Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoPom/5/2026

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Štillovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Korbašovej, JUDr. Petry Lackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, XXX XX D. E., dieťa rodičov: matka E. B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, XXX XX D. E. a otec B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, XXX XX D. E., v konaní o návrhu Úradu práce,sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. -51 zo dňa 16. septembra 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „súd prvej inštancie“, alebo „okresný súd“) výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie v nasledovnom znení: Súd dočasne odníma maloletú A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, z osobnej starostlivosti matky B. D., nar. XX.XX.XXXX a otca B. C., nar. XX.XX.XXXX a zveruje maloletú do starostlivosti Centra pre deti a rodiny F. E., so sídlom B. XX, XXX XX F. E., počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia. Vo výroku II. rozhodol, že neodkladné opatrenie bude trvať najdlhšie šesť mesiacov od umiestnenia maloletej do Centra pre deti a rodiny F. E., so sídlom B. XX, XXX XX F. E.. Výrokom III. nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie poukázal na návrh doručený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica (ďalej len „úrad“), na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd nariadil dočasne odňať maloleté dieťa z osobnej starostlivosti matky a zveriť maloleté dieťa do starostlivosti Centra pre deti a rodiny F. E., so sídlom B. XX, XXX XX F. E.. V návrhu úrad uviedol, že spisovú dokumentáciu rodiny vedie od 16.01.2026, kedy sa matka maloletej A. obrátila na úrad so žiadosťou o pomoc a usmernenie vo veci zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti, úpravy, resp. obmedzenia styku maloletej s otcom, ako aj vo veci možnosti zákazu priblíženia otca k jej osobe. Dôvodom bolo, že zo strany otca maloletej voči matke dochádzalo k vyhrážaniu, psychickému nátlaku a fyzickým útokom, počas niektorých z týchto situácií mala byť prítomná aj maloletá. Po odsťahovaní sa matky zo spoločnej domácnosti, otec podľa jej vyjadrenia maloletú nevracal do domácnosti matky v súlade s ich dohodou. Úradom je bola je poskytovaná od uvedeného obdobia kontinuálna komplexná sociálna, právna a psychologická pomoc zo strany úradu, bol zaslaný aj podnet na Okresnú prokuratúru Žiar nad Hronom, vedie sa aj trestné konanie pred Okresným riaditeľstvom policajného zboru Žiar nad Hronom, odbor kriminálnej polície. Napriek dlhodobej odbornej podpore, opakovanému poúčaniu a odporúčaniam, matka do podania návrhu úradu nepodala žiaden z vyššie uvedených návrhov. Matka si je vedomá rizík spojených s pobytom maloletej v domácnosti otca, napriek tomu ju do jeho starostlivosti opakovane odovzdáva. Maloletá počas viacerých pohovorov sa vyjadrovala, že k otcovi nechce ísť, že sa ho bojí a že jej otec ubližuje

