Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19C-68-2022.pdf
PDF · 254.17 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/68/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. et Mgr. Michalou Lunterovou Švandovou, v spore žalobkyne A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt obec C., D. E., v konaní zast. JUDr. Ivanou Gajdošíkovou, advokátkou, so sídlom Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen, proti žalovanému F. B., XX. XX. XXXX, trvalý pobyt D. XXXX/XX, C., okres E., v konaní zast. JUDr. Gabrielou Trnkovou, advokátkou, so sídlom Námestie SNP 75/26, 960 01 Zvolen, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
r o z h o d o l :
I. Zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného: 1. hnuteľné veci, ktoré tvoria vybavenie domácnosti, a to:
- stoličky v počte 4 ks;
- stôl v detskej izbe;
- stôl pri krbe;
- sedačku.
2. ostatné hnuteľné veci, a to:
- motorku továrenskej značky Suzuki VL 800, EČV E.;
- motorové vozidlo továrenskej značky Citroën Jumper, EČV E.. 3. obchodný podiel obchodnej spoločnosti NOVADOM s.r.o., IČO 50 688 928, so sídlom Osloboditeľov 2679/96, 962 21 Lieskovec.
II. Zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne: 1. hnuteľné veci, ktoré tvoria vybavenie domácnosti, a to:
- biele komody v počte 3 kusy. 2. ostatné hnuteľné veci, a to:
- motorové vozidlo továrenskej značky Škoda Fabia, EČV E..
III. Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného na úhradu zostatok nesplateného úveru v G. G., H. zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. 05. 2014.
IV. Žalovaný je povinný žalobkyni na vyrovnanie podielu uhradiť sumu vo výške 14.230,24 Eur, a to v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V. Súd žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 21. 10. 2022 v spojení s podaním doručeným súdu dňa 09. 12. 2022 a dňa 17. 04. 2023 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“), ktoré vzniklo uzatvorením manželstva dňa 27. 07. 2012 a zaniklo rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 19P/13/2019 zo dňa 28. 10. 2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 10. 2019. Žalobkyňa pritom v rámci konania nežiadala vyporiadať žiadne nehnuteľnosti, keď ako sama uviedla do BSM nenadobudli so žalovaným za trvania manželstva žiadne nehnuteľnosti, žiadala však vyporiadať hnuteľné veci, a to vybavenie domácnosti, osobné motorové vozidlo Škoda Fabia, EČV E. XXX I. v užívaní žalobkyne, motorku G. J. E. XXX K. v užívaní žalovaného, motorové vozidlo I. K. J. E. XXX K. v užívaní žalovaného a osobné motorové vozidlo L. F. J. E. XXX K. v užívaní žalovaného. Žalobkyňa tiež žiadala vyporiadať úvery a pôžičky, ktoré počas trvania manželstva prevzali, a to úver vo výške 30.000,00 Eur na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 5056876549 v G. G., H., úver vo výške 10.500,00 Eur na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 403760522 v G. G., H., úver vo výške 6.000,00 Eur na základe Zmluvy o poskytnutí podpory č. 611/1693/1997 cez Štátny fond rozvoja bývania a úver vo výške 3.000,00 Eur Zmluvy o splátkovom úvere č. 5032724444 v Slovenskej sporiteľni, a.s. Podľa tvrdení žalobkyne bola časť týchto finančných prostriedkov použitá na rekonštrukciu nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a to na stavebné úpravy vykonané v záhrade (kameň, chodníky, dlažba), prestavbu hospodárskej budovy na garáž, vyhotovenie stierok v dome, sadrokartónu, mramoru pri krbe, podláh a svetiel a na stavebné úpravy na vytvorenie prechodu z garáže do domu. Tiež na vyplatenie úveru vo výške 4.584,31 Eur poskytnutého žalovanému Štátnym fondom rozvoja bývania zo Zmluvy o poskytnutí podpory č. 611/1693/1997. Zároveň, na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 0402869470 zo dňa 28. 04. 2006 bol bratovi žalovaného poskytnutý úver v celkovej výške 300.000,00 Sk, ktorý bol zabezpečený záložným právom v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. k nehnuteľnostiam zapísaným na Okresnom úrade vo Zvolene na LV č. XXX – rodinný dom, pričom z dôvodu, že brat žalovaného nebol schopný úver splácať prevzal tento úver samotný žalovaný. Na splatenie úveru použil žalovaný dňa 30. 06. 2014 sumu 6.487,83 Eur z úveru poskytnutého žalobkyni a žalovanému ako manželom na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 403760522 a na vyporiadanie sa medzi bratom žalovaného a žalovaným daroval brat žalovaného žalovanému na základe Darovacej zmluvy zo dňa 13. 09. 2012 nehnuteľnosti zaťažené záložným právom, pričom tieto boli v čase prevodu ohodnotené znaleckým posudkom na hodnotu 43.300,00 Eur. Žalovaný za svojho brata tiež uhradil sumu 3.000,00 Eur z finančných prostriedkov z úveru poskytnuté žalobkyni a žalovanému ako manželom na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 5032724444. Žalobkyňa tiež uviedla, že na základe Dohody o spôsobe zaplatenia odplaty zo dňa 25. 04. 2014 previedla členský podiel v Stavebnom bytovom družstve na p. F. M., cena odplaty predstavovala sumu 50.000,00 Eur, pričom túto sumu žalobkyňa nadobudla pred uzatvorením manželstva so žalovaným a zo zvyšku týchto finančných prostriedkov vo výške 20.000,00 Eur po uzatvorení manželstva manželia kúpili dve osobné motorové vozidlá, D. E. EČV E. XXX I. a B. N. a žalobkyňa uhradila vybavenie spoločnej domácnosti (vstavané skrine, botník, zariadenie detskej izby). Žalobkyňa počas trvania manželstva podľa svojich tvrdení dostala od svojho otca sumu 8.000,00 Eur, z ktorej bol postavený malý záhradný domček na pozemku žalovaného, pričom v tomto domčeku po istý čas žil otec žalobkyne. Investíciou žalobkyne bola podľa jej tvrdení zvýšená hodnota nehnuteľnosti žalovaného, pričom sa jedná o stavbu, ktorá nie je zapásaná v katastri nehnuteľností, ale je súčasťou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX. Ako spôsob vyporiadania BSM žalobkyňa navrhla, aby do jej výlučného vlastníctva bolo prikázané vybavenie domácnosti, ktoré je v jej dispozícii a tiež osobné motorové vozidlo Škoda Fabia a aby do výlučného vlastníctva žalovaného bolo prikázané vybavenie domácnosti, ktoré je v jeho dispozícii, motorka Suzuki, motorové vozidlo Citroen Dukato a osobné motorové vozidlo VW Passat, aby žalovaný prebral povinnosť uhradiť zostatky úverov poskytnutých na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 5056876549 a Zmluvy o splátkovom úvere č. 5032724444. Žalobkyňa zároveň žiadala, aby na úplné vyrovnanie podielov žalovaný jej uhradil sumu, ktorá bude určená v rámci konania po vykonanom dokazovaní. Pokiaľ ide o vybavenie domácnosti, ktoré
je v držaní žalobkyne, táto uviedla, že sa jedná o nasledovné veci: 1. komoda biela v zostatkovej hodnote 100,00 Eur, 2. poličky na stenu v zostatkovej hodnote 50,00 Eur, 3. skriňa do detskej izby v zostatkovej hodnote 200,00 Eur, 4. skriňa v zostatkovej hodnote 80,00 Eur, 5. pračka v zostatkovej hodnote 80,00 Eur, 6. chladnička v zostatkovej hodnote 80,00 Eur, 7. sporák v zostatkovej hodnote 80,00 Eur, 8. – 10. biela komoda 3 ks v zostatkovej hodnote spolu 300,00 Eur. Pokiaľ ide o vybavenie domácnosti, ktoré je v držaní žalovaného, žalobkyňa uviedla, že sa jedná o nasledovné veci: 1. vstavaná skriňa v zostatkovej hodnote 700,00 Eur, 2. manželská posteľ v zostatkovej hodnote 100,00 Eur, 3. stôl a kreslo v zostatkovej hodnote 80,00 Eur, 4. stoličky 4 ks v zostatkovej hodnote spolu 100,00 Eur, 5. komoda hnedá v zostatkovej hodnote 50,00 Eur, 6. koberec do detskej izby v zostatkovej hodnote 40,00 Eur, 7. stôl pri krbe v zostatkovej hodnote 60,00 Eur, 8. sedacia súprava v zostatkovej hodnote 170,00 Eur a 9. komoda ku krbu v zostatkovej hodnote 40,00 Eur.
2. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobkyňa k žalobe a následnému podaniu pripojila listinné dôkazy, a to Osvedčenie o evidencii motorového vozidla Škoda Fabia (č. l. 30 súdneho spisu, Geometrický plán (č. l. 31 súdneho spisu), Oznámenie k ohláseniu drobnej stavby (č. l. 33 súdneho spisu), nákres domčeka (č. l. 34 súdneho spisu), Kópiu katastrálnej mapy (č. l. 35 súdneho spisu), Darovaciu zmluvu (č. l. 36 súdneho spisu), Zmluvu o splátkovom úvere č. 5032724444 (č. l. 38 súdneho spisu), Zmluvu o poskytnutí podpory (č. l. 42 a 45 súdneho spisu) a Zmluvu o splátkovom úvere č. 5056876549 (č. l. 48 súdneho spisu). Žalobkyňa zároveň žiadala súd, aby tento zabezpečil prostredníctvom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Okresného dopravného inšpektorátu výpis vozidiel, ktorých je žalovaný držiteľom a majiteľom vrátane osvedčení o evidencii, a aby súd od Slovenskej sporiteľne, a.s. vyžiadal Zmluvu o splátkovom úvere č. 403760522 a aby vo všetkých úveroch súd vyžiadal od Slovenskej sporiteľne a.s. a od Štátneho fondu rozvoja bývania výšky zostatkov úverov ku dňu rozvodu manželstva.
3. K podaniam žalobkyne sa svojim podaním doručeným súdu dňa 21. 04. 2023 a jeho doplnením doručeným súdu dňa 23. 04. 2023 vyjadril žalovaný tak, že tvrdil, že niet hnuteľných vecí tvoriacich vybavenie domácnosti, v ktorej spolu žili strany sporu, ktoré by bolo podľa názoru žalovaného potrebné vyporiadavať, keď žalobkyňa sa nasťahovala do domácnosti žalovaného, ktorá bola v čase jej príchodu kompletne zariadená a vybavená s výnimkou detskej izby spoločného syna. Žalovaný zároveň uviedol, že žalobkyňa mala po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti možnosť vziať si všetko, čo stany sporu nadobudli počas manželstva, pričom si vzala botník a zariadenie detskej izby pozostávajúce zo skrine, policovej skrine a poličky na stenu pod TV), pričom sa jednalo o veci, ktoré boli nadobudnuté z výlučných finančných prostriedkov žalobkyne a teda do vyporiadavaného BSM nepatria. Okrem uvedeného v domácnosti ostala jedna vstavaná skriňa v chodbe, ktorú nechala vyhotoviť a zaplatila žalobkyňa zo svojich výlučných finančných prostriedkov, pričom túto žalovaný považuje za výlučný majetok žalobkyne nepatriaci do BSM, ktorý si po dohode so žalovaným môže žalobkyňa prísť vziať. K osobnému motorovému vozidlu Škoda Fabia EČV E. XXX I. žalovaný uviedol, že toto bolo nadobudnuté za trvania manželstva a samotnou žalobkyňou bolo predané za sumu 8.000,00 Eur, ktoré si žalobkyňa ponechala, preto je podľa tvrdení žalovaného vylúčené, aby toto vozidlo v čase podania žaloby užívala žalobkyňa (vozidlo bolo podľa tvrdení žalovaného predané v roku 2015 alebo 2016) a zároveň, ku dňu rozvodu manželstva vozidlo nebolo v majetku manželov, a teda nebolo súčasťou BSM. Okrem tohto osobného motorového vozidla Škoda Fabia EČV E. XXX I. nadobudla žalobkyňa počas manželstva aj ďalšie motorové vozidlo značky Škoda Fabia ktorého EČV ani hodnotu žalovaný nepozná, ktoré žalobkyňa dodnes užíva. Pokiaľ ide o motorku Suzuki, túto žalovaný nadobudol počas trvania manželstva v roku 2019 za sumu 4.000,00 Eur a toho času ju žalovaný využíva, jej aktuálna hodnota je podľa žalovaného 5.000,00 Eur. K motorovému vozidlu Citroen Dukato žalovaný uviedol, že takéto motorové vozidlo nikdy nevlastnil, vlastní motorové vozidlo I. O. J. E. XXX K., ktoré nadobudol v roku 2018 za 500,00 Eur a dodnes ho užíva, pričom toto bolo v čase rozvodu v nepojazdnom stave s hodnotou dnes približne 900,00 Eur. K osobnému vozidlu VW Passat žalovaný uviedol, že toto vozidlo vlastní, jeho aktuálna hodnota je 1.700,00 Eur, pričom toto nepatrí do BSM a je výlučným majetkom žalovaného, keď žalovaný pred uzatvorením manželstva vlastnil iný VW Passat (r. v. 1997), ktorý počas manželstva predal za sumu 1.700,00 Eur a ako náhradu si zabezpečil L. F. J. E. XXX K.
