Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/4/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Magura a členiek senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej, a Mgr. Jany Fandákovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B., trvalo bytom C. XXX, XXX XX D. E., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 680055517/2017/Ne zo dňa 14. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 680055517/2017/Ne zo dňa 14. novembra 2017 v spojení s rozhodnutím Colného úradu Košice č. zo dňa 22. septembra 2017 zrušuje a vec vracia Colnému úradu Košice na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania vrátane trov kasačných konaní.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím č. 680055517/2017/Ne zo dňa 14.11.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Košice zn. zo dňa 22.09.2017 (ďalej aj „colný úrad“ a „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania daňového priestupku podľa o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), ktorého sa dopustil tým, že ako fyzická osoba vyrobil alkoholický nápoj - lieh v množstve 9 l s objemovou koncentráciou alkoholu 53,85 %, ktorý bol u neho zistený dňa 03.02.2017 policajnou hliadkou OO PZ Plešivec pri preverení anonymného oznámenia na adrese žalobcu. Za spáchaný priestupok mu bola uložená pokuta v zmysle vo výške 3 319,- € a povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške 16,- €. 2. Z obsahu vyššie označených rozhodnutí orgánov verejnej správy a príslušných administratívnych spisov vyplýva, že colný úrad zistil od príslušníka Kriminálneho úradu finančnej správy (ďalej aj „KÚFS“), že dňa 03.02.2017 o 12.40 hod. na základe anonymného oznámenia vykonala hliadka OO PZ Plešivec previerku na adrese C. XXX, na ktorej adrese býva žalobca a zistil, že má doma po domácky vyrobené zariadenie na výrobu liehu a takto vyrobený lieh v množstve približne 8 litrov. Žalobca na výzvu dobrovoľne vydal zariadenie na výrobu liehu a zároveň bol lieh zabezpečený. O priebehu zabezpečenia colný úrad spísal zápisnicu č. 680005974/2017 zo dňa 03.02.2017, z ktorej vyplynulo, že žalobca

zariadenie na výrobu liehu zdedil po svojom švagrovi, vyrobený lieh nepredával, používal ho iba na vlastnú spotrebu, pričom vyrábal ovocný destilát, zariadenie obsluhoval sám a lieh v sklenenom demižóne vyrobil na tomto zariadení. V sklenenom demižóne, ktorý žalobca vydal pri previerke OO PZ Plešivec sa nachádzalo 9 l. Podľa alkoholometrických tabuliek bola zistená skutočná koncentrácia liehu 53,10 % pri teplote 20 °C. Vzorka z odobratého liehu bola zaslaná na expertízu, ktorá uvedenú skutočnosť potvrdila. Colný úrad rozhodnutím o zabezpečení č. 680005974/2017 zo dňa 07.02.2017 rozhodol o zabezpečení zisteného liehu v množstve 9 l v sklenenom demižóne s objemom 10 l. 3. Z výsledku odbornej expertízy - protokol o skúške č. VOE-0583/17 zo dňa 17.05.2017 vyplýva, že vo vzorke, ktorá bola odobratá bol obsah alkoholu 50,85 % pri 20 °C. Hlavnou zložkou vzorky bol metanol a voda. Vo vzorke bola zistená prítomnosť ďalších organických zložiek, ktoré bývajú súčasťou aromatizujúcich, resp. ochucujúco - aromatizujúcich zložiek destilátov. Výsledky analýz umožňujú posudzovať vzorku ako tovar položky harmonizovaného systému 2208. 4. Žalobca na ústnom pojednávaní dňa 03.08.2017 do zápisnice uviedol, že vyrobil lieh pre svoju spotrebu a iba vo veľmi malom množstve. 5. Na základe takto zisteného skutkového stavu colný úrad vydal prvostupňové rozhodnutie, z ktorého obsahu najmä vyplynulo, že bolo nepochybne preukázané, že žalobca sa dopustil priestupku podľa , lebo ako fyzická osoba vyrobil lieh. Pri ukladaní výšky pokuty vychádzal z uvedeného zákona, podľa ktorého colný úrad uloží pokutu vo výške dane pripadajúcej na množstvo vyrobeného liehu najmenej však 3 319,- € za priestupok podľa ods. 1 písm. g) a takýto lieh zabezpečí. Keďže výška dane pripadajúcej na množstvo vyrobeného liehu bola nižšia ako 3 319,- €, žalobcovi nebolo možné uložiť inú sankciu ako v tejto výške. 6. V napadnutom rozhodnutí sa žalovaný vysporiadal s odvolacou argumentáciou žalobcu, pričom najmä uviedol, že v zmysle je výška spotrebnej dane pripadajúca na množstvo nelegálne vyrobeného liehu rozhodujúca pre výšku uloženej pokuty a nie intenzita spoločenskej nebezpečnosti konania žalobcu. Žiadne platné a účinné zákonné ustanovenie nestanovuje, aká konkrétna výška úniku na spotrebnej dani je v danom prípade porušujúca alebo ohrozujúca záujem spoločnosti a aká ešte nie. Zdôraznil, že z bezpochyby vyplýva, že vyčíslenie spotrebnej dane z liehu slúži len pre účely určenia výšky pokuty za priestupok podľa uvedeného zákona, pričom z uvedeného zákonného ustanovenia zároveň vyplýva, že ak výška spotrebnej dane pripadajúcej na množstvo vyrobeného liehu nepresiahne sumu 3 319,- €, je colný úrad ex lege povinný uložiť pokutu vo výške 3 319,- €. Pre posúdenie opísaného konania žalobcu ako priestupku v zmysle boli splnené všetky jeho zákonom požadované formálne ako aj materiálne znaky, na základe čoho colný úrad v predmetnej veci postupoval v súlade so zákonom.

