Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Sas-7-2026.pdf
PDF · 94.62 KB
Case nature
Area
Subarea
32Sas/7/2026
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, B. C. XXX, XXX XX B. C., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 530 405 3700 0 zo dňa 20.03.2018, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.
II. Žalobu o d m i e t a .
III. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 26.02.2026 bolo Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) postúpené uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 3C/11/2026-15 zo dňa 26.02.2026 ako vecne a miestne príslušnému súdu, podanie žalobcu označené ako: „Vec: Žaloba na zosúladenie výplatných pások s výškou zárobku poskytnutou Sociálnej poisťovni za roky 2007-2010“ zo dňa 12.02.2026 (ďalej len „podanie žalobcu“). Okresný súd Rimavská Sobota predmetnú vec postúpil správnemu súdu s odkazom na § 6 ods. 2, § 9 ods. 1, § 10 a § 13 ods. 1 a § 18 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení relevantnom pre posudzovanú vec (ďalej len „SSP“), ktorú následne správny súd vedie pod sp. zn. 33Sas/14/2026.
2. Žalobca vo svojom podaní uviedol, že sa dňa 05.03.2018 obrátil na žalovaného so žiadosťou o prehodnotenie správnosti výpočtu jeho dôchodku, priznaného od 16.05.2015. Následne dňa 16.04.2018 žiadal o porovnanie osobného dôchodkového listu so skutočnými mesačnými zárobkami podľa výplatných pások za roky 2007 až 2010, na čo žalovaný reagoval potvrdením zamietnutia jeho požiadavky. Následne dňa 08.06.2018 obdržal oznámenie o výsledkoch preverenia oprávnenosti jeho sťažnosti, v zmysle ktorého boli potvrdené dosiaľ prijaté závery žalovaného. Na základe uvedených skutočností sa preto žalobca vo svojom podaní domáhal žalobným návrhom I. cit.: „Okresný súd Rimavská Sobota ukladá bývalému zamestnávateľovi SAD Lučenec, Mikušovská 2011/ 17 984 91 Lučenec dopracovať chýbajúci rozdiel vo výpočte aprávnosti mzdy za príslušné obdobie tak, aby toto korešpondovalo s vyhotovenými výplatnými páskami a oprabvu zašle na opravu ústrediu sociálnej poisťovňi Bratislava ul. 29.augusta 8-10 Bratislava“ (ďalej len „výrok I“) a žalobným návrhom II. cit: „ doplatiť A. A., rodenému A., narodenému X.XX.XXXX r.č. XXXXXX/XXXX trvale bytom B. C. zameškanú výšku dôchodku minimálne od 12.02.2023 doteraz“ (ďalej len „výrok II“).
3. Keďže žalobca vo svojom podaní uplatnil dva rôzne nároky, správny súd postupom podľa § 66 SSP rozhodol uznesením sp. zn. 33Sas/14/2026 zo dňa 24.03.2026 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 33Sas/14/2026 zo dňa 25.03.2026 o vylúčení konania v časti „doplatiť A. A., rodenému A., narodenému X.XX.XXXX r.č. XXXXXX/XXXX trvale bytom B. C. zameškanú výšku dôchodku minimálne
od 12.02.2023 doteraz“ na samostatné konanie, pričom táto vec je na tunajšom súde následne vedená pod sp. zn. 32Sas/7/2026.
4. Podanie žalobcu neobsahovalo všetky zákonom stanovené náležitosti správnej žaloby podľa SSP, preto správny súd uznesením sp. zn. 32Sas/7/2026 zo dňa 30.01.2026 (ďalej len „výzva súdu“) vyzval žalobcu, aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy doplnil správnu žalobu o označenie druhu žaloby, o označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy, o uvedenie dňa vydania napadnutého rozhodnutia a dňa jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi, o opísanie rozhodujúcich skutočností, o označenie dôkazov, ak sa žalobca dovoláva, o žalobný návrh, t. j. návrh výroku rozhodnutia správneho súdu, o jedno vyhotovenie rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré touto žalobou napáda a o vyjadrenie, či žalobca žiada nariadenie pojednávania, Žalobca bol zároveň vo výzve súdu poučený o následkoch neodstránenia vád správnej žaloby. Predmetná výzva bola žalobcovi doručená dňa 04.02.2026.