ktorý užíva dodnes, jednalo sa tak podľa tvrdení žalovaného o dvojitý transformáciu výlučného majetku žalovaného, z výlučného osobného motorového vozidla na výlučné finančné prostriedky a následne z týchto prostriedkov na iné výlučné osobné motorové vozidlo. K úverom a pôžičkám žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o splácanie úveru v G. G. vo výške 30.000,00 Eur (zmluva č. 5056876549) pre účely vyporiadania je potrebné uviesť, že keď tento úver zobrali, boli z neho vyplatené dlžoby brata žalovaného s dohodou, že splátka úveru bude strhávaná z účtu žalovaného ale v jej výške bude matka žalovaného a jeho brat hradiť náklady bývania, nakoľko domácnosť žalovaného a jeho matky mali spoločné merače energií a spoločné SIPO. Úhrady nákladov pritom prebiehali podľa tvrdení žalovaného tak, že domácnosť matky žalovaného hradila náklady v jednej polovici a domácnosť žalovaného hradila náklady v jednej polovici a od počiatku splácania úveru domácnosť žalovaného neplatila žiadne náklady bývania, pričom sa jedná o skutočnosť podľa tvrdení žalovaného žalobkyni dobre známu. Žalovaný zároveň uviedol, že spoludlžníkmi sú obe strany sporu, došlo ním k vyplateniu zostatkov úverov, ktoré spomínala žalobkyňa a žalovaný nevedel v čase podania vyjadrenia preukázať, že týmto úverom došlo k refinancovaniu starších úverov a pôžičiek, nakoľko úverovou zmluvou nedisponoval. Žalovaný tiež uviedol, že i napriek tomu, že sa jednalo o úver na bývanie, nikdy z neho neboli vykonávané žiadne stavebné úpravy tak, ako to tvrdila žalobkyňa, na drobné stavené úpravy nehnuteľnosti žalovaný počas manželstva mohol minúť max. okolo 700,00 Eur z vlastného príjmu, nakoľko kupoval len materiál a všetky práce vykonával sám. Záhrada, kameň, chodníky, dlažba neboli robené z úveru, k prestavbe garáže z hospodárskej budovy a stavebným úpravám na vytvorenie prechodu z garáže do domu žalovaný uviedol, že hospodársku budovu nikdy nemal. Garáž sa vytvorila zbúraním jednej priečky, ktorá bola súčasťou domu, vystierkovaním tejto miestnosti a osadením prechodových dverí. Stierky v dome, sadrokartón, mramor pri krbe, podlahy a svetlá žalovaný uviedol, že žiadne takéto rozsiahle práce na dome nerobili, stierkovala sa detská izba pre syna, podlaha a svetlo a použilo sa 11 m2 sadrokartónu, pokiaľ ide o mramor nejedná sa o mramor ale o dlažbu so vzorom mramoru okolo kozuba. K úveru v G. G., H. vo výške 10.500,00 Eur (zmluva č. 403760522) žalovaný uviedol, že úverovým dlžníkom by mal byť len on, jednalo sa o spotrebný úver, pričom tento bol vyplatený iným úverom, a teda ku dňu rozvodu manželstva neexistoval. Pokiaľ ide o použitie úveru, bol ním vyplatený dlh brata žalovaného a exekúcia žalobkyne. K pôžičke zo Štátneho fondu rozvoja bývania vo výške 6.000,00 Eur (zmluva č. 611/1693/1997) žalovaný uviedol, že sa jedná o pôžičku, ktorú si vzal žalovaný v roku 1997, teda pred vznikom BSM a tiež uviedol, že bola vyplatená za trvania manželstva iným úverom, podľa jeho vedomostí úverom zml. č. 5056876549. K úveru v G. G., H. vo výške 3.000,00 Eur (zmluva č. 5032724444) žalovaný uviedol, že tento bol vzatý z dôvodov uvádzaných žalobkyňou, nevie však uviesť jeho zostatok ku dňu rozvodu manželstva, nakoľko tento úver k tomuto dňu neexistoval, bol vyplatený skôr, a to úverom zml. č. 5056876549. K výlučným finančným prostriedkom žalobkyne vo výške 20.000,00 Eur žalovaný uviedol, že Opel Zafira bol zakúpený za cca. 6.000,00 Eur, Škoda Fabia za viac ako 10.000,00 Eur a zariadenie ktoré žalobkyňa menuje stálo niekoľko tisíc Eur. Žalovaný tiež uviedol, že žalobkyňa si hradila niekoľko zahraničných dovoleniek (3 x v Egypte a 1 x v Bulharsku). Žalobkyňou tvrdené investície z jej výlučných prostriedkov v kombinácii s vedomosťou žalovaného o míňaní vlastných peňazí žalobkyne podľa žalovaného prevyšujú 20.000,00 Eur. Žalovaný výslovne poprel, že by nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve boli zhodnotené výlučnými finančnými prostriedkami z daru otca žalobkyne tak, ako to táto uviedla, keď základný domček na pozemku žalovaného bol postavený pre potreby otca žalobkyne, ale jeho výstavbu nefinancovala žalobkyňa, otec žalobkyne dal priamo žalovanému 5.000,00 Eur. Žalovaný na záver svojho vyjadrenia uviedol, že žalobkyňa nadmerne míňala finančné prostriedky, po narodení o syna sa o neho riadne starala tak v rámci materskej i rodičovskej dovolenky čo sa pri vyporiadaní zohľadňuje, akonáhle syn dovŕšil vek pre nástup do predškolského zariadenia žalobkyňa nechcela nastúpiť do zamestnania a ostala doma so synom, pričom v tomto období nemala nárok na žiadnu dávku a bola bez príjmu, a to až do veku 6. rokov dieťaťa. Žalovaný v zmysle ním uvedených skutkových okolností navrhol, aby súd vyporiadal BSM tak, že by osobné motorové vozidlá a motorku prikázal do vlastníctva strán sporu tak, ako ich v súčasnosti užívajú, úver v G. G., H. dospláca žalovaný do úplného zaplatenia, pričom k výške výplaty a k vyrovnaciemu podielu a žalovaný vyjadriť nevedel.
4. K podaniu žalovaný na preukázanie svojich skutkových tvrdení pripojil listinné dôkazy, a to Osvedčenie o evidencii motorky Suzuki (č. l. 115 súdneho spisu), inzeráty zo stránky Bazoš.sk (č. l. 116 súdneho spisu), Osvedčenie o evidencii motorového vozidla Citroen Jumper (č. l. 117rub súdneho spisu), inzerát zo stránky Autobazár.EU (č. l. 118rub súdneho spisu), Osvedčenie o evidencii motorového vozidla VW Passat (č. l. 120rub súdneho spisu), inzeráty zo stránky autobazar.sk (č. l. 121rub súdneho spisu), kúpnopredajnú zmluvu (č. l. 124 súdneho spisu), žiadosť o vystavenie potvrdenia (č. l. 124rub súdneho spisu) a Potvrdenie (č. l. 131 súdneho spisu). Žalovaný tiež navrhol vykonať vypočutie svedkov, a to jeho matky a jeho brata a tiež navrhol, aby súd od žalovanej vyžiadal predloženie úverových zmlúv, ktorými podľa tvrdení žalovaného žalobkyňa disponuje. Žalovaný tiež vyžiadal, aby súd vykonal lustráciu exekúcie žalobkyne a aby žalobkyňa zdokladovala existenciu a výšku vlastných finančných prostriedkov ku dňu vzniku manželstva so žalovaným a tiež míňanie týchto prostriedkov.
5. Vo svojej replike, doručenej súdu dňa 06. 09. 2023 sa vyjadrila žalobkyňa tak, že podľa jej názoru existovali hnuteľné veci, ktoré tvorili spoločnú domácnosť sporových strán, a to práve v takom rozsahu, ako nimi každý z nich disponuje a z dôvodu úplnosti vyporiadania žalobkyňa tieto uviedla. K motorke Suzuki, motorovému vozidlu Citroen Dukato a tiež osobnému motorovému vozidlu VW Passat žalobkyňa uviedla, že podľa vyjadrenia žalovaného má táto hodnotu 5.000,00 Eur, pričom žalobkyňa nemá odborné znalosti na stanovenie hodnoty motorky, nepozná jej technický stav a preto požaduje, aby hodnotu dopravných prostriedkov stanovil znalec, resp. aby k nej bolo vypracované odborné vyjadrenie. K úverom žalobkyňa uviedla nasledovné. Splátky úveru zo zmluvy č. 5056876549 mali podľa tvrdení žalovaného byť kompenzované úhradami matky a brata žalovaného v prospech nákladov na bývanie, s čím žalobkyňa nesúhlasí, keď splátka úveru bola podstatne vyššia ako náklady na bývanie a žalovaný kryl dlhy svojho brata z BSM bez akéhokoľvek právneho dôvodu. K úveru zo zmluvy č. 403760522 žalobkyňa uviedla, že žalovaný potvrdil jej tvrdenia, úver bol zobratý bez jej vedomia a peniaze ním získané neboli použité na potreby manželova a nekryli náklady a ani nevytvárali BSM. Pokiaľ ide o finančné prostriedky zo Štátneho fondu rozvoja bývania, žalobkyňa zopakovala, že tieto minul výlučne žalovaný sám, boli splácané počas trvania manželstva a masy peňazí BSM. Prostriedky z úveru č. 5032724444 žalobkyňa predloží súdu doklady preukazujúce prevzatie tohto úveru. K finančným prostriedkom, vo výške 8.000,00 Eur a k tvrdeniam žalovaného žalobkyňa zopakovala, že sa jednalo o prostriedky, ktoré zhodnotili nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalovaného. K replike žalobkyňa nepreložila žiadne listinné dôkazy, avšak navrhla v nej, aby hodnotu dopravných prostriedkov stanovil znalec, resp. aby táto hodnota bola stanovená odborným vyjadrením.
6. Odborné vyjadrenie k hodnote hnuteľných vecí, a to dopravných prostriedkov, bolo vypracované znalcom P. Q. R. a je žurnalizované v súdnom spise na č. l. 190. K odbornému vyjadreniu znalca sa vyjadril žalovaný svojim podaním doručeným súdu dňa 03. 02. 2024 tak, že so všeobecnou hodnotou vozidiel tak, ako ich ustanovil znalec súhlasí aj keď sa s hodnotou motocykla nestotožňuje. Žalobkyňa sa k odbornému vyjadreniu znalca vyjadrila vo svojom podaní doručenom súdu dňa 19. 02. 2024 tak, že nenamieta hodnoty motorky Suzuki, motorového vozidla Citroen Dukato ani osobného motorového vozidla VW Passat tak, ako boli stanovené v odbornom vyjadrení, zároveň poukázala na to, že napriek tomu, že znalec uviedol, že pro stanovení hodnoty majetku, ktorý je predmetom vyporiadania BSM sa vychádza z technického stavu majetku ku dňu zániku BSM ale z hodnôt ku dňu vyporiadania, stanovil znalec cenu ku dňu zániku BSM, čím sa nevyporiadal s prípadnou zmenou hodnoty ku dňu vypracovania posudku.
7. Vo svojom nasledovnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 03. 03. 2024 žalovaný uviedol, že nemá vedomosť o predaji žiadnej položky masy BSM po rozvode. Ku vnosom z BSM do výlučného vlastníctva jedného z manželov žalovaný uviedol, že investície finančných prostriedkov patriacich do BSM do výlučného majetku žalovaného mohli byť vo výške 700,0 Eur, čo boli platby za stavebný materiál k prácam okolo domu, pričom žalovaný zopakoval svoje predchádzajúce tvrdenia o tom, že dom bol stavebne dokončený a plne zariadený v čase uzatvorenia manželstva. K položkám, ktoré sporové strany žiadajú vyporiadať žalovaný uviedol, že sa jedná o osobné motorové vozidlo Škoda Fabia, ktoré
je u žalobkyne a ktoré žalovaný navrhuje jej aj prikázať, Motocykel Suzuki a nákladné vozidlo Citroen Jumper ktoré je u žalovaného a ktoré žalovaný navrhuje jemu aj prikázať, 4 ks stoličiek ktoré sú u žalovaného a tento ich navrhuje prikázať žalobkyni a úver s G. G., H. o zostatku 24.806,10 Eur, ktorý prevezme žalovaný Ostatné položky, a to osobné motorové vozidlo L. F. J. E. XXX R., poličky na stenu a skriňa do detskej izby, práčka a chladnička, sporák, vstavaná skriňa, manželská posteľ, stôl a stôl pri kozube, koberec v detskej izbe a sedacia súprava podľa tvrdení žalovaného masu BSM netvoria, keď sú vo výlučnom vlastníctve niektorého z bývalých manželov.
8. Žalovaný k svojmu vyjadreniu pripojil listinné dôkazy, a to inzeráty zo stránky Autobazar.EU (č. l. 275 súdneho spisu).
9. Žalobkyňa, v podaní doručenom súdu dňa 18. 03. 2024 uviedla, že na výlučný majetok žalovaného bolo z masy BSM použitých 4.584,31 Eur na základe Zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru zo dňa 27. 08. 1997. Na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 0403760522 zo dňa 24. 02. 2009 na výlučný majetok žalovaného bolo z masy BSM použitých 11.432,88 Eur, ktorý bola uhradená splátkami počas manželstva vo výške 5.070,88 Eur a z poskytnutého úveru vo výške 6.362,00 Eur. Na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 5032724444 prevzal žalovaný úver vo výške 3.000,00 Eur, úver bol vyplatený počas manželstva v celkovej výške 4.568,40 Eur z prostriedkov úveru č. 5056876549 a na výlučný majetok žalovaného tak bolo z masy BSM použitých 4.568,40 Eur. Na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 5056876549 prevzali sporové strany úver vo výške 30.000,00 Eur, tento bol poskytnutý na splnenie predchádzajúcich úverov a zvyšok prostriedkov bol použitý na stavebné úpravy nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Počas manželstva tak bolo na splatenie úveru hradených zo spoločných prostriedkov BSM 21.116,02 Eur a ku dňu 28. 10. 2019 zostatok úveru predstavoval hodnotu 24.806,10 Eur, čo je zostatok, ktorý by mal prevziať žalovaný. Žalobkyňa nad rámce doposiaľ tvrdených skutkových okolností uviedla, že žalovaný je spoločníkom a konateľom spoločnosti NOVADOM s.r.o. s vkladom základného imania vo výške 5.000,00 Eur, pričom táto spoločnosť bola založená a vznikla dňa 25. 01.2017, teda počas trvania manželstva. K darovanej sume 8.000,00 Eur žalobkyňa uviedla, že sa ňou z výlučných prostriedkov žalobkyne zhodnotil výlučne majetok žalovaného.
10. Žalobkyňa k svojmu vyjadreniu pripojila listinné dôkazy, a to Ohlásenie drobnej stavby (č. l. 292 súdneho spisu), Čestné prehlásenie (č. l. 293 súdneho spisu) a Výpis z Obchodného registra (č. l. 294 súdneho spisu).
