Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoP/32/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členiek senátu JUDr. Ingrid Radomskej a JUDr. Márie Benkovej v právnej veci manželky A. A. B., C. D., nar. X.XX.XXXX, bytom E. XX, F., toho času bytom G. XX, F., právne zastúpenej TROŠČÁK advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Bayerova 15918/10B, Prešov, proti manželovi E. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, právne zastúpenému JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom so sídlom Slovenská 69, Prešov, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom B. B., nar. XX.XX.XXXX a I. B., nar. XX.X.XXXX, zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, o odvolaní manžela a odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -567 zo dňa 22.9.2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku III.

II. M e n í rozsudok vo výrokoch II., IV., V., VI., tak, že:

- z v e r u j e mal. B. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. I. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca,

- matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. B. sumou 150,- Eur mesačne a mal. I. sumou 150,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám otca, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc doručením tohto rozsudku, opakovane do budúcna,

- u p r a v u j e styk matky s mal. B. a mal. I. tak, že matka je oprávnená stretávať sa s mal. deťmi:

- každý párny týždeň od piatka od 15:00 hod. do nedele do 15:00 hod.,

- počas vianočných sviatkov v nepárny rok od 26.12. od 12:00 hod., do 01.01. nasledujúci rok do 18:00 hod. a počas párneho roku od 23.12. od 15:00 hod. do 26.12. do 12:00 hod. a od 01.01. nasledujúceho roku od 12:00 hod. do 03.01. do 18:00 hod.,

- počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od Zeleného štvrtku od 15:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 15:00 hod.,

- počas letných prázdnin od 01. 07. od 9:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a od 15.08. od 9:00 hod. do 31.08. do 18:00 hod., s tým, že matka sa zaväzuje maloleté deti prevziať v čase začatia styku v mieste bydliska otca a mal. deti odovzdať v čase ukončenia styku v mieste svojho bydliska,

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov, ako súd prvej inštancie ( ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

I. r o z v á d z a manželstvo účastníkov A. B., C. D., nar.XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 21.10.2017 a zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F., zv. XX, roč. XXXX, str.XXX, pod por. č. XXX,

II. z v e r u j e mal. B. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. I. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky,

III. obaja rodičia sú oprávnení a povinní mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok,

IV. otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. B. sumou 150,- Eur mesačne a mal. I. sumou 150,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva opakovane do budúcna,

V. u p r a v u j e styk otca s mal. B. a mal. I. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. deťmi:

- každý párny týždeň od štvrtka od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod.,

- počas vianočných sviatkov v nepárny rok od 26.12. od 12:00 hod., do 01.01. nasledujúci rok do 18:00 hod. a počas párneho roku od 23.12. od 15:00 hod. do 26.12. do 12:00 hod. a od 01.01. nasledujúceho roku od 12:00 hod. do 03.01. do 18:00 hod.,

- počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od Zeleného štvrtku od 15:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 15:00 hod.,

- počas letných prázdnin od 01. 7. od 9:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a od 15.08. od 9:00 hod. do 31.08. do 18:00 hod.,

s tým ,

že otec sa zaväzuje maloleté deti prevziať v čase začatia styku v mieste bydliska matky a mal. deti odovzdať v čase ukončenia styku v mieste bydliska otca,

VI. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného rozsudku uviedol, že manželstvo účastníkov konania považoval za trvalo rozvrátené bez možnosti obnovy manželského spolužitia, preto manželstvo rozviedol.

4. K úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva súd prvej inštancie uviedol, že pri hodnotení správania sa matky po odchode zo spoločnej domácnosti

s otcom a to bránením v styku otca s maloletými deťmi, svojvoľným zmením miesta bydliska maloletých detí do F., matka preukázal nízku rodičovskú kompetenciu vo vzťahu k druhému rodičovi. Z toho hľadiska súd prvej inštancie považoval návrh otca a zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti resp. striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov za plne dôvodný. Dôvodom pre ktorý maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky je vek maloletých detí a ich naviazanosť na matku.

5. Pri určení vyživovacej povinnosti zo strany otca vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, odôvodnených potrieb maloletých a to, ktorý z rodičov v akom rozsahu vykonáva osobnú starostlivosť o maloleté deti. Vychádzal príjmu otca vo výške 1700 eur mesačne, jeho troch vyživovacích povinností, pričom výživné určil v zmysle odporúčacích tabuliek Ministerstva spravodlivosti SR aj z dôvodu, že matka nepreukázala žiadne zvýšené výdavky alebo skutočnosti, ktoré by nútili súd premýšľať mimo odporúčacej metodiky Ministerstva spravodlivosti SR na výpočet výživného pre maloleté deti.

6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením o rodine a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), , , , , .

7. Súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania rozhodoval na podľa a žiadnu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

