Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Cob-98-2025.pdf
PDF · 140.73 KB
Case nature
Subarea
8Cob/98/2025
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: ENERGIA EFEKT, spol. s r.o., so sídlom Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 00 603 627, právne zast.: Advokátska kancelária - ABOGADAS, s.r.o., so sídlom Ševčenkova 3770/34, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 344 219, proti žalovanému: KANIA a.s., so sídlom Špálova 80/9, 702 00 Ostrava - Přívoz, Česká republika, IČO: 268 17 853, právne zast.: BURDA LEGAL s.r.o., so sídlom Tajovského 1, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 530 894, o zaplatenie 15.120,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. 25Cb/167/2022-287 zo dňa 12.03.2025, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. 25Cb/167/2022-287 zo dňa 12.03.2025 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 5.051,- eur, 1 % úrok z omeškania ročne zo sumy 12.600,- eur od 16.05.2021 do 03.08.2021, 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 5.051,- eur od 04.08.2021 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol. Výrokom III. súd priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 34 %. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 300, § 358, § 369 ods. 1, § 373, § 380, § 436 ods. 1, § 439 ods. 1 a 2, § 536 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1, § 554 ods. 1, § 560 ods. 1, 2, 3, 4, § 564 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 544 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády 21/2013 Z.z., Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1215/2012 zo dňa 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Brusel I bis“), čl. 3 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17.06.2008 o práve rozhodnom pre zmluvné záväzkové vzťahy (ďalej len „Rim I“).
2. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil najmä nasledovne:
2.1. Návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu zo dňa 15.11.2022 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 15.120,- eur s príslušenstvom titulom neuhradenia ceny diela. Návrh žalobca odôvodnil tým, že na základe uzatvorenej Smlouvy č. 19010/SUB zo dňa 01.10.2019 (zmluva o dielo) sa zaviazal ako zhotoviteľ vypracovať a odovzdať žalovanému projektovú dokumentáciu v časti vzduchotechnika, chladenie, kúrenie v rámci stavebného projektu s názvom „Zelená Hôrka“ (ďalej aj „PD“) a žalovaný ako objednávateľ sa zaviazal zaplatiť za zrealizované dielo cenu vo výške 25.200,- eur bez DPH, a to v zmysle čl. 5 bod 5.1 Zmluvy o dielo. Podľa čl. 6 bod 6.2 zmluvy o dielo cena bola splatná v dvoch splátkach a to tak, že 50 % z ceny diela uhradil žalovaný k termínu dodania projektovej dokumentácie realizačného projektu na kontrolu diela a zvyšných 50 % mal zaplatiť k termínu odovzdania diela. Dielo bolo žalovanému odovzdané dňa 28.05.2020 za podmienok a
spôsobom dohodnutým v zmluve o dielo bez akýchkoľvek vád. Žalobca vystavil žalovanému dielčiu záverečnú zúčtovaciu faktúru č. 2028008 na sumu 12.600,- eur bez DPH, ktorá však obsahovala zrejmú nesprávnosť, a preto dňa 01.06.2021 žalobca vystavil novú faktúru č. 2021005 na sumu 15.120,- eur, splatnú dňa 30.06.2021. Napriek opakovaným výzvam žalovaný odmietol uhradiť pohľadávku žalobcu s odôvodnením, že táto zanikla v dôsledku započítania s domnelými pohľadávkami žalovaného, ktoré však žalobca neuznáva a považuje ich za fiktívne. 2.2. Žalovaný považoval nárok žalobcu za nedôvodný, nakoľko uplatnená pohľadávka už neexistuje, v celom rozsahu zanikla na základe započítacieho prejavu žalovaného obsiahnutého v jeho liste zo dňa 19.08.2021, označenom ako „Smlouva o dílo č. 19010/SUB zo dňa 01.10.2019 - zápočet vzájemných pohladávek“. Zápočet bol žalobcovi odoslaný prostredníctvom poštovej prepravy dňa 20.08.2021, zásielka sa vrátila žalovanému dňa 11.09.2021 s poznámkou „nevyžiadaná“, v súlade s čl. 13 bod 13.1.6 zmluvy o dielo sa zápočet považuje za riadne doručený 15. deň odoslania zásielky, t.j. dňa 04.09.2021 a elektronickou komunikáciou (mailom) dňa 20.08.2021. 2.3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom dňa 01.10.2019 zmluvu o dielo, predmetom, ktorej bolo spracovanie projektovej dokumentácie v časti vzduchotechnika, chladenie, kúrenie pre realizáciu stavby s názvom Zelená Hôrka
