Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6S-36-2026.pdf
PDF · 91.93 KB
Case nature
Subarea
6S/36/2026
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX C., právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Sonderlich Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Mojmírova 8, 040 01 Košice, IČO: 56 062 486, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 202156/2026 zo 14.04.2026 vo veci prepustenia príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou doručenou 08.07.2026 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 202156/2026 zo 14.04.2026, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Colného úradu Michalovce (ďalej len „colný úrad“) č. 101898/2026 z 23.02.2026 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru podľa § 258 ods. 1 písm. j) zákona č. 35/2019 Z.z. o finančnej správe, a aby z dôvodu nezákonnosti boli tieto rozhodnutia žalovaného a colného úradu zrušené, vec aby bola vrátená colnému úradu na ďalšie konanie a aby žalobcovi bolo priznané právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súčasťou žaloby bol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorý žalobca odôvodnil existenciou závažnej ujmy spočívajúcej najmä v strate jeho jediného dlhodobého zamestnania a jediného pravidelného zdroja príjmu z dôvodu okamžitého skončenia služobného pomeru. Skončením služobného pomeru sa žalobca ocitol zo dňa na deň bez akéhokoľvek pravidelného príjmu, z ktorého si zabezpečoval základné životné potreby a plnil svoje finančné záväzky. Žalobca bol nútený prijať finančnú pomoc od svojej matky, čo preukazuje zmluvou o pôžičke zo 14.03.2026, uzavretou medzi ním a jeho matkou, predmetom ktorej je poskytovanie pravidelného mesačného plnenia vo výške 321,56 Eur po dobu straty zamestnania, a to za účelom zabezpečenia plnenia záväzkov žalobcu voči banke. Žalobca má za to, že predložená zmluva o pôžičke objektívne preukazuje reálne prejavy následkov napadnutého rozhodnutia v majetkovej a sociálnej sfére žalobcu, ktorá mu spôsobuje závažnú finančnú ujmu, a ktorý stav sa bude postupom času prehlbovať. Žalobca ďalej argumentoval tým, že jeho odborná kvalifikácia je viazaná na výkon štátnej služby príslušníka finančnej správy, vzhľadom na charakter ktorej, špecializáciu a dĺžku výkonu nemožno objektívne predpokladať, že si žalobca v krátkom čase zabezpečí primerané zamestnanie, ktorým by si zabezpečil porovnateľný príjem. Prepustením žalobcu zo služobného pomeru z dôvodu zvlášť hrubého porušenia služobnej povinnosti došlo zároveň k závažnému zásahu do jeho profesionálnej povesti a dôveryhodnosti, ktorý sťažuje jeho ďalšie pracovné uplatnenie, najmä v oblasti verejnej správy, bezpečnostných zložkách alebo iných profesiách, kde sa vyžaduje bezúhonnosť a dôveryhodnosť. Žalobca bol toho názoru, že podaná žaloba nie je zjavne nedôvodná a jej predmetom sú závažné právne otázky vyžadujúce si súdny prieskum. K absencii rozporu priznania odkladného účinku správnej žalobe s verejným záujmom žalobca uviedol, že predmetom
konania nie je preskúmanie rozhodnutia, ktorého okamžitý výkon by bol nevyhnutný na ochranu života, zdravia, bezpečnosti štátu alebo iného významného verejného záujmu, ale priznaním odkladného účinku žalobe by sa dosiahla iba dočasná úprava pomerov účastníkov konania do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej, čím by žalovanému nevznikla nenahraditeľná ani neprimeraná ujma. Nepriznaním správnej žalobe odkladného účinku by sa umožnilo pokračovať v stave, kedy žalobca znáša závažné dôsledky rozhodnutia správneho orgánu, ktoré ak aj by bol neskôr zrušené, vzniknutú ujmu by už nebolo možné v plnom rozsahu odstrániť.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 11.09.2026 k dôvodom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že z predloženej zmluvy o pôžičke zo 14.03.2026 jednak nie je zrejmé, či je zmluva stále platná, a z jej obsahu zároveň nemožno konštatovať hrozbu závažnej ujmy. Žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal hrozbu závažnej ujmy, ktorá nesmie byť nepatrná, a rovnako nepreukázal ani absenciu rozporu priznania odkladného účinku správnej žalobe s verejným záujmom, t.j. nepreukázal zákonné podmienky v zmysle § 185 SSP. Záverom dodal, že právne účinky prepustenia žalobcu zo služobného pomeru už nastali, a preto nie je možné ich ďalšie odloženie.
