Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23C-28-2016.pdf
PDF · 190.95 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/28/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Saxovou v sporovej veci žalobcu: T. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XX, Y., proti žalovanej: UNIQUA poisťovňa, a.s., IČO: 00 653 501, Lazaretská 15, Bratislava, o zaplatenie poistného plnenia, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 7.336,99 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 7.336,99 eur od 06. 08. 2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie 4.594,19 eur a úroku z omeškania prevyšujúceho 5,15 % ročne zo sumy 10.142,81 eur od 06. 08. 2014 do zaplatenia.
III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04. 03. 2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 9.236 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne z dlžnej sumy od 21. 07. 2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že je vlastníkom motorového vozidla zn. P. B. Q., R.: G ktoré bolo poistené u žalovanej na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Dňa 03. 07. 2014 došlo na predmetnom motorovom vozidle ku škodovej udalosti vbehnutím zveri do jazdnej dráhy vozidla, v reakcii na čo žalobca strhol volant doprava a narazil do stromu na okraji cesty. Nakoľko vozidlo išlo v čase nárazu malou rýchlosťou, žalobca usúdil, že vzniknutá škoda nebude veľká, a preto políciu neprivolal. Poistnú udalosť riadne nahlásil žalovanej, ktorá ju likvidovala pod č. PU XXXXXXXXXX. Po predbežnej kalkulácii nákladov žalovaná listom zo dňa 15. 07. 2014 žalobcovi oznámila, že s opravou motorového vozidla nesúhlasí a poistnú udalosť bude posudzovať ako totálnu škodu. Listom zo dňa 21. 07. 2014 mu žalovaná oznámila výšku poistného plnenia určenú z rozdielu medzi výškou škody 11.728,13 eur a hodnotou zvyškov 3.202,03 eur, krátenú podľa všeobecných poistných podmienok pre poistenie Kasko- 2010 odd. I. čl. 7 bod 2c o 50 % a poníženú o dlžné poistné v sume 376,78 eur. Žalobcovi v zmysle uvedeného bolo vyplatené poistné plnenie vo výške 3.886,27 eur. Podľa žalobcu však hodnota motorového vozidla v čase vzniku škody bola celkovo 16.700 eur, o čom svedčí vyjadrenie na hodnotu vozidla od spoločnosti Audospol spol. s.r.o. zo dňa 08. 10. 2015. Žalovaný nárok vymedzil rozdielom medzi hodnotou vozidla 16.700 eur a hodnotou použiteľných zvyškov v sume 3.202 eur, dlžného poistného 376 eur a už prijatého poistného plnenia vo výške3 .886 eur. Krátenie o 50 % označil ako neprimerané a v rozpore s čl. 7 bod 3 písm. g) VPP Kasko- 2010.
3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe súdu doručenom dňa 06. 05. 2016 s odkazom na ust. § 788, § 797 ods. 2, § 799, § 809 Občianskeho zákonníka a § 125 ods. 1 Trestného zákona, § 64 ods. 1 písm. a), 66 ods. 1, 2 písm. a) zák. č. 8/2009 Z.z. uviedla, že hoci má porušenie povinností podľa § 809 ods. 1 OZ rovnaké dôsledky ako porušenie povinností podľa odseku 2 tohto ustanovenia, prax rozlišuje či išlo o porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti „dbať, aby poistná udalosť nenastala“ alebo o porušenie povinnosti výslovne uloženej právnym predpisom, k čomu pristupuje prísnejšie. V danej veci povinnosť privolať políciu je daná kogentným ust. § 66 ods. 2 písm. a) zák. č. 8/2009 Z.z. a už len zo zisteného rozsahu poškodenia vozidla žalobcu a so zreteľom na typ vozidla je aj pre laika, resp. osobu, ktorá sa nezaoberá opravami vozidiel a nemusí vedieť o prípadnej výške škody, zrejmé, že pôjde o škodu na majetku presahujú zákonnú hranicu pre privolanie polície. Žalobca neprivolaním polície v tak závažnom prípade pri jednoznačnom vedomom porušení zák. o cestnej premávke, čo žalovaná vyhodnotila ako účelové v snahe vyhnúť sa riadnemu prešetreniu dopravnej nehody orgánmi polície s dosahom na prísnejšie posúdenie veci podľa § 137 zák. č. 8/2009 Z.z., znemožnil pracovníkom žalovanej riadne prešetrenie dopravnej nehody políciou s podaním informácie, či neboli porušené povinnosti účastníka dopravnej nehody uvedené v ust. § 4 dos. 2 zák. č. 8/2009 Z.z., napr. vedenie vozidla v čase zadržania príslušného oprávnenia na vedenie vozidiel, požitie alkoholu alebo inej návykovej látky, zverenie vedenia vozidla osobe bez príslušného oprávnenia a iné. S ohľadom na uvedené vyhodnotila zníženie poistného plnenia ako opodstatnené a založené na zákonných aj poistných podmienkach. Pracovníci žalovanej pri likvidácii poistnej udalosti dospeli k záveru, že technická hodnota vozidla predstavuje sumu 17.550,51 eur a všeobecná hodnota zohľadňujúca aj podmienky dopytu a predaja ojazdených vozidiel na trhu vo výške 11.728,13 eur s DPH, zvyšky boli ohodnotené na sumu 3.202,03 eur. K žalobcom predloženému odbornému vyjadreniu AUDOSPOL spol. s.r.o. uviedla, že nie je z neho zrejmé, či sa jedná o technickú alebo všeobecnú hodnotu vozidla, či ide o sumu vrátane DPH, namietala tiež, že hodnota vozidla nie je podporená žiadnymi relevantnými dokladmi z roku 2014 ako je burza vrakov a pod., v odbornom vyjadrení sa tiež uvádza, že ide o odhadovanú cenu, na ktorej je postavený žalobný návrh na doplatenie poistného plnenia a nie je uvedené, či menovaná spoločnosť má oprávnenie na vydávanie odborných vyjadrení tohto charakteru. Zhrnúc uvedené predložené odborné vyjadrenie vypracované na žiadosť žalobcu žalovaná označila za účelové smerujúce k zvýšeniu všeobecnej hodnoty vozidla bez riadnej verifikácie, a preto navrhla vykonanie znaleckého dokazovania. Namietala tiež nesprávne uplatnenie úrokov z omeškania, ktorých výška podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ku dňu omeškania bola 5,15 % a rovnako aj nesprávne vypočítaný okamih splatnosti, ktorý podľa § 797 ods. 3 OZ je 05. 08. 2014 a nasledujúcim dňom by sa žalovaná dostala do omeškania.
4. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 28. 09. 2016 uviedol, že v žalobe uvedená odhadovaná hodnota vozidla 16.700 eur predstavuje všeobecnú (nie technickú) hodnotu vozidla s DPH. Predložené odborné vyjadrenie Audospol spol. s.r.o. vychádzalo z kompletných údajov o havarovanom vozidle vrátane aktuálnej fotodokumentácie. K úrokom z omeškania uviedol, že si uplatňuje úrok z omeškania vo výške 5,15 % zo žalovanej sumy ročne a navrhol pripojenie celého poistného spisu a v prípade sporov ohľadom stanovenia všeobecnej hodnoty vozidla vykonanie znalecké dokazovanie.
5. V podaní doručenom súdu dňa 04. 10. 2016 žalobca uviedol, že zo znaleckého posudku, ktorý si dal pre účely tohto konania vypracovať vyplýva, že škoda na vozidle bola 14.737 eur a nie žalovanou udávaných 16.000 eur a znalec určil všeobecnú hodnotu vozidla pred poškodením na sumu 15.495 eur a nie 11.728,13 eur. Z uvedených dôvodov uviedol, že si voči žalovanej neuplatňuje sumu 9.236 eur, ale sumu 14.737 eur s príslušenstvom.
6. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 12. 06. 2017, č. k. 23C/28/2016 súd pripustil zmenu žaloby, v zmysle ktorej si žalobca voči žalovanej uplatnil sumu 14.737 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne z dlžnej sumy od 21. 07. 2014 do zaplatenia.
7. V podaní doručenom súdu dňa 29. 03. 2018 žalobca uviedol, že si voči žalovanej uplatňuje sumu 10.850,73 eur dôvodiac výškou škody 14.737 eur, od ktorej odpočítal výšku už poskytnutého plnenia 3.886,27 eur.
8. Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, od čítania ktorých, resp. oznámenia ich obsahu na pojednávaní v súlade s § 204 CSP upustil, ako aj nariadeným znaleckým dokazovaním, z ktorých ustálil nižšie uvedený skutkový a právny stav veci.
9. Zo stranami sporu akceptovaného návrhu poistnej zmluvy spísaného dňa 02. 04. 2014 vyplýva, že žalobca mal na motorové vozidlo zn. P. B. Q. Xdv. K., R.: PD-XXXEE dohodnuté u žalovanej havarijné poistenie Auto &Voľnosť KASKO, a to na dobu neurčitú so začiatkom poistenia od 02. 04. 2014, bez dohodnutej spoluúčasti. Platenie ročného poistného vo výške 753,56 eur bolo dohodnuté v 4 štvrťročných splátkach vo výške 186,39 eur (2.4., 2.7., 2.10., 2.1.).