II.

Správna žaloba, stanoviská, konanie pred správnym súdom

7. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu podľa a nasl. v účinnom znení (ďalej aj „“), v ktorej navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil, alternatívne aby súd zmenil výšku uloženej pokuty na sumu 300,- €. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. 8. Žalobca v podanej správnej žalobe najmä uviedol, že

- zo zápisnice o priebehu zabezpečenia tovaru zo dňa 03.02.2017 vyplýva, že colníci vypočuli žalobcu bez poučenia v zmysle o orgánoch štátnej správy v colníctve (ďalej aj „“);

- rozhodnutie o spáchaní priestupku, ktorý sa kladie za vinu žalobcovi nemožno odôvodniť vysvetlením žalobcu, nakoľko na podané vysvetlenie z dôvodu jeho nezákonnosti je potrebné hľadieť ako keby neexistovalo;

- konanie, ktorého sa žalobca dopustil tým, že prostredníctvom po domácky vyrobeného destilačného zariadenia na výrobu liehu vyrobil lieh v objeme 9 l s koncentráciou 53,10 % pri teplote 20 °C nedosahuje takú mieru spoločenskej nebezpečnosti, aby ho bolo možné označiť za priestupok;

- v zmysle zákonnej požiadavky primeranosti trestu má byť uložený trest úmerný aj škode, ktorú páchateľ svojim konaním spôsobil a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy;

- poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16.04.2013, v zmysle ktorého sa zásada primeranosti trestu aplikuje v konaní trestnom i v konaní správnom;

- poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.04.2008, kde Najvyšší súd sa zaoberal otázkou primeranosti sankcie uloženej správnym orgánom, vzhľadom na závažnosť konania páchateľa priestupku, ako aj na rozsudok vo veci sp. zn. zo dňa 28.11.2017, v zmysle ktorého „uloženie prísne fixnej sankcie prichádza do úvahy len vtedy, ak sa neprieči ústavným hodnotám. Pokiaľ zákon neumožňuje uložiť miernejšiu sankciu, ktorá by sa javila ako primeraná, nezostáva zrejme iná možnosť ako neuložiť žiadnu sankciu.“

- pokuta, ktorá bola uložená žalobcovi je v značnom nepomere s konaním žalobcu a jeho následkami, ako aj so stupňom nebezpečenstva pre spoločnosť;