- realizačný projekt vrátane výmeru výkazu a rozpočtu za dohodnutú cenu za zhotovenie celého diela v sume 25.200,- eur bez DPH a dohodnutým termínom odovzdania a prevzatia diela podľa bodu 4.1 Zmluvy o dielo do 30.11.2019, ktorý bol Dodatkom č. 1 zo dňa 26.11.2019 zmenený na 30.03.2020, kedy mala byť odovzdaná PD pre realizáciu stavby vrátane výkazu výmer a rozpočtu v piatich tlačených vyhotoveniach vrátane zapracovania pripomienok objednávateľa. Už skôr, a to do 28.02.2020 mala byť elektronicky odovzdaná PD vrátane odhadu finančnej náročnosti ku kontrole objednávateľa a do 15.03.2020 mala byť odovzdaná PD v jednom tlačenom vyhotovení. Všetky spomínané termíny boli obsahom dodatku č. 1. Samotné dodanie diela medzi stranami nebolo sporné. Sporná bola skutočnosť, či bolo dielo dodané riadne a včas. 2.4. Termín dodania diela bol zmenený podpisom dodatku č. 1, ktorý bol prijatý v súlade s bodom 13.1.5. Zmluvy o dielo. Podľa bodu 13.1.5 Zmluvy o dielo táto zmluva môže byť menená alebo dopĺňaná iba písomnými očíslovanými dodatkami podpísanými oprávnenými zástupcami oboch zmluvných strán. 2.5. Podľa súdu prvej inštancie žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal ním tvrdenú dohodu o posunutí termínu odovzdania diela, uvedenú dohodu mal uzatvoriť s konateľom žalovaného p. M.. M. M. síce potvrdil, že sa telefonicky dohodol so žalobcom na zmene termínu odovzdania diela do 28.02.2020 s tým, že absolútny „deadline“ je 11.05.2020, ak to nestihne, dodatok k zmluve nepodpíše. Termín 11.05.2020 nebol dodržaný, a preto k žiadnej zmene termínu nedošlo. K relevantnej zmene termínov by v zmysle zmluvných dojednaní mohlo dôjsť iba podpisom dodatku, k čomu však nedošlo, okrem Dodatku č. 1 žiaden iný dodatok podpísaný nebol. 2.6. Žalobca bol povinný dielo dodať v termínoch podľa Dodatku č. 1., čo znamená, že do 28.02.2020 mala byť elektronicky odovzdaná PD vrátane odhadu finančnej náročnosti ku kontrole objednávateľa, do 15.03.2020 PD v jednom tlačenom vyhotovení a do 30.03.2020 PD pre realizáciu stavby vrátane výkazu výmer a rozpočtu v piatich tlačených vyhotoveniach vrátane zapracovania pripomienok objednávateľa. 2.7. Žalobca preukázateľne PD v časti vykurovanie, chladenie a vzduchotechnika v elektronickej podobe zaslal dňa 12.05.2020 žalovanému na kontrolu a po zapracovaní pripomienok dňa 28.05.2020 dokument vyexpedoval bez výkazu výmer, ktorý elektronicky zaslal dňa 01.06.2020. Dodanie diela mal súd preukázané dodacím listom - potvrdenkou podpísanou stranami sporu dňa 28.5.2020. Je preto nepochybné, že dielo nebolo odovzdané včas, v dôsledku čoho vznikol žalovanému nárok na zmluvnú pokutu. 2.8. Súd prvej inštancie mal za spornú aj otázku, či bolo dielo odovzdané bez vád, ak vady existovali, aké nároky z vád žalovanému vznikli. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že už v čase realizácie diela žalovaný opakovane upozorňoval žalobcu na nerešpektovanie jeho požiadaviek pri zhotovení diela (i) mail zo dňa 12.03.2020, (ii) mail zo dňa 16.03.2020, (iii) mail zo dňa 17.03.2020, (iv) mail zo dňa 20.03.2020, (v) mail zo dňa 12.03.2020, (vi) mail zo dňa 07.04.2020. Podľa predmetnej komunikácie popisujúcu priebeh zhotovenia diela súd mal za zrejmé, že žalovaný opakovane upozorňoval žalobcu na nedodržiavanie jeho pokynov a požiadaviek, nakoľko podklady od neho ako zhotoviteľa potrebné ku komplexnej kontrole celého projektu prichádzali po termíne, čo znemožňovalo koordináciu s inými profesiami stavby. Vady diela zhotoveného žalobcom boli tiež jedným z dôvodov vznesenia pripomienok zo strany RÚVZ Bratislava zo dňa 09.07.2020, pričom v tejto súvislosti je právne irelevantná obrana žalobcu, že tieto pripomienky sa týkali len jedného z celkovo 27 bodov. (Pripomienky sa týkali potreby účinného vetrania všetkých bezokenných miestností.) Žalobca vo svojich vyjadreniach tvrdil, že sa osobne zúčastnil dňa 06.08.2020 stretnutia na pôde RÚVZ, vznesené pripomienky týkajúce sa jeho
profesie zapracoval do PD a tieto boli zo strany RÚVZ akceptované. Tvrdenia o zapracovaní pripomienok a odstránení vád diela však žalobcom preukázané neboli, svedkyňa W. Y., ktorá bola na stretnutí prítomná, uviedla, že si nepamätá, či žalobca nejaké výkresy na stretnutie priniesol. Tvrdenia žalobcu o odstránení vád PD priamo poprel znalec Ing. Milan Pataky, ktorý vypovedal, že podľa jeho názoru vady vytknuté RÚVZ odstránené žalobcom neboli, žalobcom „opravená“ projektová dokumentácia k augustu 2020 nemala charakter upraveného projektu, ale len pokynov, čo treba urobiť. Podľa takto upravenej PD sa stavba nedala zrealizovať a ani skolaudovať. Realizácia bola možná až podľa PD upravenej treťou osobou. Vady vytknuté RÚVZ žalovaný preniesol do reklamácie voči žalobcovi, keď mailom zo dňa 25.11.2020 reklamoval správnosť dodanej PD v časti vzduchotechnika, a to práve z odkazom na stanovisko RÚVZ Bratislava, z ktorého sú zrejmé značné nedostatky časti spracovanej žalobcom. Predmetná reklamácia je tak v priamom rozpore s tvrdením žalobcu o prepracovaní PD v zmysle pripomienok RÚVZ. Ak by vady dodaného diela boli odstránené, žalovaný by nemal dôvod na reklamáciu. Skutočnosť, že žalobca reklamované vady v zmysle stanoviska RÚVZ neodstránil, potvrdzuje aj jeho mail zo dňa 07.01.2021, ktorom výslovne uviedol, že „...vzhľadom na narušené vzťahy navrhujem nasledovné kroky: z našej strany budú promptne zapracované pripomienky RÚVZ k pôvodnej PD...“. Žalovaný vady diela zistené v záručnej dobe u žalobcu riadne reklamoval a vyzval ho na ich odstránenie v primeranej dobe; žalobca reklamované vady neodstránil, preto žalovaný po predchádzajúcom opakovanom upozornení žalobcu zaistil k odstráneniu vád diela náhradného zhotoviteľa. 