3. Podľa § 184 SSP „Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.“
4. Podľa § 185 písm. a) SSP „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“
5. Podľa § 186 ods. 1 SSP „Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.“
6. Podľa § 188 SSP „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“
7. V prvom rade je nevyhnutné poznamenať, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáha súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy, je poskytnúť ochranu tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobca), avšak priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným prostriedkom. Jedná sa teda o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
8. Existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli reálne nastať v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého prieskumu sa žalobca domáha, je v konaní o návrhu na vydanie tohto mimoriadneho procesného inštitútu povinný nie len tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľ tohto návrhu, t.j. dôkazné bremeno nesie žalobca. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom nenapraviteľnom následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať a vyhodnotiť.
9. V danom prípade žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. § 185 písm. a) SSP, ktorý predpokladá na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky a to dve procesného charakteru (vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru (existencia
hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak nesplnenie ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.
10. Po oboznámení sa so správnou žalobou, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom kontexte aj s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd ustálil, že žalobca v tomto prípade nepochybne splnil dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky, preto správny súd pristúpil k preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
11. V rámci skúmania splnenia prvej hmotnoprávnej podmienky správny súd konštatuje, že žalobca neosvedčil naplnenie predpokladov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil predovšetkým existenciou závažnej finančnej ujmy v dôsledku straty jediného pravidelného zdroja jeho príjmu. Nepriaznivú finančnú situáciu, v ktorej sa žalobca zo dňa na deň ocitol v dôsledku jeho prepustenia zo služobného pomeru, preukazoval súdu zmluvou o pôžičke zo 14.03.2026, ktorú uzavrel so svojou matkou, a predmetom ktorej malo byť pravidelné poskytovanie finančných prostriedkov vo výške 351,56 Eur mesačne žalobcovi za účelom plnenia jeho záväzkov voči banke. Splnenie zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe je povinný osvedčiť (t.j. nie len tvrdiť, ale aj preukázať) sám žalobca, ktorý je povinný v tomto prípade uniesť dôkazné bremeno. Správny súd má na zreteli, že už doručením prvostupňového rozhodnutia colného úradu žalobcovi, došlo k jeho prepusteniu zo služobného pomeru, t.j. že už týmto okamihom nastali právne účinky rozhodnutia správneho orgánu, ktoré mali okrem iného negatívny dopad v tom, že sa žalobca zo dňa na deň ocitol bez príjmu, ktorý dovtedy mal z ukončeného služobného pomeru. Správny súd zároveň poukazuje na to, že strata príjmu je prirodzeným dôsledkom straty zamestnania, ku ktorému je konkrétny príjem viazaný, a to či už v dôsledku dobrovoľného alebo nedobrovoľného skončenia, či už služobného pomeru alebo pracovného pomeru. Strata príjmu teda predstavuje priamy a nežiaduci, avšak predvídateľný ekonomický následok skončenia služobného alebo pracovného pomeru, ktorý však sám o sebe, bez ďalšieho nepreukazuje existenciu, resp. hrozbu závažnej finančnej ujmy. Žalobca predložil súdu zmluvu o pôžičke zo 14.03.2026, na základe ktorej, podľa jeho tvrdení, mu jeho matka poskytuje finančné prostriedky potrebné na to, aby si žalobca mohol aj po strate zamestnania plniť svoje finančné záväzky voči banke. Správny súd má za to, že samotné uzatvorenie zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a jeho matkou bez ďalšieho nepreukazuje existenciu objektívnej finančnej núdze žalobcu, resp. jeho nepriaznivej finančnej situácie. Zmluva o pôžičke nie je sama o sebe spôsobilá preukázať celkovú finančnú a majetkovú situáciu, v ktorej sa žalobca aktuálne nachádza. Pre prijatie záveru o existencii finančnej núdze žalobcu, ktorá dosahuje intenzitu závažnej finančnej ujmy, bolo potrebné preukázať aj ďalšie relevantné skutočnosti, akými sú nevyhnutné výdavky žalobcu, absencia jeho vlastných disponibilných peňažných prostriedkov, iných príjmov, štátnych dávok, úspor či iného majetku, ktoré by vo svojom súhrne preukazovali odôvodnený záver o neschopnosti žalobcu zabezpečovať sebe a svojej rodine základné životné potreby a plniť si riadne a včas svoje finančné záväzky. Napokon predloženie uzatvorenej zmluvy o pôžičke preukazuje nanajvýš to, že k vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a jeho matkou formálne došlo, avšak samotná zmluva ešte nepreukazuje, či sa na jej základe aj reálne a pravidelne plní, t.j. či k poskytovaniu peňažných prostriedkov v súčasnosti skutočne dochádza, a ak áno, v akom rozsahu. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení teda správnemu súdu nepredložil doklady alebo písomnosti svedčiace o tom, že mu výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma. Žalobca nepredložil také dôkazy, ktorými by osvedčil svoju aktuálnu ekonomickú a finančnú situáciu, a na základe ktorých by správny súd mohol preveriť pravdivosť a reálnosť jeho tvrdení, a následne konštatovať dôvodnosť podaného návrhu. Hrozba značnej finančnej škody, resp. závažnej ujmy na majetku musí vyplývať z dôkazov, ktoré je žalobca povinný predložiť už pri podaní návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a ktoré musia byť dostatočne konkrétne, aby ich správny súd mohol vyhodnotiť. Nie je vecou správneho súdu, aby za žalobcu iniciatívne sám vyhľadával na preukázanie jeho tvrdení dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Je výlučne úlohou žalobcu, aby už v okamihu podania návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe, predložil súdu konkrétne dôkazy, ktoré vo svojom súhrne vytvoria dostatočný podklad na to, aby súd mohol posúdiť v akej finančnej situácii sa žalobca aktuálne nachádza. Bez predloženia konkrétnych dôkazov si správny súd nemohol urobiť
úsudok o celkovej finančnej situácii žalobcu. Tvrdenia žalobcu obsiahnuté v návrhu sa tak dostávajú do čisto hypotetickej a abstraktnej roviny, čo odôvodňuje záver správneho súdu o tom, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.
