Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_87Cb-50-2026.pdf
PDF · 116.62 KB
Case nature
Subarea
87Cb/50/2026
Uznesenie
Mestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Ing. Nikolou Kosman v spore žalobcu: Pribina 2, s.r.o., so sídlom 1. mája 57/87, 901 01 Malacky, IČO: 50 016 351, pr. zast.: soukeník - štrpka s. r. o., so sídlom Strážnická 8141/5, 811 08 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: LADY E s. r. o., so sídlom 1. mája 57/87, 901 01 Malacky, IČO: 45 890 838, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
II. Žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa návrhom zo dňa 12.10.2026 na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, domáhal voči žalovanému nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnostiach žalovaného za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 100.000,- EUR s príslušenstvom, titulom pôžičky, konkrétne požadoval zriadenie záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného v podiele 1/1 k celku, zapísaných na LV č. XXXX evidovaných Okresným úradom Malacky, pre katastrálne územie A., obec A., B. C., a to na stavbe so súp. číslom 330, druh stavby: budova ubytovacieho zariadenia, popis stavby: motorest-rešt. zar., postavenej na pozemku C KN s parcelným číslom 2497/1 a 2496/20, a pozemku C KN s parc. č. 2497/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 343 m2 a pozemku C KN s parc. č. 2497/6, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1734 m2 (ďalej aj ako „nehnuteľnosti“).
2. Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanému odôvodnil tým, že má voči žalovanému peňažnú pohľadávku vo výške 100.000,- EUR a to z titulu pôžičky, neuzatvorenej písomnou zmluvou, poskytnutej bezhotovostným bankovým prevodom žalovanému dňa 29.07.2025. Poukazujúc na § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka žalobca uviedol, že pri absentujúcej dohode o splatnosti vyzval dňa 17. 09. 2026 žalovaného na vrátenie poskytnutej pôžičky predžalobnou výzvou, doručenou žalovanému dňa 18. 09. 2026. Žalobca ďalej uvádza, že dňa 08.10.2026 obdržal od žalovaného list, ktorým sa žalovaný vyjadril k predžalobnej výzve, v ktorom žalovaný prijatie pôžičky nerozporuje, avšak nárok na jej vrátenie si započítal so svojím nárokom na vrátenie pôžičky poskytnutej žalovaným žalobcovi dňa 10.11.2015. Podľa názoru žalobcu je však takýto zápočet v zjavnom rozpore s hmotným právom, a preto nemohol vyvolať právne následky riadneho zániku záväzku v zmysle § 559 a nasl. Občianskeho zákonníka. Keďže žalovaný napriek doručenej predžalobnej výzve pôžičku ani len čiastočne nevrátil, žalobca konštatoval, že pohľadávka sa stala dňa 24. 09. 2026 splatnou a žalovaný sa dostal do omeškania s jej plnením.
3. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca dňa 09.10.2026 uplatnil svoj nárok na vrátenie pôžičky vo výške 100.000,- EUR s príslušenstvom na súde návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom
konaní a súčasne s tým podal aj tento návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko sa popri poskytnutí súdnej ochrany vo veci samej domáha aj zaistenia materiálnej vymožiteľnosti svojho práva.
4. K tvrdenému zápočtu zo strany žalovaného žalobca ďalej uviedol, že takýto úkon neobstojí, nakoľko sa žalovaný pokúsil pôžičku započítať voči premlčanej pohľadávke vo výške 320.000,- EUR, ktorá bola v zmysle výzvy žalovaného označenej ako: „VEC: Výzva na vrátenie pôžičky a urýchlené splatenie dlhu“ , splatná dňom 31.03.2016. V zmysle § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka začala štvorročná premlčacia doba podľa § 397 Obchodného zákonníka plynúť dňom, keď sa mal záväzok splniť, teda 01.04.2016 a uplynula dňa 01.04.2020. Žalobca zdôraznil, že žalovaný svoju pohľadávku v tejto lehote právne nevymáhal a nepreukázal ani žiadny úkon, ktorý by spôsobil pretrhnutie či spočívanie premlčacej doby, pričom uplatniť sa ju pokúsil až vo svojom vyjadrení zo dňa 06.10.2026, t. j. viac ako 10 rokov od jej splatnosti. Žalobca preto výslovne vzniesol námietku premlčania voči tvrdenej pohľadávke žalovaného a na podporu svojich tvrdení predložil výzvu žalovaného zo dňa 31.01.2016. Žalobca sa rovnako vysporiadal s argumentáciou žalovaného, ktorý odkazoval na § 388 ods. 2 Obchodného zákonníka a možnosť započítania premlčanej pohľadávky s nepremlčanou v prípade zmlúv uzavretých na základe jedného alebo súvisiacich rokovaní. Žalobca označil túto obranu žalovaného za nesprávnu a nelogickú, pričom poukázal na to, že medzi predmetnými zmluvami o pôžičke je časový odstup takmer desať rokov, čo objektívne vylučuje existenciu súvisiacich rokovaní, zmluvné strany v oboch právnych vzťahoch nie sú totožné (postavenie veriteľa a dlžníka je zamenené) a že žalovaný mal v čase poskytnutia prvej pôžičky úplne odlišnú vlastnícku a riadiacu štruktúru než v čase poskytnutia druhej pôžičky, pričom nie je objektívne možné, aby sústava jediných rokovaní prebiehala s odlišnými konateľmi v rozpätí desiatich rokov.
