Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sf/21/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lukáša Kolibába (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej veci žalobcu: DOSA Slovakia, s.r.o., so sídlom Predmier 425, IČO: 36 412 678, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46, Trenčín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100723521/2024 zo dňa 28.02.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Žilina (ďalej aj ako ,,správca dane“ alebo ,,orgán verejnej správy prvého stupňa“), vykonal daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty u daňového subjektu – žalobcu vykonanú v zmysle o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,k“) a to za zdaňovacie obdobie február 2022. O výsledku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie február 2022 správca dane vyhotovil Protokol č. 101063933/2023 zo dňa 18.4.2023, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole a ktorý bol daňovému subjektu doručený dňa 3.5.2023. 2. Z dokladov predložených odvolávajúcim sa k výkonu daňovej kontroly správca dane zistil, že daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období odpočítal daň z dodávateľskej faktúry č. 2022880002 (interné č. 22RDF0036), s dátumom vystavenia 7.2.2022, dátumom dodania 7.2.2022, základom dane 61 500 eur, DPH (20%) 12 300 eur, celkovou sumou 73 800 eur, od dodávateľa KPSB Group s.r.o., Hlavná 23, 917 00 Trnava (od 1.2.2023 obchodné meno 120DPlus s.r.o. v likvidácii a sídlo ul. 29. augusta 1524/24, 974 01 Banská Bystrica), IČO 50 806 033, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH A. (ďalej len „KPSB Group s.r.o.“, resp. „120DPlus s.r.o. v likvidácii“). Predmetom fakturácie je predaj použitých starších strojov na výrobu betónových zmesí a prefabrikovaných výrobkov, strojné zariadenia a pomôcky na výrobu betónových prefabrikátov, s uvedením ich názvov pod položkami č. 1 - 11 na faktúre, na základe cenovej ponuky, osobnej obhliadky a objednávky. Na faktúre je uvedené, že miestom odberu je areál PREFA, 014 01 Hrabové 1 a presun, prevoz zariadení a strojov zabezpečí kupujúci. 3. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania dospel k záveru, že hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane boli daňovým subjektom splnené, pričom v predmetnom prípade nezistil žiadne porušenia o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Podľa správcu dane z posudzovaných zdaniteľných obchodov vznikol daňový únik, ktorý bol dôsledkom podvodu na DPH a odvolávajúci sa bol platiteľom, ktorý mohol vedieť, že sa svojou kúpou zúčastňuje na plneniach, ktoré sú súčasťou podvodu na DPH. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správca dane poukázal na Rozsudok ESD v spojených veciach C-439/04 a

C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling SPRL, na bod 56, v zmysle ktorého platiteľ dane, ktorý vedel alebo mal vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, sa musí na účely šiestej smernice považovať za účastníka na tomto podvode, a to bez ohľadu na otázku, či má z opätovného predaja tovaru prospech, alebo nie. 4. Správca dane prijal záver, že daňový subjekt nedodržal zásadu starostlivosti riadneho hospodára, čo je v rozpore s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ako aj v rozpore s a a nevykonal všetky kroky, ktoré bolo od neho možné v rozumnej miere očakávať, aby sa uistil, že sa nezúčastní na dodávkach poznačených podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty. Podľa názoru správcu dane, odvolávajúci sa mohol vedieť o podvodnom konaní, s ktorým sú predmetné transakcie spojené, ak by dodržal primeranú opatrnosť a obozretnosť v obchodnom styku. Podľa správcu dane odvolávajúci sa mal vedomosť o tom, aká je cena predmetného plnenia na trhu a tiež mal znalosť o existencii obchodného reťazca s preverovaným tovarom (ADVO INSOLVENCY, správca konkurznej podstaty spoločnosti SHARON STONE s.r.o. - Peter Spáda - Bar code s.r.o - 120DPlus s.r.o. v likvidácii - odvolávajúci sa). Samotná znalosť pôvodu preverovaného tovaru odvolávajúceho sa mala viesť k zvýšenej opatrnosti a obozretnosti v obchodnom styku, keďže práve odvolávajúci sa získal daňovú výhodu odpočítanej dane, ktorá podľa zistení správcu dane nebola v podvodnom reťazci odvedená do štátneho rozpočtu. Správca dane poukázal na to, že v prípade, ak by odvolávajúci sa nadobudol preverovaný tovar od dodávateľa z predchádzajúceho stupňa daného obchodného reťazca, nebol by mu vznikol nárok na odpočítanie dane, nakoľko tovar by bol fakturovaný bez dane z pridanej hodnoty. Podľa názoru správcu dane sa jednalo výlučne len o simulované obchodné transakcie bez ekonomického opodstatnenia. Odvolávajúci sa mohol mať znalosť, že obchody, ktoré boli uskutočnené na predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca neboli fakturované s daňou. Až obchod uskutočnený medzi dodávateľom 120DPlus s.r.o. v likvidácii a odvolávajúcim sa bol vyfakturovaný s daňou z pridanej hodnoty. Správca dane v napadnutom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že spoločnosť na predchádzajúcom stupni reťazca, a to spoločnosť Bar code s.r.o. bola zastúpená osobou p. B. C., ktorá zastupovala i dodávateľa 120DPlus s.r.o. v likvidácii. Jednalo sa o tú istú osobu, ktorá sa predmetného obchodu za priameho dodávateľa však fyzicky nikdy nezúčastnila. Všetky transakcie boli uskutočnené výlučne prostredníctvom osoby p. D. E., ktorý podľa zistení správcu dane bol na tieto transakcie len ústne poverený p. C., p. Podolák spoločnosť 120DPlus s.r.o. v likvidácii nikdy nezastupoval. Správca dane zastáva názor, že obozretný subjekt môže v závislosti od okolností prípadu považovať za svoju povinnosť zistiť si informácie o obchodnom partnerovi, od ktorého zamýšľa nadobudnúť tovar, aby sa uistil o jeho spoľahlivosti. Podľa názoru správcu dane nielen aktívna neúčasť konateľa nového dodávateľa, s ktorým odvolávajúci sa neuskutočnil dovtedy žiaden obchod, samotný obchodný reťazec, ale i ekonomické ukazovatele obchodných partnerov daného reťazca, mohli u odvolávajúceho sa navodiť otázku účelu vytvorenia tohto obchodného reťazca, aby sa uistil, že sa v predmetnom prípade nezúčastňuje na transakciách poznačených daňovým podvodom. Údaje o dodávateľskej spoločnosti z verejne dostupnej webovej stránky F. mohli odvolávajúceho sa iniciovať k zvýšenej obozretnosti a opatrnosti pri uskutočňovaní preverovaného obchodu. Spoločnosť dodávateľa nevykazovala v štyroch po sebe nasledujúcich rokoch vykonávanie žiadnej ekonomickej činnosti, v roku 2021 dosiahla tržby len vo výške 3 230,00 eur. Správca dane poukázal na fakturáciu preverovaného tovaru medzi spoločnosťami Bar code s.r.o. a s.r.o. v likvidácii, ktorú zastupoval p. B. C.. V predmetnom prípade spoločnosť Bar code s.r.o. nebola platiteľom dane z pridanej hodnoty a v prípade, že by bol obchod uskutočnený priamo s týmto dodávateľom, odvolávajúci sa by nemal nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane (predmetná faktúra by bola vystavená bez dane z pridanej hodnoty). Všetky uvedené okolnosti mali podľa správcu dane viesť odvolávajúceho sa k zvýšenej opatrnosti v predmetnom obchode. Na základe uvedeného, správca dane považuje vytvorenie tohto obchodného reťazca za účelové. 