10. Podľa žalobcom predloženej fotokópie potvrdenia o vykonaní vkladu v hotovosti, žalobca dňa 08. 04. 2014 vložil na účet žalovanej sumu 188,39 eur, s popisom transakcie štvrťročná úhrada havarijného poistenia.
11. Podľa odd. I, čl. 4 bod 1. písm. e) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie KASKO- 2010 v znení účinnom od 01. 10. 2010 (ďalej len „VPP“) poistenie zaniká zánikom predmetu poistenia (napr. jeho likvidáciou, stratou, zničením) alebo skončením užívania predmetu poistenia.
12. Podľa odd. I., čl. 5 bod. 1 VPP poistné je suma uvedená v poistnej zmluve, ktorú musí zaplatiť poistník ako protihodnotu za dohodnutú poistnú ochranu.
13. Podľa odd. I., čl. 7 bod. 1 písm. b) VPP poistník/poistený je povinný dodržiavať ustanovenia týchto poistných podmienok a ďalšie povinnosti uložené mu poistnou zmluvou alebo všeobecne záväznými právnymi predpismi.
14. Podľa odd. I., čl. 7 bod 1. písm. h), p) VPP poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala, najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou a ani nesmie trpieť porušovanie týchto povinností zo strany tretích osôb. Poistník/ poistený je povinný zabezpečiť dodržiavanie horeuvedených povinností aj zo strany tretích osôb, ktorým bol predmet poistenia zo strany poisteného prenechaný do užívania.
15. Podľa odd. I. čl. 7 bod 2. písm. b) VPP poistený je povinný okamžite, najneskôr nasledujúci pracovný deň po zistení udalosti, ktorá by mohla byť dôvodom vzniku práva na poistné plnenie písomne alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom oznámiť poistiteľovi vznik takejto udalosti a dať pravdivé písomné vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu s vyčíslením výšky škody.
16. Podľa odd. I. čl. 7 bod 2. písm. c) VPP poistený je povinný okamžite po vzniku poistnej udalosti, za ktorú bude požadovať od poistiteľa poistné plnenie oznámiť túto udalosť príslušným policajným orgánom. Toto neplatí, ak bola naplnená podstata a boli splnené podmienky škodovej udalosti v zmysle ustanovení pravidiel cestnej premávky alebo poistná udalosť vznikla v dôsledku nebezpečia uvedeného v týchto podmienkach poistenia, oddiel II, čl. 2- Poistné nebezpečia, ods. 1 písm. d) a g). V prípade vzniku poistnej udalosti v dôsledku živelnej udalosti požiar alebo výbuch (oddiel II, čl. 2- Poistné nebezpečia, ods. 1 písm. g) je povinný oznámiť túto udalosť hasičom.
17. Podľa odd. I. čl. 7 bod. 2 písm. d) VPP poistený je povinný poskytnúť poistiteľovi súčinnosť, ktorá je potrebná na zistenie príčiny a výšky škody, ako aj originály všetkých dokladov vyžiadaných poistiteľom.
18. Podľa odd. I. čl. 7 ods. 2 písm. g) VPP v prípade porušenia povinností uvedených v ods. 1 a 2. tohto článku, má poistiteľ právo poistné plnenie primerane znížiť alebo zamietnuť.
19. Podľa odd. II čl. 4 bod. 1 VPP z poistenia dojednaného v zmysle týchto podmienok poistenia vzniká právo na plnenie, ak došlo k poškodeniu alebo zničeniu predmetu poistenia poistnou udalosťou za dodržania ustanovení v týchto podmienkach poistenia a dojednaní v poistnej zmluve.
20. Podľa odd. II bod 7 VPP poistiteľ je oprávnený primerane znížiť poistné plnenie v nasledujúcich prípadoch:
a) ak došlo k poistnej udalosti (havárii) pod vplyvom požitia alkoholického nápoja, po užití inej návykovej látky alebo schopnosť vodiča bola znížená najmä užitím liekov, úrazom, chorobou, nevoľnosťou alebo únavou,
b) ak poistník, poistený alebo oprávnený vodič poruší svoje povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, vyhláška, tieto poistné podmienky alebo podmienky poistnej zmluvy,
21. Podľa odd. II čl. 5 bod. 1 VPP poškodenie vozidla alebo ostatných poistených predmetov je taká zmena stavu predmetu poistenia alebo ostatných poistených predmetov, ktorá si vyžaduje opravu alebo výmenu, ktorou možno uviesť predmet poistenia do pôvodného stavu (čiastočná škoda).
22. Podľa odd. II čl. 5 bod. 2 VPP zničením vozidla alebo ostatných poistených predmetov sa rozumie taká zmena stavu vozidla alebo ostatných poistených predmetov, ktorú už nie je možné odstrániť finančne efektívnou opravou a predmet poistenia po poistnej udalosti už nie je možné používať. Finančne neefektívnou opravou sa rozumie stav, pokiaľ primerané náklady na opravu poškodeného predmetu poistenia dosiahnu alebo presiahnu jeho trhovú hodnotu (totálna škoda).
23. Podľa odd. II čl. 5 bod 4. VPP trhová hodnota je najnižšia cena, za ktorú možno predmet rovnakých parametrov (veku, stupňa opotrebenia, iného znehodnotenia a pod.) kúpiť v danom mieste a čase vzniku škody.
24. Podľa odd. II čl. 5 bod 5. VPP primeranými nákladmi na opravu sa rozumejú náklady, ktoré sú potrebné na uvedenie predmetu poistenia poškodeného poistnou udalosťou do pôvodného stavu vypočítané podľa údajov o cenách materiálu a časovej náročnosti vykonaných prác poskytovaných výrobcom alebo výhradným importérom motorových vozidiel v systéme Audatex, pri zohľadnení obvyklých cien za obdobné výkony pre danú oblasť. AK je poistník/ poistený registrovaný platiteľ dane z pridanej hodnoty, hodnota zodpovedajúca tejto dani sa do primeraných nákladov na opravu nezapočítava.
25. Podľa odd. II čl. 5 bod 6. VPP oprávnený vodič je osoba, ktorá bola poverená poistníkom alebo poisteným na užívanie predmetu poistenia alebo poistník alebo poistený.
26. Vyplnením a zaslaním formulárového tlačiva žalobca žalovanej dňa 04. 07. 2014 oznámil, že 03. 07. 2014 v čase o 20:45 hod. na ceste Handlová- Remata vodičovi motorového vozidla zn. P. B. Q. 3.0, R.: PD-XXXEE patriaceho žalobkyni, C. E., počas jazdy z Rematy na Lehotu vybehla z ľavej strany do cesty srnka, v dôsledku čoho vodič strhol volant doprava a narazil do stromu.
27. Dňa 07. 07. 2014 pracovník žalovanej vykonal zápis o poškodení predmetného motorového vozidla, podľa ktorého boli na výmenu určené nasledovné diely: predný nárazník, upevnenie a držiak nárazníka, UP- sada nárazníka, skrutka, maska chladiča, UP- sada krytu veka p, krycí plech zámku P, ľavá hmlovka, UP- sa blatníka, vzpera nosníka zámku a podbehu, kryt H, krycia fólia dverí, rám, kryt motora, upevnenie, držiak, výstuha a nosník ľavého nárazníka, skrutka nárazníka, motor- kapota, ochrana zámku, ľavý svetlomet, lišta podbehu, skrutka, predné čelo, vzpera podbehu, lišta dverí, kondenzátor, chladič, na opravu boli určené pravý a ľavý blatník, pdobehy kolesa pravého a ľavého predného, ťahanie na stolici pr. časť a ľavé dvere, a tiež boli vymedzené lakovacie a súvisiace práce a všetko bolo aj fotozdokumentované.
28. Žalobca vo vyjadrení k škodovej udalosti zo dňa 08. 07. 2014 adresovanom žalovanej uviedol, že k škodovej udalosti došlo vbehnutím zveri do jazdnej dráhy vozidla pričom vodič strhol volant doprava a vrazil do stromu na okraji cesty. S poukazom na malú rýchlosť vozidla v čase nehody a neaktivovanie airbagov žalobca nevolal k škodovej udalosti políciu. Pokiaľ by boli airbagy aktivované, políciu by zavolal.
29. Listom zo dňa 15. 07. 2014 žalovaná žalobcovi oznámila svoj nesúhlas s opravou poškodeného motorového vozidla z dôvodu, že škodu na ňom vyhodnotila ako totálnu.
30. Podľa správy vypracovanej likvidátorom žalovanej k predmetnej poistnej udalosti bola trhová hodnota motorového vozidla pred poškodením 11.728,13 eur, náklady na opravu motorového vozidla 16.000 eur, hodnota predajných zvyškov 3.202.03 eura výška škody 8.526,10 eur. Likvidátor v správe určil výšku poistného plnenia 8.526,10 eur bez odpočtu dlžného poistného, spoluúčasti či iného zníženia poistného plnenia.