- žalobca je poberateľom starobného dôchodku, ktorý je jeho jediným zdrojom príjmu a úhrada pokuty by mohla mať aj likvidačné dôsledky.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Predovšetkým poukázal na ust. § 198 ods. 2 S.s.p., v zmysle ktorého správny súd môže podľa ods. 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. Osobitný predpis v danom prípade neumožňoval colnému úradu rozhodnúť o výške pokuty inak ako bolo v danej veci rozhodnuté. Pri rozhodovaní o výške pokuty nevybočil z medzí a hľadísk ustanovených v a žalobcovi bola uložená pokuta za spáchaný daňový priestupok ex lege v najnižšej zákonom stanovenej výške. 10. V súvislosti s odkazom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a sp. zn. uviedol, že tam uvádzané prípady sa na prejednávaný prípad nevzťahujú po právnej ani skutkovej stránke, pretože tieto rozhodnutia sa týkali právnej úpravy, kedy bola za správne delikty zákonodarcom stanovená fixná pokuta, čo však už zákonodarca v čase rozhodovania Najvyššieho súdu novelizovaním príslušných zákonných ustanovení proporcionálne zmenil. Spáchanie daňového priestupku žalobcom bolo riadne a nepochybne preukázané v priestupkovom konaní, a to až po ústnom prejednaní priestupku colným úradom, v rámci ktorého sa žalobca priznal a uviedol do zápisnice „áno vyrobil som lieh pre svoju spotrebu, a iba vo veľmi malom množstve“. V rámci ústneho prejednávania priestupku v priestupkovom konaní žalobca bol riadne poučený aj o možnosti odmietnuť vypovedať, pokiaľ by tým sebe alebo blízkej osobe spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania alebo nebezpečenstvo postihu za priestupok, colný delikt alebo iný správny delikt. Pri posúdení viny žalobcu zo spáchania daňového priestupku, správny orgán nevychádzal len z jeho výpovede do zápisnice colného úradu o ústnom pojednávaní zo dňa 03.08.2017, ale aj z kontextu iných dôkazov, keď z predloženého spisového materiálu je zrejmé a nepochybné, že žalobca prechovával zariadenie na výrobu liehu a zároveň bol u neho zistený nelegálne vyrobený lieh. Žalobca v konaní nepredložil žiadne doklady o legálnom nadobudnutí liehu a zdanení spotrebnou daňou a ani ničím nespochybnil, žeby lieh nebol ním vyrobený. Rozhodnutie odôvodnil aj poukazom na zápisnicu o ústnom prejednaní priestupku zo dňa 03.08.2017 a vôbec nevychádzal z vysvetlení žalobcu, uvedených v zápisnici colného úradu o priebehu zabezpečenia zn. zo dňa 03.02.2017, ktorá bola spísaná predovšetkým na účely zabezpečenia liehu zisteného u žalobcu OO PZ Plešivec a právne slúži pre potreby následného konania o zabezpečení, a prepustení veci tak, ako tomu bolo aj v danom prípade. 11. Vo vyjadrení zo dňa 21.05.2018 žalobca zotrval na svojej žalobnej argumentácii, pričom zdôraznil, že celkové množstvo vyrobeného liehu a jeho koncentrácia nedosahujú také hodnoty, aby bolo možné dospieť k záveru o spáchaní priestupku. Zároveň uviedol, že v zmysle zákona o priestupkoch colný úrad mohol od uloženia sankcie upustiť, ak k náprave žalobcu postačí samotné prejednanie priestupku. Ďalej najmä poukázal na skutočnosť, že žalobca nebol pred podaním vysvetlenia poučený o možnosti odmietnuť podať vysvetlenie, z ktorého dôvodu bolo podanie vysvetlenia žalobcom dňa 03.02.2017 nezákonné. 12. Dňa 19.09.2018 Krajský súd v Košiciach, v tom čase konajúci ako správny súd na nariadenom pojednávaní správnu žalobu zamietol rozsudkom pod sp. zn. . Proti predmetnému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. zo dňa 30.11.2022 tak, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie. 13. Podľa o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel výkon súdnictva od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov (t. j. aj v aktuálne súdenej veci). Prejednávaná vec bola pôvodne vrátená na ďalšie konanie Krajskému súdu v Košiciach a bola jej pridelená sp. zn. . Od 01.06.2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a bola vedená pod sp. zn. .