5. Podľa názoru správcu dane v predmetnom obchodnom reťazci bola umelo vložená spoločnosť 120DPlus s.r.o. v likvidácii. Správca dane má za to, že účelom fakturácie preverovaného tovaru medzi spoločnosťami Bar code s.r.o. a 120DPlus s.r.o. v likvidácii, obe zastúpené osobou p. B. C., bolo navýšenie sumy uskutočneného obchodu a účelové vloženie spoločnosti, ktorá v tomto období bola platiteľom dane z pridanej hodnoty, aby v nasledujúcom obchodnom reťazci vznikol odberateľovi nárok na odpočítanie dane. Správca dane poukázal na skutočnosť, že deklarovaný dodávateľ nepredložil všetky požadované účtovné doklady, stal sa pre správcu dane nekontaktným. V roku 2022 dodávateľ vstúpil do likvidácie. Likvidátor po piatich dňoch odo dňa zápisu vykonania zmien oznamuje správcovi dane, že nie je osobou oprávnenou zastupovať túto spoločnosť. Spoločníkmi tejto spoločnosti sa stávajú spoločnosti, ktoré majú sídlo na území Spojených štátov amerických. Podľa zistení správcu dane v zdaňovacom období február 2022 dodávateľ síce priznal daň z preverovaného obchodu, ale vykázal

odpočítanie dane len zo zjednodušených faktúr vo výške 183 779,95 eur od 24 obchodných spoločností (tzn. minimálne 184 ks pokladničných dokladov pri sume 1 000 eur). Správca dane mal za to, že sa jednalo výlučne len o simulované odpočítanie dane tohto dodávateľa bez ekonomického opodstatnenia. Na základe uvedeného daň z preverovaného obchodu uskutočneného medzi dodávateľom 120DPlus s.r.o. v likvidácii a odvolávajúcim sa správca dane považuje za priznanú, ale neodvedenú do štátneho rozpočtu. Správca dane poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. v súvislosti s povinnosťou každej zmluvnej strany overiť si informácie a skutočnosti ohľadne svojho obchodného partnera. Inak sa napr. aj v podnikateľskej sfére, následky nedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými právnymi subjektmi prejavia vo forme znášania väčšieho podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou. Podľa správcu dane konateľ odvolávajúceho sa vo výpovediach tvrdil, že pred uzavretím obchodu si overil vlastnícke práva spoločnosti k predmetnému tovaru (titul nadobudnutia majetku), neoveril si však dodávateľskú spoločnosť ako takú, a to aj napriek tomu, že mal vedomosť o existencii obchodného reťazca s preverovaným tovarom medzi danými spoločnosťami. Samotná znalosť pôvodu preverovaného tovaru mala odvolávajúceho sa viesť k zvýšenej opatrnosti a obozretnosti v obchodnom styku. E. D. si štatutárny orgán a spoločníkov dodávateľa nepreveril a ani sa o to nepokúšal, neinicioval osobné stretnutie s konateľom, a teda nekonal s náležitou starostlivosťou. Odvolávajúci sa nemal s dodávateľom 120DPlus s.r.o. v likvidácii predchádzajúcu skúsenosť, išlo o prvý a jednorazový obchod, a teda o to vyššie boli nároky na neho kladené, aby si nového obchodného partnera riadne preveril. Správca dane prijal záver, že neboli zistené žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že zo strany odvolávajúceho sa boli prijaté také opatrenia, ktoré by boli zabránili účasti na transakciách poznačených podvodom. Z uvedených dôvodov odvolávajúcemu sa v zdaňovacom období február 2022 podľa správcu dane nevznikol nárok na odpočítanie dane z faktúry uvedenej v záznamoch k DPH od spoločnosti 120DPlus s.r.o. v likvidácii v sume 12 300 eur. 6. S poukazom na vyššie uvedené skutočností vydal Daňový úrad Žilina ako správca dane rozhodnutie č. 102698102/2023 zo dňa 27.10.2023, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane v sume 12 300 eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2022, keď daň vyrubená daňovým priznaním predstavovala sumu 2 127,82 eur, daň zistená správcom dane bola vo výške 14 427,82 eur a rozdiel dane bol stanovený v sume 12 300 eur. 7. Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt – žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100723521/2024 zo dňa 28.2.2024 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane č. 102698102/2023 zo dňa 27.10.2023 potvrdil. 8. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že prevažujúcim predmetom podnikateľskej činnosti odvolávajúceho sa bola stavebná činnosť. V kontrolovanom zdaňovacom období február 2022 si odvolávajúci sa odpočítal daň v sume 12 300 eur z dodávateľskej faktúry č. 2022880002 zo dňa 7.2.2022 od dodávateľa KPSB Group s.r.o., Trnava (od 1.2.2023 120DPlus s.r.o. v likvidácii, Banská Bystrica). Predmetom fakturácie boli použité staršie stroje na výrobu betónových zmesí a výrobkov, strojné zariadenia a pomôcky na výrobu betónových prefabrikátov. Odvolávajúci sa k predmetnému obchodu okrem faktúry predložil Cenovú ponuku zo dňa 4.2.2022 s fotografiami jednotlivých strojov, zariadení a pomôcok, ďalej Kúpnu zmluvu uzatvorenú s predávajúcim KPSB Group s.r.o. zo dňa 10.2.2022 na predaj hnuteľných vecí za dohodnutú kúpnu cenu 73 800 eur, pričom sa zmluvné strany dohodli, že vlastnícke právo k hnuteľným veciam prechádza na kupujúceho dňom uzatvorenia kúpnej zmluvy. Odvolávajúci sa preukázal bezhotovostnú úhradu preverovanej faktúry dňa 15.2.2022, na základe predloženého výpisu z účtu za február 2022. 9. Správca dane sa v daňovej kontrole zameral na preverenie dodania tovaru (strojov, zariadení a pomôcok) od dodávateľa 120DPlus s.r.o. v likvidácii (predtým KPSB Group s.r.o.), pričom správca dane nespochybnil dodanie tovaru, jeho úhradu ani použitie na výstupe. Dôvodom pre nepriznanie odpočítania dane bolo konštatované zapojenie odvolávajúceho sa do podvodného obchodného reťazca. Správca dane bol v posudzovanom prípade zaťažený dôkazným bremenom, pretože odvolávajúcemu sa neuznal odpočítanie dane zo spornej faktúry z dôvodu účasti odvolávajúceho sa na podvodnom konaní, o ktorom mal a mohol vedieť. 10. Podľa žalovaného zo skutkových okolností vyplýva, že odvolávajúci sa vedel, že vlastníkom strojov a zariadení bola spoločnosť PREFA Bytča - Hrabové, nakoľko sa nachádzala v blízkosti jeho prevádzky a v minulosti s touto spoločnosťou obchodne spolupracoval. Ohľadom nákupu strojov a zariadení p. D. nejednal s konateľom dodávateľa - p. B. C., ale jednal a komunikoval výlučne s p. D. E., ako kontaktnou osobou. E. E. p. D. sprevádzal pri osobnej prehliadke strojov v areáli PREFY Bytča- Hrabové, odovzdával mu zariadenia pri nakládke, ako aj faktúru a kúpnu zmluvu na podpis. Prepravu strojov uskutočnil odvolávajúci sa dňa 11.2.2022 a 14.2.2022 vozidlami, ktoré má v prenájme od

vlastnej spoločnosti INTAS SLOVAKIA, s.r.o. Nakládka sa uskutočnila v Bytči v objekte PREFA Bytča