31. Podľa oznámenia o výške poistného plnenia zo dňa 21. 07. 2014 žalovaná poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX zo dňa 03. 07. 2014 vyhodnotila ako totálnu škodu na motorovom vozidle zn. P. B. Q., R.: PD-Z., keď hodnota vozidla v čase vzniku škody predstavovala sumu 11.728,13 eur, hodnota zvyškov 3.202,03 eur a výška škody 8.526,10 eur. Žalovaná si súčasne voči žalobcovi uplatnila krátenie o 50 % zodpovedajúce sume 4.263,05 eur s odkazom na Všeobecné poistné podmienky pre poistenie Kasko- 2010, odd. I., čl. 7, bod 3g, t. j. nenahlásenie poistnej udalosti príslušným policajným orgánom. Od poistného plnenia vo výške 4.263,05 eur žalovaná ešte odpočítala dlžné poistné v sume 376,78 eur a žalobcovi na účet poukázala sumu 3.886,27 eur.
32. Žalobca listom zo dňa 26. 07. 2014 oznámil žalovanej, že nesúhlasí s výpočtom ceny vozidla ku dňu škodovej udalosti, ako aj krátením poistného plnenia dôvodiac značným podhodnotením ceny vozidla a skutočnosťou, že žalobca ako laik nepredpokladal existenciu škody vyššej ako 4.000 eur. Poukázal tiež na to, že ani pracovník žalovanej ako odborník nedokázal pri prvotnej obhliadke určiť výšku škody.
33. V odpovedi na žiadosť o prehodnotenie výšky škody zo dňa 07. 08. 2014 žalovaná uviedla, že zotrváva na pôvodnom stanovisku o výške poistného plnenia.
34. Predžalobnou výzvou zo dňa 12. 08. 2014 žalobca požiadal žalovanú o úhradu dlžnej čiastky titulom poistného plnenia vo výške 4.627,83 eur.
35. Podľa odborného vyjadrenia spoločnosti Audospol spol. s.r.o., IČO: 36303780, Pravenec 427, bola odhadovaná cena motorového vozidla zn. P. B. Q. 120, rok výroby 2006, obsah motora: 2982 cm3 v júli 2014 v sume 16.700 eur.
36. Žalobca v priebehu konania súdu predložil znalecký posudok č. 13/2016 vypracovaný na jeho žiadosť W.. C. I., znalcom z odboru cestná doprava, odvetvia: technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej premávke, odhad hodnoty cestných vozidiel, podľa záverov ktorého bola všeobecná hodnota motorového vozidla žalobcu zn. P. B. Q. J12 pred poškodením určená na sumu 15.495 eur a po oprave na sumu 15.422 eur. Znalec výšku škody ku dňu 03. 07. 2014 určil na sumu 14.373 eur vrátane DPH. Znalec uviedol, že na základe zdokumentovaného poškodenia, odborného analyzovania vzniknutého poškodenia a absentujúcich výsledkov kontrolného merania je nepravdepodobné, že došlo k fatálnemu poškodeniu podvozkového rámu, kedy bola nutná len jeho výmena. Tento predpoklad potvrdzuje tvrdenie majiteľky vozidla, ktorá ho po nehode dala opraviť, pričom pre uvedenie vozidla do pôvodného stavu nebola nutná výmena podvozkového rámu. Znalec tak položku poisťovne RÁM KPL- diel na výmenu, označil za neopodstatnenú. Celkové náklady na opravu predmetného motorového vozidla určil sumou 14.664,06 eur, v prípade započítania výmeny podvozkového rámu je táto suma 25.231,82 eur.
37. Žalovaná v písomnom vyjadrení k znaleckému posudku W.. I., doručenom súdu dňa 18. 08. 2017 uviedla, že sa ním nepotvrdila všeobecná hodnota motorového vozidla uvádzaná v odbornom vyjadrení Audospol spol. s.r.o., keď znalec stanovil všeobecnú hodnotu vozidla na sumu 15.495 eur. Namietla položku 1000- ťahanie na stolici OPRAVIŤ s časovou jednotkou 4x 28,80 eur, čo je podľa pracovníkov likvidácie škôd na vozidlách absolútne neprijateľné, keď znalec mal uvažovať o prácach aspoň 4 hodín. Takýmto spôsobom bola výsledkom len parciálna škoda, a v tejto časti označila žalobcom predložený znalecký posudok za účelový a nepreskúmateľný. Navrhla doplnenie znaleckého posudku o kalkuláciu nákladov opravy s časovou jednotkou 72 eur v položke 1000- ťahanie rámu vozidla na stolici, resp. o nariadenie znaleckého dokazovania prostredníctvom súdom ustanoveného znalca.
38. Splnomocnený zástupca žalobcu vo svojich prednesoch poukazoval na žalovanou podhodnotenú všeobecnú hodnotu vozidla, čo potvrdzovalo odborné vyjadrenie ako aj znalecký posudok W.. I. a skutočnosť, že podvozkový rám ako najdrahší kus opravy nebolo potrebné ani podľa znalca meniť. Zotrval aj na argumentácii žalobcu v časti nedôvodnosti krátenia poistného plnenia o 50 % pre neprivolanie polície, keď zdôraznil, že k nehode došlo cca 35 km od Prievidze a on ako šofér vozidla v čase nehody, ako aj žalobca sú dôchodcovia a obaja by po privolaní polície dostali pokutu, naviac škodu pre nevystrelenie airbagov nepovažovali za vyššiu ako 4.000 eur. Na doplňujúce otázky uviedol, že vozidlo bolo po nehode pojazdné a rovnako, že po nehode vizuálne skontroloval aj priestor pod kapotou. Motorové vozidlo bolo opravené nie prostredníctvom autoservisu, ale súkromne s tým, že oprava stála cca 10.000 eur.
39. Žalovaná označila obranu žalobcu smerujúcu do zdôvodnenia neprivolania polície ako účelovú, a to aj vo vzťahu k ustanoveniam zákona o cestnej premávke. K uplatnenému odpočtu dlžného poistného uviedla, že vychádzala pritom z ust. § 803 OZ, podľa ktorého ak predmet poistenia zanikol prináleží poisťovateľovi nárok na poistné do konca poistného obdobia, ktorým je v danom prípade kalendárny rok.
40. Na návrh žalovanej súd doplnil dokazovanie ustanovením znalca z odboru doprava, odvetvie: technický stav cestných vozidiel, odvetvie: nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel, W.. G. T., ktorý v znaleckom posudku č. XXXXXXXXXXXX uviedol, že na základe zdokumentovaného rozsahu poškodenia vozidla pri osobnej prítomnosti zaznamenania tohto poškodenia pracovníkom žalovanej nie je možné v danom prípade konštatovať, že náklady na opravu vozidla presiahnu jeho reprodukčnú obstarávaciu hodnotu, t. j. že sa bude jednať o totálnu škodu. Podľa výpočtov znalca sa v danom prípade nejednalo o totálnu škodu, nakoľko všeobecná hodnota vozidla pred poškodením bola 16.360,43 eur s DPH a náklady na opravu boli znalcom vyčíslené na sumu 14.029,08 eur s DPH, čo predstavuje 85,75 % z všeobecnej hodnoty vozidla, a preto je možná jeho oprava. K nutnosti výmeny podvozkového rámu uviedol, že v danom prípade bolo možné aj bez premerania na vyrovnávacej stolici pri obhliadke stanoviť, že rám je poškodený natoľko, že je potrebná jeho výmena, čo vyvodil z toho, že bol nárazom ohnutý- pozdĺžne nosníky sú ohnuté ku stredu, jeho predná pätka na pravom nosníku je odtrhnutá, predný priečny nosník je zlomený do „V“. Zároveň však dodal, že aj za predpokladu výmeny rámu bola oprava vozidla rentabilná, resp. ekonomická, keď sa len zvýšila o cca 6.000 eur.
41. Žalobca k znaleckému posudku W.. T. uviedol, že tento potvrdzuje zámerné zníženie ceny vozidla žalovanou a navýšenie ceny opravy tak, aby bol daný záver o totálnej škode.
42. Žalovaná nemala voči znaleckému posudku W.. T. žiadne námietky. Uviedla, že vychádzajúc zo znalcom uvedenej výšky nákladov na opravu motorového vozidla 14.029,08 eur by po znížení poistného plnenia o 50 % pre neprivolanie polície a odpočte dlžného poistného v sume 376,78 eur a výšky už poskytnutého poistného plnenia 3.886,27 eur, predstavoval doplatok na poistnom zo strany žalovanej sumu 2.751,49 eur.
43. Splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 04. 06. 2019 uviedol, že po znaleckom dokazovaní si voči žalovanej, ktorej konanie v danom prípade označil za podvodné, uplatňuje celkom sumu 9.272,23 eur, ktorú predstavuje rozdiel medzi cenou vozidla 16.360,45 eur a hodnotou použiteľných zvyškov 3.202,03 eur a poskytnutého plnenia 3.886,27 eur, k tomu ešte úrok z omeškania vo výške 2.000 eur a trovy konania. Vzhľadom k naposledy uvedenej výške žalovanej istiny 10.850,70 eur na výzvu súdu uviedol, že v časti rozdielu 1.578,50 eur berie žalobu späť.
