Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B3-24Cpr/13/2022

Medzitýmny rozsudok

Mestský súd Bratislava IV pred sudcom Mgr. Lukášom Michálkom v sporovej veci žalobcu: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., zast. WERNER & Co. s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Žltá 2/F, Bratislava, proti žalovanému: Slovenské národné divadlo, so sídlom Pribinova 17, Bratislava, IČO: 00 164 763, zast. Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., so sídlom Staré Grunty 162, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že výpoveď žalovaného z pracovného pomeru daná žalobkyni dňa 06.05.2022 je neplatná.

II. Súd návrh žalovaného na určenie, že od neho nemožno spravodlivo požadovať ďalšie zamestnávanie žalobkyne zamieta.

III. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v rozsudku, ktorým rozhodne o súvisiacom nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.10.2022 domáhal určenia, že výpoveď žalovaného z pracovného pomeru daná žalobcovi dňa 13.05.2022 je neplatná a zaplatenia náhrady mzdy.

2. Žalobu odôvodnil tým, že bol zamestnancom žalovaného, a to na základe pracovnej zmluvy č. 38/8041/2000-Sa zo dňa 31.01.2000 v znení neskorších zmien a dodatkov ako sólista Opery Slovenského národného divadla. Žalobca je teda zamestnancom žalovaného nepretržite od roku 2000, t.j. viac ako 22 rokov. Rozhodnutím žalovaného č. 3/2022 zo dňa 19.04.2022 došlo s účinnosťou od 01.05.2022 k organizačnej zmene, v rámci ktorej bola okrem iného zrušená pracovná pozícia sólistu Slovenského národného divadla. Žalobca sa momentálne nevie vyjadriť k obsahu tohto rozhodnutia, pretože ním nedisponuje, a nie je teda zrejmé, či v ňom bolo zrušené pracovné miesto konkrétne žalobcu alebo bol znížený len počet sólistov Opery Slovenského národného divadla na určitý, znížený, počet. Napokon, ani z výpovede pravdepodobne nie je zrejmé, ako zamestnávateľ realizoval výber nadbytočných zamestnancov a ako je daná príčinná súvislosť medzi rozhodnutím o organizačnej zmene a nadbytočnosťou práve žalobcu. Podľa informácie pravdepodobne uvedenej vo výpovedi (a nie v dokumente týkajúcom sa oznámenia o organizačnej zmene) malo byť dôvodom organizačnej zmeny maximálne možné zabezpečenie ekonomickej efektivity a udržateľnosti zodpovedného rozpočtu organizačnej zložky Opery SND a nastavenia správneho umeleckého rastu interných zamestnancov sólistického ansámblu. Z dôvodu ukončenia divadelnej činnosti v historickej budove SND a centralizácie umeleckých súborov organizačných zložiek Baletu a Opery SND na jedno javisko do novej budovy SND, je nemožné zabezpečiť vyťaženosť súboru pri súčasnom počte umeleckých zamestnancov a pri zredukovanom počte predstavení tak, aby to bolo ekonomicky a umelecky zodpovedné. Sekundárnym výsledkom organizačnej zmeny je efektívnejšie využívanie interného sólistického ansámblu a lepšia organizácia rozvrhnutia pracovného času zamestnancov s ohľadom na efektívne využívanie verejných prostriedkov, čo je prioritným cieľom štátnej príspevkovej organizácie. Organizačná zmena plne odráža

aktuálny trend v umeleckom svete, kedy je obmedzovaný počet členov stáleho sólistického súboru. Podľa informácie uvedenej vo výpovedi z pracovného pomeru malo dôjsť k prerokovaniu výpovede s nešpecifikovanými zástupcami zamestnancov žalobcovi neznámy deň. Žalovaný požiadal zástupcov zamestnancov o prerokovanie výpovede dňa 19.04.2022 e- mailom. Žalovaný mal oboznámiť žalobcu o organizačnej zmene až písomnosťou datovanou k 06.05.2022 (ktorú mu doručil až dňa 06.05.2022 na osobnom rokovaní, na ktorom mu súčasne mal doručiť aj výpoveď z pracovného pomeru), ktorou mu súčasne ponúkol ako voľné určité pracovné miesta: inšpicient v Opera, pomocný pracovník v ÚDD, a to ku dňu 06.05.2022. Žalobca chápe, že sa žalovaný snažil plniť svoju zákonnú ponukovú povinnosť, no s ohľadom na druh práce žalobcu – sólistu Opery Slovenského národného divadla to vníma ako dehonestujúce jeho dlhoročné pôsobenie na slovenskej prvej opernej scéne. Stalo sa tak na osobnom stretnutí žalobcu so žalovaným dňa 06.05.2022. Na tom istom stretnutí, t.j. dňa 06.05.2022, doručil súčasne žalovaný žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru v zmysle ( v znení neskorších predpisov). Žalobca potvrdzuje, že sa dňa 06.05.2022 zúčastnil na stretnutí so zamestnávateľom, na ktorom bol nútený vyjadriť sa k ponuke voľných pracovných miest a keďže sa tak nestalo, nátlakovým spôsobom žalovaný doručil žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru. Žalobca udáva, že stretnutie, ktorého predmetom bolo rokovanie o skončení jeho 29-ročného pôsobenia v Slovenskom národnom divadle (žalobca spieval v Slovenskom národnom divadle už od roku 1993), prežíval emotívne, bol rozrušený a vnímal jeho priebeh ako nátlak a bez poskytnutia možnosti sa v kľude a primeranom čase rozhodovať. Ešte pred stretnutím dňa 06.05.2022 (dňa 25.04.2022) žalovaný predložil žalobcovi žalovaným nepodpísaný návrh Zmluvy o umeleckom hosťovaní výkonného umelca a o udelení licencie vo forme dokumentu v súbore Microsoft Word. Vzhľadom na žalovaným tlmočené finančné podmienky spolupráce a s ohľadom na reputáciu a dlhoročné pôsobenie žalobcu dehonestujúci obsah takejto zmluvy, naviac diskriminačný a jednostranný, žalobca ešte pred stretnutím dňa 06.05.2022 odmietol o takejto zmluve so žalovaným bližšie rokovať. Výpovedná doba v prípade žalobcu by mala predstavovať tri mesiace, mala započať plynúť dňa 01.06.2022 a skončiť 31.08.2022. Listom zo dňa 31.08.2022 oznámil žalobca žalovanému, že mu v súlade s ustanovením ( v znení neskorších predpisov) oznamuje, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na tom, aby ho žalovaný ako zamestnávateľ naďalej zamestnával. Listom zo dňa 05.09.2022 oznámil žalovaný žalobcovi v reakcii na jeho list zo dňa 31.08.2022, že skončenia pracovného pomeru považuje za platné. Skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného bolo súčasťou masívnej redukcie členov Opery Slovenského národného divadla v postavení jej sólistov, ktoré vzbudilo v odbornej verejnosti a aj politickom živote veľkú diskusiu a polemiku a bolo to predmetom rozsiahlej medializácie, v rámci ktorej aj žalovaný preukázal skutočné dôvody „organizačnej zmeny“. Okrem žalobcu došlo k skončeniu pracovného pomeru aj s inými osobnosťami slovenskej opernej scény ako E. F., G. H., I. C. (žalobca žiada, aby sa žalovaný vyjadril, či v jej prípade v súčasnosti existuje pracovnoprávny vzťah so žalovaným), J. K., B. L., B. M., N. B., B. L. a I. O., všetko dlhoročnými sólistami Opery Slovenského národného divadla. Žalobca touto žalobou napáda platnosť skončenia jeho pracovného pomeru najmä (nie však výlučne) z dôvodu účelovosti organizačnej zmeny, nedostatočnej a nátlakovej ponuky inej vhodnej práce a nedostatočného prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov. V zmysle súdnej judikatúry pokiaľ zamestnávateľ nesleduje cieľ a zmysel organizačnej zmeny a organizačná zmena má slúžiť úplne inému účelu, je súd oprávnený resp. dokonca povinný zmysel a skutočný cieľ organizačnej zmeny preskúmať. Podľa súdnej judikatúry je súd oprávnený preskúmať rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene aj v prípade, či (ne)porušuje zákaz diskriminácie. Porušenie zásady zákazu diskriminácie sa môže vyskytnúť pri procese výberu nadbytočného zamestnanca, ale aj pri splnení ponukovej povinnosti pred daním výpovede nadbytočnému zamestnancovi. Rozhodnutie o organizačnej zmene (ktorým žalobca nedisponuje) sa netýka len žalobcu, ale išlo o cielené prepúšťanie dlhoročných sólistov Opery Slovenského národného divadla len z dôvodu ich veku, a teda aj skutočnosti, že ich pracovné miesta bránia pôsobeniu nových mladších kolegov. Takéto konanie žalovaného je nepochybne diskriminačné a nemôže požívať právnu ochranu. Skutočnosť, že žalovaný má inú víziu fungovania Slovenského národného divadla (napr. že preferuje zahraničných hosťujúcich umelcov), nie je dôvodom na organizačnú zmenu a cielené odstránenie dlhoročných zamestnancov Slovenského národného divadla len preto, že sú v pokročilejšom veku. Je pritom všeobecne známe resp. je všeobecne známe v príslušných odborných kruhoch, že operný spev je vecou dostatočnej a správnej techniky spievania, a preto aj mladý spevák musí skončiť s kariérou pomerne skoro (ak nemá správnu techniku spevu) a na druhej strane, aj vekovo pokročilý spevák disponujúci kvalitnou speváckou technikou dokáže byť dlhodobo profesionálne činným a podávať kvalitné umelecké výkony. Z verejne publikovaných vyhlásení generálneho riaditeľa žalovaného A. A. E. vyplýva, že núti zamestnancov prejsť na externú