8. Proti napadnutému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a to proti výrokom II. až VI. napadnutého rozsudku. Odvolanie zdôvodnil odkazom na ustanovenie , , . Je toho názoru, že konanie má iné vady, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenie veci. Otec ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne, nezákonné, nespravodlivé, totálne vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu za arbitrárne a totálne nepresvedčivé, s absolútnou rozpornosťou medzi vykonaným dokazovaním a hodnotením dôkazov súdom na jednej strane a rozhodnutím na druhej strane. Otec ďalej poukázal na to, že v konaní vedenom na okresnom súde Prešov bolo vedené konanie pod sp. zn. ktorom Okresný súd uznesením zo dňa 18.8.2022 zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia a konštatoval, že je zarážajúce, že matka predkladá psychologické vyšetrenie, kde psychologičky dáva závery bez toho, aby šetrila interakciu otca s dieťaťom a vychádza, iba z toho, čo uvádza matka. Súd už vtedy konštatoval, že otec deti už dlhú dobu nevidel a matka svojvoľne zamedzila styk otca s maloletými deťmi. Voči uvedenému uzneseniu podala odvolanie matka, kde Krajský súd v Prešove uznesením č. k. -138 zo dňa 13.12.2022 potvrdil uznesenie, pričom konštatoval, že je neprípustné akékoľvek bezdôvodné, zámerné a opakované bránenie v styku s druhým rodičom. Uvedené konanie je prejavom absolútnej rodičovskej nekompetencie, ktoré dokonca vylučuje takého rodiča z výkonu osobnej starostlivosti o dieťa a je dôvodom na zmenu rozhodnutia o zverení v súlade s ustanovením . Otec poukázala na takéto konštatovanie odvolacieho súdu a uviedol, že očakáva istú mieru vážnosti a stabilnosti názorov Krajského súdu tak, aby bolo zachované aj budúce rešpektovanie rozhodnutí súdu, pričom má za to, že rozhodovacia prax Krajského súdu a názorové postoje súdu by mali byť stabilné, konštantné a také, ktoré budú poskytovať účastníkom istú aspoň základnú mieru predvídateľnosti a právnej istoty. Otec vo svojom odvolaní ďalej poukazoval na to, že matka mu bránila v stretávaní sa s maloletými deťmi a v akomkoľvek kontakte od odchodu zo spoločnej domácnosti vo februári 2022. matka neumožnila stretnutia otca s deťmi ani po nariadenom výkone rozhodnutia a k úspešnej realizácii došlo až na základe výkonu za prítomnosti samotnej sudkyne dňa 21.2.2023, teda takmer po roku, kedy matka totálne izolovala maloleté deti a neumožnila stretnutia a kontakt s otcom. Otec tu uviedol, že je potrebné zdôrazniť, že súdy už judikovali skutočnosť, že zmarený styk už nie je možné nahradiť (dobehnúť) a takýmto zásahom dochádza k poškodeniu záujmov maloletých detí a tento stratený čas nie je možné dostatočne nahradiť ani náhradným plnením. Otec ďalej podotkol, že matka aj pri samotnom výkone rozhodnutia za prítomnosti sudkyne sa skrývala v dome, snažila sa aj tento výkon zmariť svojou aktívnou nespoluprácou. Matka teda aktívne odopierala styk otca s maloletými deťmi. Zo znaleckého posudku z odboru psychológia vypracovaného počas konania vyplýva, že znalkyňa konštatovala, že nenašla

akékoľvek známky, ktoré by akokoľvek diskvalifikovali otca z jeho rodičovskej role. Osobnosť otca bola znalkyňou popísaná ako zdravá, emočne primerane diferencovaná, bez problematických čŕt, rodičovsky primerane zrelý, empatický a ochranársky. Znalkyňa zo strany matky konštatovala nekonštruktívnu komunikáciu a obštrukčnú charakteristiku komunikácie pozorovanú aj priamo na vyšetrení. Znalkyňa zároveň aj konštatovala negatívne ovplyvňovanie maloletej B. zo strany matky s tým, že dieťa je vystavené konfliktu lojality. Znalkyňa poukázala aj na to, že konanie matky je eskalovaním konfliktu, na čo poukazuje aj kolízny opatrovník. Znalkyňa osobitne zdôraznila potrebu, aby sa styk začal čo najskôr uskutočňovať. Znalkyňa ďalej konštatovala vzťah maloletej k obom rodičom rovnocenne (tu otec poznamenáva, že maloleté deti boli vtedy totálne izolované od otca), pričom o niečo viac vyhľadáva otca. Matku opísala ako mimoriadne reaktívnu, senzitívnu na seba s prejavmi emočnej lability, so sklonom byť zaplavená afektivitou. Otec poukázal na to, že matka svojím konaním fakticky zmarila svojou neúčasťou na ďalších termínoch u znalkyne dokončenie znaleckého skúmania vo vzťahu k jej vlastnej osobnosti a zároveň došlo zo strany matky k zmareniu skúmania interakcie medzi matkou a dieťaťom. Otec zdôraznil, že matka týmto dlhodobým postojom v marení konania postupovala cielene, pričom uvedené sa prejavilo v rozhodnutí súdu prvej inštancie vo veci samej v tom, že súd konštatoval vysokú naviazanosť na matku, ktorá eliminovala kontakt detí s otcom, pričom uvedené súd nesprávne vecne a právne posúdil. Naviazanosť na matku je výsledkom eliminácie kontaktu maloletých detí s otcom v trvaní 3,5 roka, pričom prvý rok bola eliminácia totálna. Vek maloletých detí ako hodnotiaci faktor môže mať iba neutrálny charakter vo vzťah k obom rodičom, keďže nie je žiadne zákonné pravidlo týkajúce sa veku maloletých detí. Postoj matky teda nie je možné hodnotiť pozitívne. Otec ďalej uviedol, že počas celého konania od kedy došlo k výkonu rozhodnutia musel realizovať styk dochádzaním za deťmi do zmeneného bydliska matky najprv do F., následne do F.. V celej miere využíval súdom upravený styk s maloletými deťmi, trpezlivo čakal na vykonanie dokazovania a rozhodnutie súdu, nemaril konanie, nesprával sa obštrukčne, nevyvolával konflikty a správal sa trpezlivo. Otec ďalej uviedol, že rád prijal akékoľvek rozšírenie styku s maloletými deťmi, pričom uvedené rozšírenie bolo, vnímané maloletými deťmi veľmi pozitívne, deti sa tešili, že po 3,5 roku strávili s otcom prázdninový týždeň a na jeho konci vyslovene odmietali ísť k matke. Otec zdôraznil, že žiadna z fáz konania a žiaden z vykonaných dôkazov nepreukázal rodičovskú kompetenciu matky. Vo vzťahu k trvalosti nízkej rodičovskej kompetencii matky, nie je zrejmé, ako dlho by mala trvať, keď ani po 3,5 roku, kedy ju súd vyhodnocuje ako nízku, ju nepremietol do rozhodnutia vo veci samej. Skutočnosť o preferenčnom rodičovi, ktorú súd konštatoval, nie je nijako pozitívne preukázaná, ani znaleckým dokazovaním a môže vyplývať len z totálnej eliminácie otca, teda táto rodičovská preferencia nemôže byť považovaná za relevantnú, prirodzenú a je výsledkom len fyzickej eliminácie otca. Samu naviazanosť počas 3,5 roka budovala matka totálnou elimináciu otca a túto skutočnosť nemožno zneužiť, ak túto situáciu vyvolala a udržiavala matka ľstivým spôsobom, pričom tak zneužívala právo a trpezlivosť súdu. Ako všeobecne právne pravidlo platí zásada, že postup v rozpore s právnym poriadkom resp. výkon práva v rozpore s dobrými mravmi nemôže požívať právnu ochranu. Dĺžka samotného konania, ako aj neakceptovateľné správanie sa matky smerujú už len k jedinému možnému záveru o účinnosti zverenia detí do osobnej starostlivosti otca. Otec vo svojom odvolacom návrhu žiadal, aby odvolací súd zrušil a zmenil napadnutý rozsudok v rozsahu výrokov II. až VI. tak, že: II. zveruje mal. B. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. I. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, III. obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, IV. matka je povinná prispievať na výživu mal. B. sumou 150,- Eur mesačne a mal. I. sumou 150,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám otca, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc doručením tohto rozsudku, opakovane do budúcna, V. upravuje styk matky s mal. B. a mal. I. tak, že matka je oprávnená stretávať sa s mal. deťmi každý párny týždeň od štvrtka od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod., počas vianočných sviatkov v nepárny rok od 26.12. od 12:00 hod., do 01.01. nasledujúci rok do 18:00 hod. a počas párneho roku od 23.12. od 15:00 hod. do 26.12. do 12:00 hod. a od 01.01. nasledujúceho roku od 12:00 hod. do 03.01. do18:00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od Zeleného štvrtku od 15:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 15:00 hod., počas letných prázdnin od 01. 07. od 9:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a od 15.08. a od 9:00 hod. do 31.08. do 18:00 hod., s tým, že matka sa zaväzuje maloleté deti prevziať v čase začatia styku v mieste bydliska otca a mal. deti odovzdať v čase ukončenia styku v mieste svojho bydliska, VI. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

