Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tos/100/2026

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a Mgr. Alexandry Osadskej, v trestnej veci prečinu skrátenia dane a poistného podľa , o sťažnosti opatrovníka – A. B. C. proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 11.08.2026, sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 28. októbra 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa písmeno c/ sa sťažnosť opatrovníka – A. B. C. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa písmeno g/ uložil zhabanie veci a to:

- čerpadlo s hadicou značky D. E. (stopa č. 10),

- 10 kusov 1000-litrových plastových nádob vrátane v nich obsiahnutých 9 000 litrov pohonnej hmoty s obchodným označením F. G. (H. I. (stopa č. XX)

- nákladného motorového vozidla značky F. XXXXXX J. A. valník s plachtou, s evidenčným číslom K., s výrobným číslom L. (stopa č. XX) a podľa rozhodol, že vlastníkom zhabanej veci sa stáva štát.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa odôvodnil tým, že uznesením povereného pracovníka Finančnej správy zo dňa 21.10.2025 pod ČVS: KÚFS-133/SV-NR-2025 bolo podľa začaté trestné stíhanie pre prečin skrátenia dane a poistného podľa : doposiaľ neznámy páchateľ od presne nezistenej doby do 05:15 hod. dňa 20.10.2025 v nákladnom motorovom vozidle zn. F., evidenčné číslo K., VIN: L., nachádzajúcom sa medzi obcami K. M. a N. K. na ceste č. XXXX v smere do obce N. K., okr. K., bez príslušného povolenia správcu dane na prevádzkovanie daňového skladu minerálneho oleja v zmysle o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov prechovával minerálny olej – motorovú naftu v 9 nádobách „IBC“, pričom daňová povinnosť na spotrebnej dani z minerálneho oleja vznikla podľa písmeno a/ o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, čím bola skrátená spotrebná daň z minerálneho oleja v sume prevyšujúcej 700 € a uznesením povereného pracovníka Finančnej správy zo dňa 22.04.2026 pod ČVS: K./O. bolo vyššie uvedené trestné stíhanie zastavené, nakoľko trestnosť činu zanikla podľa písmeno d/ . Uviedol, že po oboznámení s návrhom Okresnej prokuratúry Komárno a spisovým materiálom v predmetnej veci dospel k záveru, že návrh je v plnom rozsahu opodstatnený, pričom z vykonaných dôkazov vyplýva podozrenie, že sa skutok stal tak, ako je uvedené v uznesení o začatí trestného stíhania a že predmetné veci uvedené vo výroku tohto uznesenia, boli použité na spáchanie vyššie popísaného prečinu. Poukázal na to, že trest prepadnutia veci uložený nebol a ani nemohol byť uložený, nakoľko osoba podozrivá zo spáchania tohto prečinu dodatočne v plnom rozsahu túto daň uhradila, čím

došlo k zániku trestnosti činu, v dôsledku čoho bolo trestné stíhanie zastavené, teda nemohlo dôjsť ani k odsúdeniu a uloženiu trestu. Zároveň zo zadovážených dôkazov, výpovedi svedkov, ako aj listinných dôkazov mal preukázané, že zostala pochybnosť komu veci uvedené vo výroku tohto uznesenia patria, pričom je vo verejnom záujme, aby takéto veci použité na spáchanie trestnej činnosti, prípadne ktoré sú výnosom z trestnej činnosti boli zhabané a prešli do vlastníctva štátu. Záverom, s poukazom na stanovisko opatrovníčky, že veci zhabať nemožno, lebo trestné stíhanie bolo zastavené, konštatoval, že táto okolnosť nič nemení na tom, že sa jedná o veci použité na spáchanie trestnej činnosti a veci, ktoré sú výnosom z trestnej činnosti, teda je splnená podmienka uvedená v ustanovení písmeno g/ a jedná sa o veci uvedené v písmeno a/, písmeno c/ a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí súdu I. stupňa, teda v zákonnej lehote, podala opatrovníčka sťažnosť. V písomných dôvodoch uviedla, že ako zúčastnená osoba namieta porušenie svojich práv napadnutým uznesením z dôvodu jeho nezákonnosti, neopodstatnenosti a neprimeranosti. Poukázala na skutočnosť, že trestné stíhanie pre prečin skrátenia dane a poistného podľa začaté na základe uznesenia povereného pracovníka Finančnej správy zo dňa 20.10.2025 a uznesením zo dňa 22.04.2026 bolo zastavené z dôvodu zániku trestnosti činu podľa ustanovenia písmeno d/ . Mala za to, že zhabanie vyšpecifikovaných hnuteľných vecí uložené napadnutým uznesením je zjavne neprimerané povahe a závažnosti prejednávaného prečinu, najmä s ohľadom na to, že hodnota zhabaných hnuteľných vecí je podstatne vyššia, ako výška skrátenej dane z minerálneho oleja, pričom poukázala na skutočnosť, že táto bola dodatočne zaplatená, čo viedlo k zániku trestnosti činu. Zároveň poukázala aj na to, že zhabanie veci je trestno-procesný inštitút, ktorým sa intenzívne zasahuje do jedného zo základných občianskych práv a slobôd osoby a to do ústavného práva vlastniť majetok, pričom predmetné hnuteľné veci nemajú pre trestné konanie už žiadny dôkazný význam, preto pri rozhodovaní o zhabaní veci rovnako ako o ostatných opatreniach ukladaných v trestnom konaní alebo v súvislosti s trestným konaním všeobecne, je potrebné dbať na zásadu primeranosti a zdržanlivosti, t. j. aby boli použité len také opatrenia, ktorými sa najefektívnejšie dosiahne účel trestného konania a zároveň nebudú neprimerane zasahovať do základných práv a slobôd osoby, voči ktorej sú uplatňované, v medziach daných povahou príslušného obmedzenia. Mala za to, že táto skutočnosť je nesporne zdôraznená aj tým, že zásada zdržanlivosti je upravená medzi základnými zásadami trestného konania a zároveň je obsiahnutá aj v ustanovení písmeno b/ (správne malo byť uvedené „ písmeno b/ “) podľa ktorého ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak b/ hodnota veci je v zjavnom nepomere k miere závažnosti prečinu a poukázala aj na čl. 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhla, aby nadriadený orgán preskúmal výroky napadnutého uznesenia a následne toto uznesenie zrušil a zaistenú/zhabanú vec bezodkladne vrátil.