5. V reakcii na výzvu súdu bolo správnemu súdu doručené listinné podanie žalobcu označené ako „ Vec: Prerušenie konania v súlade s § 163 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z.z. Do 11. júla 2026“, v ktorom žalobca o. i. uviedol, že sa rozhodol požiadať správny súd o prerušenie konania na 5 mesiacov, nakoľko preveruje určité skutočnosti súvisiace s výpočtom jeho dôchodku u svojho bývalého zamestnávateľa.
6. Keďže ani po doplnení žaloby žalobcom na výzvu súdu nebolo možné presne určiť predmet prieskumu, správny súd žiadosťou o súčinnosť zo dňa 24.02.2026 požiadal žalovaného o oznámenie, či vydal rozhodnutie týkajúce sa dôchodkovej dávky žalobcu (pravdepodobne starobného dôchodku). Vychádzal pritom zo samotného podania žalobcu, v ktorom uviedol, že cit:“ sa obrátil na Sociálnu poisťovňu, ústredie so žiadosťou o prehodnotenie správnosti výpočtu dôchodku.“ Žalovaný v reakcii na túto žiadosť predložil správnemu súdu rozhodnutie č. 530 405 3700 0 z 20.03.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zamietol žiadosť žalobcu z 05.03.2018 o prepočítanie výšky starobného dôchodku. Toto rozhodnutie bolo posledné vydané, a ktoré sa týkalo dôchodkovej dávky žalobcu.
7. Žalovaný sa na základe ďalšej výzvy správneho súdu zo dňa 17.03.2026 vyjadril k žalobe podaním zo dňa 08.04.2026, v ktorom uviedol, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 530 405 3700 0 zo dňa 16.05.2015 bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok od 05.04.2015 v sume 501,80 eur mesačne. Následne žalobca požiadal neformálnou žiadosťou zo dňa 05.03.2018 o prehodnotenie správnosti výpočtu dôchodku, o čom rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 530 405 3700 0 zo dňa 20.03.2018 tak, že jeho žiadosť bola zamietnutá. Voči uvedenému rozhodnutiu, ktoré prevzal dňa 12.04.2018, žalobca nepodal odvolanie. Dňa 16.04.2018 sa žalobca obrátil na žalovaného so žiadosťou o porovnanie osobného dôchodkového listu so skutočnými mesačnými zárobkami podľa výplatných pások. V reakcii na to žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 08.06.2018, že po preverení vymeriavacích základov za roky 2007 až 2010 u zamestnávateľa Slovenská autobusová doprava Lučenec (ďalej len „SAD Lučenec“), sú evidenčné listy dôchodkového poistenia správne. Žalovaný tak neuznáva uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu, keďže nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky v zmysle § 7 písm. a) SSP.
8. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
9. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
10. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
12. Podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.
13. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
14. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.
15. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
16. Skôr ako správny súd pristúpil k vecnému prejednaniu správnej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 530 405 3700 0 zo dňa 20.03.2018, skúmal či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady na to, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Ak tieto podmienky splnené nie sú, súd v konaní pokračovať nemôže. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania.
17. Zo žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že ide o prvostupňové rozhodnutie, voči ktorému je prípustné odvolanie a správny súd z úradnej činnosti zistil, že žalobca proti nemu nepodal odvolanie. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 12.04.2018. V tomto bode správny súd dáva do pozornosti, že doručenka je verejnou listinou. Riadne vyhotovená doručenka má povahu verejnej listiny a ako táka preukazuje pravdivosť toho, čo v nej potvrdzuje a je dôkazom, že sa písomnosť doručila, ak nie je preukázaný opak. To znamená, že pre ňu platí vyvrátiteľná domnienka jej správnosti, pričom jej správnosť sa v súdnom alebo správnom konaní nedokazuje, dokazuje sa len jej prípadná nesprávnosť. Uvedené konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 5Sžo/16/2016 zo dňa 29.01.2018.