44. Na pojednávaní konanom dňa 11. 07. 2019 žalobca uviedol, že berie žalobu späť aj v časti o zaplatenie 0,10 eur a voči žalovanej si uplatňuje sumu 9.272,13 eur.
45. Žalovaná po vypracovaní znaleckého posudku W.. T. poukázala na zmenu situácie, keď v konaní sa preukázalo, že sa jedná o parciálnu škodu na vozidle, kedy od výšky znalcom určených nákladov na opravu vozidla 14.029,08 eur je potrebné odpočítať dlžné poistné predstavujúce ročne 753,56 eur krát 4, keďže poistné nebolo doposiaľ uhrádzané. K argumentácii žalobcu o nízkej rýchlosti v čase stretu so zverov uviedla, že vzhľadom na triedu motorového vozidla má za to, že toto by malú rýchlosť 20- 30 km/hod. malo ustáť a zastaviť. Súhlasila so žalobcom uskutočneným čiastočným späťvzatím žaloby. Žalovaná na otázku súdu zhodne so žalobcom potvrdila, že poistný vzťah medzi stranami sporu netrvá, tento skončil zánikom predmetu poistenia a odrátaním dlžného poistného. Z uvedeného dôvodu nezotrvala na odpočte poistného za štyri roky, ale len poistného uvedeného v oznámení o poskytnutí poistného plnenia, t. j. v sume 376,78 eur. Zotrvala však na krátení poistného plnenia pre neprivolanie polície, nakoľko týmto nekonaním žalobcu bolo znemožnené účelné šetrenie poistnej udalosti, napr. oboznámenie sa so správou o nehode, z ktorej mohli vyplynúť závery o manévroch vodiča pod vplyvom šoku, na základe ktorých by došlo k zväčšeniu škody až do rozsahu prípadnej totálnej škody, príp. zadržanie vodičského preukazu.
46. Žalobca vo vzťahu k obrane žalovanej o prípadnom vedení motorového vozidla po zadržaní vodičského preukazu uviedol, že vodič nemal nikdy zadržaný vodičský preukaz, čo žalovaná mohla zistiť a naviac zamestnanec žalovanej vypisoval do tlačiva poisťovne údaje z jeho vodičského preukazu.
47. V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 26. 07. 2019 žalobca uviedol, že vyhlásením žalovanej, že sa jedná o totálnu škodu sa vozidlo už ako predmet poistenia nemohlo používať a poistná zmluva zanikla, preto podľa neho nie je dôvod na zápočet dlžného poistného 376,78 eur. Uviedol, že pokiaľ by vopred vedel, aké následky bude mať neúmyselné neprivolanie polície, tak by tak v danom čase urobil.
48. Na pojednávaní konanom dňa 07. 11. 2019 splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že žalovanú sumu 9.272,13 eur si uplatňuje rozdielom sumy 16.360,43 eur ako hodnoty vozidla a hodnoty použiteľných zvyškov a už poskytnutého plnenia. Zároveň namietal, že si plnenie uplatňuje titulom totálnej škody. Vzhľadom na protichodnosť tvrdení splnomocneného zástupcu, neschopnosť odôvodnenia čiastočného späťvzatia žaloby v uvedenej sume a skutkového vymedzenia predmetu konania súd pojednávanie odročil a žalobcu následne po zmene zákonného sudcu v danej veci výzvou zo dňa 13. 07. 2020 vyzval na riadnu špecifikáciu žalobného nároku a jeho skutkového základu spôsobom uvedeným vo výzve súdu.
49. Žalobca v reakcii na výzvu súdu podaním doručeným súdu dňa 09. 09. 2020 bez doplnenia požadovaných skutočností a odstránenia zmätočností jeho predchádzajúcich dispozičných úkonov uviedol, že si voči žalovanej uplatňuje sumu 9.472,24 eur, náklady na cestovné 50 eur na každé pojednávanie, ktorého sa zúčastnil, náklady na vypracovanie znaleckého posudku 200 eur s 5,15 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 21. 07. 2014 do zaplatenia.
50. Podaním doručeným súdu dňa 20. 05. 2021 žalobca po udelení plnomocenstva na zastupovanie v konaní advokátom uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že na motorovom vozidle vznikla len parciálna škoda, pričom výšku nákladov na opravu motorového vozidla určenú súdom ustanoveným znalcom žalovaná nenamietala a tieto predstavovali 14.029,08 eur. Žalovaná pri likvidácii poistnej udalosti postupovala nesprávne, keď bezdôvodne alebo skôr úmyselne pripravila žalobcu o možnosť ďalej užívať svoje motorové vozidlo, ktoré si pre prípad škody poistila práve u žalovanej. Nesúhlasila s názorom žalovanej v časti krátenia poistného plnenia. Žiadala, aby sa súd pred zodpovedaním tejto otázky zaoberal najprv tým, či vôbec žalovaný mohol stanoviť dôvody zníženia poistného plnenia, a teda či všeobecné poistné podmienky žalovanej nie sú v tejto časti v rozpore s Občianskym zákonníkom, konkrétne s ust. § 799 ods. 1, 2 a 3 OZ. Poukázal pritom na kogentnosť ust. § 799 ods. 3 OZ, ktoré dovoľuje poisťovniam iba stanoviť % zníženia poistného plnenia, ak nastane porušenie povinností uvedených v § 799 ods. 3 OZ. Z kogentného charakteru ustanovenia vyvodila že žalovaná nikdy nebola oprávnená rozširovať dôvody zníženia poistného plnenia vo svojich všeobecných poistných podmienkach. Zdôraznil tiež, že Občiansky zákonník nestanovuje v žiadnom ustanovení, že neprivolanie polície k dopravnej nehode je dôvodom, pre ktorý je poisťovateľ oprávnený znížiť poistné plnenie. Rovnako platí, že pre oprávnenosť poisťovne znížiť poistné plnenie nestačí len samotné porušenie povinnosti poisteného, ale na to, aby mohla poisťovňa v konkrétom prípade pristúpiť k zníženiu poistného plnenia, musí preukázať, že medzi vytýkaným porušením a škodlivým následkom je príčinná súvislosť (a to nielen v teoretickej rovine). Poisťovateľ tiež musí dokázať, že porušenie povinností bolo vedomé, a že malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Vzhľadom na znenie kogentného ust. § 799 OZ je zrejmé, že žalovaná má VPP nastavené pokiaľ ide o zníženie poistného plnenia v rozpore so zákonom, a teda konala neoprávnene. Počas likvidácie škodovej udalosti žalovaná pritom vôbec neskúmala, či sú splnené podmienky podľa § 799 OZ. Postup žalovanej označila za nekorektný, v rozpore s rozsahom poistenia a dobrými mravmi akceptovateľnými obchodnými praktikami a takémuto konaniu nemôže byť poskytnutá právna ochrana. Zároveň uviedla, že predmetným podaním si uplatňuje zmenu žaloby na základe znenia znaleckého posudku súdom určeným znalcom, v zmysle ktorej si požaduje od žalovanej sumu 10.142,81 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo žalovanej sumy od 06. 08. 2014 do zaplatenia. Výšku žalovanej sumy predstavuje rozdiel medzi znalcom určenými nákladmi na opravu a už poskytnutým poistným plnením vo výške 3.886,27 eur.
51. Zmenu žaloby v zmysle zdôvodnenia rozhodujúcich skutočností uvedených v podaní doručenom súdu dňa 20. 05. 2021, ako aj zmenu žalobného petitu súd pripustil uznesením vyhláseným za prítomnosti oboch strán sporu na začiatku pojednávania konaného dňa 25. 05. 2021.
52. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 25. 05. 2021 poukázala na už oboznamovaný listinný dôkaz, a to výpočet škody na cestnom vozidle- havarijné poistenie z 09. 06. 2014, v ktorom sa nenachádzal údaj o odpočte dlžného poistného a ani znížení poistného plnenia z iného dôvodu. Odpočet dlžného poistného označila za právne neopodstatnený, nakoľko žalovaná ukončila poistný vzťah z dôvodu neexistencie predmetu poistenia a vyhodnotenia škody na vozidle ako totálnej. Závery znaleckého posudku preukázali nesprávnosť jej postupu pri likvidácii poistnej udalosti. K otázke zníženia poistného plnenie pre neprivolanie polície poukázala na to, že sa stáva, že vodič odíde z miesta dopravnej nehody, pričom motorové vozidlo je pojazdné a nie je ničím výnimočné, že škoda sumu 4.000 eur nepresiahne. Zdôraznila okolnosti daného prípadu, kedy k škode na vozidle došlo jeho stretom so zverou, nedošlo k žiadnemu poškodeniu iného motorového vozidla, dopravného značenia či ujme na inom majetku a vozidlo bolo po nehode pojazdné.