formu spolupráce. No zamestnávateľ nie je oprávnený nútiť zamestnanca k prechodu na externú formu spolupráce (v tomto prípade na základe zmluvy podľa Autorského zákona) a keď to zamestnanec neakceptuje, hroziť mu podaním výpovede z dôvodu organizačných zmien. Z verejne publikovaných vyhlásení generálneho riaditeľa žalovaného je zrejmé, že dôvodom celej tejto operácie nie je úspora a dôvodom nie je ušetriť peniaze. Tým ukázal žalovaný svoju „pravú tvár“ a priamo poprel všetky jeho verejné vyjadrenia o zámere šetriť verejné financie. Obsah organizačnej zmeny a jej odôvodnenie je nepravdivé. Je teda zrejmé, že sa žalovaný cestou jeho generálneho riaditeľa jednoducho rozhodol zaslúžilých zamestnancov a stálice slovenskej opernej scény z divadla jednoducho „vyhodiť“, lebo jednoducho z dôvodu veku „prekážajú“, a to bol skutočný motív tzv. organizačnej zmeny. Dňa 02.02.2022 sa uskutočnilo stretnutie medzi vedením žalovaného (generálny riaditeľ, riaditeľ opery) s internými sólistami Slovenského národného divadla, kde bolo zmienené, že (i) predstavenia odohraté počas septembra až novembra 2021 dosiahli v celkovom súčte mierny zisk a kde (ii) riaditeľ opery vyzval sólistov, aby využili možnosť vystúpiť sólovo a kde (iii) riaditeľ opery vyjadril dôveru v profesionalitu obsadených sólistov, a na druhej strane nebola uvedená ani len zmienka o možnom zoštíhlení súboru sólistov Opery Slovenského národného divadla. V priamom rozpore s tým o niekoľko dní neskôr (konkrétne o 12 dní) žalovaný prijíma zásadné rozhodnutie o organizačnej zmene majúce za následok nútený odchod „veľkých mien“ slovenskej opernej scény (vo forme tzv. „prvého kola“ prepúšťania). Z e-mailu žalovaného zástupcom zamestnancov zo dňa 09.02.2022 (ktorým pozýval zástupcov zamestnancov na stretnutie ohľadom plánovaných organizačných zmien v sólistickom súbore) je naviac zrejmé, že žalovaný plánoval organizačné zmeny minimálne dňa 09.02.2022, dokonca ešte skôr, keďže dňa 09.02.2022 informoval o svojom zámere zástupcov zamestnancov, a teda musel prijať rozhodnutie ešte skôr. Žalobca je presvedčený, že už na stretnutí dňa 02.02.2022 žalovaný presne vedel, že o niekoľko dní bude konať spôsobom nezlučiteľným s obsahom tohto stretnutia. O skutočnom úmysle žalovaného svedčí aj to, že k podaniu výpovedí žalobcovi a ďalším jeho kolegom došlo až po tom, čo sa na žalovaného a jeho generálneho riaditeľa obrátili formou otvoreného listu, kde tlmočili svoje nesúhlasné stanovisko ohľadom prepúšťania. Nešlo tu teda o žiadnu organizačnú zmenu, ale o rozhodnutie žalovaného cielene zbaviť sa určitej skupiny zamestnancov, pretože sú „starí“ alebo „neatraktívni“. Je teda zrejmé, že žalovaný považoval žalobcu a jeho kolegov za „prestarnuté a málo atraktívne kádre“, pričom preferoval angažovanie externých umelcov, ktorých si vo forme smernice č. S15/2021 zo dňa 01.09.2021 v čl. 4 ohodnotil na maximálnu sumu honoráru vo výške 5.000,- eur + 3.000,- eur za naštudovanie za jedno jediné predstavenie. To znamená, ide o tých externých hostí, ktorých žalovaný chcel v ozdravnom pláne redukovať a ktorým o niekoľko mesiacov neskôr sľubuje „kráľovské odmeny“. Tým je tiež jasne daný skutočný zámer žalovaného – zbaviť sa vybraných dlhoročných zamestnancov žalovaného na úkor drahých externých zahraničných zamestnancov. To v žiadnom prípade nespadá pod právne prípustnú organizačnú zmenu, nie je zodpovedné z hľadiska udržateľnosti verejných financií a nie je ani akceptovateľné ani len z hľadiska elementárnej ľudskej slušnosti. Konanie žalovaného je v zmysle vyššie uvedených skutočností nielen právne neprípustné, ale aj morálne neakceptovateľné. Ak mal žalovaný v skutočnosti výhrady k umeleckej úrovni umeleckých výkonov žalobcu a jeho kolegov, mal vo vzťahu k skončeniu pracovného pomeru žalobcu a jeho kolegov (čo nepochybne bolo skutočným motívom konania žalovaného) použiť úplne iný výpovedný dôvod podľa . Žalobca ďalej namieta nedostatočné prerokovanie organizačnej zmeny a výpovede v troch smeroch: (i) prerokovanie zamýšľanej organizačnej zmeny v rozpore s Kolektívnou zmluvou, (ii) nedoručenie písomnej žiadosti žalovaného ako zamestnávateľa o prerokovanie výpovede žalobcovi zástupcom zamestnancov a (iii) nedostatočné prerokovanie výpovede žalobcovi so zástupcom zamestnancov v podobe neposkytnutia žiadaných dokladov zástupcovi zamestnancov. Žalovaný inicioval a uskutočnil stretnutie so zástupcami zamestnancov, ktorého predmetom mala byť o.i. aj zamýšľaná organizačná zmena spočívajúca v zrušení viacerých pracovných pozícií sólistov Opery Slovenského národného divadla v počte 7,00 zamestnancov (majúca dôsledok na žalobcu) na deň 19.04.2022, kedy sa stretnutie aj uskutočnilo (a to o 14:15 hod.). Po obdržaní zápisu zo stretnutia jeho obsah namietali e-mailami zástupcovia zamestnancov (p. N., p. D., p. C., a p. P. – Q.) z hľadiska súladu s časťou I. čl. 7 ods. 3 a 4 Kolektívnej zmluvy, pričom tento rozpor nebol do dnešného dňa vyriešený. Nie je teda zrejmé, na akom právnom základe (t.j. podľa ktorého konkrétneho ustanovenia Kolektívnej zmluvy) rokoval žalovaný so zástupcami zamestnancov o zamýšľanej organizačnej zmene. Rozhodnutie žalovaného č. 3/2022 o organizačnej zmene je datované rovnako ku dňu 19.04.2022; nie je však zrejmé, v akom presnom čase bolo vydané, čo je žalovaný povinný preukázať. V ten istý deň (t.j. 19.04.2022) totiž prebehlo od 14.15 hod. aj stretnutie so zástupcami zamestnancov o prerokovaní zamýšľaných organizačných zmien a rovnako v ten istý deň (t.j. 19.04.2022) zamestnanec žalovaného – pani M. O. v postavení riaditeľa úseku ľudských zdrojov e-mailovou správou už z času

5:12:10 PM (t.j. iba necelé tri hodiny po začatí (nie skončení) stretnutia so zástupcami zamestnancov) zaslala zástupcom zamestnancov žiadosť o prerokovanie výpovedí v zmysle , ktorej prílohu tvorili koncepty výpovedí šiestim sólistom Opery Slovenského národného divadla, medzi nimi aj žalobcovi. Aj s ohľadom na sled týchto udalostí je skutočný dátum rozhodnutia žalovaného o organizačných zmenách pochybným. Žiadosť o prerokovanie výpovedí bola doručená zástupcom zamestnancov osobou, ktorá nie je štatutárnym zástupcom žalovaného (pričom výpovede aj ponuku inej vhodnej práce podpisoval za žalovaného výlučne jeho generálny riaditeľ), a to naviac vo forme „obyčajného e-mailu“, t.j. bez použitia kvalifikovaného elektronického podpisu, kde samotná žiadosť o prerokovanie bola obsiahnutá bez akéhokoľvek podpisu v „tele“ e-mailu. Použitie jednoduchej e-mailovej správy nespĺňa náležitosti písomnej formy a teda žiadosť o prerokovanie výpovedí je v priamom rozpore so znením , a teda neplatnou. Na žiadosť o prerokovanie výpovedí reagovali zástupcovia zamestnancov, a to Základná organizácia ÚNIE sólistov Opery Slovenského národného divadla, ako aj Základných organizácií ÚNIE Zboru Opery Slovenského národného divadla a Baletu Slovenského národného divadla, pričom všetci požadovali poskytnutie určitých vysvetlení a podkladov, na ktoré žalovaný následne vecne nereagoval, t.j. v rozpore s ustanovením odmietol v dialógu so zástupcami zamestnancov pokračovať. Isteže je vyslovenie nesúhlasu zástupcu zamestnancov z hľadiska prerokovania skončenia pracovného pomeru nie relevantné, no na druhej strane odmietnutie zamestnávateľa poskytnúť zástupcovi zamestnancov žiadané informácie súvisiace so skončením pracovného pomeru so žalobcom spôsobilo, že neboli dostatočne splnené parametre inštitútu prerokovania v zmysle , a teda výpoveď je aj z tohto dôvodu neplatná. Žalovaný si ani nesplnil riadne ponukovú povinnosť v zmysle . V prvom rade neposkytol žalovaný žalobcovi žiaden primeraný čas na prijatie rozhodnutia o inej vhodnej práci (napokon mu ponuku ani len riadne nedoručil). Žalovaný informoval žalobcu o prijatí rozhodnutia o organizačnej zmene a o voľných pracovných miestach na tom istom mieste a v tom istom čase, kedy doručil žalobcovi výpoveď (v ktorej naviac uviedol, že k prijatiu ponuky inej vhodnej práce nedošlo), čo nie je akceptovateľné. Ďalej, žalovaný úplne rezignoval na možnosť zamestnávania žalobcu na kratší pracovný úväzok. Žalovaný nevyužil ani tzv. inštitút kurzarbeitu s možnosťou štátneho príspevku. Žalobca je naviac presvedčený, že dve voľné pracovné miesta, ktoré žalovaný žalobcovi ponúkol, neboli jedinými voľnými pracovnými miestami u žalovaného. Pre žalobcu v podstate prichádzala do úvahy akákoľvek vhodná práca, a to aj práca umeleckého charakteru, pričom operný spevák vie vykonávať aj umeleckú organizačnú prácu, a predovšetkým treba spomenúť aj možnosť spievania v zbore Opery Slovenského národného divadla. Z informácií a podkladov, ktorými žalobca disponuje, je zrejmé, že žalovaný disponoval minimálne voľným pracovným miestom alebo dokonca voľnými pracovnými miestami v zbore Opery Slovenského národného divadla, ktoré však neponúkol žalobcovi. Žalobca si v súlade s uplatňuje počnúc dňom 01.09.2022 od žalovaného náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku. Žalobca žiada, aby žalovaný predložil súdu mzdové podklady za účelom výpočtu priemerného zárobku žalobcu a aj údaj o výške jeho priemerného zárobku za účelom výpočtu náhrady mzdy od 01.09.2022.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 19.04.2022 generálny riaditeľ žalovaného A. A. E., R. prijal Rozhodnutie o organizačných zmenách v SND č. 3/2022 (ďalej len ako „organizačná zmena“) a rozhodol okrem iného o zrušení ôsmych pracovných miest, pričom dve z nich neboli obsadené, šesť z nich bolo obsadených na dobu neurčitú. Žalobca zastával pred prijatím organizačnej zmeny pozíciu „sólistka“ a mal uzatvorený pracovný pomer na dobu neurčitú. Prijatie organizačnej zmeny malo za následok nadbytočnosť žalobcu z dôvodu zrušenia jeho pracovnej pozície, čo bolo zrejmé zo samotnej organizačnej zmeny, ako aj zo zmenenej organizačnej štruktúry. Samotné znenie organizačnej zmeny teda poukazuje na existenciu kauzálneho nexusu, t.j. žalobca by sa nebol stal nadbytočným, ak by nebolo prijaté rozhodnutie o organizačnej zmene. Žalovaný cieľ organizačnej zmeny zdôvodnil priamo v samotnej organizačnej zmene v časti ODÔVODNENIE ORGANIZAČNÝCH ZMIEN. Organizačná zmena prijatá štatutárnym orgánom žalovaného sledovala jeden zo probovaných cieľov a zmyslu organizačnej zmeny - dosiahnutie efektivity, ktorej vyčíslenie je špecifikované v časti DOPAD NA PERSONÁLNY ROZPOČET NÁKLADOV. Žalovaný v samotnej organizačnej zmene vyčísľuje úsporu finančných prostriedkov, ktorú mu realizácia organizačnej zmeny prinesie. Ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že organizačná zmena zrušila osem pracovných pozícií, z toho dve boli neobsadené, t.j. negenerovali žalovanému žiadny mzdový a personálny náklad, šesť bolo na dobu neurčitú, tak najvýraznejšiu úsporu dosiahol žalovaný práve zrušením pracovných pozícií šiestich sólistov s pracovným pomerom na dobu neurčitú, kam patril aj žalobca. Na margo prijatia rozhodnutia o organizačnej zmene žalovaný ďalej uvádza, že je v jeho plnej kompetencii, aby si

