Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sas/3/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Slavomírom Podhorským, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, právne zastúpeného JUDr. Petrom Majerníkom, advokátom so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice, IČO: 42 109 680, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.01.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.01.2025, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.10.2021 a vec v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.10.2021 (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“) rozhodla podľa o sociálnom poistení v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“ alebo „“) a žiadosť žalobcu z 18. septembra 2019 o invalidný dôchodok zamietla z dôvodu, že do 15. apríla 2004, t. j. do dňa vzniku invalidity žalobca nezískal menej ako jeden rok dôchodkového poistenia s poukazom na ustanovenie Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia orgánu prvého stupňa bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 30.septembra 2021 (ďalej aj „“).

2. vo svojom odbornom posudku o invalidite konštatoval, že žalobca bol uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % pre obojstrannú ťažkú nedoslýchavosť od 15.4.2004 - dátumom odkedy bol zmenený rozsah percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a to v kapitole VII - Choroby zmyslových orgánov, oddiel B- Sluch, položka 4 - obojstranná ťažká nedoslýchavosť (80 % podľa Fowlera) z dovtedy platného rozsahu 30-40 % na 35-45 %. Pre zhoršenie sluchu na úroveň úplnej hluchoty a zároveň dokumentovanú ľahkú duševnú zaostalosť poukázal na zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50 % pre poruchu sluchu s navýšením o 10% pre ľahkú duševnú zaostalosť s IQ 55 a iné špecifikované poruchy zapríčinené poškodením a dysfunkciou mozgu a somatickou chorobou od 25.4.2019. Konštatoval, že od 25.4.2019, teda pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách nie je už 45 %, ale je 60 %.

3. Proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie doručené žalovanému dňa 28.06.2023, v ktorom namietal jeho zmätočnosť a neodôvodnenosť. Obsahom rozhodnutia Sociálnej poisťovne je podľa žalobcu iba strohý výpočet a citácia zákonných ustanovení, bez toho, aby Sociálna poisťovňa poskytla akékoľvek odôvodnenie svojho rozhodnutia. Vo svojom rozhodnutí sa Sociálna poisťovňa podľa jeho názoru iba odvoláva na odborný posudok z 30.09.2021.Žiadal taktiež o opätovné posúdenie zdravotného stavu a nároku na invalidný dôchodok z mladosti aj podľa V tej súvislosti poukázal na tú skutočnosť, že už v roku 1999 Sociálna poisťovňa vyhodnotila zdravotný stav žalobcu tak, že u nej došlo k naplneniu podmienok uvedených v prílohe č. 3, bod 4., písm. c) k vyhláške Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. , teda zdravotný stav účastníčky konania vyhodnotila ako úplnú alebo praktickú hluchotu. Takýto zdravotný stav je podľa žalobcu celkom nepochybne aj dôvodom na priznanie nároku na invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok v zmysle

4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.01.2025 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie žalovaného“) podľa zákona o sociálnom poistení zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a to tak, že podľa , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietol žalobcovi žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 18. septembra 2019.

5. V dôvodoch svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že pred vznikom invalidity, t. j. pred 15. aprílom 2004 žalobca nezískal žiaden deň obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.

6. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach (ďalej len „posudkový lekár ústredia“) vo svojom odbornom posudku zo dňa 18.08.2023 určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu od 25. septembra 2002 obojstrannú porucha sluchu, pre ktoré nebola posúdená ako plne invalidná podľa v znení neskorších predpisov, ale ako čiastočne invalidná podľa v znení neskorších predpisov, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má žalobca značne sťažené všeobecné životné podmienky. Od 1. januára 2004 bolo určené, že žalobca je naďalej čiastočne invalidný podľa v znení neskorších predpisov a zároveň je invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou /žalobca má 50 %/. Rozhodujúce zdravotné postihnutie, obojstranná porucha sluchu, posudkový lekár zaradil do kapitoly VII - choroby zmyslových orgánov, oddielu B - sluch, položky 4 - obojstranná ťažká nedoslýchavosť (80 % podľa Fowlera, 60 - 65 dB), prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov a určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %, z percentuálneho rozpätia 30 % až 40 %. Za iné zdravotné postihnutie, ľahká duševná zaostalosť, posudkový lekár určil zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa v znení o 10 %, na celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % od 1. januára 2004. Od 15. apríla 2004 posudkový lekár určil, že žalobca je naďalej čiastočne invalidný podľa v znení neskorších predpisov a naďalej invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, má 55 %. Rozhodujúce zdravotné postihnutie, obojstranná porucha sluchu, zaradil do kapitoly VII - choroby zmyslových orgánov, oddielu B - sluch, položky 4 - obojstranná ťažká nedoslýchavosť (80 % podľa Fowlera, 60 - 65 dB), prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov a určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, z percentuálneho rozpätia 35 % až 45 %. Za iné zdravotné postíhnutie, ľahká duševná zaostalosť, posudkový lekár určil zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa v znení o 10 %, na celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % od 15. apríla 2004. Od 25. apríla 2019 posudkový lekár určil, že žalobca je naďalej čiastočne invalidný podľa v znení neskorších predpisov a naďalej invalidný podľa , lebo pre

dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, má 60 %. Rozhodujúce zdravotné postihnutie, obojstranná porucha sluchu, zaradil do kapitoly VII - choroby zmyslových orgánov, oddielu B - sluch, položky 1 - obojstranná úplná hluchota (100 % podľa Fowlera, 100 dB), prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov a zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo 45 % na 50 %. Za iné zdravotné postihnutie, ľahká duševná zaostalosť, posudkový lekár sociálneho poistenia určil zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa v znení o 10 %, na celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % od 25. apríla 2019. Posudkový záver posudkového lekára vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, ktorú popísal v odbornom lekárskom posudku zo dňa 18. augusta 2023.

7. Žalovaný konštatoval, že žalobca medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok splnil ku dňu vzniku čiastočnej invalidity, k 25. septembru 2002 dosiahol 18 rokov veku. Pred vznikom čiastočnej invalidity podľa , t. j. pred 25. septembrom 2002, žalobca nezískal ani jeden deň doby zamestnania. Z toho dôvodu nárok na čiastočný invalidný dôchodok podľa nevznikol. Z predložených lekárskych správ podľa žalovaného vyplýva, že trpel obojstrannou ťažkou nedoslýchavosťou, a nie úplnou alebo praktickou hluchotou, a nespĺňa podmienky na uznanie invalidity z mladosti. Uvedené zdravotné postihnutie zodpovedá čiastočnej invalidite, pričom nepoznal pojem čiastočná invalidita z mladosti.

8. Nakoľko žalobca bol posudkovým lekárom ústredia súčasne uznaný od 1. januára 2004 za invalidného aj podľa v znení neskorších predpisov, bolo potrebné posúdiť jeho nárok na invalidný dôchodok aj podľa Ku dňu vzniku invalidity, k 1. januáru 2004, žalobca dosiahol 19 rokov veku. Pred vznikom invalidity podľa , t. j. pred 1. januárom 2004 žalobca podľa žalovaného nezískal ani jeden deň obdobia dôchodkového poistenia, preto mu nárok na invalidný dôchodok podľa nevznikol.