Nadriadený súd, pri rozhodovaní o sťažnosti zúčastnenej osoby - opatrovníčky podľa písmeno a/, písmeno b/ preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľka podala sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť opatrovníčky nie je dôvodná.

Nadriadený súd v rámci tejto svojej prieskumnej povinnosti zistil, že skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia o zhabaní veci opísaných vo výrokovej časti napadnutého uznesenia, sú opodstatnené, vecne správne a zákonné.

Nadriadený súd predovšetkým uvádza, že zhabanie veci podľa predstavuje osobitné ochranné opatrenie, ktorého účelom je odňať z dispozície osôb veci, pri ktorých sú splnené zákonom ustanovené podmienky na ich zhabanie, a to v záujme ochrany spoločnosti, bezpečnosti ľudí alebo majetku, prípadne iného obdobného verejného záujmu. Základným predpokladom jeho uloženia je, že nebol uložený trest prepadnutia veci podľa a zároveň je naplnený niektorý zo zákonných dôvodov uvedených v . Zákon teda výslovne počíta aj s takými situáciami, v ktorých nemožno uložiť trest prepadnutia veci, avšak vzhľadom na povahu veci a okolnosti prípadu je potrebné pristúpiť k jej zhabaniu. V posudzovanej veci nadriadený súd nepovažoval za prekážku rozhodnutia o zhabaní skutočnosť, že trestné stíhanie vedené pre prečin skrátenia dane a poistného podľa bolo následne zastavené z dôvodu zániku trestnosti činu podľa .

Zastavenie trestného stíhania z uvedeného dôvodu totiž nemožno stotožňovať so záverom, že skutok, pre ktorý bolo trestné stíhanie vedené, sa nestal alebo spáchaný skutok nie je trestným činom, pretože iba takýto záver by vylučoval postup podľa , pretože by sa nejednalo o vec v zmysle písmeno a/ až c/ . Teda trestné stíhanie by muselo byť zastavené z dôvodu ustanovenia písmeno a/ až c/ . Dôvodom zastavenia trestného stíhania bolo dodatočné splnenie zákonom ustanovenej podmienky účinnej ľútosti, konkrétne dodatočné zaplatenie skrátenej dane, v dôsledku čoho zanikla trestnosť činu. Táto okolnosť však sama osebe neodstraňuje potrebu posúdenia, či sú vo vzťahu k zisteným veciam splnené zákonné podmienky na uloženie ochranného opatrenia v podobe ich zhabania, pretože v danom prípade zaistené veci spĺňajú kritéria určené ustanovením písmeno a/ .

