Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-52-2024.pdf
PDF · 129.26 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/52/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C., D. XXXX/XX, právne zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária Hagyari & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vlčkova 8/A, proti žalovanému: ÚVN SNP Ružomberok – FN, so sídlom Ružemberok, gen. Miloša Vesela 21, IČO: 31936415, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00151700, o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a o nemajetkovú ujmu, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. RK-10C/23/2019-659 zo dňa 17. októbra 2023, v spojení s opravným uznesením č. k. RK-10C/23/2019-676 zo dňa 21. novembra 2023, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovaný a intervenient na strane žalovaného m a j ú voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) s poukazom na aplikáciu § 420 ods. 1,2, § 421a ods. 1, 2, § 444 Obč. zák. v spojení s § 4 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (ustanovenia citované v napadnutom rozsudku) žalobu v celom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojich skutkových tvrdení. 2. Za nesporné východiskovo súd prvej inštancie považoval, že žalobkyňa bola dňa 6.7.2016 vyšetrená na Gastroenterologickom pracovisku Kliniky vnútorného lekárstva Ústrednej vojenskej nemocnice – Fakultnej nemocnice v Ružomberku, kde bola odoslaná z chirurgického oddelenia NsP C. s diagnózou cholecystolitiáza, dilatácia d. choledochus a choledocholitiáza verifikovanou na MRCP vyšetrení. Dňa 6.7.2016 bolo zrealizované ERCP vyšetrenie (endoskopická retrográdna cholangiografia) v Ústrednej vojenskej nemocnici – Fakultnej nemocnice v Ružomberku. Pacientka pred výkonom podpísala informovaný súhlas s výkonom, kde sú popísané možné komplikácie súvisiace s ERCP výkonom, vrátane perforácie s možnosťou i následnej operačnej liečby. Asi 10 minút po výkone pacientka zvracala žalúdočné šťavy a následne sa po posadení objavil opuch pravej strany tváre a krku s krepitom – ošetrujúci lekár vyhodnotil stav ako veľmi pravdepodobnú perforáciu duodena v súvislosti s ERCP. 3. V rovnaký deň, t. j. dňa 6.7.2016 o 12:30 h. bola žalovaná prevezená na Chirurgické oddelenie FNsP C., kde jej vykonali CT vyšetrenie hrudníka a brucha. Následne po tomto vyšetrení bola žalovaná prevezená do UN E., kde uskutočnili ešte v ten deň operáciu spomínanej perforácie. Indikáciou
operácie bol zápal pobrušnice pri perforácii duodena v oblasti vaterskej papily po ERCP. Operácia č. 2 sa uskutočnila dňa 15.7.2016 na II. chirurgickej klinike UN E.. Indikáciou operácie bol CT nález retrorenálneho abscesu vpravo (dutina vyplnená hnisom za pravou obličkou). Počas tejto operácie bola realizovaná aj drenáž fluidothoraxu vpravo (vypustenie a zadrénovanie tekutiny v pravej pohrudnicovej dutine, ktorá v prípade takýchto zápalových komplikácií v dutine brušnej je často prítomná a v prípade väčšieho objemu tekutiny je potrebné ju evakuovať). Operácia č. 3 sa uskutočnila dňa 24.7.2016 na II. chirurgickej klinike UN E.. Indikáciou operácie bol hemoragický šok spôsobený aktívne krvácajúcim akútnym stresovým vredom duodéna (život ohrozujúci stav, aktívne krvácanie vredu dvanástnika). Operácia č. 4 sa uskutočnila dňa 26.7.2016 na II. chirurgickej klinike UN E.. Indikáciou operácie bolo plánované odstránenie rúšky, tamponády, ktorá bola použitá pri operácií dňa 24.7.2016. Operácia č. 5 sa uskutočnila dňa 21.10.2016 na II. chirurgickej klinike UN E.. Indikáciou operácie bol zápal pobrušnice a ileózny stav (črevná nepriechodnosť). Operácia č. 6 sa uskutočnila dňa 25.11.2016 na II. chirurgickej klinike UN E.. Indikáciou operácie bol CT nález tekutinovej kolekcie, abscesu v oblasti sleziny. Operácia č. 7 sa uskutočnila dňa 21.2.2017 na II. chirurgickej klinike UN E.. Indikáciou operácie bolo plánované zrušenie a uzáver jejunostomie. 4. Následne žalobkyňa podala podnet na prešetrenie postupu ÚVN SNP Ružomberok – fakultná nemocnica na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý vo svojom závere zo dňa 22.5.2017 uviedol, že : „zdravotná starostlivosť bola žalobkyni poskytnutá správne, čo sa týka stanovenia diagnózy a následného postupu vykonať ERCP s následnou laparoskopickou cholecystektómoiu. Výkon ERCP podľa popisu prebehol lege artis, perforačné komplikácie spadajú do možných komplikácií vyšetrenia, pacientka bola s nimi oboznámená. Postup bezprostredne po výkone bol neobvyklý pri podozrení na perforáciu, k validnému a fundovanému vyjadreniu by bolo vhodné ešte chirurgické stanovisko“.
