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa l3.09.2019 preukazoval splnenie povinnosti, ktoré mu ukladá exekučný titul, dvoma platbami bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Oprávnená vo svojom vyjadrení predložila súdu dostatočné množstvo dôkazov svedčiacich o tom, že dané 2 platby nemožno považovať za plnenie v zmysle exekučného titulu, najmä výpisy z účtu č. 19-16436060/8120 za obdobie od 0l/2008 do 03/2019, z čoho jednoznačne vyplýva, že tento účet využíval povinný ako samostatný disponent účtu. Taktiež z neho vyplýva, že platby, na ktoré poukazuje povinný, t.j. dňa 05.05.2014 vo výške 200 000 eur a dňa 23.06.2014 vo výške 1 000 000 eur, povinný uhradil na vyššie uvedený spoločný účet manželov č. 19-16436060/8120 vedený v Privat banke; t.j. tieto platby zaplatil sám sebe.

21/ Je zrejmé, že exekučný titul neuvádza, že povinný má uhradiť oprávnenému doplatok na podiel na BSM na konkrétny účet. V tomto smere oprávnený uviedol a preukázal, že povinného mailom zo dňa 10.12.2017 vyzvala na úhradu dlhu na jej účet vedený v Tatra banke a.s., č. účtu 2619176877/1100, na čo však povinný žiadnym spôsobom nereagoval a ani nenamietal, že daný dlh už považuje za vyrovnaný, a to práve platbami zo dňa 05.05.2014 a 23.06.2014 vyplatenými na ich spoločný účet, kde má on sám samostatné dispozičné oprávnenie. Čiže povinný bez toho, aby vedel na aký účet má plniť dlh v zmysle exekučného titulu, údajne plnil na účet oprávnenej, a to presne na účet, na ktorom mal on sám samostatné dispozičné oprávnenie. Taktiež bolo preukázané, že tieto peňažné prostriedky následne povinný previedol z tohto spoločného účtu, a to prevodným príkazom zo dňa 21.09.2015 vo výške 300 000 Eur a príkazom zo dňa 29.01.2016 vo výške 800 000 Eur. Toto sa udialo samozrejme bez vedomia a súhlasu oprávneného. Je absolútne nelogické, aby dlžník plnil veriteľovi na účet, ktorý mu veriteľ neuviedol ako účet na ktorý má plniť dlžník svoj dlh.

22/ Taktiež pozornosti súdu neunikla ani tá absurdita, že uvedené platby boli v celkovej výške 1 200 000 eur, ktorou bola výrazne prekročená do toho času dlhovaná čiastka, t.j. suma vo výške 500 000 eur. Aj táto skutočnosť sama osebe je dôkazom, že tieto povinným uvádzané platby nemohli byť plnením podľa exekučného titulu. V kontexte týchto dôkazov je tak absolútne správny záver súdu o tom, že nebolo jednoznačne preukázané, že platby zo dňa 05.05.2014 vo výške 200 000 eur a dňa 23.06.2014 vo výške

l 000 000 eur boli platbami v zmysle exekučného titulu. Jednoducho je správny záver súdu o tom, že súd nemal za preukázané, že táto suma bola vyplatená oprávnenému, a s ktorou mal oprávnenie disponovať výlučne oprávnený. Povinný sa nikdy neinformoval, na ktorý účet má uhradiť vyrovnanie BSM v zmysle predmetného uznesenia súdu.

