Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/9/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nových Zámkoch samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci žalobcu: Ing. G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, K., právne zastúpený: JUDr. Roman Nagy, advokát, AK Nitra, Akademická 4 proti žalovanému: F. V., resp. neznámy (nezistený) právny nástupca takéhoto vlastníka, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam, ktoré sú vedené Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor pre katastrálne územie K. na liste vlastníctva číslo XXX ako PARCELY registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcela číslo XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2, parcela číslo XX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 76 m2, parcela číslo XX/X záhrada o výmere 1047 m2, parcela číslo XX/X záhrada o výmere 338 m2 a parcela číslo XX/X záhrada o výmere 345 m2.

II. Súd v y p o r i a d a v a podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam, ktoré sú vedené Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor pre katastrálne územie K. na liste vlastníctva číslo XXX ako PARCELY registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcela číslo XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXmX, parcela číslo XX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parcela číslo XX/X záhrada o výmere XXXX m2, parcela číslo XX/X záhrada o výmere XXX mX a parcela číslo XX/X záhrada o výmere XXX mX tak, že uvedené nehnuteľnosti p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva v celosti 1/1 žalobcu: B.. G. F., rodený F., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom K., C. XXX/XX.

III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 4 980,- eur na Depozitný účet Slovenského pozemkového fondu číslo: IBAN: SK34 8180 0000 0070 0019 4492 vedený v štátnej pokladnici, do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalobcovi súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku (ďalej aj sporné nehnuteľnosti). Zároveň sa domáhal aj vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak, aby sporné nehnuteľnosti mu boli prikázané do výlučného vlastníctva v celosti s tým, že žalovanému bol ochotný vyplatiť hodnotu jeho spoluvlastníckeho podielu vo výške 4 980,- eur.

2.1 Listom zo dňa 22.02.2021 obec Andovce oznámila žalobcovi, že v prípade žalovaného sa nedá jednoznačne určiť táto osoba a rovnakú odpoveď zaslalo žalobcovi aj Ministerstvo vnútra SR, odbor

registrov, matrík a hlásenia pobytu Banská Bystrica zo dňa 06.12.2019, čím súd vyhodnotil, že v prípade žalovaného sa jedná o neznámeho vlastníka.

2.2 Žalovaný je neznámym vlastníkom, ktorého v konaní pred súdom zastupuje Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345 podľa zákona číslo o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. Žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu so žalobou súhlasil.

3. Na pojednávanie konané dňa 25.05.2021 sa zástupca žalovaného nedostavil, doručenie predvolania mal riadne vykázané, svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu kolízie pojednávaní a preto súd pojednával v neprítomnosti žalovaného a jeho zástupcu podľa .

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením pripojených správ a dokladov, znaleckého posudku s prílohami, oznámenia obce K., správy Ministerstva vnútra SR, žiadosti o predaj pozemkov, doplnenia dokladov, odpovede žalovaného, výzvy na doplnenie dokladov, listu vlastníctva číslo XXX, k.ú. K. a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:

5.1 Na LV č. XXX k. ú. K., sú evidované parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcela číslo XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2, parcela číslo XX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 76 m2, parcela číslo XX/X záhrada o výmere 1047 m2, parcela číslo XX/X záhrada o výmere 338 m2 a parcela číslo XX/X záhrada o výmere 345 m2, keď podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností sú žalobca so spoluvlastníckym podielom X/X k celku a žalovaný so spoluvlastníckym podielom X/X k celku (výpoveď žalobcu, postoj zástupcu žalovaného, výpis z LV č.XXX k.ú. K.).

5.2 Z výsluchu žalobcu, ako aj zo stanoviska žalovaného je nesporné, že sporné nehnuteľnosti udržuje žalobca, žalovaný sa na týchto aktivitách nepodieľa. Sporné nehnuteľnosti v skutočnosti predstavujú záhradu, ku ktorej má žalobca prístup jednak od susedného pozemku, ktorý vlastnícky patrí otcovi jeho manželky a jednak zo susediaceho pozemku - nespevnenej obecnej komunikácie. Obe strany sa zhodli, že sporné nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, pretože by to bolo neúčelné vznikom malých parciel nevhodného tvaru, ktorých praktické využitie by bolo otázne, naviac časť pozemkov tvoria spoločný dvor a sú bezprostredne susediace s pozemkami vo vlastníctve žalobcu.