5. Dôvodnú obavu, že výkon rozhodnutia alebo exekúcia bude ohrozená, zmarená alebo podstatne sťažená, žalobca odôvodnil nepriaznivou majetkovou a ekonomickou situáciou žalovaného. Túto dôvodnú obavu odôvodňuje nasledovnými skutočnosťami: a) žalovaný nevykazuje žiadnu podnikateľskú činnosť. Poukazujúc na schválenú účtovnú závierku za rok 2025 a verejne dostupné údaje (finstat.sk) žalobca uviedol, že žalovaný fakticky prestal vykonávať akúkoľvek hospodársku činnosť. Konkrétne namietal, že žalovaný nemá žiadnych zamestnancov, čo indikuje absenciou personálneho substrátu a prevádzkovej činnosti, dramatickým poklesom tržieb z 24.439,- EUR v roku 2024 na zápornú hodnotu -622,- EUR v roku 2025, čo predstavuje faktický kolaps jeho výnosovej základne a žalovaný vykazuje nulové pohľadávky voči odberateľom, čo potvrdzuje absenciu obchodnej činnosti. Na základe týchto skutočností žalobca dospel k záveru, že žalovaný je subjektom bez reálnej podnikateľskej aktivity a bez výnosov, z ktorých by bolo možné pohľadávku v budúcnosti uspokojiť. b) Žalovaný nemá k dispozícii finančné prostriedky na úhradu pohľadávky. Podľa schválenej účtovnej závierky ku dňu 31. 12. 2025 žalovaný síce vykazoval finančný majetok vo výške 89.316,- EUR, pri nezmenenej výške neobežného majetku (59.499,- EUR), avšak nehnuteľnosti v tom čase ešte nevlastnil. Nakoľko žalovaný nadobudol nehnuteľný majetok až v roku 2026 (s právoplatnosťou vkladu dňa 16.09.2026) a zároveň nedosahoval žiadne výnosy, možno dôvodne predpokladať, že vykázaný finančný majetok investoval práve do kúpy týchto nehnuteľností. Žalovaný tak premenil svoj likvidný majetok na nehnuteľný. Okrem toho žalobca uviedol, že žalovaný nemá ani iný reálny zdroj na úhradu dlhu, keďže hospodáril so stratou 4.816,- EUR (oproti zisku 646,- EUR v roku 2024), jeho vlastné imanie dosahuje len 2.600,- EUR, neuhradená strata minulých rokov dosahuje výšku -247.584,- EUR a jeho záväzky vo výške 398.435 EUR tvoria až 99,35 % všetkých zdrojov krytia jeho majetku, z čoho vyplýva, že hospodári takmer výlučne s cudzími zdrojmi. c) Jedinými aktívami žalovaného sú nehnuteľnosti. 6. Žalobca uviedol, že žalovaného už v predžalobnej výzve výslovne upozornil na to, že akékoľvek prevody, zaťaženia či iné zmenšovanie majetku bude považovať za poškodzovanie veriteľa s možnosťou uplatnenia nároku na náhradu škody voči konateľovi podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka a podania trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 Trestného zákona. Podľa žalobcu toto výslovné upozornenie podčiarkuje aktuálnosť hrozby nakladania s majetkom. Zhrňujúc uvedené skutočnosti žalobca konštatoval, že žalovaný z vlastnej činnosti nedokáže vytvoriť prostriedky na úhradu pohľadávky žalobcu a nemožno dôvodne očakávať, že ich vytvorí ani v budúcnosti a žalovaný premenil svoj jediný likvidný majetok na nehnuteľnosti, ktoré sú jeho jediným postihnuteľným majetkom. Ku dňu 31.12.2025 vykazoval žalovaný finančný majetok vo výške 89.316,- EUR. Predmetné nehnuteľnosti nadobudol až v roku 2026, pričom rozhodnutie o povolení vkladu nadobudlo právoplatnosť dňa 16.09.2026. Keďže žalovaný nedosahuje výnosy ani nedisponuje iným zdrojom, je dôvodný predpoklad, že na nadobudnutie nehnuteľností použil práve tieto
finančné prostriedky. Nehnuteľnosti sú tak jediným identifikovaným majetkom žalovaného, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená. Ak by s nimi žalovaný naložil, najmä jej prevodom alebo zaťažením v prospech tretej osoby, žalobca by nedisponoval žiadnym iným majetkom, z ktorého by sa mohol uspokojiť. Žalobca ďalej uvádza, že žalovaný dobrovoľne plniť odmieta a jeho postoj smeruje k vyhnutiu sa povinnosti. Žalovaný naproti riadnej výzve pôžičku nevrátil, a to ani sčasti. Hoci jej prijatie nespochybňuje, odvoláva sa na započítanie s pohľadávkou splatnou už dňa 31.03.2016, ktorá je zjavne premlčaná a ktorú desať rokov