- Hrabové a vykládka v areáli INTAS SLOVAKIA, s.r.o. v Predmieri. Odvolávajúci sa stroje následne predal personálne prepojenej spoločnosti INTAS SLOVAKIA, s.r.o. (cez osobu konateľa a spoločníka odvolávajúceho sa p. D. D.) na základe odberateľskej faktúry č. v celkovej sume 74 170,20 eur, ktorá ich ďalej prenajíma personálne prepojenej spoločnosti DOSA Betón, s.r.o. v Predmieri. Z dokladov týkajúcich sa titulu nadobudnutia tovaru, ktoré mal v čase realizácie obchodu k dispozícii odvolávajúci sa a predložil ich správcovi dane v elektronickom podaní dňa 14.3.2023 je zrejmé, že predmet fakturácie bol nadobudnutý v reťazci ADVO INSOLVENCY, k. s., IČO 46 772 910 (správca konkurznej podstaty úpadcu SHARON STONE s.r.o. „v konkurze“, IČO 31 630 405, predtým PREFA Bytča - Hrabové.SK, s.r.o.) – E. A., dátum narodenia X.XX.XXXX – Bar code s.r.o., IČO 50 806 530 – KPSB Group s.r.o., IČO 50 806 033 – odvolávajúci sa. Uvedené osoby v pozícii vlastníkov hnuteľných vecí (strojov a zariadení) preukazovali zmluvné vzťahy. Odvolávajúci sa dňa 9.2.2022, t. j. pred podpisom kúpnej zmluvy disponoval dokladmi o presune hnuteľného majetku medzi predošlými vlastníkmi, ktoré poslal prostredníctvom emailovej komunikácie svojmu právnikovi. Tieto podklady si vyžiadal od p. E. v čase uskutočnenia obchodu. Nejednalo sa o domnelý reťazec, ako uvádza odvolávajúci sa v odvolacích námietkach, ale o reťazec, preukazujúci presun hnuteľného majetku medzi dotknutými subjektmi od pôvodného vlastníka PREFA Bytča - Hrabové, o ktorom mal odvolávajúci sa v reálnom čase nepochybne vedomosť. Vo vzťahu k odvolávajúcemu sa je v konaní preukázané, že tovar fakturovaný spornou faktúrou reálne existoval a tento ďalej s istou maržou odvolávajúci sa predal s daňou z pridanej hodnoty, a to majetkovo a personálne prepojenej spoločnosti. Za daných skutkových okolností správca dane zistil, že v definovanom reťazci predajov a nákupov technologických zariadení a strojov došlo k daňovému úniku, keď sa ukázalo, že spoločnosť 120DPlus s.r.o. v likvidácii (predtým KPSB Group s.r.o.) síce v zdaňovacom období február 2022 priznala daň z deklarovaného obchodu pre odvolávajúceho sa, na ktorej odpočítanie si nárokuje odvolávajúci sa, ale zároveň si simulovane a bez ekonomického opodstatnenia odpočítala daň zo zjednodušených faktúr od početných obchodných reťazcov, v dôsledku čoho vykázala voči štátnemu rozpočtu nízku daňovú povinnosť. Odvolávajúci sa tak stal súčasťou reťazca, v rámci ktorého došlo k narušeniu neutrality DPH. Správca dane prijal záver, že odvolávajúci sa nedodržal zásadu starostlivosti riadneho hospodára, mohol vedieť o podvodnom konaní, s ktorým sú predmetné transakcie spojené, ak by dodržal primeranú opatrnosť a obozretnosť v obchodnom styku. Vedomosť o podvodnom konaní správca dane zdôvodnil neúčasťou konateľa nového dodávateľa v predmetnom obchode, s ktorým odvolávajúci sa predtým neobchodoval, znalosťou samotného obchodného reťazca pred uzavretím kúpnej zmluvy, ale i dostupnými ekonomickými ukazovateľmi účastníkov daného obchodného reťazca. Správca dane poukazoval na to, že uvedené skutočnosti mohli u odvolávajúceho sa navodiť otázku účelu vytvorenia tohto obchodného reťazca, aby sa uistil, že sa v predmetnom prípade nezúčastňuje na transakciách poznačených daňovým podvodom. Súdny dvor EÚ v situáciách, keď boli splnené hmotnoprávne podmienky práva na odpočítanie dane, opakovane objasnil, že právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní transakcie, ktorá je súčasťou takého podvodu zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb. V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ platí, že právo na odpočítanie dane možno odoprieť len vtedy, ak tieto skutkové okolnosti boli z právneho hľadiska dostatočne preukázané inak, než na základe domnienok. Žalovaný daný skutkový stav právne posúdil v súlade s testom vypracovaným Súdnym dvorom EÚ v spojených veciach Axel Kittel a Recolta Recycling, C-439/04 a C-440/04, na ktorý poukázal aj správca dane v napadnutom rozhodnutí. V prípade podvodného konania je potrebné kladne zodpovedať na štyri otázky tzv. Axel Kittel testu: 1. či vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik; 2. ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania; 3. ak áno, boli posudzované zdaniteľné obchody s týmto konaním spojené; 4. ak áno, vedel o tom alebo mohol a mal o tom vedieť daňový subjekt. 11. Dodávateľ 120DPlus s.r.o. v likvidácii (predtým KPSB Group s.r.o.) v časti A1 kontrolného výkazu medzi vyhotovenými faktúrami síce uviedol preverovanú faktúru pre odvolávajúceho sa a formálne z nej priznal daň, avšak existuje dôvodné podozrenie, že účelovo a bez riadneho podnikateľského dôvodu dodávateľ 120DPlus s.r.o. v likvidácii daň fakturovanú odvolávajúcemu sa reálne do štátneho rozpočtu SR neodviedol, pretože si daň na výstupe znižoval prevažne prostredníctvom zjednodušených faktúr bez ekonomického opodstatnenia v celkovej sume 183 779,95 eur od viacerých obchodných reťazcov. Na základe uvedeného došlo k daňovému úniku v predchádzajúcom článku reťazca a bola preukázaná chýbajúca daň. Je nepochybné, že daňový únik je dôsledkom podvodného konania na

DPH, pričom správca dane v konaní identifikoval viacero podvodných prvkov. Ide napríklad o skutočnosť, že deklarovaný dodávateľ 120DPlus s.r.o. v likvidácii nepredložil účtovné doklady; nevykonával reálnu ekonomickú činnosť; vstúpil do likvidácie a stal sa pre správcu dane nekontaktným; likvidátor spoločnosti D. G. A. zapísaný v obchodnom registri už nevykonáva likvidáciu tejto spoločnosti, ani nedisponuje potrebnými dokladmi; spoločníkmi spoločnosti sa stali zahraničné spoločnosti so sídlom v Spojených štátoch amerických; za dodávateľa 120DPlus s.r.o. v likvidácii a predchádzajúceho vlastníka strojov a zariadení - Bar code s.r.o. konala a vyhotovovala dokumenty jedna a tá istá osoba – p. B. C.; spoločnosť Bar code s.r.o. bola pre správcu dane nekontaktná; nepredložila žiadne doklady; nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť; nedosahovala žiadne tržby; v reťazci medzi priamym dodávateľom a odvolávajúcim sa došlo k navýšeniu sumy fakturovaného tovaru; hoci sa menili vlastníci strojov, k ich fyzickému premiestneniu nedošlo; platiteľ KPSB Group s.r.o. bol do reťazca účelovo vložený, aby si následne odvolávajúci sa mohol odpočítať daň. Posudzované zdaniteľné obchody boli s podvodným konaním spojené, nejedná sa len o náhodné udalosti. Odvolací orgán uvádza, že správca dane na základe vykonaného dokazovania poukázal na skutočnosť, že zapojením spoločnosti 120DPlus s.r.o. v likvidácii do reťazca vznikol odvolávajúcemu sa nárok na odpočítanie dane, na ktorý by inak nemal nárok. Spoločnosti Bar code s.r.o. a 120DPlus s.r.o. v likvidácii boli spoločnosťami, za ktoré konal p. B. C.. Spoločnosť Bar code s.r.o. na rozdiel od spoločnosti 120DPlus s.r.o. v likvidácii nebola v čase uskutočnenia obchodu zdaniteľnou osobou, t. j. nebola platiteľom dane z pridanej hodnoty. Zo skutkových okolností vyplýva, že obchod medzi týmito spoločnosťami prebehol len fakturačne, nakoľko faktúru a kúpnu zmluvu vyhotovil a podpísal za obe strany p. B. C.. Odvolávajúci sa v čase realizácie obchodu mal znalosť o vlastníckych vzťahoch v súvislosti s presunom hnuteľného majetku, nejednal priamo s konateľom dodávateľa, ale s p. D. E. bez overenia jeho vzťahu k dodávateľskej spoločnosti. Odvolávajúci sa vedel, že napriek zmene vlastníkov, k fyzickému premiestneniu strojov nedošlo (ani k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník), stroje ostali v areáli „PREFY“ (pôvodného vlastníka), až do okamihu, kým si ich neprevzal odvolávajúci sa. Odvolávajúci sa je súčasťou podvodného fakturačného reťazca, pričom o podvodnom konaní mal a mohol vedieť, a to najmä s poukázaním na skutočnosť, že pred uzatvorením zmluvného vzťahu mal vedomosť o spoločnostiach v celom obchodnom reťazci. Z kúpnej zmluvy medzi predávajúcim Bar code s.r.o. a kupujúcim KPSB Group s.r.o. zo dňa 2.1.2022, ktorou odvolávajúci sa pred uskutočnením obchodu nepochybne disponoval, bolo zrejmé, že v mene predávajúceho aj kupujúceho koná konateľ p. B. C., ako aj to, že spoločnosť Bar code s.r.o. nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, keď pečiatka spoločnosti na zadnej strane zmluvy uvádza len IČO, DIČ a nie IČ DPH. Spoločnosti Bar code s.r.o. a 120DPlus s.r.o. v likvidácii mali slabé hospodárske a ekonomické ukazovatele, nedosahovali od roku 2017 do roku 2020, resp. 2021 žiadne tržby, čiže nevykonávali žiadnu ekonomickú činnosť. Pri dodržaní primeranej miery opatrnosti a obozretnosti pred uzavretím obchodného vzťahu, zvlášť pri novom obchodnom partnerovi, mohol odvolávajúci sa o týchto skutočnostiach vedieť. 