5.3 Listom zo dňa 25.02.2019, teda ešte pred začatím konania, žalobca požiadal zástupcu žalovaného o uzatvorenie mimosúdnej dohody o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam. Zástupca žalovaného na to reagoval listom zo dňa 13.02.2020 tak, že je naplnený titul prevodu predmetných pozemkov podľa zákona číslo v aktuálnom znení na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, k čomu je však potrebné predložiť dvakrát znalecký posudok za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov plus jedenkrát v elektronickej podobe na CD, jedenkrát stanovisko mesta k odpredaju pozemku s územnoplánovacou informáciou a rodné číslo žiadateľa. Žalobca požadované doklady zástupcovi žalovaného predložil ako prílohu k sprievodnému listu bez uvedenia dátumu. Žiadosťou zo dňa 28.10.2020 žalobca urgoval od zástupcu žalovaného zaslanie stanoviska k ďalšiemu postupu. Zástupca žalovaného napokon listom zo dňa 30.11.2020 zaslal žalobcovi svoj postoj, podľa ktorého bolo oznámené, že o stanovení návrhu výšky jednorazovej odplaty za predmetné pozemky bude žalobca dodatočne informovaný po jej posúdení.

5.4 Znaleckým posudkom č. XX/XXXX Ing. Viery Katonovej, M. Matunáka 11, Nové Zámky zo dňa 30.04.2020, bola určená všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/3 k celku sporných nehnuteľností sumou 4 980,- eur.

6. Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä zo a) súpisu pozemkov, ktoré boli predmetom konania, b) súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého pobytu alebo sídlo sú známe, c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy. 9. Podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, fond nakladá s pozemkami uvedenými v a , ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca, ak ide o lesné pozemky. Podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v a v (ďalej len „pozemok vo vlastníctve štátu“), b) s nezisteným vlastníkom (), c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje správca.

Podľa o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

7.1 Ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec, a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu(záujmu). Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať do katastra nehnuteľností. Pokiaľ ide o prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, neposudzuje sa iba deliteľnosť z hľadiska technických kritérií, ale i deliteľnosť z hľadiska účelnosti a využitia nehnuteľnosti bývalými podielovými spoluvlastníkmi. V prípade reálneho rozdelenia nehnuteľnosti by účastníci zotrvali v susedskom vzťahu, čo vzhľadom na prípadnú narušenosť a vyhrotenosť ich vzťahov by mohlo viesť k problémom, preto negatívne susedské spolužitie spôsobuje nemožnosť riadneho užívania nehnuteľnosti. Reálnym rozdelením sa v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozumie reálne rozdelenie jednej určitej spravidla nehnuteľnej veci v súčinnosti so znalcom a pri nevyhnutnej existencii oddeľovacieho geometrického plánu. Reálnym rozdelením nie je, ak sa viac samostatných vecí rozdelí bez ďalšieho medzi účastníkmi (porovnaj rozsudok NS ČR zo 6.12.2005, sp. zn. ). Rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov je uvedené na prvom mieste. Súd môže vykonať spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva spočívajúci v prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu alebo v nariadení predaja a rozdelenie výťažku, len pokiaľ nie je rozdelenie veci dobre možné. Ak vec možno takto rozdeliť, nemôže súd skúmať účelné využitie veci, ktoré ostatne nie je rozhodujúce, a navyše sa toto kritérium uplatňuje len pri rozhodovaní o prikázaní veci jednému