5. Žalobkyňa svoj nárok odôvodňovala skutočnosťou, že neposkytnutím správnej zdravotnej starostlivosti jej bola spôsobená vážna ujma na zdraví s trvalými následkami, ktoré výraznou mierou ovplyvnili kvalitu jej života a jej ďalšie spoločenské uplatnenie. Pri tomto konštatovaní poukázala na výsledky šetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou oznámené jej v správe zo dňa 2.10.2017. Okresný súd tu zdôraznil, že takýto mu nebol poskytnutý. 6. Pri rozhodovaní o nároku uplatneného žalobkyňou súd prvej inštancie primárne posudzoval existenciu zodpovednosti právnickej osoby za činnosť toho, kto za právnickú osobu túto činnosť vykonával. 7. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medicínsky zákrok za žalovaného vykonal F. F., lekár atestovaný v odbore gastroenterológia v platným certifikátom na tieto vyšetrenia a pracujúci v najväčšom pankreatívnom biliárnom centre na Slovensku. Po preštudovaní zdravotných záznamov znalec skonštatoval, že postup lekára počas výkonu ERCP bol jednoznačne lege artis, a to jednak v preprocedurálnej fáze (získaný informovaný súhlas, premedikácia a profylaktické podanie indometacínu ako prevencia indukovanej post-ERCP pankreatitídy), tak aj v procedurálnej fáze (výkon robil certifikovaný skúsený endoskopista s asistenciou endoskopickej sestry a s pomocou štandardného prístrojového vybavenia) a v postprocedurálnej fáze terapeutického ERCP výkonu (odsledovanie pacientky, promptná a správna klinická diagnostika vzniknutej komplikácie, zabezpečenie telefonického konzília ohl'adne prevozu pacientky na predpokladané chirurgické riešenie späť do C. nemocnice, kde bola pacientka riadne hospitalizovaná, zabezpečenie prevozu pacientky posádkou RZP s lekárom). 8. Okresný súd preto vyhodnotil, že postup ošetrujúceho lekára bol lege artis a tento svojim konaním nespôsobil škodu, ktorá by mala za následok zodpovednosť žalovaného podľa § 420 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V predmetnej súvislosti dodal, že žalobkyňa síce vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku č. 2/2022 znalca F. G. H., poukazovala na to, že tento sa javí v určitých častiach ako neobjektívny, tendenčný, avšak jej vyjadrenia zostali len vo všeobecnej rovine, žiadne dôkazy k svojim tvrdeniam neposkytla ani nežiadala vykonať. Jej pasivita v tomto nemôže byť nahradená iniciatívou súdu (IV. ÚS 24/2018), preto jej námietky súd považoval za nedôvodné.
9. Zo znaleckého posudku č. 2/2022 F. G. H., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie gastroenterológia, interná medicína, okresný súd zistil, že pri ERCP endoskopista sa zavedie cez ústa prístroj - duodenoskop do dvanástnika k vaterskej papile, ktorú presne vizualizuje, zhodnotí a následne cez pracovný kanál endoskopu zavedie kanylu alebo papilotóm a snaží sa nasondovať cez ústie papily žlčovod. Cez kanylu/papilotóm do žlčových ciest pod RTG kontrolou aplikuje kontrastnú tekutinu a sleduje zobrazenú náplň žlčovodu (tzv. cholangiogram) na RTG monitore. Hodnotí šírku a tvar žlčovodu a hlavne hodnotí prítomnosť konkrementov, čo sa prejavuje viditeľnými defektmi v inak homogénnej náplni na cholangiograme. Následne robí papilotómiu, čiže prereže papilotómom zvierač vaterskej papily a tým rozšíri ústie žlčovodu do dvanástnika. Cez takto rozšírené ústie vyteká žlč s blatom a konkrementami,