12. Žalovaný bol toho názoru, že ak by si odvolávajúci sa preveril dodávateľa 120DPlus s.r.o. v likvidácii všetkými dostupnými spôsobmi, aké v odvolacích námietkach uvádza, nahliadol by napr. do obchodného registra a zoznamov vedených Finančnou správou SR, mohol v danom čase zistiť napr. to, že za spoločnosť koná B. C., ktorý koná aj za predošlého vlastníka hnuteľných vecí - Bar code s.r.o. a že dodávateľ za predošlé roky nedosahoval žiadne tržby. Preto námietky uvedené v odvolaní v súvislosti s preverením dodávateľa 120DPlus s.r.o. v likvidácii vyhodnotil odvolací orgán ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia správcu dane. Ani index daňovej spoľahlivosti, ako proklientský nástroj finančnej správy, nemôže byť pre daňový subjekt rozhodujúci pri posudzovaní dôveryhodnosti svojho nového obchodného partnera a ani pri prijatí opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či sa plnením prijatým od danej spoločnosti nedopustí konania, ktoré bude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Vzhľadom na skutočnosť, že nákup strojov v cene takmer 74 000 eur pre odvolávajúceho sa de facto uskutočňoval D. E. bez akéhokoľvek vzťahu k dodávateľskej spoločnosti, na základe ústneho súhlasu konateľa B. C., bolo povinnosťou odvolávajúceho sa uistiť sa o tom, že uzavretím predmetného obchodu nemôže dôjsť k zapojeniu do podvodného reťazca. Odvolávajúci si neoveril ani nežiadal predložiť poverenie od p. E. a nekomunikoval, ani sa osobne nestretol s konateľom dodávateľskej spoločnosti. Uvedené skutočnosti nepreukazujú, že odvolávajúci sa konal v dobrej viere, ako namieta v odvolaní, práve naopak. Odvolávajúci sa nepokladal za neštandardné, že v predmetnom obchode bola najskôr vystavená faktúra dňa 7.2.2022 za dodanie stavebno-technických zariadení, následne bol tovar fyzicky prevzatý odvolávajúcim sa a až potom boli dohodnuté zmluvné podmienky k predaju hnuteľných vecí a uzavretá kúpna zmluva datovaná dňom 10.2.2022, s osvedčením pravosti podpisu u notára dňa 15.2.2022. Odvolávajúci sa je dlhoročným podnikateľom pôsobiacim v oblasti stavebnej činnosti. V danom čase odvolávajúci sa vedel, že stroje

a zariadenia boli majetkom spoločnosti PREFA Bytča - Hrabové, poznal vlastníkov „PREFY“, ktorá sídlila v blízkosti jeho prevádzky a dennodenne sa v areáli „PREFY“ pohyboval. Napriek tomu sa stroje rozhodol kúpiť od neznámej spoločnosti z Trnavy. Odvolávajúci sa na základe predložených kúpnych zmlúv poznal titul nadobudnutia majetku u predošlých vlastníkov a neprišlo mu podozrivé, že hoci sa od konca roka 2020 až po začiatok roka 2022 menili vlastníci daných hnuteľných vecí, stroje a zariadenia po celý čas ostávali na rovnakom mieste, neboli nikde nikým odvezené a pravdepodobne ich nikto nevyužíval. Skutočnosti, ktoré u spoločností Bar code s.r.o. a 120DPlus s.r.o. v likvidácii nastali až ex post, že došlo k prepisom a zmenám zapísaným v obchodnom registri, že sa stali nekontaktnými, nereagovali na výzvy správcu dane, nepredložili žiadne účtovné doklady, osoby, ktoré mali za spoločnosti podľa obchodného registra konať, tvrdili, že nie sú oprávnenými osobami na konanie a nedisponujú účtovnými dokladmi, správca dane nepričítal v konaní na ťarchu odvolávajúcemu sa. Odvolací orgán súhlasí s námietkou odvolávajúceho sa, že vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, keď preukázal existenciu materiálneho plnenia a predložil všetky zákonom požadované doklady. Správca dane odvolávajúcemu sa nepričítal existenciu dôkaznej núdze týkajúcu sa skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Práve naopak, dôkazné bremeno bolo v preskúmavanom prípade prenesené na správcu dane, ktorý postupoval v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ a preukázal zapojenie odvolávajúceho sa do podvodného obchodného reťazca. 13. Zo skutkových okolností a najmä z výpovede p. C. vyplýva, že v rámci vzťahov reťazca medzi Bar code s.r.o. – KPSB Group s.r.o. a KPSB Group s.r.o. – odvolávajúci sa, došlo k značnému navýšeniu ceny zariadení a strojov. Z výpovede p. C. vyplynulo, že nákupná cena strojov a zariadení kúpených od spoločnosti Bar code s.r.o. bola asi 20 – 25 000 eur. Spoločnosť KPSB Group s.r.o. predala stroje odvolávajúcemu sa za takmer 74 000 eur. E. C. sa vyjadril, že: „ ...nakoniec sa obchod zrealizoval so spoločnosťou DOSA Slovakia, s.r.o. (odvolávajúcim sa), ktorá ponúkla najvyššiu cenu.“ Odvolací orgán podotýka, že dôkazom o nižšej vstupnej cene strojov a zariadení na predošlom stupni obchodného reťazca je aj skutočnosť, že spoločnosť Bar code s.r.o. z deklarovaného predaja strojov pre KPSB Group s.r.o. nedosiahla obrat pre účely registrácie na DPH v sume min. 49 790 eur a neregistrovala sa na dani z pridanej hodnoty v bezprostredne nasledujúcom období. V predmetnom obchode p. D. jednal výlučne s p. E.. V čase uzavretia Kúpnej zmluvy mal odvolávajúci sa preukázateľne vedomosť o celom obchodnom reťazci, čo vyplýva jednak z jeho vyjadrení v zápisnici dňa 9.6.2022 a 14.3.2023, z elektronického podania zo dňa 14.3.2023, v ktorom odvolávajúci sa zaslal dokumenty preukazujúce nadobudnutie vlastníckeho práva k daným hnuteľným veciam, ako aj z emailovej komunikácie zo dňa 9.2.2022 so svojím právnikom H. D. H., ktorému dokumenty o presune hnuteľného majetku „PREFY“ zasielal. Konateľ odvolávajúceho sa pri pojednávaní dňa 14.3.2023 vyjadril, že si štatutára, spoločníkov spoločnosti 120DPlus s.r.o. v likvidácii v období uskutočnenia obchodu neoveroval, nemal dôvod právny vzťah preverovať, nevedel a nepreveroval si v ktorých spoločnostiach p. C. v danom čase figuroval ako štatutár, príp. spoločník. 