Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Sas/18/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, sudcom: Mgr. Jurajom Markom, v právnej veci žalobkyne: A. A. B., narodená XX. XXXXXXX XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., zastúpená advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 7241-3/2024-BA zo dňa 12. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Správny súd v Bratislave žalovanej n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta rozhodnutím č. 700-0611345417-GC04/17 zo dňa 28. júna 2017 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“), predpísala žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, za obdobie január 2009 až jún 2010 poistné na nemocenské poistenie v sume 222,10 eur, poistné na starobné poistenie v sume 3 140,40 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 1 046,40 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 427,80 eur (ďalej ako „poistné“), spolu v sume 4 836,70 eur.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie, na základe ktorého žalovaná, ako odvolací orgán, preskúmala prvostupňové rozhodnutie a dospela k záveru, že toto rozhodnutie je potrebné pozmeniť z dôvodu odstránenia jeho formálneho nedostatku. Táto zmena však nemala zakladať dôvod na zrušenie tohto rozhodnutia. Žalovaná teda rozhodnutím č. 7241- 3/2024-BA zo dňa 12. marca 2024 zmenila prvostupňové rozhodnutie tak, že z jeho výrokovej časti vypustila text: „... zákona v znení neskorších predpisov...“ (dôvodom vypustenia tejto časti bolo to, že žalobkyňa v prejednávanom období nebola sporiteľom podľa o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V ostatnom prvostupňové rozhodnutie potvrdila.

3. Žalovaná napadnuté rozhodnutie, na základe námietok žalobkyne, odôvodnila predovšetkým odkazom na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Na základe uvedeného rozhodnutia žalovaná skonštatovala, že povinnosťou sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, v zmysle ustanovenia bod prvý a v spojení s o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom

zdaňovacom období sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) uvedeného zákona. Samotné ukončenie podnikateľskej činnosti pritom nemalo zbaviť žalobkyňu povinností, ktoré jej z výkonu samostatnej zárobkovej činnosti vyplývali zo zákona o sociálnom poistení, keďže fyzická osoba počas vykonávania podnikateľskej činnosti, ako aj po jej ukončení stále zodpovedá za záväzky vzniknuté z podnikania celým svojim majetkom. Poistné, ako pohľadávka Sociálnej poisťovne, má pritom podľa názoru žalovanej vznikať priamo zo zákona (§ 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) a nie až na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne vo veci predpísania poistného. Žalovaná teda mala byť aj po 31. auguste 2008 (do 30. júna 2010) povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou.

II.

Podaná správna žaloba

4. Správnou žalobou zo dňa 22.04.2024, doručenou v ten istý deň Správnemu súdu v Bratislave, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutie žalovanej za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že rozhodnutie malo vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalovaná rozhodla o predpísaní poistného napriek tomu, že poistné sa malo s poukazom na § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení premlčať, keďže od splatnosti poistného do právoplatnosti napadnutého rozhodnutia uplynulo viac ako 10 rokov.

5. Napadnuté rozhodnutie a argumentácia žalovanej má byť podľa žalobkyne založená na rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. z 27. septembra 2023, a teda že (i) premlčanie podľa § 147 zákona o sociálnom poistení nemá účinky preklúzie a žalovaná sa premlčacím môže zaoberať len na základe námietky premlčania dlžníka a (ii) poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už jeho vydaním.