väčšie konkrementy extrahuje košíkom alebo balónikom, až kým nie je cholangiogram s homogénnou náplňou. Následne vyťahuje endoskop von z tela pacienta a ERCP týmto končí. Duodenoskop je endoskopický prístroj, ktorý už zo samotnej povahy svojho použitia, nesmie mať a ani nemá žiadne ostré časti, aby nedošlo k poraneniu tráviacej rúry pri manipulácii. 10. Endoskopická pomôcka (papilotóm) sa počas výkonu ERCP zavádza pracovným kanálom za účelom nasondovania žlčových ciest a následne sa týmto papilotómom cielenie prerezáva zvierač vaterskej papily (vid' aj sekcia Úvod do problematiky v časti II. Posudok). Kovové vlákno (drôt) papilotómu je pochopiteľne ostré, rezanie sa robí za pomoci elektrického rezacieho prúdu, ktorý endoskopista ovláda nohou cez pedál elektrochirurgickej jednotky, do ktorej je papilotóm pripojený, a za asistencie endoskopickej sestry, ktorá zaťahuje ovládanie na rúčke papilotómu. Rezanie papilotómom (tzv. EPS
- endoskopická papilosfinkterotómia) je teda neoddelitel'nou a štandardnou súčasťou terapeutického endoskopického ERCP výkonu. Bez tejto procedúry by nebolo možné otvoriť žlčové cesty a vybrať z nich konkrementy. Zároveň je však práve táto procedúra zaťažená najväčším rizikom vzniku perforačnej príhody. Endoskopická papilosfinkterotómia (EPS) bola v prípade žalobkyne počas ERCP výkonu použitá štandardným spôsobom a lege artis. 11. Aby súd mohol konštatovať objektívnu zodpovednosť žalovaného podľa ust. § 421a Občianskeho zákonníka bolo potrebné, podľa názoru okresného súdu, v rámci dokazovania preukázať, že prístroj, ktorý bol pri ERCP výkone použitý nebol na takýto výkon technicky spôsobilý. Túto skutočnosť okresný súd nemal za dokázanú a rovnako nemal preukázané ani to, že v danom prípade išlo o prípad poškodenia, ktorý sa pri zákroku ERCP nevyskytuje. Znalec F. H. v posudku uviedol, že komplikácie pri predmetnom zákroku sa pohybujú medzi 0,5 - 2 %. 12. Postup žalovaného „lege artis“ konštatoval aj G. F. I. J., C., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia v znaleckom posudku č. 317/2022, ku ktorému sa žalobkyňa nevyjadrila, teda v posudku uvedené skutočnosti súd prvej inštancie považoval za nesporné (§ 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
13. Súd prvej inštancie preto zhrnul, že žalobkyňa neuniesla vo veci dôkazné bremeno, že jedinou príčinou sťaženia spoločenského uplatnenia v jej prípade bolo konanie žalovaného, keďže, ako bolo konštatované v znaleckých posudkoch, nie všetky operácie, ktoré podstúpila po 30.6.2016, súviseli s ERCP výkonom (súvis mali len operácie 1, 2, 5, a 7). Okrem toho, už pred zákrokom v roku 2015 podstúpila rozsiahlu gynekologickú operáciu s následnou chemoterapiou, v apríli 2016 jej bol priznaný invalidný dôchodok, v minulosti bola liečená na perzistujúcu prieduškovú astmu, bola vyšetrovaná psychiatrom pre anxiozne-depresívnu poruchu. V zdravotnej dokumentácii žalobkyne za posledných 12 mesiacov nie je dokumentovaná žiadna gastroenterologická ani psychiatrická liečba, ani nie sú dokumentované žiadne komplikácie, resp. následky, ktoré by zakladali nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia. 14. Navyše, žalobkyňou predložený posudok o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia nezodpovedá zákonným ustanoveniam, keď lekár ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia rovnakou položkou ako bolestné, pričom neuviedol na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel k takémuto hodnoteniu.
15. Čo sa týka žalovaným a intervenientom vznesenej námietky premlčaniam, okresný súd túto argumentáciu nepovažoval za dôvodnú, pretože k zákroku ERCP u žalobkyne došlo dňa 6.7.2016, táto následne absolvovala viaceré operácie, poslednú súvisiacu so zákrokom ERCP dňa 21.2.2017 (operácia č. 7). Predpokladom pre vydanie posudku o sťažení spoločenského uplatnenia je ustálenie zdravotného stavu, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Pokiaľ teda žalobkyňa podala žalobu elektronicky dňa 5.7.2019, urobila tak v zákonnej lehote podľa § 106 Občianskeho zákonníka, keďže pri škode na zdraví platí iba subjektívna lehota (§ 106 ods. 2).
16. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že v spore úspešnému žalovanému a intervenientovi priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
17. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené. 18. Primárne považovala odôvodnenie za nepresvedčivé, nekonzistentné a nezodpovedajúce zákonným požiadavkám na odôvodnenie rozhodnutia. Reálne odôvodnenie súdu (aj keď podľa názoru žalobkyne nedostatočné a nejasné) sa nachádza v bodoch 38. až 42., ktorú sú cca na 1 stranu. Z tak stručného odôvodnenia žalobkyňa nadobudla pocit, že nie je možné zistiť, ako súd pri rozhodovaní
uvažoval, a na základe čoho dospel k záveru, že pre zodpovednosť podľa § 421a Obč. zák. je nutné, aby prístroj nebol technicky spôsobilý alebo musí ísť o poškodenie, ktoré sa pri zákroku nevyskytuje. Zároveň pokiaľ okresný súd vykonal tak rozsiahle dokazovanie, mala za to, že vo veci je potrebné rozsudok aj dostatočne odôvodniť tak, aby stranám bolo zrejmé, ako súd pri rozhodovaní postupoval a čo ho viedlo k záverom, ktoré prijal. 19. Ďalej odvolateľka poukázala na svoju argumentáciu k aplikácii § 421a Obč. zák., ktorú v konaní podložila rozsiahlou judikatúrou. Napriek uvedenému, podľa jej názoru, okresný súd na uvedené nereagoval a vo veci vykonával znalecké dokazovanie nie relevantné k meritu sporu. Akcentovala rozpor medzi bodom 36. a bodom 38. rozsudku, pričom uviedla, že okresný súd sa nelogicky odklonil od ustáleného výkladu ustanovenia § 421a Obč. zák. a konštantnej judikatúry. V odvolaní tiež citovala časti rozsudkov Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 16Co/7/2019 zo dňa 28.2.2019 a sp. zn. 3Co/24/2013 zo dňa 25.10.2013, taktiež rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/2046/2007 zo dňa 29.7.2009. 20. Zdôraznila, žer na pojednávaní dňa 23.7.2020 došlo k výsluchu svedka F. K. F. a k výsluchu svedka F. I. A., ktorí obaja zhodne uviedli, že v rámci zákroku je nutné rezanie vaterskej papily a teda prístroj (F. F. označený ako papilotlón) použitý v rámci zákroku slúžil na rezanie, t. j. uvedené je jeho povahou. S ohľadom na uvedené, mala žalobkyňa jednoznačne za to, že v rámci konania došlo k preukázaniu skutočnosti, že k poškodeniu žalobkyne došlo povahou prístroja a teda žalovaný nesie objektívnu zodpovednosť za spôsobenú škodu. 21. Vo vzťahu k bodovému ohodnoteniu bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia mala žalobkyňa za to, že súdu predložila závery Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pretože sa k nemu strany v rámci konania vyjadrovali, a teda jeho existencia a závery boli súdu prvej inštancie a stranám známe. Z opatrnosti ho predložila opätovne. 22. Okresnému súdu ďalej vytýkala, že v odôvodnení uviedol, že žalobkyňa vo vyjadrení k znaleckému posudku č. 2/2022 znalca F. G. H. poukazovala na neobjektívnosť a tendenčnosť, avšak jej vyjadrenia ostali len vo všeobecnej rovine. Žalobkyňa sa však domnievala, že v rámci vyjadrenia uviedla konkrétne časti znaleckého posudku, v ktorých našla tendenčné a neobjektívne závery a zároveň poukázala aj na iné nedostatky, ktoré v posudku vzhliadla. Zároveň mala za to, že okresný súd nemal dostatočne naštudovaný obsah spisu a vyjadrení žalobkyne, pretože jeho závery uvedené v rámci odôvodnenia sú v rozpore s obsahom spisu. Vo vzťahu k znaleckému posudku č. 317/2022 žalobkyňa argumentovala, že toto dokazovanie bolo vykonané absolútne nadbytočne v kontexte objektívnej zodpovednosti žalovaného, ktorá bola predmetom sporu. Uvedený znalecký posudok považovala za absolútne rozporný s obsahom záverov úradu pre dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorý vo veci vykonal šetrenie. V danom prípade za relevantné a platné považovala závery Úradu pre dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti ako subjektu, ktorého primárnou činnosťou je vykonávanie dohľadu a posudzovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti. Uvedený dôkaz bol zabezpečený ešte pred podaním žaloby a žalobkyni nebolo zrejmé, ako súd na uvedené závery nemohol prihliadnuť. Akcentovala, že pokiaľ v konaní od počiatku tvrdí, že nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť v súlade s „lege artis“, a že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, nemožno uzavrieť, že so závermi znaleckého posudku súhlasí. 23. Záverom, pri rozhodovaní o trovách konania, žiadala prihliadnuť na § 257 CSP, a to z dôvodu, že je invalidná dôchodkyňa, ktorá pre zdravotné problémy nepracuje, v priebehu konania jej zomrel manžel, ktorý sa o ňu staral, a objektívne nie je schopná nahradiť prípadné trovy.
24. K podanému odvolaniu sa vyjadril intervenient, ktorý žiadal napadnutý rozsudok ako správny potvrdiť. Zdôraznil dôkaznú povinnosť žalobkyne spočívajúcu v preukázaní všetkých predpokladov na vznik škody, či už podľa § 420 Obč. zák. alebo podľa § 421a Obč. zák., ako aj naplnenie predpokladov zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnostných práv. 25. Pokiaľ ide o zodpovednosť žalovaného v zmysle § 420 Obč. zák., konštatoval, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané žiadne pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalovaným, celý medicínsky postup žalovaného bol „lege artis“ a včas. Pokiaľ ide o namietanie znaleckého posudku F. G. H., námietky žalobkyne považoval za všeobecné bez navrhnutia ďalších dôkazov. K znaleckému posudku G. F. I. J., C. sa žalobkyňa nevyjadrila, z čoho vyvodil, že nemala námietky. 26. Nemožno podľa neho dospieť k záveru o tom, že pochybenie žalovaného bolo preukázané oznámením Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o výsledku prešetrenia podnetu, keď práve znalecké dokazovanie v konaní bolo nariadené za účelom vyriešenia sporných otázok. Za preukázané považoval, že znaleckým dokazovaním boli vyvrátené závery úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o nesprávnosti postupu žalovaného po výkone ERCP.