2.9. Celkové náklady, ktoré boli vynaložené žalovaným na opravu a doplnenie PD si započítal spolu s nárokom na zľavu z ceny diela a zmluvnou pokutou voči nároku žalobcu na doplnenie ceny diela. 2.10. Žalovaný zaplatil prvých 50 % ceny diela, táto skutočnosť sporná nebola. 2.11. Cenu zvyšných 50 % ceny diela žalobca pôvodne vyúčtoval dňa 04.05.2021 faktúrou č. 2021005 v sume 12.600,- eur, pričom fakturovaná suma bola bez DPH. V poradí druhou faktúrou č. 2021005 zo dňa 01.06.2021 vyúčtoval žalovanému rovnakých 50 % ceny diela sumou 15.120,- eur, ktorá bola navýšená o DPH. Žalovaný faktúru neuhradil a voči vyúčtovanej sume 12.600,- eur + vypočítané zákonné úroky z omeškania vo výške 8 % p.a. za dobu od 16.05.2021 do 03.08.2021 po zaokrúhlení vo výške 221,- eur, t.j. celkovo 12.821,- eur si započítal svoju pohľadávku vo výške 13.400,- eur a žalobcu vyzval na úhradu rozdielu vo výške 579,- eur. Ohľadne predmetnej sumy navyše žalovaný z opatrnosti vzniesol námietku zápočtu. 2.12. Žalovaný sa domáhal pôvodne odstránenia vád diela, a to konkrétne mailom zo dňa 25.11.2020, ktorým vyzval žalobcu na odstránenie vád diela, a to do 3 týždňov. Žalobca v stanovenom termíne vady diela neodstránil, čo potvrdzuje jeho mail zo dňa 07.01.2021, ktorom výslovne uviedol, že „...vzhľadom na narušené vzťahy navrhujem nasledovné kroky: z našej strany budú promptne zapracované pripomienky RÚVZ k pôvodnej PD...“. 2.13. Nakoľko žalobca napriek predchádzajúcim výzvam reklamované vady a nedorobky neodstránil, žalovaný v liste zo dňa 12.07.2021 v súlade s § 436 ods. 2 v spojení s § 564 Obchodného zákonníka pristúpil k zmene uplatneného nároku z vád diela, a to z práva na odstránenie vád a nedorobkov diela na právo na primeranú zľavu z ceny diela v sume 2.520,- eur. 2.14. Podľa § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote, alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny. Žalovaný si uplatnil zľavu z ceny diela vo výške 2.520,- eur, čo predstavuje 10 % z ceny diela. Súd považuje uplatnenú výšku zľavy za primeranú, a to vzhľadom na rozsah vadnosti diela vo vzťahu k dielu ako celku, závažnosť vád, ktorá sa týkala vetrania vo veľkom počte miestností a tiež skutočnosť, že vady obmedzovali a komplikovali prácu ostatných profesií. Adekvátnosť uplatnenej výšky zľavy z ceny diela mal súd potvrdenú aj znaleckým posudkom a následným výsluchom znalca. 2.15. K náhrade škody súd prvej inštancie uviedol, že je nesporné, že žalobca porušil svoju zmluvnú povinnosť dodať dielo riadne a včas, následne v dodatočnej primeranej lehote vady diela neodstránil, preto bol žalovaný nútený zadať zákazku na odstránenie vád diela tretím osobám. Škoda predstavuje náklady, ktoré musel žalovaný vynaložiť na opravu a doplnenie PD. Pokiaľ ide o výšku vynaložených nákladov, žalovaný založil do spisu faktúry č. 202100209, č. 2021019, č. 2021041, č. 21211944 a č. 21171944, ktoré mali túto výšku nákladov na opravu PD preukázať. Súd po preštudovaní faktúr zistil, že tieto obsahujú rôzne položky, a teda nemožno z nich jednoznačne určiť, ktoré položky predstavujú náklady na opravu časti diela vypracovaného žalobcom a ktoré sa týkajú iných profesií. Žalovaný síce založil do spisu faktúry ako dôkazy, ale nevyšpecifikoval, ktoré fakturované položky sú relevantné pre stanovenie výšky škody. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný dôkazné bremeno neuniesol a výšku škody nepreukázal. Súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku a výsluchu znalca.
Konštatoval, že žalobcova PD zostala vadná a nepoužiteľná aj po jej „oprave“, no žalovaný nepreukázal výšku nákladov na prepracovanie treťou osobou, keďže samotné faktúry bez podkladových dokladov na preukázanie nároku nepostačujú. 2.16. Súd uznal, že žalovaný nárok na zmluvnú pokutu preukázal Zmluvou o dielo (bod 9.1.1), ktorá spĺňa požiadavku písomnej formy dojednania pokuty a spôsobu jej určenia. Nebolo sporné, že dielo bolo odovzdané až 28.05.2020, resp. 01.06.2020 (doplnený výkaz výmer a rozpočet), teda v omeškaní voči termínom z Dodatku č. 1. Keďže však žalobca zaslal PD na kontrolu už 12.05.2020, čo žalovaný nepoprel, pokuta za prvé obdobie patrí len do tohto dňa (1.890 eur namiesto 2.490 eur). Celková zmluvná pokuta tak je 5.250 eur, nie 5.850 eur, resp. 5.840 eur, ako ju vypočítal žalovaný. 2.17. Nárok žalovaného po dokazovaní tvorí 7.770,- eur (zľava 2.520,- eur + zmluvná pokuta 5.250,- eur), ktorý bol započítaný voči pohľadávke žalobcu 12.821,- eur (12.600,- eur istina + 221,- eur úroky). Pohľadávky zanikli zápočtom v rozsahu 7.770,- eur, zvyšných 5.051,- eur zostalo nezaniknutých a nad túto sumu súd žalobu zamietol. Súd pri zápočte vychádzal z 12.600,- eur, nie z 15.120,- eur s DPH, keďže zmluvná cena 25.200,- eur bola dohodnutá bez DPH a prvá polovica bola uhradená bez DPH, takže doúčtovanie DPH iba k druhej polovici by bolo nelogické.
3. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 25Cb/167/2022 zo dňa 12.03.2025 odvolanie proti výroku vo zvyšku zamietajúcemu žalobu a výroku o nároku na náhradu trov konania v rozsahu 34 %, na súde proti ktorého odvolanie smeruje. Svoje odvolanie odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP najmä nasledovne:
3.1. Žalobca má za to, že v konaní bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ uzavrel dňa 01.10.2019 so žalovaným ako objednávateľom Smlouvu o dílo č. 19010/SUB, ďalej ako „Zmluva o dielo“, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal vypracovať a odovzdať žalovanému projektovú dokumentáciu a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi cenu za uskutočnenie diela vo výške 25.200,- eur (dvadsaťpäťtisícdvesto eur) bez DPH. Výška uvedenej ceny za dielo bola dohodnutá v zmysle Čl. 5 bodu 5.1 Zmluvy o dielo a spôsob jej zaplatenia bol dohodnutý v 2 splátkach, určených v Čl. 6.2 Zmluvy o dielo tak, že sumu vo výške 50 % z ceny diela mal žalovaný uhradiť k termínu dodania projektovej dokumentácie realizačného projektu na kontrolu diela a zvyšných 50 % mal žalovaný uhradiť k termínu odovzdania diela, pričom dielo bolo žalovanému odovzdané dňa 28.05.2020. 3.2. Žalobca rozporuje záver súdu, že písomnú zmluvu nie je možné meniť na základe ústnej dohody, ale len na základe písomného dodatku. V súlade s ustálenou judikatúrou písomne uzavretú zmluvu s dohodnutou výhradou zmien v písomnej podobe je možné meniť i inou formou (napr. ústne vykonanými právnymi úkonmi), v prípade, ak nie je včas namietaná ich relatívna neplatnosť, tento záver sa netýka zmlúv u ktorých písomnú formu stanovuje zákon. (nález Ústavného súdu ČR I. ÚS. 1264/11). 3.3. Žalobca poukazuje na princíp právnej istoty a namieta, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy a dospel k nesprávnemu záveru o omeškaní s odovzdaním diela. Tvrdí, že žalovaný posun termínu odovzdania diela odsúhlasil, a to konkludentne tým, že v priebehu zhotovovania diela vznášal požiadavky nad rámec odsúhlasenej koncepcie, ďalej telefonicky na 11.05.2020, čo potvrdil svojou výpoveďou predseda dozornej rady žalovaného a napokon emailom zo dňa 21.05.2020 a 28.05.2020. Poukazuje tiež na to, že finálny stavebný podklad mu bol doručený až 21.04.2020, že žalovaný omeškanie pri preberaní diela nevytkol a že realizáciu diela sťažovali opatrenia prijaté v súvislosti s ochorením COVID-19. 3.4. Žalobca ďalej namietal, že predmetom Zmluvy o dielo bolo jedno dielo, ktoré sa podľa dodatku odovzdáva v troch formách v rôznych termínoch, a preto žalovaný nie je oprávnený uplatniť zmluvnú pokutu za omeškanie s každou formou osobitne. Takýto výkon práva považuje za rozporný so zásadami poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchodného zákonníka, pričom súd prvej inštancie sa s touto námietkou v rozsudku nevysporiadal. 3.5. Žalobca má za to, v otázke vád diela prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 3.6. Žalobca ďalej tvrdí, že pripomienky RÚVZ týkajúce sa jeho profesie boli zapracované a akceptované na stretnutí dňa 06.08.2020, čo potvrdila aj svedkyňa J.. P.. Y. a že ním upravená dokumentácia z augusta 2020 (Revízia A) bola podkladom pre znalecký posudok, ktorý dal vyhotoviť žalovaný. Zdôrazňuje, že stanovisko RÚVZ bolo súhlasné, jeho profesie sa týkala len jedna z 27 požiadaviek a námietky vyplývali z koncepcie schválenej žalovaným, nie z vád diela. Podľa žalobcu išlo o zmenu projektu zavinenú žalovaným, pričom sa strany dohodli, že dokumentácia sa upraví len pre účely stavebného povolenia, nie realizácie stavby. Fiktívne obvinenia zo strany žalovaného vznikli až po neakceptovaní cenovej ponuky
žalobcu zo dňa 11.11.2020, hoci výzvu na cenovú ponuku dostali podľa výpovede J.. M. len profesie, ktoré odovzdali dielo bez vád, no zaslaná bola aj žalobcovi. 3.7. Žalobca namieta aj znalecký posudok č. 06/2024 zo dňa 23.07.2024 v časti vzduchotechnika, chladenie, kúrenie v rámci akcie s názvom Zelená hôrka, vypracovaný Ing. Milanom Patakym. Znalecký posudok podľa žalobcu nespĺňa náležitosti vyžadované zákonom pre znalecký posudok a vyhotovil ho znalec, ktorý nebol oprávnený posudzovať otázky položené žalovaným ako zadávateľom. Predmetom znaleckého dokazovania bolo posudzovanie projektovej dokumentácie a nie už zrealizovaného vzduchotechnického zariadenia, znalecký posudok mal vypracovať znalec v odbore: 37 00 00 stavebníctvo - 37 08 00 projektovanie v stavebníctve (odvetvie je zamerané na posudzovanie projektovej dokumentácie z hľadiska obsahu, úplnosti, dodržania príslušných stavebných predpisov, technických noriem alebo iných obdobných technických špecifikácií, ceny projektovej dokumentácie a inžinierskych činností). Znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok je znalcom pre Odbor 39 00 00 Strojárstvo - 39 03 00 Vzduchotechnické a klimatizačné zariadenia (obsahom odvetvia je stanovenie skutočného technického a morálneho stavu, príčin nedodržania požadovaných parametrov, znefunkčnenia alebo poškodenia dielcov, skupín a celkov zariadení, ktoré vznikli z projektových, konštrukčných, výrobných a montážnych dôvodov, ako aj z nedodržania predpisov na ich zábeh, údržbu, opravy a používanie). Žalovaným vybraný znalec by bol kompetentný na posudzovanie už zhotoveného