9. Matka podala odvolanie proti výrokom IV. a V. napadnutého rozsudku z dôvodov uvedených v , , , , , , , ako aj z dôvodu uvedeného v . Matka namietala, že napadnutý rozsudok je neodôvodnený, nepreskúmateľný, zjavne svojvoľný a arbitrárny, pretože hrubo nerešpektuje platnú právnu úpravu a rozhodovaciu prax Ústavného

súdu SR a Najvyššieho súdu SR v otázke rozsahu a kvality odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Napadnutý rozsudok je, podľa matky, absolútny exces, odôvodnenie prakticky absentuje, ide skôr o skratky a všeobecné frázy, ako o právnu argumentáciu, či právne posúdenie skutkového stavu. Matka sa ďalej v odvolaní vyjadrila k zmene bydliska maloletých detí. Uviedla, že k premiestneniu maloletých detí v septembri 2023 z F. do F., nie je možné považovať za neoprávnené premiestnenie a marenie osobného styku s maloletými deťmi, pretože otec styk riadne nevyužíval, ani vtedy, keď bola matka v F.. Podľa matky je presťahovanie z F. do F. oprávnené, pretože matka získala pracovné miesto na pozícii, na akej pôsobila v minulosti (učiteľka), pričom otec relevantne nenamietal ani prvé premiestnenie maloletých detí z obce H. do F.. Išlo pritom o premiestnenie vyvolané priamo útokom otca a toto bolo oprávnené aj s poukazom na to, že otec neurobil žiadne kroky k tomu, ktorými by žiadal navrátenie maloletých detí do pôvodného bydliska. Matka pritom oznámila súdu, ako aj otcovi, že začiatkom septembra 2023 sa presťahovala aj s maloletými deťmi do Bratislavy z dôvodu, že po materskej a rodičovskej dovolenke nastúpila na pôvodné miesto samostatnej učiteľky druhého stupňa základnej školy na J. K. L., M. XX, F., kde pôsobila predtým, ako sa zosobášila s otcom. Za rozpad vzťahu s otcom môže iba agresívne správanie sa otca k matke, pričom matka bola zo strany otca viackrát fyzicky napadnutá a tieto útoky boli riešené v priestupkovom a trestnom konaní. Z dôvodu, že matka si v F. nevedela nájsť prácu, na ktorú je kvalifikovaná, pričom otec si plní vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom len v sume 50 eur na jedno dieťa, matka sa ocitla v tak tiesnivej situácii, že bola nútená nestúpiť na pôvodné pracovné miesto v F., ktoré bolo zachované. Matka opakovane zdôraznila, že spolu so otcom maloletých detí bývali v spoločnej domácnosti v H., kedy sa ona po útoku zo strany otca dňa 17.2.2022, presťahovala aj s maloletými deťmi k svojej matke do F.. Matka po útoku zo strany otca vyhľadala na druhý deň 18.2.2022 lekárske vyšetrenie, kde jej boli zistené viaceré poranenia a to povrchové poranenie vlasatej časti hlavy, povrchové poranenie inej časti krku, pomliaždenie ramena vpravo (modriny), viaceré povrchové poranenia predlaktia (modriny) vľavo s predpokladanou dobou liečby do 7 dní. Matke pri ošetrení dňa 23.2.2022 boli zistené ďalšie poranenia a to fraktúra nosa s predbežnou dĺžkou liečby 2 týždne. Matka v súvislosti s týmito útokmi podala aj trestné oznámenie a v konaní predložila uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, ktorým bolo otcovi vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví podľa . Matka predložila aj znalecký posudok vypracovaný v konaní z odboru psychológie k jej osobe, kde znalkyňa konštatovala, že matka je vierohodná, matka vedome a cielene neškodí otcovi, matka prežívala psychické a fyzické utrpenie v situáciách, kedy ju otec fyzicky atakoval, konanie otca zanechalo negatívny vplyv na psychický stav matky. Otec rôznymi podaniami a návrhmi (napr. aj návrhom na výkon rozhodnutia) útočí na matku a snaží sa spochybniť jej rodičovskú spôsobilosť a odobrať maloleté deti z jej osobnej starostlivosti. Všetky podania a návrhy otca sú klamlivé a nedôvodné. Otec len predstiera záujem o maloleté deti. Matka poukázal na to, že hlavným problémom je osoba otca a jeho krajne nevhodné, nátlakové, agresívne a manipulatívne konanie pri výkone práva styku. Matka uviedla, že otec si zrejme v hlave urobil svoj plán, ako dosiahnuť striedavú osobnú starostlivosť a preto koná tak, že si matku nahráva na mobilný telefón, aj napriek tomu, že mu na to nedala súhlas, nerešpektuje zdravotný stav detí a domáha sa toho, aby sa styk realizoval mimo rodinného domu a pozemku za účasti matky otca a ak s tým matka nesúhlasí privoláva policajtov, manipuluje a citovo vydiera maloleté deti svojimi rečami a sľubmi. Matka poukázala na to, že dňa 28.6.2022 prišiel otec akože realizovať právo styku, pričom toto právo nerealizoval, ale neoprávnene vstúpil na cudzí pozemok a pokúsil sa zobrať osobné motorové vozidlo, ktoré užíva matka , ktoré sa mu nepodarilo naštartovať, pričom zobral z vozidla doklady od vozidla, čím matke znemožnil používanie vozidla. Matka ďalej poukázala na to, že aj keď súd v konaní uskutočnil výkon rozhodnutia, pri ktorom vystresoval maloleté deti aj matku a otca poučil o význame pravidelného stretávania sa s deťmi, otec následne nejavil záujem o styk s nimi, pretože v období od 21.2.2023 do 28.3.2023 mal mať 12 stretnutí s deťmi, pričom využil len 3. Otec naďalej neoznamoval matke, že nepríde na styk s deťmi a na styk chodil do januára 2024 iba sporadicky a nepravidelne. Je nepochybné, že zo zápisnice z pojednávania zo dňa 20.11.2023 vyplýva priznanie otca, že styk s deťmi využíva len občasne, čo otec odôvodnil zamestnaním a zlým zdravotným stavom jeho rodičov. Otec sa ani nezaujíma o zdravotný stav a iné potreby a veci v živote maloletých detí a matku vôbec nekontaktuje ohľadom toho, že ako sa majú maloleté deti, či sú zdravé, čo robia a pod. Matka ďalej zásadne namietala znalecký posudok z odboru psychológie vypracovaný A. N. a uviedla, že ide o nezákonný a nepoužiteľný dôkaz v konaní z dôvodu, že súd nevylúčil túto zaujatú znalkyňu a znalkyňa vypracovala znalecký posudok bez toho, aby riadne a kompletne vyšetrila matku aj maloletú B., interakciu maloletej B. s otcom a až na základe toho mohla dospieť k záverom. Uviedla, že žiaden psychológ nemôže vyšetrovať osobu (pacienta) bez toho, aby mu táto osoba dôverovala a zároveň žiaden psychológ či súd nemôže nútiť osobu (účastníka konania a pacienta) k tomu, aby podstúpil vyšetrenie u psychológa, ktorému nedôveruje, pričom tu