s tým, že tieto skutočnosti podľa vyjadrení maloletá komunikuje aj matke. Maloletá vo vyjadrení zo dňa 14.09.2026 uviedla, že jej matka opakovane hovorí, že to zvládne a napriek jej odporu ju k otcovi posiela. Maloletá zároveň uviedla, že neverí, že by po ňu matka v prípade vzniku nebezpečnej situácie u otca prišla a zabezpečila jej ochranu. Za zásadné zhoršenie situácie považoval úrad skutočnosti, ktoré sa dozvedel v období od 13.09.2026 do 15.09.2026, kedy maloletá počas pohovoru uviedla, že dňa 13.09.2026 si v domácnosti otca z vlastnej iniciatívy aj zo strachu vytvorila na mobilnom telefóne zvukovú nahrávku, z ktorej vyplynulo, že otec maloletej ju opakovane vulgárne urážal, ponižoval, vyhrážal sa jej fyzickým násilím, vrátane vyhrážky odtrhnutia hlavy. Podľa vyjadrenia maloletej jej otec mal pri pobytoch odopierať jedlo, vyhrážať sa jej, jej matke a ďalším členom rodiny. Počas pohovoru ďalej maloletá uviedla, že jej otec dňa 13.09.2026 zapchával ústa, ťahal ju za vlasy a vykrúcal jej ľavú ruku, tieto fyzické útoky maloletú podľa jej vyjadrenia boleli a nemala vedomosť, prečo jej to otec robí. Podľa dostupných informácií matka s maloletou v súvislosti s uvedeným zranením nevyhľadala lekárske ošetrenie. Maloletá sa počas pohovoru jednoznačne vyjadrila, že sa cíti byť ohrozená, nedôveruje tomu, že by ju matka dokázala pred otcom ochrániť, explicitne vyjadrila želanie, aby nemusela byť ani u matky ani u otca, ale aby sa nachádzala na bezpečnom mieste. Úrad mal za to, že skutočnosti zistené odo dňa 13.09.2026 predstavujú závažnú zmenu pomerov a indikujú bezprostredné a vážne ohrozenie života a zdravia maloletej. Zo strany matky neboli prijaté účinné kroky, ktoré by viedli k odstráneniu alebo podstatnému zníženiu uvedeného ohrozenia. Zo spisovej dokumentácie vyplýva aj dlhodobé psychické zaťaženie maloletej, ktoré sa prejavuje viacerými skutočnosťami ako problémami so spánkom, potrebou opakovane kontrolovať uzamknutie dverí, poruchami sústredenia, somatickými ťažkosťami a evidovanými psychickými ťažkosťami v dokumentácii uvádzanými aj pod diagnózami F90.0 (Porucha aktivity a pozornosti) a F93.9 (Porucha emotivity v detskom veku, bližšie neurčená). 3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie návrhom navrhovateľa a k nemu pripojenými listinami a za aplikácie ust. , , , ods. 1, ods. 1, , , , , a , čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele rozhodol tak ako uviedol vo výrokovej časti rozhodnutia. 4. Súd prvej inštancie uviedol, že v prípade nariadenia neodkladných opatrení vo veci starostlivosti o maloleté deti je predovšetkým potrebné osvedčiť naliehavosť situácie a z toho vyplývajúcu potrebu bezodkladnej úpravy práv a povinností voči deťom, a to s ohľadom na záujem maloletých detí. V ďalšom skonštatoval, že predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa je stav, keď sa maloletý ocitne bez akejkoľvek starostlivosti alebo jeho život, zdravie a priaznivý vývoj je vážne ohrozený alebo narušený s tým, že v prvom z uvedených prípadoch ide o deti opustené ako aj o situácie, kedy došlo k takej tragickej udalosti ako je napr. úmrtie rodičov maloletého dieťaťa, druhá z uvedených eventualít počíta so situáciou, keď osoby, ktoré zabezpečujú starostlivosť o maloleté dieťa, vykonávajú túto starostlivosť nedostatočne, v dôsledku čoho je vážne ohrozený alebo narušený jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj s tým, že uvedené je potrebné riešiť bezodkladne. Od obdobia, kedy sa matka obrátila na úrad so žiadosťou o pomoc, teda od januára 2026 bola matke poskytovaná kontinuálna komplexná sociálna, právna a psychologická pomoc zo strany úradu. Matka bola poučená o možnostiach právnej ochrany seba a maloletej, a to najmä o možnostiach podať návrh na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti, návrh na úpravu alebo obmedzenie styku maloletej s otcom, ako aj návrh na zákaz priblíženia a bola poučená aj o možnosti podať trestné oznámenie v súvislosti s ňou uvádzanými skutočnosťami. Matka však žiaden z týchto návrhov nepodala. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie maloletej, že k otcovi nechce ísť, že sa ho bojí, otec jej ubližuje, aj na situáciu, keď bola maloletá u otca dňa 13.09.2026, kedy si vytvorila aj zvukovú nahrávku maloletá na mobilnom telefóne o správaní otca k nej. Matka napriek odbornému poradenstvu nijakým spôsobom maloletú doteraz pred násilím zo strany otca neochránila. Súd prvej inštancie mal teda za to, že v dôsledku konania matky, ako aj otca, je zdravie, výživa a priaznivý vývoj maloletej A. B. v súčasnosti vážne ohrozené a narušené, pretože nemá zabezpečenú adekvátnu osobnú starostlivosť zo strany rodičov, ktorú s ohľadom na svoj vek nevyhnutne potrebuje. Preto bolo dôvodné ju dočasne zveriť do starostlivosti Centra pre deti a rodiny F. E. s tým, že uvedené bolo v najlepšom záujme a toho času najprimeranejším riešením danej situácie, keďže maloleté dieťa sa ocitlo v situácii, keď je ohrozené jeho zdravie, život, výživa a priaznivý vývin. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