6. Vo vzťahu k tomu, prečo premlčanie podľa § 147 zákona o sociálnom poistení má byť posudzované ako preklúzia žalovaná v celom rozsahu odkázala na odlišné stanovisko sudcu JUDr. Mariána Fečíka a sudkyne JUDr. Petry Príbelskej, PhD. k rozsudku veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 27. septembra 2023. Veľký senát sa v predmetnom rozhodnutí nemal podľa žalobkyne vysporiadať s § 151 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení upravujúcim odpísanie pohľadávky z dôvodu preklúzie jej vymáhania. V zmysle predmetného ustanovenia sa na odpísanie pohľadávky nemá vyžadovať uplatnenie námietky premlčania, ale žalovaná má ex offo prihliadať na uplynutie času, a to napriek tomu, že § 147 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v súvislosti s vymáhaním predpísaného poistného používa pojem premlčanie. Začatie plynutia lehoty premlčania vymáhania poistného zákon viaže na právoplatnosť rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo. Podľa žalobkyne nemožno pripustiť, aby pojem premlčania bol zákonom vykladaný rôzne (i) v § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vykladaný s poukazom na § 151 ods. 1 písm. h) s účinkami ako premlčanie a (ii) v § 147 ods. 3 s poukazom na § 151 ods. 1 písm. h) s účinkami ako preklúzia. Takýto dvojaký výklad jedného pojmu má podľa žalobkyne nastoľovať stav právnej neistoty, pričom za takto nejednoznačnej právnej úpravy je potrebné sledovať pri výklade ochranu práv slabšej strany.

7. Žalobkyňa považuje aj argumentáciu Najvyššieho správneho súdu SR tým, že žiadne ustanovenie zákona o sociálnom poistení neviaže lehotu na plnenie na právoplatnosť rozhodnutia za nesprávnu. Zákon podľa nej síce explicitne neviaže lehotu plnenia na právoplatnosť, ale tento záver možno vyvodiť z iných ustanovení zákona. Poukazuje pri tom na začatie plynutia „premlčacej“ lehoty na vymáhanie predpísaného poistného, ktoré zákon výslovne viaže na právoplatnosť rozhodnutia o predpísaní poistného (§ 147 ods. 3 zákona o sociálnom poistení) a predovšetkým na suspenzívny účinok odvolania. Všade tam, kde je s odvolaním spojený suspenzívny účinok odvolania, je plynutie lehoty na plnenie podľa žalobkyne závislé od právoplatnosti rozhodnutia, čo má potvrdzovať aj znenie § 147 ods. 3. Vzhľadom na vyššie uvedené sa žalobkyňa nestotožnila s názorom, že pojem predpísanie poistného znamená, že Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie o predpísaní poistného. Ak by mal zákon spájať uplatnenie práva predpísať poistného s vydaním rozhodnutia, resp. so začatím konania, zákonodarca by v zmysle zaužívanej legislatívnej praxe podľa žalobkyne ustanovenia výslovne formuloval tak, aby bolo zrejmé, že uplatnenie práva sa viaže na moment začatia konania. Poistné je teda podľa žalobkyne predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia o predpísaní poistného.

8. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie, a zároveň aby súd žalovanú zaviazal nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia.

III.

Konanie pred správnym súdom

9. Na základe výzvy súdu žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.11.2024 zhrnula priebeh administratívneho konania a žalobné námietky žalobkyne, pričom aj naďalej zastáva názor, že pri predpísaní poistného, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, za sporné obdobie postupovala v súlade so zákonom o sociálnom poistení.

10. S poukazom na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. z 27. septembra 2023 žalovaná uviedla, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ktorým sa žalobkyni predpísalo poistné, je rozhodnutím, ktorým sa žalobkyni uložila povinnosť na plnenie. V zmysle § 213 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je rozhodnutie vykonateľné, len čo uplynutie lehota na plnenie. Včas podané odvolanie má v zmysle § 215 ods. 5 zákona o sociálnom poistení odkladný účinok, t. j. odkladá vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. V prípade, že povinná osoba, ktorej bolo poistné predpísané, podá odvolanie voči takému rozhodnutiu, nenadobudne rozhodnutie vykonateľnosť skôr ako právoplatnosť. Uvedená skutočnosť však nemá nijakým spôsobom ovplyvňovať fakt, že k predpísaniu poistného v určitej lehote došlo, t. j. právo predpísať poistné uplatnené bolo, a tento úkon má byť pre posúdenie uplynutia premlčacej doby podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodujúci. Žalobkyňa mala podať námietku premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné za predmetné obdobie až po vydaní a právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej č. 7241-3/2024-BA, zo dňa 12. marca 2024, preto na ňu žalovaná nemohla prihliadnuť. Vzhľadom na vyššie uvedené preto žalovaná navrhla, aby správny súd žalobu proti napadnutému rozhodnutiu zamietol.