11. Vo svojom vyjadrení, doručenom súdu dňa 15. 04. 2024 žalovaný zotrval na svojej argumentácii, že v dôsledku transformácie výlučných finančných prostriedkov žalovaného utŕžených za predaj starého auta spred manželstva na osobné motorové vozidlo L. F. J. E. XXX R. nemožno toto vyporadúvať ako BSM pretože sa jedná o výlučný majetok žalovaného. Ku vstavanej skrini žalovaný uviedol, že túto nemožno považovať za vnos žalobkyne do oddeleného majetku žalovaného a žiadal, aby súd túto položku z vyporiadania BSM vylúčil a aby nevykonával pri tejto položke ďalšie dokazovanie. Ku dvom hnedým komodám pri kozube v dome žalovaného žalovaný uviedol, že prikladá ich fotografie a ich hodnotu odhaduje na celkom 20,00 Eur (10,00 Eur za každú), žalovaný teda nesúhlasil s hodnotou 50,00 Eur za každú z nich, lebo to je hodnota, ktorá nezodpovedá ich reálnej hodnote a stavu. K obchodnému podielu žalovaného v spoločnosti NOVADOM s. r. o. žalovaný uviedol, že nesúhlasí so žalobkyňou navrhovanou hodnotou tejto položky vo výške 5.000,00 Eur ktorá by sa mala pri vyporiadaní zohľadňovať, nakoľko sa nejedná o sumu zodpovedajúcu jej reálnej hodnote, keď pri ohodnotení obchodného podielu spoločnosti nemožno vychádzať z výšky základného imania, nakoľko základné imanie nebolo splatené v tejto výške, ale len vo výške 500,00 Eur a zároveň vlastné imanie spoločnosti je záporné a spoločnosť je niekoľko rokov po sebe v state. Žalovaný tiež poukázal na to, že z vyjadrenia odborne spôsobilej osoby vyplýva, že spoločnosť má pohľadávku za upísané základné imanie vo výške 4.500,00 Eur čo znamená, že nebolo splatené v tejto výške ale len vo výške 500,00 Eur. Na základe uvedeného žalovaný navrhuje pri vyporiadavaní vychádzať práve z hodnoty obchodného podielu vo výške 500,00 Eur. Vnos spoločných finančných prostriedkov vo výške 700,00 Eur z BSM do oddeleného majetku žalovaného v podobe platieb za stavený materiál k prácam okolo domu, žalovaný nevie určiť presné dátumy týchto vnosov a nemá o tom ani žiadne dôkazy. Vnos spoločných finančných prostriedkov BSM
na splácanie výlučného úveru žalovaného spred manželstva žalovaný uviedol, že počas trvania manželstva za obdobie od augusta 2012 do júna 2014 bolo uhradených 23 splátok po 31,93 Eur, teda suma 734,39 Eur. Suma vo výške 4.584,31 Eur ktorou bol úver predčasne splatený je zohľadnená už v úvere, preto nie je možné, ju samostatne zohľadňovať pri výpočtoch ako to navrhla žalobkyňa. Úver bol ku dňu zániku manželstva úplne splatený. Vnos spoločných finančných prostriedkov BSM na splácanie výlučného úveru žalovaného spred manželstva (zml. č. 0403760522) žalovaný uviedol, že počas trvania manželstva za obdobie od augusta 2012 do júna 2014 bolo na tento úver uhradených 23 splátok po 3.328,56 Eur. Žalovaný uviedol, že suma vo výške 6.326,00 Eur je už zohľadnená pri výpočte ako to navrhuje žalobkyňa a úver bol ku dňu zániku manželstva úplne splatený. Pokiaľ ide o výlučný úver žalovaného (zml. č. 5032724444 podľa vyjadrenia žalovaného bol tento úver braný za trvania manželstva, načerpané finančné prostriedky tvorili masu BSM, pričom sa jednalo o prostriedky, o ktorých použití mala žalobkyňa vedomosť, na základe čoho nie je možné aby súd vyporadúval splácanie tohto úveru v zmysle zásady, že žalovaný je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok, pretože finančnými prostriedkami získaným úverom nenadobudol žiadnu majetkovú hodnotu a finančné prostriedky boli použité na účel o ktorom vedela aj žalobkyňa, úver tiež ku dňu zániku manželstva neexistoval a bol úplne splatený. Spoločný úver strán sporu (zml. č. 5056876549) je úverom splácaným výlučne z bankového účtu žalovaného a žalobkyňa naň nijako neprispieval, žalovaný takto uhradil splátky od novembra 2019 do marca 2024 celkom 53 mesiacov, v celkovej sume 6.785,80 Eur a aktuálne nesplatená suma úveru je 19.826,00 Eur. Žalovaný uviedol, že je ochotný prevziať splácanie úveru s tým, že žalobkyňa je povinná v jeho prospech uhradiť polovicu nesplatenej časti úveru ku dňu vyporiadania ako aj polovicu splátok uhradených výlučne žalovaným po rozvode manželstva, prípadne polovicu nesplatenej časti úveru podľa potvrdenia banky zo dňa 21. 04. 2023 ku dňu rozvodu, strán sporu teda ku dňu 28. 10. 2019. K použitiu týchto finančných prostriedkov žalovaný uviedol, že vie uviesť len čiastočné informácie, o vyplácaní záväzkov, a to nasledovne: dňa 02. 07. 2014 predčasné splatenie úveru po položkou č. 25 vo výške 4.584,31 Eur (č. l. 98); predčasné splatenie úveru pod položkou č. 26 vo výške 2.441,44 Eur ; predčasné splatenie úveru pod položkou č. 26 vo výške 6.362,00 Eur a splatené boli aj dlžoby na dvoch kreditných kartách ale žalovaný nevie uviesť v akej výške. Žalovaný rozporoval tvrdenia žalobkyne o tom, že zvyšok úveru po vyplatení iných dlžôb bol použitý na stavebné úpravy domu žalovaného a zároveň uviedol, že žalobkyňa má tieto svoje tvrdenia preukázať riadnymi dôkazmi, keď žalovaný zotrváva na tom že v čase uzatvorenia manželstva so žalobkyňou bol jeho rodinný dom dokončený a robili sa tam už len drobné stavebné úpravy ktoré boli žalovaným približne vyčíslené na sumu 700,00 Eur a ktoré boli hradené priebežne a postupne ako sa vyskytli z bežne zarobených financií žalovaným. Žalovaný tiež uviedol, že finančné prostriedky, ktoré sa zvýšili po vyplatení dlžôb zvýšili, boli vyplatené na účet žalovaného a používané na bežnú spotrebu domácnosti. Pokiaľ ide o vnos výlučných prostriedkov žalobkyne vo výške 8.000,00 Eur do výlučného majetku žalovaného žalovaný rozporuje tvrdenia žalobkyne, že jej otec jej daroval uvedenú sumu a ona túto dala žalovanému, aby z nich postavil záhradný domček pre účely bývania otca žalobkyne. Žalovaný trvá na tom, že otec žalobkyne dal priamo žalovanému 5.000,00 Eur pre tento účel, žalobkyňa žalovanému nedala nič. Ak by aj bolo tvrdenie žalobkyne pravdivé, v tomto konaní nie je možné túto položku vyporadúvať ako vnos žalobkyne do oddeleného majetku žalovaného, lebo sa nejednalo o spoločné finančné prostriedky vynaložené na oddelený majetok žalovaného a ani výlučné finančné prostriedky žalobkyne použité na spoločný majetok strán sporu tak, ako to má na mysli § 150 Občianskeho zákonníka.
12. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalovaný k svojmu vyjadreniu pripojil listinné dôkazy, a to kúpno-predajnú zmluvu (č. l. 316 súdneho spisu), fotografie komody (č. l. 317 súdneho spisu), inzeráty zo stránky Bazoč.sk (č. l. 318 súdneho spisu), účtovnú závierku zostavenú k 31. 12. 2019 (č. l. 319rub súdneho spisu), účtovnú závierku zostavenú k 31. 12. 2020 (č. l. 322 súdneho spisu), účtovnú závierku zostavenú k 31. 12. 2021 (č. l. 324rub súdneho spisu), účtovnú závierku zostavenú k 31. 12. 2022 (č. l. 327 súdneho spisu) a výpis úveru na bývanie (č. l. 329rub súdneho spisu).
13. Vo svojom vyjadrení a doplnení dôkazov doručených súdu dňa 16. 04. 2024 žalobkyňa uviedla, že hnuteľné veci navrhuje vyporiadať podľa vyjadrení na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 26. 03. 2024.
Žalobkyňa uviedla, pokiaľ ide o Zmluvu o poskytnutí podpory do Štátneho fondu rozvoja bývania, že táto bola uzatvorená pred uzavretím manželstva, k 31. 12. 2013 bola výška nesplateného úveru 4.345,86 Eur, prostriedky poskytnuté z tohto úveru použil výlučne žalovaný podľa Zmluvy na prístavbu rodinného domu Lieskovec v jeho výlučnom vlastníctve. Počas manželstva bola na úhradu splátok tohto úveru z masy BSM použitá v roku 2012 suma 159,65 Eur, v roku 2013 suma 383,16 Eur a v roku 2014 suma 191,58 Eur. Celkovo bol úver vyplatený počas trvania manželstva dňa 26. 06. 2014 vo výške 4.584,31 Eur (zostatok istiny vo výške 4.345,86 Eur + 238,45 Eur), a to z prostriedkov poskytnutého úveru zo zmluvy č. 5056876549. Pokiaľ ide o zmluvu o splátkovom úvere č. 0403760522 prevzal žalovaný úver vo výške 10.500,00 Eur, počas manželstva bola z masy BSM uhradená suma v roku 2012 729,05 Eur, v roku 2013 suma 1.728,79 Eur a v roku 2014 suma 571,28 Eur. Úver bol vyplatený za trvania manželstva v celkovej výške 6.277,00 Eur, a to z prostriedkov poskytnutého ďalšieho úveru zo zml. č. 5056876549. na výlučný majetok žalovaného tak bolo z masy BSM použitých celkom 9.306,12 Eur.
14. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobkyňa k svojim vyjadreniam pripojila listinné dôkazy, a to Zmluvu o poskytnutí podpory (č. l. 361 súdneho spisu), Informáciu o stave úveru k 31. 12. 2013 (č. l. 364 súdneho spisu), Vyjadrenie Štátneho fondu rozvoja bývania (č. l. 365 súdneho spisu), Výpisy z účtu (č. l. 366 súdneho spisu), Zmluvu o splátkovom úvere č. 5056876549 (č. l. 38 8súdnehospisu), Výpis z úveru (č. l. 392 súdneho spisu) a informáciu o splátkach (č. l. 393 súdneho spisu), Darovaciu zmluvu (č. l. 401 súdneho spisu), Výpis z listu vlastníctva č. XXXX (č. l. 403 súdneho spisu), Výpisy z úveru (č. l. 404 súdneho spisu), platby úveru č. 5056876549 (č. l. 409 súdneho spisu), Výpisy z účtu (č. l. 413 súdneho spisu), Dohodu o spôsobe zaplatenia odplaty (č. l. 428 súdneho spisu), Výpisu z účtu (č. l. 429 súdneho spisu), Oznámenie k ohláseniu drobnej stavby (č. l. 430 súdneho spisu), technický výkres (č. l. 431 súdneho spisu), kópiu katastrálnej mapy (č. l. 432 súdneho spisu), geometrický plán (č. l. 433 súdneho spisu), výkaz výmer (č. l. 434 súdneho spisu), čestné prehlásenie (č. l. 435 súdneho spisu), potvrdenie o hotovostnom výbere (č. l. 436 súdneho spisu) výpisy z úveru (č. l. 437 súdneho spisu), platby STARS/hazardné hry (č. l. 442 súdneho spisu), Zmluvu o splátkovom úvere č. 0403760522 (č. l. 454 súdneho spisu), Zmluvu o splátkovom úvere č. 0403760522 (č. l. 455 súdneho spisu), Zmluvu o splátkovom úvere č. 0403760522 (č. l. 456 súdneho spisu), Odpoveď na lustráciu v bankách (č. l. 457 súdneho spisu), Zmluvu o splátkovom úvere č. 5056876549 (č. l. 458 súdneho spisu), Žiadosť o predčasné splatenie úveru alebo jeho časti mimoriadnou splátkou (č. l. 466 súdneho spisu), Príkaz na úhradu (č. l. 467 súdneho spisu), Čestné prehlásenie (č. l. 468 súdneho spisu), Zmluvu o splátkovom úvere č. 5032724444 (č. l. 469 súdneho spisu), Výpis z úveru (č. l. 473 súdneho spisu), prehľad platieb (č. l. 476 súdneho spisu) a Výpisy z úveru (č. l. 479 súdneho spisu).
15. K podaniu a predloženým dôkazom sa svojim vyjadrením doručeným súdu dňa 09. 05. 2024 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že so žalobkyňou sa zhodli na tom, že v prospech úveru Štátneho fondu bolo uhradených formou splátok v období 08/2021 so 06/2014 celkom 734,39 Eur, ktorú je treba v konaní zohľadniť. Žalovaný sa však nezhoduje so žalobkyňou, že by mala byť osobitne zohľadňovaná suma 4.584,31 Eur, nakoľko sa jedná o sumu, ktorá bude zohľadnená pri vyporiadaní spoločného úveru strán sporu ktorý si vzali v roku 2014 vo výške 30.000,00 Eur a ktorým bol okrem iného splatený aj tento úver v celom rozsahu. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa, ktorá disponuje jeho bankovými výpismi má presnejší prehľad o výške splátok pričom uviedol, že súhlasí, aby súd v období od augusta 2014 do apríla 2014 zohľadňoval výšku uhradených splátok v prospech tohto úveru vo výške 3.029,12 Eur. Žalovaný sa nezhoduje so žalobkyňou a nesúhlasí s jej tvrdením, že by mala byť osobitne zohľadňovaná suma vo výške 6.277,00 Eur resp. 6.362,00 Eur, keď táto suma bude zohľadnená pri vyporiadaní spoločného úveru strán sporu, ktorý si vzali vo výške 30.000,00 Eur a ktorým bol okrem iného splatený v celom rozsahu aj tento úver. Žalobkyňa tiež uviedla nové skutočnosti ohľadom splácania úveru brata žalovaného počas manželstva strán sporu, pričom vyčíslila aj presné sumy, ktoré by mal súd zohľadniť pri vyporiadaní. Žalovaný uviedol, že nevie čo by malo mať spoločné darovanie nehnuteľností od F. B. jeho synom ,prípadne prečo by sa súd mal zaoberať tým, či darovanie medzi bratmi navzájom bol zastretý právny úkon a aký vplyv to má na vyporiadanie BSM. Žalovaný neískal za spoločné finančné prostriedky žiadny majetok. Finančné prostriedky boli spoločnými finančnými prostriedkami o použití ktorých mala žalobkyňa
vedomosť a ich použitie nenamietala vo vhodnom čase a s riadnymi právnymi následkami. Informácie o výške splatených súm a ich zohľadnení pri vyporiadaní žalovaný uviedol, že sumu 6.277 Eur vyplatených v prospech úveru v G. č. XXXXXXXXXX nerozporuje, sumu 4.584,31 Eur vyplatených v prospech ŠFRB nerozporuje. Pokiaľ ide o úver v G. č. XXXXXXXXXX nerozporuje žalovaný to, že tento bol tiež splatený predmetným úverom, avšak nesúhlasí s jeho zohľadňovaním v neprospech žalovaného pri vyporiadaní. Vo zvyšku tvrdenia žalobkyne žalovaný požiadal súd, aby tento požiadal žalobkyňu o doplnenie a predloženie výpisov z bankového účtu žalovaného za mesiace 06/2014 a 07/2014 na ktorých bude vidieť čerpanie úveru výbery súm a použitie úverových prostriedkov v priebehu týchto dvoch mesiacov po načerpaní úveru. Žalovaný opätovne rozporoval tvrdenia žalobkyne o tom že zvyšok úveru po vyplatené iných dlžôb bol použitý na stavebné úpravy rodinného domu žalovaného, pričom ak toto žalobkyňa tvrdí, žalovaný uviedol, že to má žalobkyňa preukázať riadnymi dôkazmi, nakoľko platby kartou v obchodoch so stavebným materiálom jej tvrdenia podľa presvedčenia žalovaného nepreukazujú. Žalovaný uviedol, že sporové strany pomáhali financovať rekonštrukciu novonadobudnutého bytu syna žalobkyne, A. P., pričom žalovaný tvrdil, že tento byt bol nadobudnutý v máji 2014 a následne začala jeho rekonštrukcia. Žalovaný tiež uviedol, že jeho tvrdenia preukazujú práve nákupy v obchodoch so stavebným materiálom a tovarom pre zariaďovanie domácnosti v období od mája 2014 do novembra 2014, pričom rekonštrukciu robil žalovaný popri svojom riadnom zamestnaní a transakcie sa týkali práve rekonštrukcie a boli minimálne vo výške 5.000,00 Eur ktoré vyčíslila žalobkyňa v tabuľke a jednalo sa o finančné prostriedky získané úverom z roku 2014. Žalovaný tiež uviedol, že nebol spor o tom, že žalobkyňa predala svoj členský podiel v stavebnom bytovom družstve, tvrdenia žalobkyne o tom, že časť finančných prostriedkov takto získaných venovala svojmu synovi, resp. že 5.000,00 Eur vybral z účtu žalovaný a použil ich pre vlastnú potrebu rozporuje. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobkyňa nepreukázala, že z výlučných finančných prostriedkov zakúpila auto, že kupovala rôzny nábytok do domácnosti žalovaného a podobne, nakoľko suma približne 3.750,00 Eur ktorá by mala byť zvyškom z celej obdržanej sumy by na uvedené nepostačovala. Žalovaný tiež poukázal na tú skutočnosť, že na bankové účty v ČSOB a.s. boli vyplatené finančné prostriedky za ej členský podiel v stavebnom bytovom družstve, ako aj účty na ktoré boli realizované trvalé mesačné príkazy z účtu žalovaného. Pokiaľ ide o hazardné hry, tieto praktizovali sporové strany ako manželia spoločne, hral žalovaný rovnako ako žalobkyňa, pričom sa jednalo o voľnočasovú aktivitu ktorá by nemala byť v konaní zohľadňovaná. Žalovaný zároveň uviedol, že hazardnými hrami bola získaná výhra vo výške celkom 5.383,75 Eur a do rodinného rozpočtu táto aktivita prispela.
16. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalovaný k svojmu vyjadreniu pripojil Výpis z listu vlastníctva č. XXXX (č. l. 501 súdneho spisu) a Výpis z listu vlastníctva č. XXXX (č. l. 502 súdneho spisu). Žalovaný tiež navrhol aby súd predvolal a vypočul syna žalobkyne a aby dopytom na S., H. súd zistil majiteľa a disponentov bankových účtov a ich zostatky ku dňu rozvodu.
17. Vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 06. 06. 2024 spolu s doplnením príloh z rovnakého dňa žalobkyňa vo veľkom rozsahu zopakovala svoje dovtedajšie tvrdenia, poukázala na darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení záložného práva, a doplnila a zopakovala predchádzajúce tvrdenia týkajúce sa úverových zmlúv. Žalobkyňa tiež podrobne rozviedla svoje tvrdenia o svojom členstve v stavebnom bytovom družstve, predaji družstevného bytu a následnom osude finančných prostriedkov, ktoré predajom tohto bytu získala. Vyjadrila sa tiež k hraniu hazardných hier žalovaným a k osobnému motorovému vozidlu značky L. F. J. E..
18. Žalobkyňa súdu predložila listinné dôkazy, a to Darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena (č. l. 523 súdneho spisu), Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnu zmluvu (č. l. 524 súdneho spisu), Výpisy z úveru (č. l. 527 súdneho spisu), list Sociálnej poisťovne (č. l. 534 súdneho spisu), Potvrdenie Sociálnej poisťovne (č. l. 538 súdneho spisu), Výpis z účtu (č. l. 540 súdneho spisu), Faktúru (č. l. 541 súdneho spisu), Darovaciu zmluvu (č. l. 542 súdneho spisu) a Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (č. l. 543 súdneho spisu) a žalobkyňa tiež vo svojom vyjadrení navrhla vykonanie dokazovania znalcom z odboru stavebného na stanovenie
všeobecnej hodnoty záhradného domčeka pre prípad, že by žalovaný nesúhlasil s hodnotou domčeka vo výške 8.000,00 Eur.
19. Žalovaný, podaním doručeným súdu dňa 09. 07. 2024, uviedol, že súhlasí s hodnotou záhradného domčeka vo výške 8.000,00 Eur ale trvá na tom, že tento nemá byť zahrnutý do vyporiadania strán sporu a zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach k tejto položke, pričom zopakoval, že žalobkyňa nevniesla do stavby domčeka žiadne finančné prostriedky.
20. Podaniami, doručenými súdu dňa 05. 06. 2025 sa žalobkyňa vyjadrila tak, že žalovaný na hazardné hry v roku 2012 minul 165,00 Eur, v roku 2013 sumu 205,30 Eur, v roku 2014 sumu 565,90 Eur, v roku 2015 sumu 1.445,70 Eur, v roku 2016 sumu 837,70 Eur, v roku 2017 sumu 1.042,00 Eur a v roku 2018 sumu 307,00 Eur. spolu teda suma, ktorý žalovaný podľa tvrdení žalobkyne minul na hazardné hry bola suma 4.568,60 Eur. K týmto svojim podaniam žalobkyňa ako listinné dôkazy pripojila výpisy z účtu, ktoré sú žurnalizované na č. l. 699 a nasl. a na č. l. 753 a nasl. súdneho spisu. Následným podaním žalobkyne, doručeným súdu dňa 15. 07. 2025, žalobkyňa súdu predložila listinné dôkazy, a to Výpis z evidencie motorových vozidiel (č. l. 822 a č. l. 825 súdneho spisu), Evidenčnú kartu vozidla (č. l. 823 súdneho spisu), Zoznam vozidiel subjektu (č. l. 825 a č. l. 826rub súdneho spisu), Protokol o technickej kontrole vozidla (č. l. 827 a 828rub súdneho spisu), Protokol o emisnej kontrole vozidla (č. l. 827rub a 828 súdneho spisu), Rozhodnutie Okresného úradu Zvolen (č. l. 829 súdneho spisu), ktorými súdu preukazovala to, že motorové vozidlo Škoda Fabia nepatrí do masy BSM.
21. Podaním žalovaného, doručeným súdu dňa 10. 06. 2025 žalovaný uviedol, že dopĺňa prehľad splátok za obdobie od 04/2024 do 05/2025, ktoré žiadal zohľadniť pri rozhodovaní súdu. Žalovaný poukázal na to, že medzi sporovými stranami niet sporu o tom, že úver je po rozvode manželstva splácaný výlučne žalovaný. Žalovaný tiež uviedol, že od novembra 2019 do mája 2025 zaplatil za úver úhrady vo výške 8.586,82 Eur. K podaniu žalovaný pripojil prehľady transakcií (č. l. 807 a nasl. súdneho spisu).
22. Súd na prejednanie veci nariadil niekoľko pojednávaní. Prvé sa konalo dňa 26. 03. 2024, na ktorom súd pristúpil k sumarizácii položiek masy BSM, uložil sporovým stranám povinnosti a za účelom vykonania ďalšieho dokazovania odročil pojednávanie na neurčito. Druhé pojednávanie sa konalo dňa 09. 12. 2024, na ktorom súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka P., uložil sporovým stranám povinnosti a pojednávanie odročil na deň 24. 02. 2025. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 24. 02. 2025 súd vykonal dokazovanie výsluchmi svedkov, a to H. B., matky žalovaného a A. B., brata žalovaného. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 28. 05. 2025 súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a výsluchom žalovaného. Výsluchy svedkov, ako aj sporových strán sú podrobne zaznamenané v zápisniciach o pojednávaniach ako aj na zvukových záznamoch, ktoré boli z jednotlivých pojednávaní vyhotovované. Na pojednávaní dňa 04. 08. 2025 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi žurnalizovanými na č. l. 838 a nasl. súdneho spisu. sporové strany predniesli svoje záverečné vyjadrenia a súd vyhlásil rozhodnutie vo veci samej. Súd zároveň vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu tak, ako sú tieto uvedené v ods. 2 až 21 odôvodnenia tohto rozhodnutia.
23. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
24. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
25. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
26. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
27. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vypriadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov súd rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
28. Predmetom konania bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniká (a v posudzovanej veci zaniklo) zánikom manželstva (§ 148 OZ). V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko to, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných darom alebo dedením a vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe či výkonu povolania niektorého z manželov a tiež s výnimkou vecí, ktoré boli niektorému z manželov vydané v rámci predpisov o reštitúcii. Pri vyporadúvaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov platí, že podiely oboch manželov sú rovnaké, pričom každý z manželov je oprávnený požadovať to, čo vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Súd aj v konaní o vyporadúvaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, rovnako ako v iných druhoch civilných sporových konaní, posudzuje unesenie dôkazného bremena ohľadom skutočností tvrdených sporovými stranami o stave majetku a jeho hodnote.
29. Napriek formulácii žaloby žalobkyňou a napriek žalobkyňou vnášaným skutkovým tvrdeniam počas konania, týkajúcim sa jednotlivých položiek vymedzených v žalobe, teda pokiaľ ide o žalobkyňou pôvodne tvrdenú masu BSM, počas konania (z pojednávaní, ktoré sa vo veci konali, ako aj z písomných vyjadrení sporových strán a ich vyjadrení na pojednávaniach) sa táto ustálila tak, že do nej nepatrí a nebude sa do nej zahŕňať a v konaní sa ani nebude vyporadúvať, pokiaľ ide o vybavenie domácnosti nasledovné:
- položka č. 7 – poličky na stenu,
- položka č. 3 – skriňa do detskej izby,
- položka č. 8 – skriňa,
- položka č. 9 – pračka,
- položka č. 10 – chladnička,
- položka č. 11 – sporák,
- položka č. 16 – manželská posteľ,
- položka č. 17 – kreslo,
- položka č. 18 – komody hnedé.
30. Uvedené obdobne platí aj o vstavanej skrini, ktorá bola hnuteľnou vecou, vybavením domácnosti, ktorá medzi stranami ostávala spornou. Žalobkyňa túto vstavanú skriňu zahŕňala do masy BSM a určila jej hodnotu na sumu 700,00 Eur, pričom sa jednalo o skriňu zaplatenú podľa jej tvrdení z finančných prostriedkov v jej výlučnom vlastníctve. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 26. 03. 2024 uviedla, že v lehote 20 dní predloží dôkazný návrh na určenie hodnoty tejto vstavenej skrine, ktorým sa zhodnotil oddelený majetok žalovaného, súd jej zároveň uznesením uložil povinnosť takýto dôkazný návrh v lehote 20 dní súdu predložiť. Žalobkyňa si túto súdom určenú povinnosť nesplnila a v lehote stanovenej súdom (lehota uplynula dňa 15. 04. 2024) žiadny listinný dôkaz preukazujúci hodnotu vstavanej skrine nepredložila. Na pojednávaní konanom dňa 09. 12. 2024 žalobkyňa súdu krátkou cestou doručila Cenovú ponuku na vstavanú skriňu, podľa tvrdení žalobkyne obdobnú, ako je vstavaná skriňa v nehnuteľnosti žalovaného. Žalobkyňa pritom, vzhľadom na skutočnosť, že vstavaná skriňa bola vyhotovená na mieru a je namontovaná v nehnuteľnosti žalovaného navrhovala, aby táto bola prikázaná žalovanému a aby jej bolo za ňu započítaných 700,00 Eur. Pokiaľ ide o žalobkyňou predložený listinný dôkaz, cenovú ponuku, tento bol zo strany žalobkyne predložený oneskorene, teda po lehote stanovenej súdom. Žalovaný v konaní trval na tom, že nesúhlasí s tým, aby vstavaná skriňa bola do masy BSM zahrnutá. Vzhľadom na závery vykonaného dokazovania, opierajúc sa o skutkové tvrdenia sporových strán, mal súd za to, že pokiaľ ide
o financovanie vstavanej skrine, medzi stranami nebolo sporným, že sa jednalo sa o vnos z oddeleného majetku žalobkyne do oddeleného majetku žalovaného, preto súd v tejto časti nevykonával ďalšie dokazovanie (týkajúce sa predovšetkým hodnoty predmetnej hnuteľnej veci) a o tejto hnuteľnej veci, ako súčasti vybavenia domácnosti, v rámci rozhodnutia o vyporiadaní BSM nerozhodoval.
31. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, tvoriace vybavenie domácnosti, ktoré pôvodne sporové strany do masy BSM zahŕňali, z týchto po pojednávaniach a na nich vykonanom dokazovaní v mase BSM zostalo len nasledovné vybavenie domácnosti:
- stoličky v počte 4 ks, ktoré mali byť prikázané žalovanému, sporové strany sa dohodli na hodnote týchto stoličiek, a to na celkovej sume 100,00 Eur, z ktorej mal byť žalobkyni uhradený vyrovnací podiel vo výške 50,00 Eur;
- stôl v detskej izbe, ktorý mal byť prikázaný žalovanému, sporové strany sa dohodli na hodnote stola v detskej izbe, a to na celkovej sume 40,00 Eur, z ktorej mal byť žalobkyni uhradený vyrovnací podiel vo výške 20,00 Eur;
- stôl pri krbe, ktorý mal byť prikázaný žalovanému, sporové strany sa dohodli na hodnote stolu pri krbe, a to na celkovej sume 60,00 Eur, z ktorej mal byť žalobkyni uhradený vyrovnací podiel vo výške 30,00 Eur a
- sedačka, ktorá mala byť prikázaná žalovanému, sporové strany sa dohodli na hodnote sedačky, a to na celkovej sume 80,00 Eur, z ktorej mal byť žalobkyni uhradený vyrovnací podiel vo výške 40,00 Eur.
32. Sporové strany sa tiež dohodli na hodnote koberca, ktorý v čase súdneho konania podľa zhodných tvrdení sporových strán už neexistoval, ktorý zakúpila žalobkyňa a na zostatkovej hodnote ktorého sa sporové strany zhodli tak, že táto je 40,00 Eur, z ktorej mala byť žalobkyni žalovaným vyplatená suma 20,00 Eur. K uvedenej dohode súd uvádza, že táto tak ako bola sporovými stranami tvrdená, nie je spôsobilá byť súčasťou rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto sporové strany v súvislosti s úhradou sumy 20,00 Eur za koberec, odkazuje na mimosúdnu dohodu.
33. Poslednou položkou tvoriacou vybavenie domácnosti, ktorá tvorila masu BSM v posudzovanej veci boli biele komody. Žalobkyňa v konaní tvrdila existenciu 4 bielych komôd, v hodnote 100,00 Eur za kus, z ktorých sa, podľa jej tvrdení, tri nachádzali u žalobkyne a jedna u žalovaného. Pokiaľ ide o komodu, ktorá sa mala nachádzať u žalovaného žalovaný uviedol, že o existencii tejto komody vedomosť nemá, nespochybnil to, že komody majú byť prikázané žalobkyni a ani ich hodnotu. Súd žalobkyni uložil na pojednávaní konanom dňa 26. 03. 2024 povinnosť v lehote 20 dní predložiť doklady preukazujúce existenciu všetkých štyroch bielych komôd. Žalovaná si túto svoju povinnosť nesplnila a súdu žiadny dôkaz o existencii ňou tvrdených komôd, a to v akomkoľvek počte, nepredložila. Nakoľko sa však jednalo o položku nespornú v konaní medzi stranami, keď žalobkyňa existenciu komôd tvrdila a žalovaný ich existenciu nepopieral, mal súd za to, že tieto tri biele komody, v hodnote 100,00 Eur každá, existujú, nachádzajú sa u žalobkyne, ktorej majú byť prisúdené a tvoria masu BSM. Vzhľadom na uvedené súd prisúdil komody žalobkyni a zaviazal ju na zaplatenie vyrovnacieho podielu za ne v hodnote jednej polovice, teda v hodnote 150,00 Eur žalovanému.