5. Do výrokov I., II. uznesenia súdu prvej inštancie v zákonnej lehote podala odvolanie matka v podaní doručenom súdu 06.10.2026 (č.l. 71 a nasl.). V rámci odôvodnenia matka uviedla, že súd prvej inštancie správne rozpoznal, že maloletej hrozí nebezpečenstvo, avšak konkrétne prejavy ohrozenia, ktoré v napadnutom uznesení uviedol, nahrávka z 13.09.2026, fyzické útoky, vyhrážky, alkohol, pochádzajú od otca. Okresný súd zvolil nesprávny prostriedok ochrany, namiesto toho, aby dieťa ochránil pred otcom, odňal ho matke a vyňal ho z domova, v ktorom od septembra 2025 žilo s matkou a so staršou sestrou D.. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a maloletú dočasne zveril do jej starostlivosti s tým, že ochranu pred otcom je možné zabezpečiť zameraním sa na zdroj ohrozenia, a to na zákaz styku otca, ktorý matka navrhuje v odvolacom návrhu, aj vo veci samej a ochranný rámec, ktorý matka ponúka a ktorého súčasťou je aj dohľad navrhovateľa. Matka podala dňa 02.10.2026 návrh na úpravu rodičovských práv a povinností, ktorým sa domáha zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti, zákazu styku otca a výživného vo výške 150 eur mesačne. Uplatnila odvolacie dôvody podľa a v spojení s a . Poukázala na to, že súd neposúdil miernejší prostriedok ani ujmu, ktorú maloletej spôsobí odlúčenie od matky a sestry, a teda išlo o neprimeraný zásah. Súd prvej inštancie odôvodnenie opieral o odmietnutie starostlivosti matky, najmä o predchádzajúce odovzdávanie otcovi, dostatočne však nevysvetlil, prečo by súdny zákaz styku spojený s podporou a kontrolou nedokázal zabezpečiť účinnú ochranu. Súd prvej inštancie mal k dispozícii miernejšie prostriedky a žiadny z nich neposúdil, a to zverenie maloletej matke spolu so zákazom styku otca, dohľad nad výchovou maloletej v domácnosti matky a ďalšie výchovné opatrenia, podporné opatrenia, pokračovanie terapie, odbornej starostlivosti, ktorú matka maloletej zabezpečila. K názoru maloletej, že si neželá byť ani u matky ani u otca, ale na bezpečnom mieste, matka súhlasila, že mu treba venovať náležitú pozornosť, musí byť však posudzovaný ako celok, ktorý nesvedčí o tom, že by maloletej jej prospievalo odlúčenie od matky a sestry. Maloletá vo vyjadrení sama rozlišuje domov u matky, ktorý je pred otcom chránený, ohrozenie vzniká pri pobyte u otca. Jej nedôvera k matke sa týkala toho, že ju k otcovi posiela, aby s otcom bola v kontakte, teda presne toho, čo odstráni zákaz styku. Napadnutým uznesením maloletá prišla o terapiu, na ktorej ju mala sprevádzať matka, aj o školu, ktorá poznala jej potreby. V ďalšom matka poukázala na to, že boli nesprávne posúdené podmienky podľa vo vzťahu k matke, nakoľko ohrozenie nepochádza z domácnosti matky, všetky konkrétne prejavy ohrozenia súd prvej inštancie pripisoval otcovi. O domácnosti matky nezistil nič, ani nedostatok starostlivosti, ani násilie, ani nedostatok výživy. Ohrozenie v dôsledku konania matky súd vyvodil len z toho, že matka dieťa otcovi odovzdávala. Toto riziko odpadá, keď súd prvej inštancie otcovi styk zakáže a matka dodrží rámec týkajúci sa dohľadu nad výchovou maloletej v domácnosti matky, prípadne ďalšie výchovné opatrenia. Pri sociálnom šetrení 20.01.2026 deti navrhovateľovi uviedli, že sa v domácnosti matky cítia voľnejšie a ešte 14.09.2026 deň pred podaním návrhu navrhovateľ u maloletej zaznamenal, že bola riadne oblečená a čistá. Záver o ohrození výživy teda nemá oporu v spise s tým, že pediatrička uviedla, že celková starostlivosť, výživa a hygiena u maloletej je úplne v poriadku. Škola uviedla, že starostlivosť rodičov je na dobrej úrovni, desiatu má výdatnú. Jedlo ako trest používal otec, pričom maloletá navrhovateľovi uviedla, že keď je u otca hladná, tak jej povie, že už nemajú nič. Ani navrhovateľ nepovažoval za ohrozujúcu samotnú domácnosť matky, nakoľko v starostlivosti matky ponechal jej staršiu dcéru D., hoci aj ona bola obeťou násilia toho istého človeka a v trestnom konaní vypovedala aj o jeho konaní voči sebe. Zdrojom ohrozenia teda nie je domácnosť matky, ale prístup otca k maloletej a tento možno odstrániť zákazom styku. Odňatie z osobnej starostlivosti otca má v napadnutom uznesení len formu, maloletá od septembra 2025 žila v domácnosti matky a u otca trávila čas v rámci kontaktu, ktorý nebol upravený žiadnym rozhodnutím ani súdom schválenou dohodou. Reálnym obsahom napadnutého uznesenia je teda odňatie dieťaťa matke. Súd prvej inštancie prevzal z návrhu navrhovateľa tvrdenie o tom, že matka napriek odbornému poradenstvu nijakým spôsobom maloletú doteraz pred násilím zo strany otca neochránila bez toho, aby ho porovnal s listinami, ktoré preukazujú, aké návrhy podávala za obdobie od decembra 2025 až do 13.09.2026 na úrade. Matka zároveň zabezpečila maloletej odbornú starostlivosť, splnila odporúčania odborníkov. Detskú psychiatričku vybavila ešte v lete 2025. Maloletá absolvovala psychologické a špeciálno-pedagogické vyšetrenie v CPP, odporúčané neurologické vyšetrenie a EEG, vzdelávala sa podľa individuálneho vzdelávacieho programu. Navrhovateľovi už v januári 2026 oznámila, že z vlastnej iniciatívy našla pre maloletú psychológa v E.. G. do 13.09.2026 navrhovateľ a ani ďalší odborníci nepovažovali za potrebné styk otca s maloletou zakázať. Navrhovateľ 17.03.2026 na informáciu, že maloletá chce u otca prespať, uviedol, že je to v poriadku, hoci mu situácia prišla zvláštna, spoluprácu so subjektom, ktorú vtedy navrhol, matka prijala. Na