11. Uvedené vyjadrenie žalovanej bolo zo strany súdu prípisom zo dňa 03.08.2026 zaslané žalobkyni, pričom žalobkyňa svoje právo vyjadriť sa pred vyhlásením rozsudku v tejto právnej veci nevyužila.

IV.

Relevantné právne predpisy

12. Podľa (ďalej ako „“) , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

13. Podľa , na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú vecne príslušné Správny súd v Bratislave, Správny súd v Banskej Bystrici a Správny súd v Košiciach, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

15. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

16. Podľa , vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením.

17. Podľa , žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

18. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

19. Podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 151 ods. 2 písm. g) a h) zákona o sociálnom poistení, sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť aj na základe právoplatného rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná, ktoré nemožno z dôvodu uplynutia času vykonať (g), rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka (h).

21. Podľa § 151 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, odpísaním pohľadávky podľa odseku 2 pohľadávka zaniká.

22. Podľa § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

23. Podľa § 213 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie je vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie. Ak v rozhodnutí nie je uložená povinnosť na plnenie, rozhodnutie je vykonateľné, len čo nadobudne právoplatnosť.

V.

Právne posúdenie správneho súdu

24. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ustanovenia a , preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia ( ), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach ( , a ), bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa ustanovenia , a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

25. Predmetom prieskumu v tejto veci bola zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej vo veci predpísania poistného za obdobie január 2009 až jún 2010 v sume 4 836,70 eur.

26. Žalobkyňa považovala napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia otázky premlčania zo strany žalovanej. Konkrétne bolo v tejto veci medzi stranami sporné, či ustanovenie § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení normuje premlčanie či preklúziu, či má na ne žalovaná prihliadať aj bez námietky dlžníka, a či na predpísanie poistného postačuje samotné vydanie rozhodnutia ešte pred uplynutím premlčacej doby, alebo takéto rozhodnutie musí ešte pred uplynutím premlčacej doby nadobudnúť aj právoplatnosť.

27. Rozhodovacia prax správnych súdov bola v uvedených otázkach zjednotená rozhodnutím veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 27. septembra 2023, sp. zn. , na ktoré v tejto veci poukázala vo svojom vyjadrení aj žalovaná.

28. Právny názor veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR je podľa ustanovenia záväzný aj pre ostatné senáty Najvyššieho správneho súdu SR, a zároveň je právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR podľa ustanovenia viazaný aj správny súd rozhodujúci v tejto právnej veci.

29. Vzhľadom na uvedené, správny súd v ďalšom odôvodnení odkazuje na právne závery veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR uvedené v už spomínanom rozhodnutí zo dňa 27. septembra 2023, sp. zn. , v ktorom Najvyšší správny súd SR vyčerpávajúcim spôsobom zodpovedal sporné právne otázky, ktoré nastolila v podanej správnej žalobe aj žalobkyňa.

30. Podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa právo predpísať poistné premlčí za desať rokov od jeho splatnosti. Citované ustanovenia, ale ani ustanovenia o konaní (§ 172 až 222) zákona o sociálnom

poistení bližšie neustanovujú, ako treba vykladať pojem premlčanie, teda aké sú účinky premlčania práva predpísať poistné (či len oslabenie alebo až zánik práva) a či je na tieto účinky potrebné prihliadať aj bez námietky toho, koho sa to týka (dlžníka), alebo len na jej základe.