14. Správny súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. zo dňa 29.05.2025 správnu žalobu zamietol. Rozsudkom sp. zn. zo dňa 17.12.2025 kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu zo dňa 29.05.2025 a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. V zmysle zrušujúceho rozsudku kasačného súdu bolo úlohou správneho súdu vysporiadať sa s námietkou proporcionality uloženého trestu a námietkou zmeny zákona v prospech páchateľa priestupku. 15. Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu (strana 8 správnej žaloby), v zmysle ktorého žalobca netrvá na svojej žiadosti o nariadenie pojednávania v prípade ak súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, správny súd dospel k záveru o tom, že nariadenie pojednávania v predmetnej veci nie je potrebné, keďže nepovažuje za účelné vykonať dokazovanie. Správny súd súčasne vychádzal aj zo skutočnosti, že v tu prejednávanej veci dňa 19.09.2018 Krajský súd v Košiciach, v tom čase konajúci ako správny súd, vykonal pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca žalobcu ako aj žalovaný, pričom účastníci konania prakticky iba zrekapitulovali svoje doterajšie argumenty a návrhy. Správny súd verejne vyhlásil rozsudok dňa 26.03.2026 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Správneho súdu v Košiciach najmenej päť dní vopred (§ 107 ods. 1 a 2 a 137 ods. 4 S.s.p.).

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

16. Podľa , alkoholickým nápojom, ktorým je lieh sa na účely tohto zákona rozumie tovar kódu kombinovanej nomenklatúry 2207 a 2208 so skutočným obsahom alkoholu viac ako 1,2 % objemu. 17. Podľa , priestupku sa dopustí fyzická osoba, ak vyrobí lieh. 18. Podľa , colný úrad uloží pokutu vo výške dane pripadajúcej na množstvo vyrobeného liehu, najmenej však 3.319 eur za priestupok podľa ods. 1 písm. g) a takýto lieh zabezpečí. 19. Podľa v znení , colný úrad uloží pokutu vo výške dane pripadajúcej na množstvo vyrobeného liehu, najmenej však 100 eur za priestupok podľa odseku 1 písm. g), a takýto lieh zabezpečí 20. Podľa , na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch. 83) [ o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“)] 21. Podľa , od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. 22. Podľa , ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 23. Podľa , o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. 24. Podľa , vysvetlenie môže odmietnuť iba ten, kto by ním sebe alebo blízkej osobe 35) spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania alebo nebezpečenstvo postihu za priestupok, colný delikt alebo iný správny delikt, alebo ten, kto je viazaný spovedným tajomstvom alebo nedotknuteľnosťou tajomstva informácie, ktorá bola ústne alebo písomne zverená pod podmienkou mlčanlivosti, ak je poverený pastoračnou starostlivosťou. 25. Podľa , vysvetlenie sa nesmie požadovať od toho, kto upozornil, že by ním porušil zákonom uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti a nebol od tejto povinnosti oslobodený. 26. Podľa , colník je povinný poučiť o možnosti odmietnuť vysvetlenie podľa odsekov 2 a 3. 27. Podľa správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť obhliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.

28. Podľa § 21 ods. 2 správneho poriadku, na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovenia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada. Na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení.

IV.