9. Záverom žalovaný konštatoval, že povinnú školskú dochádzku žalobca ukončil posledným rokom základnej školy, nakoľko nepokračovali v ďalšom štúdiu. Nakoľko sa nestal invalidným v období, v ktorom bol nezaopatreným dieťaťom, nie je možné podľa žalovaného v jeho prípade aplikovať ustanovenie Uviedol, že aj napriek zmene v posudkovom závere posudkového lekára nesplnil podmienku získania potrebnej doby zamestnania na vznik nároku na invalidný dôchodok, tak podľa , ako aj , a preto je žiadosť o invalidný dôchodok žalobcovi opätovne zamietol. Námietku, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa považuje za zmätočné a neodôvodnené vyhodnotil ako nedôvodnú.

II.

Správna žaloba

10. Správnou žalobou v sociálnych veciach zo dňa 14.04.2026, doručenou správnemu súdu toho istého dňa sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného. Žalobca žiadal, aby správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vrátil vec správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň požiadal o priznanie náhrady trov konania.

11. Žalobca podal správnu žalobu proti rozhodnutiu a postupu žalovaného z dôvodov podľa , , , a , pretože mal za to, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

12. V úvode žalobca poukázal na doterajšiu chronológiu správneho konania vedeného pred správnymi orgánmi a správnym (resp. krajským) súdom: a) Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 01.04.2019 zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobca riadne odôvodnené odvolanie.

b) Rozhodnutím žalovaného pod č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.02.2020 žalovaný zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa tak, že žiadosť o invalidný dôchodok žalobcovi zamietol, avšak s poukazom na iné dôvody ako boli uvedené v odvolaním napadnutom rozhodnutí. c) Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Košiciach, sp. zn. , o ktorej správny súd rozhodol dňa 01.06.2021 tak, že rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. d) Dňa 25.10.2021 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 14.10.2021, ktorým opätovne rozhodol o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku žalobcovi. Rozhodnutie nebolo doručené právnemu zástupcovi žalobcovi. e) Rozhodnutím žalovaného pod č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.04.2022 žalovaný zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne tak, že žiadosť o invalidný dôchodok žalobkyni zamietol, avšak s poukazom na iné dôvody ako boli uvedené v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. f) Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Košiciach, sp. zn. , o ktorej správny súd rozhodol dňa 21.02.2023 tak, že rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. g) Dňa 06.06.2023 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 14.10.2021, ktorým správny orgán prvého stupňa rozhodol o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku žalobcovi. Sociálna poisťovňa oznámila v rozhodnutí žalobcovi, že predmetným rozhodnutím sa vykonáva rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. zo dňa 01.06.2021. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne podal žalobca odvolanie dňa 28.06.2023. h) Rozhodnutím žalovaného pod č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.08.2023 žalovaný zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne tak, že žiadosť o invalidný dôchodok žalobcovi zamietol, no v rozhodnutí formuloval iné dôvody s odkazom na nový odborný lekársky posudok zo dňa 18.08.2023. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 30.08.2023. i) Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Správny súd v Košiciach, sp. zn. , o ktorej správny súd rozhodol dňa 27.09.2024 tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. j) Rozhodnutím žalovaného pod č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.01.2025 žalovaný zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie tak, že žiadosť o invalidný dôchodok žalobcovi zamietol. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 13.02.2025.

13. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že Správny súd v Košiciach, v rozsudku pod sp. zn. , zo dňa 27.09.2024 vytkol žalovanému nedostatočné odôvodnenie jeho rozhodnutia a uložil mu povinnosť dôsledne sa vysporiadať s dobou ukončenia povinnej školskej dochádzky a posúdením invalidity žalobcu podľa právnych predpisov platných pred 01.01.2004. Žalovaný však svoje preskúmavané rozhodnutie iba rozšíril o citáciu niektorých zákonných ustanovení, avšak bez akéhokoľvek vysvetlenia alebo aplikácie na zistený skutkový stav.

14. Mal za to, že žalovaný sa vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalobcu v rámci odvolania voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, a to s nosnou argumentáciou žalobcu vo vzťahu k posúdeniu invalidity v období od 30.03.1998 po čiastočné uznanie invalidity v roku 2002. Predmetná argumentácia podľa žalobcu tvorila ťažiskovú časť jeho odvolania, pričom absencia odôvodnenia a akejkoľvek reakcie na túto argumentáciu podľa žalobcu zakladá nepreskúmateľnosť a nesprávnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.

15. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí, že žalobca splnil medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok, no nesplnil požiadavku v zmysle o sociálnom zabezpečení bol toho názoru, že žalovaný v tejto otázke vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu, pri ktorom uplatnil nesprávne právne posúdenie veci.

16. Poukázal na to, že z posúdenia zdravotného stavu žalobcu bol vypracovaný odborný posudok zo dňa 18.08.2023. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne dospel k záveru, že žalobca je od roku 1998 sledovaná foniatrickou ambulanciou pre obojstrannú vnútroušnú poruchu sluchu s postupným zhoršením sluchu. V roku 2000 mal žalobca podľa funkčného vyšetrenia sluchu celkovú stratu sluchu 80,3 %, podľa kontrolného vyšetrenia sluchu dňa 23.06.2015 bola celková strata sluchu 87,5 % (praktická hluchota) a od 25.04.2019 celková strata sluchu 99,1 % (úplná hluchota). Žalovaný uznal žalobcu za čiastočne

invalidného od 18. roku veku podľa zákona č a za invalidného podľa , pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a to od 01.01.2004 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 %, od 15.04.2004 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 55 % a od 25.04.2019 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 % .

17. Uviedol, že z odborného posudku o invalidite, ktorý je prílohou rozhodnutia žalovaného vyplýva, že podľa doložených foniatrických vyšetrení z roku 1998, 1999 a 2000 sa jedná o stredne ťažkú až ťažkú nedoslýchavosť, pričom uvedený stupeň postihnutia sluchu nedosahuje úroveň obojstrannej úplnej alebo praktickej hluchoty, a preto podľa stanoviska žalovaného nespĺňa podmienky na priznanie invalidného, ale len čiastočne invalidného dôchodku podľa

18. V odbornom posudku o invalidite zo dňa 30.09.2021 (ktorý je prílohou rozhodnutia žalovaného zo dňa 14.10.2021) je medzi odbornými nálezmi uvedená aj lekárska správa z foniatrického vyšetrenia FNLP v Košiciach zo dňa 30.03.1998 so záverom – praktická hluchota. V odbornom lekárskom posudku zo dňa 18.08.2023 je toto vyšetrenie uvedené, ale je vynechaný záver „praktická hluchota“. Uvedené považuje za úmyselné a účelové zastieranie záverov lekárskej správy, ktorá preukazuje vznik praktickej hluchoty už k tomuto dátumu.

