Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-39-2024.pdf
PDF · 83.75 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/39/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudkyňou Mgr. Zuzanou Belanovou v spore žalobcu: ORFEX, s.r.o., Námestie osloboditeľov 3, 040 01 Košice, IČO: 36213616, zastúpený: JUDr. Peter Frajt, advokát, s.r.o., Garbiarska 5, Košice, IČO: 47240369, proti žalovaným: 1/ Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Stefanovičova 5, 817 82 Bratislava, 2/ obec Jaklovce, Nová 464/81, 055 61 Jaklovce, zastúpený: Peter Farkaš, advokátska kancelária, spol. s r.o. Puškinova 16, 080 01 Prešov , IČO:36855928, o zaplatenie 2937 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému 1/ nárok na náhradu trov n e p r i z n á v a.
III. Žalovaný 2/ m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou Mestskému súdu Bratislava IV dňa 3.5.2024 domáhal proti žalovaným zaplatenia 2937 eur s príslušenstvom, titulom nesprávneho úradného postupu, pričom poukazoval na skutočnosť, že v dôsledku opatrení a vyhlášok ÚVZ SR nemohol vykonávať Ústavou SR garantované právo na podnikanie vo forme prevádzkovania hazardných hier.
2. Žalovaní považovali nárok za nedôvodný a navrhli žalobu zamietnuť. Uviedli, že keďže v prejednávanej veci nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, resp. k nesprávnemu úradnému postupu, a taktiež nebola preukázaná existencia škody, je otázka existencie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a škodou bezpredmetná.
3. Súd v danej veci nariadil pojednávanie na deň 22.09.2026. Na pojednávanie sa dostavil iba právny zástupca žalovaného 2/ a zástupca žalovaného 1/. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil bez uvedenia dôvodu, či ospravedlnenia, hoci predvolanie na pojednávanie bolo riadne doručené jeho právnemu zástupcovi dňa 21.04.2026. 4. Žalobca sa domáhal náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
5. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. „Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.“
6. Podľa § 278 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) na pojednávaní môže súd rozhodnúť o žalobe (ktorou sa uplatňuje nárok podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie v neprospech žalobcu, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
7. Podľa § 279 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
8. Podľa § 281 ods. 1 a 2 CSP, ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie (1). Návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí (2).
9. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ na pojednávaní dňa 22.09.2026 prostredníctvom svojich zástupcov navrhli, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu.
10. Žalobca sa v danej veci nedostavil na pojednávanie, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie (predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 21.04.2026).Súd zdôrazňuje, že žalobca mal predvolanie doručené s dostatočným časovým odstupom, keďže predvolanie mu bolo doručené dňa 21.04.2026 a pojednávanie bolo nariadené na 22.09.2026. Napriek tomu žalobca sa na pojednávanie nedostavil, pričom svoju neúčasť nijakým spôsobom preukázateľne neodôvodnil a ani neospravedlnil.
11. Pojednávanie sa dňa 22.09.2026 uskutočnilo v súlade s ust. § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu.
12. Vzhľadom na splnenie zákonom ustanovených podmienok, keďže obaja žalovaní navrhli vydať rozsudok pre zmeškanie, žalobca sa nedostavil na súd na pojednávanie, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, súd rozhodol na pojednávaní dňa 22.09.2026 na návrh žalovaných rozsudkom pre zmeškanie žalobcu v zmysle ust.§ 278 CSP, pričom na tento postup nemá vplyv prípadná aktivita žalobcu pred daným pojednávaním, nakoľko ustanovenie § 278 CSP sa aplikuje bez ohľadu na predchádzajúce vyjadrenia žalobcu, či na jeho účasť na predchádzajúcich pojednávaniach. Žalobca bol riadne poučený v predvolaní o následkoch nedostavenia sa, pričom súd mohol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.
13. Súdu je známa aktuálna rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít , v danom prípade však boli naplnené všetky formálne predpoklady, za ktorých súd mohol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Judikatúra Ústavného súdu SR (I.ÚS/233/2019, III.ÚS/373/2020, III.ÚS/121/2021 a i.), ako aj judikatúra Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 2Obdo/6/2023) sa zaoberá nežiaducim stavom formalistického výkladu ustanovení CSP rozsudkov pre zmeškanie. Avšak aj z tejto judikatúry vyplýva, že tento výklad ustanovení CSP je potrebné vždy posudzovať v kontexte okolností konkrétneho prípadu. Aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/13/2024 zo dňa 20.05.2025, vyplýva, že „nerešpektovanie zákonného znenia jednoznačne formulovanej procesnej normy môže narážať na ústavný princíp legality výkonu štátnej moci v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, preto nevydanie kontumačného rozsudku napriek splneniu zákonných podmienok treba považovať za výnimočný procesný postup, ktorý má vždy zohľadňovať mimoriadne okolnosti konkrétneho prípadu. Napokon aj z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplývajú určité kritériá, existencia ktorých podmieňuje dovolateľkou uvádzaného rozširujúceho výkladu príslušných ustanovení CSP, ktoré súvisia najmä s doterajším správaním strany, v neprospech ktorej má byť rozsudok pre zmeškanie vydaný, stavom dokazovania, resp. s procesným štádiom konkrétneho sporu.“ Bez preukázania výnimočných okolností konkrétneho prípadu súd preto nemôže nevydať rozsudok pre zmeškanie v prípade splnenia zákonných predpokladov pre takéto rozhodnutie.
14. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/6/2023 zo dňa 31.10.2023, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 49/2024 vyplýva, že „rozsudok pre zmeškanie
žalovaného by mal súd ako vhodnú formu rozhodnutia voliť len v prípadoch, keď je s ohľadom na predchádzajúce správanie žalovanej strany zjavné, že táto sa nechce na konaní aktívne podieľať, prípadne konanie len účelovo predlžuje“.
15. V danom prípade súd nepovažuje za prílišný formalizmus vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, keďže týmto postupom súd aj s prihliadnutím na procesné práva druhej strany sporu (zástupcovia žalovaných sa riadne dostavili na nariadené pojednávanie a rovnako boli v dovtedajšej časti konania aktívni) naplnil dikciu zákona umožňujúceho vydanie rozsudku pre zmeškanie v ktoromkoľvek štádiu konania v prípade, keď sa strana žalobcu pojednávania nezúčastnila a svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnila. V danom prípade nešlo o súdne konanie, ktoré trvalo dlhšiu dobu, v predmetnej veci išlo o prvé pojednávanie na ktoré sa žalobca nedostavil. Aktivita žalobcu spočívajúca výhradne v podaní žaloby v štádiu konania pred nariadením ústneho pojednávania nemôže vyústiť do rezignácie žalobcu na dodržiavanie zásad elementárnej obozretnosti v súvislosti s riadne a včas doručeným predvolaním na pojednávanie obsahujúcim riadne poučenie o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Písomná aktivita žalobcu za takýchto okolností nemôže byť určujúca pre ospravedlnenie ignorácie riadne doručeného predvolania na pojednávanie spolu s riadnym poučením podľa § 278 CSP. Na tomto mieste je vhodné poukázať tiež na čl. 10 ods. 1 Základných princípov CSP, podľa ktorého strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu (nariadenie pojednávania a riadne doručenie predvolania s poučením), ako aj na zásadu ústneho prejednania sporu vyplývajúcu z čl. 12 Základných princípov CSP. V kontexte okolností tohto konkrétneho sporu súd opätovne zdôrazňuje, že žalobca sa nedostavil na prvé pojednávanie vo veci samej. Žalobcova aktivita začala i skončila podaním žaloby, rozsudok pre zmeškanie je preto v tomto prípade výsledkom jeho vlastnej pasivity, keďže zodpovedá za priebeh konania a výsledok.
16. Súd v tejto súvislosti ešte uvádza, že z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. III. ÚS 89/2021) vyplýva, že v okolnostiach, kde je zrejmé, že žalovaný ( je možné aplikovať i na opačné garde) je v konaní aktívny, by súd nemal pristúpiť k vydaniu rozsudku pre zmeškanie vôbec, ak nie je zjavné, že neúčasť na pojednávaní je úmyselná a má za cieľ konanie účelovo predlžovať. To znamená, že strany nemôžu neodôvodnene a bez ospravedlnenia ignorovať pojednávania. Ak majú dôvod na zmeškanie pojednávania, sú povinné ho súdu oznámiť a včas sa z pojednávania ospravedlniť. V danom prípade je však dôvodné skonštatovať, keďže žalobca vôbec neospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a ani neuviedol žiaden ospravedlniteľný dôvod v priebehu konania, že vlastným zavinením zmeškal pojednávanie, čo svedčí o jeho nezáujme na spore. Vzhľadom na tieto okolnosti prípadu procesná sankcia pasivity žalobcu v podobe kontumačného rozsudku na prvom pojednávaní pre zmeškanie pojednávania žalobcu podľa názoru súdu je jednoznačne primeraná. Po dôslednom vyhodnotení všetkých okolností priebehu sporu v ich vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že v danom prípade nešlo o hraničnú situáciu, kedy by bolo namieste napriek splneniu všetkých zákonom predpokladaných podmienok nerozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, hoci zákon takúto možnosť ponúka. Súd túto možnosť preto využil a rozhodol spôsobom opísaným vyššie.
17. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Žalovaný 1/ bol v spore v celom rozsahu úspešný, žalovanému by preto v súlade so zásadou úspechu § 255 ods. 1 CSP patrila náhrada trov konania v rozsahu 100%. Vzhľadom na to, že zo spisu vyplýva, že žalovanému žiadne trovy nevznikli, v súlade s čl. 17 základných princípov CSP súd rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva (R 72/2018, uznesenie NS SR z 28. februára 2018, sp. zn. 7 Cdo 14/2018).Žalovaný 2/ bol taktiež v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi ako neúspešnej strane a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku pre zmeškanie nie je prípustné odvolanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie (§ 356 CSP). Proti tomuto rozsudku z dôvodu uvedeného v predchádzajúcom odseku a proti výroku o nároku na náhradu trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV v 3 vyhotoveniach. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.