poukázala na článok na stránke o psychoterapii a vzťahu medzi psychoterapeutom a pacientom. Matka taktiež namietala znalecký posudok aj z dôvodu, že znalkyňa v znaleckom posudku nezohľadnila obsah súdneho spisu najmä uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, ktorým bolo otcovi vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví podľa , ako aj viaceré sms správy otca, ktoré zaslala matke po útoku zo dňa 17.2.2022, pričom práve z týchto správ je zrejmé priznanie otca k vlastnej trestnej činnosti, jeho obavy a prosby. V predmetnom znaleckom posudku zároveň nie sú uvedené všetky numerické (či iné) hodnoty použitých metód a techník, nie sú pripojené ako prílohy znaleckého posudku, a vôbec nie je uvedená ani použitá odborná literatúra a preto je znalecký posudok nepreskúmateľný z obsahového hľadiska a taktiež nie je možné overiť odôvodnenosť postupu znalkyne. Matka uviedla, že znalkyňa vo viacerých častiach znaleckého posudku vedome a účelovo klame v úmysle poškodiť matku, ktorá namietala jej zaujatosť. Matka zdôraznila, že nie je pravdou, aby znalkyňa riadne a kompletne vyšetrila matku a aj maloletú B. a tiež aby vyšetrila interakciu maloletej B. s otcom, pretože k ničomu takému nedošlo. Namietala, že znalkyňa vedome klame o tom, že otec je stabilná osoba bez sklonov k agresivite. Znalkyni malo byť jasné, že matka je poškodenou v rámci trestného konania, čím je matka obeťou domáceho násilia. V prípade podozrenia z domáceho násilia malo byť v rámci znaleckého dokazovania skúmanie matky robené tak, aby nebola v prítomnosti otca (agresora) a nebola tak vystavená riziku druhotnej viktimizácie. Matka ďalej vysvetlila, že vzniesla námietku zaujatosti O. E. J. P. I. E. Q. E., L. L. z dôvodu, že A. N. je členkou ústavu, čo je neprípustné a zároveň zakladá dôvodnú obavu matky o subjektívnej aj objektívnej nestrannosti ústavu. Matka ďalej namietala aj nezákonné, neprávne a nelogické rozhodnutie v časti o prerozdelení ciest medzi rodičmi. Uviedla, že nesúhlasí, aby sa preprava maloletých detí prerozdeľovala medzi rodičov, pretože nemá možnosť využívať osobné motorové vozidlo a nemá na to finančné prostriedky, pretože otec neprispieva na výživné nijako nad rámec neodkladného opatrenia. Uviedla, že ani nemala možnosť sa vyjadriť k rozhodnutiu súdu o prerozdelení ciest, pretože ju súd k tomu ani nevyzval. Zároveň poukázala na to, že Krajský súd v Prešove nemá jednotnú aplikačnú prax ohľadom oprávnenosti či neoprávnenosti premiestnenia detí, kde zohľadňuje viacero skutočností, možnosť využívať osobné motorové vozidlo, komfort detí a pod. Namietala, že súd sa doposiaľ nezaoberal tým, že matka ušla od otca kvôli domácemu násiliu, a že sa odsťahovala do Bratislavy kvôli tomu, aby sa vrátila po rodičovskej dovolenke na svoju pôvodnú pracovnú pozíciu. Súd prvej inštancie nezohľadnil názor maloletých detí a závažné tvrdenia maloletých detí o bití zo strany otca, ktoré vyplývajú z úrodného záznamu kolíznej opatrovníčky zo dňa 23.5.2025. Maloleté deti uvádzajú, že otec ich bije po hlave, keď sa hrajú, bez príčiny, nechodí s nimi na výlety, sú stále doma. Chodia na ihrisko, ale už sa tam zranili, čo matke nebolo oznámené. Zo zápisnice zo zisťovania názoru maloletých detí vyplýva iba v minimálnom rozsahu nejaký názor detí, s výnimkou toho, že maloletá B. potvrdila, že ich otec bije, pričom súd prvej inštancie ďalej konštatuje len pozorovanie na chodbe, ktoré neobsahuje uvedenie toho, že otec lákal maloleté deti na darčeky, ktoré mal so sebou, čo je jasný príklad manipulácie a kupovania si pozornosti detí priamo pred očami súdu prvej inštancie (čo zjavne súd prvej inštancie z neznámych príčin nevnímal), pritom je zrejmé, že maloleté deti sa s otcom riadne stýkajú, čo nevyžadovalo žiadne mimoriadne pútanie ich pozornosti. Matka zdôraznila, že nie je pravdou, že maloletá B. na chodbe objala otca, pretože matka bola celý čas na chodbe a nič také sa nestalo. Matka ďalej uviedla, že medzi maloletými deťmi a otcom je prirodzená väzba, avšak detí nechcú k otcovi chodiť. Matka ďalej namietala, že styk je upravený príliš široko a maloletá B. od septembra 2026 nastúpi do prvého ročníka základnej školy a preto je nevyhnutné, aby pravidelne navštevovala školu a pripravovala sa na vyučovanie. Taktiež namietala, že nevie otcovi odovzdať maloleté deti vo štvrtok o 15,00 hod., keďže pracuje do 16.30 hod. Taktiež namietala úpravu vianočných sviatkov a prázdnin, ktoré sú podľa nej upravené nelogicky, je tam veľká frekvencia striedania, čo vzhľadom na veľkú vzdialenosť bydlísk rodičov nemá žiaden význam. Namietala, že maloleté deti nevydržia 15 dní bez matky a interval otca by mal byť v prvej polovici augusta, pretože matka potrebuje pripraviť maloletú B. do školy. Matka sa odvolala aj proti výroku VI. napadnutého rozsudku z dôvodu, že súd nedostatočne zisťoval príjmy otca a jeho majetkové pomery. Navrhla, aby si súd si vyžiadal aj výpisy z bankových účtov otca a vyžiadaním si vyjadrenia zamestnávateľa otca, prečo je jeho príjem nižší ako v roku 2023, 2024, koľko služieb otec odslúži a čo má vplyv na príjem otca. Je potrebné zistiť na čo otec použil finančné prostriedky, ktoré si zobral na rekonštrukciu poschodia, ktorú otec nevykonal. Ďalšia zásadná vada je v tom, že súd neuviedol a neustálil výšku odôvodnených potrieb maloletých detí. Súd prvej inštancie vôbec nerešpektoval to, že medzi základné potreby maloletých detí patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby, náklady súvisiace s plnením si povinnej školskej dochádzky, preprava, poplatky za záujmovú činnosť a pod. matka vo svojom odvolacom návrhu žiadala, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Eventuálne žiadala, aby odvolací súd rozsudok zmenil v napadnutých častiach takto:

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej B. sumou 250 eur mesačne a na výživu maloletej I. sumou 200 eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky. Upravuje styk otca s maloletou B. a maloletou I. tak, že otec je oprávnený sa s maloletými deťmi stretávať: - každý párny týždeň od piatka 16.00 hod,. do nedele do 16.00hod., -počas vianočných sviatkov v nepárny rok od 27.12. od 12.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 16.00 hod. a počas párneho roku od 22.12 od 15.00 hod. do 26.12. do 16.00 hod.,

- počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od Zeleného štvrtka od 15.00 hod. do veľkonočného pondelka do 15.00 hod., - počas letných prázdnin od 1.7. od 9.00 hod. do 7.7. do 16.00 hod. a od 1.8. od 9.00 hod. do 7.8. do 16.00 hod. Otec je povinný maloleté deti prevziať v čase začatia styku v mieste bydliska matky a maloleté deti odovzdať matke v čase skončenia styku v mieste bydliska matky.

10. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že odvolanie otca obsahuje nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia, pričom vedome prekrúca fakty. Odvolanie otca je len ďalším pokračovaním nenávistného vzťahu otca k matke, pričom otec iba očierňuje matku. Matka opätovne poukázala na vyjadrenie detí, že ich otec bije a že sú stále len doma, nechodia na žiadne výlety. Matka zdôraznila, že otec v odvolaní vedome klame, že mu matka marí styk s deťmi resp. mu tento styk neumožňuje. Odkedy súd uskutočnil výkon rozhodnutia sa styk realizuje, čo potvrdil aj sám otec na pojednávaní dňa 4.6.2025. Otec nevníma (rovnako ako súd prvej inštancie) to, že matka je obeťou domáceho násilia, má z otca strach a obavy, zničil jej psychické zdravie, čo konštatovala aj znalkyňa E. E. v znaleckom posudku v trestnom konaní. Otec sa aj naďalej správa k matke ako tyran a je na ňu slovne a písomne agresívny, na tom sa nič nezmenilo od úteku zo spoločnej domácnosti vo februári 2022, zmena je len v tom, že matka už nie fyzicky bitá. Prístup súdu k matke ako obeti domáceho násilia bol katastrofálny a úplne nepochopiteľný, a aj tento súd na matku útočil, pričom vôbec nepochopil, že matka sa bojí otca. Matka zvýraznila, že situácia je taká, že otec nie príliš často využíval predchádzajúcu úpravu styku s maloletými deťmi a na väčšinu stykov sa ani len nedostavil, pričom matke nedal ani vopred vedieť, že nepríde. Otec má záujem len o občasný styk s deťmi, keď to jemu vyhovuje a keď sú maloleté deti zdravé, a keď pre otca nepredstavujú zvýšenú záťaž. Matka k uvedenému predložila aj presný rozpis stretávania sa otca s maloletými deťmi. Otec sa ani nezaujíma o zdravotný stav či iné potreby detí. Otec klame, keď tvrdí, že matku mu bráni v styku.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ) a nariadil vo veci odvolacie pojednávanie ( ) z dôvodu potreby doplnenia dokazovania vypočutím účastníkov konania.

12. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho konania v dôsledku odvolania podaného otcom a matkou bol celý napadnutý rozsudok s výnimkou výroku o rozvode manželstva.

14. Otec svoju odvolaciu argumentáciu postavil na svojom presvedčení, že súd prvej inštancie nesprávne právne vyhodnotil zistený skutočný stav a to predovšetkým s poukazom na správanie a konanie matky, ktorá ho ako otca nerešpektuje, dlhodobo mu bránila v kontakte s maloletými deťmi, bez jeho vedomia a súhlasu zmenila obvyklý pobyt maloletých detí, a prihlásila ich do škôlky a školy, čo mal súd prvej inštancie jednoznačne vyhodnotiť, ako konanie matky v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí a právne uzavrieť rozhodnutím o zverení maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti.

15. Matka vo svojom odvolaní namietala, že súd nedostatočne posúdil majetkové a príjmové pomery na strane otca a zároveň nesúhlasila s úpravou styku predovšetkým vzhľadom k tomu, že maloletá dcéra nastupuje do prvého ročníka základnej školy, teda je potrebné zabezpečiť jej pravidelnú dochádzku do školy. Nesúhlasila ani úpravou styku počas prázdnin, kde namietala prílišnú frekvenciu striedania

ako aj to, že maloleté deti nezvládnu odlúčenie od matky na dobu 15 dní. Žiadala, aby prepravu detí zabezpečoval len otec z dôvodu, že ona nemá k dispozícii osobné motorové vozidlo, ako aj z finančného hľadiska.

16. Odvolací súd uvádza, že rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v prípadoch, kedy rodičia nie sú schopní sa na výkone rodičovských práv a povinností dohodnúť, musí byť potom hľadaním optimálneho stavu zo strany súdu. Ten vyhodnocuje súd v každej jednotlivej veci osobitne, za pomoci kritérií, demonštratívne vymedzených zákonodarcom v . Každé dieťa má pritom prezumovaný záujem udržiavať a rozvíjať citové väzby s obidvomi rodičmi a právo na rozvíjanie a upevňovanie súrodeneckých väzieb. Vzhľadom na uvedené súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore s inými záujmami dieťaťa. Ak by sa súd mal odkloniť od zásady rovnocennosti postavenia rodičov, musí tak byť učinené len z dôvodu porušenia najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Po preskúmaní obsahu napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k maloletým deťom, odvolací súd konštatuje, že súdom prvej inštancie bolo vykonané podrobné dokazovanie, zistený skutočný stav veci, súd prvej inštancie však vec nesprávne právne posúdil.

17. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

18. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

19. Odvolací súd zdôrazňuje, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca zo , ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov ( ), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (čl. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa). V zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, musí byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je teda podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Rovnako zdôrazňuje, že záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a len, ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto obaja majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozopre so záujmom dieťaťa (nespôsobilosť rodiča vychovávať dieťa je daná najmä jeho zdravotným stavom, fyzickým alebo psychickým, nevhodným výchovným prostredím alebo neexistujúcim, nedostatočným alebo nevhodným prostredím domácnosti rodiča atď.).

20. Súd prvej inštancie sa uvedenými princípmi právnej úpravy rodičovských práv a povinností (výchova) zaoberal dôsledne a vykonaním, ako aj zhodnotením všetkých relevantných dôkazov pre všestranné objasnenie skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov, ich postoje, názory na výchovu

a starostlivosť o maloleté deti. Zároveň bola dôsledne zistená rodičovská spôsobilosť oboch rodičov a to nielen v smere základných predpokladov na výchovu maloletých detí, ale aj ich schopnosť a snahu o rodičovsky zrelú komunikáciu s druhým rodičom, snahu o hľadanie kompromisov pri výchove maloletých detí, tak, aby mali deti zabezpečené a aj reálne uplatňované právo na výchovu a starostlivosť oboma rodičmi. V tomto smere bolo skutočne preukázané, že rodičovská spôsobilosť matky je výrazne obmedzená jej negatívnym postojom k otcovi maloletých detí, snahou o vylúčenie otca zo života ich spoločných maloletých detí. Matka dlhodobo znemožňovala styku otca s maloletými deťmi, kde otcovi umožnila styk s maloletými deťmi až po uskutočnenom výkone rozhodnutia. Matka sa následne v novembri 2023 presťahovala aj spolu s maloletými deťmi do F., bez súhlasu a vedomia otca, čím de facto výrazným spôsobom sťažila otcovi výkon jeho rodičovských práv a maloletým deťom odoprela právo na pravidelný kontakt s otcom a právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť otca. Matka v tomto svojom konaní bez akejkoľvek potreby o komunikáciu s otcom pokračovala aj naďalej a to prihlásením maloletej B. do prvého ročníka základnej školy v F.. Uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu, jasne preukazuje, že matka nemá záujem a nechce, aby otec rovnomerne participoval na výchove maloletých detí a tento svoj postoj nezmenila, ani po uskutočnenom výkone rozhodnutia.