Dôvody rozhodnutia správneho súdu

29. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 194 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 30. Na prvom mieste správny súd považoval za nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou obsadenia správneho súdu. Niet pochýb o tom, že v tu prejednávanej právnej veci sa jedná o konanie o správnej žalobe vo veciach správneho trestania podanej proti rozhodnutiu o priestupku. V tomto prípade podľa § 23 ods. 2 písm. a) S.s.p. v znení účinnom do 31.05.2023 koná a rozhoduje samosudca. 31. V zmysle potvrdenia Krajského súdu v Košiciach (č.l. 58 súdneho spisu sp. zn. ) bola správna žaloba pridelená senátu Krajského súdu v Košiciach 6S, v zložení podľa Rozvrhu práce Krajského súdu v Košiciach, účinného od 15.01.2018: JUDr. Milan Konček (riadiaci predseda senátu), JUDr. Eva Baranová (predseda) a JUDr. Valéria Mihalčínová (predseda). Uvedený senát zložený z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a sudcov JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej následne uznesením sp. zn. zo dňa 19.04.2018 zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe. Napokon vo veci pojednávanie viedla a rozsudok sp. zn. zo dňa 19.09.2018 vyhlásila JUDr. Valéria Mihalčínová ako samosudkyňa. Uvedené zmeny v obsadení Krajského súdu v Košiciach napokon viedli Najvyšší správny súd Slovenskej republiky k zrušeniu predmetného rozsudku, a to rozsudkom sp. zn. zo dňa 30.11.2022. Vec bola vrátená Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie, pričom vzhľadom na prechod výkonu súdnictva od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov (t. j. aj v aktuálne súdenej veci), bola prejednávaná vec náhodným výberom pridelená senátu 3S Správneho súdu v Košiciach a bola vedená pod sp. zn. . Po zrušení rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 29.05.2025 rozsudkom kasačného súdu sp. zn. zo dňa 17.12.2025 bola vec pridelená senátu 3S Správneho súdu v Košiciach a je vedená pod sp. zn. . 32. Správny súd v tejto súvislosti predovšetkým poukazuje na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky, citovaných v bode 18 rozsudku kasačného súdu sp. zn. zo dňa 30.11.2022, v zmysle ktorých situácia, keď namiesto sudcu rozhodoval senát, síce predstavuje nesprávne obsadenie súdu, ale takáto vada nie je na ujmu práv účastníkov konania, pretože im prináša vyššiu ochranu práv v podobe kvalifikovanejšieho rozhodovania. Keďže v posudzovanom prípade Krajský súd v Košiciach začal konať v senáte namiesto samosudcu (viď uznesenie sp. zn. zo dňa 19.04.2018 o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku), účastníci konania mohli legitímne očakávať ukončenie konania a rozhodovania takýmto spôsobom. Z uvedených dôvodov správny súd s poukazom na právny názor kasačného súdu považoval za potrebné vo veci ďalej konať a rozhodnúť v trojčlennom senáte. 33. Dňa 03.02.2017 v čase o 12.40 hod. na základe anonymného oznámenia vykonala hliadka OO PZ Plešivec previerku na adrese C. XXX, t.j. na adrese, kde býva žalobca a zistila, že tento má doma po domácky vyrobené zariadenie na výrobu liehu, aj takto vyrobený lieh v množstve približne 8 litrov. Sklenený demižón, v ktorom sa nachádzalo cca 8 litrov liehu žalobca dobrovoľne vydal, ako aj zariadenie na výrobu liehu. 34. K námietkam žalobcu týkajúcich sa priebehu zabezpečenia tovaru a prepadnutia zabezpečeného tovaru je potrebné uviesť, že žalobca pri kontrole dňa 03.02.2017 na výzvu dobrovoľne vydal zariadenie na výrobu liehu, o čom zamestnanec KÚFS spísal zápisnicu o vydaní veci ČVS: -2017 zo dňa 03.02.2017. KÚFS následne spísal zápisnicu ČVS: -2017 zo dňa 03.02.2017 o ohliadke zariadenia na výrobu liehu, z ktorej okrem iného vyplýva, že žalobca vydal tiež demižón s predmetným liehom s tým, že tento bude odovzdaný privolanému vecne a miestne príslušnému správcovi dane. Následne bol lieh odovzdávacím protokolom ČVS:KÚFS-6/7055-SV-2017 zo dňa 03.02.2017 spísaný KÚFS odovzdaný colnému úradu ako vecne a miestne príslušnému správcovi dane.