14. Na podklade zistených a vyššie uvedených skutočností bol žalovaný toho názoru, že odvolávajúci sa o preukázanom podvodnom konaní mal a mohol vedieť, ak by bol zachoval primeranú obozretnosť v uzatvorenom obchodnom vzťahu. Správca dane uniesol svoje dôkazné bremeno a preukázal, že odvolávajúci sa nemá nárok na odpočítanie dane zo spornej faktúry z dôvodu účasti na podvodnom konaní. Konštatovaný právny záver je v súlade s judikatúrou Najvyššieho správneho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Námietky uvedené v odvolaní nezakladajú dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane a vrátenie veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný mal za preukázané, že správca dane postupoval v úzkej súčinnosti s odvolávajúcim sa a v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 a 6 Daňového poriadku, vyhodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom nepreveril len priameho dodávateľa, ale zaoberal sa aj predošlými dodávateľmi zdaniteľného plnenia. Preukázal, že do fakturačného reťazca neplatiteľov bol účelovo vložený platiteľ 120DPlus s.r.o. v likvidácii (predtým KPSB Group s.r.o.), aby odvolávajúcemu sa vznikol nárok na odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období. Správca dane riadne oboznámil odvolávajúceho sa so zistenými skutočnosťami, so spôsobom ich zistenia a so vzniknutými pochybnosťami, na základe čoho následne v súlade s ustanovením § 63 Daňového poriadku vydal rozhodnutie, ktoré v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku náležite odôvodnil a relevantne sa vysporiadal s námietkami odvolávajúceho sa, ktoré uplatnil vo vyrubovacom konaní. 15. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca na Správnom súde v Banskej Bystrici správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia tak rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, rozporu s administratívnymi spismi, nedostatočne zisteného skutkového stavu a nedostatočného odôvodnenia. Žalobca namietal, že žalovaný v danej veci postupoval v rozpore s §

3 ods. 3 Daňového poriadku, t.j. zásadou voľného hodnotenia dôkazov, keď žalovaný v neprospech žalobcu selektívne vykladal okolnosti, ktoré vyšli počas daňovej kontroly najavo, no zároveň sa nedotýkal tých okolností, ktoré by mohol žalobca objektívne splniť. Napr. na str. 27. Rozhodnutia boli vyhodnotené v neprospech žalobcu okolnosti týkajúce sa priameho dodávateľa 120DPlus, keď nemal predložiť účtovné doklady, reálne nemal vykonávať ekonomickú činnosť, vstúpil do likvidácie a bol nekontaktný pre správcu dane. Ďalej išlo o okolnosti, že si 120Dplus po dodaní zdaniteľného plnenia žalobcovi mal umelo ponižovať daň na výstupe o údajne fiktívne vystavené faktúry. Tieto okolnosti však žalobca nemohol nijako ovplyvniť. 16. Ďalej žalovaný nemôže vyhodnotiť v neprospech žalobcu, že by sa zdaniteľné plnenie mohlo nachádzať v areáli PREFA, čo žalobca nemôže potvrdiť ani vyvrátiť. Pokiaľ aj zdaniteľné plnenie ostalo po celý čas v areáli PREFA, tak toto nepotvrdzuje žiadny zámer účastníkov byť súčasťou domnelého reťazca, pretože postupní scudzitelia nemuseli mať automaticky v ich podnikateľskom úmysle zdaniteľné plnenie využiť na výkon akejkoľvek činnosti, ale mohli napr. len toto zdaniteľné plnenie chcieť predať za výhodnejšie podmienky budúcemu kupcovi. V takom prípade by práveže vyhovovalo takému scudziteľovi, že nemá spojené s uskladnením a uschovaním zdaniteľného plnenia žiadne ďalšie výdavky. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by správca dane vykonal obhliadku na mieste samom, z ktorej by vyplývalo, že by vykonal prehliadku vnútorných častí v areáli PREFA, kde by sa nachádzali stroje, ktoré sú predmetom zdaniteľného plnenia. 17. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.11S/109/2015 zo dňa 16.5.2016, z ktorého vyplýva, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď všetky okolnosti ohľadom 120Dplus, vyšli najavo až ex post po uzatvorení zmluvného vzťahu. Zároveň pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že predchádzajúcim vlastníkom zdaniteľného plnenia bola obchodná spoločnosť Bar code s.r.o. tak v tejto súvislosti nemal konateľ žalobcu p. D. žiadnu vedomosť o pomeroch v uvedenej spoločnosti. Zdôraznil, že žalobca by ani potencionálne nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k zdaniteľnému plneniu od Bar code s.r.o. práve z dôvodu zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv než má sám. Jediné, čo žalobca mohol vykonať bolo to, že sa ubezpečil, či je vôbec 120Dplus vlastníkom zdaniteľného plnenia, a teda túto okolnosť si aj 120Dplus preveril, keď sa napokon riadil radou advokáta. 18. Za nemajúce odraz v administratívnom spise považoval tvrdenia žalovaného, že žalobca nejednal priamo s konateľom dodávateľa, ale s p. E. bez overenia jeho vzťahu k dodávateľskej spoločnosti. Konkrétne z vyjadrenia p. D. vyplýva, že nemal pochybnosti o tom, že p. E. mohol byť zo strany 120DPlus oprávnený konať, pretože mu zasielal cenové ponuky priamo podpísané zo strany 12DPlus, na ktorých bol úradne overený podpis p. C.. Taktiež sa žalobca dopytoval hneď na začiatku komunikácie s p. E. na to, či má oprávnenie p. E. v mene 120DPlus konať ohľadne predaja zdaniteľného plnenia, čo vyplýva aj s výpovede p. E. zo dňa 2.2.2023. 19. Žalobca ďalej považoval rozhodnutie za vydané v rozpore s obsahom spisov, keď žalovaný tvrdil, že medzi 120DPlus a p. E. nemal byť údajne žiadny vzťah, na základe ktorého by bol oprávnený konať v mene 120DPlus v tejto záležitosti, čo malo podľa žalovaného indikovať žalobcovi akési dôvodné podozrenie, že by mohlo ísť o domnelý podvodný reťazec. Zdôraznil aj to, že p. E. vo výpovedi zo dňa 2.2.2023 uviedol, že za sprostredkovanie predaja mal dohodnutú odmenu, čo preukazuje vznik zmluvného vzťahu medzi p. E. a 120 DPlus, pričom na možnosť existencie zmluvného vzťahu upozorňoval žalobca v priebehu daňového konania. Žalobca mal za to, že už len samotné podpísanie cenovej ponuky zo strany 120DPlus k zdaniteľnému plneniu a následné jej predloženie žalobcovi zo strany p. E. má povahu poverenia, na ktoré sa žalovaný tak odvolával. Argumentácia žalovaného je tak v rozpore s akoukoľvek logikou zmluvných typov špecifikovaných v ustanoveniach . 20. Žalobca opätovne poukazoval na to, že sa svojvoľne nerozhodol, že kúpi zdaniteľné plnenie od neznámej spoločnosti 120DPlus a nie od PREFA Bytča, ale žalobca musel rešpektovať vlastnícke právo k zdaniteľnému plneniu a logicky v čase, keď mu bolo preukázané zdaniteľné plnenie, tak nemohol toto nadobudnúť od PREFA Bytča, pretože ten už nebol vlastníkom, ale vlastníkom bol 120DPlus. Z toho dôvodu musel uzavrieť zmluvný vzťah žalobca práve so 120DPlus. Ďalej namietal, že žalovaný nevykonal dokazovanie ohľadne reálnej ceny zdaniteľného plnenia. Poukazoval aj na to, že p. D. uviedol, že si urobili prieskum trhu aj od iných dodávateľov, pričom reálna hodnota len stolov bola 80 000 až 100 000 eur. Aj to potvrdzuje, že žalobca postupoval viac než obozretne. 21. Za nezákonné považoval rozširovanie povinnosti ohľadom preverenie dodávateľa, keď tento mal mať slabé tržby, čiže nemal vykonávať žiadnu činnosť. Taktiež poukazoval na to, že žalobca vykonal preverenie 120DPlus najmä prostredníctvom obchodného registra či registra úpadcov. Zdôraznil aj to, že dodávateľ 120DPlus mal index daňovej spoľahlivosti pridelený ako spoľahlivý subjekt, a teda si plnil