prípadovej konferencii dňa 30.03.2026 navrhovateľ súhlasil, aby sa styk určil napevno a psychologička jeho referátu odporučila upraviť styk napevno, zákaz styku neodporučil nikto z odborníkov, ktorých stanoviská záznam zachytáva. Navrhovateľ ešte dňa 22.06.2026 hodnotil mieru ohrozenia maloletej ako nízku a zapojenie CDR považoval za nadbytočné. Ak matka v tomto období maloletú otcovi odovzdávala, nekonala v rozpore s tým, ako situáciu hodnotili tieto orgány. Súd prvej inštancie sa s týmto hodnotením navrhovateľa nevysporiadal. Zistenie, že matka nijakým spôsobom dieťa neochránila, je preto výsledkom neúplne zisteného skutkového stavu a je v rozpore s obsahom spisu. Maloletá netrávila čas u otca na základe žiadneho rozhodnutia, ani súdom schválenej dohody, styk prebiehal neformálne. Matka ju otcovi odovzdávala zo strachu pred jeho verbálnymi a fyzickými útokmi, ak mu dieťa odmietla dať, pravidelne ju napádal doma, alebo na pracovisku a k útoku zo dňa 14.01.2026 došlo priamo pri odovzdávaní maloletej. Bez súdneho rozhodnutia navyše nemala právny titul otcovi styk odoprieť, navrhovateľ voči nej, podľa svojich správ, výchovné opatrenie neuložil a návrh na jeho nariadenie súdom nepodal, ešte dňa 20.02.2026 uviedol, že treba najprv využiť iné možnosti a napriek jej žiadosti zo dňa 24.03.2026 jej nevydal žiadne písomné odporúčanie, ani pokyn, či má, alebo nemá maloletú otcovi odovzdávať. Bola odkazovaná na podanie návrhu na súd. Tento strach je predmetom jej práce s psychologičkou. Matka dňa 13.09.2026 odovzdala navrhovateľovi dôkaz o násilí otca na dieťati v deň jeho vzniku, teda urobila presne to, čo predpokladá § 37 ods. 1 Zákona o rodine. Následkom bolo odňatie dieťaťa aj jej. Postup, ktorý dopadá na rodiča zato, že násilie oznámi, odrádza obete od oznamovania a odporuje účelu sociálnoprávnej ochrany – zabezpečiť výchovu dieťaťa v jeho prirodzenom rodinnom prostredí – aj právo rodičov, ktorí sa starajú o deti na pomoc štátu. Matka si uvedomuje, že odvolací súd musí mať istotu, že po zverení maloletej do jej starostlivosti nebude dieťa opäť vystavené otcovi, ponúkla preto nad rámec a záväzky v ňom uvedené, týmto podaním zákaz styku, teda navrhuje, aby odvolací súd otcovi zakázal akýkoľvek styk s maloletou. To isté navrhuje aj vo veci samej. Kým súd o styku otca rozhodne, maloletú otcovi neodovzdá a otca, ktorý by sa styku domáhal, odkáže na súd. Matka súhlasí s dohľadom navrhovateľa nad výchovou maloletej v jej domácnosti, vrátane návštev v domácnosti a kontaktu navrhovateľa so školou a lekármi maloletej a nebráni sa ani výchovnému opatreniu, ak ho súd, alebo navrhovateľ uloží. Matka zabezpečí, aby škola poznala rozhodnutie súdu a maloletú otcovi nevydávala, maloletá bude pokračovať v starostlivosti detskej psychiatričky a v terapii, ktorú odporučili CPP a detská psychiatrička. Matka bude pokračovať v práci s psychologičkou CSSKA na zvládaní strachu a posilňovaní svojich rodičovských kompetencií. Pri akomkoľvek pokuse otca o kontakt s maloletou v rozpore s rozhodnutím súdu matka bezodkladne privolá políciu a informuje navrhovateľa, voči otcovi zároveň prebieha trestné stíhanie. Matka sa podrobí znaleckému vyšetreniu a bude so znalcami spolupracovať. Neodkladné opatrenie je len dočasné. Ak by matka tento rámec porušila, navrhovateľ môže okamžite podať nový návrh na súd a súd môže neodkladné opatrenie zmeniť. Primeranosť vyžaduje najprv použiť prostriedok, ktorý dieťa chráni a zároveň ho neodlúči od matky a sestry. Najkrajnejší zásah si treba ponechať pre prípad, keď miernejší prostriedok zlyhá. 6. Navrhovateľ k odvolaniu matky v podaní zo dňa 16.10.2026 (č.l. 132 súdneho spisu) uviedol, že zotrváva na podanom návrhu zo dňa 15.09.2026 na vydanie neodkladného opatrenia. Pred podaným návrhom vyčerpal všetky preventívne, podporné a sanačné opatrenia na predchádzanie uvedenej situácie a má za to, že dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, boli opodstatnené a umiestnenie maloletej v CDR F. E. bolo v jej najlepšom záujme.