34. Ďalšou položkou vyporiadania BSM medzi sporovými stranami bolo viacero motorových vozidiel. Medzi stranami nebolo sporu o nasledovné motorové vozidlá: Motorku Suzuki VL 800 – VŠH, EČV E., ktorá mala byť prisúdená žalovanému a jej hodnota na základe odborného znaleckého vyjadrenia č. 34/2023 bola stanovená na 5.934,00 Eur. Sporové strany znalecké vyjadrenie, resp. jeho závery nenamietali, žalovaný však vo svojom vyjadrení, doručenom súdu dňa 03. 02. 2024, uviedol, že sa s hodnotou motorky stanovenej znalcom nestotožňuje. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení o hodnote motorky súdu ako listinné dôkazy predložil inzeráty zo stránky bazoš.sk, z ktorých vyplynula cena obdobných motoriek vo výške 6.000,00 Eur, 4.500,00 Eur a 4.600,00 Eur (č. l. 116 a nasl. súdneho spisu). Vo svojom vyjadrení, doručenom súdu dňa 13. 03. 2024 žalovaný uviedol, že hodnota tejto motorky je 4.945,00 Eur bez DPH. Žalovaný zároveň uviedol, že nevidí dôvod na to, aby súd vychádzal z hodnoty vrátane DPH, nakoľko ak by sporové strany tieto veci jednotlivo predávali, nie sú zdaniteľnými osobami v zmysle zákon o dani z pridanej hodnoty, preto požiadal súd o to, aby vychádzal z hodnôt vecí bez DPH. Na pojednávaní dňa 26. 03. 2024 sa sporové strany zhodli na hodnote motorky
vo výške 5.934,00 Eur s DPH (4.945,00 Eur bez DPH). V súvislosti s motorkou mal súd z listinného dôkazu Evidenčná karta vozidla (č. l. 89 súdneho spisu) za preukázané, že držiteľom motorového vozidla je žalovaný, pričom osvedčenie o evidencii bolo v listinnej podobe vydané žalovanému dňa 06. 08. 2019 a v elektronickej forme dňa 22. 08. 2019, teda za trvania manželstva a existencie BSM. Z listinného dôkazu, Osvedčenia o evidencii (č. l. 115 súdneho spisu) mal súd za preukázané, že žalovaný je držiteľom tohto osvedčenia s dňom vydania 06. 08. 2019. Pokiaľ ide o hodnotu tejto motorky, súd sa priklonil k hodnote stanovenej odborným vyjadrením znalca, nakoľko toto vychádzalo z kategórie a podkategórie konkrétneho vozidla, jeho roku výroby a ostatných parametrov predmetného vozidla, čo bola nakoniec aj hodnota, na ktorej sa sporové strany zhodli, a rozhodol tak, že motorka bola prikázaná žalovanému, ktorý ako vyrovnací podiel mal uhradiť žalobkyni polovicu ceny tejto motorky, teda sumu 2.472,50 Eur. Pokiaľ ide o uvedenú sumu súd dodáva, že sa stotožnil s argumentáciou žalovaného v tom smere, že sporové strany nemožno v kontexte posudzovanej veci považovať za zdaniteľné osoby, preto je suma vyrovnacieho podielu uvádzaná bez dane z pridanej hodnoty. Osobné motorové vozidlo Citroën Jumper, EČV E., ktoré malo byť podľa návrhu prisúdené žalovanému a jeho hodnota, na základe odborného znaleckého vyjadrenia č. 34/2023, bola stanovená na 1.161,00 Eur. Vo svojom vyjadrení, doručenom súdu dňa 13. 03. 2024 žalovaný uviedol, že hodnota tohto motorového vozidla je 967,50 Eur bez DPH. Žalovaný zároveň uviedol, že nevidí dôvod na to, aby súd vychádzal z hodnoty vrátane DPH, nakoľko ak by sporové strany tieto veci jednotlivo predávali, nie sú zdaniteľnými osobami v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty, preto požiadal súd o to, aby vychádzal z hodnôt vecí bez DPH. Súd mal z listinného dôkazu Evidenčná karta vozidla (č. l. 87 súdneho spisu) za preukázané, že vlastníkom a držiteľom motorového vozidla I. O. J. E. je žalovaný, pričom osvedčenie o evidencii bolo v listinnej podobe vydané žalovanému dňa 14. 12. 2018, teda za trvania manželstva a existencie BSM a v elektronickej forme dňa 07. 07. 2021. Zároveň z Osvedčenia o evidencii (č. l. 117rub súdneho spisu) mal súd za preukázané, že držiteľom vozidla podľa tohto Osvedčenia vystaveného dňa 14. 12. 2018 je žalovaný. Žalovaný na preukázanie hodnoty vozidla súdu ako listinný dôkaz predložil inzerát zo stránky autobazar.eu (č. l. 118rub súdneho spisu), z ktorého vyplynula cena vozidla vo výške 890,00 Eur. Nakoľko mal súd hodnotu predmetného vozidla ustálenú aj odborným znaleckým vyjadrením, ktoré vychádzalo z kategórie a podkategórie konkrétneho vozidla, jeho roku výroby a ostatných parametrov predmetného vozidla, pri stanovovaní hodnoty vozidla sa priklonil práve k záverom tohto odborného vyjadrenia. Zároveň, žiadna zo sporových strán takto stanovenú hodnotu motorového vozidla, resp. závery odborného vyjadrenia nenamietala. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení, doručenom súdu dňa 19. 02. 2024 síce uviedla, že znalec stanovil cenu ku dňu zániku BSM ale nevysporiadal sa s prípadnou zmenou hodnoty ku dňu vypracovania posudku, avšak k uvedenej argumentácii žalobkyne súd uvádza, že túto posúdil len ako konštatovanie žalobkyne, na ktoré nenadväzovala žiadna procesná aktivita žalobkyne v podobe predloženia listinných dôkazov, návrhu na výsluch znalca alebo návrhu na doplnenie už vykonaného alebo vykonanie ďalšieho dokazovania. Zároveň, na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 26. 03. 2024 sa sporové strany zhodli na hodnote tohto motorového vozidla vo výške 1.161,00 Eur s DPH (967,50 Eur bez DPH). Vzhľadom na uvedené sa súd priklonil aj v prípade motorového vozidla I. O. J. E. k záverom odborného vyjadrenia, motorové vozidlo bolo prikázané žalovanému, jeho hodnota bola stanovená na 1.161,00 Eur s DPH a 967,50 Eur bez DPH, a žalovaný mal žalobkyni uhradiť v rámci vyrovnania polovicu tejto ceny motorového vozidla, teda sumu 483,75 Eur. Pokiaľ ide o uvedenú sumu súd dodáva, že sa stotožnil s argumentáciou žalovaného v tom smere, že sporové strany nemožno v kontexte posudzovanej veci považovať za zdaniteľné osoby, preto je suma vyrovnacieho podielu uvádzaná bez dane z pridanej hodnoty. Osobné motorové vozidlo Škoda Fabia EČV E., ktorého vlastníkom a držiteľom bola podľa listinného dôkazu Evidenčnej karty vozidla (č. l. 95 súdneho spisu) žalobkyňa, pričom z evidenčnej karty vplývalo, že papierové osvedčenie o evidencii bolo žalobkyni vydané dňa 27. 10. 2017 a elektronické dňa 07. 11. 2017, teda za trvania manželstva a existencie BSM. Podľa vyjadrenia právnej zástupkyne žalobkyne na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 26. 03. 2024, žalobkyňa súhlasila so zaradením tohto motorového vozidla do masy BSM, nakoľko k tomuto vozidlu a k jeho nadobudnutiu nemala relevantné doklady. Súd na pojednávaní uznesením uložil žalobkyni povinnosť v lehote 20 dní doložiť príslušné doklady preukazujúce, že predmetné vozidlo do masy BSM nepatrí. Žalobkyňa si túto svoju, súdom ustanovenú, povinnosť nesplnila a doklady preukazujúce ňou tvrdenú skutočnosť, že motorové vozidlo Škoda Fabia EČV E. nadobudla zo svojich výlučných prostriedkov do svojho výlučného
vlastníctva a nie do BSM sa jej preukázať nepodarilo. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 09. 12. 2024 uviedol, že toto motorové vozidlo do masy BSM patrí. Následným podaním žalobkyne, doručeným súdu dňa 15. 07. 2025 žalobkyňa súdu predložila listinné dôkazy tak, ako sú tieto uvedené v ods. 20 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Napriek tvrdeniam žalobkyne obsiahnutým v podaní doručenom súdu dňa 15. 07. 2025 súd nemohol dospieť k záveru o tom, že žalobkyňa v konaní pred súdom preukázala, že predmetné motorové vozidlo zakúpila z finančných prostriedkov, ktoré patrili výlučne jej, nakoľko zo žiadnych žalobkyňou predložených dôkazov nevyplývajú ňou tvrdené skutočnosti podstatné pre rozhodovanú vec, a to obzvlášť za situácie, kedy žalovaný tvrdil, že motorové vozidlo masu BSM tvorí. Nakoľko sa žalobkyni v konaní predloženými listinnými dôkazmi nepodarilo preukázať, že toto motorové vozidlo nadobudla z vlastných prostriedkov, teda z prostriedkov nespadajúcich do BSM do svojho výlučného vlastníctva súd dospel k záveru o tom, žalobkyňa v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno, a preto mal za to, že motorové vozidlo tvorí masu BSM. Vo svojom vyjadrení, doručenom súdu dňa 13. 03. 2024 žalovaný uviedol, že hodnota tohto motorového vozidla je 1.300,00 Eur bez DPH. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení o cene motorového vozidla žalovaný preložil listinné dôkazy, a to inzeráty z internetovej stránky autobazar.eu (č. l. 275 a nasl. súdneho spisu), z ktorých vyplývali ceny takýchto motorových vozidiel vo výške 1.450,00 Eur, 1.299,00 Eur a 1.200,00 Eur. Priemer cien je potom 1.316,00 Eur. Žalobkyňa, vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 18. 03. 2024, uviedla ako hodnotu motorového vozidla sumu 1.000,00 Eur (č. l. 290rub), pričom však tieto svoje tvrdenia nepodložila žiadnymi listinnými dôkazmi, ani v súvislosti s touto položkou nenavrhla vykonanie ďalšieho alebo doplnenie už vykonaného dokazovania. Vzhľadom na uvedené sa súd priklonil v prípade motorového vozidla Škoda Fabia EČV E. k priemernej cene preukazovanej žalovaným, motorové vozidlo bolo prikázané žalobkyni, jeho hodnota bola stanovená na 1.316,00 Eur a žalobkyňa mala žalovanému uhradiť v rámci vyrovnania polovicu tejto ceny motorového vozidla, teda sumu 658,00 Eur. Pokiaľ ide o uvedenú sumu vyrovnacieho podielu súd dodáva, že sa táto je uvádzaná bez dane z pridanej hodnoty.
35. Pokiaľ ide o v žalobe uvádzané osobné motorové vozidlo Škoda Fabia EČV E., z listinného dôkazu Osvedčenie o evidencii vozidla (č. l. 30 súdneho spisu) mal súd za preukázané, že vlastníkom tohto motorového vozidla je A. T., s dátumom zápisu dňa 07. 10. 2015. Z listinného dôkazu zabezpečeného súdom, označeného ako Evidenčná karta vozidla (č. l. 84 súdneho spisu) mal súd za preukázané, že pre predmetné motorové vozidlo bolo držiteľovi vozidla, ktorým je A. T., vydané osvedčenie o evidencii dňa 07. 10. 2015 v papierovej a dňa 21. 10. 2015 v elektronickej forme. Pokiaľ ide o históriu vlastníkov motorového vozidla (listinný dôkaz žurnalizovaný na č. l. 86 súdneho spisu) súd mal z nej za preukázané, že vlastníkom motorového vozidla boli v čase 11. 07. 2014 – 18. 09. 2015 VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., následne od 18. 09. 2015 do 07. 10. 2015 žalovaný a od 07. 10. 2015 p. A. T.. Zároveň, žalovaný v konaní tvrdil, že žalobkyňa toto motorové vozidlo za trvania manželstva (niekedy v roku 2015 alebo 2016) nadobudla ale aj predala, preto je vylúčené, aby žalobkyňa toto motorové vozidlo v súčasnosti užívala, ku dňu rozvodu toto motorové vozidlo nebolo v majetku strán sporu a teda ani súčasťou BSM. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie nedospel k záveru o tom, že predmetné motorové vozidlo by bolo súčasťou masy BSM, resp. dospel k záveru, že motorové vozidlo Škoda Fabia EČV E., resp. jeho hodnota, netvorí masu BSM.
36. Pokiaľ ide o osobné motorové vozidlo L. F. J. E. žalobkyňa v konaní tvrdila, že toto motorové vozidlo tvorí masu BSM, žalovaný v konaní tvrdil, že do masy BSM toto motorové vozidlo nepatrí, nakoľko podľa svojich tvrdení nadobudol toto motorové vozidlo do výlučného vlastníctva z prostriedkov za predaj iného motorového vozidla, ktoré mal žalovaný vo svojom výlučnom vlastníctve. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 09. 12. 2024, ako aj vo svojom následnom písomnom podaní doručenom súdu dňa 23. 12. 2024 uviedla, že trvá na tom, že motorové vozidlo VW PASSAT do masy BSM nepatrí. Zhodne s týmto tvrdením žalobkyne aj žalovaný, od počiatku, tvrdil, že motorové vozidlo L. F. J. E. do masy BSM nepatrí. Vzhľadom na uvedené súd motorové vozidlo L. F. J. E., ktorého držiteľom a vlastníkom bol žalovaný súd do masy BSM nezaradil a preto ho v rámci konania a rozhodnutia nevyporadúval.
37. Nad rámec uvedeného súd dodáva, že okruh motorových vozidiel a motoriek, ktoré patrili sporovým stranám ustálil až na základe odpovede Okresného riaditeľstva Policajného zboru, okresného dopravného inšpektorátu Zvolen, nakoľko žalobkyňa v žalobe a jej doplnení nesprávne uviedla jednak typy (továrenské značky) a jednak evidenčné čísla vozidiel. Súd potom, pri rozhodovaní o usporiadaní vzťahov sporových strán k uvedeným hnuteľným veciam vychádzal jednak z vyjadrení sporových strán podporeným vykonaným dokazovaním a jednak a predovšetkým z údajov poskytnutých policajným zborom.