organizoval svoje činnosti a aktivity v súlade s ekonomickou, sociálnou a spoločenskou situáciou takým počtom zamestnancov, aké sú pre neho potrebné, pričom je v jeho plnej kompetencii vybrať si zamestnancov, ktorých považuje za nadbytočných. Žalobca ďalej namieta porušenie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu veku. Na margo tohto tvrdenia žalovaný uvádza, že ide o subjektívny pocit žalobcu, nakoľko žalobca mal v čase skončenia pracovného pomeru 48 rokov, čo je minimálne 15 rokov pred dôchodkovým vekom. Žalovaný upriamuje pozornosť súdu na skutočnosť, že pre skonštatovanie porušenia zásady rovnakého zaobchádzania je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch podmienok – spôsob diskriminácie, dôvod diskriminácie a komparátor (zamestnanec, s ktorým sa dotknutý zamestnanec porovnáva). Uvedené podmienky nie sú splnené, nakoľko žalovaný pri výbere nadbytočného zamestnanca neprihliadal na vek nadbytočných zamestnancov, nakoľko nadbytočnými sa v dôsledku rozhodnutia stali, okrem žalobcu (rok narodenia XXXX) aj iní zamestnanci, ktorí neboli v preddôchodkovom veku. Žalobca nepodporil svoje tvrdenia žiadnym konkrétnym dôkazom, ktorým by preukazoval, že žalovaný voči jeho osobe porušil zásadu rovnakého zaobchádzania, nepostačuje len poukaz na judikatúru súdov, ktorá skutkovo nesúvisí s prípadom žalobcu. Nadbytočnosť žalobcu je v priamej príčinnej súvislosti s písomne prijatou organizačnou zmenou a bola prijatá za účelom dosiahnutia ekonomickej efektivity s návrhom na zníženie počtu zamestnancov s cieľom dosiahnuť úsporu finančných nákladov, navyše zrušené pracovné miesta neboli do dnešného dňa opakovane vytvorené a žalovaný ich ani vytvárať nebude. Je pre neho efektívnejšie potrebu umelcov na jednotlivé predstavenia a tituly riešiť formami externej spolupráce bez pravidelných dopadov na mzdové a personálne náklady žalovaného, ktorý nie je ničím iným len príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Žalovaný žalobcu dňa 06.05.2022 písomne oboznámil formou Oznámenia o organizačnej zmene s jej obsahom. Žalobca uvádza, že bol oboznámený s organizačnou zmenou až v deň výpovede, čo sa aj stalo. Navyše žiadny právny predpis neupravuje v akej lehote pred doručovaním výpovede má byť zamestnanec oboznámený s obsahom organizačnej zmeny. V každom prípade je nepochybné, že organizačná zmena existovala v čase doručovania výpovede. O existencii organizačnej zmeny žalovaný žalobcu informoval písomne aj priamo vo výpovedi. Žalovaný sa ostro ohradzuje, že by „nútil“ nadbytočných zamestnancov k prechodu na externú formu spolupráce, je pravdou, že žalovaný uvedenú možnosť ponúkal, ale v prípade, ak sa zamestnanec dotknutý organizačnou zmenou pre takúto formu spolupráce nerozhodol, žalovaný nevyvíjal nátlak a neaplikoval žiadnu formu donucovacích prostriedkov, ako sa snaží žalobca prezentovať súdu. Samotná skutočnosť, že žalobca nemá so žalovaným uzatvorenú žiadnu formu externej spolupráce len poukazuje na to, že žalovaný sa mohol slobodne rozhodnúť, či takúto ponuku prijme alebo nie. Žalovaný sa tiež ohradzuje voči invektívam o účelovom „vyhodení“ stálic slovenskej opernej scény z dôvodu veku, z dôvodu, že sú „starí“, „neaktraktívni“ a „nepoužiteľní, a to vzhľadom na to, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz o uvedenom a ide len o tendenčné a špekulatívne tvrdenia, navyše generálny riaditeľ žalovaného nikdy takéto slovné spojenia nikde nevyjadril a ani nepoužil. Pre dokreslenie situácie žalovaný uvádza, že Slovenské národné divadlo je umelecká inštitúcia slúžiaca na prípravu a predvádzanie hudobnodramatických, dramatických a tanečných diel, s čím je spojená aj zodpovednosť žalovaného zachovať predvádzaniu umeleckých diel patričnú umeleckú úroveň, ktorá by bola pre diváka stále atraktívna, čo prirodzenie v sebe nesie aj obmenu personálneho zloženia umeleckých ansámblov. Žalovaný prerokoval so všetkými odborovými organizáciami u neho pôsobiacimi nad rámec organizačnú zmenu a jednak aj samotnú výpoveď žalobcu. a ani iný pracovnoprávny predpis neukladá zamestnávateľovi prerokovať organizačné zmeny. v ustanovení ukladá zamestnávateľovi povinnosť vopred prerokovať len ...“plánované opatrenia, najmä ak je ohrozená zamestnanosť.“ Skutočnosť, že na pôde žalovaného dochádzalo ku prerokovaniu organizačných zmien bolo skôr „zvykové právo“ ako realizácia zákonom predpísaného postupu. Žalovaný na základe vopred zaslanej pozvánky, ktorú zaslal 5 dní vopred, v zmysle časti I. čl. 7 ods. 2 Kolektívnej zmluvy na roky 2021 – 2022, všetkým zástupcom odborových organizácií zorganizoval osobné stretnutie žalovaného a všetkých zástupcov odborových organizácií na dňa 19.04.2022 o 14,15 hod. Prílohou mailu – pozvánky na stretnutie bol aj samotný návrh organizačnej zmeny v celom jej znení obsahujúcom dôvody jej prijatia. Na stretnutie sa, aj napriek dodržaniu postupu v zmysle platnej kolektívnej zmluvy, nedostavili zástupcovia všetkých pozvaných odborových organizácií. V úvode stretnutia však uviedli, že medzi nimi neexistuje zhoda a dohoda a bude uplatnený postup podľa časti I. čl. 7 ods. 4 Kolektívnej zmluvy na roky 2021 – 2022, ktorý oprávňuje zamestnávateľa na prerokovanie (spolurozhodovanie) týkajúce sa všetkých alebo väčšieho počtu zamestnancov s tými zástupcami odborových organizácií, ktorí sa stretnutia zúčastnia. Keďže predstavitelia troch odborových organizácií stretnutie hneď v úvode opustili, zamestnávateľ zrealizoval prerokovanie organizačnej zmeny so zástupcom odborovej organizácie ZO Únie UTZ SND pánom M. M. a zástupcom odborovej organizácie ZO Únie Orchestra Opery SND pánom

B. O. a to vyššie citovaného článku kolektívnej zmluvy. S poukazom na vyššie uvedené nemožno tvrdiť, že prerokovanie prijatia organizačnej zmeny, ako aj samotné prerokovanie výpovede bolo formálne a odborovým organizáciám pôsobiacim na pôde zamestnávateľa nebol poskytnutý dostatočný čas na ich prerokovanie v orgánoch či ich vyjadrenie. Ako nižšie uvádzame, žiadny zástupca odborovej organizácie nevzniesol výhrady a pripomienky ku prerokúvaným organizačným zmenám a v konečnom dôsledku ani ku skočeniam pracovného pomeru výpovede. Následne po skončení stretnutia zo zástupcami odborových organizácií došlo dňa 19.04.2022 zo strany štatutárneho zástupcu žalovaného ku prijatiu rozhodnutia č. 3/2022 o organizačných zmenách v SND. Dňa 19.04.2022 o 17,09 hod., po prijatí organizačnej zmeny, zaslala riaditeľka úseku Ľudských zdrojov mail adresovaný všetkým zástupcom tých odborových organizácií, u ktorých mal žalovaný identifikovanú právnu subjektivitu, s názvom „Prerokovanie“. Týmto mailom ich požiadala, v zmysle , o prerokovanie výpovedí siedmich zamestnancov – žalobcu, S. L., I. O., B. M., B. L., I. C. a A. P.. Súčasťou mailu boli aj návrhy samotných výpovedí vyššie uvedených zamestnancov. Žalovaný súčasne uviedol, že v prípade „ak v lehote 7 pracovných dní zamestnávateľ od Vášho odborového orgánu neobdrží žiadne vyjadrenie, bude považovať výpovede vyššie uvedených zamestnancov za prerokované.“ Súčasťou žiadosti o prerokovanie výpovedí boli definované ciele organizačnej zmeny, jej zdôvodnenie, takže sa aj zástupcovia odborových organizácií, ktorí odišli zo stretnutia s generálnym riaditeľom dňa 19.04.2022, dozvedeli dôvody a cieľ organizačnej zmeny, preto nemožno tvrdiť, že šlo o formálne prerokovanie bez poskytnutia možností ochrany dotknutých zamestnancov. Žalovaný upriamuje pozornosť súdu na skutočnosť, že tento postup prerokovania výpovedí bol uplatňovaný aj v minulosti, zástupcom odborových organizácií boli prostredníctvom mailu zasielané podklady ku prerokovaniu výpovedí/ okamžitých skončení pracovného pomeru, takže v prípade prerokovania výpovede žalobcu nedošlo ku žiadnej zmene a prerokovanie tejto výpovede bolo realizované štandardným postupom. mail adresovala zástupcom odborových organizácií riaditeľka úseku ľudských zdrojov, ktorá je v rámci organizačnej štruktúry zaradená v prvej línii pod štatutárnym orgánom, navyše jej z funkcie vyplýva oprávnenie v mene zamestnávateľa realizovať právne úkony týkajúce sa aj skončenia pracovného pomeru (viď ) a neadresovala im ho radová zamestnankyňa. Žalovaný považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že žiadny právny predpis neukladá, aby sa pri mailovom zaslaní podkladov a žiadosti o prerokovanie výpovedí zamestnancov dotknutých organizačnou zmenou, táto musela byť podpísaná zaručeným elektronickým podpisom a rovnako žiadny právny predpis nepovažuje za neplatný spôsob a formu zaslanie žiadosti o prerokovanie výpovede formou mailu v jeho „tele“. Ustanovenie vychádza z povinnosti zamestnávateľa zaslať zástupcom zamestnancov písomnú žiadosť, čo sa aj dňa 19.04.2022 stalo, avšak nikde nie je uvedené, že zaslanie tejto žiadosti je neplatné, ak sa neodošle inak ako v „tele“ mailu. Nakoľko žalovaný neobdržal do 7 pracovných dní od odborových organizácií žiadne stanovisko, žiadne pripomienky a výhrady voči zaslaným výpovediam, nastala v zmysle uplynutím stanovenej lehoty fikcia prerokovania výpovedí, teda aj výpoveď žalobcu bola riadne prerokovaná. Sedemdňová lehota na prerokovanie výpovede žalobcu začala plynúť dňa 20.04.2022 a uplynula dňa 28.04.2022, doručenie výpovede žalobcovi realizoval žalovaný dňa 06.05.2022, t.j. po uplynutí lehoty na prerokovanie výpovede. Poukazujúc na vyššie uvedené došlo ku prerokovaniu výpovede žalobcu fikciou, takže žalovaný doručoval žalobcovi dňa 06.05.2022 riadne prerokovanú výpoveď. Žalovaný uvádza, že dňa 06.05.2022 žalobcovi doručoval písomne ponukovú povinnosť na dve voľné pracovné pozície „inšpicient v Opera“ a „pomocný pracovník v ÚDD“. Obe pracovné pozície podľa názoru žalovaného spĺňali všetky kritériá vhodnosti. Samotný žalobca vo svojej žalobe poukazuje na to, že „operný spevák vie vykonávať aj umeleckú organizačnú prácu“, avšak aj napriek tomu odmietol pracovnú pozíciu „inšpicient v Opera“, ktorej hlavnou náplňou práce je organizácia priebehu skúšok a predstavení v Opera, t.j. umeleckú organizačnú prácu. Žalovaný súčasne uvádza, že v čase doručovania výpovede nedisponoval žiadnym voľným pracovným miestom v zbore Opery Slovenského národného divadla a ani inou vhodnou prácou, ktorú by žalovaný vedel a mohol vykonávať. V prípade, ak má žalobca vedomosť, že žalovaný mal v čase doručovania výpovede aj iné vhodné voľné pracovné miesta, nech ich označí a svoje tvrdenia preukáže relevantnými dôkazmi. Žalobca súčasne namieta, že mu nebol poskytnutý dostatočný čas na prijatie rozhodnutia o inej vhodnej práci. Žalovaný realizoval ponuku inej vhodnej práce voči žalobcovi dňa 06.05.2022 pred doručovaním samotnej výpovede. Žalovaný vie preukázať, že žalobca nepožadoval žiadne vysvetlenie k ponuke inej vhodnej práce a rovnako ani nepožadoval dodatočný čas na rozhodnutie o ponuke inej vhodnej práce. Na námietku žalobcu o tom, že žalovaný mu mal ponúknuť pracovný pomer na kratší pracovný čas a nie mu ponúkať externú spoluprácu žalovaný uvádza, že externá spolupráca na základe Autorskej zmluvy nepredstavovala taký rozsah prác, že by dokázala naplniť každomesačný pracovný úväzok. Externá spolupráca spočíva v tom, že umelec je zazmluvnený na interpretáciu vybratých titulov, častokrát