nijak neuplatňoval. Takýto postup podľa žalobcu nesvedčí o snahe dlh usporiadať, ale o úsilí vyhnúť sa jeho úhrade, čo v spojení s jeho majetkovou situáciou zvyšuje riziko, že sa pokúsi uspokojeniu pohľadávky zabrániť práve nakladaním so svojím jediným majetkom. Vzhľadom na kumulatívne pôsobenie uvedených skutočností má žalobca za to, že jeho obava z ohrozenia exekúcie nie je len všeobecná či hypotetická, ale konkrétna a odôvodnená. Žalovaný bez príjmov a vlastných zdrojov disponuje výlučne nehnuteľnosťami, ktoré predstavujú jediný majetok spôsobilý na uspokojenie pohľadávky. Bez zriadenia záložného práva by tak bolo uspokojenie pohľadávky žalobcu odkázané výlučne na vôľu žalovaného, či s nehnuteľnosťami naloží na úkor žalobcu. 7. Žalobca mal za to, že v danom prípade sú kumulatívne splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to i.) existencia peňažnej pohľadávky, ktorá je osvedčená bankovým výpisom s príslušnou poznámkou pre príjemcu, pričom žalovaný sa napriek riadnej výzve dostal s jej úhradou do omeškania, ii.) existencia obavy z ohrozenia exekúcie, ktorú žalobca osvedčil podrobne popísanou finančnou situáciou žalovaného (najmä absenciou podnikateľskej činnosti, tvorby výnosov a iného postihnuteľného majetku) a iii.) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým sú nehnuteľnosti spôsobilé byť predmetom záložného práva podľa § 343 ods. 1 CSP. 8. K otázke primeranosti zásahu do majetkových práv žalovaného žalobca uviedol, že navrhované zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva je najmiernejším a zároveň plne spôsobilým prostriedkom dočasnej súdnej ochrany. Žalobca argumentuje tým, že záložné právo neobmedzuje žalovaného v užívaní nehnuteľností. Zriadením záložného práva nedochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalovaného ani do jeho práva nehnuteľnosti užívať a brať z nich úžitky. Žalovaný môže objekt (budovu motorestu s pozemkami a dvorom) naďalej prevádzkovať, prenajímať či inak hospodársky využívať. Opatrenie tak podľa žalobcu neohrozuje prípadnú podnikateľskú činnosť žalovaného ani jeho schopnosť dosahovať výnosy. Žalobca ďalej argumentuje skutočnosťou, že záložné právo podľa § 343 CSP plní výlučne zabezpečovaciu funkciu. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia nedochádza k prevodu majetku, k predbežnému plneniu v prospech žalobcu a ani k speňaženiu majetku. K uspokojeniu pohľadávky môže dôjsť až na základe vykonateľného rozhodnutia vo veci samej. Opatrenie len zachováva stav pre reálnu vymožiteľnosť práva. Zabezpečovacie opatrenie je primeraným a subsidiárne prednostným prostriedkom. Žalobca poukázal na § 324 ods. 3 CSP, z ktorého vyplýva prednosť zabezpečovacieho opatrenia pred neodkladným opatrením. Na rozdiel od neodkladného opatrenia, ktorým by bolo možné uložiť zákaz nakladania s nehnuteľnosťou, záložné právo žalovanému nič priamo neukladá ani nezakazuje, čím sa žalobca domáha najmiernejšieho dostupného prostriedku. Rozsah zabezpečenia je jasne vymedzený a primeraný. Záložné právo sa navrhuje zriadiť výlučne na zabezpečenie pohľadávky vo výške 100.000,- EUR s príslušenstvom. Návrh sa týka výhradne nehnuteľností, ktoré predstavujú jediný identifikovaný majetok žalovaného. Opatrenie je dočasné a do určitej miery v rukách žalovaného. Zabezpečovacie opatrenie je dočasné a viazané na konanie vo veci samej (v ktorom už bol podaný návrh na vydanie platobného rozkazu). Žalovaný môže zánik záložného práva dosiahnuť úhradou pohľadávky, prípadne sa pri odpadnutí dôvodov domáhať jeho zrušenia. Dĺžku trvania tohto obmedzenia má tak podľa žalobcu do značnej miery v rukách sám žalovaný. Kým zásah do práv žalovaného je podľa žalobcu minimálny a reverzibilný, nenariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mohlo žalobcovi spôsobiť nenapraviteľnú ujmu. Keďže žalovaný nevykonáva činnosť a hospodári so stratou a takmer výlučne s cudzími zdrojmi, pri prípadnom scudzení či zaťažení nehnuteľností by žalobca aj v prípade úspechu vo veci samej ostal bez možnosti uspokojenia pohľadávky. Na základe uvedeného žalobca uzavrel, že zriadenie záložného práva podľa § 343 CSP predstavuje adekvátny, primeraný a zákonom predvídaný prostriedok ochrany jeho práv pri minimálnom zásahu do práv žalovaného. 