23/ Podľa názoru oprávnenej zákon v ust. nedáva možnosť dlžníkovi vybrať si miesto plnenia, t.j. vybrať si účet veriteľa, na ktorý svoj dlh zaplatí. Ak takýto účet nie je uvedený v exekučnom titule (v rozhodnutí súdu), a ani dlžníkovi tento účet veriteľ sám neoznámil, môže dlžník svoj dlh splniť do tzv. solučnej úschovy tak ako to predpokladá ust. . Preto v uvedenom prípade nedošlo k zániku záväzku splnením dlhu v zmysle ust. . Povinný napriek tomu považuje 2 platby na spoločný účet (účet s jeho samostatným dispozičným oprávnením) za plnenie oprávnenej, čo je absolútne nesprávne. Taktiež povinný ani neinformoval oprávnenú o tom, že tieto platby má považovať za platby v zmysle exekučného titulu. Oprávnená o týchto platbách ani nevedela, nakoľko išlo o spoločný účet oboch manželov, ktorý preukázateľne používal práve povinný, a oprávnená sa nezaujímala o ním realizované platobné transakcie. Úvahy povinného o tzv. mylných platbách t.j., žeby oprávnenej vznikla povinnosť tieto platby vrátiť, sú scestné, nelogické a v rozpore s predloženými dôkazmi. Oprávnenú totižto nikto nevyzval na vrátenie uvedených platieb. Čiže úvahová konštrukcia povinného, že oprávnená musela vedieť o týchto platbách práve z dôvodu, že ich nevrátila ako mylné platby, je nesprávna a nelogická. Veď z výpisov z účtu jednoznačne vyplýva, že to bol práve povinný, ktorý vykonával peňažné transakcie s daným účtom.

24/ Podľa názoru oprávnenej exekučný súd neposudzoval právne úkony, ktoré nastali po zániku záväzku, ako nesprávne uvádza povinný. Exekučný súd posudzoval to, či vôbec došlo k zániku záväzku alebo nie, a došiel k správnemu záveru, že povinný si nesplnil svoj dlh v zmysle exekučného titulu. Preto akékoľvek úvahy povinného o nedostatku právomoci exekučného súdu, nie sú namieste. Oprávnená nesúhlasí s tvrdením povinného, že spolu komunikovali a finančné transakcie si objasnili. A z tohto dôvodu nebolo potrebné uvádzať účel platieb. Povinný s oprávnenou nikdy o daných transakciách nekomunikoval. Taktiež povinný v sťažnosti uviedol, že okrem záväzku z exekučného titulu nemal voči oprávnenej žiadne iné záväzky. V tejto súvislosti oprávnená poukazuje aj na podanie zo dňa 09.12.2019, ktorým oprávnená oznámila súdu, že dňa 22.11.2019 došlo k čiastočnému plneniu dlhu zo strany povinného, a to platbou 500,- EUR. Pri tejto platbe povinný uviedol poznámku ,,Uhrada zavazku Spirko". Aj toto je dôkaz o tom, že povinný uznáva svoj dlh v zmysle exekučného titulu, ktorý doteraz nemá vysporiadaný. Ak je povinný toho názoru, že svoj dlh už splnil (platbami zo dňa 05.05.2014, a zo dňa 23.06.2014) a iný záväzok voči oprávnenej nemal (ako tvrdí vo svojej sťažnosti), tak je nelogické, aby oprávnenej posielal dňa 22.11.2019 platbu s označením ,,Úhrada záväzku Špirko". Oprávnená nemala vedomosť, žeby povinný uhradil svoj záväzok z exekučného titulu tak ako uvádza vo svojej sťažnosti. Oprávnenej ani nie je zrejmé ako k takému absurdnému záveru povinný došiel. Oprávnená predložila vo svojom vyjadrení výpis z účtu č. 19-16436060/8120 za obdobie od 01/2008 do 03/2019, z ktorého vyplýva, že žiadna suma ako úhrada záväzku v zmysle exekučného titulu jej uhradená nebola, nakoľko transakcie vykonával samotný povinný. Oprávnená súdu žiadnu prijatú a odchádzajúcu platbu nezamlčala, čo vyplýva z predloženého výpisu z účtu. Na konci výpisu je zrejmé, že zostatok na účte ku koncu marca 2019 bol vo výške 4,66 eur, čo reálne zodpovedá tej skutočnosti, že išlo o spoločný účet oboch manželov, na ktorý mal povinný samostatné dispozičné oprávnenie, a bol to práve povinný, ktorý realizoval transakcie na tomto účte.