sú to 2-3 predstavenia ročne, čo predstavuje ročne niekoľko hodín a teda nie je objektívne možné zo spolupráce na niekoľko hodín ročne vytvoriť kratší pracovný úväzok. Žalovaný žiada, aby súd prvej inštancie, v prípade, ak by žalobca bol úspešný v tomto konaní, mu nepriznal náhradu mzdy presahujúcu 12 mesiacov v nadväznosti na ustanovenie . Žalovaný súčasne požaduje, aby v prípade neúspechu v spore, súd prvej inštancie rozhodol, že nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával a teda rozhodol, že jeho pracovný pomer sa skončil. Svoju požiadavku dôvodí jednak tým, že u žalovaného prebehla organizačná zmena, v ktorej dôsledku bola pozícia žalobcu zrušená. Zrušenie jej pracovnej pozície bolo podmienené skutočnosťou, že žalovaný nemá reálnu potrebu činností, ktoré žalobca vykonávala. Ak by súd prvej inštancie rozhodol o neplatnom skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany žalovaného a tým pádom by pracovný pomer so žalobcom trval, a žalovaný by ho opätovne bol povinný zamestnať, nemal by jej objektívnu možnosť prideľovať pracovné činnosti dohodnuté v zmysle jej pracovnej zmluvy, nakoľko tie zanikli a vznik jej opätovnej potreby je minimálny až žiadny. Žalovaný by mal jedinú možnosť a to ponechať žalobcu doma na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa v zmysle , tým pádom aj napriek tomu, že žalobca by pre neho nevykonával žiadne činnosti, ktoré by pre neho boli prínosom, musel by mu vyplácať náhradu mzdy vo výške 100% priemerného zárobku, čo by vzhľadom na vysokú priemernú mzdu žalobcu odčerpávalo významným spôsobom mzdové prostriedky žalovaného, financované z verejných zdrojov.

4. Žalobca vo svojej replike uviedol, že v porovnaní s textom žaloby došlo v čase po jej podaní k významnej právnej skutočnosti, ktorou je odvolanie pána A. E. z funkcie generálneho riaditeľa žalovaného ministerkou kultúry SR. Generálny riaditeľ žalovaného (A. E.) po nástupe do funkcie spolu so svojím tímom vypracoval dokument tzv. ozdravný plán, o ktorého predloženie zo strany žalovaného žalobca v žalobe žiadal.. Podľa informácií dostupných žalobcovi v Ozdravnom pláne pre Slovenské národné divadlo 2021 (dokument žalovaného zo dňa 08.04.2021) nie je ani len zmienka o zamýšľanom prepúšťaní sólistov prvej slovenskej opernej scény, čo napokon žalovaný prostredníctvom svojho generálneho riaditeľa verejne priznáva. Súčasne v tom istom ozdravnom pláne je obsiahnutá časť o zámere redukovať spoluprácu s externými hosťami, teda postup v priamom rozpore s realizovanou „organizačnou zmenou“. Dňa 02.02.2022 sa uskutočnilo stretnutie medzi vedením žalovaného (generálny riaditeľ, riaditeľ opery) s internými sólistami Slovenského národného divadla, kde bolo zmienené, že (i) predstavenia odohraté počas septembra až novembra 2021 dosiahli v celkovom súčte mierny zisk a kde (ii) riaditeľ opery vyzval sólistov, aby využili možnosť vystúpiť sólovo a kde (iii) riaditeľ opery vyjadril dôveru v profesionalitu obsadených sólistov, a na druhej strane nebola uvedená ani len zmienka o možnom zoštíhlení súboru sólistov Opery Slovenského národného divadla. Keď v rozpore s vyššie uvedenými krokmi žalovaného prenikli medzi sólistov opery SND informácie o plánovanom prepúšťaní, sa žalobca stal jedným zo signatárov tzv. otvoreného listu určeného vedeniu žalovaného. K podaniu výpovede žalobcovi a ďalším dotknutým zamestnancom došlo po tom, čo sa na žalovaného a jeho generálneho riaditeľa obrátili formou otvoreného listu, kde tlmočili svoje nesúhlasné stanovisko ohľadom prepúšťania. Nasledovali organizačné zmeny voči tým zamestnancom, ktorí si dovolili otvorene tlmočiť svoj nesúhlasný názor. Bez právneho významu nie je ani to, akým spôsobom žalovaný organizačné zmeny uskutočnil. Neudialo sa tak jednorazovo (aj keď reálne tomu nestálo nič v ceste), ale dialo sa tak postupne formou viacerých organizačných zmien, ktoré mali mať podklad v rozhodnutiach žalovaného pod č. . Takýmto spôsobom si žalovaný postupne „vyberal“ preňho nepohodlných zamestnancov, ktorých postupne prepúšťal. Žalovaný predložil ako dôkaz rozhodnutie o organizačnej zmene č. 3/2022 zo dňa 19.04.2022, v ktorom o.i. zrušil šesť pracovných miest v sólistickom súbore opery. Žalovaný už v samotnom rozhodnutí o organizačnej zmene uskutočnil aj výber zamestnancov, ktorých sa organizačná zmena týkala, aj keď podľa názoru žalobcu sa tak malo udiať až následne. Všetci zamestnanci opery dotknutí organizačnou zmenou č. 3/2022 (s výnimkou pána P., ktorý „odišiel“ v úplne inom právnom režime) sú signatármi otvoreného listu žalovanému, ktorý tvorí prílohu žaloby, z čoho je zrejmé, že krokom žalovaného bolo dať výpoveď iba preňho nepohodlným zamestnancom. Žalobca ďalej poukázal na zámer žalovaného, zbaviť sa vybraných dlhoročných zamestnancov žalovaného na úkor drahých externých zahraničných zamestnancov, čo v žiadnom prípade nespadá pod právne prípustnú organizačnú zmenu, nie je zodpovedné z hľadiska udržateľnosti verejných financií a nie je ani akceptovateľné ani len z hľadiska elementárnej ľudskej slušnosti. Ďalej poukázal na negatívny vzťah bývalého generálneho riaditeľa žalovaného k žalobcovi a ostatným dotknutým zamestnancom. Žalobca tvrdí, že rozhodnutie č. 3/2022 zo dňa 19.04.2022 neexistovalo v deň 19.04.2022 a bolo vyhotovené až dodatočne. V deň 19.04.2022 sa totiž konalo prvé rokovanie medzi žalovaným a zástupcami zamestnancov, a to o 14:15 hod. (t.j. v poobedňajších hodinách). Zo zápisnice z tohto stretnutia (síce

datovanej 19.04.2022, ale rozhodne nie vyhotovenej v tento deň, pretože ešte napr. 26.04.2022 bolo jej znenie pripomienkované zástupcami zamestnancov, napr. e-mailom pána N.) vyplýva, že určite rokovanie nebolo krátke. V tento deň mala byť naviac doručená žalovaným zástupcom zamestnancov písomná žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie výpovede žalobcovi v zmysle vo forme e-mailovej správy pani O. z času 17:09). Existencia dostatočného časového priestoru na vydanie rozhodnutia o organizačnej zmene je teda pochybná a žalobca tvrdí, že rozhodnutie o organizačnej zmene, rovnako ako zápisnica z rokovania zo dňa 19.04.2022, je antedatované, a dňa 19.04.2022, t.j. v deň, kedy mal zamestnávateľ požiadať zástupcov zamestnancov o prerokovanie výpovedí vo forme e-mailovej správy pani O. z času 17:09 (bez dokladu o jej doručení zástupcom zamestnancov). Z hľadiska prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov je nutné, aby rozhodnutie o organizačnej zmene už existovalo, a to v čase pred doručením žiadosti o prerokovanie výpovede zástupcom zamestnancov. Z rozhodnutia žalovaného č. 3/2022 zo dňa 19.04.2022 je zrejmé, že predmetom rozhodnutia o organizačnej zmene malo byť zrušenie šiestich pracovných pozícií v sólistickom ansámbli (v prípade sólistického ansámblu Opery SND išlo o zrušenie 6 pracovných miest, čo predstavovalo 25% z pracovných miest v celom ansámbli), z toho iba 3x obsadené na dobu neurčitú, v zmysle čoho zvyšné tri miesta mali logicky byť neobsadené. Žalovaný však v dôsledku tohto rozhodnutia o organizačnej zmene prepustil šiestich sólistov s pracovným pomerom na dobu neurčitú. Žalobca pre úplnosť poukazuje, že predmetom rozhodnutia o organizačnej zmene bolo aj v samostatnom bode zrušenie siedmeho pracovného miesta ku dňu 16.05.2022, kde išlo o prípad pána P., kde došlo k skončeniu pracovného pomeru dohodou, a teda skončenie pracovného pomeru tohto pána malo úplne iný režim ako prepustenie ďalších šiestich sólistov, medzi nimi aj žalobcu. Prepustenie podstatnej časti sólistického ansámblu Opery SND jednoznačne spadá pod prerokovaciu povinnosť zamestnávateľa v zmysle . Argumentácia žalovaného o akomsi zvykovom práve je v tomto smere zjavne nesprávna. Dňa 19.04.2022 mala zamestnankyňa žalovaného pani O. zaslať e-mailom žiadosť o prerokovanie výpovedí zástupcom zamestnancov. Žalovaný nespochybnil, že túto žiadosť nerealizoval štatutárny orgán žalovaného, ako ani to, že sa tak nestalo písomnou formou, ale „jednoduchým“ e- mailom. Žalovaný naviac nepreukázal doručenie e-mailovej správy pani O. zástupcom zamestnancov a čas jej doručenia. Z e-mailovej správy pani O. je naviac zrejmé, že medzi oslovenými zástupcami zamestnancov nebola SLOVES, v mene ktorej koná pani R. D., a teda zamestnávateľ nekonal voči všetkým zástupcom zamestnancov. Na žiadosť o prerokovanie výpovedí reagovali zástupcovia zamestnancov, a to Základná organizácia ÚNIE sólistov Opery Slovenského národného divadla, ako aj Základných organizácií ÚNIE Zboru Opery Slovenského národného divadla a Baletu Slovenského národného divadla, pričom všetci požadovali poskytnutie určitých vysvetlení a podkladov, na ktoré žalovaný následne vecne nereagoval, t.j. v rozpore s ustanovením odmietol v dialógu so zástupcami zamestnancov pokračovať. Žalobca rozumie, že prerokovanie neznamená potrebu dosiahnutia súhlasu zástupcov zamestnancov, no predsa musí proces prerokovania byť vedený formou dialógu s poskytovaním žiadaných informácií, konzultácií a dokladov, a nie autoritatívne a ignoráciou. Žalovaný tieto zástupcami zamestnancov žiadané informácie vo vyjadrení k žalobe označuje za irelevantné a nespochybňuje, že im ich odmietol poskytnúť. Na list Základnej organizácie Únie odborového zväzu profesionálnych hudobníkov Slovenska sólistov Opery SND reagoval žalovaný dňa 23.02.2022 odmietavo (dokonca ich hrubo označil za zacyklenú komunikáciu), pričom mu nič nebránilo žiadané informácie aspoň sčasti poskytnúť. Listom zo dňa 25.04.2022 (a ešte prv e-mailom zo dňa 21.04.2022) položil zástupca zamestnancov (ZO ÚNIE sólistov Opery SND) žalovanému sériu otázok týkajúcich sa menovite aj žalobcu v súvislosti s organizačnou zmenou a výpoveďou. Tieto otázky sa dotýkali aj obsadzovania žalobcu do jednotlivých umeleckých rolí v porovnaní s externými sólistami v ich rolách, a teda jednoznačne mali priamu súvislosť s výberom žalobcu ako nadbytočného zamestnanca. Skutočnosť, že výber nadbytočného zamestnanca v spore o skončenie pracovného pomeru súd (v zásade, avšak nie výlučne) nepreskúmava, ešte neznamená, že zamestnávateľ je oprávnený kategoricky odmietnuť poskytnúť tieto informácie zástupcovi zamestnancov. Žalobca ešte raz udáva, že nič nebránilo (aj z hľadiska opatrnosti postupu žalovaného) poskytnúť žiadané informácie zástupcovi zamestnancov. No žalovaný konal úplne opačne a zástupcov zamestnancov ignoroval. Isteže vyslovenie nesúhlasu zástupcu zamestnancov nie je z hľadiska prerokovania skončenia pracovného pomeru relevantné, no na druhej strane odmietnutie zamestnávateľa poskytnúť zástupcovi zamestnancov žiadané informácie súvisiace so skončením pracovného pomeru so žalobcom spôsobilo, že neboli dostatočne splnené parametre inštitútu prerokovania v zmysle , a teda výpoveď je aj z tohto dôvodu neplatná. Žalovaný rovnakým spôsobom konal aj vo vzťahu k iným zástupcom zamestnancov (ZO ÚNIE zboru Opery SND a baletu SND). žalovaný nepoprel vo vyjadrení k žalobe, že k ponuke voľných pracovných miest došlo na tom istom stretnutí a v tom istom čase, na ktorom súčasne