19. Konštatoval, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice – okolie zo dňa 13.10.1999, č. 300-730-5106/99 bolo rozhodnuté, že žalobca je dlhodobo ťažko zdravotne postihnutou osobou, ktorá vyžaduje mimoriadnu starostlivosť. Už v roku 1999 Sociálna poisťovňa vyhodnotila zdravotný stav žalobcu tak, že u neho došlo k naplneniu podmienok uvedených v prílohe č. 3, bod 4., písm. c) k vyhláške Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. , teda zdravotný stav žalobcu vyhodnotila ako úplnú alebo praktickú hluchotu. Takýto zdravotný stav je podľa žalobcu celkom nepochybne aj dôvodom na priznanie nároku na invalidný dôchodok v zmysle Napriek vyššie uvedenému, žalovaný, ako aj posudkový lekár dospeli k záveru, že žalobcovi vznikol nárok iba na čiastočný invalidný dôchodok podľa Napriek všetkému uvedenému posudkový lekár v rámci zdravotného posúdenia žalobcu zo dňa 18.08.2023 konštatuje, že žalobca netrpí praktickou hluchotou ale len obojstrannou ťažkou nedoslýchavosťou, čo nezakladá naplnenie požiadaviek na priznanie invalidného dôchodku pre mladistvú podľa

20. Žalobca ďalej poukázal na tú skutočnosť, že na strane 5 preskúmavaného rozhodnutia žalovaný cituje ustanovenie , ktoré stanovuje potrebnú dobu zamestnania pre vznik nároku na invalidný dôchodok, avšak opomenul uviesť , podľa ktorého „Občan má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stal invalidným pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, nemohol byť preto zamestnaný vôbec alebo po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a dosiahol vek 18 rokov.“ Konštatoval, že v čase vypracovania lekárskej správy zo dňa 21.09.2000, ktorá slúžila ako podklad pre rozhodnutie o vzniku čiastočnej invalidity, mal žalobca iba 15 rokov, teda nemal ukončenú povinú školskú dochádzku.

21. Žalobca uviedol, že pri posudzovaní čiastočnej invalidity a invalidity tak posudkový lekár, ako aj žalovaný vychádzali z lekárskych správ vypracovaných do 21.09.2000. Na základe tohto zdravotného stavu dospel posudkový lekár k záverom o čiastočnej invalidite od 25.09.2002 a následne aj o invalidite od 01.01.2004. Žalobca vychádzal z tej premisy, že pokiaľ teda posudkový lekár dospel k záveru o invalidite od 01.01.2004, mal na základe totožných lekárskych správ dospieť k záveru o vzniku invalidity už od 21.09.2000, keďže žiadnu inú lekársku správu z obdobia od 21.09.2000 do 01.01.2004 k dispozícii nemal, pričom s touto argumentáciou sa žalovaný nevysporiadal ani v preskúmavanom rozhodnutí.

22. Poukázal na stranu 4 preskúmavaného rozhodnutia, kde žalovaný cituje zo správy posudkového lekára: „Na základe doložených odborných vyšetrení zdravotný stav pani B. nespĺňa kritériá na uznanie invalidity z mladosti podľa , lebo do ukončenia povinnej školskej dochádzky nebola ani prakticky hluchá. Pri hodnotení zdravotného stavu podľa je uznaná čiastočne invalidnou od 18. roku veku pre diagnózu obojstrannej ťažkej nedoslýchavosti, ktorá v kombinácii s ľahkou duševnou zaostalosťou podmieňuje čiastočnú invaliditu.“ A konštatoval, že s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má za preukázané, že u žalobcu bola diagnostikovaná praktická hluchota najneskôr od 30.03.1998, ktorý záver je podľa žalobcu podporený aj rozhodnutím

Sociálnej poisťovne, pobočka Košice – okolie, zo dňa 13.10.1999. Porucha sluchu tak spoločne s ľahkou duševnou zaostalosťou podľa jeho právneho názoru nepochybne odôvodňujú záver o vzniku invalidity. Mal za to, že žalobcovi vznikol nárok na invalidný dôchodok v zmysle ustanovenia , nakoľko žalobca sa stal invalidným v období, v ktorom bol nezaopatreným dieťaťom.

III.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

23. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že považuje námietky žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na to, že ide o totožné námietky ako tie, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a s ktorými sa žalovaný vysporiadal v preskúmavanom rozhodnutí, v plnom rozsahu pri svojej právnej argumentácii odkázal na preskúmavané rozhodnutie, pričom trval na jeho správnosti a zákonnosti.

24. Poukázal tiež na to, že posúdenie zdravotného stavu a vyslovenie odborného záveru o tom, či invalidita vznikla a od akého dátumu, patrí do vecnej pôsobnosti posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ktorý zdravotný stav posúdi na základe predložených odborných lekárskych nálezov. Zdôraznil, že dátum vzniku invalidity sa určuje na základe predložených odborných lekárskych nálezov a zo záverov odborných lekárov, z ktorých jednoznačne vyplýva, kedy nastal dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

25. Uplatnený nárok žalovaný v celom rozsahu neuznáva a žiada, aby správny súd podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV.

Replika žalobcu

26. V replike zo dňa 03.02.2025 žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe. Žalovaný sa podľa jeho názoru nevyjadruje konkrétne k žiadnemu bodu správnej žaloby, vyjadruje sa len k lekárskemu posudku ako podkladu pre vydanie rozhodnutia (rozhodnutí). Mal za to, že posudkový lekár nevykonal žiadne objektívne posúdenie, keďže v posudku neakceptoval závery týchto predložených lekárskych správ, ktoré sú totožné, nakoľko zdravotný stav žalobcu je stále rovnaký od r. 2010 dodnes (genetická porucha bez možnosti zlepšenia zdravotného stavu) a určil iné rozhodujúce zdravotné postihnutie. V ostatnom odkázal na skutočnosti uvádzané v správnej žalobe.

27. Žalovaný sa už k vyjadreniu žalobcu - replike ďalej nevyjadril.

V.

Relevantná právna úprava

28. Podľa občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a) je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, b) je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok (nevidomí občania, občania s veľmi ťažkými ortopedickými chybami a pod.). Zdravotné postihnutia podmieňujúce invaliditu podľa písmena b) ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

29. Podľa doba zamestnania potrebná pre nárok na invalidný dôchodok je u občanov vo veku do 20 rokov menej ako 1 rok.

30. Podľa občan má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stal invalidným pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, nemohol byť preto zamestnaný vôbec alebo po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a dosiahol vek 18 rokov.

31. Podľa občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má značne sťažené všeobecné životné podmienky; zdravotné postihnutia značne sťažujúce všeobecné životné podmienky ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

32. Podľa pre dobu zamestnania potrebnú pre nárok na čiastočný invalidný dôchodok platí obdobne až 6.

33. Podľa vyhlášky č. za dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav sa pokladá nepriaznivý zdravotný stav, ktorý podľa poznatkov lekárskej vedy potrvá dlhšie ako jeden rok.

34. Podľa vyhlášky č. celkom mimoriadnymi podmienkami sa rozumie najmä a) nevyhnutná celkom osobitná, spravidla individuálna úprava pracoviska, pracovných prístrojov, nástrojov a pomôcok alebo úprava prístupu na pracovisko, b) zabezpečenie osobitnej dopravy na pracovisko a späť spočívajúce v potrebe sprievodcu alebo individuálnej dopravy, c) schopnosť výkonu zamestnania výhradne formou domácej práce, alebo d) schopnosť výkonu zamestnania výhradne v chránených dielňach (chránených pracoviskách), vo výrobných družstvách invalidov a v prevádzkarňach hospodárskych zariadení zväzov invalidov, a to na pracovných miestach zodpovedajúcich potrebám občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím. U občanov úplne alebo prakticky nevedomých a u občanov s anatomickou alebo funkčnou stratou dvoch končatín sa vždy predpokladá, že pracujú za celkom mimoriadnych podmienok.