18. V správnom súdnictve majú všetky zákonom stanovené lehoty na podanie žalôb procesnoprávnu povahu, tým pre ich dodržanie postačuje, ak žaloba bola podaná v lehote na prepravu, a tak sa nevyžaduje jej doručenie v lehote správnemu súdu. V danom prípade dňom, v ktorom nastala udalosť určujúca začiatok lehoty, je deň oznámenia, resp. doručenia rozhodnutia žalovaného. Nakoľko napádané rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 12.04.2018, od tohto dátumu začala podľa § 181 ods. 1 SSP plynúť lehota na podanie správnej žaloby a posledným dňom na podanie správnej žaloby bolo 12.06.2018. Žalobca však napadol dané rozhodnutie podaním zo dňa 20.01.2026, ktoré bolo doručené (v tejto časti nepríslušnému súdu) Okresnému súdu Rimavská Sobota dňa 22.01.2026. Vzhľadom na uvedené tak správny súd mohol konštatovať existenciu vady, pre ktorú nemožno pokračovať v konaní, a síce podanie správnej žaloby po uplynutí zákonnej lehoty na jej podanie, čo odôvodňuje jej odmietnutie podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP.
19. Správny súd však po preskúmaní predmetnej veci zistil aj ďalší nedostatok procesnej podmienky, a síce žalobca podal žalobu voči rozhodnutiu žalovaného č. 530 405 3700 0 zo dňa 20.03.2018, t. j. rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy, proti ktorému nepodal odvolanie, a teda nebola splnená základná procesná podmienka na vedenie správneho súdneho konania v zmysle § 97 SSP. V danom súdnom konaní tak nie je spôsobilý predmet súdneho prieskumu, keďže žalobca nežiada preskúmať konečné rozhodnutie, ktoré by nadobudlo právoplatnosť po predchádzajúcom použití riadneho opravného prostriedku v správnom konaní. Správny súd ďalej uvádza, že nie je možné zhojiť podanie žaloby proti prvostupňovému rozhodnutiu, pretože ide o neprípustnú žalobu v zmysle § 7 písm. a) SSP.
20. Jedným z dôvodov pre odmietnutie správnej žaloby je aj ten, že sa jedná o neprípustnú žalobu (§ 98 ods. 1 písm. g) SSP). Za neprípustnú žalobu je podľa SSP považovaná taká žaloba, ktorá smeruje proti rozhodnutiu alebo opatreniu, ktoré je vylúčené z prieskumu právomoci správneho súdu.
Rovnako za neprípustnú žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP sa považuje žaloba podaná proti prvostupňovému rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy alebo žaloba podaná počas konania o riadnom opravnom prostriedku, a to s odkazom na ustanovenie § 7 písm. a) SSP. Ustanovenie § 7 SSP obsahuje výpočet vecí stojacich mimo právomoci správnych súdov, medzi ktoré sú zaradené aj rozhodnutia, resp. opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky. Pod pojmom riadne opravné prostriedky sa majú na mysli tie opravné prostriedky v administratívnom procese, ktorými sa napáda prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu (odvolanie, rozklad, námietky, sťažnosť alebo iný podobný úkon, ktorým sa sleduje napadnutie správneho rozhodnutia).
21. Na nedostatok tejto procesnej podmienky bol správny súd povinný prihliadnuť, aj keď sa jedná o konanie v sociálnych veciach, v ktorom sa žalobcovi ako fyzickej osobe poskytuje poučenie o procesných právach a povinnostiach tak, aby žalobca neutrpel pri uplatňovaní svojich práv ujmu v zmysle ust. § 199 ods. 2 SSP. S ohľadom na správnym súdom zistené skutočnosti, nemožno konštatovať existenciu spôsobilého predmetu súdneho prieskumu v zmysle ust. § 6 ods. 1 SSP, t. j. právoplatného konečného rozhodnutia o podanom odvolaní, ktoré vydal odvolací orgán v zmysle ust. § 180 ods. 1 SSP. Je totiž nevyhnutné, aby vo veci s konečnou platnosťou rozhodli správne orgány a až následne je možné vykonať prieskum ich rozhodovacej činnosti správnym súdom.