38. Ďalšou položkou v rámci vyporiadania BSM bol obchodný podiel spoločnosti NOVADOM s.r.o. Pokiaľ ide o obchodný podiel, v rámci BSM sa vyporiadava trhová hodnota obchodného podielu, ktorá sa započíta do hodnoty majetku a druhému z bývalých manželov (teda tomu z bývalých manželov, ktorý nie je spoločníkom obchodnej spoločnosti) vzniká nárok na vyplatenie zodpovedajúcej časti. Žalobkyňa do konania vniesla tvrdenia o skresľovaní hodnoty obchodného podielu žalovaným, ako aj o tom, že žalovaný mal vplyv na hospodárenie obchodnej spoločnosti, vzhľadom na čo by ocenenie obchodného podielu malo zohľadňovať aj prípadné zbytočné zadlžovanie spoločnosti žalovaným. Žalobkyňa tiež uviedla, že má za to, že obvyklou cenou obchodného podielu v čase vyporiadania BSM bola suma 5.000,00 Eur, ktorá predstavuje minimálnu hodnotu základného imania, ktoré pri založení spoločnosti má byť v plnej výške uhradené. Žalobkyňa, aj na pojednávaní konanom dňa 09. 12. 2024, k otázke hodnoty obchodného podielu uviedla, že by sa k nej mal vyjadriť účtovník a že malo byť v uvedenej otázke predložené odborné vyjadrenie. Žalobkyňa zároveň uviedla, že nesúhlasí s tým, aby súd bral do úvahy hodnotu, ktorá bola určená v účtovnej závierke, ako aj to, že nakoľko je žalovaný zamestnancom tejto spoločnosti má podozrenie, že ju žalovaný zaťažuje výdavkami za účelom ovplyvnenia trhovej hodnoty obchodného podielu. Na skutkové tvrdenia žalobkyne týkajúce sa obchodného podielu, jeho hodnoty, jeho stavu v dobe zániku BSM, ale ani obvyklosti ceny a pod. nenadväzoval žiadny jej konkrétny dôkazný návrh a žalobkyňa tiež tieto svoje tvrdenia ničím (žiadnymi dôkazmi) nepodložila a na jej svoje tvrdenia nenadviazala, až do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, žiadnym konkrétnym procesným (dôkazným) návrhom. Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že žalobkyňa v naznačenom smere neuniesla dôkazné bremeno, keď ňou tvrdené skutočnosti v konaní nepreukázala. Žalovaný, v rámci svojich vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne, že pri vyporiadaní obchodného podielu treba vychádzať ž jeho výšky 5.000,00 Eur, nakoľko táto výška nezodpovedá jeho reálnej hodnote. Zároveň, podľa tvrdení žalovaného, nie je možné vychádzať z výšky základného imania v hodnote 5.000,00 Eur, nakoľko zo strany žalovaného bolo základné imanie splatené len vo výške 500,00 Eur, preto žalovaný trval na tom, že hodnota obchodného podielu je 500,00 Eur. Žalovaný na preukázanie svojich skutkových tvrdení týkajúcich sa obchodnej spoločnosti NOVADOM s. r. o. súdu ako listinný dôkaz predložil Účtovnú závierku zostavenú k 31. 12. 2019, teda ku koncu roka, v ktorom zaniklo BSM žalobkyne a žalovaného (č. l. 319rub súdneho spisu). Z účtovnej závierky mal súd za preukázané, že výsledok hospodárenia obchodnej spoločnosti za účtovné obdobie po zdanení bol negatívny, teda -1.362,00 Eur. Žalovaný tiež súdu ako listinný dôkaz predložil účtovnú závierku zostavenú k 31. 12. 2020 (č. l. 322 súdneho spisu), z ktorej mal súd za preukázané, že výsledok hospodárenia obchodnej spoločnosti za účtovné obdobie bol negatívny, teda -3.636,00 Eur, účtovnú závierku zostavenú k 31. 12. 2021 (č. l. 324rub súdneho spisu), z ktorej mal súd za preukázané, že výsledok hospodárenia obchodnej spoločnosti za účtovné obdobie bol negatívny, teda -4.781,00 Eur a účtovnú závierku zostavenú k 31. 12. 2022 (č. l. 327 súdneho spisu), z ktorej mal súd za preukázané, že výsledok hospodárenia obchodnej spoločnosti za účtovné obdobie bol negatívny, teda -7.923,00 Eur. V súvislosti s určeným hodnoty obchodného podielu žalovaný súdu ako listinný dôkaz predložil tiež e-mailovú komunikáciu (č. l. 350 súdneho spisu), z ktorej mal súd za preukázané, že účtovníčka spoločnosti JAKO – B s.r.o. sa vyjadrila na dotaz právnej zástupkyne žalovaného tak, že obchodný podiel spoločnosti NOVADOM s. r. o. nedosahuje hodnotu 5.000,00 Eur, pričom podľa verejne dostupných údajov bola spoločnosť v zlej finančnej kondícii, mala záporné imanie, pomerne vysoké záväzky a je v strate. Z tohto listinného dôkazu zároveň vyplynulo, že základné imanie spoločnosti nie je splatené vo výške 5.000,00 Eur ale len vo výške 500,00 Eur a zvyšok je upísané ako pohľadávka spoločnosti. Pokiaľ ide o záver tohto vyjadrenia, odhad hodnoty obchodného podielu sa pohybuje v rozmedzí 0 – 500 Eur. Z uvedenej hodnoty vychádzal pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM aj súd, a to napriek tomu, že súd nepovažoval vyjadrenie na č. l. 350 súdneho spisu
za odborné vyjadrenie per se, žalobkyňa účinným spôsobom nepoprela tvrdenia žalovaného o hodnote obchodného podielu a do konania nevniesla žiadne dôkazy vyvracajúce závery vyplývajúce z listinných dôkazov predložených v konaní žalovaným alebo listinné dôkazy preukazujúce opak. Preto súd pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM rozhodol tak, že obchodný podiel prikázal žalovanému a, vychádzajúc z tvrdení a dôkazov k týmto tvrdeniam v konaní produkovaným, sa súd stotožnil sa s argumentáciou žalovaného o hodnote obchodného podielu vo výške 500,00 Eur, z čoho žalobkyni patrí hodnota 250,00 Eur a žalovanému rovnako hodnota 250,00 Eur.
39. Ďalšou posudzovanou otázkou pri vyporiadaní BSM bola oprava rodinného domu vo vlastníctve žalovaného. Žalobkyňa vo svojich vyjadreniach tvrdila, že žalovaný dom vo svojom výlučnom vlastníctve zhodnocoval z prostriedkov patriacich do BSM. Žalovaný potvrdil, že vnos spoločných prostriedkov v BSM do oddeleného majetku žalovaného, v žalobkyňou tvrdenej výške 700,00 Eur, mohol byť v uvedenej výške, pričom sa jednalo o stavebný materiál k prácam okolo domu (na tieto účely neboli podľa tvrdení žalovaného využité žiadne finančné prostriedky z úverov). Žalovaný tiež uviedol, že presné dátumy a výšky týchto vnosov určiť nevie. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že medzi stranami nebolo sporným to, že z prostriedkov v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na výlučný majetok žalovaného vynaložila suma 700,00 Eur, ktorá bola vyporiadaná tak, že súd určil žalovanému uhradiť žalovanej z uvedeného dôvodu sumu 350,00 Eur. Na vyššie uvedenej sume nič nemení ani dokazovanie vykonané fotografiami žurnalizovanými na č. l. 838 a nasl. súdneho spisu, ktorými sa žalobkyňa súdu snažila preukázať, že k stavebným úpravám došlo. Z uvedených fotografií však nebolo možné zistiť, či k úpravám tak, ako ich popisovala žalobkyňa vo svojich vyjadreniach skutočne došlo a zároveň nepreukazovali ani to, aké sumy boli na opravu rodinného domu vynaložené, preto sa súd, v tejto časti, mohol pri svojom rozhodovaní pridržiavať tej časti skutkových tvrdení sporových strán, ktoré medzi nimi neboli sporné.
40. V konaní nebola spornou ani tá skutočnosť, že za trvania manželstva bola na záhrade žalovaného vybudovaná záhradná chatka (záhradný domček), a to za účelom vytvorenia priestoru pre život (bývanie) otca žalobkyne. Medzi stranami nebola spornou hodnota tohto záhradného domčeka a ani tá skutočnosť, že finančné prostriedky na vybudovanie tohto záhradného domčeka pochádzali od otca žalobkyne. Spornou medzi stranami bola tá skutočnosť, ktorej zo strán otec žalobkyne finančné prostriedky vo výške 8.000,00 Eur daroval. Žalobkyňa tvrdila, že tieto finančné prostriedky daroval otec priamo jej, žalovaný, naopak, tvrdil, že finančné prostriedky daroval otec žalobkyne priamo jemu. Žalobkyňa do konania predložila Oznámenie k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 30. 09. 2013 (č. l. 33 a č. l. 430 súdneho spisu) ako aj náčrt záhradnej chatky (č. l. 34 a č. l. 431 súdneho spisu), popis drobnej stavby (č. l. 34rub a č. l. 431rub súdneho spisu), kópiu katastrálnej mapy (č. l. 35 a č. l. 432 súdneho spisu) a geometrický plán (č. l. 31 a 433 č. l. súdneho spisu). Pokiaľ ide o tieto listinné dôkazy súd uvádza, že medzi stranami nebolo sporné to, že záhradná chatka bola za trvania BSM vystavaná, spornou medzi stranami ostávalo získanie finančných prostriedkov na výstavbu tejto záhradnej chatky, súd sa teda v rámci konania o vyporiadanie BSM zameral na dokazovanie práve v tomto smere. V rámci tohto dokazovania žalobkyňa predložila súdu listinný dôkaz, a to Čestné prehlásenie zo dňa 25. 03. 2024 (č. l. 435 súdneho spisu), z ktorého mal súd za preukázané, že p. J. M., matka žalobkyne, čestne prehlásila, že jej bývalý manžel, otec žalobkyne, tejto daroval finančné prostriedky vo výške 8.000,00 Eur, a to za účelom výstavby záhradného domčeka na pozemku žalovaného. Darované peniaze mali slúžiť práve na výstavbu tohto záhradného domčeka, v ktorom mal otec žalobkyne bývať a reálne ho aj užíval. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že finančné prostriedky, v celkovej výške 8.000,00 Eur darované jej otcom postupne, v priebehu roku 2013 chodila žalobkyňa so svojim otcom vyberať do G. G., H. a následne z nich pri výstavbe záhradného domčeka hradila stavebný materiál a robotníkov. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení súdu predložila potvrdenie o hotovostnom výbere (č. l. 436 súdneho spisu) sumy 2.000,00 Eur zo dňa 28. 10. 2013, pričom platiteľom bol B. M., teda otec žalobkyne. Tvrdenia žalobkyne o tom, že osobne chodila s otcom do banky vyberať tieto peniaze žalovaný rozporoval. Zároveň poukázal na to, že doklad o hotovostnom výbere zo dňa 28. 10. 2013 nepreukazuje tvrdenia žalobkyne a uvedené nepreukazuje ani čestné vyhlásenie matky žalobkyne, nakoľko sa jednalo o sprostredkovanú informáciu a matka žalobkyne nebola svedkom odovzdávania peňazí žalobkyni, pričom rodičia žalobkyne boli
rozvedení a nemali dobré vzťahy. Pokiaľ ide o tieto dôkazy produkované v konaní súd ich, vzhľadom na ich nepriamy charakter, hodnotil pri všetkej opatrnosti a v časových a vecných súvislostiach s ostatnými v konaní predloženými listinnými dôkazmi a skutkovými tvrdeniami sporových strán. Žalobkyňa, pre prípad, že by nebolo po vykonanom dokazovaní možné určiť, či tento dar bol poskytnutý žalobkyni alebo žalovanému navrhla, aby súd uvedenú položku vyporiadal tak, že sa jedná o vec nadobudnutú za trvania manželstva do BSM a aby táto vec bola vyporiadaná tak, že chatka bude prikázaná žalovanému a ako vyrovnanie bude žalobkyni prikázaná suma 4.000,00 Eur. V súvislosti s týmto žalovaný uviedol, že popiera, že by záhradná chatka patrila do masy BSM, žalovaný tvrdil, že je jej výlučným vlastníkom, nakoľko otec žalobkyne sumu 8.000,00 Eur daroval priamo žalovanému. Nakoľko žalovaný sa ocitol v dôkaznej núdzi, keď v konaní na podporu svojich skutkových tvrdení nepredložil súdu žiadny dôkaz, ani nenavrhol vykonanie žiadneho ďalšieho či doplnenie už vykonaného dokazovania, mal súd za to, že neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa darovania peňazí otcom žalobkyne priamo žalovanému. Vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na v konaní vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že žalobkyňa v časti darovania finančných prostriedkov dôkazné bremeno uniesla, preto mal súd za to, že žalobkyňa poskytnutím finančných prostriedkov vo svojom výlučnom vlastníctve zhodnotila majetok vo výlučnom vlastníctve žalovaného, jednalo sa teda o vnos z oddeleného majetku žalobkyne do oddeleného majetku žalovaného, preto súd v tejto časti majetku nevykonával ďalšie dokazovanie a o tejto hnuteľnej veci, ako súčasti vybavenia domácnosti, v rámci rozhodnutia o vyporiadaní BSM nerozhodoval. V súvislosti s uvedeným súd dodáva, že pri vysporiadavaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je dôležité rozlišovať medzi výlučným majetkom každého z manželov a spoločný majetkom manželov. Vnos z výlučného majetku jedného z manželov na výlučný majetok druhého manžela nie je možné považovať za masu BSM (za súčasť BSM) a pri vyporiadavaní BSM sa ako spoločný majetok manželov nevysporiadava.
41. Ďalšou spornou položkou v rámci vyporiadania BSM boli úvery, a to tak úvery žalovaného ako aj spoločný úver žalovaného a žalobkyne. Jednalo sa konkrétne o tri úverové zmluvy, a to Zmluvu o splátkovom úvere č. 0403760522 (č. l. 138, č. l. 139 a č. l. 140 súdneho spisu), ktorú uzatvoril žalovaný ako dlžník so Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 24. 02. 2009, teda pred uzatvorením manželstva a pred vznikom BSM (ďalej len „úver č. 0403760522“), Zmluvu o splátkovom úvere č. úverovej zmluvy 5032724444 (č. l. 38 súdneho spisu) uzatvorenú medzi žalovaným ako dlžníkom a Slovenskou sporiteľňou, a. s. dňa 14. 09. 2012, teda v čase trvania manželstva a existencie BSM (ďalej len „úver č. 5032724444“) a Zmluvu o splátkovom úvere č. úverovej zmluvy 5056876549 (č. l. 48 súdneho spisu) uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovaným ako dlžníkmi a Slovenskou sporiteľňou, a. s. dňa 26. 05. 2014, teda v čase existencie BSM (ďalej len „úver č. 5056876549“). Žalovaný tiež, ešte pred uzatvorením manželstva, uzatvoril Zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru nenávratného príspevku č. zmluvy 611/1693/1997 (č. l. 42, č. l. 45 a č. l. 361 súdneho spisu) so Štátnym fondom rozvoja bývania dňa 27. 08. 1997 (ďalej len „príspevok ŠFRB“).