53. Žalovaná vo svojej obrane poukázala na to, že likvidačnú správu vypočítava technik poisťovne a je súčasťou škodového spisu, pričom všetky vonkajšie prejavy smerujúce na klienta vykonáva likvidátor. Technik vypočítal škodu na motorovom vozidle v zmysle vykonanej obhliadky a konštatoval, že náklady na opravu motorového vozidla prevyšujú jeho trhovú hodnotu pred poškodením. Technik sa zásadne nevyjadruje k okolnostiam, ktoré sa týkajú podmienok v poistnej zmluve, k spoluúčasti či dlžnému poistnému, ktoré zisťuje v čase ukončenia likvidácie škodovej udalosti likvidátor.
54. Podľa § 415 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu vzniku škodovej udalosti (ďalej len „OZ“) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
55. Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
56. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo iných skutočností uvedených v zákone.
57. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
58. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
59. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu omeškania (ďalej len „nar. vl. č. 87/1995 Z.z.“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
60. Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
61. Podľa § 788 ods. 3 OZ súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva, a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel oznámené.
62. Podľa § 790 písm. a) OZ poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).
63. Podľa § 795 ods. 1 OZ povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.
64. Podľa § 796 ods. 1 OZ ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).
65. Podľa § 797 ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
66. Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
67. Podľa § 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
68. Podľa § 799 ods. 2 OZ kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
69. Podľa § 799 ods. 3 OZ ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
70. Podľa § 803 ods. 1 OZ poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
71. Podľa § 803 ods. 3 OZ ak nastala poistná udalosť a dôvod ďalšieho poistenia tým odpadol, patrí poistiteľovi poistné do konca poistného obdobia, v ktorom poistná udalosť nastala; jednorazové poistné patrí poistiteľovi aj v týchto prípadoch vždy celé.
72. Podľa § 806 OZ z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
73. Podľa § 809 ods. 1 OZ poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou.
74. Podľa § 809 ods. 2 OZ ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť. To isté platí, ak porušil tieto povinnosti vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok ten, kto s poisteným žije v spoločnej domácnosti.
75. Podľa § 3 ods. 10 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení účinnom k 03. 07. 2017 (ďalej len „zák. č. 8/2009 Z.z.“) účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.
76. Podľa § 64 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej
a) sa usmrtí alebo zraní osoba,
b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,
c) uniknú nebezpečné veci alebo
d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.
77. Podľa § 64 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/8/20140101>, b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.
78. Podľa § 64 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z.z. ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.
79. Podľa § 66 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode.
80. Podľa § 66 ods. 2 písm. a) zák. č. 8/2009 Z.z. účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi.
81. Poistenie, ktorého cieľom je prostredníctvom poistného plnenia zmierniť dopady vzniknutej škodovej udalosti, sa vždy vzťahuje iba na tie udalosti, pre ktoré bola dojednaná poistná ochrana, t. j. vzťahuje sa len na dojednané poistné riziká. Práve pri poistení majetku býva poistná udalosť najčastejšie vymedzená nielen následkom, ale aj príčinou (poistným rizikom), nakoľko poistenie nepokrýva akékoľvek následky na poistenej veci, ale iba tie, ktoré boli spôsobené konkrétnym, v poistnej zmluve, príp. poistných podmienkach dohodnutým poistným rizikom. O poistnej udalosti možno preto hovoriť len vtedy, ak majetková škoda na predmete poistenia bola spôsobená poistným rizikom. Ak by došlo ku škode, ktorá nebola spôsobená poistným rizikom, nejedná sa o poistnú udalosť, ktorá je v zmysle ust. § 797 ods. 2 OZ základným normatívnym predpokladom pre poskytnutie poistného plnenia. Vymedzenie poistnej udalosti je tak vždy závislé od dojednaní v poistnej zmluve a poistných podmienkach. Všeobecne však pod poistnou udalosťou možno rozumieť náhodnú udalosť, v ktorej sa kumuluje poistné riziko, ujma vo sfére poisteného následkom poistného rizika a povinnosť poisťovne na výplatu poistného plnenia. Výber poistného rizika je pritom vecou obchodnej stratégie poisťovne. Splatnosť poistného plnenia je viazaná na skončenie vyšetrovania potrebného na zistenie rozsahu poistiteľa plniť. Úkony poisťovne dôležité na ustálenie povinnosti poistiteľa plniť zákonodarca bližšie neurčuje a nelimituje, čo je aj vzhľadom na nepredvídateľnosť skutkových okolností poistných udalostí pochopiteľné. Poistiteľ v rámci prešetrovania poistnej udalosti posudzuje oznámenú škodovú udalosť z hľadiska oprávnenosti výplaty poistného plnenia, a to v prvom rade so zreteľom na ustálenie, či ide o poistnú udalosť v zmysle poistných podmienok a následne z hľadiska určenia výšky poistného plnenia. Predpokladom pre ukončenie šetrenia poistnej udalosti je nevyhnutná súčinnosť poisteného. K nevyplateniu poistného plnenia môže dôjsť v dôsledku viacerých inštitútov, ako odstúpenie od poistnej zmluvy, odmietnutie poistného plnenia, zníženie poistného plnenia následkom porušenia povinností zo strany poisteného, či prijatím záveru poisťovne, že uplatnený nárok nie je subsumovateľný pod poistné krytie.
82. Súd aplikujúc citované zákonné ustanovenia na vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav veci dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti žalobou uplatneného nároku.
83. V predmetnej veci sa žalobca domáha doplatenia poistného plnenia zo škodovej udalosti, ku ktorej malo dôjsť dňa 03. 07. 2014 v dôsledku nárazu jeho motorového vozidla do stromu na okraji cesty po tom, ako sa snažil vyhnúť zrážke so zverov, a ktorá je predmetom poistného krytia z havarijného poistenia. Medzi stranami nebola sporná existencia poistného vzťahu v čase škodovej udalosti založeného poistnou zmluvou uzavretou dňa 02. 04. 2014, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla žalobcu zn. P. B. Q., R.: PD-Z., a to na dobu neurčitú s dohodnutou ročnou výškou poistného v sume 753,56 eur splatnou v štvrťročných splátkach, bez dohodnutej spoluúčasti. Rovnako spornou nebola skutočnosť, že žalobca deň po vzniku škodovej udalosti, t. j. 04. 07. 2014 žalovanej ohlásil vznik predmetnej škodovej udalosti zaslaním vyplneného predtlačeného formulára, na základe čoho žalovaná dňa 07. 07. 2014 vykonala obhliadku poškodeného motorového vozidla. Šetrenie ohlásenej poistnej udalosti žalovaná skončila dňa 21. 07. 2014 s likvidačným záverom o totálnej škode na motorovom vozidle. Po odpočítaní hodnoty použiteľných zvyškov na motorovom vozidle v sume 3.202,03 eur od hodnoty motorového vozidla v čase vzniku škody určeného sumou 11.7128,13 eur výšku poistného plnenia v sume 8.526,10 eur krátila o 50 % s odkazom na odd. I., čl. 7 bod 3 g) VPP a od takto určenej výšky odpočítala dlžné poistné v sume 376,78 eur. Žalobcovi v súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 03. 07. 2014 poskytla poistné plnenie vo výške 3.886,27 eur. Likvidačný záver žalovaná nezmenila ani na základe opakovaných námietok žalobcu odôvodnených podhodnotením ceny vozidla a skutočnosťou, že ako laik nemohol odhadnúť, že škoda prevýši stanovenú sumu.
84. Za účelom ustálenia výšky škody na motorovom vozidle a jeho všeobecnej hodnoty ku dňu škodovej udalosti a na to nadväzujúcej otázky klasifikácie druhu škody (parciálnej alebo totálnej) boli v priebehu konania vypracované dva znalecké posudky. Žalobcom predložený znalecký posudok vypracovaný W.. I. stanovil všeobecnú hodnotu motorového vozidla žalobcu pred poškodením na sumu 15.495 eur a výšku nákladov na opravu na sumu 14.664 eur (bez výmeny podvozkového rámu, ktorú nepovažoval znalec za nevyhnutnú). Súdom ustanovený znalec W.. T. stanovil všeobecnú hodnotu motorového vozidla pred poškodením na sumu 16.360,43 eur a náklady na jeho opravu vyčíslil na 14.029,08 eur v dôsledku čoho konštatoval, že sa jednalo o parciálnu nie totálnu škodu na motorovom vozidle. K W.. I. spochybnenej položke týkajúcej sa výmeny podvozkového rámu uviedol, že v danom prípade aj bez premerania na vyrovnávacej stolici bolo možné už pri obhliadke stanoviť potrebu výmeny tohto rámu, ktorá však nič nemení na závere o rentabilite opravy, len jej cenu navýšila o cca o 6.000 eur. Závery znalca W.. T. neboli stranami spochybňované, naopak žalobca odvolávajúc sa na ne upravil výšku žalovanej sumy a žalovaná vyslovene uviedla, že sa stotožňuje tak so záverom o parciálnej škode, ako aj s výškou znalcom určených nákladov na opravu. Vzhľadom na vzájomnú zhodu strán sporu so skutočnosťami zistenými súdom ustanoveným znalcom, súd v ďalšom vychádzal zo záveru o parciálnej škode na motorovom vozidle žalobcu v dôsledku škodovej udalosti dňa 03. 07. 2014, ktorej výška je daná výškou nákladov na opravu motorového vozidla v sume 14.029,08 eur.