35. Colný úrad lieh žalobcovi zabezpečil, o čom spísal zápisnicu o priebehu zabezpečenia zn. zo dňa 03.02.2017, do ktorej žalobca uviedol, že zariadenie na výrobu liehu zdedil po svojom švagrovi. Lieh zaistený v sklenenom demižóne vyrobil na tomto zariadení na výrobu liehu, ktoré obsluhoval sám, pričom vyrobený lieh nepredával, ale používal iba na vlastnú spotrebu. Z liehu bola odobratá vzorka, ktorá bola zaslaná na expertízu. Colný úrad rozhodnutím č. 680006486/2017 zo dňa 07.02.2017 rozhodol o zabezpečení zisteného liehu v množstve 9 litrov v sklenenom demižóne. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.02.2017. Po doručení výsledku odbornej expertízy - protokol o skúške č. VOE -0583/17 zo dňa 17.05.2017, colný úrad vydal rozhodnutie o prepadnutí veci zn. zo dňa 30.05.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.06.2017. 36. Pretože vzniklo dôvodné podozrenie, že žalobca naplnil skutkovú podstatu priestupku uvedenú v , colný úrad spísal úradný záznam o podozrení z porušenia daňových predpisov zo dňa 17.07.2017 zn. a začal konanie o priestupku. Colný úrad nariadil ústne pojednávanie vo veci prejednania priestupku na deň 03.08.2017, na ktoré sa žalobca dostavil a do zápisnice uviedol „áno vyrobil som lieh pre svoju spotrebu a iba vo veľmi malom množstve.“ Z predmetnej zápisnice zároveň vyplýva, že žalobca sa vyjadruje k podozreniu z porušenia spísaného v Úradnom zázname o podozrení z porušenia daňových predpisov zn. zo dňa 17.07.2017 a tiež skutočnosť, že žalobca bol o svojich procesných právach (najmä o možnosti odmietnuť vysvetlenie v prípade hrozby trestného stíhania alebo postihu za priestupok) poučený. 37. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že konanie o priestupku žalobcu, za ktorý mu bola uložená sankcia a ktoré je predmetom súdneho prieskumu, nesúvisí s preskúmavaním skorších rozhodnutí ohľadne zabezpečenia tovaru a prepadnutia zabezpečeného liehu. Rozhodnutia ako už bolo uvedené nadobudli právoplatnosť, a preto ak žalobca tvrdí, že nebol dodržaný zákonný postup v priebehu uvedených konaní, nič mu nebránilo v týchto konaniach sa domáhať ich nápravy. Žalobca ani proti jednému z uvedených rozhodnutí však odvolanie nepodal. Je však nepochybné, že colný úrad použil zápisnicu o priebehu zabezpečenia zn. zo dňa 03.02.2017 ako jeden z podkladov, na základe ktorých rozhodol o uložení pokuty. Z predmetnej zápisnice pritom nevyplýva, že by bol žalobca pred podaním vysvetlenia poučený o práve odmietnuť podať vysvetlenie, preto bolo potrebné v konaní o priestupku hľadieť na tento dôkaz ako na nezákonne získaný dôkaz a neprihliadať naň. V tejto súvislosti však správny súd poukazuje na zápisnicu z ústneho pojednávania zo dňa 03.08.2017, v zmysle ktorej žalobca po náležitom poučení o možnosti odoprieť vysvetlenie uviedol, že lieh vyrobil pre svoju potrebu v malom množstve. Z predmetnej zápisnice tiež vyplýva, že žalobca sa vyjadruje ku skutočnostiam uvedeným v úradnom zázname o podozrení z porušenia daňových predpisov zn. zo dňa 17.07.2017, s ktorého obsahom bol oboznámený (viď strana 2 zápisnice o ústnom pojednávaní; č. l. 22 administratívneho spisu). Aj za vyššie uvedených okolností tak bez pochýb obstojí záver daňových orgánov o tom, že predmetný lieh vyrobil žalobca. 38. Na základe uvedených skutočností, ktoré vyplývajú z obsahu pripojených administratívnych spisov správny súd sa stotožňuje so záverom správnych orgánov, že skutkový stav v danej veci bol colným úradom dostatočne zistený a je zrejmé, že žalobca prechovával po domácky vyrobené zariadenie na výrobu liehu a vyrobil na ňom lieh v množstve, ktoré bolo u neho zistené dňa 03.02.2017 a ktorý bol uložený v sklenenom demižóne cca 8 až 9 litrov. 39. Námietky žalobcu, že v danom prípade neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty daného priestupku, považuje za neopodstatnené, pretože žalobca, tak ako to vyplýva z obsahu administratívnych spisov, ako aj z odôvodnenia správnych rozhodnutí pri prejednaní priestupku sám potvrdil, že vyrobil lieh pre vlastnú potrebu v malom množstve a má zato, že boli naplnené všetky zákonom požadované formálne aj materiálne znaky priestupku v zmysle už citovaného Bolo dostatočne preukázané, že žalobca protiprávnym konaním, ktoré spočívalo v nepovolenej výrobe liehu (objektívna stránka priestupku), ktoré bolo jeho vôľovým konaním so zámerom naplniť zamýšľaný skutok a to vyrobiť lieh na po domácky vyrobenom zariadení na výrobu liehu bez ohľadu na protiprávnosť takéhoto konania (subjektívna stránka priestupku), porušil záujem chránený zákonom, t.j. zákaz výroby liehu nepovoleným spôsobom a nepovolenou osobou (objekt priestupku). Námietka žalobcu, že v danom prípade nebol naplnený predovšetkým materiálny znak skutkovej podstaty daného priestupku, keďže jeho konanie nedosiahlo takú intenzitu ohrozenia alebo porušenia zákonom chráneného záujmu spoločnosti, aby bol zaň sankcionovaný, čo dáva do súvislosti s množstvom vyrobeného liehu v objeme 9 l, pričom poukazuje aj na výšku spotrebnej dane z predmetného nezákonne vyrobeného liehu, ktorá je 49,46 € je potrebné uviesť, že nestanovuje výšku úniku na spotrebnej dani, resp. množstvo vyrobeného liehu, ako znak skutkovej podstaty priestupku, ktorý je žalobcovi kladený za vinu. Zákonodarca týmto spôsobom chráni s ohľadom