25/ K všeobecným tvrdeniam povinného o pôžičke spoločnosti Aspin, a.s. sa oprávnená nevie vyjadriť konkrétne, nakoľko nie je jej zrejmé ako povinný dospel k záveru, že oprávnená ako členka dozornej rady vedela o právnom dôvode tejto transakcie. Oprávnená popiera tvrdenia povinného, a uvádza, že o danej pôžičke nevedela, nakoľko ako „dosadená“ členka dozornej rady ani o nej nemala informácie, a taktiež jej nie je známy ani právny dôvod pôžičky. Taktiež popiera tvrdenie, že táto súvisí s ďalšími právnymi vzťahmi finančnej povahy medzi manželmi (povinným a oprávnenou) z minulosti, nakoľko takéto vzťahy nie sú oprávnenej známe. Oprávnená odmieta tvrdenia povinného o tom, že dôvodom jej postupu (t.j. exekúcie) je riešenie osobných sporov. Oprávnená sa jednoducho domáha splnenia dlhu z dôvodu, že jej povinný tieto peňažné prostriedky dlží ako vyrovnanie BSM, a to bez ohľadu na fakt, že sú stále manželia. Ak by návrh na exekúciu nepodala, prvá splátka dlhu vo výške 100 000 eur by bola premlčaná. Oprávnená nesúhlasí s tvrdením, že koná alebo konala v rozpore s dobrými mravmi. To, že oprávnená a povinný sú naďalej manželia ešte neznamená, že povinný nemusí splniť svoj záväzok, na ktorý je zaviazaný ako vyporiadanie BSM. Veď, ako vyplýva aj zo samotného exekučného titulu, manželia sa

dohodli na zrušení a vyporiadaní BSM počas manželstva tak, že oprávnená sa „vzdala“ svojho nároku na akcie rôznych spoločností PENTA, za čo sa zas povinný zaviazal uhradiť povinnej vyrovnanie. V tomto kontexte je to práve konanie povinného, čo možno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle vyššie uvedeného oprávnená považuje sťažnosť za nedôvodnú a navrhuje, aby ju súd zamietol v celom rozsahu a aby napadnuté uznesenie potvrdil v celom rozsahu. Oprávnená si uplatňuje aj náhradu trov konania.

26/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

27/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

28/ Podľa § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.

29/ Podľa splnením dlh zanikne.

30/ Podľa prvá veta ak možno záväzok splniť viacerými spôsobmi, má právo voľby dlžník, ak nebolo dohodnuté inak.

31/ Podľa ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

32/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že sťažnosť povinného je dôvodná.

33/ V súvislosti s nemožnosťou povinného vyjadriť sa k tvrdeniam oprávnenej sudca uvádza, že v zmysle platného Exekučného poriadku ( obmedzil možnosť právnych debát) a judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (uznesenie zo 17.1.2019) je zásada kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní v exekučnom konaní ako nesporovom konaní značne oslabená. Súd nemal Exekučným poriadkom ani subsidiárne stanovenú povinnosť zasielať vyjadrenie oprávnenej k návrhu povinného na zastavenie exekúcie na opätovné vyjadrenie povinnému. Na druhej strane je ale nutné uviesť, že oprávnená vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uviedla také skutkové tvrdenia, ktoré spochybnili tvrdenia povinného o splnení nároku, teda podstatu jeho obrany voči začatej exekúcii, preto mal povinný podľa názoru súdu právo vyjadriť sa k takým tvrdeniam a dôkazom predloženým oprávnenou. Povinnému bola taká možnosť poskytnutá podaním sťažnosti voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, ktorú nakoniec i využil. Značná časť tvrdení povinného v sťažnosti smeruje najmä k vyvráteniu tvrdení oprávnenej o nesplnení povinnosti uloženej exekučným titulom, preto na nich nebolo možné pri rozhodovaní o sťažnosti nahliadať tak, že by prekračovali zákonný rámec koncentračnej zásady upravenej v ustanovení Exekučného poriadku, ale šlo o legitímnu obranu povinného pri dodržaní princípu rovnosti zbraní a zásady kontradiktórnosti. Ďalej mal súd za to, že tak oprávnená ako i povinný mali dostatočnú možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam a predloženým dôkazom, v dôsledku čoho by ďalšie dokazovanie výsluchom strán bolo nadbytočné.