zo spoluvlastníkov za náhradu. Reálne rozdelenie podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy najmä v prípade nezastavených pozemkov. Tento spôsob vyporiadania súd zváži aj v tom prípade, keby návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva obsahoval iný spôsob vyporiadania. Predpokladom použitia tohto spôsobu vyporiadania je reálna deliteľnosť veci, pričom nejde len o faktickú možnosť rozdelenia veci (napr. v prípade budovy nie je prípustné jej horizontálne rozdelenie podľa poschodí, ale len vertikálne delenie) a súlad s právnymi predpismi (napr. stavebnými predpismi). Reálne rozdelenie veci musí korešpondovať výške spoluvlastníckych podielov. Pri rozdelení pozemku sa súd nezaobíde bez odborných znalostí znalca z odboru geodézie ani bez geometrického plánu. Bez geometrického plánu, ktorý musí byť potvrdený správou katastra, sa súd nezaobíde preto, že v katastri nehnuteľností sú zapísané všetky nehnuteľnosti s uvedením druhu pozemku, výmery a spôsobu užívania a zapisujú sa i čísla parciel. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v druhá a tretia veta sú od účinnosti novely () zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie sa podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo slov prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci , možno vyvodiť, že to nie sú hľadiská jediné, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, solventnosť účastníkov a pod.).Okrem uvedených kritérií súd pri rozhodovaní, komu vec prikáže, môže prihliadnuť aj na ďalšie kritérium, a to skutočnosť, že spoluvlastník sa správal násilne voči ostatným spoluvlastníkom. Ide najmä o prípady výtržníctva, prípadne o fyzické napádanie či hrubé urážanie spoluvlastníkov, ale aj o prípady poškodzovania veci, ktoré sú v spoluvlastníctve. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd zvolí tretí spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva - nariadi predaj veci a výťažok rozdelí podľa podielov.

7.2 Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom uznesení vo veci vedenej pod sp. zn. zo dňa 15. 04. 2019 uviedol: „V záujme spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a i obnovenia dostatočne hodnoverného spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa v tuzemských podmienkach vytratil prakticky v súvislosti s opustením intabulačného princípu a stratou niekdajšieho významu inštitútu pozemkovej knihy, bol o. i. ustanovený zákonný mechanizmus nakladania Slovenského pozemkového fondu 1. s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe (podľa čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180) a 2. pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (podľa písmena d/ rovnakého ustanovenia). Pre obe takéto kategórie pozemkov zákon zaviedol i legislatívnu skratku „pozemky s nezisteným vlastníkom“ (tu por. i čl. I § 13 a § 16 ods. 1 písm. b/ zákona 180).“ Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie citovanom uznesení (bod 52.) rovnako uviedol: „Priblížená právna konštrukcia spôsobuje udržateľnosť označenia Slovenského pozemkového fondu za zástupcu presne označeného (a i v žalobe či v inom podaní určenom súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného) evidovaného vlastníka len u vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca definície z ustanovenia čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180, teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú (čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú a u právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli) a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy alebo sídla (prinášajúca problém komunikácie s takýmito vlastníkmi a aj ich bezproblémového zapojenia do súdnych či iných konaní, týkajúcich sa ich nehnuteľného majetku). Takéto označenie ale naopak nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto je jeho právnym nástupcom. Riešením, ako tento problém preklenúť, sa javilo len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností..., zast. Slovenským pozemkovým fondom...“ alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom..., zast. slovenským pozemkovým fondom...“ (k tomu pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Napokon Najvyšší súd SR uviedol, že „Potreba zavedenia tohto inštitútu vyplynula najmä zo skutočnosti, že v evidencii vlastníctva nehnuteľností je zapísaných tisíce fyzických osôb, o ktorých možno s istotou tvrdiť, že už nežijú, resp. nie je známe a zistiteľné miesto ich trvalého

pobytu, čo spôsobuje problémy pri nakladaní s takýmito nehnuteľnosťami. Zákonodarca preto vytvoril značne neštandardný subjekt „neznámeho“, resp. „nezisteného“ vlastníka, aby takýto subjekt, zo zákona zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, mohol byť sporovou stranou v sporoch vyplývajúcich z vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Tento inštitút je opodstatnený predovšetkým vtedy, keď je v evidencii nehnuteľností zapísaný neznámy, resp. nezistený vlastník a je potrebné usporiadať vlastnícke vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam .

8. V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu ohľadom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, vrátane navrhovaného spôsobu je dôvodná. Zo zhodných tvrdení žalobcu a zástupcu žalovaného, ale aj z LV W. je nesporné, že sporné nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a to pri žalobcovi v spoluvlastníckom podiele 2/3 k celku a pri žalovanom 1/3 k celku. Už v predchádzajúcej časti odôvodnenia je uvedená zásada, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Rešpektovaním tejto zásady je potrebné skonštatovať, že návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam bolo potrebné vyhovieť. Zároveň bol súd povinný riešiť aj otázku vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom vychádzal jednak z toho, že v tomto konaní nie je viazaný žalobou a jednak z toho, že poradie a spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva je určený zákonom a to v . Prvým spôsobom je reálna deľba, ktorá v zásade prichádza do úvahy v prípade nezastavaných pozemkov. Zároveň muselo byť prihliadnuté na špecifické okolnosti veci. Sporné nehnuteľnosti sú pozemkami a súd má za to, že nie sú reálne deliteľné. Vznikom malých parciel nevhodného tvaru by praktické využitie bolo otázne a naviac časť pozemkov tvoria spoločný dvor a sú bezprostredne susediace s pozemkami vo vlastníctve žalobcu. Reálnym rozdelením pozemkov by tak vznikli nové pozemky pomerne malej výmery, ktoré by neslúžili svoju účelu v prospech žalobcu, ani v prospech žalovaného. Tým pádom nie je splnená požiadavka na reálnu deľbu, ktorou je účelnosť a následné využitie sporných nehnuteľností doterajšími podielovými spoluvlastníkmi a to obzvlášť, keď žalovaný ako neznámy vlastník prostredníctvom svojho zástupcu o užívanie nemá vôbec záujem. Pri vylúčení prvého spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd zvážil druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie celej veci za primeranú náhradu niektorému z podielových spoluvlastníkov. V rámci tejto skupiny vyporiadania podielového spoluvlastníctva bolo prihliadnuté nielen na veľkosť spoluvlastníckych podielov, ale aj na ďalšie kritéria, akými sú účelné využitie veci, reálny záujem účastníkov o užívanie a zhodnocovanie veci. Súd zvyčajne skúma aj ďalšie kritéria ako násilné správanie sa niektorého z podielových spoluvlastníkov, ktoré kritérium je však v tomto konaní bezpredmetné. Súd však nemohol opomenúť a teda neprihliadnuť na skutočnosti, podľa ktorých reálne užívanie sporných nehnuteľností a ich udržiavanie v spôsobilom stave zabezpečuje výlučne žalobca, ktorý má záujem v tomto trende pokračovať naďalej a to aj z toho dôvodu, že v susedstve má svoj iný pozemok a to za situácie keď žalobca je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom 2/3 k celku spornej nehnuteľnosti. Ide o skutočnosti, ktoré súd presvedčili, že najvhodnejším spôsobom na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bude prikázanie celej veci žalobcovi do jeho výlučného vlastníctva a to za primeranú náhradu. Pod pojmom primeranej náhrady sa má na mysli všeobecná, teda trhová cena zodpovedajúceho spoluvlastníckeho podielu sporných nehnuteľností. Na tento účel si žalobca zabezpečil znalecký posudok špecifikovaný vyššie, ktorým bola určená všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovaného sporných nehnuteľností v celosti sumou 4 980,- eur. Voči takto stanovenej odplate za spoluvlastnícky podiel žalovaného súd výhrady nemá. Záverom sa tak dodáva, že žaloba bola podaná dôvodne v celom rozsahu.

9.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa k . Žalobcovi úspešnému v spore však nárok na náhradu trov konania priznaný nebol, pretože sa ho vzdal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.