9. Žalobca k návrhu pripojil predžalobnú výzvu žalovanému na vrátenie pôžičiek zo dňa 17.09.2026 s doručenkou (č. l. 19-21), vyjadrenie žalovaného k predžalobnej výzve na vrátenie pôžičiek zo dňa 06.10.2026 s obálkou a doručenkou (č. l. 22-30), návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní (č. l. 31- 37), výzvu žalovaného adresovanú žalobcovi na vrátenie pôžičky a urýchlené splatenie dlhu zo dňa 31.01.2016 (č. l. 38), výpis žalovaného z Obchodného registra Mestského súdu Bratislava III zo dňa 09.10.2026 (č. l. 39- 40), účtovnú závierku žalovaného zostavenú k 31.12.2025 (č. l. 41-45), prehľad o spoločnosti žalovaného zo stránky finstat.sk (č. l. 46-51), informatívny výpis z LV č. XXXX, k. ú. A. (č. l. 52 - 53).
10. Súd mal na základe vyššie uvedených dôkazných prostriedkov predložených žalobcom a na základe jeho tvrdení osvedčená nasledovný relevantný skutkový stav: dňa 29.07.2025 previedol žalobca bankovým prevodom z účtu č. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 100.000,- EUR na bankový účet D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX spolu s poznámkou „Pôžička od Pribina 2, s. r. o. pre LADY FIT CLUB“. Z predžalobnej výzvy žalobcu na vrátenie pôžičiek zo dňa 17.09.2026 adresovanej žalovanému vyplýva, že žalobca predmetnú sumu vo výške 100.000,- EUR poskytol žalovanému bezhotovostným prevodom na jeho bankový účet titulom pôžičky bez osobitnej dohody o splatnosti. Žalobca predloženou výzvou vyzval žalovaného v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka na vrátenie pôžičky, pričom mu určil lehotu piatich dní odo dňa doručenia výzvy na zaplatenie celkovej dlžnej sumy (výzvou žiadaná suma bola vo výške 200.000,- EUR z dôvodu, že žalobca voči žalovanému eviduje 3 poskytnuté pôžičky v súhrnnej výške 200.000,- EUR), prípadne na predloženie splátkového kalendára. Predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa 18.09.2026. Z vyjadrenia žalovaného k predžalobnej výzve žalobcu na vrátenie pôžičiek zo dňa 06.10.2026 vyplýva, že žalobca poukázal na účet žalovaného sumu vo výške 100.000,- EUR, s poznámkou pre príjemcu, že ide o pôžičku, pričom žalovaný uviedol, že v súlade § 580 Občianskeho zákonníka a § 388 Obchodného zákonníka došlo k vzájomnému započítaniu pohľadávok v rozsahu v akom sa kryli, teda že žalovaný jednostranne započítal svoju vzájomnú pohľadávku vo výške 100.000,- EUR z titulu skôr poskytnutej pôžičky žalobcovi (dňa 10.11.2015 vo výške 320.000,- EUR), pričom účinky žalovaným tvrdeného započítania nastali k 29.07.2025. Žalovaný výzvou požadoval, aby naopak žalobca zaplatil žalovanému sumu 120.000,- EUR z titulu zostatku poskytnutej pôžičky zo dňa 10.11.2015. Z výzvy na vrátenie pôžičky zo dňa 31.01.2016 predloženej žalobcom vyplýva, že ho žalovaný dňa 31.01.2016 vyzval na vrátenie pôžičky vo výške 320.000,- EUR, a to v lehote do 31.03.2016. Z predloženého návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní vyplýva, že žalobca podaným návrhom v upomínacom konaní sleduje vydanie meritórneho rozhodnutia a judikovanie svojej pohľadávky voči žalovanému vo výške 100.000,- EUR s príslušenstvom. Zo žalobcom predloženej účtovnej závierky žalovaného vyhotovenej za rok 2025 vyplýva, že žalobca účtuje o majetku v účtovnej hodnote 401.035,- EUR, majetok žalovaného za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie predstavoval hodnotu 406.112,- EUR, pričom finančný majetok (peniaze a účty v bankách) mal žalovaný ku dňu 31.12.2025 v účtovnej hodnote 89.316,- EUR a v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období