7. Matka v podaní doručenom súdu dňa 19.10.2026 (č.l. 135 súdneho spisu) doplnila odvolanie o nové skutkové tvrdenia a dôkazy, a to o listiny, ktoré neboli v odvolaní uvedené a ktoré sa priamo týkajú toho, ako maloletá znáša odlúčenie od matky a pobyt v CDR a potvrdzujú, od koho maloletej hrozí nebezpečenstvo. Matka poukázala na to, že osem dní po umiestnení maloletej sa v CDR uskutočnilo stretnutie pracovníkov navrhovateľa CDR a oboch rodičov s tým, že CDR k stavu maloletej uviedlo, že je žiaduce, aby maloletá bola v H., čo najkratší čas, navrhlo, aby sa riešila starostlivosť skôr formou náhradnej osobnej starostlivosti, nakoľko CDR jej nevyhovuje, pracovníci sa maloletej snažia uľahčiť pobyt v zariadení, blízke vzťahy si však za tento čas nevybudovala. Dňa 05.10.2026 vykonal navrhovateľ s maloletou v CDR pohovor bez prítomnosti pracovníkov CDR s tým, že navrhovateľ v ňom zaznamenal, že pri otázke na matku bolo viditeľné potešenie, pokiaľ ide o Vianoce, chcela by ich tráviť s matkou v jej domácnosti. Podľa záveru navrhovateľa, jedine, kam sa chce vrátiť, je domov k matke. Napadnuté uznesenie maloletú pred otcom účinne nechráni, otec ju v CDR navštevuje spolu so starými rodičmi, telefonuje s ňou, maloletá je naďalej vystavená jeho kriku a jeho sľubom o tom, ako to bude po príchode domov. Matka, od ktorej ohrozenie nepochádza, ju vídava dvakrát týždenne. Opatrenie teda zasahuje najmä vzťah, ktorý maloletej poskytuje bezpečie, kým kontakt so zdrojom ohrozenia pokračuje. Zákaz styku otca, ktorý matka navrhuje, by tento stav odstránil. Navrhla doplniť dôkazné

návrhy a zotrvala na odvolacom návrhu, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výrokoch I. a II. zmenil tak, že maloletú A. B. C. dočasne zverí do starostlivosti matky, otcovi zakazuje akýkoľvek styk s maloletou, eventuálne, aby napadnuté uznesenie v tomto rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( v spojení s ), po zistení, že odvolanie podal oprávnený účastník konania – matka maloletej (, , v spojení s ) v zákonom stanovenej lehote ( v spojení s ) preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. až postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( v spojení s a contrario za súčasnej aplikácie a ) a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletej je dôvodné. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty odvolateľa-matky maloletej predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce neodkladným opatrením podľa ustanovenia rozhodnúť o odňatí maloletej zo starostlivosti matky a jej dočasnom zverení do označeného centra pre deti a rodiny.

10. Podľa , ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd neodkladným opatrením nariadi, aby bol maloletý dočasne zverený do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí.

11. Odvolací súd konštatuje, že ak sa maloleté dieťa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti (ak dieťaťu nemá kto poskytnúť starostlivosť) alebo si to vyžaduje okamžitá ochrana jeho života, zdravia a priaznivého vývoja (ak ide o dieťa zanedbané, týrané a pod.), ak je tu dôvodná hrozba alebo narušenie, súd neodkladným opatrením nariadi, aby bolo maloleté dieťa dočasne zverené do starostlivosti fyzickej alebo právnickej osoby. V uznesení o nariadení neodkladného opatrenia súd určí konkrétnu osobu, do dočasnej starostlivosti ktorej sa zveruje maloleté dieťa (fyzická osoba, detský domov, krízové stredisko a pod.). Ustanovením je zvýraznená osobitnosť a urgentnosť prípadov, v ktorých súd musí konať okamžite a nie je ani vylúčené konať aj na základe akéhokoľvek podnetu. Potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva aj z ustanovení Zákona o rodine. Sleduje sa najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý bol ako zásada zakotvená prijatím , ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o rodine. V zmysle uvedenej zásady je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťa sa okrem iného zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a podobne.

12. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých slúži na poskytovanie rýchlej, efektívnej ale zásadne len bezodkladnej úpravy rodinnoprávnych vzťahov. Bezodkladnosť opatrenia spočíva v tom, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania, ani tretích osôb, pričom pri jeho nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, pretože takéto dokazovanie presahuje rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia, keďže je v rozpore so zmyslom okamžitej a rýchlej ochrany dieťaťa. Z tohto dôvodu zákon ani nepredpokladá, aby pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vykonával dokazovanie ( veta prvá ). Je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, od ktorých sa odvodzuje opodstatnenosť návrhu, aspoň osvedčené. Posúdenie, či a kedy je daná naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. 13. Akcentuje odvolací súd, že predmetné ustanovenie vymedzuje teda dve alternatívne hypotézy, ktorých naplnenie, aspoň jednej z nich je nevyhnutné pre použitie uvádzanej právnej normy. Okolnosť existencie vážneho narušenia alebo ohrozenia života, zdravia alebo priaznivého vývoja dieťaťa (detí) je potrebné vykladať tak, aby bola dosiahnutá proporcionalita medzi sledovaným cieľom (nevyhnutná ochrana dieťaťa) a zvolenými prostriedkami riešenia existujúcej

situácie, vzhľadom aj na osvedčenie intenzity zásahu – pristúpiť k radikálnemu riešeniu, akým je odňatie mal. dieťaťa z rodinného prostredia.

14. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal odňatia maloletej z osobnej starostlivosti matky a dočasného zverenia maloletej do centra pre deti a rodiny vyhovel, odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené 15. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že v dokazovanie v konaniach o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, to je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia.

16. Podľa Čl. 4 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. Podľa § 28 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije alebo je neznámy. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Ak je jeden z rodičov obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, druhý rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti sám len v takom rozsahu, v akom je spôsobilosť prvého rodiča na právne úkony súdom obmedzená. Výkon rodičovských práv a povinností patrí v rovnakej miere obidvom rodičom. K prelomeniu tejto zásady môže dôjsť len vo výnimočných situáciách, keď jeden z rodičov nežije alebo nie je známy alebo nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, tiež, keď bol jednému z rodičov pozastavený výkon rodičovských práv a povinností alebo bol vo výkone rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozbavený. 17. Vo všeobecnosti teda rodičovské práva a povinnosti v zmysle Zákona o rodine zahŕňajú starostlivosť o dieťa, najmä pokiaľ ide o jeho zdravie a o jeho fyzický, citový, intelektuálny a morálny vývoj, ďalej ochranu dieťaťa, udržiavanie osobného styku s dieťaťom, zabezpečovanie jeho výchovy a vzdelania, určenie jeho miesta bydliska a zastupovanie dieťaťa a spravovanie majetku dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti prislúchajú rovnako obom rodičom. Pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je pri plnom rešpektovaní práv samotných maloletých, zákonný dôvod na to, aby rodičovi bola osobná starostlivosť oň, či kontakt s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený. 18. Vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa v danom prípade a vychádzajúc aj z úradného záznamu, vyjadrenia matky v doplnení odvolania, prebiehajú ďalšie tri konania, a to konanie o zverení maloletej A. do osobnej starostlivosti matky, zákaze styku otca s maloletou, úprave výživného vo vzťahu k otcovi maloletej pod sp.zn. . S konaním sp. zn. bolo spojené konanie pod sp.zn. , v ktorom sa dočasného zverenia maloletej domáhajú starí rodičia z otcovej strany nariadením neodkladného opatrenia, toto konanie nebolo ešte skončené. Rovnako prebieha aj konanie sp.zn. , v ktorom súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, podaného starými rodičmi z matkinej strany na dočasné zverenie maloletej do ich starostlivosti. Tento návrh bol zamietnutý, avšak konanie nie je ešte právoplatne skončené. 19. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nebol návrh ÚPSVaR na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle dôvodný, nakoľko navrhovateľ na podklade predložených tvrdení a listín neosvedčil bezprostrednú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v navrhovanom znení a odvolanie matky je dôvodné.

20. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia podľa je osvedčenie takého stavu, z ktorého vyplýva, že maloletý sa ocitol bez akejkoľvek starostlivosti alebo že jeho život, zdravie a priaznivý vývoj sú vážne ohrozené alebo narušené a súčasne vec neznesie odklad do rozhodnutia vo veci samej. Ide o najintenzívnejší zásah do rodičovských práv a

rodinného života, ktorý je prípustný iba výnimočne, ak ochranu maloletého nemožno zabezpečiť inými, menej invazívnymi prostriedkami. Stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie aj navrhovateľa, že okolnosti zistené po udalostiach zo dňa 13.09.2026, vyvolávali dôvodné obavy o psychické a fyzické zdravie maloletej. Z obsahu spisu vyplynulo, že maloletá opakovane popisovala nevhodné správanie otca voči svojej osobe, strach z pobytu v jeho domácnosti a záznamy úradu taktiež osvedčujú existenciu závažného konfliktu medzi rodičmi, ktorý negatívne dopadá na psychický stav maloletej. Samotná existencia ohrozenia maloletého však ešte automaticky neodôvodňuje jeho odňatie z osobnej starostlivosti rodiča a umiestnenie do ústavného prostredia. Rozhodujúcou otázkou je, či hrozbu nemožno odstrániť iným, miernejším opatrením.

