Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2To-110-2020.pdf
PDF · 75.63 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/110/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému O. A., nar. XX.X.XXXX v Z., trvale bytom Z., O. I. XXXX/X, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm.b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods.1 písm.c), písm.e) v spojení s § 127 ods.3, ods.5 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 15. júla 2020, sp. zn. 1T/8/2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. mája 2021 v Trenčíne, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 15. júla 2020, sp. zn. 1T/8/2019 bol obžalovaný O. A. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Partizánske sp.zn. Pv 424/18/3305-32 zo dňa 22.1.2019, doručenej súdu 23.1.2019, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm.b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods.1 písm.c), písm.e) v spojení s § 127 ods.3, ods.5 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 15.10.2018 v čase okolo 11:30 hod v Z., na ulici O. I. č. XXXX/X, pod vplyvom alkoholu začal vulgárne nadávať svojej bývalej manželke G. A., ktorá si na uvedené miesto prišla pre svoje osobné veci nachádzajúce sa v garáži a po tom, ako ho poškodená požiadala, aby jej otvoril uzamknutú bráničku, jej obžalovaný uviedol, že ak si uvedenú bráničku sama otvorí, tak potom uvidí čo jej spraví a následne sa jej slovne vyhrážal dolámaním jej rúk a nôh, čím u poškodenej G. A., nar. XX.XX.XXXX vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol ihneď po jeho vyhlásení napadnutý odvolaním prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske v neprospech obžalovaného. V písomnom odôvodnení odvolania prokurátor uviedol, že predmetný rozsudok považuje za nezákonný, nakoľko podľa jeho názoru z vykonaného dokazovania vyplýva, že skutok sa stal, tento je trestným činom a spáchal ho obžalovaný O. A.. Má za to, že prvostupňový súd sa pri hodnotení vykonaných dôkazov nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, starostlivo neuvážil všetky okolnosti prípadu jednotlivo i v ich súhrne, v dôsledku čoho vykonané dôkazy vyhodnotil nesprávne, keď dospel k záveru, že vina obžalovaného za trestný čin kladený mu obžalobou za vinu nebola preukázaná bez dôvodných pochybností. Podľa prokurátora z vykonaného dokazovania je zrejmé, že poškodená G. A. počas prípravného konania zotrvala na svojej výpovedi v celom rozsahu, túto nezmenila ani na hlavnom pojednávaní. Z jej výpovede tiež vyplynulo, že agresia obžalovaného voči jej osobe sa posledné dva roky stupňovala, preto aj v čase skutku nadobudla dôvodnú obavu o svoj život a zdravie z konania obžalovaného, ktoré podrobne a vierohodne popísala. Obave poškodenej z konania obžalovaného nasvedčuje najmä skutočnosť, že ihneď po skutku utekala ku svojej garáži,
odkiaľ kontaktovala políciu, z čoho vyplýva, že prispôsobila svoje správanie závažnosti prednesenej hrozby. Poškodená zároveň uviedla, že obžalovaný bol v tom čase značne pod vplyvom alkoholu. Pre verziu poškodenej o priebehu skutku, ako bol ustálený v obžalobe svedčí tiež znalecký posudok A.. S., ktorý u obžalovaného konštatoval abúzus alkoholu, aktuálne bez zistenej psychosomatickej závislosti, avšak s rizikom jej vývoja, ako v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval aj súd. Zápis o dychovej skúške vykonanej bezprostredne po zadržaní obžalovaného, ako i rozhodnutie o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Partizánske zo dňa 13.11.2018, kedy obžalovaný dňa 14.09.2018 o 22:04 hod. jazdil na bicykli pod vplyvom alkoholu taktiež svedčia o zvýšenej konzumácii alkoholu obžalovaným a rovnako nasvedčujú pravdivosti výpovede poškodenej. Naopak výpoveď svedkyne Y. A., ktorá uviedla, že nevie o tom, že by mal obžalovaný problémy s alkoholom sa javí ako nevierohodná, nakoľko svedkyňa žije v zahraničí od roku 2000 a domov chodieva pravidelne dva až trikrát do roka, teda sa nemôže hodnoverne vyjadriť k uvedeným skutočnostiam. Rovnako aj jej tvrdenia o tom, že to práve poškodená mala problémy s alkoholom i s liekmi (čo poškodená dôrazne poprela), že poškodená zvykla obžalovaného provokovať, že je obžalovaným posadnutá a že mu chce poškodiť preto, že sa nevedia dohodnúť ohľadne domu, je potrebné hodnotiť ako účelové, v snahe ospravedlniť a zľahčiť konanie obžalovaného, ktorý je jej otcom. Vierohodnosť výpovede poškodenej teda v celom trestnom konaní nebola spochybnená žiadnym relevantným dôkazom. Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, ako aj z dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný O. A. sa dopustil konania kladeného mu v obžalobe za vinu, keď verbálne predniesol hrozbu dolámania rúk a nôh svojej manželke, poškodenej G. A., nar. XX.XX.XXXX, teda sa inému vyhrážal ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - na blízkej osobe a na osobe vyššieho veku, čím naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 3, ods. 5 Trestného zákona po subjektívnej i objektívnej stránke, pričom z hľadiska subjektívnej stránky konal formou priameho úmyslu. Z týchto dôvodov navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods.1 písm.b), písm.c) Tr.por. zrušil rozsudok Okresného súdu Partizánske sp.zn. 2T/71/2019 zo dňa 28.9.2020 a aby podľa § 322 ods.1 Tr.por. vec vrátil Okresnému súdu Partizánske, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že sa pridržiava písomných dôvodov odvolania a navrhla, aby krajský súd po zrušení napadnutého rozsudku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju tento v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obžalovaný uviedol, že je nevinný z dôvodov, na ktoré už poukazoval v konaní a preto navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Odvolací súd dospel k záveru, že na základe pomerne rozsiahleho vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne skutkové závery, pričom sa zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne, svoje rozhodnutie riadne vysvetlil v jeho odôvodnení, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 Tr. por. Pokiaľ ide o skutkové zistenia, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne chyby, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie stavu veci, ako je konštatovaný v rozsudku okresného súdu. Skutočnosť, že sa prokurátor ako odvolateľ nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa v rozhodnutí podrobne rozviedol jednotlivé vykonané dôkazy, ktoré riadne vyhodnotil a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní. Odvolací súd uvádza, že s takýmto hodnotením dôkazov a napokon i konečným záverom súdu prvého stupňa sa stotožnil. Samotná skutočnosť vyplývajúca zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie psychiatria, že u obžalovaného bol zistený abúzus alkoholu, aktuálne bez psychosomatickej závislosti, síce preukazuje, že obžalovaný v zvýšenej miere požíva
alkoholické nápoje, avšak len od takéhoto zistenia ešte nemožno odvodzovať pravdivosť výpovede poškodenej v celom rozsahu (ktorá tvrdila, že obžalovaný mal byť v deň skutku riadne opitý), najmä ak s takýmto jej tvrdením je v rozpore výpoveď obžalovaného (že v ten deň nepožil žiadny alkohol), podporená výpoveďou svedka L. a ani dychová skúška vykonaná u obžalovaného dňa 16.10.2018 toto nepreukazuje, nakoľko je zrejmé, že bola vykonaná až nasledujúci deň po skutku, po tom, čo prišla za obžalovaným hliadka polície obmedziť mu osobnú slobodu. Naopak v prospech obžalovaného je výpoveď Y. A. - dcéry obžalovaného a poškodenej, podrobne konštatovaná v napadnutom rozsudku, ktorá svedkyňa síce v čase skutku doma nebola, no popísala vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou a podrobnejšie sa vyjadrila i k chovaniu poškodenej, ktorá sa už v minulosti vyhrážala obžalovanému, že ho dostane do basy. Je zrejmé, že v prejednávanom prípade je obžaloba v zásade postavená na výpovedi poškodenej, ktorej verzia priebehu udalostí síce nasvedčuje tomu, že skutok sa mohol stať, no pri hodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo i v súhrne a uvážení okolností prípadu i krajský súd je názoru, že na podklade vykonaného dokazovania nie je možné urobiť nepochybný záver o vine obžalovaného. Pre uznanie viny musí mať bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania a bola podaná obžaloba sa skutočne stal, že ho spáchal obžalovaný a súčasne musí skutok vykazovať znaky trestného činu. Súd môže oprieť výrok o vine i o nepriame dôkazy, avšak len za predpokladu, že tvoria vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú uzavretú sústavu dôkazov vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, z ktorých možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť iný. V danom prípade ani podľa názoru odvolacieho súdu takýto záver na základe vykonaných dôkazov urobiť nemožno, pričom už neprichádza do úvahy vykonanie ďalších dôkazov, ktoré by mohli napomôcť objasneniu veci, preto okresný súd správne v zmysle zásady „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ tohto podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. S ďalším podrobným odôvodnením v plnej miere odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý v celom rozsahu považuje za správny a zákonný.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie prokurátora nepovažoval za dôvodné a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.