v účtovnej hodnote 26.613,- EUR. Z účtovnej závierky tiež vyplýva, že žalovaný evidoval vo svojom majetku ku dňu 31.12.2025 krátkodobé pohľadávky v účtovnej hodnote 252.220,- EUR a mal kladné vlastné imanie vo výške 2.600,- EUR (nebol k uvedenému dátumu účtovne v predlžení). Rovnako tak z účtovnej závierky za rok 2025 vyplýva, že žalovaný vykazoval kapitálové fondy ako súčasť vlastného imania vo výške 250.000,- EUR. Z údajov zverejnených na portáli finstat.sk vyplýva, že žalovaný vykázal v roku 2025 stratu vo výške 4.816,- EUR, celkové výnosy z hospodárskej činnosti v zápornej hodnote -622,- EUR. Z informatívneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. A., má súd za preukázané, že žalovaný nadobudol titulom Kúpnej zmluvy pod č. vkladu V-3700/2026, právoplatným dňa 16.09.2026, nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva v podiele 1/1 k celku, a to: stavbu so súp. číslom 330, druh stavby: budova ubytovacieho zariadenia, popis stavby: motorest-rešt.zar., postavený na pozemku C KN s parcelným číslom 2497/1 a 2496/20, a pozemku C KN s parc. č. 2497/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 343 m2, pozemku C KN s parc. č. 2497/6, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1734 m2, t. j. nehnuteľnosti vo vzťahu ku ktorým žiada žalobca zriadiť záložné právo pre zabezpečenie jeho tvrdenej pohľadávky voči žalovanému.
11. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
12. Podľa § 344 ods. 1 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
15. Podľa § 328 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Súd uvádza, že podstatou inštitútu zabezpečovacieho opatrenia je poskytnutie ochrany veriteľovi peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi resp. posilnenie postavenia veriteľa, u ktorého hrozí, že v prípade právoplatného judikovania veriteľovej pohľadávky bude exekúcia na jej vymoženie ohrozená, prípadne úplne zmarená. Toto posilnenie postavenia veriteľa sa realizuje zriadením sudcovského záložného práva na veci resp. veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách, čím získa veriteľ postavenie záložného veriteľa s príslušným poradím jeho záložného práva podľa času jeho vzniku.
17. Zabezpečovacie opatrenie je možné nariadiť pred začatím konania, v jeho priebehu, ako aj po skončení konania, avšak pre jeho nariadenie je potrebné kumulatívne splnenie nasledujúcich podmienok: i) návrh na jeho nariadenie, ii) existencia skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie peňažného nároku, ktorému sa má zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana, iii) existencia spôsobilého predmetu záložného práva vo vlastníctve žalovaného, ktorým sú veci práva alebo majetkové hodnoty, iv) zabezpečovacie opatrenie bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku žalobcu voči žalovanému, v) existencia dôvodnej obavy, že exekúcia bude ohrozená, vi) proporcionalita, t.j. zabezpečovacie opatrenie nemôže obmedzovať povinnú osobu - žalovaného nad nevyhnutný rozsah. Všetky tieto podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je žalobca povinný v návrhu náležitým spôsobom osvedčiť a v prípade, že neosvedčí čo i len jednu z podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd jeho návrh zamietne.
18. Osvedčenie podstatných skutkových okolností pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné vnímať oproti plnohodnotnému dokazovaniu ako nižší dôkazný štandard, kedy súd nepostupuje striktne v zmysle všetkých formálnych pravidiel platných pri dokazovaní, a to s ohľadom na krátku lehotu pre rozhodnutie súdu o návrhu, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní vychádza len z návrhu a skutočností uvádzaných žalobcom. Pri osvedčení postačuje, že sa súdu z ponúknutých dôkazných prostriedkov javí osvedčená skutočnosť ako nanajvýš pravdepodobná (k tomu pozri uznesenie NS SR zo dňa 25.04.2012, sp. zn. 1Cdo 147/2011).