34/ Súd preto vykonal dokazovanie oboznámením sa s exekučným titulom, tvrdeniami účastníkov konania a k nim predložených dôkazov, najmä návrhu na zastavenie exekúcie s priloženými dôkazmi, vyjadrenia oprávnenej k návrhu na zastavenie exekúcie a k nemu predložených dôkazov, oznámenia oprávnenej o úhrade povinného vo výške 500 eur dňa 22.11.2019 a dokladu k nej priloženého, sťažnosti povinného s prílohami, vyjadrenia oprávnenej k sťažnosti a ďalších písomností nachádzajúcich sa v elektronickom exekučnom spise.

35/ Podstatným pre rozhodnutie súdu o prípustnosti vedenej exekúcie bolo tvrdenie povinného o splnení povinnosti uloženej exekučným titulom, čo preukazoval výpismi z účtu č. 3110 6803

5060, ku ktorej malo dôjsť úhradou na účet č. SK 09 8120 0000 19000 643 6060 dňa 05.05.2014 v sume 200 000 eur a dňa 23.06.2014 v sume 1 000 000 eur. Oprávnená však tieto plnenia spochybnila tým, že plnenie poskytol povinný na účet, ktorého majiteľkou je síce oprávnená, ale povinný má k nemu dispozičné právo. Toto (dispozičné) právo mal neskôr realizovať tak, že previedol časť finančných prostriedkov vo výške 300 000 eur prevodným príkazom ako pôžičku spoločnosti Aspin, a.s. dňa 21.09.2015 a ďalšiu sumu vo výške 800 000 eur dňa 29.01.2016 (s poznámkou „pôžička Aspin“), ktoré prevodné príkazy oprávnená súdu predložila. Vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že i keď povinný preukázal platby zo dňa 05.05.2014 a 23.06.2014 v celkovej sume 1 200 000 eur, tieto platby nepovažoval za plnenie povinnosti uloženej exekučným titulom (vyplatiť oprávnenej doplatok na podiel na BSM vo výške 3 500 000 eur v 35 ročných splátkach po 100 000 eur počnúc rokom 2010, vždy do 31.03. príslušného kalendárneho roka), z dôvodu ich nejednoznačnosti, keď neuviedol účel platby, existencie dispozičného práva povinného k uvedenému účtu, ktorý toto svoje oprávnenie realizoval v roku 2015 a 2016 tak, že z uvedeného účtu previedol finančné prostriedky v celkovej výške 1 100 000 eur ako pôžičku spoločnosti Aspin, a.s. a v neposlednom rade i z dôvodu, že sa z uvedeného účtu vykonávali pravidelné platby na splátky úveru, ktorý prebral na seba v zmysle exekučného titulu povinný. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie uzavrel tým, že povinný už v čase uhradenia platby dňa 05.05.2014 a 23.06.2014 bol v omeškaní s úhradou 5 splátok (v sume 500 000 eur), teda povinný sa dostal do omeškania s plnením uloženej povinnosti, keď ju neplnil ani riadne, ani včas, čím bol naplnený dôvod na podanie návrhu. Povinný v sťažnosti na uvedené reagoval tým, že okrem toho, že oprávnená bola od roku 2012 členkou dozornej rady spoločnosti Aspin, a.s. a majiteľkou účtu, a teda jej prevod a právny dôvod prevodu musel byť známy, k prevodom spoločnosti Aspin, a.s. došlo až s odstupom času, a že pôžičku v sume 300 000 eur spoločnosť Aspin, a.s. na účet oprávnenej dňa 29.12.2015 vrátila, druhá pôžička vo výške 800 000 eur sa týkala ďalších právnych vzťahov finančnej povahy medzi manželmi.