diela, ktoré vykazuje nedostatky a jeho úlohou je zistiť ich príčinu. Rovnako znalec nebol oprávnený posudzovať projektovú dokumentáciu komplexne ako celok, nakoľko nie je odborníkom na všetky dotknuté profesie, ktoré spolu úzko súvisia - kúrenie, vzduchotechnika a chladenie. Žalobca poukázal, že závery znaleckého dokazovania nezodpovedajú relevantným skutočnostiam, ktoré znalec podľa svojich tvrdení použil pri znaleckom posudzovaní, podklady pre vypracovanie znaleckého posudku, z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal a ktoré ako podklady pre vypracovanie znaleckého posudku uviedol znalec v znaleckom posudku, neboli prílohou predloženého znaleckého posudku, nie sú verejne prístupné a nie sú súčasťou spisového materiálu, čo je v rozpore s § 17 ods. 5 zákona o znalcoch. 3.8. Žalobca namieta, že z podkladov znaleckého posudku (revízia p. V.) vyplýva, že úpravy diela žalovaným vyvolali dispozičné zmeny na základe pripomienok RÚVZ a nových stavebných podkladov, nie vady diela. 3.9. Znalec vady dokumentácie nešpecifikoval a pri otázkach primeranosti nákladov na odstránenie vád a výšky primeranej zľavy neuviedol skutočnosti, na ktoré prihliadal, ani postup, ktorým k záverom dospel, čo je v rozpore so zákonom o znalcoch. Pri určení primeranosti nákladov a zľavy navyše vychádzal z celej zmluvnej ceny, hoci až 73 % (16.060,- eur) tvoria nepripomienkované profesie vykurovanie a chladenie, ktoré mali byť z výpočtu vylúčené. Posudok je podľa žalobcu nepresvedčivý, zmätočný, smeruje k maximalizácii položiek v prospech žalovaného a jeho závery nie sú v súlade so skutočnosťami, z ktorých znalec sám vychádzal. Súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu voči znaleckému posudku, ale naopak, nekriticky prevzal závery znaleckého posudku pri posudzovaní vád diela. 3.10. Súd rovnako nesprávne posúdil vec ohľadom fakturovania DPH k cene diela. Žalobca ďalej uvádza, že obe strany boli v čase uzavretia zmluvy aj dnes registrovanými platiteľmi DPH, čo je uvedené aj v čl. 1 Zmluvy o dielo a že bol povinný k cene diela účtovať DPH. Keďže cena bola podľa čl. 5 bodu 5.1 dohodnutá bez DPH, ktorá v čase podpisu zmluvy aj vystavenia faktúry predstavovala 20 % (2.520,- eur), bol oprávnený vyúčtovať DPH popri dohodnutej cene. V súlade s § 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. jednoznačne vyplýva, že žalobca bol povinný k cene diela účtovať DPH. 3.11. V zmysle vyššie uvedených skutočností žalobca žiada, aby Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací zmenil rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 25Cb/167/2022 zo dňa 12.03.2025 v zmysle ustanovenia § 388 CSP tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi 10.069,- eur spolu s príslušenstvom pozostávajúcim zo zákonného úroku z omeškania vo výške 8 % ročne odo dňa 01.07.2021 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %, alebo aby Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací zrušil rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 25Cb/167/2022 zo dňa 12.03.2025 v časti, v ktorej prvostupňový súd žalobu zamietol a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 34 % a v zmysle ustanovenia § 389 v spojení s § 391 CSP a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
4. Vo veci podal odvolanie žalovaný, ktorý svoje odvolanie odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP najmä nasledovne:
4.1. Žalovaný zotrváva na závere, že žalobcom uplatnená pohľadávka v súčasnosti neexistuje, nakoľko v celom rozsahu zanikla na základe započítacieho prejavu žalovaného obsiahnutého v jeho liste zo dňa 19.08.2021 označeného ako „Smlouva o dílo č. 19010/SUB z dňa 1.10.2019“. 4.2. Súd prvej inštancie v zmysle napadnutého rozsudku dospel k záveru, že pohľadávka žalovaného titulom náhrady škody v sume 5.040,- eur, ktorá bola predmetom započítania oproti pohľadávke žalobcu na doplatenie ceny diela, nebola v konaní preukázaná (Žalovaný dôkazné bremeno neuniesol a výšku škody nepreukázal), v čoho dôsledku v tejto časti (5.040,- eur) súd prvej inštancie žalobcovi nárok na zaplatenie ním uplatnenej pohľadávky priznal. Rozdiel medzi výškou náhrady škody spôsobenej žalovanému v sume 5.040,- eur a istinou priznanou žalobcovi Výrokom I. Napadnutého rozsudku (5.051,- eur) predstavuje sumu 11,- eur (zjednodušene ide o rozdiel v žalovaným uplatnenom a súdom prvej inštancie priznanom nároku na zaplatenie zmluvných pokút). Takto vzniknutý rozdiel (11,- eur) žalovaný v rámci odvolania nenamieta, predmetom odvolacej argumentácie žalovaného je výlučne záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaným započítavaný nárok na náhradu škody vo výške 5.040,- eur bol posúdený ako nepreukázaný, a teda že pohľadávka žalovaného na náhradu škody nebola spôsobilá započítania oproti pohľadávke (nespôsobila zánik časti uplatnenej pohľadávky) žalobcu na doplatenie ceny diela. 4.3. Odôvodnenie prijatého záveru ohľadom nepreukázania nároku na náhradu škody zo strany žalovaného je obsiahnuté v bodoch 80 až 85 napadnutého rozsudku, resp. vlastné odôvodnenie súdu prvej inštancie (bez citácie relevantnej obchodnoprávnej úpravy) je uvedené v bodoch 83 až 85. Podľa žalovaného súdu prvej inštancie nesprávne vyhodnotil a tiež nedostatočne odôvodnil svoj záver ohľadom nepreukázania nároku na náhradu škody zo strany žalovaného, v čoho dôsledku žalobcovi výrokom I. napadnutého rozsudku nesprávne priznal nárok na zaplatenie istiny v časti vo výške 5.040,- eur. (žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.05.2020, sp. zn. 3Obdo/3/2020). 