doručil žalobcovi výpoveď. Žalobca zotrváva na názore, že ho žalovaný nútil pod hrozbou výpovede už skôr na prechod na externú formu spolupráce v podobe extrémne nevýhodnej zmluvy. Žalovaný tvrdí, že žalobca mal odmietnuť ponuku inej vhodnej práce, no to zo žiadneho ním nepredloženého dôkazu nevyplýva. Žalovaný realizoval ponuku voľných pracovných miest a doručil žalobcovi výpoveď na tom istom rokovaní. Žalovaný úplne rezignoval na možnosť zamestnávania žalobcu na kratší pracovný úväzok. Z verejných vyjadrení bývalého generálneho riaditeľa žalovaného je zrejmé, že žalovaný nejakou prácou pre sólistov disponoval, a teda je nepochopiteľné, prečo žalobcovi a jeho kolegom neponúkol v súlade s možnosť ich zamestnávať na kratší pracovný čas. Žalovaný nevyužil ani tzv. inštitút kurzarbeitu s možnosťou štátneho príspevku. Z informácií a podkladov, ktorými žalobca disponuje, je zrejmé, že žalobca disponoval minimálne voľným pracovným miestom alebo dokonca voľnými pracovnými miestami v zbore Opery Slovenského národného divadla, ktoré však neponúkol žalobcovi. Plnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa je vecou žalovaného, pretože iba žalovaný vie, koľko voľných pracovných miest mal alebo mohol mať k dispozícii. Žalobca voľnými miestami v zbore Opery SND disponoval, pretože zbor bol poddimenzovaný (čo sa sám potvrdil v zápisnici z rokovania so zástupcami zamestnancov zo dňa 14.02.2022), a je až sekundárne, či žalovaný oficiálne voľné pracovné miesta vytvoril a následne inzeroval.

5. Žalovaný vo svojej duplike uviedol, že v prvom rade zdôrazňuje, že bol zamestnancom žalovaného

- Slovenského národného divadla, nie pána A. E., rozhodnutie o organizačnej zmene prijal žalovaný, nie A. E.. Ozdravný plán pre Slovenské národné divadlo 2021, na ktorý sa žalobca neustále odvoláva je právne nezáväzný dokument, ktorý nie je žiadnym spôsobom záväzný pre žalovaného. Skutočnosť, že Ozdravný plán pre Slovenské národné divadlo 2021 (ďalej len ako „Ozdravný plán“) neobsahoval ani len zmienku o zamýšľanom prepúšťaní sólistov Opery SND nemá vplyv na platnosť/účinnosť žiadnej z organizačných zmien prijatých žalovaným a v konečnom dôsledku ani vplyv na platnosť výpovede žalobcu. Stanovisko sólistov opery Slovenského národného divadla k aktuálnemu dianiu v divadle (ďalej len ako „otvorený list“) podpísal aj zamestnanci, ktorých pracovný pomer so Žalovaným naďalej trvá. Opera SND mala v čase, kedy bol otvorený list koncipovaný, 26 sólistov, z ktorých takmer 58% bolo podpísaných na tomto nedatovanom dokumente, takže tvrdenia žalobcu, že dôvodom jeho skončenia je vyjadrenie nesúhlasného stanoviska s prepúšťaním u žalovaného sa nezakladajú na pravde, nakoľko 33% zo sólistov Opery SND podpísaných na tomto dokumente sú stále zamestnancami žalovaného. Ak by žalobca bol pre žalovaného tak nepohodlný a vadil by mu jeho vek, rozhodne by mu neponúkal externú umeleckú zmluvu a nemal záujem na žiadnej forme spolupráce. Je síce pravdou, že NKÚ v rámci svojej kontroly vytýkal žalovanému, že jeho organizačné zmeny neboli podložené kvalifikovanou personálnou analýzou , z čoho však nemožno odvodzovať, že vytýkal ich účelovosť. Tvrdenie žalobcu o diskriminácii z dôvodu veku je silne tendenčné. Ak by žalovanému tak prekážali „staršie ročníky“ ako to vykresľuje žalobca vo svojom vyjadrení, je viac než pravdepodobné, že by im neponúkal externú spoluprácu, ale mal by záujem o absolútne ukončenie spolupráce, čo sa v prípade žalobcu nestalo. Reálnym dôvodom nadbytočnosti žalobcu bola nižšia potreba jeho práce, nie účelové redukovanie predstavení, v ktorých žalobca hral. Žalobca tiež odôvodňuje účelovosť organizačnej zmeny, v dôsledku ktorej sa stal žalobca nadbytočným aj na základe toho, že o nej rozhodol v rozpore s Pracovným poriadkom. Žalobca nikde neuvádza konkrétne ustanovenie Pracovného poriadku, do ktorého sa dostal žalobca do rozporu a rozpor organizačnej zmeny s interným dokumentom žalovaného nie je ani len teoreticky spôsobilé privodiť neplatnosť skončenia pracovného pomeru zamestnanca. Žalovaný uvádza, že je jeho legitímnym a zákonným právom neprideľovať prácu zamestnancovi, v prípade, ak sa jeho pracovná pozícia zrušila, avšak jeho pracovný pomer neskončil. Žalovaný mal dlhodobo nízky rozpočet, prostredníctvom ktorého nevedel a objektívne nemohol zabezpečiť trvalú udržateľnosť financovania prevádzky SND a preto logicky prijal organizačné zmeny týkajúce sa tých zamestnancov, ktorí boli najmenej vyťažení. Skutočným dôvodom prijatia organizačnej zmeny nebolo „zbaviť“ sa starších zamestnancov – sólistov, zbaviť sa ich, lebo sa sťažovali, ale dosiahnutie úspory finančných prostriedkov a to vzhľadom na poddimenzovaný rozpočet. Prijatie organizačnej zmeny má povahu faktického právneho úkonu, takže žiadny právny predpis neukladá zamestnávateľovi mať rozhodnutie o organizačnej zmene pripravené pred prerokovaním svojho zámeru o prijatí rozhodnutí, ktoré majú dopady na zamestnanosť, alebo až po ich prerokovaní. Žalovaný uvádza, že Rozhodnutie o organizačnej zmene č. 3/2022 (ďalej len ako „rozhodnutie o organizačnej zmene“) mal vyhotovené a písomne pripravené a po stretnutí so zástupcami zamestnancov, ktoré sa uskutočnilo dňa 19.04.2022 ho prostredníctvom štatutárneho zástupcu aj prijal (generálny riaditeľ ho podpísal). Následne vyhotovil znenia výpovedí a tie prostredníctvom mailu zaslal zástupcom príslušných odborových organizácií, čo aj preukázal listinnými dôkazmi. Žalovaný poukazuje, v zmysle judikatúry súdov, že je právne významné,

aby rozhodnutie o organizačnej zmene existovalo v čase doručovania výpovede zamestnancovi, nie v čase doručovania výpovede za účelom prerokovania zástupcov zamestnancov. Z ustanovenia nie je zrejmá povinnosť žalovaného prerokovať organizačné zmeny so zástupcami zamestnancov ako sa snaží žalobca súdu prezentovať. Žalovaný organizačnou zmenou zo dňa 19.04.2022 rušil 6 pracovných pozícií, čo je k celkovému počtu zamestnancov (cca 840) zanedbateľný počet, takže o ohrození zamestnanosti nemožno hovoriť. Ustanovenie , ukladá zamestnávateľovi povinnosť prerokovať so zástupcami zamestnancov také rozhodnutia, ktoré môžu viesť ku zásadným zmenám organizácie práce. Žalobca vo svojom vyjadrení nešpecifikoval žiadnym spôsobom ku akým zásadným zmenám organizácie práce dochádza pri prijatí rozhodnutia o organizačných zmenách, v dôsledku ktorých došlo ku skončeniu pracovného pomeru so 6 zamestnancami. Rozhodnutie o organizačnej zmene teda nie je typom rozhodnutia majúceho dopady na organizáciu práce. Žalovaný opakovane uvádza, že na stretnutie dňa 19.04.2022 sa, aj napriek dodržaniu postupu zo strany Žalovaného v zmysle platnej kolektívnej zmluvy, nedostavili zástupcovia všetkých pozvaných odborových organizácií. V úvode stretnutia však uviedli, že medzi nimi neexistuje zhoda a dohoda na spoločnom postupe a preto bude uplatnený postup podľa časti I. čl. 7 ods. 4 kolektívnej zmluvy. Tento bod kolektívnej zmluvy oprávňuje zamestnávateľa na prerokovanie (spolurozhodovanie) týkajúce sa všetkých alebo väčšieho počtu zamestnancov s tými zástupcami odborových organizácií, ktorí sa stretnutia zúčastnia. Keďže predstavitelia troch odborových organizácií, vrátane zástupcu odborovej organizácie, ktorá zastupuje Žalobcu stretnutie hneď v úvode opustili, zamestnávateľ zrealizoval prerokovanie organizačnej zmeny so zástupcom odborovej organizácie ZO Únie UTZ SND pánom M. M. a zástupcom odborovej organizácie ZO Únie Orchestra Opery SND pánom B. O. a to v súlade vyššie citovaným článkom kolektívnej zmluvy. Žiadny právny predpis neukladá zamestnávateľovi, aby žiadosti o prerokovanie výpovedí adresoval zástupcom zamestnancov štatutárny orgán zamestnávateľa. Neprerokovanie organizačnej zmeny nie je spôsobilé privodiť neplatnosť skončenia pracovného pomeru, nakoľko sa nepovažuje za hmotnoprávnu podmienku platnej výpovede. K pristúpeniu prerokovania výpovedí elektronickou formou žalovaný pristúpil po tom, čo zástupcovia zamestnancov opakovane počas stretnutia dňa 19.04.2022 so žalovaným buď zo stretnutia odišli alebo sa ho odmietli zúčastniť. Napríklad predseda odborovej organizácie zastupujúcej aj Žalobcu pán S. F. potvrdil účasť na tomto stretnutí avšak po zaslaní materiálov na prerokovanie napísal, že nepríde ani on, ani nikto z jeho výboru. Odborová organizácia SLOVES nedisponovala v čase prerokovania výpovedí právnou subjektivitou potrebnou na realizáciu právneho úkonu prerokovania výpovede. Žalovaný uvádza, že mal záujem o dialóg so zástupcami zamestnancov o organizačných zmenách, za týmto účelom ich aj dňa 19.04.2022 pozval na stretnutie, avšak zástupcovia niektorých z odborových organizácií z tohto stretnutia odišli, resp. sa odmietli zúčastniť (napr. aj zástupca odborovej organizácie, ktorá zastupuje žalobcu) , takže tvrdiť, že žalovaný odmietol dialóg nie je na mieste. Nemôže byť kladené na vinu žalovaného, že nedošlo k vedeniu dialógu, ak sa jedna zo strán – odborová organizácia sa odmieta stretnutia, na ktorom sa vedie dialóg, zúčastniť. Žalovaný tiež uvádza, že žiadny právny predpis mu neukladá prerokovanie výpovede dvakrát, aj podľa kolektívnej zmluvy, aj podľa . Žalovaný upriamuje pozornosť súdu na skutočnosť, že pre platnosť výpovede žalobcu je právne významné, že došlo k jej prerokovaniu v zmysle pred jej samotným doručením, detailné neprerokovanie nemá absolútne žiadny vplyv na jej platnosť. Žalobca nikdy nepožiadal o dodatočný čas na rozmyslenie nad ponukou inej vhodnej práce. Ak by žalobca požiadal o čas na rozmyslenie sa, tak by mu bol poskytnutý, tak ako bol poskytnutý kolegovi žalobcu pánovi L.. Ak by žalobca len náznakom uviedol, že potrebuje čas na rozmyslenie, tento by mal poskytnutý, avšak práve naopak žalobca na ponukovú povinnosť okamžite zareagoval odmietavým stanovisko. Inštitút kurzabeitu je absolútne neaplikovateľný na pomery žalovaného a žalobca. V zmysle ustálenej judikatúry je zamestnávateľ povinný ponúkať zamestnancovi akúkoľvek voľnú pracovnú pozíciu, ktorú je zamestnanec spôsobilý vykonávať, pričom zamestnávateľ nie je povinný ponúkať také pracovné podmienky, na aké bol zamestnanec zvyknutý predtým, než sa stal nadbytočným. V prípade, ak žalobca tvrdí, že žalovaný disponuje voľným pracovným miestom, ktoré mu v rámci ponukovej povinnosti neponúkol, tak by mal svoje tvrdenia v rámci prostriedkom procesného útoku aj preukázať a neočakávať, že ich predloží žalovaný. V čase doručovania výpovede žalobcovi a ani počas jej skončenia žalovaný nedisponoval voľným pracovnými miestom „člena zboru Opery SND“, ako mylne uvádza žalobca. Žalovaný za týmto účelom predkladá organizačnú štruktúru k dňu 01.01.2022, 01.04.2022, 01.05.2022, 16.05.2022 01.09.2022 a 01.10.2022. Zo všetkých týchto organizačných štruktúrach je zrejmý rovnaký počet členov zboru Opery SND a to 56. Žalovaný tiež predkladá ako dôkaz menný zoznam zamestnancov zboru Opery SND k 30.04.2022 a 30.06.2022, kde je evidentné, že bol plne obsadený stav v čase doručovania ponukovej povinnosti žalobcovi. Žalobcovi bola realizovaná