36/ Rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka sudca nepovažoval za správne, a to z nižšie uvedených dôvodov. V konaní nebolo sporné, že exekučným titulom bola uložená povinnému povinnosť v ročných splátkach po 100 000 eur počnúc rokom 2010 zaplatiť oprávnenej doplatok na podiel na BSM v celkovej výške 3 500 000 eur (ku ktorého zrušeniu došlo počas manželstva účastníkov konania rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. zo dňa 04.02.2008). Sporným v konaní bolo, či plnenia povinného dňa 05.05.2014 a dňa 23.06.2014 boli plneniami povinnosti uloženej exekučným titulom, teda či je exekúcia vedená dôvodne.

37/ Splnenie dlhu má povahu jednostranného právneho úkonu. Dlh zanikne v momente, keď veriteľ prevezme plnenie od dlžníka. V tom momente nastáva splnenie dlhu. Peňažný záväzok možno splniť akýmkoľvek spôsobom, ktorý je obvyklý v občianskoprávnych vzťahoch. Ak zmluva, resp. rozhodnutie nemá ustanovenia o osobe oprávnenej vykonať voľbu, potom je podľa zákona oprávnený na voľbu dlžník. Veriteľ má právo voľby len ak sa to výslovne dohodlo alebo je to ustanovené právnym predpisom (napr. ). V exekučnom titule nebolo určené, či má povinný svoju povinnosť splniť v hotovosti (taká možnosť voľby nebola do 01.01.2013 obmedzená o obmedzení platieb v hotovosti) alebo bezhotovostne. Miesto plnenia bolo určené len všeobecne tak, že peňažné prostriedky mal povinný vyplatiť oprávnenej. Povinný v konaní tvrdil, že platby realizoval bezhotovostne na účet oprávnenej. V prípade peňažného záväzku, ktorý sa plní prostredníctvom peňažného ústavu je miestom splnenia účet veriteľa v peňažnom ústave. Strany záväzku si môžu dojednať konkrétny účet, v prospech ktorého je dlžník povinný splniť dlh, a vylúčiť tým možnosť dlžníka plniť na ktorýkoľvek iný účet veriteľa. V konaní nemal súd za preukázané, že k takej dohode pred splnením povinnosti povinného došlo. Medzi účastníkmi pritom nebolo sporné, že účet vedený v Privatbanke, a.s. č. 6803 5060, z ktorého povinný poukázal sumy 200 000 eur a 1 000 000 eur je účtom povinného a majiteľom účtu č. 19-16436060/8120 vedený v Privatbanke, a.s., na ktorý peňažné prostriedky poukázal, je oprávnená. Zároveň v konaní nebolo sporným, že k účtu č. 19-16436060/2120 mali samostatné dispozičné oprávnenie tak povinný ako i oprávnená, čo bolo preukázané aj potvrdením z banky.

38/ Pokiaľ oprávnená tvrdila, že povinnému mailom z roku 2017 oznámila, že žiada vyplatiť doplatok na BSM na jej iný účet, vedený v Tatra banke, a.s. (čo preukázala i mailom), takéto tvrdenie nemôže v súvislosti s posúdením splnenia dlhu uhradeného dňa 05.05.2014 a 23.06.2014 obstáť, nakoľko preukazuje len to, že konkrétny účet oprávnená určila až 3 roky po úhradách prijatých od oprávneného, resp. 7 rokov od vzniku exekučného titulu. Ak boli peňažné prostriedky poukázané na účet veriteľa