21. Podľa súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských opráv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

22. Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vypláva snaha zákonodarcu, teda štátu o zachovanie v čo možno najširšej miere práva dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov. Jedným z najdôležitejších kritérií pri rozhodovaní súdu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti na čas po rozvode je osobnosť rodiča, keďže zdravý vývoj osobnosti dieťaťa nevyhnutne potrebuje vzor a výchovu od psychicky zdravšieho rodiča, zdravá láska rodiča k dieťaťu a rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom. Pretrhnutie citového puta dieťaťa k niektorému z rodičov vedie k narušenie základnej životnej istoty dieťaťa, popudzovanie voči druhému rodičovi neskôr k celému spektru porúch pri vývoji osobnosti dieťaťa. Súd teda pri svojom rozhodovaní nemôže rezignovať na otázku ako každý z rodičov pristupuje k právam toho druhého rodiča a k právu dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Tak, ako už odvolací súd konštatoval vyššie a ako bolo skutočne zistené súdom prvej inštancie, matka v priebehu celého konania (4,5 roka) významne popierala právo otca, ako aj maloletých detí na výchovu a starostlivosť zo strany otca, neposkytoval otcovi ani základné informácie týkajúce sa zdravia, výchovy maloletých detí, s otcom nekomunikovala. Ak matka, nie je schopná pochopiť dôležitosť úlohy otca, ako druhého rovnoprávneho rodiča pri výchove ich spoločných detí, potom možno dôvodne pochybovať o jej výchovnej spôsobilosti. Do práva rodičia výchovne pôsobiť na svoje dieťa možno obmedzujúcim spôsobom zasiahnuť len vtedy, ak na to existujú dôvody, ktoré by mohli viesť k pozastaveniu, obmedzeniu alebo pozbaveniu výkonu rodičovských práv. Bez existencie týchto dôvodov niet dôvodu na to, aby bol výchovný vplyv jedného rodiča neprimerane obmedzovaný. Odvolací súd zhrnúc vyššie uvedené, dospel k právnemu názoru tak, že zmenil napadnutý rozsudok vo výroku II. a maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti otca.

23. Odvolací súd zároveň považuje za dôležité uviesť, že odvolacie námietky matky spočívajúce v tom, že súd k nej nesprávne pristupoval počas celého konania a nepochopil, že matka je obeťou domáceho násilia, má z otca strach a obavy, zničil jej psychické zdravie, čo konštatovala aj znalkyňa E. E. v znaleckom posudku v trestnom konaní. Otec sa aj naďalej správa k matke ako tyran a je na ňu slovne a písomne agresívny. Uvedené tvrdenia matky nie sú podložené žiadnymi konkrétnym dôkazmi v spise a nevyplývajú, ani zo znaleckého posudku E. B. E. vypracovaného v trestnom konaní na ktorý sa matka odvoláva, ani zo znaleckého dokazovania z odboru psychológia v tomto konaní. E. E. v znaleckom posudku konštatovala, že nezistila nič, čo by preukazovalo, že menovaná utrpela ujmu na zdraví po duševnej stránke. Trestné aj priestupkové konania boli zastavené. Zo znaleckého posudku z odboru psychológia vypracovaného v tomto konaní znalkyňou A. N. N. bola osobnosť otca charakterizovaná ako zdravá, emočne primerane diferncovaná, bez problematických čŕt zastúpených v osobnostno povahovom profile, rodičovsky primerane zrelý, empatický a ochranársky. Matka v konaní

nepredložila žiadne iné dôkazy, ktoré by preukazovali agresivitu otca ide len o tvrdenia matky v konaní nepreukázané.

24. Odvolací súd pri určení vyživovacej povinnosti zo strany matky vychádzal predovšetkým zo zákonných ustanovení ( a , veta prvá ), ktoré zakotvujú povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného teda skúma komplexne jeho majetkové pomery, ako i to či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal východnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.

25. Povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

26. Odvolací súd zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie zistil, že matka žije a pracuje v F. a jej mesačný príjem je v čistom vo výške 2200 eur. Uhrádza nájom 900 eur mesačne, 50 eur telefón, 350-400 eur doprava. Matka ďalej uvádzal výdavky na maloleté deti a to poplatok za materskú školu 75 eur pre B., 60 eur strava, 10 eur občianske združenie, tanečná 79 eur polročne, angličtina 75 eur polročne. Poplatok za materskú školu pre I. 52,50 eur, strava 60 eur, 10 eur občianske združenie, z dôvodu ekzému maloletej špeciálne prípravky a prášky 40 eur.

27. Otec maloletých detí býva v spoločnej domácnosti so svojou novou partnerkou a ich spoločným synom, jeho príjem je vo výške 1500 až 1800 eur v závislosti od počtu služieb. Partnerka otca je na rodičovskej dovolenke s príjmom 350 eur mesačne. Otec vo svojom odvolacom návrhu žiadal o zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti a určenie výživného zo strany matky vo výške 150 eur mesačne na každé z maloletých detí.

28. Odvolací súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti na maloleté deti vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí a životnej úrovne oboch rodičov. Ako základ pri učení výšky vyživovacej povinnosti prihliadol k odporúčacej metodike Ministerstva spravodlivosti SR na určenie výživného, keďže výdavky na maloleté deti sú štandardné ich veku, neboli zistené zvýšené výdavky na deti súvisiace s ich zdravotným stavom, či napr. športovou činnosťou alebo návštevou súkromnej školy, či škôlky. Odvolací súd uvádza, že cieľom metodiky výpočtu výživného vpracovanej Ministerstvom spravodlivosti SR je zjednocovanie postupov súdov pri určení vyživovacej povinnosti v skutkovo s právne rovnakých prípadoch resp. určenie základu z ktorého by súd vychádzal pri určení vyživovacej povinnosti s následným skutkovým a právnym vyhodnotením špecifík každého konkrétneho prípadu v zmysle zákonných kritérií pre správne určenie vyživovacej povinnosti uvedených v , čo poskytuje účastníkom konania určitý stupeň právnej istoty. Určenie vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu výpočtom len podľa vyššie uvedenej metodiky by v podstate znamenalo porušenie princípu spravodlivosti a zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti. výslovne uvádza, že základom pre správne určenie vyživovacej povinnosti je životná úroveň rodičov a miera osobnej starostlivosti každého z rodičov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že matka má vysoké výdavky súvisiace s bývaním (nájom 900 eur), čo súd zobral do úvahy pri určení výšky jej vyživovacej povinnosti a aj preto vychádzal z návrhu otca na určenie výšky vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Maloleté deti boli doposiaľ v osobnej starostlivosti matky, teda otec nevedel presne špecifikovať výdavky spojené so starostlivosťou o deti, preto odvolací súd určil výživné tak, aby bola ich výchova a výživa riadne zabezpečená. Otec v budúcnosti, ak sa mu bude javiť, že výživné je nedostatočné, má právo podať návrh na zvýšenie výživného v súvislosti so zvýšením nákladov na starostlivosť o deti, ktoré sa odvíjajú od ich veku ako aj školskej dochádzky.