27. Taktiež vo vzťahu ku škode, znaleckým dokazovaním nebola preukázaná existencia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne v súvislosti s výkonom ERCP u žalovaného. Znalec F. H. dospel k záveru, že sťaženie spoločenského uplatnenia nie je možné jednoznačne stanoviť, keďže nie sú jednoznačne doložené a definované trvalé následky súvisiace s poškodením zdravia. Navyše v zdravotnej dokumentácii žalobkyne za posledných 12 mesiacov nie je dokumentovaná žiadna gastroenterologická ani psychiatrická liečba, ani nie sú zadokumentované žiadne ťažkosti, resp. následky, ktoré by zakladali nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia. S poukazom na uvedené intervenient uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala porušenie právnej povinnosti, nepreukázala ani vznik škody, zavinenie a ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, a teda vznik zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle § 420 Obč. zák. 28. K tvrdeniu žalobkyne o poškodení zdravia povahou prístroja pri ERCP zákroku, intervenient uviedol, že žalobkyňa argumentovala zodpovednosťou žalovaného podľa § 421a Obč. zák. pred vypracovaním znaleckých posudkov v spore. Podľa názoru intervenienta na preukázanie zodpovednosti žalovaného podľa § 421a Obč. zák. nepostačuje upriamenie pozornosti na povahu použitého prístroja pri zákroku, ale aj preukázanie vzniku škody na zdraví žalobkyne a príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou, ktorá má svoj pôvod v povahe prístroja a vznikom škody. Bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vypracované F. K. L., na základe ktorého si žalobkyňa uplatnila náhradu, znalec F. H. vyhodnotil ako úplne nesprávne, použitý počet bodov nemá podľa neho oporu v legislatívnom dokumente a v posudku nie je vysvetlený ani zdôvodnený. Za podstatné zistenie znaleckého dokazovania považoval aj záver znalca o predchádzajúcich ochoreniach žalobkyne, a to bronchiálna astma, zhubný nádor krčku maternice liečený operačne s následnou chemo rádioterapiou, ktoré ochorenia mali významný vplyv na jej zdravotný stav. Žalobkyňa už pred zákrokom bola invalidná s obmedzeniami v spôsobe života a pred zákrokom bola v evidencii psychiatra.
29. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a zároveň náležite odôvodnený. 30. Vypočutím svedkov, znaleckým posudkom č. 2/2022 F. G. H., ako aj znaleckým posudkom č. 217/2022 G. F. I. J., C., boli zrozumiteľne, medicínsky správne a preukázateľne vyvrátené závery Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Žalovaný trval na tom, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti neporušil žiadnu právnu povinnosť a postupoval „lege artis“. Zopakoval, že znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyni nebolo v dôsledku konania žalovaného spôsobené sťaženie spoločenského uplatnenia. Z metodologického hľadiska nemôžu položka „bolestné“ a položka „sťaženie spoločenského uplatnenia“ obsahovať identické diagnózy a z toho vyplývajúce rovnaké bodové ohodnotenie. Odškodnenie za sťažené spoločenské uplatnenie odzrkadľuje chronickú fázu ochorenia, resp. trvalé následky a ich konkrétny vplyv za sťaženie spoločenského uplatnenia, teda hlavne adaptability a hodnotí sa po ustálení zdravotného stavu, spravidla nie skôr ako rok od vzniku poškodenia zdravia. Trvalé následky by mali byť presne definované a mali by byť následne predmetom posudzovania v kontexte konkrétneho sťaženia spoločenského uplatnenia, čo v prípade žalobkyne nie je uvedené v zdravotnom posudku. Perforáciu a opakované operácie nepovažoval za trvalé následky a nebolo mu vôbec zrejmé, čo je podkladom pre sťaženie spoločenského uplatnenia a akého. Položku 90e – prederavenie alebo roztrhnutie dvanástnika sa pre posudzované sťaženie spoločenského uplatnenia podľa názoru žalovaného vôbec nemôže použiť, pretože sa nejedná o trvalý následok. 