12. Žalobca ďalej v prospech priznania odkladného účinku správnej žalobe argumentoval aj tým, že jeho odborná kvalifikácia je viazaná na doterajší výkon štátnej služby príslušníka finančnej správy a vzhľadom na jej charakter, špecializáciu a dĺžku jej výkonu žalobcom nemožno predpokladať, že si žalobca v krátkom čase zabezpečí primerané zamestnanie s porovnateľným príjmom. Správny súd považuje za prirodzené, logické a z profesijného hľadiska plne pochopiteľné, ak sa žalobca po skončení služobného pomeru usiluje o nájdenie nového zamestnania, ktoré bude zodpovedať ním dosiahnutej odbornej kvalifikácii, doterajšiemu odbornému zameraniu, nadobudnutým vedomostiam, skúsenostiam a zručnostiam. Je však potrebné dôsledne rozlíšiť jednak legitímnu snahu žalobcu získať primárne odborne a zárobkovo porovnateľné zamestnanie, a jednak objektívnu nemožnosť zabezpečiť si iný príjem z pracovného pomeru alebo služobného pomeru. Žalobca na jednej strane tvrdí, že v dôsledku prepustenia zo služobného pomeru náhle stratil príjem, ktorý mu zabezpečoval uspokojovanie jeho základných životných potrieb a plnenie jeho finančných záväzkov, avšak na druhej strane ráta iba s možnosťou získania zamestnania a príjmu porovnateľného s doteraz vykonávanou štátnou službou príslušníka finančnej správy. Žalobca by za účelom dosiahnutia priaznivejšej finančnej situácie teoreticky mohol hoc aj len dočasne vykonávať aj iné, od štátnej služby príslušníka finančnej správy odlišné zamestnanie, ktorým by zmiernil následky ním tvrdenej finančnej ujmy. Tak či onak, žalobca neuviedol súdu konkrétne tvrdenia a nepredložil konkrétne dôkazy o tom, že sa po prepustení zo služobného pomeru reálne a aktívne snažil získať nové zamestnanie, hoci odvtedy uplynulo už viac ako sedem mesiacov. Tvrdenia žalobcu tak aj v tomto smere ostávajú v čisto hypotetickej rovine a majú charakter skôr jeho vlastných predikcií toho, ako sa v budúcnosti bude vyvíjať jeho situácia pri hľadaní nového zamestnania. Samotné tvrdenia žalobcu o predpokladanej nemožnosti získania porovnateľného zamestnania v krátkom čase po skončení predchádzajúceho služobného pomeru nepostačujú na preukázanie hrozby závažnej ujmy v zmysle § 185 písm. a) SSP.
13. Pokiaľ ide o žalobcom deklarovaný závažný zásah do jeho profesijnej povesti a dôveryhodnosti, ktorý sťažuje jeho ďalšie pracovné uplatnenie tam, kde sa vyžaduje bezúhonnosť a dôveryhodnosť, správny súd v prvom rade uvádza, že ide iba o hypotetické tvrdenia žalobcu. Takýto prípadný zásah by pritom mohol byť spôsobený už samotnou existenciou právoplatného rozhodnutia žalovaného. Inštitút odkladného účinku správnej žaloby v zmysle § 185 písm. a) SSP sleduje odloženie vykonateľnosti alebo iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, avšak nemá žiaden vplyv na právoplatnosť ako takú. Inými slovami, ak by aj správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok, na existenciu a právoplatnosť napadnutého rozhodnutia by to nemalo žiaden vplyv. Okrem toho správny súd na margo tohto argumentu žalobcu podotýka, že v prípade jeho úspechu v tomto súdnom konaní, žalobca v prípade jeho pretrvávajúceho presvedčenia, že v príčinnej súvislosti so žalobou napadnutým rozhodnutím bolo neprípustne zasiahnuté do jeho osobnostnej sféry znížením jeho dôveryhodnosti, resp. znevážením jeho povesti, má možnosť domáhať sa ochrany svojich práv žalobou na ochranu osobnosti.