ponuková povinnosť dňa 06.05.2022 a inzerciu, na ktorú poukazuje je z júna 2022 a augusta 2022, t.j. z času kedy už mal žalobca doručenú výpoveď a plynula mu výpovedná doba. Žalovaný sa teda nebude vyjadrovať tejto inzercii, nakoľko z hľadiska časového zasadenia nemá žiadny vplyv na žalobcu. Žalovaný nemal voľné pracovné miesta, nakoľko pracovné pozície na zastupovanie počas materskej a rodičovskej dovolenky nemožno považovať za voľné pracovné miesta na účely ponukovej povinnosti a navyše sa obsadzovali v čase, kedy bol žalobca v riadnom pracovnom pomere. Žalovaný čase doručovania výpovede nedisponoval žiadnym voľným pracovným miestom v zbore Opery SND, všetky pracovné miesta v zbore Opery SND riadne obsadené zamestnancami na základe, v tom čase existujúcich a platných pracovných zmlúv, uverejnenie voľného pracovného miesta sa realizovalo výlučne na účel, aby v čase podanie žiadosti o obnovu prechodného pobytu zamestnancami SND – príslušníkmi tretích krajín boli pracovné pozície inzerované ako voľne minimálne 20 pracovných dní

6. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 02.09.2024 opätovne poukázal na animozity vedenie Opery SND voči jeho osobe. Uviedol, že všetci prepustený zamestnanci vrátane žalobcu boli odborovo organizovaný a boli signatármi otvoreného listu. Väčšina z nich bola v preddôchodkovom veku. K tvrdenej nepriaznivej finančnej situácii žalovaného uviedol, že začiatkom roku 2022 (a bezprostredne pred organizačnou zmenou, ktorá sa týkala žalobcu) obdržal žalovaný o 5.000.000,- eur zvýšený príspevok od ministerstva kultúry. Žalovaný v rozhodnutí o organizačnej zmene tvrdí, že dôvodom organizačnej zmeny mala byť úspora. Generálny riaditeľ žalovaného sa však pre médiá verejne vyjadril, že o úsporu nejde. Žalobca poukázal na zvýšené výdavky žalovaného v tomto období a to najme na zvýšené mzdové náklady. Opätovne poukázal na nedostatočné prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov ako aj na nesplnenie ponukovej povinnosti žalovaného voči žalobcovi.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 20.12.2024 poukázal na fakt, že ozdravný plán nie je právne záväzným dokumentom. Dôvodom organizačnej zmeny smerujúcej k zníženiu počtu interných sólistov bola potreba zvýšenia efektivity vynakladania finančných prostriedkov od štátu a celková potreba šetrenia personálnych nákladov. Opätovne odmietol spojitosť medzi výpoveďami danými dotknutým zamestnancom a ich vekom resp. ich iniciatívou pri spisovaní tzv. otvoreného listu. Poukázal na nízku celkovú vyťaženosť prepustených zamestnancov, ako aj na zníženie rozpočtu pre rok 2022 oproti roku 2021. Zrekapituloval proces prerokovania výpovede, ktorý považuje za dostatočný a súladný so zákonnom.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 27.05.2026 poukázal na medzitýmnim rozsudkom Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 21.11.2024, č. k. - 289, ktorým bola určená neplatnosť skončenia pracovného pomeru žalobcu A. B. M. žalovaným, a to z dôvodu (i) nedostatočného prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov a (ii) neponúknutia voľného pracovného miesta v zbore Opery Slovenského národného divadla. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd tento prvoinštančný rozsudok dňa 28.04.2026 potvrdil. V tejto právnej veci išlo o zamestnanca žalovaného, ktorý bol tiež sólistom Opery Slovenského národného divadla a vzťahovala sa naňho to isté rozhodnutie žalovaného o organizačnej zmene (č. 3/2022). Ďalej opätovne poukázal na nedostatočné prerokovanie výpovede danej žalobcovi, na nesplanie ponukovej povinnosti zo strany žalovaného, na fiktívnosť organizačnej zmeny a diskrimináciu žalobcu.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 23.07.2026 uviedol, že medzitýmni rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 21.11.2024, č. k. - 289 treba považovať za individuálne rozhodnutie vydané v konkrétnej veci, ktoré samo o sebe nepredstavuje ustálenú súdnu prax ani záväzný právny názor.

10. Žalobca súdu doručil dňa 29.07.2026 návrh na zmenu petitu, ktorým rozšíril uplatnené právo na náhradu mzdy.

11. Na prejednanie veci samej súd nariadil viaceré pojednávanie na ktoré predvolal sporové strany. Na pojednávaní konanom dňa 10.09.2024 právny zástupca žalobca zhrnul dôvody, pre ktoré považuje výpoveď danú žalobcovi za neplatnú. Právny zástupca žalovaného zhrnul svoju písomnú argumentáciu uviedol, že výpoveď bola daná žalobcovi platne a v súlade so zákonom. V prípade ak by súd žalobe vyhovel zotrval na svojich návrhoch, aby súd žalobcovi nepriznal náhradu mzdy za dobu presahujúcu 12 mesiacov a rovnako aby rozhodol, že od žalovaného možno spravodlivo požadovať ďalšie zamestnávanie žalobcu.

12. Na pojednávaní konanom dňa 29.07.2026, vzhľadom na návrh žalobcu na zmenu žaloby jej rozšírením, súd v súlade s ustanovením pripustil na pojednávaní rozšírenie žaloby v časti nároku na náhradu nárok na náhradu mzdy v tomto znení:

„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni:

- sumu vo výške 1.891,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 6,25% ročne odo dňa 16.10.2022 zo sumy 1.891,83 EUR do zaplatenia ako náhradu mzdy za mesiac september 2022;

- sumu vo výške 1.891,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 7,00% ročne odo dňa 16.11.2022 zo sumy 1.891,83 EUR do zaplatenia ako náhradu mzdy za mesiac október 2022;

- sumu vo výške 1.891,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 7,00% ročne odo dňa 16.12.2022 zo sumy 1.891,83 EUR do zaplatenia ako náhradu mzdy za mesiac november 2022;

- sumu vo výške 1.891,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 7,50% ročne odo dňa 16.01.2023 zo sumy 1.891,83 EUR do zaplatenia ako náhradu mzdy za mesiac december 2022;

- sumu vo výške 1.891,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,00% ročne odo dňa 16.02.2023 zo sumy 1.891,83 EUR do zaplatenia ako náhradu mzdy za mesiac január 2023;

- sumu vo výške 1.891,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,00% ročne odo dňa 16.03.2023 zo sumy 1.891,83 EUR do zaplatenia ako náhradu mzdy za mesiac február 2023;

- sumu vo výške 1.891,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne odo dňa 16.04.2023 zo sumy 1.891,83 EUR do zaplatenia ako náhradu mzdy za mesiac marec 2023;

- sumu vo výške 1.891,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne odo dňa 16.05.2023 zo sumy 1.891,83 EUR do zaplatenia ako náhradu mzdy za mesiac apríl 2023;

- sumu vo výške 1.891,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne odo dňa 16.06.2023 zo sumy 1.891,83 EUR do zaplatenia ako náhradu mzdy za mesiac máj 2023;

- sumu vo výške 1.891,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne odo dňa 16.07.2023 zo sumy 1.891,83 EUR do zaplatenia ako náhradu mzdy za mesiac jún 2023;

- sumu vo výške 1.891,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne odo dňa 16.08.2023 zo sumy 1.891,83 EUR do zaplatenia ako náhradu mzdy za mesiac júl 2023;

- sumu vo výške 1.891,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne odo dňa 16.09.2023 zo sumy 1.891,83 EUR do zaplatenia ako náhradu mzdy za mesiac august 2023;

- sumu vo výške 1.891,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne odo dňa 16.10.2023 zo sumy 1.891,83 EUR do zaplatenia ako náhradu mzdy za mesiac september 2023;

- sumu vo výške 1.891,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne odo dňa 16.11.2023 zo sumy 1.891,83 EUR do zaplatenia ako náhradu mzdy za mesiac október 2023;

- sumu vo výške 1.891,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne odo dňa 16.12.2023 zo sumy 1.891,83 EUR do zaplatenia ako náhradu mzdy za mesiac november 2023;

- sumu vo výške 1.891,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne odo dňa 16.01.2024 zo sumy 1.891,83 EUR do zaplatenia ako náhradu mzdy za mesiac december 2023;

- sumu vo výške 1.891,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne odo dňa 16.02.2024 zo sumy 1.891,83 EUR do zaplatenia ako náhradu mzdy za mesiac január 2024;

- sumu vo výške 1.891,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne odo dňa 16.03.2024 zo sumy 1.891,83 EUR do zaplatenia ako náhradu mzdy za mesiac február 2024;

