Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoCsp/9/2025

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členiek senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v spore žalobcu: Build-Art s. r. o., so sídlom ul. 29. augusta 1524/24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 054 113, proti žalovanému: 1/ A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. E. XXXX/XXX, XXX XX F. G., 2/ A. H. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. E. XXXX/ XXX, XXX XX F. G., obaja zastúpení: PEERS advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Plynárenská 7/ B, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 955 341, o zaplatenie sumy 22 009,22 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. – 893 zo dňa 21. 02. 2025 v časti výroku o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. – 893 zo dňa 21. 02. 2025 v časti výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade m a j ú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie sumy 22 009,22 eura s príslušenstvom tak, že súd konanie v časti výroku o uložení povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydať žalobcovi nasledovný stavebný materiál, ktorý je vo vlastníctve žalobcu: 30 balení bieleho polystyrénu značky „JUB“ hr. 150 mm, aktuálna hodnota 823,50 eura bez DPH; 8 balení extrudovaného polystyrénu značky „JUB“ hr. 50 mm, aktuálna hodnota 460 eur bez DPH; 3 balení bieleho polystyrénu značky „JUB“ hr. 20 mm, aktuálna hodnota 348,92 eura bez DPH; 4 ks mobilného oplotenia, aktuálna hodnota 245 eur bez DPH; 5 ks podstavec mobilného oplotenia terajšia hodnota 75,83 eura bez DPH alebo zaplatiť žalobcovi sumu 2 343,90 eura zastavil (I. výrok), žalobu vo zvyšnej časti zamietol (II. výrok) a žalovanému v 1. a 2. rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80,76 % (III. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ust. § 137 písm. a/, § 149, § 150, § 151 ods. 1, 2, § 152, § 153 ods. 1, , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , (ďalej len „“), , , , , , , , , , , , , , , a o náhrade trov konania rozhodol podľa , , .

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje v ust. a nasledujúce. Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne

ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca je dodávateľom , nakoľko pri uzatváraní a plnení zmluvy o dielo konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaní v 1. a 2. rade sú spotrebiteľmi, nakoľko pri uzatváraní a plnení zmluvy o dielo nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného dôvodu je na predmetnú vec potrebné aplikovať okrem ustanovení týkajúcich sa záväzkových vzťahov a právnej úpravy zmluvy o dielo aj ustanovenia upravujúce spotrebiteľské zmluvy ( a nasledujúce ) účinné ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, teda k okamihu vzniku zmluvného vzťahu. V preskúmavanej veci je zo skutkového hľadiska zistené a vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá písomná Zmluva o dielo dňa 19. 05. 2021, predmetom ktorého mala byť realizácia a dodanie stavby: Novostavba - Rodinný dom, kraj I., v okrese D., katastrálne územie F. G., obec F. G., D. E., na pozemkoch - parcely registra “C“ s parc. č. XXX/X, o výmere: 580 m2, druh pozemku: záhrada a s parc. č. XXX/XX, o výmere: 420 m2, druh pozemku: ostatná plocha, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, katastrálny odbor. Žalovaní v 1. a 2. rade listom zo dňa 31. 08. 2021 odstúpili od Zmluvy o dielo zo dňa 19. 05. 2021. V Odstúpení od zmluvy uviedli, že odstupujú od Zmluvy pre viacnásobné podstatné porušenia zmluvy uvedené v tomto liste a podľa a v súlade s bodom 13.3.1. Zmluvy. Žalobca sa k odstúpeniu od zmluvy vyjadril vo vyjadrení zo dňa 06. 09. 2021, ako aj na pojednávaní konanom dňa 23. 09. 2022 v rámci svojho prednesu. Mal za to, že odstúpenie od zmluvy z dôvodu podľa článku 13 zmluvy o dielo je absolútne neplatné. Odstúpenie od zmluvy z dôvodu žalobca akceptoval a potvrdil, že zmluva zanikla ku dňu 31. 08. 2021, v ktorom bolo zhotoviteľovi doručené odstúpenie od zmluvy. V konaní bolo preukázané a nesporné, že žalovaní v 1. a 2. rade doručili žalobcovi odstúpenie od predmetnej zmluvy o dielo dňa 31. 08. 2021. Súd prvej inštancie konštatoval, že následne nielen právne ale aj faktické úkony oboch strán sporu zodpovedajú tomu, že došlo k riadnemu odstúpeniu od zmluvy a predčasnému ukončeniu zmluvného vzťahu. Strany konali tak, že de facto akceptovali predmetné ukončenie spolupráce. Vzhľadom na skutočnosť, že z obsahu zmluvy o dielo bolo preukázané, že cena za práce naviac nebola medzi stranami dohodnutá, pričom práce naviac museli byť odsúhlasené žalovanými a po ich vzájomnej dohode (bod 5.5 zmluvy o dielo), súd prvej inštancie konštatoval, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia vykonaných prác, ako aj prác naviac a ich ocenenia bolo na žalobcovi. V tomto kontexte súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na to, že počas celého konania boli vykonané práce naviac, ako aj ich ocenenie sporné, žalobca práce preukazoval okrem iných listín založených v súdnom spise najmä listinami súpismi vykonaných prác, emailovou komunikáciu so žalovanými, fotodokumentáciou, stavebným denníkom a znaleckým posudkom č. 79/2023. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v zmysle podľa zásady úspešnosti v spore. Žalovaní v 1. a 2. rade boli v konaní úspešní, keďže súd žalobu zamietol, súd priznal žalovanému v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80,76 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. K úspechu žalovaného v 1. a 2. rade však z procesného hľadiska treba zohľadniť aj tú časť konania, v ktorej časti žalobca vzal voči žalovanému v 1. a 2. rade žalobu späť, teda v časti o vydanie veci alebo zaplatenie sumy 2 343,90 eura, keď v tejto časti konania za procesný výsledok konania, teda za zastavenie konania je zodpovedný žalovaní v 1. a 2. rade v dôsledku späťvzatia žaloby, nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade veci vydali až po začatí konania a po prvom pojednávaní vo veci, a preto v tejto časti konania sú povinní znášať náhradu trov konania žalobcu. Rozhodol tak na základe toho, že žalovaní v 1. a 2. rade mali v konaní úspech v rozsahu 90,38 eura % (pomer sumy uplatnenej v žalobe 22 009,22 eura a vydanie veci alebo zaplatenie sumy 2 343,90 eura a zamietnutia žaloby a zastavenia konania v časti výroku o vydanie veci alebo zaplatenia sumy 2 343,90 eura), pričom ich neúspech v konaní je vo výške 9,62 % (v tejto časti bol úspešný žalobca, nakoľko v tejto časti bolo konanie zastavené procesným zavinením žalovaných v 1. a 2. rade). Po odpočítaní oboch súm 90,38 % - 9,62 % sa vypočíta čistý čiastočný úspech žalovaného v 1. a 2. rade, v rozsahu 80,76 % (III. výrok rozsudku).

4. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o náhrade trov konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa a . Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil tak, že žalovanému v 1. a 2. rade nepriznáva voči žalobcovi nárok

na náhradu trov konania, prípadne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti o výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení podaného odvolania poukázal na to, že sporným medzi stranami zostalo, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy podľa ustanovení zmluvy o dielo alebo podľa ustanovení , sporným bol rozsah vykonaných prác, sporným zostalo ďalej či dielo vykazovalo vady a dojedania ohľadom prác naviac, t. j. či vôbec boli odsúhlasené a aká bola cena za ich vykonanie, ak boli vykonané. Súd sa v rozsudku opomenul akýmkoľvek spôsobom vysporiadať s jednou z najdôležitejších sporných skutočností medzi sporovými stranami, a to či si zmluvné strany v Zmluve o dielo zo dňa 19. 05. 2021 dohodli celkovú cenu diela vo 122 030,22 eura bez DPH alebo s DPH. Žalovaní boli riadne informovaní, že žalobca je spoločnosť, ktorá je platcom DPH a ceny uvedené v cenovej ponuke sú uvedené bez DPH s poznámkou, že na osobnom stretnutí bude žalovaným vysvetlené, čo to znamená a boli informovaní o platobných podmienkach. Mustru Zmluvy o dielo, ktorej súčasťou je aj celková cena diela a platobné podmienky predkladal žalovaný v 2. rade ako objednávateľ. Žalobca si bol vedomý toho, že zmluva o dielo je jednostranná, výrazne v prospech objednávateľa, ale keďže žalovaní pôsobili férovo a nebola obava, že by mohli nastať podobné problémy, tak zmluvu o dielo uzatvorili. Spor vznikol iba v dôsledku odstúpenia žalovaných od zmluvy o dielo, keď sa žalobca domáhal zaplatenia odmeny za vykonanú časť diela. Nakoľko z uhradených 55 219,99 eura žalobca odviedol DPH, neboli mu uhradené náklady všetkých stavebných prác a účelne vynaložených nákladov a neboli mu uhradené náklady za naviac práce, žalobca nedosiahol žiadny zisk a dokonca na tom výrazne prerobil. Žalobca sa v súdnom konaní domáhal od žalovaných zaplatenia odmeny iba za tie práce, ktoré skutočne dodal, teda tých prác, ktorých výsledky žalovaní teraz po dokončení stavby bez problémov užívajú. Žalobca nemal v úmysle na nikom bezdôvodne zarobiť a ani niekoho okrádať za vymyslené práce. Žalovaní využili možnosť odstúpenia od zmluvy o dielo v súlade so zákonom, nemali by - ešte aj čo do trov konania - profitovať na tom, že ustanovenia Zmluvy o dielo boli nejednoznačné a umožňovali rozdielny výklad. Záver súdu o priznaní nároku na náhradu trov je neudržateľný, nespravodlivý, pre žalobcu je vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci likvidačný, pričom takáto aplikácia zákonných ustanovení a ich následný výkon by bol zároveň v rozpore s dobrými mravmi. Súd v rozsudku neprimerane nespravodlivo aplikoval ust. , pričom nijako nezohľadnil povinnosť aplikovať moderačné právo súdu vyplývajúce z ust. . K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania. Ustanovenie umožňuje súdu, aby v rámci svojho uváženia v medziach tohto zákonného ustanovenia nepriznal náhradu trov konania tomu účastníkovi, ktorému inak patrí ich náhrada. Dôvodom na použitie uvedeného ustanovenia môžu byť len okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré neuvádza ani exemplifikatívne, čo však neznamená, že tým vytvára priestor na voľnú úvahu súdu. Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, treba prihliadnuť na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery účastníkov, procesný postoj účastníkov, a to na obidvoch stranách sporu, okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov, pričom hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania. Žalobca je presvedčený, že práve za vyššie uvedených výnimočných okolností by prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania viedla v prípade žalobcu k nežiaducej tvrdosti.

5. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní, pričom navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti o náhrade trov konania potvrdil a žalovaným priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V obsahu podaného vyjadrenia poukázali na to, že odvolanie je v celom rozsahu nedôvodné, pričom skutkové tvrdenia v ňom uvádzané zo strany žalobcu sú z veľkej časti nesprávne a irelevantné. Právna argumentácia žalobcu neobstojí, keďže súd výrokom III. rozsudku rozhodol o trovách konania správne v súlade s podľa zásady úspešnosti v spore. Žalobca existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle nepreukázal. Odvolacie dôvody preto zjavne nie sú dané. Žalobca (zrejme malo byť žalovaní) preto považuje (považujú) rozsudok v celom rozsahu za zákonný, vecne správny a riadne odôvodnený.

Cena za dielo vo výške 55 220,28 eura podľa zmluvy o dielo bola dohodnutá s DPH, pričom žalobca si v žalobe uplatňuje viacero čiastok, ktoré zodpovedajú výlučne sume DPH za jednotlivé položky. Žalobca si pôvodne nechal posielať jednotlivé úhrady z titulu zálohových faktúr na účet konateľa, p. D. J., ktorý nie je používaný na podnikanie, a preto evidovaný na účely DPH. V predmetnom konaní zároveň ide o spotrebiteľský spor, pričom žalovaným bola zo strany žalobcu prisľúbená zľava z kúpnej ceny vo výške DPH, aj keď len ústne a nie písomne. Skutočnosť, že cena zahŕňa aj DPH vyplýva tiež z čl. 5.2. zmluvy o dielo, ktoré ustanovenie v súlade s výkladom v prospech žalovaných ako spotrebiteľov je v tomto prípade nevyhnutné aplikovať. Nemožno tiež súhlasiť zo skutočnosťou, že zmluva o dielo bola nastavená jednostranne v prospech žalovaných a že spor mal vzniknúť výlučne z dôvodu odstúpenia žalovaných od zmluvy o dielo. Faktickou príčinou sporu nebolo odstúpenie od zmluvy o dielo zo strany žalovaných. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobca odstúpenie od zmluvy o dielo akceptoval. Pokiaľ aj súd právoplatne deklaratórnym rozsudkom potvrdil, že nárok žalobcu nie je daný a domáhal sa ho zjavne bezúspešne, v žiadnom prípade nie je možné prijať záver, že žalovaní zapríčinili vznik sporu, ktorý je predmetom konania. Zavinenie za vedenie zjavne bezdôvodného konania vo vzťahu k úhrade sumy vo výške 22 009,22 eura je na žalobcovi, ktorý svoj nárok v konaní nepreukázal. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor skončený ( ). Ak bude rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, nadobudne táto strana nárok na náhradu trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila. Právnym dôvodom tohto nároku je to, že strany, ktoré viedli spor, konajú „na vlastné nebezpečenstvo“ a nesú tak zodpovednosť za výsledok sporu. Nemožno pritom nezohľadniť aj okolnosť, že zásada za ručenie za výsledok sporu má aj nepochybný význam výchovný, a to že zdržiava strany od ľahkomyseľného vedenia sporu. Súd postupoval správne, ak v konaní uplatnil zásadu úspechu v spore v zmysle a priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80,76 %. Závažnou okolnosťou, ktorá z povahy veci vylučuje aplikáciu v danej veci je, že „v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah [...] Žalovaní 1/ a 2/ sú spotrebiteľmi, nakoľko pri uzatváraní a plnení zmluvy o dielo nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.“ (bod 92. odôvodnenia rozsudku). Podľa názoru žalovaných už len táto okolnosť vylučuje, aby žalovaní ako spotrebitelia a slabšia strana sporu nemali nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov, ktoré im v súvislosti s vedením konania vznikli. Rozhodnutie súdu v zmysle , ktoré by nepriznalo žalovaným ako spotrebiteľom nárok na náhradu trov konania, by bolo zjavne nespravodlivé a porušujúce ich práva na spravodlivý súdny proces. Súd rozhodol správne, keď postupoval v zmysle zásady úspechu vo veci uvedenej v a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v čiastočnom rozsahu. Žalobca existenciu výnimočných okolností ani dôvodov hodných osobitného zreteľa a tak možnosť súdu uplatniť a nepriznať žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepreukázal.