povinnosti voči finančnej správe riadne a včas, takt toto len utvrdilo žalobcu o tom, že 120DPlus je seriózny obchodný partner. 22. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože je len súhrnom názorov žalovaného, ktoré žiadnym spôsobom nepreukázal, no zároveň žalovaný žiadnym spôsobom nezodpovedal na podstatné argumenty žalobcu, čo podporil príslušnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR i Ústavného súdu SR. V rozhodnutí chýba zmienka o tom, aké vhodnejšie opatrenia mal žalobca ešte prijať, aby ich žalovaný považoval overenie si 120DPlus za dostatočné a v takej kvalite, aby mohol predvídať žalobca účasť v reťazci spojeným s podvodným konaním. 23. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že sumarizujúc skutočnosti uvádzané v podanej správnej žalobe, nezistil dôvodnosť žalobných námietok žalobcu. Správca dane ako aj žalovaný rozhodli v súlade s platnými právnymi predpismi, na základe preukázaného skutkového stavu a v zmysle judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Žalobcovi bolo umožnené vyjadrovať sa ku všetkým zisteniam, ktoré vyšli najavo v priebehu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní, čím jeho zákonné a procesné práva neboli obmedzené. Navrhol preto, aby správny súd žalobu zamietol. 24. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na argumentácii uvádzanej v správnej žalobe. Súčasne uviedol, že prvostupňový orgán ako aj žalovaný vychádzali pri vydaní prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie žalovaného je tiež v rozpore s obsahom administratívneho spisu, keď zo spisu vyplývajú úplne iné skutočnosti, ktoré nepodporujú závery žalovaného a žalovaný prijal závery bez toho, aby vykonal dokazovanie na podporu týchto záverov. Rozhodnutie žalovaného považoval zároveň za nepreskúmateľné z dôvodov uvádzaných už skôr v správnej žalobe v časti Ad (ii) a žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného ako i správcu dane zrušil. 25. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na výroku žalobou napadnutého rozhodnutia ako i rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, a to poukazom na odôvodnenie týchto rozhodnutí, ako aj na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, a preto navrhol podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 26. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) preskúmal zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu podľa § 177 a nasl. S.s.p.. Konštatuje, že námietky obsiahnuté v žalobných bodoch dôvodné nie sú a v nadväznosti na to podľa § 190 S.s.p. rozhodol o zamietnutí žaloby. Správny súd rozhodol vo veci dňa 17.9.2026 s nariadením pojednávania. 27. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 100723521/2024 zo dňa 28.2.2024, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Žilina č. 102698102/2023 zo dňa 27.10.2023, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 12 300 eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2022, keď daň vyrubená daňovým priznaním predstavovala sumu 2 127,82 eur, daň zistená správcom dane bola vo výške 14 427,82 eur a rozdiel dane bol stanovený v sume 12 300 eur. 28. Správny súd poukazuje na to, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ i Najvyššieho správneho súdu SR obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.6.2022, zo dňa 26.10.2022). V nadväznosti na to, aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými/odlišnými situáciami: 1. preukazovaním materiálnych podmienok odpočtu DPH a 2. preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pokiaľ sa týka preukazovania materiálnych podmienok odpočtu DPH, v tomto prípade primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte, pri preukazovaní daňového podvodu už leží na správcovi dane. V uvedenom prípade bol žalobcovi odopretý odpočet dane práve z dôvodu, že došlo k daňovému podvodu, o ktorom mal a mohol žalobca vedieť. 29. Pokiaľ sa týka posúdenia skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH, na účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na odpočítanie dane sa aplikuje tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyvodením/vyabstrahovaním kritérií z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C- 439/04) s tým, že aj odborná literatúra (napr. Rakovský, P. Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 102) tieto kritériá premieta do štyroch otázok, ktorých zodpovedanie je na účely odopretia práva na odpočítanie dane z dôvodu podvodného konania relevantné, a ktoré si osvojil už aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp.zn.6Sžfk/52/2020 zo dňa 26.5.2022): 1. Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? 2. Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? 3. Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto

konaním spojené? 4. Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt? 30. Vyššie uvedené otázky musia byť kumulatívne zodpovedané kladne. Ako už správny súd poznamenal vyššie, dôkazné bremeno pri preukazovaní účasti na daňovom podvode (vykonanie vyššie opísaného Axel Kittel testu) zaťažuje správcu dane. Úlohou správcu dane je teda pri odmietnutí odpočtu DPH z dôvodu účasti daňového subjektu na daňovom podvode kladne zodpovedať vyššie uvedené otázky a zároveň ich aj preukázať. 31. V súdenej veci dospeli finančné orgány na základe vykonaného dokazovania k záveru o neoprávnenosti žalobcom uplatneného odpočítania dane v sume 12 300 eur v zdaňovacom období február 2022 od dodávateľa 120DPlus s.r.o. v likvidácii (pôvodne KPSB Group s.r.o.) z dodávateľskej faktúry č. 2022880002 zo dňa 7.2.2022, keď predmetom dodania boli staršie stroje, resp. zariadenia a pomôcky určené na výrobu betónových produktov. 32. Správny súd poznamenáva, že žalobca za účelom preukázania oprávnenosti ním uplatneného odpočítania dane predložil viacero dokladov, a to okrem faktúry aj cenovú ponuku, vrátane fotografií strojov, kúpnu zmluvu s KPSB Group s.r.o., či doklad o úhrade preverovanej faktúry. Na tomto mieste je však potrebné pripomenúť, že žalobcom predložené doklady z hľadiska preukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok neboli finančnými orgánmi rozporované, keď nebola spochybnená materiálna existencia plnenia, jeho dodanie žalobcovi, či jeho následné použitie na výstupe. Záver o neoprávnenosti žalobcom uplatneného odpočítania dane však finančné orgány založili na tom, že žalobca bol súčasťou obchodného reťazca spoločností poznačeného podvodným konaním, o ktorom žalobca vedel, resp. s ohľadom na okolností obchodných transakcií vedieť mohol. 33. V tejto súvislosti správca dane opodstatnene preveroval celý obchodný reťazec, ktorý tvorili spoločnosti ADVO INSOLVENCY, správca konkurznej podstaty spoločnosti SHARON STONE s.r.o. - Peter Spáda - Bar code s.r.o - 120DPlus s.r.o. v likvidácii – žalobca, nakoľko reálnosť deklarovaného obchodu, vznik daňovej povinnosti u dodávateľa a následne i právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty u odberateľa musí byť preukázané v každom článku reťazca dodávateľov a odberateľov. Keďže správca dane mal dôvodné pochybnosti o účele deklarovaného obchodu, preveroval všetky subjekty v reťazci, ich vzájomné väzby, či spôsob obchodovania. 34. Pokiaľ sa týka posúdenia splnenia prvej podmienky označeného Axel Kittel Testu, t.j. existenciu chýbajúcej dane – daňového úniku, správny súd zastáva názor, že v predmetnej veci bolo splnenie tejto podmienky zo strany finančných orgánov preukázané, keď daňový únik, resp. neodvedenie dane bolo identifikované na strane dodávateľa žalobcu 120DPlus s.r.o. (pôvodne KPSB Group s.r.o. ), ktorý síce v zdaňovacom období február 2022 formálne priznal daň z deklarovaného obchodu, na ktorej odpočítanie si nárokoval žalobca, ale zároveň si bez ekonomického opodstatnenia odpočítal daň zo zjednodušených faktúr od viacerých obchodných reťazcov, čo ho viedlo k vykázaniu nízkej daňovej povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Uvedený dodávateľ tak daň, ktorú fakturoval žalobcovi do štátneho rozpočtu neodviedol, keďže na výstupe si ju znižoval zmienenými zjednodušenými faktúrami, a to vo výške 183 779,95 eur od množstva rôznych dodávateľov, čím došlo k daňovému úniku, a to na predchádzajúcom článku reťazca. 