31. Žalovaný upriamil pozornosť na spisovú dokumentáciu, z ktorej nemal zadokumentované žiadne také fyzické trvalé postihnutie, ktoré by evidentne a dokázateľne limitovalo konkrétne spoločenské uplatnenie žalobkyne. Aktuálne žalobkyňa má predpísané lieky na bronchiálnu astmu a podľa údajov v systéme e-zdravie nemá predpisovanú žiadnu gastroenterologickú ani psychiatrickú medikáciu za obdobie ostatných 12 mesiacov. Ani prípadné psychické následky nie sú v spisovom materiáli podložené psychiatrickým, resp. psychologickým vyšetrením. Na otázku žalovaného bolo odpovedané: „sťaženie spoločenského uplatnenia nie je možné stanoviť, keďže nie sú doložené a definované chronické komplikácie a trvalé fyzické a psychické následky v súvislosti s predmetným poškodením zdravia. Nie je tiež jasne uvedené, o aké spoločenské uplatnenie sa v tomto kontexte jedná“. Zdôraznil, že žalobkyňa absolvovala onko-chirurgickú liečbu pred samotným výkonom a určité obmedzenia v živote už znášať musela. Ak by nejaké sťaženie spoločenské uplatnenia mala, znalec by to uviedol a bodovo ohodnotil. Uvedené konštatoval aj okresný súd, náležite to odôvodnil a zároveň to považoval aj za argumentáciu pre nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. 32. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní poukazuje na nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné odôvodnenie v súvislosti s objektívnou zodpovednosťou (§ 421a Obč. zák.) žalovaného, žalovaný
uvádza, že žalobkyňa nesplnila a nepreukázala všetky predpoklady zodpovednosti za škodu. Škodu v podobe bolestného si neuplatňovala a škoda v podobe sťaženia spoločenského uplatnenia sa v rámci znaleckého dokazovania nepreukázala. V tejto súvislosti súhlasil s vyjadrením intervenienta, ktorý uviedol názor o nemožnosti uplatňovať si popri sebe nároky na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a náhrady nemajetkovej ujmy na tom istom základe (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 426/2014 zo dňa 13.8.2014 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/430/2017). Zastával taktiež názor, že v stave, keď vznik škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia nebol preukázaný, nemožno sa domáhať peňažnej náhrady titulom nemajetkovej ujmy.
33. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
34. Primárne, čo sa týka odvolacej námietky nedostatočného odôvodnenia rozsudku okresného súdu, odvolací súd pripomína konštantné závery judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku), z ktorých vyplýva, že súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces. Púhy subjektívny nesúhlas odvolateľa nezakladá arbitrárnosť súdneho rozhodnutia. Závery okresného súdu vedúce (súd) k zamietnutiu žaloby sú zhrnuté v bodoch 13 a 14 tohto odôvodnenia a samotný obsah žalobkyňou predloženého odvolania polemizujúci s tam prezentovanými závermi vyvracia tvrdenie žalobkyne o absencii dôvodov rozhodnutia.
35. V konaní nie je sporná skutočnosť, že žalobkyňa bola dňa 6.7.2016 vyšetrená vo Fakultnej nemocnici v Ružomberku, kde bola odoslaná z NsP C.. Taktiež nebolo sporné, že po vyšetrení (endoskopická retrográdna cholangiografia, ďalej len „ERCP“) došlo ku komplikáciám, ktoré si vyžiadali následný operačný zákrok z dôvodu perforácie duodena. Následne žalobkyňa musela podstúpiť ďalšie operácie (celkovo v počte 7), ktoré boli realizované na II. chirurgickej klinike UN E.. 36. Žalobkyňa k žalobe pripojila Lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 13.9.2019, podpísaný posudzujúcim lekárom F. K. L.. V danom posudku bolo v časti B. hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, pod položkou 90e z prílohy č. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, pri diagnóze prederavenie alebo roztrhnutie dvanástníka uvedený počet bodov 520 z dôvodu „opakované hospitalizácie a opakované operácie“.