35. Podľa vyhlášky č. za dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa sa považuje dieťa, ktorého ochorenie alebo stav uvedený v prílohe č. 3 tejto vyhlášky potrvá dlhšie ako jeden rok.

36. Podľa Prílohy č. 2 písm. A, bod 4. a) vyhlášky č. zdravotné postihnutia značne sťažujúce všeobecné životné podmienky sú: 4. a) úplná obojstranná alebo praktická hluchota (hodnotená s použitím slúchadla).

37. Podľa Prílohy č. 3 vyhlášky č. : Pri uznávaní dieťaťa za dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú podľa vyhlášky sa vychádza: a) zo stupňa zdravotného postihnutia dieťaťa, ktoré závažným spôsobom nepriaznivo ovplyvňuje vývoj dieťaťa alebo niektorú z jeho zložiek (telesný, duševný, sociálny vývoj), a b) z potreby, rozsahu a náročnosti poskytovanej mimoriadnej starostlivosti o dieťa, prípadne mimoriadnej starostlivosti osobitne náročnej, ktorá vyplýva z celkového zdravotného stavu a stupňa postihnutia dieťaťa.

38. Podľa Prílohy č. 3 vyhlášky č. za zdravotné postihnutia, ktoré závažným spôsobom nepriaznivo ovplyvňujú vývoj dieťaťa alebo niektorú z jeho zložiek, sa považujú najmä: bod 4. Zmyslové ochorenia, písm. c) úplná alebo praktická hluchota vyžadujúca vzdelávanie v zariadeniach pre také deti do skončenia povinnej školskej dochádzky.

39. Podľa prílohy č. 4 ustanovujúcej miery funkčných porúch, predstavuje skupina VII - Sluch a poruchy ústroja rovnováhy, a k jednotlivým zdravotným postihnutiam je určená miera funkčnej poruchy v percentách okrem iného takto: bod 1. Vrodená obojstranná praktická hluchota u detí alebo hluchota u detí, ktorá sa vyskytla pred rozvinutím reči, do skončenia prípravy na povolanie – miera funkčnej poruchy 70-80 %, bod 2. Získaná obojstranná praktická hluchota alebo hluchota u detí, ktorá sa vyskytla až po rozvinutí reči, do 18. roku veku - miera funkčnej poruchy 60-80 %, bod 3. Obojstranná praktická hluchota dospelých alebo hluchota dospelých - miera funkčnej poruchy 60-70 %, bod 4. Obojstranná ťažká nedoslýchavosť u detí a dospelých zisťovaná slovnou alebo objektívnou audiometriou miera funkčnej poruchy 50-60 %, bod 5. Obojstranná stredne ťažká nedoslýchavosť u detí – miera funkčnej poruchy 50 %, bod 6. Obojstranná stredne ťažká nedoslýchavosť u dospelých - miera funkčnej poruchy 30-40 %.

40. Podľa poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

41. Podľa fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

42. Podľa poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

43. Podľa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

44. Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

45. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

46. Podľa mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

47. Príloha č. 4 vymedzuje percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov, konkrétne v Kapitole VII – Choroby zmyslových orgánov, oddiel B/ - Sluch, s vymedzením všeobecného posudkového hľadiska tak, že „Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určí podľa miery zníženia sluchu pre reč, prítomnosti ušných šelestov, bolestí, porúch rovnováhy, závratov alebo porúch reči. Porucha sluchu sa hodnotí v % podľa Fowlera na frekvencii 500 – 4 000 Hz. Úplná hluchota znamená, že sluchovo postihnutý s akýmkoľvek zosilnením zvuku nevníma zvuk, len prípadné vibrácie (strata počutia 100 %, viac ako 90 dB). Praktická hluchota znamená, že sluchovo postihnutý vybavený načúvacím prístrojom vníma zvuk hovorovej reči (strata počutia 85 – 90 %, viac ako 70 dB), ale nerozumie. Nedoslýchavosť znamená, že sluchovo postihnutý vybavený načúvacím prístrojom v tichej miestnosti, v ktorej úroveň rušivých zvukov nepresahuje 50 dB, rozumie bez odzerania zmyslu vyslovených jednoduchých viet aspoň na 90 %.“ Druh zdravotného postihnutia je vymedzení v jednotlivých položkách s uvedením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v % okrem iného nasledovne: položka 1. Obojstranná úplná hluchota (100% podľa Fowlera, 100dB), miera poklesu 50 %, položka 2. Obojstranná praktická hluchota (viac ako 85%-90% podľa Fowlera, viac ako 70dB), miera poklesu 45 %, položka 3. Obojstranná úplná alebo praktická hluchota s ťažkým porušením komunikačných schopností v hovorovej reči a sociálnou dezintegráciou, miera poklesu 60-80 %, položka 4. Obojstranná ťažká nedoslýchavosť (80% podľa Fowlera, 60-65dB), miera poklesu 35-45 %, (podľa úpravy účinnej k 01.01.2004 30-40%), položka 5. Obojstranná stredne ťažká nedoslýchavosť (55% podľa Fowlera, 40-45dB), miera poklesu 20-25%.

48. Podľa a počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku do 20 rokov je menej ako jeden rok. Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

49. Podľa poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšil 26 rokov veku, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú.

50. Podľa : Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa a) do skončenia povinnej školskej dochádzky, b) po skončení povinnej školskej dochádzky najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak 1. sa sústavne pripravuje na povolanie, 2. pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo 3. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť. 51. Podľa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stav uvedené v prílohe č. 2, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy majú trvať alebo trvajú dlhšie ako jeden rok a ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy.

52. Podľa prílohy č. 2 vymedzujúcej choroby a stavy, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť, je takouto v kapitole VIII. - D. ucha a hlávkového výbežku (H60-H95) označená „H90 Praktická alebo úplná hluchota“, pri ktorej je uvedené, že „Závažnosť zdravotného postihnutia sa určí na základe ušno-nosno-krčného vyšetrenia, foniatrického vyšetrenia vrátane vyšetrenia vestibulárneho aparátu, prípadne aj konziliárneho neurologického vyšetrenia v neurologickej ambulancii v prípade poruchy rovnováhy.“ a tiež, že „Zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť pri komunikácii, nácvik reči, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych zariadení a vyučovanie v špecializovaných školských zariadeniach pre nepočujúcich, prevenciu úrazov, tlmočenie pri posunkovej reči, telefonovaní. Osobitná pomoc sa vyžaduje do 15. roku veku dieťaťa.“

53. Podľa až 4 rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

54. Podľa Zb: Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najdlhšie do konca školského roku, v ktorom žiak dovŕšil 16 rokov veku, ak tento zákon neustanovuje inak ().

55. Podľa Zb: Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak.

VI.