na možné zdravotné riziká, okrem fiškálnych záujmov štátu aj záujem na ochrane života a zdravia potenciálnych konzumentov takto po domácky vyrobeného nelegálneho liehu, a možno konštatovať, že ide o zákonom intenzívne chránený spoločenský záujem. 40. Správny súd sa rovnako nestotožnil s námietkou žalobcu, týkajúcou sa aplikácie , čím chcel žalobca docieliť upustenie od potrestania. Totožnou námietkou sa už zaoberal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 27.04.2022 (v danom prípade sa zaoberal možnosťou upustenia od uloženia sankcie podľa o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ktorého závery správny súd aplikoval aj v tu súdenej veci. Ustanovenie umožňuje od uloženia sankcie v rozhodnutí o priestupku upustiť, pokiaľ k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. Upustiť od uloženia sankcie za priestupok podľa možno len vtedy, ak to alebo osobitný zákon (v danom prípade ) v príslušných sankčných ustanoveniach zo zákona nevylučuje, tzn. ak zákon stanovuje fakultatívnu sankciu. Tým, že v ustanovení je výslovne uvedené, že colný úrad uloží pokutu a nie je ustanovená možnosť vyjadrením „môže uložiť“, upustenie od uloženia sankcie podľa by neprichádzalo do úvahy. K obdobným záverom dospel Najvyšší správny súd tiež v rozsudku sp. zn. zo dňa 28.03.2022, bod 29. 41. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa neprimeranosti sankcie uloženej žalobcovi za spáchaný priestupok, a to konkrétne pokuty vo výške 3 319,- €, uvedenú pokutu žalobca označil za zjavne neprimeranú a porušujúcu princíp proporcionality, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že nezodpovedá povahe a závažnosti spáchaného priestupku. Povinnosť ústavne konformného výkladu v zmysle je tak podstatným interpretačným pravidlom, že sa týka každej aplikácie akéhokoľvek zákonného alebo podzákonného predpisu. Preto každý orgán verejnej moci musí pri výkone svojej právomoci vnímať aj ústavnoprávne súvislosti. V právnom štáte je neprípustné, aby orgány verejnej moci nezohľadňovali pri výklade a aplikácii zákonov. 42. Sankcia ukladaná za výrobu liehu musí odzrkadľovať význam chráneného spoločenského záujmu, t. j. v danom prípade záujem na ochrane života a zdravia a fiškálne záujmy štátu, ako aj mieru jeho ohrozenia, a to s prihliadnutím najmä na množstvo vyrobeného liehu. Žalobca vyrobil lieh v objeme 9 l, pričom výška dane pripadajúcej na množstvo vyrobeného liehu je 49,46 €, z ktorého dôvodu sa už na prvý pohľad javí pokuta (hoc uložená na dolnej hranici sadzby) vo výške 3 319,- € ako zjavne neprimeraná. 43. V predmetnom kontexte označuje správny súd ako kľúčovú skutočnosť, že po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného došlo k novelizácii ustanovenia tak, že colný úrad uloží pokutu vo výške dane pripadajúcej na množstvo vyrobeného liehu, najmenej však 100 eur za priestupok podľa odseku 1 písm. g), a takýto lieh zabezpečí, teda došlo k zníženiu dolnej hranice sadzby pokuty. Tento neskorší postoj zákonodarcu, ktorý novelizoval ustanovenie tak, že za rovnaký priestupok stanovuje pokutu vo výške dane pripadajúcej na množstvo vyrobeného liehu, najmenej však 100 eur potvrdzuje pochybnosti o primeranosti pokuty vo výške 3 319,- €. 44. Podľa právneho názoru vyjadrenom v rozsudku kasačného súdu sp. zn. zo dňa 17.12.2025 má správny súd zohľadniť legislatívne zmeny týkajúce sa danej veci a má ich posúdiť, či nie sú pre páchateľa priaznivejšie. Vzhľadom na uvedené správny súd uvádza, že v danom prípade ide o žalobu vo veciach správneho trestania. Ustanovenie S.s.p. dopĺňa dôvody, pri identifikácii, resp. zistení ktorých správny súd preskúmava napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie ultra petitum, teda mimo rozsahu a dôvodov vymedzených v správnej žalobe. Neviazanosť správneho súdu dôvodmi žaloby v zmysle S.s.p. znamená, že správny súd môže nad rámec žalobných bodov obsiahnutých v správnej žalobe prihliadať aj na dôvody vymedzené v až e). S odkazom na S.s.p. správny súd uvádza, že základnou zásadou trestného konania je aj právo na zmenu k lepšiemu pri normatívnych zmenách. Pre rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti žalovaného rozhodnutia, ale vzhľadom na materiálne poňatie ochrany poskytovanej správnym súdnictvom sa správny súd prikláňa k potrebe prihliadnutia na priaznivejšiu právnu zmenu pri súdnom prieskume napadnutého rozhodnutia žalovaného. Ak je teda v budúcnosti prijatá právna úprava, podľa ktorej by bolo možné sankcionovať miernejšie, resp. je v iných ohľadoch pre páchateľa priaznivejšia, prihliada sa práve na neskoršiu právnu úpravu. 45. Z napadnutého rozhodnutia pritom vyplýva, že žalobca bol uznaný vinným zo spáchania daňového priestupku podľa , ktorého sa dopustil tým, že ako fyzická osoba vyrobil alkoholický nápoj - lieh v množstve 9 l s objemovou koncentráciou alkoholu 53,85 %, ktorý bol u neho zistený dňa 03.02.2017 policajnou hliadkou OO PZ Plešivec pri preverení anonymného