42. Pokiaľ ide o jednotlivé úvery a o finančné prostriedky v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré boli vynaložené na majetok (záväzky, resp. pasíva) žalovaného, súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že na samostatným majetok žalovaného boli vynaložené finančné prostriedky z prostriedkov v BSM nasledovne:
- vyplatenie zostatku príspevku ŠFRB, spolu so splátkami zaplatenými počas trvania manželstva, v celkovej sume 5.318,74 Eur, z ktorej sumy vyrovnací podiel, ktorý má vyplatiť žalovaný žalobkyni predstavuje sumu 2.659,37 Eur;
- vyplatenie zostatku z úveru č. 0403760522 spolu so splátkami zaplatenými počas trvania manželstva v celkovej sume 9.306,12 Eur, z ktorej sumy vyrovnací podiel, ktorý má vyplatiť žalovaný žalobkyni predstavuje sumu 4.653,06 Eur;
- vyplatenie úveru č. 5032724444, a to jednak v splátkach zaplatených počas trvania manželstva, ako aj jednorazovým splatením v celkovej sume 3.578,54 Eur, z ktorej sumy vyrovnací podiel, ktorý má vyplatiť žalovaný žalobkyni predstavuje sumu 1.789,27 Eur.
43. Vo veci nebolo sporu o tom, že úver č. 5056876549 bol sporovými stranami prevzatý spoločne, pričom prostriedky z neho boli použité na refinancovanie starších úverov či iných záväzkov žalovaného, resp. ním došlo k vyplateniu neuhradeného zostatku úverov
č. 0403760522, č. 5032724444 a úveru ŠFRB. Medzi stranami nevládol spor ani o výške uvedeného úveru, pričom túto mal súd zároveň preukázanú z vykonaného dokazovania (zo samotnej úverovej zmluvy č. 5056876549). Pokiaľ ide o vyplatenie predchádzajúcich úverov, toto je popísané v predchádzajúcom ods. odôvodnenia tohto rozhodnutia. Pokiaľ ide o zostatok úveru ku dňu zániku BSM (ku dňu 28. 10. 2019) súd uvádza, že mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že tento bol vo výške 24.806,10 Eur, uvedená suma nebola medzi stranami spornou.
44. Súd prikázal zvyšok úveru ku dňu zániku manželstva žalovanému, tak, ako to navrhli sporové strany (III. výrok rozsudku). Zo zostatkovej sumy úveru, prikázanej žalovanému, mala potom žalobkyňa žalovanému vyplatiť jednu polovicu, a teda vyrovnací podiel vo výške 12.403,05 Eur. K tomuto vyrovnaciemu podielu súd uvádza, že dlh z úveru č. 5056876549 bol spoločným dlhom sporových strán. Zároveň sa súd priklonil k argumentácii žalobkyne, ktorú súdu predostrela v rámci svojej záverečnej reči v tom smere, že po odpočítaní sumy 15.000,00 Eur ako polovice z poskytnutého úveru a polovice neuhradeného úveru 12.403,05 Eur bola zostatkom, ktorý mal uhradiť žalovaný žalobkyni v spojitosti s predmetným úverom suma vo výške 2.596,95 Eur, preto súd uvedenú sumu započítalo do vyrovnacieho podielu žalovaného voči žalobkyni.
45. Naopak, vzhľadom na ods. 42, 43 a 44 odôvodnenia tohto rozhodnutia mal žalovaný vyplatiť žalobkyni titulom prostriedkov v BSM vynaložených v súvislosti so splácaním úverov na samostatný majetok žalovaného sumu vyrovnacieho podielu vo výške celkom 11.698,65 Eur (2.659,37 Eur + 4.653,06 Eur + 1.789,27 Eur + 2.596,95 Eur).
46. Súd na tomto mieste uvádza, že sa stotožňuje s tvrdeniami žalovaného v tom smere, že vyporiadavanie položiek jednotlivých úverov v rámci týchto úverov, ako aj následne, v rámci úveru č. 5056876549 by bolo duplicitným zohľadnením rovnakých položiek tvoriacich masu BSM, resp. to, čo bolo z majetku v BSM vynaložené na oddelený majetok žalovaného, preto súd postupoval tak, že jednotlivé sumy zohľadnil tak, ako je uvedené v ods. 41 až 45 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Uvedený postup sa súdu vzhľadom na osobitné okolnosti posudzovaného prípadu javil ako pre obe sporové strany spravodlivý.
47. Nad rámec už uvedeného súd, pre úplnosť veci k jednotlivým úverom uvádza nasledovné: Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0403760522 (č. l. 138, č. l. 139, č. l. 140, č. l. 454, č. l. 455 a č. l. 456 súdneho spisu), mal súd za preukázané, že túto uzatvoril žalovaný ako dlžník so Slovenskou sporiteľňou, a. s. dňa 24. 02. 2009, teda pred uzatvorením manželstva a pred vznikom BSM. Výška úveru bola 10.500,00 Eur a konečná splatnosť úveru dňa 20. 02. 2019. Z oznámenia Slovenskej sporiteľne, a. s. (žurnalizované na č. l. 144 súdneho spisu) mal súd za preukázané, že tento úver bol splatený dňa 26. 06. 2014. Z vyjadrení samotného žalovaného vyplynulo, že ním bol vyplatený dlh tretej osoby, a to brata žalovaného, svedka B.. Uvedené tvrdenie bolo v konaní preukázané aj z výpovede samotného svedka B. a medzi stranami nebolo sporným. Nakoľko sa však jednalo o vyplatenie, ktoré vykonal zo svojho v tom čase výlučného majetku žalovaný v prospech tretej osoby súd nemal za to, že sa jednalo o spoločnú pohľadávku manželov voči tretej osobe, svedkovi B., nakoľko sa v čase jej úhrady táto nevykonala z majetku patriaceho do BSM ale z výlučného majetku žalovaného. To, že aj uvedená suma bola splácaná neskôr prevzatým úverom je zohľadnené v rámci vysporiadavania tohto neskôr prevzatého úveru a nie na tomto mieste. Žalovaný v konaní tiež tvrdil, že z predmetného úveru bola vyplatená exekúcie žalobkyne, čo sa v konaní žiadnym spôsobom preukázať nepodarilo. Z úverovej zmluvy č. 5032724444 (č. l. 469 súdneho spisu) mal súd za preukázané, že ju dňa 14. 09. 2012, teda za trvania manželstva a existencie BSM, uzatvoril žalovaný, ako dlžník, so Slovenskou sporiteľňou, a. s. ako veriteľom, pričom sa jednalo o spotrebný úver na čokoľvek vo výške 3.000,00 Eur. K predmetnému úveru žalobkyňa uviedla, že bol vyplatený počas trvania manželstva, a to jednak vo forme splátok v celkovej sume 2.045,88 Eur, ako aj vo forme jednorazového splatenia vo výške 1.172,66 Eur, pričom uvedené sumy, spolu vo výške 3.578,54 Eur boli splatené z prostriedkov získaných z úveru č. 5056876549. Uvedené skutkové tvrdenie nebolo medzi stranami sporným, keď samotný žalovaný uviedol, že prostriedky získané z úveru č. 5056876549 boli využité na splatenie iných, skorších úverov. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. úverovej zmluvy 5056876549 (č. l. 48, č. l. 458 súdneho spisu) uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným ako dlžníkmi a Slovenskou sporiteľňou, a. s. dňa 26. 05. 2014, teda v čase existencie BSM, mal súd za preukázané,
že sporové strany si ako dlžníci vzali úver od Slovenskej sporiteľne, a. s. ako veriteľa, pričom sa jednalo o úver na bývanie vo výške 30.000,00 Eur. Žalobkyňa k tejto úverovej zmluve uviedla, že s čerpaním úveru nesúhlasila, ale žalovaný ju presvedčil o správnosti uvedeného konania a o potrebe ochrániť rodinný majetok. Žalobkyňa chcela, podľa svojich tvrdení, vzhľadom na tento záväzok získať podiel na nehnuteľnostiach, za účelom čoho predložila žalovanému návrh darovacej zmluvy, ktorú žalovaný odmietol podpísať. K tejto argumentácii žalobkyne súd uvádza, že bez ďalšieho nebola dostatočná na to, by súd mohol konštatovať nedostatok vôle žalobkyne prevziať tento úver alebo že by to zakladalo dôvod nevyporiadať tento úver v rámci tohto konania. Rovnako tak poukaz žalobkyne na nesúlad s dobrými mravmi neobstojí, keď žalobkyňa v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala ňou tvrdené skutočnosti sprevádzajúce čerpanie tohto úveru a za situácie, keď samotná žalobkyňa prejavila svojim podpisom súhlas s touto úverovou zmluvou a stala sa spolu so žalovaným dlžníčkou z tohto úveru. Podľa tvrdení vnesených do konania žalovaným bola časť úveru č. 5056876549 použitá na splatenie dlžôb na kreditných kartách žalobkyne, pričom žalovaný jednak nevedel uviesť, o aké dlžoby a v akej výške sa jednalo a jednak v konaní nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by tieto svoje skutkové tvrdenia preukazoval, súd preto konštatoval, že v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Žalobkyňa zas do konania vniesla tvrdenia o tom, že prostriedkov z úveru č. 5056876549 boli financované stavebné úpravy rodinného domu žalovaného. V tomto smere dôkazné bremeno neuniesla žalobkyňa, zároveň v konaní nebolo preukázané ani to, že by v dome žalovaného boli stavebné úpravy vykonané. V súvislosti s uvedeným žalobkyňa tiež tvrdila, že zvyšok finančných prostriedkov z úveru č. 5056876549 po splatení predchádzajúcich úverov nebol použitý na chod spoločnej domácnosti, ktorý bol krytý mesačnými príjmami manželov, ale bol použitý výlučne na krytie potrieb žalovaného. Uvedené ostalo v rovine skutkových tvrdení tak zo strany žalobkyne (použitie prostriedkov na krytie potrieb žalovaného) ako aj zo strany žalovaného (použitie prostriedkov na chod spoločnej domácnosti). Zároveň žalobkyňa uvedenú svoju argumentáciu smerovala k tomu, aby zostatok úveru ku dňu zániku manželstva nebol predmetom konania o vyporiadanie BSM, ale aby ho v celej výške prevzal žalovaný a aby nesplatený zvyšok úveru nezaťažoval vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva medzi sporovými stranami. S uvedenou argumentáciou žalobkyne sa súd nestotožnil a považoval ju za účelovú. Pokiaľ ide o príspevok ŠFRB, zmluva o poskytnutí podpory 611/1693/1997 zo dňa 27. 08. 1997 (č. l. 42, č. l. 45 a č. l. 361 súdneho spisu) bola uzatvorená medzi Štátnym fondom rozvoja bývania a žalovaným dňa 27. 08. 1997 a súd z nej za preukázané, že žalovaný ako žiadateľ pred vznikom BSM, od Štátneho fondu rozvoja bývania získal nenávratný príspevok pre účel výstavby prístavby k rodinnému domu, so stavebným povolením vydaným dňa 12. 02. 1997. Tento úver bol žalovanému poskytnutý vo výške 228.000,00 Sk. Zároveň bol žalovanému poskytnutý nenávratný príspevok vo výške 68.000,00 Sk. Na žiadosť súdu poskytol ŠFRB listom zo dňa 09. 03. 2023 (č. l. 98 súdneho spisu) informáciu, že nie je možné vyčísliť zostatok úveru z dôvodu, že tento bol dňa 02. 07. 2014 predčasne vyplatený. ŠFRB však súdu poskytol informáciu, že celková výška úveru bola 7.568,21 Eur, zostatok nesplatenej istiny úveru ku dňu splatenia bol 4.345,86 Eur, zostatok nesplatených úrokov bol 238,45 Eur a celková, v rámci predčasného splatenia, uhradená suma bola 4.584,31 Eur. ŠFRB zároveň súdu potvrdil, že žalovaný bol jeho výlučným dlžníkom. V konaní súd z vyjadrení sporových strán ustálil, resp. medzi stranami nebolo sporné, že úver bol vyplatený za trvania manželstva vo výške 5.318,74 Eur (zostatok istiny plus zostatok úrokov) z prostriedkov poskytnutého úveru č. 5056876549. V nadväznosti na tieto svoje tvrdenia žalobkyňa uviedla, že na výlučný majetok žalovaného bolo z masy BSM použitých celkom 5.318,74 Eur.
48. Neuniklo pozornosti súdu, že skutkové tvrdenia sporových strán sa počas konania menili, a to aj skutkové tvrdenia týkajúce sa výšky splátok a splácania jednotlivých úverov. Sumy, ktoré súd uviedol vyššie v odôvodnení sú sumami, ktoré vyplynuli z písomných vyjadrení sporových strán, vyjadrení sporových strán na pojednávaniach ako aj z výpovedí sporových strán na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 28. 05. 2025 a tiež zo záverečných rečí sporových strán.