(oprávnenej) a veriteľ takto ponúknuté plnenie neodmietne tým, že peňažné prostriedky vráti, dlh zaniká splnením. Rovnako možno ku konštatovaniu vyššieho súdneho úradníka v napadnutom uznesení o tom, že účel platieb povinného spochybňuje i to, že nimi bola výrazne prekročená do toho času dlhovaná suma, dodať, že pokiaľ nebolo medzi účastníkmi dohodnuté inak, dlžník môže zaplatiť (časť) dlh i pred jeho splatnosťou, a ak takto ponúknuté plnenie veriteľ príjme, považuje sa dlh v tejto časti za splnený. Oprávnená tak uvedenými tvrdeniami nevyvrátila tvrdenia povinného o tom, že úhrady zo dňa 05.05.2014 a 23.06.2014 nie sú úhradami povinnosti (dlhu povinného) určenej exekučným titulom. Oznámenie konkrétneho účtu oprávnenou, však už môže mať vplyv na posúdenie účinkov plnenia ďalších splátok, ktoré má povinný oprávnenej uhradiť.

39/ Za správny v tejto súvislosti nemožno považovať ani odkaz vyššieho súdneho úradníka a oprávnenej na ustanovenie , pretože uvedené ustanovenie v skutočnosti neupravuje spôsob splnenia peňažného dlhu, ale právne účinky platby prostredníctvom pošty alebo peňažného ústavu. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením oprávnenej, že uvedené ustanovenie nedáva dlžníkovi možnosť vybrať si miesto plnenia, t. j. vybrať si účet veriteľa, na ktorý svoj dlh zaplatí a pokiaľ mu ho veriteľ neoznámil, mohol splniť svoj dlh len do solučnej úschovy podľa . Vzhľadom na skutočnosť, že ide o plnenie medzi manželmi, nie je ničím neobvyklým, že povinný mal vedomosť, že účet, na ktorý peniaze zaslal, patrí jeho manželke (oprávnenej) ako majiteľke. Zároveň tým, že oprávnená uvedené finančné prostriedky neodmietla (nevrátila povinnému), povinný nemal dôvod peniaze vložiť do úradnej úschovy.

40/ Za dôvod, pre ktorý oprávnená nepovažovala plnenie poskytnuté povinným bola i tá skutočnosť, že povinný mal k účtu dispozičné oprávnenie a s prostriedkami na účte disponoval tak, že z účtu boli dňa 21.09.2015 prevedené peňažné prostriedky na pôžičku spoločnosti Aspin, a.s. a dňa 31.03.2016 došlo k prevodu finančných prostriedkov v sume 800 000 eur na ďalšiu pôžičku Aspin. Ani také tvrdenia však súd nepovažoval za dôvod, pre ktorý by bolo plnenie dlhu povinným na uvedený účet vylúčené, resp. nevyvolalo účinky splnenia dlhu. Sama oprávnená vo svojich tvrdeniach pritom neuviedla, že dňa 29.12.2015 bola spoločnosťou Aspin, a.s. na účet oprávnenej vrátená suma 300 000 eur, čo ale mal súd preukázané z výpisov z účtu. Za rozhodujúcu okolnosť však v tomto prípade treba považovať, že plnenie bolo poukázané na účet, ktorý patrí oprávnenej (ako výlučnej majiteľke), a ktorá mala možnosť s uvedenými finančnými prostriedkami disponovať (vybrať si ich v hotovosti, previesť na iný účet a pod.). Oprávnená ako majiteľka účtu zároveň mohla dispozičné oprávnenie povinného zrušiť, čo však ani doposiaľ neurobila. Súd mal z výpisov z účtov za preukázané, že na uvedenom účte sa na mesačnej báze realizovali prevody finančných prostriedkov (vo výške 5 000 eur) na účet oprávnenej vedený v Tatrabanke, a.s. (že ide o jej účet potvrdzuje mail, v ktorom toto číslo účtu oprávnená uviedla), sporadické výbery (napr. 200 000 eur v roku 2011) i vklady hotovosti (napr. 150 000 eur roku 2012), splátky úveru a ďalšie bezhotovostné transakcie (napr. suma 350 000 eur dňa 05.12.2012 s označením Dotácia účtu PB KIKA), na základe čoho nemožno mať za preukázané, že pokiaľ povinný mal k účtu dispozičné právo, toto právo malo brániť oprávnenej disponovať poukázanými finančnými prostriedkami. Pôžičky poskytnuté spoločnosti Aspin, a.s. nemožno z uvedeného dôvodu ako i z dôvodu, že k nim došlo s odstupom času 1 roka, resp. 2 rokov posudzovať izolovane a ako dôvod, pre ktorý by dlh povinného nemal byť splnený. Za nehodnoverné považoval súd tvrdenie oprávnenej, že nemala o platbách povinného v roku 2014 vedomosť, nakoľko je jej ako majiteľke účtu každoročne zasielaný výpis bankou na odsúhlasenie. V súvislosti s tvrdeniami účastníkov konania o výberoch realizovaných po splnení povinnosti z exekučného titulu vo výške 1 200 000 eur, možno ešte doplniť, že nie je účelom exekučného konania zisťovať ako bolo s prostriedkami na účte po zániku (časti) dlhu nakladané, preto pokiaľ má oprávnená za to, že povinný (neoprávnene) prostriedky, ktoré boli plnením z titulu doplatku na BSM, použil a nevrátil, musí sa v tejto veci domáhať vrátenia uvedených prostriedkov podaním žaloby v sporovom konaní (v ktorom bude vydaný exekučný titul na vyplatenie takých prostriedkov povinným oprávnenej).