oznámenia na adrese žalobcu. Významnou skutočnosťou je, že spotrebná daň pripadajúca na množstvo predmetného nezákonne vyrobeného liehu je 49,46 €. Na výšku spotrebnej dane je následne naviazaná aj výška pokuty, pričom najnižšia sadzba pokuty bola v čase ukladania sankcie upravená na sumu 3 319,- €. Podľa aktuálnej právnej úpravy je najnižšia sadzba pokuty 100,- €. Uvedená zmena je vzhľadom na množstvo žalobcom vyrobeného liehu nepochybne v prospech žalobcu. 46. Vzhľadom na novšiu priaznivejšiu úpravu pre žalobcu ako páchateľa musí správny súd na túto skutočnosť prihliadnuť ex lege. Ide o rešpektovanie princípov správneho trestania a aplikácie inštitútu nepravej retroaktivity, ktorá je prípustná, ak je v prospech páchateľa. Uvedené skutočnosti vyplývajú i z SR, ako i z príslušných medzinárodných dokumentov. Vzhľadom na to, že došlo v prípade spáchania priestupku podľa k zníženiu najnižšej sadzby pokuty, ktorá zmena sa týka aj prípadu žalobcu správny súd rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov riadiť sa vyššie uvedeným názorom správneho súdu. 47. Záverom sa správnemu súdu žiada dodať, že v tu súdenej veci nepostupoval podľa S.s.p., keďže „povinnosť postupu správneho súdu podľa sa vzťahuje na prípad, kedy sám správny súd zvažuje zohľadnenie vady, resp. postupu podľa a netýka sa prípadu, ak zohľadnenie vady, resp. postupu podľa pre správny súd vyplýva z kasačného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.09.2025, bod 19). Na zmenu zákona v prospech páchateľa priestupku v tu súdenej veci poukázal kasačný súd v zrušujúcom rozsudkom sp. zn. zo dňa 17.12.2025.

V.

Záver

48. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba je dôvodná, a preto podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 49. O trovách konania vrátene trov kasačných konaní rozhodol správny súd podľa § 167 a § 467 ods. 3 S.s.p., tak, že vo výsledku úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania vrátane trov kasačných konaní, o výške ktorých rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. 50. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.