Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_TT-20S-109-2022.pdf
PDF · 101.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TT-20S/109/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Barbory Vrbovej v právnej veci žalobcu: TOP TERMAL, s.r.o., so sídlom Hlavná 164/113, Topoľníky, IČO: 36 278 297, právne zastúpený: TAX LAW, s. r. o., so sídlom Radlinského 2920/23A, Malacky, IČO: 53 160 657, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101796110/2022 zo dňa 20. júna 2022, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd žalobu v časti preskúmania protokolu Daňového úradu Trnava, pobočka Galanta č. 101109831/2021 zo dňa 28. júna 2021 o d m i e t a .
II. Správny súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101796110/2022 zo dňa 20. júna 2022 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Galanta č. 100286578/2022 zo dňa 10. februára 2022 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Trnava, pobočka Galanta, ako prvostupňový správny orgán, svojim rozhodnutím č. 100286578/2022 zo dňa 10. februára 2022 podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel dane v sume X.XXX € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2018, nepriznal nadmerný odpočet v sume X.XXX,XX € a vyrubil daň v sume X.XXX,XX €.
2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101796110/2022 zo dňa 20. júna 2022 prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
II.
Žaloba
3. Žalobca podal na Krajský súd v Trnave správnu žalobu zo dňa 15.08.2022 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Súčasne žalobca navrhol aj zrušenie protokolu zo
dňa 28.06.2021. Žalobca namietol nesprávne práve posúdenie veci a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
4. Žalobca mal za to, že uplatnený nadmerný odpočet nebol žalobcovi priznaný len z dôvodu nesúčinnosti spoločnosti GORTECH s.r.o. (pozn. správneho súdu – do 16.01.2020 ako ROS-TECH s.r.o.) ako subdodávateľa spoločnosti Ad management s.r.o. so správcom dane počas daňovej kontroly. Žalobca uviedol, že subdodávky ako spôsob podnikania nie sú vylúčené. Žalobcovi nemôže ísť na ujmu konanie, resp. okolnosti na strane spoločnosti GORTECH s.r.o. a jeho podnikateľskej činnosti, pretože tento si najala spoločnosť Ad management s.r.o. Žalobcovi nemožno dať na ťarchu obchodnoprávne skutočnosti dodávateľov.
5. Ďalej mal žalobca za to, že zo strany správcu dane došlo počas daňovej kontroly k viacerým pochybeniam, a to z dôvodu neuznania vyjadrenia k zisteným skutočnostiam a vyjadrenia protokolu, z dôvodu absencie plnomocenstva, pričom sa nejednalo o chybu na strane žalobcu; správca dane nemal vôbec vydať protokol z daňovej kontroly a tento tak nadobudol povahu nezákonného dôkazného prostriedku. Žalobca odkázal na jeho odvolanie zo dňa 28.03.2022, pričom uviedol, že nebude opakovane uvádzať pochybenia, uvedené v odvolaní.
III.
Vyjadrenie žalovaného
6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 04.11.2022, pričom zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia a mal za to, že zistenia finančných orgánov sú vyčerpávajúco v rozhodnutiach uvedené. Žalovaný zopakoval argumentáciu uvedenú v napadnutých rozhodnutiach, a preto správny súd odkazuje na relevantné časti tohto rozsudku, v ktorom sumarizuje závery orgánov finančnej správy.
IV.
Relevantná právna úprava
7. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
8. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
9. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
10. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
V.
Právne posúdenie veci správnym súdom
11. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu a vedená pod sp. zn. TT-20S/109/2022.
12. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom dňa 3. septembra 2026 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
13. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom orgány finančnej správy vyrubili žalobcovi rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2018 v sume X.XXX €. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či orgány finančnej správy postupovali správne, ak dospeli k záverom, na podklade ktorých bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane.
14. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022 alebo sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. V zmysle zákona o DPH sa za hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane považujú (i) existencia zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej hodnoty má dve povinnosti, a to (i) povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu.