4.4. Rozdiel 11,- eur, ktorý vznikol pri zmluvných pokutách, nenamieta. Tvrdí, že pre vady diela, ktoré žalobca neodstránil, musel po predchádzajúcom upozornení zabezpečiť nového projektanta, ktorý okrem pripomienok RÚVZ zistil aj ďalšie nedostatky. Z celkových naviac nákladov 18.000 eur pripadlo na opravu a doplnenie diela žalobcu 42 % (7.560,- eur), zvyšok vznikol z požiadaviek investora a hygieny. Po odpočítaní zľavy 2.520,- eur si uplatnil náhradu škody 5.040,- eur podľa § 440 Obchodného zákonníka. Súdu prvej inštancie vytýka, že požadoval vyšpecifikovanie jednotlivých položiek faktúr. Tretie osoby totiž fakturovali celkové náklady a samostatné vyúčtovanie len nákladov spôsobených vadami žalobcu neexistuje, takže je takáto požiadavka objektívne nesplniteľná. Faktúry mali byť podľa neho hodnotené v spojitosti s ďalšími dôkazmi, najmä so závermi znaleckého dokazovania. 4.5. Žalovaný poukazuje na znalecký posudok č. 6/2024 (Ing. Milan Pataky, odbor Strojárstvo, odvetvia Vzduchotechnické a klimatizačné zariadenia, Odhad hodnoty strojových zariadení) z 23.07.2024 v spojení s Dodatkom č. 1 z 02.12.2024, v ktorých znalec uzavrel, že výška nákladov 7.560,- eur vynaložených na odstránenie zistených vád je primeraná v danom čase a mieste. Pri odôvodnení vychádzal z toho, že oboznámenie sa s projektovou dokumentáciou vypracovanou žalobcom a zapracovanie požiadaviek na odstránenie vád podľa stanoviska RÚVZ (č. HZZ/9243/2020 z 09.07.2020) si vyžaduje 90 až 100 hodín práce, čo pri sadzbe 80,- eur/hodina predstavuje 7.200,- až 8.000,- eur. Túto sadzbu určil v Dodatku č. 1 tak, že vychádzal z bežnej sadzby projektantov okolo 40,- eur/hodina (sadzobník odporúča 30,- eur/hodina, nie je však záväzný) a zvýšil ju o 100 %, pretože podľa informácií objednávateľa posudku bola projektová dokumentácia v časovom sklze a práce bolo potrebné vykonať urýchlene. Pre porovnanie znalec uviedol, že cena za časť diela „RP vrátane rozpočtu a výkazu výmer VZT, chladenie“ bola v Zmluve o dielo dohodnutá vo výške 13.000,- eur, a vynaložené náklady 7.560,- eur preto považoval za reálnu a primeranú cenu. 4.6. Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku žalovaného na náhradu škody (jeho výšky) úplne abstrahoval od záverov znaleckého dokazovania a s týmito sa v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal. Uvedená vada napadnutého rozsudku je sama o sebe dôvodom pre jeho zrušenie. Žalovaný má za to, že pokiaľ sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal s vykonaným dôkazom (Znaleckým posudkom v znení jeho Dodatku č. 1, resp. výpoveďou znalca), a teda ani vôbec nevysvetlil, z akého dôvodu na tento dôkaz v kontexte posudzovaného nároku na náhradu škody (jeho výšky) neprihliadol, zaťažil svoje rozhodnutie vadou zmätočnosti. Takéto rozhodnutie potom nemožno považovať za zákonné, spĺňajúce atribúty kladené na rozhodnutie súdu v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. 4.7. Žalovaný tvrdí, že súd prvej inštancie sa pri posudzovaní výšky nároku na náhradu škody vôbec nevysporiadal so závermi znaleckého dokazovania, hoci pri zľave z ceny diela (bod 79) z nich vychádzal, čím zaťažil rozsudok vadou zmätočnosti a nepreskúmateľnosti (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) a nesprávne právne posúdil nespôsobilosť nároku na započítanie (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Nárok na náhradu
škody podľa neho riadne preukázal predloženými faktúrami v spojení s percentuálnym vyčíslením (42 % z celkových nákladov) a znaleckým potvrdením primeranosti nákladov 7.560,- eur. Faktúry tretích osôb nemohli byť vystavené izolovane len za opravy vád žalobcu, keďže úpravy PD vyvolali aj iné dôvody a ďalšie dôkazy nemohol objektívne predložiť, preto je požiadavka súdu na podklady k fakturácii nadbytočná a nesplniteľná. Navrhuje, aby mu bola priznaná náhrada škody v plnej výške 5.040,- eur, žalobcovi priznaná istina len 11,- eur a žalovanému náhrada trov konania v rozsahu 100 %. 4.8. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalovaný žiada odvolací Krajský súd v Bratislave, aby (i) Napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil v napadnutých Výrokoch I. a III. tak, že žalovaného zaviaže k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 11,- eur, spolu s 1 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 12.600,- eur od 16.05.2021 do 03.08.2021, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 11,- eur od 04.08.2021 do zaplatenia a žalovanému prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %, alt. aby (ii) Napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 389 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Žalovaný sa v odvolacom konaní vyjadril nasledovne:
5.1. Žiaden z odvolacích dôvodov prezentovaný v odvolaní žalobcu nie je daný a s napadnutým rozsudkom vo výroku II. sa stotožňuje. Argumentácie obsiahnutej vo svojom odvolaní sa žalobca pridržiava a na túto odkazuje. Žalovaný má za to, že argumentácia žalobcu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nezodpovedá priebehu prvoinštančného konania a ako takú ju žalovaný dôrazne odmieta. 5.2. Žalovaný uvádza, že žalobca bol v omeškaní s odovzdaním diela, keď ho odovzdal čiastočne až 28.05.2020 a čiastočne 01.06.2020, hoci podľa Dodatku č. 1 ho mal odovzdať v troch častiach do 28.02., 15.03. a 30.03.2020. Posun termínu neodsúhlasil, a tvrdenia žalobcu o odsúhlasení faktickým konaním či telefonicky odmieta ako dezinterpretáciu dokazovania. Stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie (bod 63), že zmena termínov bola možná iba podpisom dodatku, ktorý okrem Dodatku č. 1 nebol podpísaný. Nárok na zmluvnú pokutu podľa čl. 9 ods. 9.1.1 Zmluvy o dielo preto vznikol. 5.3. Žalovaný tvrdí, že dielo malo rozsiahly okruh vád (nie jednu z 27 požiadaviek RÚVZ), ktoré robili dielo nespôsobilým na dojednaný účel a ktoré riadne reklamoval v záručnej dobe. Ich existenciu podľa neho potvrdzuje emailová komunikácia, výsluchy, stanovisko RÚVZ z 09.07.2020 aj znalecký posudok č. 6/2024, podľa ktorého je žalobcom upravená dokumentácia (08/2020) vadná a nepoužiteľná pri realizácii a kolaudácii stavby. Keďže žalobca vady neodstránil, musel žalovaný zabezpečiť tretiu osobu, úpravy teda nevyplynuli z dispozičných zmien žalovaného, ale z vád diela. Argumentáciu žalobcu považuje za dezinterpretáciu dokazovania a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie (bod 84) o porušení zmluvnej povinnosti žalobcom. 5.4. K znaleckému dokazovaniu žalovaný uviedol, že rovnako ako súd prvej inštancie má za to, že znalec bol kompetentný na vypracovanie znaleckého posudku, pričom znalecký posudok žalobcom vytýkanými vadami netrpí. Znalecký posudok pritom predstavuje len jeden z dôkazov, ktoré jednotlivo a v súvislostiach viedli súd prvej inštancie k rozhodnutiu. 5.5. K fakturačnému režimu žalovaný zotrval na tom, že jednostranné navýšenie pôvodnej faktúry č. 2021005 o DPH (2.520,- eur, 20 %) bolo nedôvodným odklonom od fakturačnej praxe zavedenej žalobcom, keďže žiadna z predošlých faktúr nebola vystavená s DPH a nedošlo k zmene okolností, ktorá by to odôvodňovala. Stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie (bod 92), že žalobca pochybil, keď doplatok ceny diela vyfakturoval s DPH, pretože prvá časť ceny bola vyfakturovaná a uhradená bez DPH. 5.6. Vzhľadom na priebeh prvoinštančného konania a vykonané dokazovanie má žalobca za to, že dielo nebolo dodané ani riadne a ani včas, čo napokon konštatoval aj súd prvej inštancie. Na posúdenie projektovej dokumentácie bol znalec Ing. Pataky oprávnený a kompetentný. Zdôraznil, že posun v termíne odovzdania diela neodsúhlasil, argumentáciu vo vzťahu k šíreniu COVID-19 považuje vo vzťahu k omeškaniu za bezpredmetnú a vady vytkol včas. 5.7. Žalovaný navrhuje odvolaciemu Krajskému súdu v Bratislave, aby rozsudok vo výroku II. ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
6. Žalobca sa v odvolacom konaní vyjadril nasledovne:
6.1. Žalobca sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal výšku škody (5.040,- eur) započítanej voči pohľadávke na doplatok ceny diela. Namieta, že žalovaný nepreukázal celkové náklady 18.000,- eur, keďže predložené faktúry dosahujú len 13.020,- eur, a týmito faktúrami ostatné profesie vyúčtovali zmeny projektovej dokumentácie vyvolané zmenou projektu zdravotnej technológie z požiadaviek hygieny, nie odstraňovanie vád žalobcu. Dodatky k
zmluvám s inými profesiami boli uzavreté, no s žalobcom k dodatku nedošlo pre neakceptáciu jeho cenovej ponuky, na zaslanie ktorej ho vyzval sám žalovaný. 6.2. K námietke žalovaného ohľadom toho, že súd prvej inštancie pri posudzovaní výšky nároku na náhradu škody vôbec neposudzoval závery znaleckého dokazovania, a to súkromný znalecký posudok č. 06/2024 zo dňa 23.07.2024 vo veci posúdenia projektovej dokumentácie žalobca opätovne zdôraznil, že závery znaleckého posudku nemali byť ako relevantný dôkaz zohľadnené pri rozhodnutí súdu prvej inštancie, a to z dôvodov, ktoré žalobca uviedol v odvolaní (str. 6) a rovnako tomto vyjadrení (str. 3). 6.3. Žalovaný posun odovzdania diela odsúhlasil faktickým konaním, kedy v priebehu zhotovovania diela prichádzali požiadavky žalovaného na zapracovanie do diela nad rámec koncepcie. 6.4. Námietky RÚVZ sa týkali výlučne požiadavky chýbajúceho odvetrania miestností, jedná sa o žalovaným zavinené zmeny projektu zdravotnej technológie, pričom v dôsledku neakceptácie cenovej ponuky žalobcu, dochádzalo k fiktívnym obvineniam a nekalým praktikám zo strany žalovaného.
7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd podľa § 34 CSP, po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v rozsahu a z dôvodov uplatnených v odvolaniach (§ 379 a § 380 CSP), oboznámením sa s vykonaným dokazovaním, vyjadreniami strán sporu v odvolacom konaní, postupom bez pojednávania dospel k záveru, že odvolania oboch strán sporu sú dôvodné.
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie obe strany sporu. Žalobca napadol výrok, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu vo zvyšku a výrok o náhrade trov konania. Žalovaný napadol výrok o povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu (v rozsahu zodpovedajúcom náhrade škody 5.040,- eur) a výrok o náhrade trov konania. Obe odvolania smerujú proti tomu istému rozsudku a vecne spolu súvisia.
9. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
10. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
11. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku (§ 220 ods. 2, 3 CSP), je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozsudku predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné.
12. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vychádzal zo znaleckého posudku č. 6/2024 z 23.07.2024, jeho dodatku č. 1 z 02.12.2024 a z výsluchu znalca Ing. Milana Patakyho (ods. 48 rozsudku). Na tomto dôkaze založil svoje závery o tom, že dielo bolo vadné, že žalovaným uplatnená zľava z ceny diela vo výške 2.520,- eur je primeraná. Pri posudzovaní nároku žalovaného na náhradu škody v sume 5.040,- eur však súd prvej inštancie k tomuto dôkazu nijako neprihliadol, hoci sa znalec vyjadroval aj k primeranosti nákladov 7.560,- eur, ktoré mali byť vynaložené na odstránenie vád.
13. Súd prvej inštancie nevysvetlil, z akého dôvodu pri posudzovaní zľavy z ceny diela považoval znalecký posudok za presvedčivý a použiteľný, zatiaľ čo pri posudzovaní výšky škody ho opomenul (str. 4 znaleckého posudku, č. l. 231, Dodatok č. 1 k ZP č. l. 258). Z odôvodnenia rozsudku preto nemožno zistiť, či súd prvej inštancie posudok v tejto časti nepovažoval za presvedčivý, nakoľko v týchto intenciách znalecký posudok preskúmateľne nevyhodnotil.
14. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie namietal, že znalec, ktorý je zapísaný v odbore strojárstvo, odvetvie vzduchotechnické a klimatizačné zariadenia, nie je oprávnený posudzovať projektovú dokumentáciu, nakoľko znalecký posudok mal byť vyhotovený znalcom pre projektovanie v stavebníctve. S uvedenou argumentáciou žalobcu sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a to ani v rozsahu ostatných námietok žalobcu proti znaleckému posudku. Podľa názoru odvolacieho súdu sa prvej inštancie mal zaoberať aj správnosťou výberu znalca pri hodnotení projektovej dokumentácie, čo sa týka jeho odboru, v ktorom vykonáva znaleckú činnosť. Ak strana proti posudku vznesie konkrétne a odborne podložené námietky, súd sa s nimi musí preskúmateľne vysporiadať.
15. Keďže ide o dôkaz pre závery o vadách diela, o výške zľavy aj o výške škody, nepreskúmateľnosť v tejto časti zasahuje do podstaty rozhodnutia vo veci samej a odvolacie námietky boli dôvodné.
16. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné sa vysporiadať aj námietkou žalobcu, že žalovaný posun termínov odovzdania diela konkludentne akceptoval, že omeškanie nastalo aj v dôsledku jeho zmien zadania a v dôsledku opatrení súvisiacich s ochorením COVID-19. Namietal napokon, že pripomienky RÚVZ vyplývali zo zmeny projektu a zo žalovaným schválenej koncepcie, a nie z vád diela. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné sa vysporiadať aj s ustanovením 5.3. zmluvy, ktoré súd prvej inštancie citoval.
17. Odvolací súd považuje za dôvodnú aj odvolaciu námietku žalobcu o nesprávnom posúdení otázky DPH. Súd prvej inštancie pri zápočte vychádzal zo sumy 12.600,- eur bez DPH. Odôvodnil to tým, že zmluvná cena 25.200,- eur bola dohodnutá bez DPH, že prvá polovica ceny bola uhradená bez DPH a že doúčtovanie DPH len k druhej polovici by bolo „nelogické“. Takéto právne posúdenie je podľa názoru odvolacieho súdu nesprávne. Zo zmluvy vyplýva, že cena diela bola dohodnutá bez DPH (čl. 5 zmluvy) a postup platieb podľa bodu 6.2. zmluvy. Pri označení zmluvných strán je zhotoviteľ označený IČ DPH. Dohodnutie ceny „bez DPH“ znamená, že k dohodnutej cene treba pripočítať daň v zákonnej sadzbe, ak sa jedná o plnenie podliehajúce dani. V tomto smere súd svoj záver neodôvodnil. Okolnosť, že prvá časť ceny bola vyfakturovaná a uhradená bez DPH, bez ďalšieho podľa názoru odvolacieho súdu nepreukazuje, že strany sa dohodli na inom základe ceny, a neznamená, že žalobca stratil nárok na zaplatenie DPH pri doplatku ceny. Ak bola prvá faktúra vystavená bez DPH, nie je to dôvod, pre ktorý by žalovaný nemal zaplatiť dohodnutú cenu zvýšenú o DPH, a to aj so zreteľom na 6.2.4. zmluvy.
18. Zistené nedostatky nepostihujú len jednu časť rozsudku. Skutočnosť, že žalovaný v odvolaní nenamieta rozdiel 11,- eur v priznanej istine, nebráni zrušeniu rozsudku aj v ostatných napadnutých výrokoch. Odvolací súd preto zrušil rozsudok vo výroku o povinnosti zaplatiť istinu s príslušenstvom, vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku aj vo výroku o náhrade trov konania.
19. Podľa § 389 ods. 1 CSP: Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
20. Podľa § 391 ods. 1 CSP: ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konania, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci veci patrí.
21. Podľa § 391 ods. 2 CSP: ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok zrušil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a to podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, pričom nedostatok nemožno aj vzhľadom na nepreskúmateľnosť rozhodnutia odstrániť v konaní pred odvolacím súdom a v záujme zachovania dvojinštančnosti konania vec v súlade s § 391 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
23. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie vyhodnotí všetky vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, najmä znalecký posudok, jeho dodatok a e-mailovú komunikáciu strán, a vysporiada sa so všetkými podstatnými námietkami strán. Posúdi odbornú spôsobilosť znalca, presvedčivosť, úplnosť a preskúmateľnosť posudku a vysporiada sa s DPH v zmysle vyššie uvedeného.
24. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
25. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
26. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzeným § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. - Exekučný poriadok).