Konanie pred správnym súdom

56. Správny súd v Košiciach ako súd správny konajúc podľa , v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach ( a nasl. ) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a priebeh administratívneho konania, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby (kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle a ) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná a preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je potrebné zrušiť s poukazom na ustanovenie a preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa

a v zmysle ustanovenia súčasne vyslovil, že vec sa vracia správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

57. Správny súd vyhlásil rozsudok na pojednávaní dňa 06.10.2026, ktorého sa osobne zúčastnil ako žalobca, právny zástupca žalobcu tak aj zástupca žalovaného. Právny zástupca žalobcu v rámci svojho vyjadrenia na pojednávaní len zopakoval právnu argumentáciu z predchádzajúcich písomných prednesov a požiadal správny súd, aby zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátil vec správnemu orgánu prvého stupňa. Navrhol, aby súd v rozsudku žalovanému vyslovene uložil ustáliť konkrétne dátum skončenia povinnej školskej dochádzky žalobcu, posúdiť či invalidita nevznikla už k 21.09.2000 podľa a s prihliadnutím na všetky zdravotné postihnutia a posúdiť zdravotný stav za osobnej účasti žalobcu. Zástupca žalovaného taktiež len zopakoval právnu argumentáciu z predošlých písomných prednesov a požiadal o zamietnutie správnej žaloby ako nedôvodnej.

VII.

Právny názor správneho súdu

58. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 23.01.2025, ktorým žalovaný podľa zákona o sociálnom poistení zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a to tak, že podľa , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietol žalobcovi žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 18. septembra 2019, a to z dôvodu že pred vznikom invalidity, t. j. pred 15. aprílom 2004 žalobca nezískal žiaden deň obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.

59. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podmienený predovšetkým invaliditou žiadateľa, teda stavom, kedy tento pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti osoby s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

60. V preskúmavanej veci možno námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe v sociálnych veciach vymedziť do štyroch bodov. Žalobca namieta nesprávne právne posúdenie, nepreskúmateľnosť, nedostatočné zistenie skutkového stavu a rozpor skutkových zistení s obsahom administratívneho spisu. Konkrétne vytýka nevykonanie právneho názoru predchádzajúceho rozsudku, nedostatočné posúdenie vzniku invalidity v období od vyšetrenia 30. marca 1998, nevysporiadanie sa so slovným záverom „praktická hluchota“, nevysvetlenie skončenia povinnej školskej dochádzky a podmienok a neposúdenie nároku podľa

61. Súd sa najprv zaoberal tými námietkami žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa ), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu

(obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. z 27. júna 2017). v ustanovení upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.

62. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobca okrem iného v správnej žalobe namieta nerešpektovanie záväzného právneho názoru obsiahnutého v predchádzajúcom rozsudku správneho súdu, správny súd úvodom poukazuje a odkazuje na predchádzajúce rozhodnutie Správneho súdu v Košiciach pod sp. zn. zo dňa 27.09.2024, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného zo dňa 28.08.2023 a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd v odôvodnení tohto rozhodnutia v bodoch č. 18-26 uviedol:

63. „18. Z administratívneho spisu a v ňom sa nachádzajúcich lekárskych správ, ktoré boli zohľadnené aj posudkovým lekárom v lekárskom posudku z 18.08.2023 je zrejmé, že:

- dňa 30.03.1998, vo veku 13 a pol rokov žalobkyne bola u nej ustálená strata sluchu 69,6 % podľa Fowlera,

- dňa 28.09.1999, vo veku 15 rokov a tri dni žalobkyne bola u nej ustálená strata sluchu 72 % podľa Fowlera,

- dňa 21.09.2000, vo veku necelých 16 rokov žalobkyne bola u nej ustálená strata sluchu 80,3 % podľa Fowlera,

- dňa 01.03.2001, vo veku 16 rokov a 5 mesiacov žalobkyne bola u nej ustálená obojstranná nedoslýchavosť podľa skupiny VII, položka 4 prílohy č. 4 o sociálnej pomoci. 19. Podľa právnej úpravy vzťahujúcej sa na určovanie invalidity účinnej od 01.01.2004 – v spojení s prílohou č. 4 k tomuto zákonu miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť u zdravotných postihnutí sluchu je v Kapitole VII, oddiel B/ je určená takto:

- položka 1. Obojstranná úplná hluchota (100% podľa Fowlera, 100dB), miera poklesu 50 %,

- položka 2. Obojstranná praktická hluchota (viac ako 85%-90% podľa Fowlera, viac ako 70dB), miera poklesu 45 %,

- položka 4. Obojstranná ťažká nedoslýchavosť (80% podľa Fowlera, 60-65dB), miera poklesu 35-45 %, (podľa úpravy účinnej k 01.01.2004 30-40%)

- položka 5. Obojstranná stredne ťažká nedoslýchavosť (55% podľa Fowlera, 40-45dB), miera poklesu 20-25%. 20. Na základe uvedeného (ak v poslednom lekárskom posudku z 21.09.2000 pred 01.01.2004 je určená strata sluchu 80,03 podľa Fowlera) je tak v lekárskom posudku z 18.08.2023 aj v napadnutom rozhodnutí zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený záver a najmä korešpondujúci s lekárskymi správami, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne (vo veku 19 rokov) ku dňu 01.01.2004 bola obojstranná ťažká nedoslýchavosť podľa položky 4 prílohy č. 4 s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu zakladajúcom invaliditu (min 40%). Obdobne sú zrozumiteľné a odôvodnené aj závery o určovaní invalidity po 01.01.2004 a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nadväzujúc na neskoršie lekárske správy z roku 2015 a 2019. 21. Z napadnutého rozhodnutia však nie je zrejmé ako ustálil žalovaný kedy a či bola žalobkyňa nezaopatreným dieťaťom v zmysle ( a , , kapitola VIII prílohy č. 2) aj v spojení s úpravou v a či ním bola ku dňu ustálenia jej invalidity k 01.01.2004. 22. Z napadnutého rozhodnutia tiež nie je zrejmé ako ustálil žalovaný kedy dosiahla žalobkyňa vek, v ktorom sa končí jej povinná školská dochádzka v intenciách právnej úpravy v () v spojení s úpravou povinnej školskej dochádzky v Žalovaný sa nevysporiadal s aplikovateľnosťou ustanovení pojednávajúcich