19. Súd aplikujúc vyššie uvedené teoretické východiská na posudzovaný prípad uvádza, že žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia špecifikovaného pod bodom 1 odôvodnenia tohto uznesenia za účelom zabezpečenia svojej tvrdenej peňažnej pohľadávky vo výške 100.000,- EUR. Ide o pohľadávku, ktorú si žalobca podľa svojich tvrdení uplatňuje v základnom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica v upomínacom konaní. Tunajšiemu súdu bol v tomto smere predložený výlučne samotný návrh na vydanie platobného rozkazu, bez preukázania jeho doručenia príslušnému súdu. Súd nedisponuje žiadnym rozhodnutím vo veci samej a nemá vedomosť o tom, či Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz vydal, prípadne v akom štádiu sa toto upomínacie konanie nachádza. Súd preto v intenciách zabezpečovacieho konania vychádza z toho, že ide o pohľadávku nejudikovanú a medzi stranami spornú. Hoci Civilný sporový poriadok umožňuje zriadiť zabezpečovacie opatrenie aj na zabezpečenie nejudikovanej pohľadávky, o to presvedčivejšie musia byť v konaní osvedčené obidva základné kumulatívne predpoklady pre jeho nariadenie, t. j. doložená existencia samotného nároku a bezprostredná obava z ohrozenia jeho exekučného uspokojenia.
20. Vo vzťahu k existencii skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie peňažného nároku, ktorému sa má zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana, súd uvádza, že má v tomto štádiu konania osvedčenú existenciu a trvanie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému, a to vo výške 100.000,- EUR. Zároveň však súd podotýka, že vo vzťahu k posudzovaniu predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nejde o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej, a to s ohľadom na absenciu úplného dokazovania za dodržania formálnych pravidiel, ktoré ho upravujú, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení vychádza výlučne z návrhu žalobcu a k nemu priložených príloh (dôkazných prostriedkov). V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že
otázky spojené s uplatnenou obranou žalovaného, t.j. posúdenie platnosti a účinkov jednostranného započítania vzájomných pohľadávok, sú pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia právne relevantné v tom rozsahu, v akom spochybňujú dôvodnosť a trvanie peňažného nároku, pričom súd uvádza, že prima facie sa mu javí, že jednostranné započítanie premlčanej pohľadávky žalovaného voči nepremlčanej pohľadávke žalobcu nie je prípustné, keďže súd nemá osvedčené, že by obe pohľadávky vznikli na základe niekoľkých zmlúv uzatvorených na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní (§ 388 ods. 2 Obchodného zákonníka) tak, ako žalovaný tvrdil vo svojej odpovedi na výzvu žalobcu. Z uvedeného dôvodu má tunajší súd osvedčené, že pohľadávka žalobcu vo výške 100.000,- EUR nezanikla započítaním a naďalej existuje ako peňažný nárok žalobcu voči žalovanému. Uvedený záver však konajúci súd formuluje s výhradou, že nejde o meritórne rozhodovanie sporu medzi stranami. Tunajšiemu súdu totiž v konaní o zabezpečovacom opatrení neprislúcha meritórne rozhodovať o spornej existencii pohľadávky, či o jej prípadnom zániku v dôsledku započítania, nakoľko tieto otázky vyžadujú rozsiahlejšie dokazovanie za participácie žalovaného ako sporovej strany, ktoré je predmetom samotného konania vo veci samej. S ohľadom na rozhodovaciu prax súdov však súd podotýka, že samotná existencia dlhu na strane žalovaného ani samotná existencia už judikovanej pohľadávky na strane žalobcu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spravidla nestačí. Rozhodujúcimi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú konkrétne a objektivizované skutočnosti nasvedčujúce tomu, že budúce uspokojenie pohľadávky sa môže reálne sťažiť alebo zmariť (k tomu pozri R 20/1998, ktoré je aplikovateľné aj na aktuálnu právnu úpravu zabezpečovacích opatrení).