85. Spornou tak v konaní ostala dôvodnosti krátenia poistného plnenia o 50 % žalovanou odvodená od znenia odd. I., čl. 7 bod 3. písm. g) VPP a odpočtu dlžného poistného v sume 376,78 eur. Žalobca bol toho názoru, že krátenie poistného plnenia opierajúce sa o uvedené znenie VPP je nielen v danom prípade neprimerané, ale aj v zjavnom rozpore s kogentným znením ust. § 799 OZ, keď žalovaná nebola a nie je legitimovaná rozširovať dôvody zníženia poistného plnenia vo všeobecných poistných podmienkach a Občiansky zákonník v žiadnom ustanovení neupravuje neprivolanie polície ako dôvod zníženia poistného plnenia.
86. Ako prvoradé pre zodpovedanie tejto otázky je potrebné uviesť, že oprávnenie poisťovne znížiť poistné plnenie vyplýva priamo zo zákona (§ 799 ods. 3, § 809 ods. 2 OZ), t. j. jedná sa o legitímne normatívne právo, ktoré je poisťovňa oprávnená uplatniť za splnenia zákonných podmienok. Predpokladom pre uplatnenie tohto nároku poisťovne, a to bez ohľadu na to, či je uvedené oprávnenie zahrnuté do obsahu poistnej zmluvy alebo poistných podmienok (v danom prípade odd. I čl. 7 bod 3. písm. g) VPP), je porušenie povinností uvedených v ods. 1 a 2 § 799 OZ. Odsek 1 predmetného ustanovenia sa odvoláva na povinnosť poisteného zachovávať povinnosti dohodnuté nielen v poistnej zmluve alebo stanovené v Občianskom zákonníku alebo aj v poistných podmienkach. V predmetnej veci žalovaná znížila poistné plnenie z dôvodu porušenia povinností poisteného dohodnutých v odd. I. čl. 7, bod 2. písm. c) VPP, konkrétne porušenia povinnosti poisteného okamžite po vzniku poistnej udalosti, za ktorú bude poistený požadovať od poistiteľa poistné plnenie, oznámiť túto udalosť príslušným policajným orgánom s výnimkou prípadov naplnenia podstaty a podmienok škodovej udalosti v zmysle ustanovení pravidiel cestnej premávky alebo nebezpečia uvedeného v odd. II, čl. 2 ods. 1 písm. d) a g) VPP, čo plne korešponduje s textáciou § 799 ods. 1 OZ. Výklad žalobcu, že žalovaná neprípustným spôsobom rozšírila dôvody zníženia poistného plnenia, keď porušenie povinnosti vyslovene dohodnutej vo všeobecných poistných podmienkach sankcionovala znížením poistného plnenia, je tak právne neopodstatnený a arbitrárny. Občiansky zákonník neupravuje taxatívny výpočet práv a povinností účastníkov zmluvne kontrahovaného poistného vzťahu, ktorého základom je obsah poistnej zmluvy doplnený podrobnejšou úpravou v poistných podmienkach, ktoré sú jej súčasťou.
87. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca podpisom poistnej zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli VPP, prevzal na seba nielen práva, ale aj povinnosti vyplývajúce z havarijného poistenia, povinnosť nahlásiť dopravnú nehodu je každému účastníkovi dopravnej nehody uložená ust. § 66 ods. 2 písm. a) zák. č. 8/2009 Z.z. a jej nesplnenie v zmysle zásady „neznalosť zákona neospravedlňuje“ nemožno odôvodňovať nereflektovaním zákonnej úpravy. Vychádzajúc z výšky škody na motorovom vozidle má súd za to, že v danom prípade sa v zmysle ust. § 64 ods. 1 písm. d) zák. č. 8/2009 Z.z. jednalo o dopravnú nehodu, ktorú bol vodič, ktorému žalobca zveril motorové vozidlo, povinný bez ďalšieho nahlásiť príslušnému policajnému orgánu (viď čl. 7 bod 1. písm. p) VPP). Nie je možné v tejto súvislosti prisvedčiť zrejme účelovej obrane žalobcu založenej na nevedomosti o tom, že výška škody na motorovom presiahla zákonom stanovenú hranicu 3.990 eur (jedenapol násobok väčšej škody podľa Trestného zákona), keďže nedošlo k aktivovaniu airbagov či pre obavu z uloženia pokuty policajným orgánom. Súd si je vedomý náročnosti odhadu reálnej výšky spôsobenej škody laikom nedisponujúcim dostatočnými technickými znalosťami o motorových vozidlách a z tohto dôvodu pripúšťa určitú mieru tolerancie pri škodách mierne prevyšujúcich zákonnú hranicu. V danom prípade sa však jednalo o škodu vo výške triapolnásobku zákonnej hranice, ktorá bola pôvodne vyhodnotená ako totálna škoda. Aj s prihliadnutím na druh, triedu a hodnotu motorového vozidla a zdokumentovaný rozsah škody nemožno akceptovať argumentáciu žalobcu o nemožnosti odhadnúť presah výšky škody nad zákonnú hranicu.
Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti poukazoval na neschopnosť samotného pracovníka žalovanej určiť výšku škody na motorovom vozidle pri jeho obhliadke, treba uviesť, že jeho nevedomosť smerovala k určeniu škody v konkrétnej výške nie k určeniu, či škoda presiahne sumu 3.990 eur a úlohou znalca W.. T. bolo určiť, či už pri obhliadke motorového vozidla bolo zistiteľné, či sa jedná o parciálnu alebo totálnu škodu. Rovnako irelevantne v tejto súvislosti vyznieva aj argumentácia žalobcu o neaktivovaní airbagov, nakoľko airbagy nie sú jedinou súčasťou vozidla determinujúcou výšku spôsobenej škody a pre jej relevantné posúdenie nie je rozhodujúcou skutočnosť, či boli airbagy aktivované alebo nie. Súd je toho názoru, že v zmysle všeobecnej prevenčnej povinnosti predchádzať vzniku škôd bolo v prípade akýchkoľvek pochybností o výške spôsobenej škody na mieste práve také konanie žalobcu, ktorým by dopravnú nehodu ohlásil policajným orgánom, a sám by tak neoslabil svoje poistné nároky z havarijného poistenia. Poistná zmluva je vzťahom synalagmatickým, z ktorého pre poisteného vyplývajú nielen práva, ale aj povinnosti a nemožno spravodlivo požadovať od poisťovne, obzvlášť pri značných škodách, ktorých záujem na riadnom prešetrení sám zákonodarca podmienil privolaním policajného orgánu, aby poistenému, ktorý porušil zákonnú a zmluvnú povinnosť, ktorej splnenie priamo determinuje riadne prešetrenie poistnej udalosti a v danom prípade dodržanie pravidiel cestnej premávky určujúcich pre spoluzavinenie poisteného na vzniku a rozsahu následkov poistnej udalosti, bez ďalšieho poskytla plnenie v plnej výške. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že škoda mala vzniknúť pri náraze do stromu na kraji cesty a nie s iným motorovým vozidlom, nakoľko účelom ust. § 64 ods. 1 písm. d) zák. č. 8/2009 Z.z. bolo riadne prešetrenie vzniku škody na hmotnom majetku v súvislosti s účasťou v cestnej premávke vo výške prevyšujúcej sumu 3.990 eur. Pokiaľ žalobca argumentuje obavou z uloženia pokuty policajným orgánom, tak uvedená výlučne hypotetická skutočnosť nemôže byť dôvodom ospravedlňujúcim porušenie zákonnej povinnosti ohlásiť dopravnú nehodu a rovnako komparujúc výšku pokút za priestupky na úseku cestnej premávky a výšku škody spôsobenej na motorovom vozidle nemožno takéto konanie vyhodnotiť inak ako nezodpovedajúce už spomínanej prevenčnej povinnosti. Inými slovami povedané ekonomicky výhodnejšie je uhradenie pokuty za priestupok ako riziko krátenia poistného plnenia v hodnote niekoľko tisíc eur.
88. V intenciách vyššie uvedeného za nedôvodnú označil súd aj argumentáciu žalobcu namietajúcu možnosť zníženia poistného plnenia žalovanou podľa odd. I čl. 7 ods. 3 písm. g) VPP v ľubovoľnej percentuálnej výške, nakoľko uvedené vyplýva priamo z ust. § 799 ods. 3 OZ, kedy sám zákonodarca nestanovil žiadne kritériá pre samotný rozsah zníženia a tento je ponechaný na vôli poisťovne v závislosti od konkrétnych okolností každého prípadu. Zníženie poistného plnenia však musí v prípade súdneho sporu prejsť testom proporcionality a je následne povinnosťou žalovanej preukázať, či zníženie bolo v danom prípade primerané vplyvu porušenia povinnosti poisteného na rozsah povinnosti poistiteľa plniť (rozsah následkov poistnej udalosti). Nemožnosť hodnotiť z tohto dôvodu obdobné znenie všeobecných poistných podmienok ako neprijateľnú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorou zmluva o havarijnom poistení uzatvorená nepodnikajúcou fyzickou osobou ako poisteným a poisťovňou nepochybne je, konštatoval aj Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 20. 04. 2016, sp. zn. 8Cdo/891/2015.