31. Ustanovenie § 147 zákona o sociálnom poistení samo výslovne nehovorí, že na premlčanie možno prihliadať len na námietku dlžníka, alebo že by jeho účinky nastávali až tým, že sa ho dlžník dovolá. Poistné, ktoré mala príslušná fyzická osoba alebo právnická osoba odviesť, je podľa § 148 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2008 pohľadávkou Sociálnej poisťovne a nakladanie s nimi je upravené v § 148 až 151 cit. zák. Podľa § 151 ods. 4 však takáto pohľadávka zaniká okrem iného odpísaním podľa odseku 2 uvedeného paragrafu. Jeden z prípadov, kedy žalovaná odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, upravuje § 151 ods. 2 písm. h) cit. zák., v zmysle ktorého tak žalovaná urobí na základe rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka.

32. Práve citované ustanovenie tak dostatočne jednoznačne normuje, že pohľadávka Sociálnej poisťovne na poistnom môže zaniknúť až potom, čo dlžník urobí voči nej prejav, z ktorého vyplynie jeho vôľa namietnuť premlčanie. Až na základe takejto námietky sa žalovaná môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo alebo nie; až potom, čo sa na základe takejto námietky rozhodnutím právoplatne uznalo, že tieto podmienky sa naplnili, môže postupom podľa § 151 ods. 3 zákona o sociálnom poistení dôjsť k odpísaniu a tým zániku takejto pohľadávky.

33. Ani ustanovenie § 150 ani § 151 cit. zák. však neviažu odpísanie (a tým ani zánik) pohľadávky na samotnú skutočnosť, že uplynula premlčacia doba podľa § 147 ods. 1 cit. zák. Tým citované ustanovenia kontrastujú s ustanovením § 151 ods. 2 písm. g) tohto zákona, podľa ktorého sa pohľadávka odpíše (a tým zanikne) už na základe samotného uplynutia lehoty, v ktorej možno vykonať rozhodnutie, ktorým bola pohľadávka predpísaná, a ktorú ustanovuje § 148 ods. 2 cit. zák. Ustanovenie § 151 ods. 2 písm. g) sa pritom už podľa svojho znenia celkom zreteľne vzťahuje len na pohľadávku, ktorá už bola právoplatne predpísaná rozhodnutím, a tak neprichádza do úvahy jeho použitie v konaní o jej predpísanie.

34. Citované ustanovenia tak celkom zjavne svedčia nielen v prospech záveru, že premlčanie v zmysle § 147 zákona o sociálnom poistení nemá účinky preklúzie, ale aj v prospech záveru, že žalovaná sa ním zaoberá len na základe námietky dlžníka.

35. Podľa už citovaného § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného. Podľa § 177 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní poistného rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210 ods. 1). V zmysle § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa § 213 ods. 2 cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatným. Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia.

36. Z uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

37. Premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) zákona o sociálnom poistení takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté.

38. Na základe vyššie uvedených záverov veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR k otázke premlčania práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení možno v tejto veci skonštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovanej vychádza zo správneho právneho posúdenia a nie je ho možné považovať za nezákonné ako to tvrdí žalobkyňa v podanej správnej žalobe. Napadnutým rozhodnutím bolo predpísané poistné za obdobie január 2009 až jún 2010 v sume 4 836,70 eur, pričom prvostupňové rozhodnutie o jeho predpísaní bolo vydané dňa 28. júna 2017, teda ešte pred uplynutím 10-ročnej premlčacej doby počítanej odo dňa jeho splatnosti. Žalovaná teda postupovala v zmysle vyššie uvedených záverov veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR, keď ustanovenie § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení aplikovala ako ustanovenie upravujúce premlčanie (nie preklúziu), na ktoré prihliadla na námietku žalobcu. Na platné predpísanie poistného pritom postačuje samotné vydanie rozhodnutia ešte pred uplynutím premlčacej doby bez toho, aby takéto rozhodnutie muselo ešte pred uplynutím premlčacej doby nadobudnúť aj právoplatnosť. Ak teda žalobkyňa podala námietku premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné za predmetné obdobie až po vydaní a právoplatnosti napadnutého rozhodnutia v podanej správnej žalobe, táto námietka je vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia irelevantná.