- sumu vo výške 1.891,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne odo dňa 16.04.2024 zo sumy 1.891,83 EUR do zaplatenia ako náhradu mzdy za mesiac marec 2024;

- sumu vo výške 1.891,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne odo dňa 16.05.2024 zo sumy 1.891,83 EUR do zaplatenia ako náhradu mzdy za mesiac apríl 2024;

- sumu vo výške 1.891,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne odo dňa 16.06.2024 zo sumy 1.891,83 EUR do zaplatenia ako náhradu mzdy za mesiac máj 2024;

- sumu vo výške 1.891,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne odo dňa 16.07.2024 zo sumy 1.891,83 EUR do zaplatenia ako náhradu mzdy za mesiac jún 2024;

- sumu vo výške 1.891,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne odo dňa 16.08.2024 zo sumy 1.891,83 EUR do zaplatenia ako náhradu mzdy za mesiac júl 2024;

- sumu vo výške 1.891,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne odo dňa 16.09.2024 zo sumy 1.891,83 EUR do zaplatenia ako náhradu mzdy za mesiac august 2024;

- sumu vo výške 1.891,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,65% ročne odo dňa 16.10.2024 zo sumy 1.891,83 EUR do zaplatenia ako náhradu mzdy za mesiac september 2024;

- sumu vo výške 1.891,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,40% ročne odo dňa 16.11.2024 zo sumy 1.891,83 EUR do zaplatenia ako náhradu mzdy za mesiac október 2024;

- sumu vo výške 1.891,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,40% ročne odo dňa 16.12.2024 zo sumy 1.891,83 EUR do zaplatenia ako náhradu mzdy za mesiac november 2024;

- sumu vo výške 1.891,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne odo dňa 16.01.2025 zo sumy 1.891,83 EUR do zaplatenia ako náhradu mzdy za mesiac december 2024;

- sumu vo výške 1.891,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 7,90% ročne odo dňa 16.02.2025 zo sumy 1.891,83 EUR do zaplatenia ako náhradu mzdy za mesiac január 2025;

- sumu vo výške 1.891,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 7,65% ročne odo dňa 16.03.2025 zo sumy 1.891,83 EUR do zaplatenia ako náhradu mzdy za mesiac február 2025;

- sumu vo výške 1.891,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 7,65% ročne odo dňa 16.04.2025 zo sumy 1.891,83 EUR do zaplatenia ako náhradu mzdy za mesiac marec 2025;

- sumu vo výške 1.891,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 7,40% ročne odo dňa 16.05.2025 zo sumy 1.891,83 EUR do zaplatenia ako náhradu mzdy za mesiac apríl 2025;

- sumu vo výške 1.891,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 7,15% ročne odo dňa 16.06.2025 zo sumy 1.891,83 EUR do zaplatenia ako náhradu mzdy za mesiac máj 2025;

- sumu vo výške 1.891,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 7,40% ročne odo dňa 16.07.2025 zo sumy 1.891,83 EUR do zaplatenia ako náhradu mzdy za mesiac jún 2025;

- sumu vo výške 1.891,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 7,40% ročne odo dňa 16.08.2025 zo sumy 1.891,83 EUR do zaplatenia ako náhradu mzdy za mesiac júl 2025;

- sumu vo výške 1.891,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 7,40% ročne odo dňa 16.09.2025 zo sumy 1.891,83 EUR do zaplatenia ako náhradu mzdy za mesiac august 2025.“

Po otvorení pojednávanie obe sporové strany zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach, ktoré v krátkosti zhrnuli. Žalobca uviedol, že na ním navrhnutých dôkazoch výsluchom svedkov netrvá. Žalovaný uviedol, že trvá na vykonaní dokazovania výsluchom svedkov p. M. a p. O. na výsluchu ostatným ním navrhnutých svedok netrvá.

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu ako aj oboznámením sa listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

14. Žalobca ako zamestnanec bol v pracovnom pomere so žalovaným ako zamestnávateľom a to na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.01.2000 v znení jej dodatkov a dohôd. Pracovná pozícia žalobcu bola sólista opery.

15. Zo zápisnice zo stretnutia generálneho riaditeľa žalovaného s predsedami odborových organizácií spísanej dňa 19.04.2022 o 14:15 hod. vyplýva že predmetom stretnutia bolo prerokovanie organizačných zmien, ktorých prehľad bol predsedom odborových organizácií zaslaný mailom v predstihu a je súčasťou zápisnice, pričom zmeny v organizačnej zložke Opera sa týkali zrušenia siedmich pracovných miest sólistov opery z dôvodu plne korešpondujúcim s dôvodmi uvedenými vo výpovedi danej žalobcovi dňa 13.05.2022. M. O. za zamestnávateľa ozrejmila prítomným zistenie, že dve odborové organizácie pri SND (SLOVES SND a ZO Únie Činohry SND) nemajú právnu subjektivitu a do času, kým tieto odborové organizácie predložia relevantný dokument preukazujúci ich právnu subjektivitu, nebude zo strany zamestnávateľa objektívne možné s nimi realizovať žiadne právne úkony. Na úvod stretnutia boli prítomní piati zástupcovia zamestnancov - T. C. (OO UDD), C. P. Q. (ZO Únie Baletu SND), G. N. (ZO Únie Zboru Opery SND), B. O. (ZO Únie Orchestra Opery SND) a M. M. (ZO Únie UTZ SND) a pred samotným prerokovaním organizačných zmien žalovaného p. C., p. P. Q. a p. N. stretnutie opustili, preto žalovaný prerokoval organizačné zmeny spôsobom podľa časti I. čl. 7 ods. 30 kolektívnej zmluvy s tými zástupcami odborových organizácií, ktorí sa daného stretnutia so zamestnávateľom zúčastnili, resp. na stretnutí zotrvali.

16. Emailom odoslaným dňa 19.04.2022 požiadala M. O. zástupcov zamestnancom - ZO únie Zboru Opery SND (B. D.), ZO Únie Baletu SND (C. P. Q.), ZO Únie Orchestra Opery SND (B. O.), ZO Únie UTZ SND (M. M.), ZO Únie sólistov opery SND (S. F.) a OO UDD SND (I. F.) o prerokovanie skončenia pracovného pomeru viacerých zamestnancov (vrátane žalobcu). Dôvodom výpovede bola nadbytočnosť vzhľadom na prijatú organizačnú zmenu č. 3/2022 zo dňa 19.04.2022.

17. S. F. ako predseda ZO ÚNIE sólistov Opery SND emailom zo dňa 20.04.2022 požiadal o dodatočné informácie ohľadom organizačných zmien. Žiadal najme zaslať podpísané organizačné zmeny a následne výpovedne dané sólistom na prerokovanie.

18. M. O. v emaily zo dňa 20.04.2022 adresovanom p. F. uviedla, že organizačná zmena bola prerokovaná na stretnutí dňa 19.04.2022 na ktoré bol pozvaný, avšak tohto sa nezúčastnil aj napriek tomu , že v čase jeho konania nebol pracovne vyťažený. Opakovane ho požiadal o realizáciu jeho kompetencie prerokovania týchto výpovedí bez obštrukcií.

19. S. F. emailom zo dňa 21.04.2022 žiadal o relevantné zdôvodnenie zrušenia pracovných miest, o ktoré žiadal už pri predchádzajúcich organizačných zmenách s tým, že stále čaká na podklady a odpovede na jeho otázky k prerokovaniu výpovedí, ktoré zaslal zamestnávateľovi ešte pre rokovaním 19.04.2022 a na ktoré nedostal žiadnu odpoveď.

20. Emailom zo dňa 25.04.2022 p. F. informoval p. O., že doposiaľ nedostal žiadnu kópiu platných a podpísaných organizačných zmien zo dňa 19.04.2022.

21. Listom zo dňa 25.04.2022 zaslal S. F. generálnemu riaditeľovi žalovaného stanovisko ZO ÚNIE sólistov Opery SND k žiadosti o prerokovanie skončenia pracovného pomeru žalobcu a ďalších sólistov opery s tým, že skôr než príde k prerokovaniu daných výpovedí, žiada o zaslanie podkladov k dôvodom zrušenia pracovných pozícií jednotlivo ku každému zamestnancovi a to: 1. počet ich odohratých predstavení v rokoch 2017, 2018, 2019, 2020 a 2021; 2. počet titulov v ktorých v daných rokoch spievali; 3. počet hostí v predstaveniach na ich postavy v každom uvedenom roku; 4. koľko finančných prostriedkov bolo na týchto hostí vynaložených v daných rokoch (na každý rok osobitne); 5. koľko finančných prostriedkov bolo vynaložených na týchto zamestnancov v daných rokoch (na každý rok osobitne); 6. aká je finančná efektivita pre SND v sumách pri naplánovanom hracom pláne opery od 01.01.2022 do konca sezóny 2022 a v sezóne 2022/2023, ktorá sa týka týchto zamestnancov; 7. počet hosťujúcich umelcov v období od 01.01.2022 do konca sezóny osobitne pri každom zamestnancovi a v sezóne 2022/2023 v obore, ktorý domáci zamestnanci spievajú a mohli by spievať; 8. počet titulov a predstavení na sezónu 2022/2023, v ktorých by vo svojom obore mohli spievať.

22. Listom zo dňa 28.04.2022 zaslali B. D. a C. P. Q. generálnemu riaditeľovi žalovaného stanovisko výboru ZO zboru opery SND a výboru ZO Baletu SND k žiadosti o prerokovanie skončenia pracovného pomeru žalobcu a ďalších sólistov opery s tým, že v tomto okrem iného uviedli, že nemôže v tejto veci zaujať kvalifikované stanovisko bez nahliadnutia do konkrétnych analýz a podkladov na podklade ktorých žalobca postupoval.

23. Listom zo dňa 06.05.2022 oznámil žalovaný žalobcovi organizačnú zmenu a ponúkol mu inú vhodnú prácu v zmysle .

24. Výpoveďou zo dňa 06.05.2022 dal žalovaný žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa , nakoľko s účinnosťou od 01.05.2022 na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa SND č. 3/2022 zo dňa 19.04.2022 došlo k organizačnej zmene, v rámci ktorej bola okrem iných zrušená aj pracovná pozícia žalobcu a žalobca neprijal ponuku inej vhodnej práce.

25. Listom zo dňa 31.08.2022 žalobca oznámil žalovanému, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na svojom ďalšom zamestnávaní.

26. Z výsluch žalobcu vyplýva, že medzi nám a vtedajším riaditeľom žalovaného (A. E.) existovala animozita, z dôvodu jeho poukazovania na riaditeľove pochybenia. Osobitne poukázal na tzv. otvorený list adresovaný žalovanému. Opísal nátlak, ktorý bol na neho vytváraný za účelom jeho prechodu na externú formu spolupráce. Uviedol, že mu zo strany žalovaného po výpovedi pre nadbytočnosť nebola ponúknutá iná vhodný práce, hoci žalovaný takouto prácou disponoval.

27. Strany sporu v konaní predložili aj ďalšie listinné dôkazy, ktoré však pre rozhodnutie vo veci neboli právne významné, preto ich obsah súd bližšie neuvádza.

28. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

Podľa v znení účinnom v čase dania výpovede z pracovného pomeru (ďalej len „“), zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

Podľa , výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa , neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa veta prvá , ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.

Podľa , ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie, musí zamestnávateľ v prípadoch týkajúcich sa všetkých alebo väčšieho počtu zamestnancov, ak všeobecne záväzné právne predpisy alebo kolektívna zmluva vyžadujú prerokovanie alebo súhlas odborového orgánu, plniť tieto povinnosti k príslušným orgánom všetkých zúčastnených odborových organizácií, ak sa s nimi nedohodne inak. Ak sa orgány všetkých zúčastnených odborových organizácií nedohodnú najneskôr do 15 dní od požiadania, či súhlas udelia, alebo nie, je rozhodujúce stanovisko orgánu odborovej organizácie s najväčším počtom členov u zamestnávateľa.