14. Záverom správny súd uvádza, že dôsledkom priznania odkladného účinku žalobe v správnom súdnom konaní je, že u rozhodnutia napadnutého takouto žalobou dochádza k dočasnému pozastaveniu jeho účinkov, vykonateľnosti alebo iných jeho právnych následkov. V danom prípade sa žalobca domáha priznania odkladného účinku žalobe smerujúcej proti takému rozhodnutiu žalovaného a colného úradu, ktoré sa stali vykonateľnými už okamihom ich doručenia žalobcovi. Konkrétne v prvostupňovom rozhodnutí colného úradu č. 101898/2026 z 23.02.2026, ktoré bolo žalobcovi doručené 24.02.2026, je v jeho úvode uvedené cit. „PREPÚŠŤAM ... zo služobného pomeru dňom doručenia tohto rozhodnutia ...“, t.j. toto rozhodnutie sa stalo vykonateľným už okamihom jeho doručenia žalobcovi, v ktorom dôsledku odloženie jeho vykonateľností na neskorší čas (t.j. až po meritórnom rozhodnutí súdu v tejto veci, ako sa žalobca domáha) v podobe prepustenia žalobcu zo služobného pomeru v neskoršom čase, resp. v budúcnosti, za stavu, kedy táto vykonateľnosť už nastala, resp. bola skonzumovaná, je v tomto štádiu bezpredmetným. V uvedenej súvislosti je nutné podotknúť, že ak by aj teoreticky bol odkladný účinok žalobe žalobcu priznaný, nielenže by nastala neštandardná situácia, kedy by žalobca bol prijatý opäť do služobného pomeru na výkon ktorého je nevyhnutným predpokladom jeho spoľahlivosť a dôveryhodnosť (ako aj sám žalobca v žalobe uvádza, pozn.) a to za
stavu, kedy by táto dôveryhodnosť a spoľahlivosť na strane žalobcu, v dôsledku napadnutých rozhodnutí absentovala, ale navyše s obnovením služobného pomeru, aj napriek absencii jedného z predpokladov na jeho výkon, by žalobcovi prináležal príjem z jeho výkonu, na výkon ktorý, ako už bolo uvedené, by však žalobcovi chýbal jeden z nevyhnutných predpokladov. Nepriznaním odkladného účinku žalobe, žalobca v prípade jeho prípadného úspechu v tomto správnom súdnom konaní, nebude nijako ukrátený na svojom práve na odmenu (príjem) z nezákonne skončeného služobného pomeru, pretože v prípade tohto úspechu, by bol žalovaný povinný žalobcovi ušlý príjem za obdobie jeho „nezákonného“ prepustenia zo služobného pomeru, kompenzovať. Naopak v prípade neúspechu v tomto súdnom konaní, by opäť nastala neštandardná situácia, kedy by žalobca musel žalovanému vrátiť jemu vyplatené finančné prostriedky za dobu výkonu služobného pomeru bez splnenia všetkých predpokladov na jeho výkon.
15. Z dôvodu nepreukázania jednej z hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku žalobe v tomto konaní, správny súd už ďalej nie je povinný skúmať splnenie druhej hmotnoprávnej podmienky a to, či by priznanie odkladného účinku žalobe bolo alebo nebolo v rozpore s verejným záujmom. Podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe sú v § 185 písm. a) SSP upravené kumulatívne, a preto nepreukázanie ktorejkoľvek z nich musí nevyhnutne viesť k zamietnutiu návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Nad rámec uvedeného, správny súd iba okrajovo poukazuje na verejný záujem na riadnom, zákonnom, nestrannom a profesionálnom výkone štátnej služby príslušníkmi finančnej správy v zmysle zákona č. 35/2019 Z.z. o finančnej správe, ktorým sa má zabezpečiť plnenie základnej úlohy finančnej správy, ktorou je ochrana fiškálnych a obchodno- politických záujmov Slovenskej republiky a Európskej únie a plnenie úloh pri ochrane vnútorného trhu Európskej únie [čl. 1 zákona č. 35/2019 Z.z.].
16. Na základe uvedených dôvodov, správny súd uzavrel, že návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je možné vyhovieť, preto tento návrh postupom podľa cit. § 188 SSP zamietol.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 [§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP].
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).