39. Na uvedenom závere nič nemení ani argumentácia žalobkyne, podľa ktorej sa veľký senát Najvyššieho správneho súdu SR nedostatočne vo svojej argumentácii vysporiadal s § 151 ods. 2 písm. g) zákona o sociálnom poistení podľa ktorého sa pohľadávka odpíše (a tým zanikne) už na základe samotného uplynutia lehoty, v ktorej možno vykonať rozhodnutie, ktorým bola pohľadávka predpísaná. Veľký senát naopak práve týmto ustanovením argumentuje zámer zákonodarcu, že pohľadávka Sociálnej poisťovne na poistnom môže zaniknúť až potom, čo dlžník urobí voči nej prejav, z ktorého vyplynie jeho vôľa namietnuť premlčanie, keďže ustanovenie § 151 ods. 2 písm. g) sa už podľa svojho znenia celkom zreteľne vzťahuje len na pohľadávku, ktorá už bola právoplatne predpísaná rozhodnutím, a tak neprichádza do úvahy jeho použitie v konaní o jej predpísanie (viď argumentáciu v ods. 33 vyššie).

40. Na základe uvedeného rovnako neobstojí ani argumentácia žalobkyne aby pojem premlčania podľa ustanovenia § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení bol vykladaný v súvislosti s ustanovením § 151 ods. 2 písm. g) zákona o sociálnom poistení tak, že začatie plynutia lehoty premlčania bude naviazané na právoplatnosť rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo. Ako už bolo uvedené, ustanovenia § 151 ods. 2 písm. g) zákona o sociálnom poistení upravuje osobitnú situáciu (odpísanie právoplatne predpísanej pohľadávky, ktorú nie je možné z dôvodu uplynutia času vymáhať) odlišnú od tej, ktorú upravuje § 147 ods. 1 (premlčanie práva „predpísať“ poistné). Zo strany veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sa teda nejedná o rôzny výklad toho istého zákonného pojmu premlčania, ako to namieta žalobkyňa, ale ide o dôsledné rozlišovanie doslovného znenia jednotlivých ustanovení zákona a rešpektovanie jeho účelu, resp. vôle zákonodarcu (viď argumentáciu v ods. 33 až 36 vyššie).

41. Správny súd sa tiež nestotožnil s námietkou žalobkyne, že v prípade počítania premlčacej doby od vydania rozhodnutia prvostupňového orgánu o predpísaní poistného neposkytuje Sociálna poisťovňa platiteľom poistenia garanciu toho, či rozhodnutie bolo vydané včas, keďže dátum vydania rozhodnutia nepodlieha kontrole žiadneho orgánu. Dátum vydania rozhodnutia je totiž zrejmý z administratívneho spisu žalovanej, a teda je kedykoľvek zistiteľný a overiteľný, pričom v prípade pochybností podlieha kontrole odvolacieho správneho orgánu v rámci odvolacieho konania.

42. Nakoľko žalobkyňa v podanej žalobe neuviedla iné ako vyššie uvedené relevantné žalobné body, ktorými sa snažila spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia a správny súd v rozhodnutiach nevzhliadol iné vady, na ktoré by mal ako súd neviazaný žalobnými bodmi podľa ustanovenia prihliadnuť ex offo, napadnuté rozhodnutie je potrebné považovať za vecne správne, vydané v súlade so spoľahlivo zisteným skutkovým stavom a s právnymi predpismi. Správny súd preto správnu žalobu žalobkyne ako nedôvodnú podľa ustanovenia zamietol.

43. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa tak, že žalovanej právo na náhradu trov konania podľa ustanovenia nepriznal, keďže nevzhliadol na strane žalovanej dôvodne vynaložené trovy konania, ktorých nahradenie by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať. Žalobkyni, vzhľadom na jej neúspech vo veci, podľa (a contrario) právo na priznanie náhrady trov konania nevzniklo.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu ( ). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej ako „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci ( v spojení s ).