35. Pokiaľ sa týka splnenia a preukázania ďalších podmienok Axel Kittel testu, musí byť daňový únik dôsledkom podvodného konania, teda neodvedenie dane nemôže byť len náhodné, resp. dôsledkom obchodného zlyhania, ale musí byť uskutočnené za účelom získania daňového zvýhodnenia v rozpore s účelom smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pričom uskutočnené transakcie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Judikatúrou je daňový podvod definovaný ako „situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania daňového zvýhodnenia“ (napr. aj rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 16.3.2021 alebo zo dňa 18.1.2018; uvedenú definíciu prevzal aj Najvyšší správny súd SR, napr. v rozsudku sp. zn. zo dňa 26.10.2022). Narušenie daňovej neutrality v podobe daňového úniku teda musí byť dôsledkom cielenej snahy za účelom dosiahnutia neoprávneného daňového zvýhodnenia. Pre posúdenie nároku na odpočítanie dane je kľúčové posúdiť všetky významné okolnosti spornej transakcie. 36. Podľa názoru správneho súdu finančné orgány správne vyhodnotili, že daňový únik bol dôsledkom podvodného konania, resp. že v danej veci bol daňový únik spojený s podvodným konaním, keď žalobca si uplatnil odpočítanie dane dodávateľa 120DPlus s.r.o. (pôvodne KPSB Group s.r.o.), ktorý daň do štátneho rozpočtu neodviedol. Ďalšie zistenia finančných orgánov viažuce sa k priamemu dodávateľovi žalobcu 120DPlus s.r.o. (pôvodne KPSB Group s.r.o.) ako nekontaktnosť, nepredloženie účtovných dokladov, absencia reálnej ekonomickej činnosti, keď spoločníkmi sa následne stali spoločnosti so

sídlom v zahraničí, a vo vzťahu k spoločnosti Bar Code s.r.o. ako nekontaktnosť, nepredloženie dokladov, nedosahovanie žiadnych tržieb či prepojenosť týchto spoločnosti v osobe p. C., ktorý vystavoval doklady, pri zistení, že nedochádzalo k fyzickému presunu tovaru podľa názoru správneho súdu len umocňovali pochybnosti o ekonomickej opodstatnenosti uvedených spoločnosti, resp. podporovali záver o ich umelom vložení do reťazca dodávok za tým účelom, aby si žalobca mohol následne odpočítať daň. Je pravdou, že na zistenia identifikované ex post, t.j. v čase po uskutočnení deklarovanej dodávky, žalobca v čase realizácie transakcie nemal dosah, a teda mu ich nebolo možné pričítať ani v súvislosti s existenciou takých okolností, ktoré by mu mali signalizovať neštandardné správanie dodávateľa a v nadväznosti na to i odôvodňovať potrebu prijatia preventívnych opatrení smerujúcich k vylúčeniu účasti na podvodnom konaní. Išlo však o také správanie na strane dodávateľa, resp. ďalších článkov reťazca, ktoré u správcu dane mohlo vyvolávať opodstatnené pochybnosti o štandardnosti a transparentnosti transakcií či o možnom zatajovaní dodávateľa práve pre podvodný charakter sporných dodávok. Finančné orgány pritom dostatočne ozrejmili, že neodvedenie dane nebolo náhodné, ale bolo dôsledkom podvodného konania. Keďže žalobca si odpočítal daň priamo zo zdaniteľného obchodu, ktorý deklarovala dodávateľská spoločnosť 120DPlus s.r.o. (pôvodne KPSB Group s.r.o.), ktorá sa dopustila daňového podvodu, správca dane zistil, že prijatím zdaniteľných plnení žalobcom je zdaniteľný obchod priamo spojený s podvodným konaním. Včlenenie spoločnosti 120DPlus s.r.o. (pôvodne KPSB Group s.r.o.) do reťazca dodávok viedlo k tomu, že žalobcovi vznikol nárok na odpočet dane, na ktorý by inak nárok nemal. Správny súd musel prisvedčiť argumentácii žalovaného, že zo skutkových okolností vyplýva, že obchod medzi týmito spoločnosťami prebehol len fakturačne, nakoľko faktúru a kúpnu zmluvu vyhotovil a podpísal za obe strany p. B. C., pričom žalobca v čase uskutočnenia obchodu mal znalosť o vlastníckych vzťahoch v súvislosti s presunom hnuteľného majetku. Napokon z výpovede p. C. vyplynulo, že v rámci vzťahov reťazca medzi Bar code s.r.o. – KPSB Group s.r.o. a KPSB Group s.r.o. – žalobca, došlo k značnému navýšeniu ceny zariadení a strojov. Z výpovede p. C. vyplynulo, že nákupná cena strojov a zariadení kúpených od spoločnosti Bar code s.r.o. bola asi 20 – 25 000 eur. Spoločnosť KPSB Group s.r.o. predala stroje žalobcovi za takmer 74 000 eur. Dôkazom o nižšej vstupnej cene strojov a zariadení na predošlom stupni obchodného reťazca je aj skutočnosť, že spoločnosť Bar code s.r.o. z deklarovaného predaja strojov pre KPSB Group s.r.o. nedosiahla obrat pre účely registrácie na DPH v sume min. 49 790 eur a neregistrovala sa na dani z pridanej hodnoty v bezprostredne nasledujúcom období. 37. V súvislosti s vyhodnotením tzv. vedomostnej stránky vyššie popísaného Axel Kittel testu správny súd poukazuje na to, že finančné orgány svoje závery o tom, že žalobca vedel alebo mohol vedieť o zapojení sa do dodávok plnení poznačených podvodným konaním nepostavili (tak, ako to naznačoval žalobca) len na zmienenej nekontaktnosti či nespolupráci spoločnosti 120DPlus s.r.o. (pôvodne KPSB Group s.r.o.) so správcom dane, ale popísali viacero okolností, ktoré sa pre žalobcu už v čase uskutočnenia obchodu mali v súhrne javiť ako neštandardné, a teda ho mali primäť i k vyššej obozretnosti. V tejto súvislosti vhodne poukázali na to, že samotný žalobca disponoval vedomosťou o spoločnostiach zapojených do vyššie popísaného reťazca, keď mu napr. (z kúpnej zmluvy zo dňa 2.1.2022) bolo známa skutočnosť, že tak za spoločnosť dodávateľa ako aj subdodávateľa Bar code s.r.o., koná tá istá osoba p. C., resp. to, že Bar code s.r.o. nemal status platiteľa DPH. O tom, že žalobca mal už v čase vstupu do zmluvného vzťahu s dodávateľom vedomosť o celom reťazci svedčia i vyjadrenia jeho konateľa p. D., napr. zo dňa 9.7.2022 či 14.3.2023. Za zmienku stoja i zistenia finančných orgánov týkajúce sa ekonomických ukazovateľov dodávateľa žalobcu 120DPlus s.r.o. (pôvodne KPSB Group s.r.o.), ktorý za predchádzajúce obdobia r. 2017 až 2020 nevykazoval tržby, resp. v r. 2021 dosiahol tržby vo výške 3 230 eur a vykázal stratu 2 868 eur a ktoré zistenia u žalobcu začínajúceho obchodnú spoluprácu s novým obchodným partnerom mali signalizovať určité riziká spojené so zapojením sa do obchodovania s takýmto subjektom. Za nie menej podstatnú považoval správny súd tú skutočnosť, že žalobca pri realizácii obchodu nekonal priamo so štatutárnym orgánom svojho dodávateľa, ale jednal s p. E. (majúceho konať za dodávateľa na základe ústneho súhlasu p. C.), ktorý tak nedisponoval napr. plnou mocou, resp. poverením oprávňujúcim ho na realizáciu dojednaného obchodu. Obchod medzi žalobcom a jeho dodávateľom tak prebiehal bez toho, aby sa žalobca s konateľom dodávateľa osobne stretol, resp. s ním o tomto obchode jednal/komunikoval, čo pri nákupe tovaru (strojov) s hodnotou prevyšujúcou 70 000 eur od nového obchodného partnera mohlo a malo u žalobcu indikovať určitú rizikovosť. Okrem uvedeného sa v predmetnom obchode vyhotovila/vystavila faktúra zo dňa 7.2.2022 za dodávku plnení pre žalobcu, následne došlo k prevzatiu tovaru žalobcom a až na to prebehlo dojednanie zmluvných podmienok, resp. k uzavretiu zmluvného vzťahu – kúpnej zmluvy zo dňa 10.2.2022. I v týchto súvislostiach, resp. okolnostiach spojených so vznikom zmluvného vzťahu, a to v spojení s vyššie popísanými skutočnosťami, bolo možné badať značnú neštandardnosť, čo žalobcu ako dlhoročného podnikateľa v oblasti stavebníctva malo primäť