37. Na návrh sporových strán okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom ošetrujúcich lekárov a nariadil dokazovanie znaleckým posudkom, ktorý pod č. 2/2022 podal znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie gastroenterológia, interná medicína, F. G. H.. V súvislosti s bodovým hodnotením boli znalcovi zadané otázky pod č. 15. a 21. 38. Otázka 15. bola zadefinovaná nasledovne: „Ohodnoťte bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov. Určite dátum ustálenia zdravotného stavu žalobcu, určite výšku bodov, za ktoré by prípadne zodpovedal žalovaný vo vzťahu k vzniknutým komplikáciám po vyšetrení ERCP, nakoľko žalobca predložil lekársky posudok ohodnotený bodmi za jeho celkovú liečbu, pričom žalovaný namieta, že by mal znášať prípadnú škodu za ďalšie chirurgické operácie nesúvisiace s komplikáciou po ERCP vyšetrení. 39. Znalec v predmetnom znaleckom posudku, v odpovedi na otázku 15. uviedol, že sťaženie spoločenského uplatnenia nie je možné jednoznačne stanoviť, keďže nie sú doložené a definované chronické komplikácie a trvalé fyzické a psychické následky v súvislosti s predmetným poškodením zdravia. Nebolo mu tiež jasné, o aké spoločenské uplatnenie sa v tomto kontexte konkrétne jedná. Do
úvahy podľa znalca prichádza položka 310 (poškodenie brušnej steny sprevádzané porušením brušného lisu) s bodovým ohodnotením v rozmedzí 100 – 250 bodov, ktoré by však v tejto súvislosti odzrkadľovalo následok opakovaných chirurgických intervencií bez priameho súvisu s pôvodným ERCP vyšetrením. 40. Otázka 21. bola vymedzená v znení: „Vyjadrite sa k správnosti bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia položkou 90e – prederavenie alebo roztrhnutie dvanástnika, ktorú lekár F. K. L. (správne „L.“ – pozn. odvolacieho súdu) ohodnotil v lekárskom posudku zo dňa 13.9.2019 520 bodmi, keď zákon č. 437/2004 Z. z. pri uvedenej položke uvádza presný počet bodov, a to 80 (nie je uvedené bodové rozmedzie ako pri iných položkách)“. 41. Znalec v odpovedi na otázku č. 21 uviedol, že bodové ohodnotenie F. K. L. je úplne nesprávne. Použitý počet bodov nemá podľa neho oporu v uvedenom legislatívnom dokumente, v posudku nie je vysvetlený a zdôvodnený. Naviac z metodologického hľadiska poukázal, že položka „bolestné“ a položka „sťaženie spoločenského uplatnenia“ nemôžu obsahovať identické diagnózy a z toho vyplývajúce rovnaké bodové ohodnotenie. Bolestným sa odškodňuje akútna fáza ochorenia, resp. konkrétny zdravotný stav, príhoda, komplikácia. Odškodnenie za sťažené spoločenské uplatnenie odzrkadľuje chronickú fázu ochorenia, resp. trvalé následky a ich konkrétny vplyv na sťaženie spoločenského uplatnenia, teda hlavne aptability a hodnotí sa po ustálení zdravotného stavu, spravidla nie skôr ako rok od vzniku poškodenia zdravia. Ďalej uviedol, že trvalé následky (fyzické aj psychické) by mali byť presne definované a následne by mali byť predmetom posudzovania v kontexte konkrétneho sťaženia spoločenského uplatnenia, čo v prípade žalobkyne v zdravotnom posudku uvedené nie je. Perforáciu a opakované operácie za trvalé následky nepovažoval. Uzavrel, že z uvedeného zdravotného posudku nie je vôbec jasné, čo je podkladom pre sťaženie spoločenského uplatnenia a akého.
42. Vyjadrenie žalobkyne k znaleckému posudku č. 2/2022 vypracovaného F. G. H., konkrétne k odpovediam na body 15. a 21. bolo vo veľmi všeobecnej rovine, bez toho, aby navrhla ďalší dôkaz, ktorý by uvedené tvrdenie znalca mohol vyvrátiť. 43. Konkrétne k odpovedi na bod 15. uviedla, že nie je v kompetencii znalca určovať výpočet bolestného a zároveň sa vyjadrovať k sťaženiu spoločenského uplatnenia, keďže nie je ošetrujúcim lekárom žalobkyne a má k dispozícii len určitý okruh podkladov. Zotrvala na správnosti lekárskeho posudku, ktorý do konania doložila a domnievala sa, že uvedené prislúcha posúdiť jedine súdu. K bodu 21. uviedla, že znalec nemal na uvedenú otázku odpovedať. Doplnila, že ak by žalovaný považoval lekársky posudok za nesprávny, mal byť k nemu vypočutý lekár, ktorý ho vypracoval, a ktorý si vie obhájiť jeho správnosť.
44. V prílohe 1 sadzieb bodového hodnotenia zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, v časti „brucho“ je uvedená položka 90e – prederavenie alebo roztrhnutie dvanástnika, za ktorú je stanovený zákonný počet bodov 80. Z lekárskeho posudku predloženého žalobkyňou bolo v časti A. Hodnotenie bolestného uvedená položka 90e s diagnózou „perforatio duodeni“, ktorej F. K. L. pridelil 520 bodov z dôvodu opakovaných hospitalizácií a opakovaných operácií. V časti B. Hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, bola taktiež uvedená položka 90e, pri rovnakej diagnóze ako pri časti A. Hodnotenie bolestného a bol stanovený rovnaký počet bodov 520.
45. Nadväzne je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa sa bolestného nedomáhala, preto je náležitým záver (fakticky vychádzajúci z konštatovania/vysvetlenia znalca F. H. – viď predovšetkým bod 42 tohto odôvodnenia) okresného súdu vo vzťahu k zamietnutiu nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia. Systematika zákona č. 437/2004 Z. z. totiž od seba striktne odlišuje úpravu použiteľnú na podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a na sťaženie spoločenského uplatnenia. Spoločným prienikom obidvoch oblastí je vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia a jeho náležitosti. Z uvedeného dôvodu zákon č. 437/2004 Z. z. je v závere opatrený prílohou č. 1, ktorá sa člení na sekcie: I. Sadzby bodového hodnotenia za bolesť pri úrazoch (položky 1 až 249), II. Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pri úrazoch (položky 250 až 435), III. Sadzby bodového hodnotenia za bolesť pri chorobách z povolania (položky 1 až 44) a IV. Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania (položky 1 až 72). 46. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala priznania náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Už len z výkladu systematiky sadzobníka je zrejmé, že lekárky posudok predložený F. L. pri uvedení položky 90e pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia je nesprávny. Položka 90e sa totižto nachádza v prvej časti sadzobníka, t. j. spadá pod bolestné a nemožno ju použiť pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže ide o úplne iný - samostatný inštitút posudzovania.