41/ Pokiaľ oprávnená v konaní netvrdila, že má povinný voči nej ešte iný dlh (takým nie je tvrdenie oprávnenej, že dňa 22.11.2019 bola povinným čiastočne plnená suma 500 eur s poznámkou „Úhrada záväzku Spirko), a zároveň dlžník pri plnení nekonkretizoval dlh, ktorý chce vyrovnať, v prípade, že by i existovali iné dlhy povinného voči oprávnenej, neprechádza právo voľby, ktorý z viac dlhov bol uhradený, príp. v akej výške, na veriteľa. Pri splnení dlhu veriteľ totiž môže prejaviť svoju vôľu len v jednostrannom právnom úkone, ktorým plnenie prijme (ak si to vyžaduje povaha predmetu plnenia), a jeho prípadná vôľa, na ktorý z viac dlhov si plnenie započíta (ak nestačí poskytnuté plnenie na úhradu všetkých dlhov dlžníka), nemá žiadnu právnu relevanciu. netvrdil, že má voči nej povinný iný dlh. Za

nerozhodné považoval súd i tvrdenia oprávnenej o povinnosti povinného splácať úver, pretože plnenie úveru nebolo predmetom tohto konania, tvrdenia neboli spôsobilé preukázať, že plnenia povinného boli plneniami na splátky úveru a v neposlednom rade i skutočnosť, že úverový vzťah je právnym vzťahom medzi bankou ako veriteľom a dlžníkom z úveru, ktorým bola podľa úverovej č. 15/2006/FO z 04.10.2006 oprávnená. Samotné schválenie dohody manželov súdom v jeho uznesení o schválení súdneho zmieru o tom, že povinný preberá záväzok na splatenie zostávajúcej časti dlhodobého úveru, ktorý ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o zrušení BSM bol vo výške 448 117,90 eur, pôsobí inter partes a na tretie osoby sa nevzťahuje. Pre veriteľa z úverovej zmluvy (banku) je neúčinná. Ak zmluva o úvere bola uzavretá medzi bankou ako veriteľom a oprávnenou ako dlžníkom, jej zmena v tom smere, že z úverovej zmluvy bude zaviazaný povinný, rovnako podliehala dohode s bankou. Pokiaľ k zmene zmluvných podmienok medzi bankou a dlžníkom (oprávnenou), tým že dlžníkom sa namiesto oprávnenej stane povinný nedošlo, povinnou z úveru zostala i naďalej oprávnená. Pri vkladoch na účet (prevodom) sumy 200 000 eur a 1 000 000 eur v roku 2014 nie je uvedená žiadna poznámka, ani účel platby. Preto ak vyšší súdny úradník v napadnutom rozhodnutí uviedol, že jednoznačným spôsobom také platby nepreukazujú, že ide o plnenie povinnosti z exekučného titulu, rovnako potom nepreukazujú, že sa jedná o platby na plnenie úveru banke. Z konania ďalej vyplynulo, že obaja účastníci konania majú viacero účtov a realizujú medzi sebou rôzne finančné transakcie, ktorých skúmanie presahuje účel exekučného konania.