Pokiaľ ide o samotné predmetné veci, nadriadený súd poukazuje na ich charakter, keď išlo o čerpadlo, desať plastových nádob s objemom 1000 litrov vrátane v nich obsiahnutých 9000 litrov motorovej nafty, ako aj nákladne motorové vozidlo, teda nešlo o bežné predmety každodennej potreby, ale o veci, ktoré svojím účelovým určením a vzájomnou súvislosťou vytvárali technické a materiálne zázemie na prechovávanie a manipuláciu s väčším množstvom minerálneho oleja mimo zákonom ustanoveného režimu daňového skladu. Ich použitie a súvislosť s predmetnou trestnou činnosťou pritom vyplývajú zo skutkových zistení, z ktorých vychádzal súd I. stupňa. Súd I. stupňa zároveň správne prihliadol na skutočnosť, že trest prepadnutia veci podľa v predmetnej veci uložený nebol. Za situácie, keď trestné stíhanie bolo zastavené z dôvodu zániku trestnosti činu a nebolo vydané odsudzujúce rozhodnutie, nebolo možné pristúpiť k uloženiu tohto trestu. Práve pre takéto prípady však upravuje samostatný inštitút zhabania veci podľa , ktorého uplatnenie nie je podmienené uložením trestu páchateľovi, ale splnením zákonných predpokladov vzťahujúcich sa na samotnú vec a okolnosti prípadu. V danom prípade správne súd I. stupňa vychádzal aj zo skutočnosti, že na základe vykonaného dokazovania zostali pochybnosti o tom, komu predmetné veci patria. Zároveň zistil, že tieto veci boli použité v súvislosti s konaním, pre ktoré bolo vedené trestné stíhanie, pričom ich povaha, množstvo a spôsob ich využitia odôvodňujú záver o potrebe ich odňatia z dispozície osôb v záujme ochrany verejného záujmu. Nadriadený súd preto považuje záver súdu I. stupňa o potrebe rozhodnúť o ich zhabaní, za opodstatnený.

K námietke opatrovníčky týkajúcej sa neprimeranosti zhabaných vecí vo vzťahu k povahe a závažnosti prejednávaného prečinu nadriadený súd uvádza, že samotná skutočnosť, že hodnota zhabaných vecí môže prevyšovať výšku skrátenej dane, ešte bez ďalšieho neodôvodňuje záver o neprípustnosti ich zhabania. Pri posudzovaní primeranosti takéhoto zásahu je potrebné prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, najmä na povahu a množstvo prechovávaného minerálneho oleja, spôsob jeho uskladnenia, účelové určenie jednotlivých vecí, ako aj na ich vzájomnú súvislosť s konaním, pre ktoré bolo vedené trestné stíhanie. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že podľa písmeno b/ sa ustanovenie nepoužije, ak je hodnota veci v zjavnom nepomere k miere závažnosti prečinu. V posudzovanej veci však nadriadený súd po vyhodnotení charakteru zhabaných vecí a okolností ich použitia dospel k záveru, že takýto zjavný nepomer nebol preukázaný. Za nedôvodnú považoval nadriadený súd aj námietku, že dodatočným zaplatením skrátenej dane a následným zastavením trestného stíhania odpadol dôvod na zhabanie predmetných vecí. Účinná ľútosť predstavuje zákonom ustanovený dôvod zániku trestnosti činu, jej následkom však nie je automatické obnovenie právneho postavenia vecí, ktoré boli použité v súvislosti s trestnou činnosťou, ani vylúčenie možnosti rozhodnúť o ich zhabaní, pokiaľ sú splnené podmienky podľa 83 . Dodatočné splnenie daňovej povinnosti totiž odstránilo trestnosť posudzovaného konania, nie však samo osebe okolnosti odôvodňujúce potrebu posúdenia ďalšieho právneho osudu predmetných vecí. Pokiaľ opatrovníčka poukazovala na zásadu zdržanlivosti a primeranosti zásahov do základných práv a slobôd, nadriadený súd uvádza, že ani táto zásada nebráni uloženiu zhabania veci v prípade, ak sú naň splnené zákonné podmienky a jeho uloženie je odôvodnené ochranou zákonom chráneného verejného záujmu. Zhabanie veci síce predstavuje zásah do vlastníckeho práva, avšak ide o zákonom predvídaný zásah, ktorého prípustnosť je podmienená splnením zákonných predpokladov a zachovaním primeranosti vo vzťahu k sledovanému legitímnemu cieľu. V tejto súvislosti nadriadený súd zdôrazňuje, že vlastnícke právo nie je právom absolútnym a jeho obmedzenie je prípustné za podmienok ustanovených zákonom.

Pokiaľ ide o poukaz opatrovníčky na článok 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nadriadený súd nezistil, že by v konaní pred súdom I. stupňa došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Opatrovníčke ako zúčastnenej osobe bol poskytnutý procesný priestor na uplatnenie jej práv a námietok, pričom súd I. stupňa sa s rozhodujúcimi okolnosťami prípadu náležite vysporiadal. Samotný nesúhlas s výsledkom konania pritom nemožno stotožňovať s porušením práva na spravodlivé súdne konanie.

Na základe uvedených skutočností nadriadený súd dospel k záveru, že súd I. stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, svoje rozhodnutie založil na relevantných skutkových zisteniach a správne vyhodnotil splnenie zákonných podmienok na zhabanie predmetných vecí, a preto sťažnostné námietky opatrovníčky nepovažoval za spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého uznesenia.

Podľa písmeno c/ , nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

S poukazom na vyššie uvedené preto nadriadený súd sťažnosť opatrovníčky ako nedôvodnú zamietol.

Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.