Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-14-2026.pdf
PDF · 91.52 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/14/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sudkyňou JUDr. Mgr. Martinou Rusnákovou, v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D. D., zast. Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Rosina, s.r.o., IČO: 47 246 731, so sídlom Kukučínova 20, Banská Bystrica, proti žalovanému E. B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, C., o zaplatenie 4.600 Eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.000 Eur od 26.04.2019 do 20.01.2021, zo sumy 1.000 Eur od 21.01.2021 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 3.600 Eur, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Podanou žalobou, pôvodne vedenou na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 7Up/1704/2025 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 1.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.000 Eur od 26.04.2019 do 20.01.2021, zo sumy 1.000 Eur od 21.01.2021 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 3.600 Eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke, na podklade ktorej žalobca odovzdal žalovanému sumu vo výške 6.000 Eur. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný ako dlžník listinou označenou ako „Uznanie dlhu“ uznal svoj dlh z predmetnej pôžičky čo do dôvodu a výšky a svoj dlh sa zaviazal vrátiť do 25.04.2019. V prípade porušenia svojej povinnosti vrátiť dlh včas a v plnej výške sa žalovaný zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 30 Eur za každý deň omeškania. Žalovaný uhradil svoj dlh (istinu) čiastočne, a to dňa 20.01.2021 vo výške 5.000 Eur, časť dlhu vo výške 1.000 Eur žalovaný neuhradil. Z dôvodu neskorého plnenia vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu. Žalobca si preto uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.000 Eur od 26.04.2019 do 20.01.2021 a zo sumy 1.000 Eur od 21.01.2021 do zaplatenia. V dôsledku omeškania žalobcovi vznikol nárok aj na úhradu zmluvnej pokuty, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť vo výške 30 Eur za každý deň omeškania. Napriek tomu, že omeškanie žalovaného trvalo, žalobca si z dôvodu prehľadnosti uplatnil zmluvnú pokutu len za časové obdobie od 26.04.2019 do 08.12.2025. Žalobcovi by za uvedené obdobie vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 72.390 Eur, vzhľadom však k výške zmluvnej pokuty, žalobca pristúpil k jej zníženiu a uplatnil si zmluvnú pokutu len vo výške 3.600 Eur. Predmetná suma pritom predstavuje sankciu približne vo výške 0,025 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania (resp. 9,13 % ročne) a preto je súladná s bežnou praxou.
2. Ako dôkazy označil a pripojil uznanie dlhu zo dňa 26.02.2019 a doklad o úhrade poplatku za vykonanie konverzie.
3. Vo veci bol dňa 15.12.2025 vydaný platobný rozkaz sp. zn. 7Up/1704/2025, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu s príslušenstvo a nahradiť trovy konania v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením.
4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor, v ktorom s uplatneným nárokom nesúhlasil. Platobný rozkaz považoval za neopodstatnený najmä z dôvodu, že uvedený dlh bol riadne splatený aj s úrokmi.
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný uplatnený nárok poprel, no neponúkol však žiadne tvrdenia či dôkazy, ktoré by akýmkoľvek spôsobom boli spôsobilé spochybniť žalovaný nárok. Žalovaný bez ďalšieho uviedol, že „uvedený dlh bol riadne splatený aj s úrokmi“. K svojmu tvrdeniu však nepredložil žiadny doklad či akýkoľvek iný dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie. Navyše neuviedol ani akékoľvek konkrétne tvrdenie o tom kedy a ako mal byť údajne dlh splatený. Z uvedeného dôvodu zo strany žalovaného nedošlo k účinnému popretiu skutkového tvrdenia žalobcu. Naopak, žalobca naďalej zotrval na svojich žalobných tvrdeniach o tom, že dlh bol splatený len čiastočne a poprel tvrdenie o tom, žeby dlh bol splatený v celosti. Žalobca zdôraznil, že tvrdením žalovaného je zároveň potvrdené tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný nesplnil svoj dlh riadne a včas, keďže sám žalovaný priznal, že jeho povinnosťou bolo (resp. naďalej je) zaplatenie dlhu aj s „úrokmi“. Vzhľadom na uvedené žalobca trval na svojom návrhu v plnom rozsahu a navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci.