15. Správny súd poukazuje na to, že v súvislosti so statusom dodávateľa a posúdením uvedeného došlo k judikatúremu posunu, konkrétne vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie Súdny dvor Európskej únie pripustil, že dodávateľ plnenia nemusí byť vždy jednoznačne identifikovaný, pokiaľ možno zo skutkových okolností vyvodiť, že postavenie platiteľa DPH musel nutne mať. Doterajšia judikatúra vychádzala z predpokladu, že je potrebné ustáliť naisto, kto bol dodávateľom a následne je možné overiť jeho postavenie ako platiteľa DPH. Rozsudok vo veci Kemwater ProChemie tak pripúšťa tiež možnosť, že sa preukáže iba to, že dodávateľ mal nutne postavenie platiteľa DPH. Preukázanie tejto skutočnosti však podľa Súdneho dvora Európskej únie leží na daňovom subjekte, ibaže by správca dane sám mal údaje potrebné na overenie postavenia dodávateľa ako platiteľa DPH. Pokiaľ by teda zo skutkových okolnosti veci vyplývali zistenia, ktoré by nasvedčovali možnému uskutočneniu plnení takto určeným dodávateľom, resp. by jeho postavenie ako platiteľa dane bolo následne v daňovom konaní preukázané, išlo by o skutočnosť, ktorá by odôvodňovala priznanie nároku na odpočet DPH. V prípade existencie uvedených skutkových okolností veci je pritom potrebné vždy daňový subjekt s takýmto právnym náhľadom na vec konfrontovať. Platí to však len vtedy, ak existuje nejaká indícia ukazujúca na osobu odlišnú od deklarovaného dodávateľa, ktorá mohla fakticky dodať sporné plnenie.
16. Správny súd zároveň uvádza, že nekontaktnosť dodávateľa a subdodávateľov, nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane subdodávateľa alebo dodávateľa, a pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca nie sú v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu a Súdneho dvora Európskej únie samé o sebe spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť o splnení materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH. Ustálená rozhodovacia činnosť kasačného súdu, ako aj Súdneho dvora Európskej únie identifikovala rad okolností, ktoré samy o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru). Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.05.2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod
47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13.02.2014, body 31, 32; vo veci A. B., C-324/11 zo dňa 06.09.2012, bod 49), či (iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 64).
17. Vychádzajúc z administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia správny súd uvádza, že orgány finančnej správy poukázali na: (i) nekontaktnosť spoločnosti GORTECH s.r.o. (teda subdodávateľa), (ii) spoločnosť Ad management s.r.o. nepredložila správcovi dane daňovú a účtovnú dokumentáciu a (iii) žalobca nepreukázal riadne nadobudnutie predmetných prác od dodávateľa – spoločnosti Ad management s.r.o. Správca dane uviedol, že v reťazci (teda aj v reťazci spoločnosť GORTECH s.r.o. – spoločnosť Ad management s.r.o.) nebolo preukázané dodanie služby a identita subjektu, ktorý mal služby ako subdodávateľ vykonať, bola neznáma (strana 17 prvostupňového rozhodnutia). Správca dane o. i. konštatoval, že v uvedenej časti reťazca došlo k daňovému úniku. Správca dane nespochybnil dodané služby, ale konštatoval: „kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal, že obstarané služby, ktorých skutočné vykonanie správca dane nespochybňuje, obstaral práve od platiteľa dane z pridanej hodnoty uvedeného na predloženej faktúre“ (strana 18 prvostupňového rozhodnutia).
18. Žalovaný uviedol, že nebolo spochybnené dodanie služieb, ale bolo spochybnené, že tieto služby boli dodané deklarovaným dodávateľom, pričom nebolo preukázané dodanie subdodávateľom.