89. V ďalšom sa súd zaoberal splnením zvyšných zákonných podmienok pre zníženie poistného plnenia vyplývajúcich z ust. § 799 ods. 3 OZ a to vedomosťou porušenia povinností a jej vplyvom na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu jej následkov.
90. Ako už bolo uvedené ust. § 799 ods. 1 OZ ukladá poistenému dodržiavať povinnosti dohodnuté v poistnej zmluve, ďalej povinnosti uvedené v Občianskom zákonníku medzi ktoré patrí aj spomínaná prevenčná povinnosť podľa § 415 OZ a v neposlednom rade povinnosti uvedené v poistných podmienkach. Zníženie poistného plnenia predstavuje sankciu za vedomé porušenie niektorej, príp. niektorých z týchto povinností, ak takéto vedomé porušenie povinností malo vplyv kvalifikovaný ako podstatný pre vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Vedomosť právna teória vníma nielen ako úmyselné zanedbanie povinnosti, ale aj stav, kedy osoba oprávnená na poistné plnenie vedela alebo musela vedieť o tejto sankcionovanej povinnosti a nesplnila ju napriek tomu, že z okolností prípadu je zrejmé, že ju splniť mohla. Z odd. I. čl. 7 ods. 1 písm. h) VPP pre poisteného vyplýva povinnosť dbať, aby poistná udalosť nenastala, najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou a ani nesmie trpieť porušovanie týchto povinností zo strany tretích osôb. Medzi takéto predpisy nepochybne patrí aj zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke upravujúci pravidlá cestnej premávky a práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, medzi inými aj povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu (§ 66 ods. 2 písm. a)), zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zisteniu, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku (§ 65 písm. b)).
91. Vedomosť žalobcu ako poisteného o existencii povinnosti nahlásiť dopravnú nehodu a o jej porušení je daná nevyvrátiteľnou právnou domnienkou, že poistený vedel o všetkých povinnostiach, ktoré sú mu uložené právnymi predpismi, a to bez ohľadu na to, či sa jednalo o vedomosť skutočnú (neznalosť zákona neospravedlňuje). Žalobca v danom prípade vedome porušil zákonnú a zároveň vo VPP upravenú povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu, pri ktorej vznikla škoda vo výške 14.029,08 eur. V dôsledku takéhoto konania žalobcu nebolo možné verifikovať žalobcom jednostranne prezentované okolnosti a príčinu nehodového deja a tiež prípadné porušenie niektorej z povinností podľa zák. o cestnej premávke (napr. požitie alkoholu, neprimeraná rýchlosť atď.), na čo poukazovala aj žalovaná, ktorá naviac poukázala na skutočnosť, že motorové vozidlo žalobcu pri ním tvrdenej malej rýchlosti by nemalo mať problém náhle na vozovke zastaviť. Žalobca svojím omisívnym konaním v podstate znemožnil v neprospech druhej zmluvnej strany prípadné zistenie porušenia ďalších povinností poisteného uvedených v čl. 7 VPP a objektívne posúdenie miery jeho (spolu)zodpovednosti na vzniku dopravnej nehody. Porušenie povinnosti privolať políciu k dopravnej nehode malo podstatný vplyv, pretože len týmto spôsobom možno pravdivo a nie jednostranne zistiť, či žalobca, resp. osoba, ktorej zveril motorové vozidlo dodržiavala pravidlá cestnej premávky, napr. či nepožila alkohol pred cestou, čo by znamenalo vedomé porušenie zákonnej povinnosti majúce podstatný a priamy vplyv na vznik poistnej udalosti a aj zväčšenie rozsahu následkov. Samotnú vzťahovú súvislosť medzi porušením zák. č. 8/2009 Z.z. a ust. § 799 OZ konštatoval aj NS ČR v rozhodnutí sp. zn. 32 Odo 904/2003.
92. Súd tak mal za to, že vedomé neprivolanie polície k dopravnej nehode, pri ktorej vznikla škoda vo výške 14.029,08 eur, malo podstatný vplyv na zisťovanie a s tým priamo spojené zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, čo zároveň podľa § 799 ods. 3 OZ založilo nárok žalovanej na krátenie poistného plnenia.
93. Okrajovo v tejto súvislosti súd uvádza, že pokiaľ by rešpektoval opačný názor žalobcu popierajúci v danom prípade možnosť krátenia poistného plnenia bez akejkoľvek reflexie na vlastné zavinené porušenie zákonných a zmluvných povinností, mohlo by sa stať pravidlom, že vodič, ktorý mal dopravnú nehodu túto účelovo nenahlási policajtom napr. pre obavu zo straty vodičského preukazu, ak napr. viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, prípadne iným spôsobom porušil dopravné predpisy, čo nemožno pričítať na ťarchu žalovanej, ktorá by pri likvidácii poistnej udalosti bola odkázaná na relevantne neverifikovateľné a jednostranné tvrdenia poisteného (následná nemožnosť overenia požitia alkoholu pred jazdou), pričom pokiaľ by skutočnosť, ktoré bola dôvodom pre neprivolanie policajta, bola policajtom zistená, bola by relevantným dôvodom pre zníženie poistného plnenia, resp. pre konštatovanie o zavinenom konaní poškodeného spolupodieľajúcom sa na zväčšení rozsahu následkov poistnej udalosti. Pritom sa jedná o povinnosti (napr. požitie alkoholu pred jazdou) majúce podstatný vplyv na rozsah poistného plnenia poskytovaného žalovanou. Podľa názoru súdu niet žiadneho rozumného a spravodlivého dôvodu na to, aby žalovaná znášala následky zavineného konania vodiča, ktorému poistenec zveril vedenie motorového vozidla. Zo strany žalobcu došlo v danom prípade k porušeniu zákonných a zmluvných povinností, v dôsledku čoho má žalovaná právo znížiť poistné plnenie, nakoľko nie je možné overiť si informácie o tom, ako a v dôsledku čoho došlo k poistnej udalosti, resp. či príčinou nebolo aj zavinené porušenie ustanovení zák. o cestnej premávke, keď žalovaná pri šetrení poistnej udalosti mohla vychádzať len zo žalobcom, v záujme ktorého bolo poskytnutie poistného plnenia, popísaného priebehu nehodovej udalosti bez možnosti riadneho prešetrenia políciou.
94. Poslednou otázkou zodpovedanie ktorej bolo nevyhnutné pre záver o legitimite zníženia poistného plnenia, bola otázka primeranosti, ktorú žalovaná v konaní bližšie neodôvodnila. Vzhľadom na charakter porušenia povinnosti žalobcu, výšku škody na motorovom vozidle, následnú súčinnosť žalobcu pri prešetrovaní poistnej udalosti, ako aj s prihliadnutím na dĺžku trvania poistného vzťahu, súd za proporcionálne považuje zníženie poistného plnenia o 20 %. Zníženie poistného plnenia o 50 % je pomerne prísnou sankciou dopadajúcou na vedomé porušenie závažnejších povinností ako je nesplnenie oznamovacej povinnosti. Pokiaľ aj zákonodarca rozsah zníženia ponechal na úvahe poisťovateľa, účelom bolo ad hoc reflektovanie na rozmanité situácie pri likvidácii poistných udalostí a nie svojvôľa poisťovne. Pokiaľ má percentuálny rozsah zníženia poistného plnenia diferencovať a odrážať charakter porušenej povinnosti, vedomosť a kauzálny nexus medzi vplyvom porušenia povinnosti a vznikom poistnej udalosti alebo zväčšením rozsahu jej následkov, nie je možné nesplnenie oznamovacej povinnosti ako omisívne konanie sankcionovať 50 %- ným znížením. Pokiaľ ust. § 799 ods. 3 OZ umožňuje poisťovni poistné plnenie pre porušenie povinností len znížiť (nie odmietnuť), pripustením opačného záveru by nezostal dostatočný priestor pre adekvátne zníženie poistného plnenia pre porušenie závažnejšieho vplyvu porušenia povinnosti. 20 %- né zníženie považuje súd nielen za primerané, ale v danom prípade aj zodpovedajúce zásade všeobecnej spravodlivosti.