6. K vyjadreniu žalovaných sa písomne vyjadril žalobca, pričom v obsahu poukázal na to, že súd pri rozhodovaní o trovách konania pochybil, keď neprihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré žalobca v odvolaní riadne namietal a preukázal. Tvrdenie žalovaných, že súd rozhodol o trovách konania v súlade s podľa zásady úspešnosti, je síce formálne správne, avšak neodráža špecifiká daného prípadu. Žalobca sa domnieva, že už počas konania boli preukázané skutočnosti nasvedčujúce tomu, že ide o výnimočný prípad, kedy je namieste aplikácia moderačného ustanovenia . Zložitý skutkový stav, nejednoznačnosť právneho výkladu a skutočnosť, že žalobca konal v dobrej viere, pričom jeho procesná obrana bola vecne zdôvodnená, sú faktory, ktoré odôvodňujú nepriznanie trov žalovaným ako úspešnej strane. Žalobca nesúhlasí so skutkovými tvrdeniami žalovaných, ktoré majú navodiť dojem, že zmluva o dielo bola nastavená rovnomerne a že príčinou sporu nebolo ich odstúpenie od nej. Takéto tvrdenia považuje žalobca za účelové a odporujúce priebehu zmluvného vzťahu ako aj výsledkom vykonaného dokazovania. Žalobca uviedol a preukázal relevantné okolnosti, ktoré odôvodňujú nepriznanie náhrady trov žiadnej zo strán, a to najmä: - komplexnosť a právna zložitosť veci, ktorá si vyžadovala podrobný právny rozbor a nebola jednoznačne vyriešená v judikatúre, - dobrá viera žalobcu, ktorý sa svojou procesnou aktivitou nesnažil spor predlžovať či konať obštrukčne, -čiastočný procesný úspech žalobcu, resp. situácia, keď žalobca čiastočne uspel, resp. po korekcii pôvodného nároku v priebehu konania. Súd neprihliadol na všetky okolnosti prípadu, najmä na správanie strán v priebehu konania, zložitý skutkový a právny stav veci. Konanie vykazovalo prvky zvýšenej procesnej náročnosti, pričom jednotlivé právne otázky neboli jednoznačne vyriešené slovenskou judikatúrou.

7. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní, pričom v obsahu vyjadrenia uviedli, že odvolanie je v celom rozsahu nedôvodné, pričom skutkové tvrdenia v ňom ako aj v odvolacej replike uvádzané zo strany žalobcu sú z veľkej časti nesprávne a irelevantné pre predmet konania. Právna argumentácia žalobcu naďalej neobstojí, keďže súd výrokom III. rozsudku rozhodol o trovách konania správne v súlade s podľa zásady úspešnosti v spore. Žalobca existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle nepreukázal. Odvolacie dôvody preto zjavne nie sú dané. Žalovaní preto považujú rozsudok v celom rozsahu za zákonný, vecne správny a riadne odôvodnený. Dôvody uvádzané žalobcom, konkrétne zložitý skutkový stav, nejednoznačnosť právneho výkladu a skutočnosť, že žalobca konal v dobrej viere, pričom jeho procesná obrana bola vecne zdôvodnená, nie sú dôvodmi, ktoré odôvodňujú aplikáciu . Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu relevantných dôvodov na postup súdu podľa . Zo všetkých skutkových okolností prípadu je pre žalovaných zrejmé, že podmienky na aplikáciu nie sú splnené. Uvedené implicitne potvrdil aj súd, keď sa aplikáciou ani nezaoberal, a tiež žalobca, ktorý postup podľa v prvostupňovom konaní ani uplatniť ani nežiadal. Úspech žalobcu v rozsahu 9,62 % vznikol výlučne z dôvodu prevzatia zadržiavaných hnuteľných vecí na zabezpečenie svojich nárokov, ktoré žalobca neprevzal v telefonicky dohodnutý termín po vypovedaní zmluvy o dielo, ale až na základe dobrovoľného odovzdania zo strany žalovaným v priebehu konania. Uvedený čiastočný úspech je pritom už zohľadnení vo výroku o nároku na náhradu trov konania, s ktorým žalobcovia (zrejme malo byť žalovaní) subjektívne nesúhlasili, v záujme čo najskoršieho ukončenia veci a zabráneniu zvyšovania trov konania v tejto časti odvolanie nepodávali. Argument žalobcu o jeho údajnej dobrej viere , ktorý sa svojou procesnou aktivitou nesnažil spor predlžovať či konať obštrukčne je vyvrátené aj jeho faktickým konaním. Samotná existencia spotrebiteľského vzťahu medzi žalobcom a žalovanými vylučuje, aby žalovaní ako spotrebitelia a slabšia strana sporu nemali nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov, ktoré im v súvislosti s vedením zjavne bezdôvodného konania vo vzťahu k úhrade sumy vo výške 22 009,22 eura vznikli. Žalovaní preto trvajú na tom, že rozhodnutie súdu v zmysle , ktoré by nepriznalo žalovaným ako spotrebiteľom nárok na náhradu trov konania, by bolo zjavne nespravodlivé a porušujúce ich práva na spravodlivý súdny proces.

8. K vyjadreniu žalovaných sa žalobca následne písomne nevyjadril.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) byť viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (, ), ako aj skutkovým stavom, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie, prejednal vec bez nariadenia pojednávania (, ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o náhrade trov konania je vecne správny, a teda je dôvodné jeho potvrdenie podľa ust. , .

10. Podľa ust. , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Rozhodovanie o náhrade trov konania má dve samostatné fázy. Prvou je rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania, o ktorom rozhodne súd bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Druhou fázou je rozhodovanie súdneho úradníka súdu prvej inštancie, ktorý rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť v zmysle a nasl. , o ktorej rozhodne sudca súdu prvej inštancie. Rozhodnutie sudcu o sťažnosti je konečné bez možnosti ďalších opravných prostriedkov. Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu k výsledku správania žalovaných k požiadavke žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku, alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.

12. Podľa ust. , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Pokiaľ ide o ustanovenie , na ktoré poukázal v odvolaní žalobca, odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu je potrebné zo strany súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť aj na spravodlivé riešenie vzťahov medzi účastníkmi, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou materiálneho prístupu k výkonu súdnictva. Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok ( ), ako aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie ( ). Súd podľa tohto zák. ust. nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa (ani výnimočné okolnosti) zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. Ustanovenie nie je možné vykladať tak, že je možné naň prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného hodnotiaceho záveru. Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnej strane pripúšťa, len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania. Súd by mal teda podľa toho tohto zákonného ustanovenia rozhodovať len vo výnimočných prípadoch.

14. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane, a aby neodporovalo dobrým mravom. V tomto ustanovení je zároveň fixované moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie dve podmienky, a to musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi, a je potom vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.

15. S poukazom na vyššie uvedené teda odvolací súd dospel k záveru, že v konaní žalobca nepreukázal a zo zisteného skutkového stavu neplynuli také dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. , a teda nepriznanie náhrady trov konania žalovaným, ktoré boli žalovaným priznané aplikáciou ust. . V tomto smere súd prvej inštancie aplikáciou tohto zákonného ustanovenia dostatočným a jednoznačným spôsobom stanovil pomer úspechu, resp. neúspechu strán v spore, čím dospel k jednoznačnému záveru o úspešnosti žalovaných v spore rozsahu 80,76 %, pričom tento svoj záver v súlade s ust. dostatočným spôsobom zdôvodnil.

16. Nakoľko teda odvolacie námietky žalobcu považoval odvolací súd za neodôvodnené, nezistil žiadne dôvody, ktoré by mali viesť k zmene, prípadne k zrušeniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia o náhrade trov konania, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa ust. , ako vecne správne potvrdil (III. výrok).

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , v spojení s tak, že procesne úspešným žalovaným priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v až pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).