42/ Na základe uvedeného tak možno uzavrieť, že povinný súdu preukázal, že po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti majúce za následok zánik nároku vymáhaného v tejto exekúcii (čo predstavuje zákonný dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku) tým, že uhradil na účet oprávnenej vedený v Privat banke, a.s. dňa 05.05.2014 sumu 200 000 eur s poznámkou Špirko a dňa 23.06.2014 sumu 1 000 000 eur s poznámkou Špirko. Nakoľko nebolo exekučným titulom určené, akým konkrétnym spôsobom má povinný svoju povinnosť splniť (či hotovostne alebo bezhotovostne) a zároveň ani nebol presne určený účet, na ktorý je potrebné poukázať finančné prostriedky, právo voľby patrilo povinnému, ktorý majúc vedomosť, že plní na účet veriteľa, tak jednostranným právnym úkonom splnil svoj dlh v celkovej sume 1 200 000 eur, pričom oprávnená túto platbu povinnému nevrátila (ako platbu mylnú, bez právneho dôvodu). Na posúdenie účinkov takého úkonu nemala vplyv skutočnosť, že k uvedenému účtu mal zriadené dispozičné oprávnenie povinný, ani to, že v platbách nebola výslovne uvedená žiadna poznámka, konkretizujúca plnenie dlhu z exekučného titulu, a že oveľa neskôr boli z uvedeného účtu realizované prevody. Pre úplnosť veci možno dodať, že konštatovanie vyššieho súdneho úradníka, že bol povinný v čase plnenia (2014) v omeškaní so splátkami, boli pre rozhodnutie súdu o prípustnosti vedenej exekúcie právne bezvýznamné, nakoľko súd posudzuje dôvodnosť začatia exekúcie (exekučného konania) so zreteľom na splnenie povinnosti z exekučného titulu k okamihu jeho začatia. Keďže ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie (26.06.2019) mal povinný podľa exekučného titulu uhradiť 10 splátok v celkovej sume 1.000.000 eur, pričom túto povinnosť splnil ešte pred začatím exekučného konania, nebola naplnená podmienka upravená v § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, že exekúciu možno vykonať na návrh oprávneného, pretože povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul.

43/ Aj keď bolo možné polemizovať o tom, či je správanie oprávnenej, ktorá podala návrh na vykonanie exekúcie 4 mesiace pred uplynutím premlčacej doby prvej splátky priznanej exekučným titulom, v súlade s dobrými mravmi, zaoberanie sa touto otázkou už súd nepovažoval vzhľadom na rozhodnutie o zastavení exekúcie za nevyhnutné.

44/ Na základe uvedeného sudca podľa ustanovenia rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zmenil tak, že exekúciu podľa Exekučného poriadku zastavil z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu, nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku v tejto exekúcii.

45/ Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

46/ Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

47/ Keďže oprávnená nebola v sťažnostnom konaní úspešná, nevznikol jej nárok na náhradu trov exekučného konania. Povinný si nárok na trovy konania neuplatnil, preto súd o trovách konania v sťažnostnom konaní rozhodol tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia.

48/ Po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník rozhodne o trovách súdneho exekútora.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).