o nezaopatrenom dieťati v súvislosti so splnením podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok na obdobie pred účinnosťou tejto úpravy. 23. Pokiaľ žalovaný mienil pripisovať akýkoľvek význam pri ustálení tejto skutočnosti (dosiahnutie veku kedy sa končí povinná školská dochádzka resp. obdobie statusu nezaopatreného dieťaťa) zisteniam vyplývajúcim z administratívneho spisu o navštevovaní osobitnej školy v Bidovciach žalobkyňou, absencii potvrdenia o návšteve školy, resp. obsahu vyjadrenia školy, bolo namieste sa tým náležite vysporiadať. 24. Z napadnutého rozhodnutia ani zo záverov lekárskeho posudku z 18.08.2023 nie je možné ustáliť na základe akých kritérií posudzovali možnosť vzniku invalidity žalobkyne pred 01.01.2004, t.j. pred účinnosťou v nadväznosti na objektivizované zdravotné postihnutie žalobkyne vyplývajúce z dostupných lekárskych správ z obdobia 30.03.1998, 28.09.1999 a 21.09.2000. V tejto súvislosti sa javí ako osobitne podstatné opomenutie zo strany žalovaného dôsledné vysporiadanie sa so skutočnosťou prečo strata sluchu v rozsahu 80,3 % podľa Fowlera dokumentovaná u žalobkyne prvýkrát v lekárskej správe z 21.09.2000, vo veku jej necelých 16 rokov, ktorá bola dôvodom ustálenia jej invalidity ku 01.01.2004 podľa , nezakladala podľa žalovaného podľa dovtedajšej právnej úpravy v () vznik invalidity. Pokiaľ dôvodom odlišného posudzovania objektivizovaného zdravotného postihnutia podľa rôznych právnych úprav mali byť odlišné kritéria posudzovania invalidity v období pred a po účinnosti bolo namieste sa s uvedeným náležite vysporiadať, odlišnosť kritérií vymedziť a svoje závery odôvodniť, čo však žalovaný opomenul. Tento nedostatok napadnutého rozhodnutia sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na závery žalovaného o ustálení čiastočnej invalidity žalobkyne ku dňu 25.09.2002 t.j. ku dňu dosiahnutia veku 18 rokov, podľa . Obdobne platí, že lekárskou správou z 21.09.2000 objektivizované zdravotné postihnutie bolo poslednou lekárskou správou dokumentujúcou stav žalobkyne nielen ku 01.01.2004 (kedy bola ustálená invalidita podľa ) ale aj ku dňu 25.09.2002 (kedy bola ustálená čiastočná invalidita podľa ), nakoľko žiadna novšia dokumentácia k dispozícií nebola a ostatná dokumentácia sa vzťahuje už na obdobie neskoršie (2015, 2019). 25. Pre úplnosť správny súd zdôrazňuje, že z lekárskeho posudku z 18.08.2023 je zrozumiteľným logickým a preskúmateľným spôsobom vymedzený záver, že napriek diagnóze praktického lekára pre deti a mládež označenej v lekárskej správe z 30.03.1998 o „praktickej hluchote“ vzhľadom na dokumentovanú stratu sluchu žalobkyne podľa Fowlera tak v tejto lekárskej správe z 30.03.1998 na úrovni 69,6 % resp. aj v lekárskej správe z 28.09.1999 na úrovni 72 %, ako aj v lekárskej správe z 21.09.2000 na úrovni 80,3 %, nejde u žalobkyne o praktickú hluchotu, ktorú podmieňuje celková strata sluchu podľa Fowlera viac ako 85 % a v prípade straty sluchu 69,6 % a 72 % dokonca nejde ani o ťažkú nedoslýchavosť. Podporne tieto závery posudkového lekára, ako na to sám poukázal, potvrdzuje aj neskorší posudok Okresného úradu Košice-okolie, odbor sociálnych vecí, útvar posudkových činností č. 01/02532Voj z 01.03.2001 (vypracovaného vo veku 16 rokov a 5 mesiacov žalobkyne), podľa ktorého sa žalobkyňa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím pre obojstrannú nedoslýchavosť podľa skupiny VII, položka 4 prílohy č. 4 o sociálnej pomoci. 26. Vzhľadom na uvedené podstatnou a žalovaným nezodpovedanou otázkou v predmetnej veci nie je to, či žalobkyňa trpela stratou sluchu na úrovni praktickej hluchoty, ale to či strata sluchu na úrovni 80,3 % dokumentovaná 21.09.2000 pred dosiahnutím veku 16 rokov hodnotená ako obojstranná ťažká nedoslýchavosť s mierou straty schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni invalidity ku dňu 01.01.2004 mohla zakladať vznik invalidity žalobkyne skôr“.

64. Správny súd po porovnaní uvedeného záväzného právneho názoru s obsahom rozhodnutia zo dňa 23.01.2025 dospel k záveru, že žalovaný vytknuté nedostatky neodstránil v rozsahu potrebnom na zákonné rozhodnutie o nároku žalobcu. Nové rozhodnutie síce doplnil o citácie , vykonávacej vyhlášky č. , a a ustanovenia upravujúceho povinnú školskú dochádzku, avšak samotné rozšírenie výpočtu právnych noriem nepredstavuje ich aplikáciu na individuálne okolnosti prípadu. Rozhodujúce otázky zostali bez konkrétnej skutkovej a právnej odpovede.

65. K námietke nedostatočného odôvodnenia správny súd uvádza, že § 209 ods. 1 a 4 zákona o sociálnom poistení vyžaduje nielen označenie podkladov rozhodnutia, ale aj vysvetlenie ich hodnotenia a úvah pri použití právnych predpisov. Nie je nevyhnutné odpovedať samostatne na každú čiastkovú poznámku účastníka, musí však byť zodpovedaná argumentácia, ktorá môže mať vplyv na výsledok konania. V tejto veci ide najmä o dobu vzniku zdravotných obmedzení, ich posúdenie podľa právnej

úpravy účinnej pred 01.01.2004 a o možnosť zachovania statusu nezaopatreného dieťaťa aj po skončení povinnej školskej dochádzky. Všeobecné uistenie žalovaného, že rozhodnutie má všetky zákonné náležitosti, tieto chýbajúce úvahy nenahrádza.

66. Žalovaný opätovne vychádzal z odborného posudku zo dňa 18.08.2023, ktorý bol podkladom už predchádzajúceho zrušeného rozhodnutia. Použitie toho istého posudku nie je samo osebe v rozpore so zákonom. Pokiaľ však správny súd výslovne označil otázky, na ktoré tento posudok neposkytoval dostatočnú odpoveď, bolo potrebné zabezpečiť jeho doplnenie alebo iný presvedčivý odborný podklad a následne vykonať vlastné právne posúdenie nároku. Opätovné prevzatie záveru, že žalobca do skončenia povinnej školskej dochádzky nebol prakticky hluchý, neodpovedá na otázku, či jeho celkový zdravotný stav spĺňal niektoré z kritérií invalidity podľa

67. K námietke posúdenia invalidity pred 01.01.2004 správny súd zdôrazňuje, že právna úprava v vychádzala z neschopnosti vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie alebo zo schopnosti vykonávať ho iba za celkom mimoriadnych podmienok. Preto nestačilo posúdenie obmedziť na zistenie, či nameraná strata sluchu dosahovala medicínsku hranicu praktickej hluchoty. Žalovaný mal vysvetliť, ako porucha sluchu spolu s prihliadnutím na duševné postihnutie ovplyvňovala schopnosť žalobcu vykonávať sústavné zamestnanie a prečo tieto obmedzenia nezodpovedali ani jednému z uvedených zákonných kritérií. Takéto individuálne funkčné posúdenie v rozhodnutí chýba.

68. Samotná príloha č. 2 vyhlášky č. , na ktorú poukazuje žalobca, upravuje zdravotné postihnutia značne sťažujúce všeobecné životné podmienky, teda kategóriu relevantnú pre čiastočnú invaliditu podľa Z jej zaradenia úplnej obojstrannej alebo praktickej hluchoty, preto nemožno bez ďalšieho vyvodiť splnenie podmienok invalidity podľa tohto zákona. Na druhej strane ani nezistenie praktickej hluchoty samo osebe nenahrádza posúdenie schopnosti sústavného zamestnania podľa . Rozhodnutie musí oba tieto právne režimy dôsledne rozlíšiť.