19. Po preskúmaní administratívneho spisu je však nutné súhlasiť so žalobcom, že orgány finančnej správy založili svoje závery na okolnostiach, ktoré sú objektívne mimo dispozíciu žalobcu. Okolnosti, ktoré sa týkajú dodávateľov a/alebo subdodávateľov, na ktoré žalobca ako daňový subjekt nemá vplyv, nemôžu ísť na jeho ťarchu. Uvedené koniec koncov konštatoval aj kasačný súd v obdobnej veci žalobcu za iné zdaňovacie obdobie, pri rovnakom dodávateľovi a subdodávateľovi (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/12/2024 zo dňa 30. apríla 2025), ktorý o. i. uviedol:
„42. Obdobne, nie je možné nechať bez povšimnutia to, že správne orgány existenciu materiálneho plnenia nespochybnili, spochybnili však realizáciu služieb tak, ju sťažovateľ uviedol na faktúrach predložených k daňovej kontrole, pričom nevypočutie svedkov: konateľa KOVOPODNIK ŠVÁBY s.r.o. C. D. a jeho dvoch zamestnancov: E. F. a G. H., nemôže byť pre ich nespoluprácu so správcom dane vyhodnotené v neprospech sťažovateľa.
43. Kasačný súd sa s týmto postupom orgánov verejnej správy nemohol stotožniť. Absencia adekvátneho odôvodnenia, prečo orgány verejnej správy dospeli k záveru, že vykonané dôkazy postačujú pre záver o nepreukázaní oprávnenosti sťažovateľom uplatnených daňových výdavkov za poskytnuté služby od deklarovaných dodávateľov, dopadá na zákonnosť rozhodnutia, a to minimálne v otázke nedostatočného odôvodnenia, resp. nepreskúmateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy v uvedenej časti. Toto totiž sekundárne dopadá na to, či naozaj na základe vykonaných dôkazov neboli dostatočne vyvrátené pochybnosti o tom, že fakturované služby boli sťažovateľovi naozaj dodané.
44. Je pravda, že v priebehu konania nebol produkovaný žiadny priamy listinný dôkaz o existencii dodanej služby. Na strane druhej, konatelia dotknutých spoločností, (Z. M. (splnomocnený zástupca dodávateľa Ad management s.r.o., ako aj I. J. (konateľ ROS-TECH s.r.o.- subdodávateľ) existenciu fakturovanej služby resp. jeho časti (ako základnej hmotnoprávnej podmienky pre uplatnenie nároku na DPH) potvrdili, čo zvyšuje nároky na orgány verejnej správy v tom, aby odôvodnili, prečo vykonané dôkazy (svedčiace v prospech daňového subjektu) tieto pochybnosti kvalifikovane nerozptýlili. Osobitne je pritom v tejto súvislosti potrebné poukázať na to, že preukázanie toho, že fakturovanú službu dodal konkrétny - deklarovaný dodávateľ nie je možné považovať za hmotnoprávnu podmienku pre účely práva na priznanie nároku na odpočet DPH (k tomu pozri napr. rozsudok ESD/SD EÚ C-154/20 Kemwater ProChemie).
45. Kasačný súd sa stotožňuje so sťažovateľom v tom, že správca dane v daňovom konaní vyžadoval preukázanie skutočností (ako, a ktoré subdodávateľské spoločnosti poskytnuté služby vykonali), ktoré sťažovateľ nemohol ovplyvniť a preto bol neprimerane zaťažený dôkazným bremenom. Tento záver podporuje aj ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ napr. v rozsudku vo veci F. C. K., C-80/11 a C-142/11, či v aktuálnejšom uznesení vo veci C-610/19 Vikingo. Tieto právne závery prevzal do svojej rozhodovacej
činnosti aj Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. júna 2022 uverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. 23/2022 ZNSS.
46. Pokiaľ správca dane svoje pochybnosti nezaložil na skutočnostiach, ktoré môže sťažovateľ ovplyvniť, a tieto pochybnosti aj vierohodne nepodložil dôkazmi, tak takéto pochybnosti nie je možné považovať za dostatočne dôvodné na to, aby nimi bolo odôvodnené odmietnutie odpočtu DPH. Samotná nekontaktnosť dodávateľa (resp. subdodávateľov) automaticky neznamená, že sa preverovaný zdaniteľný obchod neuskutočnil a súčasne nie je možné nedostatok súčinnosti iných subjektov klásť na ťarchu žalobcu. (ods. 23 a 24 nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 627/2022 z 27.04.2023).