22. Správny súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/5/2022 zo dňa 30.03.2022, v ktorom uviedol: „konanie v správnom súdnictve je prostriedkom ultima ratio, a teda ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov právnych vzťahov súdom nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci správneho konania. Uvedené je zrejmé z celej konštrukcie Správneho súdneho poriadku, keď zákon napríklad požaduje vyčerpanie žalobcovi prípustných opravných prostriedkov (§ 7 písm. a) SSP), vylučuje zo súdneho prieskumu rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania (§ 7 písm. b) SSP), ale tiež upravuje možnosť súdu zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo (§ 191 ods. 3 písm. a) SSP). Na tomto mieste teda možno uzatvoriť, že správne súdy preskúmavajú až konečné rozhodnutie správnych orgánov - bez ohľadu na ich formu, pričom inými rozhodnutiami, respektíve postupmi správnych orgánov sa zaoberajú až v rámci preskúmania napadnutého konečného rozhodnutia. Správny súd teda v zásade preskúmava akýkoľvek akt správneho orgánu, po ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie a ktorého vydanie môže ukrátiť na právach žalobcu, respektíve ktoré sa týka základných práv a slobôd žalobcu. V danej súvislosti treba poukázať na ústavnoprávne korene daného princípu, keď síce podstatou správneho súdnictva je ochrana základných práv a slobôd jednotlivca pred svojvôľou štátu a jeho výkonnej moci zverenej správnym orgánom, avšak tiež správny súd nesmie extenzívne poňatou preskúmavacou činnosťou zasahovať do právomoci moci výkonnej. Cieľom takejto úpravy je predísť situácií, kedy by súdy vstupovali do potenciálne neskončených správnych konaní preskúmaním procesných rozhodnutí, čoho dôsledkom by mohlo byť až narušenie trojdelenia moci.“
23. Odmietnutie žaloby má charakter rozhodnutia, ktorým sa správne súdne konanie končí a v zásade platí, že má prednosť odmietnutie žaloby z dôvodu neodstrániteľnej prekážky pred dôvodom spojeným s prekážkou odstrániteľnou. Určitú hierarchiu však možno identifikovať aj pri neodstrániteľných prekážkach, pretože je nesporné, že odmietnutie žaloby pre jej neprípustnosť v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) má prednosť pred ostatnými dôvodmi, ktoré môžu nastať v zmysle § 98 ods. 1 písm. d), e) a h).
24. V zmysle uvedeného dospel správny súd k záveru, že je potrebné predmetnú správnu žalobu odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. a) SSP ako neprípustnú (výrok II).
25. Pokiaľ ide o žalobcov návrh na prerušenie konania podľa § 163 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového konania (ďalej len „CSP“), z dôvodu preverenia opodstatnenosti jeho podozrenia u jeho predošlého zamestnávateľa SAD Lučenec, ten vyhodnotil správny súd za nedôvodný. V prvom rade je správne súdne konanie upravené v SSP a až v prípade, ak určitá otázka či inštitút nie je v ňom upravený, subsidiárne sa aplikuje CSP za použitia § 25 SSP. Prerušenie konania je upravené v rámci SSP, preto sa naň neaplikuje úprava v CSP. Podstatnou skutočnosťou pre nevyhovenie návrhu však je, že nebol naplnený dôvod na prerušenie konania. To, že žalobca má potrebu si overiť nejaké skutočnosti (pozn., ktoré neboli ani len bližšie špecifikované, najmä ich význam pre správne súdne konanie), pričom tak mohol urobiť ešte pred podaním žaloby, nie je naplnením dôvodu na prerušenie konania podľa § 100
SSP, zároveň tieto skutočnosti by neodstránili zistené vady, ktoré naplnili dôvod na odmietnutie správnej žaloby, t. j. oneskorené podanie a neprípustnosť správnej žaloby. Správny súd preto vyhodnotil tento návrh ako nedôvodný, a preto ho zamietol (výrok I).
26. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
27. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. O trovách konania správny súd rozhodol v zmysle § 170 písm. a) SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok III).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Banskej Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa§ 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania ) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. ( § 449 ods. 1, 2 SSP ).
V Banskej Bystrici, dňa 23. októbra 2026
JUDr. Monika Šamuová
sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Magdaléna Morongová