21. K existencii dôvodnej obavy, že budúce uspokojenie pohľadávky alebo exekúcia bude ohrozená, súd uvádza, že táto podmienka v konaní osvedčená nebola. Žalobca dôvodnosť svojej obavy zakladá primárne na nepriaznivých ekonomických ukazovateľoch žalovaného vyplývajúcich z účtovnej závierky za rok 2025 a zverejnených informácií na portáli finstat.sk. Súd v prvom rade uvádza, že žalovaný nie je v úpadku vo forme predlženia, finančný majetok žalovaného (peniaze a účty v bankách) sa v roku 2025 zvýšil na hodnotu 89.316,- EUR z hodnoty 26.613,- EUR za predchádzajúci účtovný rok. Záver, že žalovaný použil tieto likvidné prostriedky na kúpu nehnuteľností v Perneku nie je ničím podložený a predstavuje domnienku žalobcu, a to aj s ohľadom na fakt, že žalovaný vykazoval kapitálové fondy v hodnote 250.000,- EUR z ktorých mohol kúpu nehnuteľností financovať, prípadne mohlo dôjsť k jednorázovému vkladu peňažných prostriedkov a pod. Ak by však bol skutočne finančný majetok žalovaného použitý na kúpu nehnuteľností v roku 2026, išlo by len o transformáciu majetku z finančných prostriedkov na nehnuteľnosti, ktoré sú dobre exekvovateľné a predstavujú pre žalobcu lepšiu záruku vymoženia jeho prípadnej judikovanej pohľadávky z dôvodu verejnej evidencie nehnuteľností, ako aj dohľadateľnosti existencie a prevodov nehnuteľného majetku. Aj v prípade, ak by sa súd stotožnil s názorom žalobcu o negatívnom hospodárení žalovaného, nemá súd v konaní osvedčené, že by bolo z tohto dôvodu reálne ohrozené vymoženie uplatňovanej pohľadávky. Práve naopak, ako už súd podotkol, z predloženého listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. A. vyplýva, že žalovaný v septembri 2026 právoplatne nadobudol do svojho výlučného vlastníctva hodnotný majetok (budovu ubytovacieho zariadenia – motorest s pozemkami), čím sa jeho majetková pozícia podľa názoru súdu posilnila a jeho majetok sa ak sa hneď nezväčšil, tak sa rozhodne nezmenšil. Žalobca pritom nepreukázal žiadne aktívne ani špekulatívne úkony žalovaného, ktoré by svedčili o tom, že sa tohto novonadobudnutého majetku snaží zbaviť alebo ho účelovo zaťažiť s cieľom ukrátiť svojho veriteľa. Súčasne je potrebné zdôrazniť, že žalobca v konaní neosvedčil vznik akejkoľvek podstatnej zmeny majetkových pomerov na strane žalovaného oproti stavu, ktorý tu bol, alebo mal byť žalobcovi známy, v čase vzniku predmetného záväzku, t. j. pri poskytnutí pôžičky dňa 29. 07. 2025. Žalobca v danom čase považoval majetkovú pozíciu žalovaného za dostatočnú na poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 100.000,- EUR titulom pôžičky. Zároveň žalobca v konaní podľa názoru súdu neosvedčil, že by sa pomery žalovaného v medziobdobí zhoršili takým spôsobom, ktorý by odôvodňoval zvýšenú obavu z marenia či ohrozenia budúcej exekúcie. Práve naopak, žalovaný iba v priebehu približne roka od poskytnutia pôžičky nadobudol do svojho vlastníctva nehnuteľnosti, čím sa podľa názoru súdu jeho majetkové postavenie posilnilo. Obavu z ohrozenia exekúcie považuje súdna prax za osvedčenú vtedy, keď dlžník realizuje právne alebo faktické úkony smerujúce k sťaženiu alebo zmareniu exekúcie, pričom tieto úkony môžu mať kvantitatívny dopad (zmenšenie majetku ) alebo kvalitatívny dopad (zmena zloženia, štruktúry majúca nepriaznivý dopad na vymoženie pohľadávky) na exekvovateľný majetok dlžníka. Keďže žalobca argumentuje sčasti aj zmenou štruktúry majetku – t.j. zmenou likvidity v majetkových zložkách žalovaného, kedy žalovaný transformoval likvidné finančné prostriedky vykazované ako finančný majetok na nehnuteľnosti, súd uvádza, že predmetná transformácia majetku predstavuje
opačný prípad, než aký by zakladal obavu z ohrozenia exekúcie kedy, v prípade, že by argumentácia žalobcu bola pravdivá, z likvidného a ľahko prevoditeľného majetku žalovaný generoval menej likvidný majetok predstavujúci stabilnejšiu a ľahšie odsledovateľnú majetkovú hodnotu zapísanú vo verejnom registri poskytujúcu žalobcovi vyššiu záruku prípadného uspokojenia jeho pohľadávky.