V prejednávanej veci odvolací súd považuje za podstatné, že všetky konkrétne skutkové okolnosti, ktorými navrhovateľ a následne aj súd prvej inštancie odôvodňovali bezprostredné ohrozenie maloletej, sa viazali k správaniu otca. Maloletá opisovala verbálne útoky, zastrašovanie, vyhrážky, ponižovanie a fyzické násilie zo strany otca. Rovnako zvukový záznam vyhotovený maloletou, zachytáva správanie otca. Zo spisu naopak nevyplývajú žiadne konkrétne skutkové zistenia nasvedčujúce tomu, že by maloletá bola vystavená násiliu, zanedbávaniu alebo inému nevhodnému zaobchádzaniu v domácnosti matky.

Súd prvej inštancie založil záver o nespôsobilosti matky zabezpečiť ochranu maloletej predovšetkým na tom, že napriek odborným odporúčaniam a vlastným obavám o dcéru pokračovala v umožňovaní kontaktu maloletej s otcom. Odvolací súd nezľahčuje význam tejto skutočnosti, avšak nepovažuje ju za dostatočný podklad pre záver, že zdravotný stav, priaznivý vývoj alebo bezpečnosť maloletej by boli vážne ohrozené aj v starostlivosti matky. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o tom, že matka neprijala účinné právne kroky smerujúce k ochrane maloletej, naďalej ju opakovane odovzdávala do starostlivosti otca, hoci mala vedomosť o jeho agresívnom správaní, požívaní alkoholu a o situáciách, pri ktorých mala byť vystavená násiliu ona sama, alebo maloletá. V rámci odvolania matka maloletej uviedla, že podala návrh vo veci samej na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti, úpravu výživného vo vzťahu k otcovi maloletej a zákaz styku maloletej s otcom. Bezprostredne predchádzajúce zisťovania osvedčili, že maloletá A. bola de facto v osobnej starostlivosti matky, mala individuálny študijný plán v základnej škole s materskou školou. Matka spolupracovala so psychologičkou, zabezpečila maloletej odborné vyšetrenia, ktoré jej boli odporučené zo strany navrhovateľa - úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. V starostlivosti matky o maloletú neboli zistené alebo osvedčené skutočnosti, ktorými by bol ohrozený psychický, fyzický vývoj maloletej. Zo spisu vyplynulo, že matka opakovane aktívne vyhľadávala pomoc orgánov sociálnoprávnej ochrany detí, spolupracovala s úradom, zabezpečila maloletej psychiatrickú, psychologickú a špeciálnopedagogickú starostlivosť, podieľala sa na realizácii odporúčaných odborných intervencií a dlhodobo komunikovala svoje obavy z konania otca. Zo správ školy, pediatričky ani záznamov sociálnych pracovníkov nevyplývajú žiadne nedostatky vo výžive, hygiene alebo zabezpečovaní každodennej starostlivosti o maloletú v domácnosti matky. Naopak, z uvedených podkladov vyplýva, že základná starostlivosť o maloletú bola zabezpečovaná na primeranej úrovni.

21. Odvolací súd považuje za významné aj to, že navrhovateľ až do udalostí zo septembra 2026 nehodnotil mieru ohrozenia maloletej ako takú, ktorá by si vyžadovala jej okamžité vyňatie z rodinného prostredia. Zo spisového materiálu vyplýva, že ešte v priebehu roka 2026 boli zo strany odborníkov a pracovníkov úradu preferované riešenia smerujúce k úprave kontaktov rodičov s maloletou, prípadne k ďalšej odbornej práci s rodinou. Ani jedna z týchto autorít dovtedy neodporučila zákaz styku otca s maloletou, ani jej umiestnenie do centra pre deti a rodiny. Navrhovateľ počas tohto obdobia nepovažoval zákaz styku za potrebný, naopak, v jednotlivých záznamoch sa prikláňal k zachovaniu kontaktov otca s maloletou a k ďalšej práci s rodinou. Za tejto situácie nemožno spätne vyvodzovať, že matka vedome a bezdôvodne vystavovala maloletú nebezpečenstvu.