95. Ako nedôvodný vyhodnotil súd odpočet dlžného poistného v sume 376,78 eur zodpovedajúceho dvom štvrťročným splátkam bežného poistného, ktorých splatnosť mala nastať po zániku poistenia (podľa poistnej zmluvy 02. 10. a 02. 01.). Vychádzal pritom z likvidačných záverov žalovanej, ktorá žalobcovi ako svojmu poistencovi listom zo dňa 21. 07. 2014 oznámila, že škodu spôsobenú na jeho motorovom vozidle vyhodnotila ako totálnu, čo z pohľadu poistného vzťahu znamená zánik predmetu poistenia a tým aj poistného vzťahu. Od tohto okamihu žalovaná už neposkytovala žiadnu poistnú ochranu a odpadol tým hospodársky dôvod (kauza) záväzkového vzťahu z havarijného poistenia. Žalovaná tak nebola oprávnená poistné plnenie znižovať o splátky bežného poistného, k splatnosti ktorých malo dôjsť po zániku poistného vzťahu. Na uvedenom nič nemení ani vykonaným dokazovaním zistená skutočnosť, že škoda na motorovom vozidle bola len parciálna, nakoľko žalovaná po 21. 07. 2014 žiadnu poistnú ochranu vo vzťahu k motorovému vozidlu žalobcu neposkytovala. Pokiaľ aj zo strany žalobcu došlo k oprave motorového vozidla a jeho znovuuvedeniu do prevádzky, až týmto okamihom sa motorové vozidlo opätovne stalo spôsobilým predmetom poistenia. Vykonaným dokazovaním zistený nesprávny záver žalovanej o existencii totálnej škody nemôže automaticky spätne oživiť poistný vzťah, pokiaľ žiadna zo zmluvných strán sa obsahom tohto vzťahu neriadila (poisťovňa po 21. 07. 2014 neposkytovala žalobcovi poistnú ochranu z havarijného poistenia a žalobca jej za to neplatil žiadnu protihodnotu v podobe poistného). Vychádzajúc z účelu havarijného poistenia ako takého, ktorý smeruje k zabezpečeniu poistnej ochrany majetku pred rizikom vzniku škody, a princípu synalagmatickosti a reciprocity, keď poistený za úhradu poistného v dobrej viere očakáva ochranu majetku pred náhodnou udalosťou, s ktorou je spojený vznik škody na majetku, treba na žalovanou vznesenú požiadavku úhrady poistného do konca poistného obdobia hľadieť aj cez optiku dobrých mravov (§ 3 OZ). Neodborným prístupom žalovanej pri likvidácii poistnej udalosti sa minul účel poistnej ochrany, keď výška vyplateného poistného plnenia v komparácii s výškou nákladov na opravu motorového vozidla ani zďaleka nebola dostatočnou ani na svojpomocnú opravu motorového vozidla a zabezpečenie jeho opätovnej užívaniaschopnosti či kúpy porovnateľného motorového vozidla. Za uvedeného skutkového stavu, kedy samotná žalovaná, od ktorej sa dôvodne očakáva odborný prístup pri likvidácii poistnej udalosti, plnohodnotne nerealizovala voči žalobcovi svoje zmluvné povinnosti a aj napriek relevantnej obrane žalobcu zotrvávala na svojich likvidačných záveroch, nemožno hodnotiť uplatnenie nároku na poistné do konca poistného obdobia inak ako nekorektné a kolidujúce s dobrými mravmi.
96. Záverom súd uvádza, že absencia údaja o krátení poistného plnenia a odpočte dlžného poistného v internom výpočte škody na motorovom vozidle, vypracovanom jednou z osôb podieľajúcou sa pri likvidácii poistnej udalosti, nemá žiadnu relevanciu pre rozhodnutie súdu. Relevantným je jedine záver o likvidácii poistnej udalosti, ktorým poisťovňa si plní zákonnú povinnosť a poistencovi oznámi rozsah poistného plnenia a dôvody, pre ktoré došlo k jeho odmietnutiu alebo zníženiu. V tomto smere sa súd plne stotožňuje s obranou žalovanej prednesenou na poslednom pojednávaní vo veci.
97. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobcovi priznal istinu vo výške 7.336,99 eur podľa nasledovného výpočtu: poistné plnenie zodpovedajúce nákladom na opravu parciálnej škody na motorovom vozidle v stranami nesporovanej sume 14.029,08 eur znížené o 20 % pre porušenie povinnosti žalobcu ohlásiť dopravnú nehodu policajnému orgánu, t. j. o sumu 2.805,82 eur a od takto určenej sumy (11.223,26 eur) súd odpočítal žalovanou poskytnuté poistné plnenie vo výške 3.886,27 eur. Vo zvyšnej časti, v ktorej považoval krátenie poistného plnenia žalovanou za legitímne, súd žalobu zamietol.
98. Podľa § 145 ods. 2 zák. č. 160/20154 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
99. Podľa § 146 ods. 1, 2 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
100. S poukazom na dispozičné úkony žalobcu, ktorými v priebehu konania zobral žalobu v časti istiny a jej prislúchajúceho príslušenstva späť, súd konanie za súčasne vysloveného súhlasu žalovanej zastavil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku. Zastavenie konania súd vymedzil rozdielom medzi sumou uplatnenou žalobcom v zmysle zmeny žaloby pripustenej uznesením zo dňa 12. 06. 2017 a sumou špecifikovanou v poslednej úprave žalobného petitu pripustenej súdom na pojednávaní dňa 25. 05. 2021.
101. Neuhradením poistného plnenia v zákonom stanovenej lehote splatnosti 15 dní od skončenia vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť (§ 797 ods. 3 OZ) sa žalovaná dostala do omeškania, a preto jej súd v súlade s ust. § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení § 797 ods. 3 OZ a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. priznal aj požadovaný úrok z omeškania vo výške 5,15 % zo súdom priznanej istiny od 06. 08. 2014 do zaplatenia. Žalovaná šetrenie poistnej udalosti skončila dňa 21. 07. 2014 a uplynutím 15- dňovej lehoty, t. j. dňa 05. 08. 2014 sa poistné plnenie stalo splatným. Nasledujúcim dňom sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného záväzku. Záverom súd zdôrazňuje, že okamih splatnosti poistného plnenia vyplýva priamo zo zákona a je viazaný na okamih skončenia šetrenia poistnej udalosti, bez ohľadu na to, či likvidačný záver poisťovateľa bol vecne správny alebo nie. Pokiaľ preto v súdnom konaní žalobca unesie dôkazné bremeno vo vzťahu k nároku na doplatenie poistného plnenia, súd len deklaruje jeho poistný nárok, ktorý mu vznikol okamihom poistnej udalosti, a ktorého zákonodarcom expressis verbis stanovenú splatnosť nemožno robiť kauzálne závislou od okamihu preukázania správnosti iných ako poisťovňou prijatých záverov. Poisťovateľovi nemôže byť na prospech neodbornosť pri likvidácii poistnej udalosti. Opačný záver by predstavoval ústavne nekonformný zásah do majetkových práv poškodeného poistenca.
102. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
103. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
104. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
105. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
106. O nároku na náhradu trov konania (III. enunciát) súd rozhodol podľa oboch procesných zásad, t. j. v časti v ktorej bolo konanie zastavené podľa zásady zavinenia vyjadrenej v ust. § 256 ods. 1 CSP a vo zvyšnej časti, ktorá bola predmetom meritórneho rozhodovania podľa zásady úspechu vyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca si v zmysle zmeny žaloby pripustenej uznesením tunajšieho súdu zo dňa 12. 06. 2017 uplatňoval voči žalovanej nárok na zaplatenie istiny vo výške 14.737 eur s príslušenstvom. Následnými početnými dispozičnými úkonmi obmedzil výšku žalovanej istiny na sumu 10.142,81 eur s príslušenstvom, t. j. v časti rozdielu vzal žalobu na základe vlastného dispozičného oprávnenia späť, čím zavinil zastavenie konania. Vo zvyšnej časti, ktorá ostala predmetom konania, mal žalobca úspech čiastočný, kedy z požadovanej istiny 10.142,81 eur mu súd priznal sumu 7.336,99 eur. Súd tak zohľadniac zavinenie žalobcu na zastavení konania v časti o zaplatenie 4.594,19 eur a jeho neúspech v zamietnutej časti 2.805,82 eur a neúspech žalovanej v časti o zaplatenie 7.336,99 eur oproti sume 10.142,81 eur, žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom na vzájomnú percentuálnu vyrovnanosť nárokov na náhradu trov konania (nárok žalobcu na náhradu trov konania predstavuje 49,89 % a nárok žalovanej 50,11 %). Požiadavka žalobcu na priznanie náhrady trov konania nekorešponduje zákonom stanoveným procesným zásadám pre rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania. Žalobca je pánom sporu a z tejto pozície je oprávnený vlastnými dispozičnými úkonmi meniť rozsah a zdôvodnenie žalobného nároku. Jeho oprávnenie disponovať predmetom konania koreluje procesnej zodpovednosti za späťvzatia žaloby nasledujúce po predchádzajúcom rozšírení žaloby a zodpovednosti za neúspech vo veci samej, ktorý súd vždy posudzuje vo vzťahu k naposledy pripustenej zmene žalobného návrhu. Pokiaľ preto žalobca rozširoval a obmedzoval výšku peňažného plnenia (naviac k zmätočným zmenám dochádzalo aj po vypracovaní znaleckého posudku W.. T.), bez zavinenia žalovanej strany, sám sa diskvalifikoval z nároku na náhradu trov konania, keď pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nemožno opomenúť jednotlivé späťvzatia žaloby. Rozhodnutím o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu zároveň odpadá potreba samostatného rozhodnutia o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 02. 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I. (§ 355, § 362 ods. 1 CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 358, § 359 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363, § 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.