Podľa , a , prerokovanie je výmena názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom. Zamestnávateľ vopred prerokuje so zástupcami zamestnancov najmä stav, štruktúru a predpokladaný vývoj zamestnanosti a plánované opatrenia, najmä ak je ohrozená zamestnanosť. Na účely uvedené v odseku 2 zamestnávateľ poskytuje zástupcom zamestnancov potrebné informácie, konzultácie a doklady a v rámci svojich možností prihliada na ich stanoviská.

29. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle citovaných ustanovení dospel súd k názoru, že žaloba žalobcu je v časti požadovaného určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 06.05.2022 dôvodná.

30. Dôvod neplatnosti skončenia pracovného pomeru bol podľa súdu založený na nedostatočnom prerokovaní výpovede z materiálneho hľadiska, keďže pod hrozbou určenia neplatnosti danej výpovede je sankcionované nesplnenie povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov a prerokovaním sa rozumie výmena názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom ( ), t. j. nejde iba o formálne informovanie zástupcov zamestnancov o rozhodnutí zamestnávateľa skončiť s určitým zamestnancom pracovný pomer, ale prerokovanie predstavuje proces, v ktorom zástupcovia zamestnancov v záujme ochrany zamestnancov pred nedôvodným prepúšťaním môžu požadovať od zamestnávateľa informácie a podklady ozrejmujúce opodstatnenosť skončenia pracovného pomeru a tak iniciovať vzájomný dialóg so zamestnávateľom za účelom riadneho prerokovania zo strany zamestnávateľa zamýšľanej výpovede.

31. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že ZO ÚNIE sólistov Opery SND cestou svojho predsedu S. F. v nadväznosti na žiadosť žalovaného o prerokovanie skončenia pracovného pomeru so sólistami opery žiadala od žalovaného listom zo dňa 25.04.2022 odpovede na osem otázok a to: 1. počet ich odohratých predstavení v rokoch 2017, 2018, 2019, 2020 a 2021; 2. počet titulov v ktorých v daných rokoch spievali; 3. počet hostí v predstaveniach na ich postavy v každom uvedenom roku; 4. koľko finančných prostriedkov bolo na týchto hostí vynaložených v daných rokoch (na každý rok osobitne); 5. koľko finančných prostriedkov bolo vynaložených na týchto zamestnancov v daných rokoch (na každý rok osobitne); 6. aká je finančná efektivita pre SND v sumách pri naplánovanom hracom pláne opery od 01.01.2022 do konca sezóny 2022 a v sezóne 2022/2023, ktorá sa týka týchto zamestnancov; 7. počet hosťujúcich umelcov v období od 01.01.2022 do konca sezóny osobitne pri každom zamestnancovi a v sezóne 2022/2023 v obore, ktorý domáci zamestnanci spievajú a mohli by spievať a 8. počet titulov a predstavení na sezónu 2022/2023, v ktorých by vo svojom obore mohli spievať. Žalovaný v konaní nepreukázal skutočnosť, že na vyššie položené otázky príslušnej odborovej organizácii odpovedal a splnil si tak povinnosť poskytnúť zástupcom zamestnancov potrebné informácie, konzultácie a podklady, čím zamedzil zástupcom zamestnancov akúkoľvek možnosť viesť so zamestnávateľom dialóg, vymieňať si názory a tým plnohodnotne výpovede zamestnancov prerokovať. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že predseda ZO ÚNIE sólistov Opery SND S. F. sa domáhal podkladov a odpovedí týkajúcich sa plánovaných výpovedí už emailom zo dňa 21.04.2022, preto tvrdenie žalovaného o údajnej absencii požiadaviek, výhrad a pripomienok zástupcov zamestnancov a jeho záver o zákonnej fikcii prerokovania výpovedí v dôsledku márneho uplynutia lehoty siedmich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti o prerokovanie skončenia pracovného pomeru zástupcom zamestnancov považoval za nesprávny. Súd v súvislosti s nedostatočným prerokovaním poukazuje aj na stanovisko výboru ZO zboru opery SND a výboru ZO Baletu SND zo dňa 28.04.2022 v ktorom tieto odborové organizácie uviedli, že nemôže v tejto veci zaujať kvalifikované stanovisko bez nahliadnutia do konkrétnych analýz a podkladov na podklade ktorých žalobca postupoval. Žalovaný ani týmto zástupcom zamestnancov neodpovedal a požadované informácie neposkytol.

32. K procesnej obrane žalovaného, že žiadosť ZO ÚNIE sólistov Opery SND zo dňa 25.04.2022 o poskytnutie dodatočných informácií nesúvisí s prerokovaním plánovaných výpovedí z dôvodu, že tieto otázky majú vecný súvis s prerokovaním organizačných zmien, za účelom ktorých prerokovania žalovaný pozval zástupcov zamestnancov na stretnutie dňa 19.04.2022, kde všetky informácie týkajúce sa organizačnej zmeny prítomným zástupcom zamestnancov poskytol, avšak ak niektorí zástupcovia zamestnancov z tohto stretnutia odišli resp. sa ho nezúčastnili, nemožno dávať žalovanému za vinu odmietnutie dialógu. Súd konštatuje, že kladené otázky súvisia s organizačnými zmenami a preto musia súvisieť aj s výpoveďami zamestnancov, keďže skutkovým základom pre právny úkon výpovede zo strany zamestnávateľa je prijatie organizačnej zmeny. Právne relevantným z hľadiska splnenia podmienok riadneho prerokovania výpovede je prerokovania samotnej výpovede nie prerokovanie organizačnej zmeny. Inštitút predbežného porokovania nastupuje momentom, kedy zamestnávateľ doručí zástupcom zamestnancov žiadosť o prerokovanie výpovede nadbytočného zamestnanca, keďže od tohto okamihu plynie zástupcom zamestnancov lehota siedmich pracovných dní na prerokovanie. Žalovaný doručil zástupcom zamestnancov žiadosť o prerokovanie výpovedí šiestich operných sólistov vrátene žalobcu dňa 19.04.2022, títo mohli v záujme riadneho prerokovania jednostranného právneho úkonu požadovať od zamestnávateľa informácie a podklady odôvodňujúce skončenie pracovného pomeru najneskôr do 28.04.2022, preto ak odborové organizácie prostredníctvom svojich zástupcov dňa 25.04.2022 a dňa 28.04.2022 požadovali od žalovaného konkrétne informácie, učinili tak včas a fikcia prerokovania výpovedí nenastala, pretože vytvorili podnet pre dialóg so žalovaným, ktorý však zákonom v záujme riadneho prerokovania skončenia pracovného pomeru vyžadovaný dialóg odmietol.

33. Z relevantnú súd nepovažoval ani argumentáciu žalovaného, že ak by sa zástupcovia odborových organizácií na stretnutí dňa 19.04.2022 zúčastnili, dozvedeli by sa odpovede na ich otázky. Súd mal za preukázané, že predmetnom tohto stretnutia bolo prerokovanie organizačných zmien a nie prerokovanie jednotlivých výpovedí. Uvedené jednoznačne vyplýva zo zápisnice z tohto stretnutia, ako aj zo skutočnosti, že o prerokovanie samotných výpovedí boli zástupcovia zamestnancom požiadaný až po tomto stretnutí a to emailom odoslaním p. O. dňa 19.04.2022 o 17.12 hod. Za relevantný súd považoval aj fakt, že predseda ZO ÚNIE Sólistov Opery SND p. F. sa prerokovania organizačnej zmeny nezúčastnil nie svojvoľne, bezdôvodne ani z dôvodu, že by o takéto stretnutie a získanie informácii od žalovaného nemal záujem, ale po ospravedlnení zo zdravotných dôvodov, pričom zároveň bez zbytočného odkladu (nasledujúci deň) po doručení žiadosti žalovaného o prerokovanie výpovede

žalobcu a opätovne niekoľko krát aj neskôr, žiadal o zaslanie potrebných podkladov a údajov a na tieto jeho žiadosti žalovaný bezdôvodne reagoval odmietavo. Nič preto ani nepriamo nenasvedčuje, že by záujem ZO ÚNIE Sólistov Opery SND o získanie potrebných informácii nebol skutočný a predstavoval len účelovú obštrukciu. V zmysle rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR je povinnosťou každého zamestnávateľa poskytnúť odborovej organizácii (hoci aj dodatočne) všetky požadované podklady, ktoré majú priamy súvis so skončením pracovného pomeru zamestnanca z organizačných dôvodov; a práve takého informácie ZO ÚNIE Sólistov Opery SND od žalovaného márne žiadala.

34. Na základe takto zistených skutočností súd dospel k záveru, že žalobcom napadnutá výpoveď je pre rozpor s ustanovením v spojení s neplatná. Vzhľadom na takto zistený dôvod neplatnosti výpovede súd nepovažoval za potrebné sa ďalej zaoberať platnosťou spornej výpovede z hľadiska splnenia ďalších predpokladov vyplývajúcich z príslušných ustanovení . Tieto otázky už totiž nemali pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby zásadný význam. Súd poznamenáva, že podľa konštantnej judikatúry najvyšších suchých autorít, nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami.

35. Súd záverom uvádza, že nevykoval dokazovanie výsluchom žalovaným navrhnutých svedkov p. M. a p. O.. Výsluch týchto svedkov považoval vzhľadom na vyššie uvedené závery o nedostatočnom prerokovaní výpovede zo strany zamestnávateľa, za neúčelný a nehospodárni. Dôvodom neplatnosti výpovede danej žalobcovi bolo odmietnutie dialógu žalovaného ako zamestnávateľa so zástupcami zamestnancom, pričom tento záver mal súd za preukázaný nesprávnym postupom samotného žalovaného pri prerokovaní výpovede. Výsluch týchto svedkom by na uvedenom závere podľa súdu nič nezmenil.

36. Súd taktiež zamietol návrh žalovaného na určenie, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca (žalobcu) naďalej zamestnával. nedefinuje skutočnosti, pre ktoré nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Paragraf 79 ods. 1 je ustanovenie s relatívne neurčitou hypotézou a preto posúdenie tejto otázky bude vždy vecou posúdenia individuálnych okolnosti každého prípadu. Vždy však treba vychádzať zo základnej zásady , ktorá hovorí okrem iného, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Pri rozhodovaní o tejto výnimke je potrebné prihliadnuť na návrhovú povinnosť zamestnávateľa ako žalovanej žalovane, na ktorého sa v tomto prípade presúva dôkazné bremeno. Zamestnávateľ musí navrhnúť a preukázať dôvody, ktoré vedú k tomu, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca, ktorý namieta platnosť skončenia pracovného pomeru, naďalej zamestnával. V tomto smere treba i pojem spravodlivo vykladať s prihliadnutím na základné zásady . Pôjde preto o výnimočné prípady, najčastejšie pri porušení pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom s následkom okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré môžu za určitých okolností odôvodňovať túto výnimku. Nebudú to okolnosti, ktoré vyplývajú napr. z organizačnej zmeny vo vzťahu k nadbytočnosti zamestnanca a následnej výpovede ( ), pretože táto okolnosť je predmetom skúmania platnosti skončenia pracovného pomeru a nemôže predstavovať výnimku, pre ktorú nemožno spravodlivo požadovať od zamestnávateľa, aby zamestnanca prestal zamestnávať, ako nesprávne argumentuje žalobca v rámci zdôvodnenia svojho návrhu. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že u žalovaného naďalej pôsobí súbor operných sólistov. Žalovaný naďalej uskutočňuje operné predstavenia, preto ani neexistuje u žalovaného objektívna nemožnosť prideľovať žalobcovi prácu v zmysle jeho pracovnej zmluvy. Za výnimočnú okolnosť podľa súdu rovnako nemožno považovať ani konsolidáciu verejných financií.

37. O nároku na náhradu trov konania súd nerozhodol s poukazom na ust. , podľa ktorého, ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku, preto súd rozhodne o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku rozhodne aj o nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).