Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4S-29-2026.pdf
PDF · 74.81 KB
Case nature
Subarea
4S/29/2026
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.XX, XXX XX E., proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého č.2, 820 07 Bratislava, v konaní o preskúmanie oznámenia žalovaného – odpovede č.LPO/2026/112-1/ SI zo dňa 01.06.2026, takto
r o z h o d o l :
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanému voči žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.Správnou žalobou zo dňa 15.06.2026, podanou osobne žalobcom toho istého dňa na Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“), sa žalobca domáhal preskúmania oznámenia žalovaného, označeného ako „preskúmanie mimo odvolacieho konania – odpoveď“, č. LPO/2026/112-1/ SI zo dňa 01.06.2026, v ktorom žalovaný konštatoval, že podnet žalobcu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie je dôvodný a že v danom prípade nedošlo k porušeniu zákona; a teda podnet žalobcu neodôvodňuje zmenu alebo zrušenie zápisu záznamom č. Z-968/2026 (ktoré napáda), nakoľko nejde o vydané rozhodnutie.
2.Podaním zo dňa 28.09.2026, žalobca požiadal súd o zrušenie konania v danej veci, ktoré podanie na výzvu súdu zo dňa 02.10.2026 žalobca upresnil a doplnil dňa 12.10.2026 v tom smere, že svoju správnu žalobu z 15.06.2026 berie v celom rozsahu späť a netrvá na pokračovaní predmetného konania. Žalobca toto späťvzatie žaloby odôvodnil predovšetkým tým, že konanie žiada zastaviť s poukazom na odbornú konzultáciu s advokátom, ktorým mu bolo vysvetlené, že aj v prípade nového sporu susediacich pozemkov, by už nebolo došlo k zmene právneho stavu, nakoľko zo strany odvolacieho súdu bolo právoplatne potvrdené rozhodnutie Okresného súdu Košice II o hranici pozemkov, a teda uvedený stav už úrad katastra nehnuteľností, nemôže na podnet žalobcu zmeniť.
3. Podľa ustanovenia § 63 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v znení neskorších predpisov, žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej.
4.Podľa ustanovenia § 55 ods. 2 SSP, podanie vo veci samej je najmä žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, sťažnosť, kasačná sťažnosť, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na priznanie odkladného účinku.
5.Podľa ustanovenia § 99 písm. a) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol.
6.Späťvzatie žaloby je klasickým dôvodom zastavenia akéhokoľvek súdneho konania. Je to tak aj pri správnom súdnom konaní v zmysle ust. § 99 písm. a). Späťvzatie žaloby je podaním vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP). Má povahu nezvratného procesného úkonu, ktorý sa nedá odvolať a ktorého účinky nastávajú momentom doručenia správnemu súdu. Zákon v ust. § 99 písm. a) súčasne ustanovuje aj okamih, dokedy možno vziať žalobu späť, a to do rozhodnutia správneho súdu. Pod týmto rozhodnutím je pritom potrebné rozumieť buď meritórne rozhodnutie, alebo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.
7.V predmetnej veci boli splnené podmienky na zastavenie konania podľa § 63 a § 99 písm. a) SSP, nakoľko žalobca svojím dispozitívnym úkonom vo veci samej v zmysle § 55 ods. 2 SSP vzal žalobu v celom rozsahu späť pred prejednaním a rozhodnutím veci, t. j. do vydania rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. Vzhľadom na túto skutočnosť správny súd podľa § 99 písm. a) SSP v spojení s § 63 SSP konanie zastavil.
8.Podľa ustanovenia § 170 písm. b) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.
9.Podľa ustanovenia § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
10.Podľa ustanovenia § 171 ods.1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
11.Podľa ustanovenia § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. V súvislosti s rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania správny súd uvádza, že v prípade odmietnutia žaloby alebo zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto zásady však existuje výnimka uvedená v § 171 ods. 1 SSP, v rámci ktorej sa z hľadiska procesného skúma otázka zavinenia, t. j. či niektorý z účastníkov konania zavinil, že sa žaloba musela odmietnuť, resp. konanie sa muselo zastaviť. Kritérium procesného zavinenia je pritom potrebné posudzovať z hľadiska objektívneho, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sporu sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú vzal žalobu neskôr späť. V tejto súvislosti súd uvádza, že ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je možné pričítať procesné zavinenie na zastavení konania žalovanému. V takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie strany sporu, teda jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby. V posudzovanej veci sa žalobca žalovaného nároku nedomohol, pretože k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia konaním žalovaného nedošlo. S prihliadnutím na vyššie uvedené vysvetlenie správny súd konštatuje, že zastavenie konania späťvzatím žaloby procesne zavinil žalobca, a preto nemá nárok na náhradu trov konania. Nárok na náhradu trov konania by podľa uvedeného ustanovenia mal žalovaný. Zároveň musí správny súd konštatovať, že v danom prípade nie je na mieste zaviazať na náhradu trov konania ani žalobcu, pretože žalovanému v konaní nevznikli také dôvodne vynaložené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
13. S prihliadnutím na príslušnú právnu úpravu a vysvetlenia podané v bode 12 tohto uznesenia rozhodol konajúci súd o trovách konania v súlade s ustanovením § 171 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP, tak že právo na ich náhradu nepriznal procesne úspešnému účastníkovi.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods.2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 1 a 5 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).