22. V konaniach týkajúcich sa maloletých detí je potrebné vždy zachovávať princíp proporcionality zásahu do rodinného života. Odňatie dieťaťa z osobnej starostlivosti rodiča a jeho umiestnenie do ústavného zariadenia prichádza do úvahy až vtedy, ak ochranu maloletého nemožno zabezpečiť menej invazívnym spôsobom. V prejednávanej veci sa odvolací súd nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že takáto podmienka bola osvedčená. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie

existovala reálna možnosť zabezpečiť ochranu maloletej pred kontaktom s otcom. Zo spisu nevyplýva, že by sa súd zaoberal možnosťou dočasnej úpravy pomerov spočívajúcej v ponechaní maloletej v starostlivosti matky pri súčasnom zákaze alebo obmedzení styku otca s maloletou, prípadne pri nariadení ďalších ochranných a výchovných opatrení. V odôvodnení napadnutého uznesenia absentujú úvahy vysvetľujúce, prečo by takéto opatrenia nemohli zabezpečiť ochranu maloletej dostatočným spôsobom. Dôsledkom toho bolo prijatie rozhodnutia predstavujúceho neprimeraný zásah do rodinného života maloletej a matky. 23. Za podstatné pritom odvolací súd považuje, že navrhovateľ ako orgán sociálnoprávnej ochrany detí disponoval procesnými prostriedkami umožňujúcimi bezodkladne navrhnúť súdu ochranu maloletej priamo vo vzťahu k otcovi maloletej. Pokiaľ navrhovateľ dospel k záveru, že ďalší kontakt maloletej s otcom predstavuje vážne riziko pre jej zdravý vývin, nič mu nebránilo podať návrh smerujúci k bezodkladnej úprave pomerov zákazom alebo obmedzením styku otca s maloletou. Takýto procesný postup by priamo reagoval na príčinu ohrozenia a zároveň by zachoval maloletú v prirodzenom rodinnom prostredí. Navrhovateľ však takýto návrh nepodal a namiesto odstránenia zdroja ohrozenia navrhol odňatie dieťaťa obom rodičom. Fakticky tak nebol sankcionovaný rodič - otec, ktorého konanie malo ohrozenie spôsobovať, ale dôsledky opatrenia dopadli predovšetkým na maloletú a matku. Napadnuté rozhodnutie viedlo k prerušeniu každodenného kontaktu dieťaťa s osobou, ktorá sa oň dlhodobo starala, zabezpečovala jeho potreby a predstavovala preň primárnu citovú väzbu, teda matkou.

24. Odvolací súd prihliadol aj na následne zistené skutočnosti vyplývajúce z priebehu výkonu a realizácie napadnutého neodkladného opatrenia. Zo správ založených v spise vyplýva, že maloletá dlhodobo deklaruje želanie vrátiť sa do domácnosti matky, pričom pobyt v centre pre deti a rodiny znáša ťažko. Súčasne nebolo osvedčené, že by zdroj jej obáv a psychického zaťaženia, spočívajúci v správaní otca, bol umiestnením do zariadenia úplne eliminovaný, keďže kontakty otca s maloletou naďalej prebiehali. 25. Zároveň odvolací súd upriamuje pozornosť na odvolanie matky, ktorého súčasťou je aj návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, a to dočasne zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti a otcovi zakázať akýkoľvek styk s maloletou. Matka síce uvedený návrh formulovala ako odvolací, keďže žiadala, aby Krajský súd v Žiline ako odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie týmto spôsobom. Avšak predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia o odňatí maloletého dieťaťa zo starostlivosti matky a jeho dočasné zverenie do starostlivosti Centra pre deti a rodiny F. E., t. z. že nebolo možné v rámci predmetu odvolacieho konania o takomto návrhu na zmenu rozhodovať. Uvedené patrí do príslušnosti súdu prvej inštancie, ktorý by mal zvoliť vhodný procesný postup, a teda vylúčiť tento návrh matky na samostatné konanie a o ňom rozhodnúť ako o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o dočasnom zverení maloletej do starostlivosti matky a zákazu akéhokoľvek styku otca s maloletou v spojení s vykonaním dôkazov, ktoré matka navrhla v rámci podaného odvolania.

26. Za týchto okolností odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ síce osvedčil existenciu závažného konfliktu a potrebu bezodkladnej ochrany maloletej, neosvedčil však splnenie zákonných podmienok pre jej vyňatie z osobnej starostlivosti matky a umiestnenie do centra pre deti a rodiny. Nebolo dostatočne preukázané, že by samotná starostlivosť matky predstavovala vážne ohrozenie života, zdravia alebo priaznivého vývoja maloletej, ani že ochranu dieťaťa nebolo možné zabezpečiť miernejšími opatreniami zachovávajúcimi jej výchovu v prirodzenom rodinnom prostredí. Preto podľa v spojení s uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia podľa zamietol. 27. O trovách súdneho konania v spojení s konaním o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov súdneho konania, nakoľko neboli zistené dôvody pre iné rozhodnutie v zmysle , .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).