69. Námietku žalobcu, že totožné lekárske správy museli nevyhnutne viesť k rovnakému záveru o invalidite pred aj po 01.01.2004, nemožno prijať v takejto absolútnej podobe. rozlišoval invaliditu a čiastočnú invaliditu podľa iných kritérií, než aké zaviedol Rovnaký zdravotný stav tak môže byť podľa odlišných zákonných kritérií vyhodnotený rozdielne. Dôvodná je však požiadavka žalobcu, aby žalovaný tento rozdiel konkrétne vysvetlil. Uznanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 50 % od 01.01.2004 na základe starších nálezov nedokazuje automaticky invaliditu podľa staršej právnej úpravy, ale vyžaduje zrozumiteľné zdôvodnenie odlišného výsledku posúdenia.

70. Žalovaný vysvetlil zmenu percentuálneho rozpätia hodnotenia ťažkej nedoslýchavosti od 15.04.2004 a zvýšenie miery poklesu pre duševné postihnutie. Tým však nevysvetlil, prečo bola čiastočná invalidita podľa staršej právnej úpravy určená práve odo dňa dovŕšenia 18 rokov, teda od 25.09.2002, hoci posledný dobový nález dokumentujúci závažnú poruchu sluchu pochádzal už z 21.09.2000. Je potrebné oddeliť dátum vzniku zdravotného stavu zodpovedajúceho zákonným kritériám od vekovej podmienky vzniku nároku na dávku. Dovŕšenie určitého veku nie je samo osebe medicínskym dôvodom vzniku invalidity ani čiastočnej invalidity.

71. Pri posúdení duševného postihnutia je potrebné vysporiadať sa aj s tým, že posudkový lekár zohľadnil ľahkú duševnú zaostalosť už pri hodnotení stavu pred rokom 2004, hoci psychologické a psychiatrické vyšetrenia boli vykonané v roku 2019. Pokiaľ tento spätný záver oprel o vzdelávanie žalobcu v osobitnej základnej škole, musí presvedčivo vysvetliť jeho odborné východiská a funkčný význam v spojení so sluchovým postihnutím. Správny súd neurčuje namiesto posudkového lekára dátum vzniku tohto postihnutia, požaduje však jednotné a preskúmateľné vyhodnotenie podkladov pre jednotlivé rozhodné obdobia.

72. K námietke vynechania záveru „praktická hluchota“ správny súd konštatuje, že tento slovný záver je v reprodukcii vyšetrenia zo dňa 30.03.1998 obsiahnutej v posudku zo dňa 30.09.2021 uvedený, kým v reprodukcii toho istého vyšetrenia v posudku zo dňa 18.08.2023 uvedený nie je. Z tohto rozdielu však nemožno bez ďalšieho usudzovať na úmyselné zastieranie dôkazu. Už predchádzajúci rozsudok správneho súdu sp. zn. v bode 25 vysvetlil, že posudkový záver o nedosiahnutí

hranice praktickej hluchoty bol vzhľadom na objektivizované hodnoty straty sluchu zrozumiteľný a preskúmateľný. Správny súd však zároveň nemá podklad na prijatie tvrdenia, že samotné uvedené slovné označenie nepochybne preukazuje vznik invalidity žalobcu dňa 30.03.1998.

73. Rozpor medzi slovným označením diagnózy a výsledkami odborných vyšetrení treba vyhodnotiť s uvedením dôvodov, pre ktoré sa určitý podklad považuje za rozhodujúci. Nemožno však stotožniť stratu sluchu vyjadrenú podľa Fowlera s percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť; ide o rozdielne údaje. Dôvodom zrušenia rozhodnutia, preto nie je vyslovený medicínsky záver o praktickej hluchote v roku 1998, ale predovšetkým chýbajúce posúdenie funkčných dôsledkov celkového zdravotného stavu a jeho právneho významu v rozhodných obdobiach.

74. K rozhodnutiu Sociálnej poisťovne zo dňa 13.10.1999 správny súd uvádza, že uznanie žalobcu za dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť bolo výsledkom posúdenia na iný dávkový účel. Takéto rozhodnutie nie je samo osebe rozhodnutím o invalidite podľa a automaticky nezakladá nárok na invalidný dôchodok. Predstavuje však relevantný podklad o závažnosti a dobovom hodnotení zdravotného stavu, ktorý nemožno ignorovať. Žalovaný sa mal vysporiadať s jeho obsahom, použitými kritériami a vzťahom k neskoršiemu posudku z roku 2001, nie iba nahradiť hodnotenie tohto rozhodnutia odkazom na odlišný posudok vydaný na účely sociálnej pomoci.

75. Námietka opomenutia je dôvodná nie v tom zmysle, že žalovaný toto ustanovenie vôbec neuviedol, pretože jeho text v rozhodnutí zo dňa 23.01.2025 citoval, ale v tom, že jeho použiteľnosť náležite neposúdil. Pre aplikáciu tohto ustanovenia bolo potrebné spoľahlivo ustáliť vznik invalidity podľa vtedajších kritérií vo vzťahu k veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, ako aj ostatné podmienky uvedeného ustanovenia. Rozhodnutie neobsahuje konkrétne zistenie, ku ktorému dátumu a na základe akých podkladov sa povinná školská dochádzka žalobcu skončila.

76. Veta, podľa ktorej žalobca povinnú školskú dochádzku ukončil posledným rokom základnej školy, keďže nepokračoval v ďalšom štúdiu, nie je dostatočným zistením rozhodnej skutočnosti. Neoznačuje školský rok ani dátum a nevysvetľuje použitie v spojení s konkrétnym priebehom školskej dochádzky žalobcu. Údaj o splnení desiatich rokov povinnej školskej dochádzky, uvedený v posudku z roku 2021, bolo potrebné vyhodnotiť spolu s dostupnými školskými podkladmi. Samotná okolnosť, že pri vyšetrení 21.09.2000 žalobca ešte nedovŕšil 16 rokov, nepostačuje na konečný záver o splnení ; zároveň však táto námietka vyžadovala konkrétnu odpoveď, ktorú žalovaný neposkytol.

77. Osobitne dôvodná je námietka neposúdenia nároku podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Žalovaný po citácii § 9 zákona uzavrel, že žalobca nebol pri vzniku invalidity nezaopatreným dieťaťom, pričom tento záver spojil iba s ukončením základnej školy a nepokračovaním v štúdiu. Nezaopatrenosť však podľa § 9 ods. 1 písm. b) nie je viazaná výlučne na sústavnú prípravu na povolanie. Zákon upravuje aj alternatívy založené na chorobe alebo zdravotnom stave brániacom príprave na povolanie alebo výkonu zárobkovej činnosti. Ukončenie školskej dochádzky preto samo osebe nevylučuje nezaopatrenosť z týchto dôvodov.