29. Pri úprave styku matky s maloletými deťmi musel odvolací súd vychádzať prioritne z práva maloletých detí na pravidelný kontakt s matkou, pričom zobral do úvahy vzdialenosť bydlísk rodičov, ako aj skutočnosť, že maloletá B. nastúpila na povinnú školskú dochádzku. Súd upravil styk matky s maloletými

deťmi v štandardnom režime každý párny týždeň od piatka do nedele, zároveň upravil stretávanie sa počas sviatkov a prázdnin v takom časovom rozsahu, aby mali deti možnosť stráviť vianočné a veľkonočné sviatky s oboma rodičmi rovnocenne, ako aj letné prázdniny, kde určil dlhší časový interval, aby mali rodičia možnosť absolvovať s deťmi aj dovolenku. Vzhľadom na vzdialenosť bydlísk rodičov určil odvolací súd povinnosť oboch rodičov podieľať sa na preprave detí, aby nedošlo k neúmernému časovému a finančnému zaťaženiu len jedného z rodičov.

30. Odvolací súd v závere uvádza, že matka namietala nezákonné znalecké dokazovanie, kde argumentovala tým, že znalkyňa bola zaujatá a mala byť vylúčená z konania. Matka namietala, že znalkyňa vypracovala znalecký posudok bez toho, aby riadne a kompletne vyšetrila matku aj maloletú B., interakciu maloletej B. s otcom. Uviedla, že žiaden psychológ nemôže vyšetrovať osobu (pacienta) bez toho, aby mu táto osoba dôverovala, ako aj to, že znalkyňa v znaleckom posudku nezohľadnila obsah súdneho spisu najmä uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, ktorým bolo otcovi vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví podľa , ako aj viaceré sms správy otca, ktoré zaslala matke po útoku zo dňa 17.2.2022, pričom práve z týchto správ je zrejmé priznanie otca k vlastnej trestnej činnosti, jeho obavy a prosby. Namietala, že v znaleckom posudku zároveň nie sú uvedené všetky numerické (či iné) hodnoty použitých metód a techník, nie sú pripojené ako prílohy znaleckého posudku, a vôbec nie je uvedená ani použitá odborná literatúra a preto je znalecký posudok nepreskúmateľný. Matka doslova obvinila znalkyňu z toho, že klame vo svojich znaleckých záveroch.

31. Odvolací súd vo vzťahu k vyššie uvedený odvolacím námietkam matky uvádza, že znalecké dokazovanie bolo vykonané znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia a klinická psychológia detí a dospelých, teda znalkyňou odborne spôsobilou na vykonanie predmetných znaleckých posudkov. Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. zo dňa 25.4.2023 bolo rozhodnuté tak, že znalkyňa z odboru psychológia A. N. N. nie je vylúčená z konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. . Súd prvej inštancie sa zaoberal podanými námietkami matky voči znalkyni, tieto vyhodnotil a rozhodol. Nie je teda možné konštatovať, že znalkyňa bola zaujatá alebo vylúčená z konania. Odvolací súd k tomu naviac dodáva, že skutočnosť, že matka nesúhlasila so závermi znaleckého posudku vypracovaným znalkyňou v tomto konaní, nie je dôvodom vylúčenia znalkyne. Úlohou znalca v akomkoľvek konaní je odpovedať na otázky súdu, ktorým sa majú objasniť skutočnosti, na ktoré je potrebné vedecké poznatky. Úlohou znalca nie je vypracovať znalecký posudok tak, aby vyhovel niektorému z účastníkov konania, ale s využitím svojich odborných znalostí v danom odbore posúdiť skutočnosti a odpovedať na otázky dané súdom odborne a objektívne. Vyhodnotenie znaleckého dokazovania v spojitosti s ostatnými dôkazmi vykonáva následne súd s rešpektovaním zásad hodnotenia dôkazov vyjadrených v príslušných zákonných ustanoveniach. Odvolací súd tu opätovne uvádza, že znalecký posudok nebol jediným dôkazom v konaní, ale súdom prvej inštancie bolo vykonané rozsiahle dokazovanie so zameraním sa na všetky aspekty danej právne veci s cieľom zistenia skutočného stavu veci. Navyše pri detailnom preštudovaní predmetného znaleckého posudku je potrebné uviesť, že znalkyňa sa k otázkam daným jej súdom vyjadrovala striktne len z odborného hľadiska znalca – psychológa. K formálnym nedostatkom znaleckého posudku uvádzaným matkou (neuvádzanie numerických výpočtov, príloh, vyhlásenia o tom, že si je vedomá následkov v prípade vedomého nepravdivého znaleckého posudku, tieto nemôžu mať za následok spochybnenie validity znaleckého posudku, keďže ide o znalecký posudok vypracovaný znalkyňou zapísanou v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR, teda osobou odborne spôsobilou na znaleckú činnosť.

32. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku III. potvrdil ako vecne správny podľa a vo výrokoch II., IV., V., VI. zmenil postupom vyplývajúcim z ustanovenia v spojení s ustanovením .

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Podľa v spojení s ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).