k vyššej obozretnosti. Nemožno tiež prehliadnuť, že žalobca vedel o tituloch nadobudnutia vlastníctva k strojom predchádzajúcimi vlastníkmi, keď síce došlo od r. 2020 k viacerým zmenám vo vlastníctve tovaru, tento tovar sa fyzicky nepremiestňoval a napokon sa rozhodol pre jednorazový obchod a tento tovar odkúpil od pre neho doposiaľ neznámej spoločnosti, ktorý tovar následne predal spoločnosti INTAS SLOVAKIA, s.r.o., ktorá toto zariadenie prenajíma spoločnosti DOSA Betón, s.r.o. (spoločnosti personálne prepojené s konateľom žalobcu p. D.). Správny súd pritom nespochybňuje argumentáciu žalobcu, že rešpektoval vlastnícke právo k zdaniteľnému plneniu, ktoré malo svedčať dodávateľovi 120DPlus s.r.o. (pôvodne KPSB Group s.r.o.) a tak tovar nemohol nadobudnúť od PREFA Bytča, ktorý už vlastníkom nebol, no je potrebné uviesť, že poznanie žalobcu o reťazci dodávateľov, vrátane existencie popísaných skutočností viažucich sa k dodávateľovi 120DPlus s.r.o. (pôvodne KPSB Group s.r.o.) mu malo signalizovať, že sa kúpou tovaru od spoločnosti, s ktorou doposiaľ neobchodoval, vystaví riziku zapojenia sa do dodávok poznačených podvodným konaním, čoho dôsledkom je odopretie nároku na odpočet dane. 38. Na vyššie uvedené úzko nadväzuje i vyhodnotenie dostatočnosti opatrení prijatých žalobcom, smerujúcich k vylúčeniu jeho účasti na reťazci dodávok poznačených podvodným konaním. Žalobca sa síce odvolával na to, že vykonal preverenie 120DPlus najmä prostredníctvom obchodného registra či registra úpadcov, resp. sa mal ubezpečiť, že dodávateľ 120DPlus s.r.o. (pôvodne KPSB Group s.r.o.) je vlastníkom zdaniteľného plnenia – tovaru, no tieto opatrenia samé o sebe z pohľadu vyhodnotenia rizikovosti dodávateľa, pri existencii zmienených neštandardných okolností obchodného prípadu, nebolo možné vyhodnotiť ako postačujúce. Po žalobcovi taktiež bolo možné dôvodne požadovať, aby venoval zvýšenú opatrnosť dodávateľovi, keď dohľadaním údajov o tejto spoločnosti z verejne dostupnej webovej stránky F. vypovedajúcim o jeho ekonomickej situácii mohol nadobudnúť opodstatnené pochybnosti o jeho nerizikovosti. Ak žalobca tvrdil, že dodávateľ 120DPlus mal index daňovej spoľahlivosti pridelený ako spoľahlivý subjekt, a teda si plnil povinnosti voči finančnej správe riadne a včas, správny súd mal za to, že uvedený nástroj finančnej správy síce vypovedá o plnení si povinnosti daňového subjektu voči finančnej správe, no na účely výberu obchodného partnera naň nemožno nahliadať ako na kľúčový, resp. taký, ktorý by mal bez ďalšieho postačovať na vyhodnotenie jeho dôveryhodnosti či sám o sebe vylučovať jeho rizikovosť a byť tak pre žalobcu zárukou, že ako subjekt uplatňujúci si odpočet dane sa prijatím plnenia od tohto subjektu nezapojí do konania, ktoré bude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (čo napokon aj vyplynulo z už popísaných zistení finančných orgánov viažucich sa k dodávateľovi žalobcu). Vyhodnotenie spoľahlivosti či dôveryhodnosti obchodného partnera je pritom na daňovom subjekte uplatňujúcom si nárok na odpočet dane, ktorý v konečnom dôsledku sám znáša i riziko spojené s prípadným nepriznaním odpočtu práve z dôvodu zanedbania starostlivosti spojenej s preverovaním dodávateľa, čoho sa žalobca nemôže zbaviť ani odolávaním sa na preverenie dodávateľa jeho právnym zástupcom. Správny súd taktiež poznamenáva, že pokiaľ žalobca tvrdil, že si svojho dodávateľa náležite preveril (či už čo sa týka preverovania vo verejnej dostupných registroch, vykonanie prieskumu trhu v súvislosti s cenou obstarávaných strojov aj od iných dodávateľov a ďalšie), bolo namieste tieto tvrdenia doložiť konkrétnymi dokladmi. 39. Správny súd mal za to, že žalobca napriek už popísaným neštandardným okolnostiam obchodného prípadu potrebné opatrenia neprijal, keď okrem iného sám uvádzal, že si osobu štatutárneho orgánu či spoločníka dodávateľa nepreveroval, keď si nepreveroval ani účasť p. C. v jednotlivých spoločnostiach zapojených do reťazca dodávok 120DPlus s.r.o. (pôvodne KPSB Group s.r.o.) a Bar code, s.r.o. Žalobca taktiež argumentoval, že sa dopytoval u p. E. na to, či je oprávnený konať v mene dodávateľa 120DPlus s.r.o. (pôvodne KPSB Group s.r.o.), avšak (považujúc za postačujúce, že p. E. bol ako kontaktná osoba uvedený v cenových ponukách dodávateľa) nepodmieňoval uskutočnenie obchodu predložením dokladu preukazujúceho jeho oprávnenie za dodávateľa vystupovať, prípadne sa v tomto smere neobrátil na samotného konateľa dodávateľa. Za stavu, že žalobca sa osobne s konateľom dodávateľa nestretol, resp. s ním ani nekomunikoval, sa i správnemu súdu javí uvedený prístup žalobcu k dodávateľovi, s ktorým doposiaľ neobchodoval, keď išlo iba o jednorazový obchod s tovarom, a to v hodnote prevyšujúcej 70 000 eur, ako neprimerane benevolentný a nekorešpondujúci s požiadavkou zachovania náležitej obozretnosti. Poukaz žalobcu na existenciu zmluvného vzťahu medzi p. E. a spoločnosťou dodávateľa 120DPlus s.r.o. (založeného ústnou dohodou, resp. udeleným súhlasom na zastupovanie pri realizácii obchodu, či dojednanie s tým spojenej odplaty), čo malo vyplývať zo samotnej výpovede p. E., správny súd nevyhodnotil na účely posúdenia otázky dostatočnosti prijatia potrebných opatrení za dostačujúci, a to aj v kontexte toho, že vyjadrenia p. E., (ktorý okrem iného uviedol, že ani nevedel, akú ekonomickú činnosť vykonávala spoločnosť 120DPlus s.r.o. v likvidácii vo februári 2022) napr. aj s poukazom na skutočnosti uvádzané na str. 16 rozhodnutia žalovaného, vzbudzovali pochybnosti o ich pravdivosti, resp. jeho dôveryhodnosti.

40. Vzhľadom na uvedené mal správny súd za to, že finančné orgány pri formulovaní svojich záverov vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, vec správne právne posúdili, svoje závery zrozumiteľne a dostatočne odôvodnili a v konaní sa nedopustili žiadnych takých procesných pochybení, ktoré by mali mať vplyv na zákonnosť rozhodnutí. V rozhodnutiach sa pritom vysporiadali so všetkými zásadnými návrhmi a námietkami žalobcu, pričom ich závery boli odôvodnené spôsobom predpokladaným ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku. 41. S poukazom na vyššie uvedené správny súd podľa § 190 S.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol. 42. O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a contrario tak, že ako neúspešnému účastníkovi konania mu náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému podľa § 168 S.s.p. a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia. 43. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici jednohlasne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.