22. Ako ďalší dôvod odôvodňujúci obavu z ohrozenia exekúcie žalobca uviedol, že nehnuteľnosti predstavujú jediný majetok žalovaného, ktorý by bolo možné v budúcnosti exekvovať, čo podľa jeho názoru samo o sebe oslabuje jeho pozíciu pri vymáhaní uplatňovanej pohľadávky. K uvedenému tvrdeniu súd uvádza, že pred nadobudnutím nehnuteľností zo strany žalovaného, poskytol žalobca žalovanému pôžičku, ktorú si nezabezpečil žiadnym z dostupných nástrojov zabezpečenia záväzku v zmysle právnej úpravy. Súd preto na tomto mieste opakuje, že podľa jeho názoru tak žalobca požadoval majetkovú situáciu žalovaného ku dňu poskytnutia pôžičky dňa 29.07.2025 za dostatočnú a zároveň žalobca neosvedčil súdu takú zmenu majetkových pomerov na strane žalovaného v medziobdobí (od 29.07.2025 do podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia), ktoré by zvyšovali hrozbu, že exekúcia v prípadne judikovania pohľadávky žalobcu voči žalovanému nebude úspešná. Žalobcom tvrdená hrozba musí byť reálna a nemôže byť založená len na subjektívnom vnímaní či obavách žalobcu, ale musí byť v čo najvyššej miere objektivizovaná. Ani za situácie, že by nehnuteľnosti boli jediným exekvovateľným majetkom žalovaného, nie je možné na nich bez ďalších pristupujúcich okolností (ako napr. účelové zbavovanie sa majetku či iné konkrétne konanie spôsobilé vyvolať opodstatnenú obavu z nemožnosti uspokojenia) zriadiť sudcovské záložné právo. Zriadenie sudcovského záložného práva na majetku žalovaného predstavuje zásah do jeho majetkových práv, ktorých ochranu musí konajúci súd náležite zohľadňovať, o to viac v štádiu, kedy pohľadávka žalobcu ešte nie je ani právoplatne judikovaná. Žalobca netvrdí ani nepreukazuje žiadne aktívne kroky na strane žalovaného, ktorými by zakladal alebo zvyšoval obavu z ohrozenia budúcej exekúcie, a súdu nie sú známe ani iné objektívne okolnosti, ktoré by takýto záver odôvodňovali. Je preto vysoko pravdepodobné, že aj bez zriadenia sudcovského záložného práva dosiahne žalobca (v prípade právoplatného judikovania jeho pohľadávky) v prípadnej exekúcii rovnakú mieru uspokojenia. Súd preto uzatvára, že v konaní nebola osvedčená dôvodná obava z ohrozenia alebo zmarenia exekúcie.
23. Rovnako tak nemá súd osvedčenú ani proporcionalitu navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Súd musí pri zriadení zabezpečovacieho opatrenia zohľadniť zásadu primeranosti zásahu do majetkových práv žalovaného, a to hlavne vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje záložné právo, pričom z hľadiska rozsahu zabezpečenia nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Žalobca ani len orientačne neuviedol približnú hodnotu nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým žiadal o zriadenie sudcovského záložného práva v jeho prospech a hoci je tvrdená pohľadávka navrhovateľa pomerne vysoká, nehnuteľnosti na ktorých požaduje zriadiť záložné právo môžu mať aj hodnotu násobne vyššiu ( ide o motorest a rozľahlý pozemok). Ak by súd v takomto prípade návrhu v celom rozsahu vyhovel, došlo by k zásahu do majetkových práv žalovaného, čím by mohol vzniknúť hrubý nepomer medzi zabezpečovanou pohľadávkou a hodnotou založených nehnuteľností. S ohľadom na absenciu podstatných informácií súd nedokáže proporcionalitu navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia preskúmať a vyhodnotiť. K otázke proporcionality vo väzbe na povinnosť žalobcu osvedčiť hodnotu nehnuteľností, na ktorých má byť zabezpečovacie opatrenie zriadené, súd odkazuje na závery uvedené pod bodom 26 uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/73/2024 zo dňa 20.06.2024.
24. Sumarizujúc vyššie uvedené nemal súd v konaní osvedčenú dôvodnosť obavy, že exekúcia vedená na vymoženie žalobcovej pohľadávky môže byť ohrozená alebo zmarená, ako ani proporcionalitu požadovaného zabezpečovacieho opatrenia a z týchto dôvodov súd návrh zamietol.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konania končí.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Vo vzťahu k trovám konania súd konštatuje, že rozhodol na základe zásady úspechu v spore. Žalobca v konaní síce nebol úspešný, avšak žalovanému v priebehu konania žiadne trovy konania nevznikli, preto súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).