47. Komplexné a hĺbkové skúmania deklarovaného dodávateľa (prípadne celého reťazca subdodávateľov) náležia správcovi dane v rámci jeho kontrolnej činnosti zameranej na odhalenie nezákonností a daňových podvodov na DPH a vyvodenia dôsledkov, napríklad odmietnutím nároku na odpočet DPH. K odmietnutiu odpočtu DPH je možné v takýchto prípadoch pristúpiť jedine pod podmienkou, že by bola daňovému subjektu uplatňujúcemu si odpočet DPH preukázaná vedomá účasť na daňovom podvode (napríklad rozsudok SD EÚ v prípade Optigen, spojené veci C-354/03, C-355/03, C-484/03). Odmietnutie nároku na odpočet DPH sťažovateľovi však nebolo založené na takejto argumentácii a nemá oporu ani vo vykonanom dokazovaní počas daňovej kontroly, či vyrubovacieho konania. Preto sa kasačný súd touto eventualitou ani nezaoberal.
48. V súhrne preto kasačný súd uvádza, že je potrebné, aby žalovaný vo veci opätovne rozhodol. V novom rozhodnutí sa dôkladne vysporiada so všetkými vykonanými dôkazmi, vysporiada sa s dôkaznou situáciou v súlade s názorom kasačného súdu uvedeným vyššie, pričom reálne uskutoční vyčerpávajúce hodnotenie dôkazov osobitne a aj v ich vzájomných súvislostiach. Následne ustáli, či takto uskutočnené hodnotenie vykonaných dôkazov akýmkoľvek spôsobom dopadá na skutkové okolnosti veci a ich nadväzujúce právne posúdenie a v zmysle tohto záveru opätovne rozhodne.“
20. Žalobca v rámci žaloby navrhol zrušiť aj protokol z daňovej kontroly. Uvedenú časť žaloby správny súd vyhodnotil ako neprípustnú. Správny súd odkazuje na už ustálenú súdnu prax, ktorá sa ustálila v tom, že protokol z daňovej kontroly nepodlieha správnemu súdnemu prieskumu, pretože ide o rozhodnutie procesnej povahy, a ako taký nie je spôsobilý zasiahnuť do práv a povinností žalobcu, pretože nejde o rozhodnutie, ktoré by zakladalo, menilo alebo rušilo oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorým by mohlo byť právo, právom chránený záujem alebo povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby priamo dotknutá (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/18/2016 zo dňa 29. mája 2019). Správny súd preto žalobu v časti preskúmania protokolu z daňovej kontroly zo dňa 28. júna 2021 s odkazom na § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol ako neprípustnú.
21. Na podklade vyššie uvedeného však správny súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti podanej žaloby, a preto s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
22. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti sa orgány finančnej správy v ďalšom konaní opätovne vysporiadajú s právnym posúdením veci v intenciách právneho názoru správneho súdu v súvislosti s interpretáciou a aplikáciou § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH na prejednávaný prípad s tým, že znova posúdia všetky aspekty hmotnoprávnych aj formálnych podmienok na odpočet dane u žalobcu a svoje rozhodnutie po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach riadne a dostatočne odôvodnia. Orgány finančnej správy budú v ďalšom konaní povinné rozlišovať medzi (i) nepreukázaním hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, (ii) spáchaním daňového podvodu, (iii) účasťou na daňovom podvode alebo (iv) zneužitím práva. Úlohou finančných orgánov však bude, buď relevantne spochybniť splnenie materiálnych podmienok a zreteľne oznámiť žalobcovi, ktorú podmienku považujú za spochybnenú s následným umožnením žalobcovi preukázať jej splnenie, alebo preukázať, že žalobca buď priamo participoval na daňovom podvode alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou, alebo preukázať, či došlo k zneužitiu práva. Svoje rozhodnutie správne orgány v zmysle vyššie uvedeného názoru správneho súdu vo vzťahu k podkladom rozhodnutia náležite odôvodnia, vychádzajúc pritom z riadne zisteného skutkového stavu.
23. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.
24. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.