49. V spojitosti s družstevným bytom žalobkyňa súdu predložila Dohodu o spôsobe zaplatenia odplaty (č. l. 428 súdneho spisu) uzatvorenú medzi ňou ako prevodcom a F. M. ako nadobúdateľom dňa 25. 04. 2014. Súd, vzhľadom na dátum podpísania zmluvy konštatoval, že táto bola uzatvorená v čase trvania manželstva, a teda v čase existencie BSM. Zo zmluvy mal súd za preukázané, že žalobkyňa ako členka Stavebného bytového družstva Zvolen previedla na nadobúdateľa členský podiel, za ktorý bola žalobkyni poskytnutá odplata vo výške 50.000,00 Eur. Z uvedenej sumy, podľa vlastných tvrdení
žalobkyňa uhradila sumu 1.000,00 Eur ako províziu realitnej kancelárii, synovi darovala sumu 25.000,00 Eur, na účty žalovaného poskytla sumu 17.500,00 Eur (2 x 8.750,00 Eur), pričom týmito prostriedkami disponoval žalovaný a zvyšok finančných prostriedkov bol použitý na financovanie potrieb spoločnej domácnosti. Pokiaľ ide o sumy, ktoré žalobkyňa podľa svojich tvrdení vynaložila na províziu realitnej kancelárie alebo ako dar darovala svojmu synovi, jednalo sa o prostriedky vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, o ktorých nebolo možné konštatovať, že by tvorili masu BSM. Zároveň, z výpovede svedka P., syna žalobkyne, na pojednávaní dňa 09. 12. 2024 vyplynulo, že žalobkyňa za svedka P. vyplatila kúpnu cenu bytu, pričom prostriedky na vyplatenie kúpnej ceny mala z predaja svojho družstevného bytu. Svedok P. nevedel uviesť cenu tejto nehnuteľnosti. Žalovaný v konaní preukazoval nadobudnutie tohto bytu svedkom P. prostredníctvom ním predložených listinných dôkazov, a to listov vlastníctva (č. l. 510 súdneho spisu). Uvedená skutočnosť, teda nadobudnutie vlastníctva k bytu svedkom P. ani nebola v posudzovanej veci medzi stranami spornou. Pokiaľ ide o hodnotu bytu, táto vyplynula z výpovede svedkyne B. na pojednávaní konanom dňa 24. 02. 2025, od ktorej (a od ktorej spoludedičky) svedok P. byt kúpil a z ktorej mal súd za preukázanú cenu tohto bytu, a to cenu 20.000,00 Eur. Žalovaný, v rámci svojej procesnej obrany tvrdil, že so žalobkyňou pomáhali financovať rekonštrukciu uvedeného bytu, pričom uviedol, že nákupy v obchodoch so stavebným materiálom a tovarom pre zariaďovanie domácnosti preukazujú jeho tvrdenia pričom na tieto nákupy poukazovala samotná žalobkyňa. Žiadne listinné dôkazy preukazujúce vynaloženie akýchkoľvek nákladov spojených s rekonštrukciou predmetného bytu neboli v konaní žiadnou zo sporových strán produkované. Žalovaný tiež uviedol, že rekonštrukciu bytu robil on, ktoré tvrdenie podporil vo svojej výpovedi aj svedok P., popri svojom zamestnaní a transakcie v obchodoch boli minimálne v rozsahu 5.000,00 Eur tak, ako to vyčíslila žalobkyňa vo svojom podaní a v príslušnej tabuľke. Jednalo sa pritom hlavne o finančné prostriedky získané úverom z roku 2014. Žalobkyňa k rekonštrukcii bytu uviedla, že rekonštrukcia bola vykonaná z finančných prostriedkov žalobkyne, ktoré táto získala predajom družstevného bytu, a že zo strany žalovaného neboli poskytnuté žiadne finančné prostriedky na túto rekonštrukciu. Žalobkyňa zároveň tvrdila, že platby, ktoré boli z účtu žalovaného na stavebný materiál neboli použité na rekonštrukciu bytu svedka P.. Tieto svoje skutkové tvrdenia však žalobkyňa nepodporila žiadnymi v konaní produkovanými dôkazmi. Tvrdenia o rekonštrukcii bytu potvrdil svojou výpoveďou aj svedok P., ktorý uviedol, že rekonštrukcia bytu v jeho vlastníctve bola vykonaná, pričom tvrdil, že rekonštrukciu financovala žalobkyňa, a to z finančných prostriedkov, ktoré nadobudla za predaj družstevného bytu. Jednalo sa teda o výlučný majetok žalobkyne, ktorý táto vynaložila na výlučný majetok tretej osoby, a nie o majetok tvoriaci masu BSM. Pokiaľ ide o finančné prostriedky získané z predaja družstevného bytu vo vlastníctve žalobkyne súd dospel po vykonaní dokazovania k záveru o tom, že sa jednalo o finančné prostriedky vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, a teda o finančné prostriedky nespadajúce do masy BSM, preto súd v tomto smere žiadne ďalšie dokazovanie nevykonával a o týchto finančných prostriedkoch v rámci vyporiadania BSM nerozhodoval. Nad rámec uvedeného súd dodáva, že ak by aj žalobkyňa poskytla finančné prostriedky žalovanému, jednalo sa o vnos z výlučného majetku žalobkyne do majetku žalovaného. Žalobkyňa v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, že by uvedené finančné prostriedky vniesla ako svoje výlučné do majetku v BSM, preto aj obrana žalobkyne spočívajúca vo výzve aby žalovaný preukázal, že finančné prostriedky vo výške 17.500,00 Eur použil na chod spoločnej domácnosti, inak sa podľa jej tvrdení jednalo o jej výlučné prostriedky sa súdu javila ako procesnou obranou neúčinnou, keď ani po predložení výpisov z účtov nebolo možné, bez ďalšieho, ustáliť, že sa jednalo o prostriedky poskytnuté žalobkyňou do spoločného majetku manželov. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne uvedené v priebehu konania ako aj v rámci záverečnej reči o tom, že minimálne sumu 8.750,00 Eur bola uhradená na účet žalovaného dňa 25. 04. 2014 a dňa 29. 04. 2014 bola z uvedeného účtu vybratá suma 5.000,00 Eur súd uvádza, pričom žalobkyňa nemala k účtu dispozičné oprávnenie súd uvádza, že žalovaný v konaní tvrdil opak, a to že žalobkyňa disponovala kartou k účtu a že uvedenú sumu v daný deň z účtu vybrala práve žalobkyňa. Súd mal za to, že v konaní sa nepodarilo preukázať, ktorá zo sporových strán uvedený výber z účtu vykonala, zároveň mal súd za to, že žalobkyňa v konaní nepreukázala a v zásade ani účinne netvrdila, že by s výberom uvedenej sumy (vykonaným ktoroukoľvek osobou) vyjadrila nesúhlas pri vykonaní tohto výberu alebo v primeranej lehote odo dňa vykonania tohto výberu.
50. Ďalším z v konaní produkovaných dôkazov bola Darovacia zmluva medzi žalovaným ako darcom a žalobkyňou ako obdarovanou (č. l. 542 súdneho spisu) zo dňa 15. 06. 2015, ktorá bola súdu predložená
v nepodpísanej verzii, keď na nej absentoval podpis žalovaného ako darcu. Zároveň listinný dôkaz, návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (č. l. 543 súdneho spisu), bol súdu predložený bez uvedenia dátumu a bez podpisu účastníkov konania. Zároveň, z výpovede samotného žalovaného na pojednávaní konanom dňa 28. 05. 2025 vyplynulo, že predmetnú darovaciu zmluvu nepodpísal, resp. odmietol uzavrieť so žalobkyňou takúto zmluvu. K predmetnej zmluve a výpovedi súd uvádza, že toto dokazovanie v dôsledku nedostatku preukaznej sily, neviedlo k preukázaniu skutkových tvrdení podstatných pre rozhodnutie v posudzovanej veci. Uvedené platí obdobne aj o darovacej zmluve a zmluve o zriadení vecného bremena medzi F. B. ako darcom a A. B. a žalovaným ako obdarovanými (č. l. 523 súdneho spisu) zo dňa 17. 07. 2001. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne o dlhu brata žalovaného voči Slovenskej sporiteľni, a.s. a zabezpečení splácania tohto úveru záložným právom na nehnuteľnosti a o splácaní úveru za tretiu osobu z prostriedkov masy BSM mal súd za to, že sa mohlo jednať o pohľadávku sporových strán nie voči sebe navzájom, ale o spoločnú pohľadávku žalobkyne a žalovaného voči tretej osobe, ktorú súd, za daných skutkových okolností nepovažoval za súčasť masy BSM, resp. za pohľadávku, ktorá by v rámci vyporiadania BSM mala byť vyporiadavaná, keď sa podľa názoru súdu nejednalo o výdavky, ktoré išli na výlučný majetok žalovaného z masy BSM tak, ako to tvrdila žalobkyňa.
51. Žalobkyňa tiež do konania vniesla tvrdenia o hraní hazardných hier žalovaným, k čomu ako listinný dôkaz predložila tabuľku označenú ako F. B. účet Slovenská sporiteľňa, platba STARS/hazardné hry (č. l. 442 súdneho spisu), ale aj výpisy z účtov. K tabuľke ako k listinnému dôkazu súd uvádza, že sa jedná o tabuľku vyhotovenú samotnou žalobkyňou, pričom sa jedná žalobkyňou vyhotovený súpis platieb. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 09. 05. 2024 k tvrdeniam žalobkyne o hraní hazardných hier žalovaným uviedol, že toto praktizovali sporové strany spoločne, hrala žalobkyňa aj žalovaný, pričom žalovaný uviedol, že nevidí dôvod uvedené v konaní o vyporiadaní BSM ako voľnočasovú aktivitu sporových strán, zohľadňovať. Vo svojom vyjadrení, doručenom súdu dňa 06. 06. 2024, žalobkyňa uviedla, že žalovaný finančné prostriedky na hazardné hry míňal pravidelne, hranie hazardných hier bolo predmetom hádok manželov a tiež uviedla, že týchto sa nezúčastňovala a neschvaľovala ich. Skutočnosť, že žalovaný nejaké finančné prostriedky vyhral podľa tvrdení žalobkyne nie je možné brať do úvahy. Žalobkyňa pritom v ňou produkovanom dôkaze (č. l. 442 súdneho spisu) uviedla, že žalovaný na hazardné hry minul sumy 205,30 Eur, 165,00 Eur, 289,00 Eur, 1.042,00 Eur, 1.445,70 Eur a 565,90 Eur, čo spolu tvorí sumu 3.757,90 Eur. Vo svojom neskoršom vyjadrení (č. l. 693 súdneho spisu) žalobkyňa uviedla, že suma, ktorú žalovaný minul na hazardné hry bola celkovo 4.568,60 Eur (teda súčet súm 165,00 Eur za rok 2012, 205,30 Eur za rok 2013, 565,90 Eur za rok 2014, 1.445,70 Eur za rok 2015, 837,70 Eur za rok 2016, 1.042,00 Eur za rok 2017 a 307,00 Eur za rok 2018) a v záverečnej reči uviedla, že suma, ktorú žalovaný minul na hazardné hry bola celkovo 4.670,43 Eur. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že v hazardných hrách vyhral sumu 5.383,75 Eur, teda sumu vyššiu, než žalobkyňou uvedené náklady na hazardné hry. Samotné následné tvrdenie žalobkyne o tom, že nie je možné brať do úvahy výhry žalovaného, avšak je možné a potrebné brať do úvahy prostriedky vynaložené na hranie týchto hier sa podľa názoru súdu vymyká základnej logike, keď podľa názoru súdu môžu byť do vyporiadania zahrnuté tak finančné výdavky ako aj príjmy, alebo nebudú zahrnuté ani jedny z nich, pričom žalobkyňa si nemôže selektívne vyberať čo si želá do masy BSM zahrnúť a čo nie. Pokiaľ ide o žalobkyňou tvrdené prostriedky vynaložené žalovaným na hazardné hry súd uvádza, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný na hazardné hry vynaložil zo spoločného sumu 4.670,43 Eur tak, ako to tvrdila žalobkyňa. Zároveň mal však súd v konaní za preukázané aj tvrdenia žalovaného o tom, že z hazardných hier do spoločného majetku manželov vniesol sumu 5.383,75 Eur. Vzhľadom na uvedený skutkový stav, pričom žalobkyňa účinným spôsobom nepoprela tvrdenia žalovaného o vnose žalovaného do spoločného majetku vo výške 5.383,75 Eur. Ak potom žalovaný do spoločného majetku ako výhru vniesol sumu 5.383,75 Eur ako to tvrdil, potom mal súd za to, že takto vyplatenou výhrou žalovaný obohatil spoločný majetok o sumu 713,32 Eur (5.383,75 Eur – 4.670,43 Eur) a v takom prípade bol vnos žalovaného do spoločného majetku 713,32 Eur a preto žalobkyňa bude musieť žalovanému vyplatiť sumu 356,66 Eur ako vyrovnací podiel. Súd pri uvedenom rozhodnutí musel brať do úvahy nie len skutkové tvrdenia sporových strán, ale aj to, čo zo skutkových tvrdení sporových strán sa im v rámci konania o vyporiadanie BSM podarilo preukázať (unesenie dôkazného bremena).
52. Aj vzhľadom na vyššie uvedené rozsiahle odôvodnenie súd, pri vyporiadavaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádzal z toho, že podiely strán sporu sú rovnaké (§ 150 1. veta OZ). V posudzovanej veci neboli podľa názoru súdu tvrdené ani preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odklon od základnej zásady pre vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to zásady rovnosti podielov.
53. Pokiaľ ide o výpočet konkrétneho vyrovnacieho podielu mal súd za to, že za vybavenie domácnosti v rozsahu, v akom toto tvorilo masu BSM mal žalovaný žalobkyni uhradiť sumu celkom 140,00 Eur, pozostávajúcu z nasledovných súm: 50,00 Eur za stoličky v počte 4 ks, 20,00 Eur za stôl v detskej izbe, 30,00 Eur za stôl pri krbe a 40,00 Eur za sedačku, nakoľko všetky vyššie uvedené položky boli prikázané žalovanému. Pokiaľ ide o biele komody, ktoré boli prikázané žalobkyni, za uvedené mala žalobkyňa uhradiť žalovanému sumu celkom 150,00 Eur. Rozdiel medzi vyrovnacími podielmi žalovaného (140,00 Eur) a žalobkyne (150,00 Eur) potom tvoril sumu 10,00 Eur, ktoré mala za vybavenie domácnosti uhradiť žalobkyňa žalovanému. Pokiaľ ide o motorové vozidlá, opäť, v tom rozsahu, v akom tvorili masu BSM, súd prikázal žalovanému motorku Suzuki VL 800, ktorý mal následne žalobkyni vyplatiť vyrovnací podiel vo výške 2.472,50 Eur. Rovnako tak motorové vozidlo Citroën Jumper bolo súdom prikázané žalovanému, ktorý mal žalobkyni zaň vyplatiť vyrovnací podiel vo výške 483,75 Eur. Pokiaľ ide o motorové vozidlo Škoda Fabia, toto bolo prikázané žalobkyni, ktorá zaň musela žalovanému vyplatiť vyrovnací podiel vo výške 658,00 Eur. Celkovo tak za motorku a motorové vozidlá bol žalovaný povinný žalobkyni vyplatiť vyrovnací podiel vo výške 2.298,25 Eur (2.956,25 Eur – 658,00 Eur). Pokiaľ ide o obchodný podiel mal súd za to, že žalovaný je povinný za obchodný podiel, resp. za jeho hodnotu, vyplatiť žalobkyni sumu 250,00 Eur. Vo veci nebolo medzi stranami sporným vynaloženie prostriedkov tvoriacich masu BSM do výlučného majetku žalovaného formou opravy rodinného domu žalovaného, a to v celkovej sume 700,00 Eur, z toho mal žalovaný vyplatiť žalobkyni vyrovnací podiel vo výške 350,00 Eur. Pokiaľ ide o výhry v hazardných hrách, vnos žalovaného do spoločného majetku bol 713,32 Eur (jedná sa o čistý vnos po odpočítaní toho, čo žalovaný do hazardných hier vynaložil, resp. čo v nich prehral) a preto žalobkyňa bude musieť žalovanému vyplatiť sumu 356,66 Eur ako vyrovnací podiel. Pokiaľ ide o jednotlivé úvery, žalovaný mal po vyčíslení všetkých úverov tak, ako je toto podrobne uvedené vyššie, žalobkyni uhradiť sumu 11.698,65 Eur.
54. Po vzájomnom započítaní vyrovnacích podielov, ktoré mala uhradiť žalobkyňa žalovanému (1.164,66 Eur) a žalovaný žalobkyni (15.394,90 Eur) súd dospel ku konečnej sume, na zaplatenie ktorej zaviazal žalovaného v prospech žalobkyne, a to k sume 14.230,24 Eur. Na uhradenie tejto sumy súd žalovanému stanovil lehotu 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, ktorú vzhľadom na uvedenú výšku vyrovnacieho podielu súd považoval za primeranú (IV. výrok rozsudku).
55. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
56. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
57. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
58. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 CSP, tak, že žiadna zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nemá, nakoľko procesný úspech sporových strán je v konaní o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov rovnaký, keď súd vyporiadaval zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo medzi sporovými stranami rovným dielom
a obe sporové strany zapríčinili vznik sporu, keď medzi nimi nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou (V. výrok rozsudku).
59. Vzhľadom na uvedené súd už nebude vydávať samostatné uznesenie o výške trov konania. Zároveň, v prípade, že to bude s ohľadom na toto rozhodnutie potrebné, súd bude samostatným uznesením v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov rozhodovať o vyrubení (dovyrubení) súdneho poplatku samostatným uznesením, a to s ohľadom na súdom ustálenú masu BSM, resp. jej hodnotu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne a v potrebnom počte vyhotovení.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul) ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.