78. Žalovaný mal vo vzťahu ku dňu 01.01.2004, ku ktorému sám uznal invaliditu žalobcu s mierou poklesu 50 %, individuálne posúdiť aj podmienky § 9 ods. 1 písm. b) bodov 2 a 3 a ods. 2, vrátane vzťahu zdravotného stavu k prílohe č. 2 zákona. Samotné zaradenie diagnózy ani priznanie percentuálnej miery poklesu ešte automaticky nepreukazujú neschopnosť prípravy na povolanie alebo výkonu zárobkovej činnosti. Rovnako ich však nevylučuje skutočnosť, že žalobca už neštudoval. Potrebný je konkrétny odborný podklad o funkčných obmedzeniach a naň nadväzujúce právne posúdenie. Až po takomto posúdení možno rozhodnúť o použití § 70 ods. 2 a § 72 ods. 3 zákona.

79. Žalovaný bol zároveň povinný dôsledne odlíšiť posúdenie prípadného nároku vzniknutého podľa právnej úpravy účinnej pred 01.01.2004 od posúdenia nároku podľa zákona o sociálnom poistení po tomto dátume a vysvetliť význam prechodného ustanovenia § 259, na ktoré odkázal vo výroku. Percentuálne kritériá novšej úpravy nemožno bez vysvetlenia použiť ako kritériá staršej úpravy. Historické zdravotné podklady však možno hodnotiť pri zisťovaní zdravotného stavu ku dňu účinnosti

novej úpravy. Samotné nepreukázanie invalidity podľa , preto bez ďalšieho nevylučuje posúdenie nezaopatrenosti žalobcu k 01.01.2004 podľa

80. K námietke nepredloženia ďalších lekárskych správ správny súd poukazuje na to, že už v posudku pripojenom k preskúmavanému rozhodnutiu je reprodukovaná správa z 26.08.2015, podľa ktorej požadované staršie audiogramy neboli dostupné, pretože dokumentácia nebola archivovaná. Za týchto okolností nemožno bez vysvetlenia pripisovať chýbajúce podklady nesúčinnosti žalobcu. Na druhej strane skartácia sama osebe nedokazuje, že v chýbajúcom období boli splnené podmienky invalidity. Správny orgán má vyhodnotiť dostupné dobové nálezy, skoršie posudky, školské podklady a odborné možnosti spätného posúdenia vývoja ochorení; prípadné hranice takéhoto posúdenia musí konkrétne uviesť.

81. Argumentácia žalovaného vo vyjadrení k žalobe o odbornej spôsobilosti a pôsobnosti posudkových lekárov tieto nedostatky neodstraňuje. Správny súd nenahrádza odborné medicínske hodnotenie vlastným úsudkom, skúma však úplnosť, zrozumiteľnosť a vnútornú súladnosť podkladu, ako aj zákonnosť právnych záverov správneho orgánu. Odborná kvalifikácia autora posudku nie je náhradou odôvodnenia. Ani okolnosť, že žalobca zopakoval námietky už uplatnené v odvolaní, nie je dôvodom na ich odmietnutie; práve ich riadne vybavenie v odvolacom rozhodnutí je predmetom súdneho prieskumu.

82. Správny súd preto vyhodnotil žalobu ako dôvodnú. Nosným dôvodom zrušenia preskúmavaného rozhodnutia je jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov podľa . Chýbajúce konkrétne zistenia o skončení povinnej školskej dochádzky a nedostatočný podklad pre posúdenie funkčných obmedzení v rozhodných obdobiach zakladajú tiež dôvod podľa , teda z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

83. Námietka nerešpektovania predchádzajúceho rozsudku je dôvodná v rozsahu, v ktorom žalovaný napriek záväznému pokynu nezabezpečil konkrétne posúdenie nezaopatrenosti, skončenia povinnej školskej dochádzky a rozdielov medzi kritériami invalidity podľa oboch právnych úprav. Podľa je orgán verejnej správy právnym názorom zrušujúceho rozsudku viazaný. Táto viazanosť sa nenapĺňa tým, že žalovaný obsah rozsudku vo svojom rozhodnutí reprodukuje, ale tým, že vytknuté nedostatky skutočne odstráni. Predchádzajúci rozsudok pritom neuložil povinnosť priznať dôchodok; uložil povinnosť nárok znovu riadne posúdiť a výsledok presvedčivo odôvodniť.

84. Správny súd podľa na návrh žalobcu zrušil aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 14.10.2021 a podľa vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodom je, že nedostatky sa netýkajú iba formulácie odvolacieho rozhodnutia, ale už podkladov a posúdenia nároku v prvostupňovom konaní. Prvostupňové rozhodnutie posudzovalo nárok podľa všeobecnej podmienky potrebnej doby poistenia, bez náležitého vyhodnotenia osobitného nároku tvrdeného žalobcom; navyše vychádzalo z dátumu vzniku invalidity a posudkového hodnotenia, ktoré boli v odvolacom konaní zmenené. Ponechanie tohto rozhodnutia by preto nezabezpečilo odstránenie vád na úrovni, na ktorej vznikli.

85. Vzhľadom na to, že správny súd dospel k právnemu záveru ohľadne potreby zrušenia preskúmavaného rozhodnutia a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa pre nepreskúmateľnosť a z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, ďalšími žalobnými námietkami, ktoré by viedli k rovnakému právnemu následku sa už z dôvodu procesnej ekonómie nezaoberal.

86. Správny súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. , , ), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku.

87. V ďalšom konaní správny orgán prvého stupňa zabezpečí doplnené odborné posúdenie dostupných podkladov vo vzťahu k obdobiu pred 01.01.2004, s rozlíšením invalidity a čiastočnej invalidity podľa

vtedajšej úpravy a so zhodnotením spoločného funkčného dopadu sluchového a duševného postihnutia. Konkrétne ustáli a odôvodní rozhodné dátumy, oddelí vznik zdravotného stavu od vekových podmienok dávkového nároku, zistí konkrétny dátum skončenia povinnej školskej dochádzky žalobcu a posúdi či invalidita nevznikla už k 21.09.2000 podľa a Zb, zohľadňujúc tak všetky zdravotné postihnutia. Samostatne posúdi nezaopatrenosť žalobcu k 01.01.2004 podľa jednotlivých relevantných alternatív zákona o sociálnom poistení a následne podmienky nároku podľa v spojení s ; vysporiada sa aj s aplikáciou a s prechodnou úpravou. Zároveň opätovne posúdi zdravotný stav žalobcu za jeho osobnej účasti.

88. Pri novom rozhodnutí správny orgán vyhodnotí dobové rozhodnutia o zdravotnom postihnutí a mimoriadnej starostlivosti, vysvetlí význam chýbajúcej (skartovanej) dokumentácie a konkrétne odpovie na rozhodujúce námietky žalobcu. Predovšetkým sa bude venovať otázke posúdenia či invalidita žalobcu nevznikla. Ak nárok opätovne zamietne, nestačí uviesť, že žalobca nezískal žiadny deň poistenia, ale musí presvedčivo vysvetliť, prečo neprichádza do úvahy niektorý z osobitných režimov nároku. Správny súd týmto rozsudkom nepredurčuje výsledok posúdenia ani neustanovuje konkrétny deň vzniku invalidity; záväzne však požaduje odstránenie označených skutkových, posudkových a právnych nedostatkov a vydanie preskúmateľného rozhodnutia.

89. Podľa veta prvá právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

90. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.