47. Navyše (už nad bezprostredne nevyhnutný rámec), nie je ani zrejmé, z akého dôvodu lekár udelil 520 bodov, keď pri položke 90e v sadzobníku je uvedený počet bodov 80. V lekárskom posudku totiž nie je uvedené, že by bol takto stanovený počet bodov upravený prostredníctvom § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., resp. úplne absentuje spôsob výpočtu počtu bodov.
48. Nakoľko v dôsledku znaleckého dokazovania vznikli odôvodnené pochybnosti o správnosti lekárskeho posudku vypracovaného F. K. L., nemožno bez ďalšieho prijať argumentáciu žalobkyne založenú len na akceptácii bodového vyhodnotenia vykonaného posudzujúcim lekárom dotknutého zdravotníckeho zariadenia. Pokiaľ bola teda správnosť tvrdení/dôkazov predložených zo strany žalobkyne znalcom relevantne spochybnená, bolo jej následnou povinnosťou, aby výsledky bodového hodnotenia obhájila, resp. aby navrhla dôkaz, ktorý by uvedenú spornosť odstránil. 49. O vydanie lekárskeho posudku, resp. v prípade jeho pochybností/spornosti môže o vydanie ďalšieho znaleckého posudku požiadať len poškodený (osoby uvedené v ods. 3 a 4 § 7 ods. 6 zák. č. 437/2004 Z. z. len so súhlasom poškodeného). Práve v takýchto prípadoch (zistená spornosť pri kontrole bodového hodnotenia uvedeného v lekárskom posudku) ide o dôvodnú pochybnosť o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, kedy je potrebné v zmysle § 7 ods. 6 zák. č. 437/2004 Z. z. vypracovanie nezávislého znaleckého posudku. Bodové ohodnotenie je totiž odborná otázka, pričom takýto návrh však zo strany žalobkyne vznesený nebol.
50. Možno preto z určujúceho hľadiska zhrnúť, že to, čo v konaní žalobkyňa preukazovala – t. j. položka 90e – prederavenie alebo roztrhnutie dvanástnika - nezodpovedá inštitútu sťaženia spoločenského uplatnenia. Konštatované potom bez ďalšieho vedie k potvrdeniu vecnej správnosti zamietajúceho meritórneho výroku okresného súdu, nakoľko žalobkyňa nepreukázala vznik uplatneného nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia. 51. Ostatnými námietkami (zodpovednosť podľa § 421a OZ, stanovisko Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou) vznesenými v odvolaní sa krajský súd osobitne nezaoberal, nakoľko nie sú spôsobilé nič zmeniť na vyššie konštatovanej zásadnej úvahe zakladajúcej nedôvodnosť žaloby. Inak povedané, ani prípadná opodstatnenosť právnej argumentácie žalobkyne o objektívnej zodpovednosti žalovaného v zmysle § 421a OZ, nemôže viesť k úspechu predmetnej žaloby, nakoľko nie je preukázaný samotný základ/nárok – sťaženie spoločenského uplatnenia.
52. Napokon, stotožniť sa nemožno ani s námietkou žalobkyne o potrebe aplikácie § 257 CSP vo vzťahu k trovám prvoinštančného konania, založenou na tvrdení, že žalobkyňa je invalidná dôchodkyňa, ktorá pre zdravotné problémy nepracuje. 53. Ani v najmenšom odvolací súd nebagatelizuje opisované zdravotné ťažkosti na strane žalobkyne, nie je však v okolnostiach súdenej veci možné prehliadnuť, že zásadná skutočnosť, a to že dôvodom zakladajúcim procesný neúspech žalobkyne a tým jej zodpovednosť za vzniknuté trovy konania je výlučne nesprávne uplatnená/formulovaná žaloba. Zároveň – pokiaľ ide o samotné tvrdenia žalobkyne o okolnostiach významných pre aplikáciu § 257 CSP – z obsahu spisu vyplývajú závery o predchádzajúcich ochoreniach a obmedzeniach v spôsobe života žalobkyne, ktorej z tohto dôvodu bol priznaný invalidný dôchodok už pred sporným zákrokom/vyšetrením, t. j. bez vecnej súvislosti s tu posudzovaným dejom.
54. O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej vznikla povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. O konkrétnej výške týchto trov (po ich vyhodnotení v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.