6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril. Výzva na vyjadrenie bola žalovanému doručená v súlade s § 111 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 07.09.2026, na ktoré sa nedostavil žalovaný, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené dňa 19.06.2026, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní v plnom rozsahu pridržiaval podanej žaloby. Vzhľadom na úplnú absenciu procesnej obrany žalovaného, ktorý sa len stručne vyjadril, že dlh mal byť riadne splatený avšak bez doloženia akýchkoľvek dokladov, navrhol žalobe vyhovieť. V rámci záverečnej reči uviedol, že sa pridržiava predchádzajúcich stanovísk a návrhu. Žalovaný nevyvrátil žalovaný nárok, preto žiadal, aby súd žalobe vyhovel a priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: uznanie dlhu (č.l. 8-8pv spisu) a pokladničný blok ohľadom úhrady poplatku za konverziu (č.l. 9 spisu).
8. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
9. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
10. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.
11. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
12. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
13. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
14. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa článku 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
17. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
18. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
19. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca požičal žalovanému finančné prostriedky vo výške 6.000 Eur.
20. Z uznania dlhu podpísaného dňa XX.XX.XXXX mal súd za preukázané, že ním žalovaný uznal svoj dlh voči žalobcovi vo výške 6.000 Eur, ktoré si požičal a prevzal dňa XX.XX.XXXX osobne do žalobcu, teda čo do dôvodu a výšky, a tento dlh sa zaviazal vrátiť žalobcovi do 25.04.2019. Žalovaný sa zároveň zaviazal uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 30 Eur za každý deň omeškania v prípade, ak v dohodnutej lehote požičané peniaze nevráti. Žalovaný v uznaní dlhu prehlásil, že uznanie podpísal slobodne, vážne a bez nátlaku. Predmetné uznanie dlhu je podpísané tak žalobcom ako aj žalovaným s tým, že podpis žalovaného je na uznaní dlhu osvedčený pred notárom.
21. Žalobca si žalobou uplatnil nárok len na zaplatenie istiny vo výške 1.000 Eur, keď uviedol, že žalovaný dlh (istinu) čiastočne uhradil, a to vo výške 5.000 Eur dňa 20.01.2021.
22. K tvrdeniu žalovaného v odpore o tom, že dlh bol riadne splatený aj s úrokmi súd uvádza, že žalovaný toto svoje tvrdenie bližšie nerozviedol, neuviedol napr. kedy malo dôjsť k úhrade, akým spôsobom a pod., teda neuviedol bližšie skutkové tvrdenia. Taktiež napriek tomuto svojmu tvrdeniu žalovaný neoznačil a nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktorými by toto tvrdenie preukázal. Pritom základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (obranu alebo útok). Povinnosť tvrdenia sa prejavuje ako povinnosť pravdivo úplne opísať všetky rozhodujúce skutkového okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore, čoho následkom je strata sporu pre neunesenie procesného bremena. Taktiež dôkazná povinnosť rovnako predstavuje špecifickú procesnú povinnosť, ktorou je zaťažená sporová strana. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena vedie v prípade žalovaného k procesnej pasivite, ktorá je rovnako sankcionovaná stratou sporu. Súd vzhľadom na uvedené nemal v konaní preukázané, že by žalovaný uhradil celý dlh tak ako v podanom odpore tvrdil. Vzhľadom na uvedené súd potom zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 1.000 Eur.
23. Nesplnením peňažného záväzku sa žalovaný dostal do omeškania. Žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania, ktorý si uplatnil vo výške 5 % ročne zo sumy istiny 6.000 Eur odo dňa 26.04.2019 (t.j. deň nasledujúci po dni, kedy mal žalovaný dlh najneskôr splatiť) do 20.01.2021 a potom zo sumy 1.000 Eur od 21.01.2021 do zaplatenia. Výška úroku z omeškania bola v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, zvýšenej o 5 percentuálnych bodov.
24. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je upravená v § 544 až § 545a Občianskeho zákonníka. Zmluvná
pokuta je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, i keď porušením takto zabezpečenej povinnosti nevznikne veriteľovi škoda (§ 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zmluvnou pokutou možno zabezpečovať akúkoľvek právnu (zmluvnú alebo zákonnú) povinnosť, ktorá sa môže týkať peňažného alebo iného plnenia. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu. Jej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň spôsob akým bude stanovená (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Výška zmluvnej pokuty nie je v Občianskom zákonníku upravená, nestanovuje sa tu ani spôsob jej určenia. Dojednanie jej výšky alebo spôsob určenia je teda vecou dohody účastníkov. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splnenia záväzku. Zmluvná pokuta tak predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie. Zmluvná pokuta má v prvom rade plniť zabezpečovaciu povinnosť (funkcia prevenčná), jej účelom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vzniká v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka (funkcia uhradzovacia) a tiež má i funkciu sankčnú pre toho, kto povinnosť porušil. Zmluvná pokuta je teda peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť na ktorú je pokuta viazaná a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vzniká veriteľovi škoda.
25. Súd mal z uznania dlhu za preukázané, že žalovaný sa v ňom zaviazal na zaplatenie zmluvnej pokuty v prípade ak svoj dlh nezaplatí v určenej lehote. Taktiež v uznaní dlhu bola uvedená výška pokuty (dohodnutá vo forme určitej peňažnej čiastky za každý deň nesplnenia zmluvnej povinnosti (omeškania)). Z pohľadu primeranosti výšky zmluvnej pokuty je nevyhnutné dôsledne rozlišovať medzi zmluvnou pokutou určenou pevnou sumou, ktorú je dlžník povinný zaplatiť bez ohľadu na závažnosť porušenia zmluvnej povinnosti, a zmluvnou pokutou, ktorá je dohodnutá vo forme určitej sadzby za určené časové obdobie, či už v podobe percentuálneho vyjadrenia za rok/deň, alebo v podobe určitej peňažnej čiastky za každý deň nesplnenia zmluvnej povinnosti (napr. omeškania). Je totiž namieste hodnotiť inak zmluvnú pokutu dojednanú vo forme pevne stanovenej sumy a zmluvnú pokutu dojednanú formou určitej sadzby za stanovenú časovú jednotku. Napríklad v prípade omeškania dlžníka so splnením zabezpečenej povinnosti len pár dní by bolo namieste hodnotiť pevne stanovenú zmluvnú pokutu vo výške trojnásobku zabezpečenej sumy za neprimeranú s ohľadom na pomer medzi hodnotou zabezpečenej pohľadávky a výškou zmluvnej pokuty. Avšak k rovnakému záveru by nebolo možné dospieť vtedy, ak by celková výška zmluvnej pokuty dosiahla trojnásobok zabezpečenej pohľadávky v dôsledku dlhodobého omeškania dlžníka, t.j. výška zmluvnej pokuty by plne závisela od doby, po ktorú dlžník svojou zmluvnou pokutou zabezpečenú povinnosť neplní (čím dlhšia je doba omeškania, tým vyššia je zmluvná pokuta). Neprimeranosť zmluvnej pokuty tak bez ďalšieho nemožno usudzovať len z jej celkovej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú „dennú sadzbu“ zmluvnej pokuty. Opačný záver by bol neprijateľný, lebo by vo svojich dôsledkoch zvýhodňoval dlžníka (čím by dlhšie dlžník svoje povinnosti neplnil, tým viac by bol zvýhodňovaný pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty), a znamenalo by to spochybnenie funkcií, ktoré má zmluvná pokuta plniť (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky SR, sp. zn. 1 Cdo 98/2004). Možno preto uzavrieť, že zmluvná pokuta dojednaná vo výške 30 Eur za každý deň omeškania (bez ohľadu na výšku dlžnej sumy) je s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu ako aj s prihliadnutím na funkcie zmluvnej pokuty (preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú) primeraná a v súlade so súdnou praxou. Súd ešte dodáva, že žalovaný v konaní ani nerozporoval výšku, príp. dojednanie zmluvnej pokuty. Súd vzhľadom na uvedené zaviazal žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty, a to vo výške požadovanej žalobcom, t.j. vo výške 3.600 Eur.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako strane v spore úspešnej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady účelne
vynaložených trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).