Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/13/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov Mgr. Iva Maruščáka a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.05.2026 v trestnej veci proti obžalovanej A. A. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovanej A. A. proti rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn. zo dňa 03.12.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa , z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste. Podľa

Obžalovanej

Petre POHOŘALEJ, nar. XX.XX.XXXX v Jilemniciach, Česká republika, trvale bytom A., B. C.,

u k l a d á:

Podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal A. A. vinnou zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

-od presne bližšie nezisteného dňa mesiaca jún roku 2019 až do 31.03.2021, v obci A., v rodinnom dome č. XX, okres C., pravidelne a opakovane vulgárne nadávala svojím maloletým deťom, maloletému D. B., narodenému XX.XX.XXXX, maloletému E. A., narodenému XX.XX.XXXX, maloletému F. A., narodenému XX.XX.XXXX, maloletému G. A., narodenému XX.XX.XXXX a maloletému H. A., narodenému XX.XX.XXXX, všetci bytom A. I. XX, B. C., aby títo dostali smrteľný infarkt, vyhrážala sa im, že ich zabije, hádzala po nich rôzne veci, maloletému G. A. sa opakovane vyhrážala, že ho zatvorí na balkón, kde sú duchovia, taktiež ich bila s varechou, metlou alebo rukou po rôznych častiach tela, pričom v roku 2020, v presne nezistenom období, fyzicky napadla maloletého E. A., a to tým spôsobom, že ho udierala rukou po tvári, čím mu spôsobila na tvári modriny, v roku 2019 cez letné prázdniny bila s drevenou paličkou maloletých D. B. a E. A. do oblasti chrbta, následkom čoho títo mali na chrbte modriny, maloletého H. A. v roku 2021, v presne nezistenej dobe, ťahala za golier po dlážke v kuchyni

ich rodinného domu, hodila ho na sedačku a to len preto, že plačom sa dožadoval, aby mohol ísť von, pričom týmto konaním neboli spôsobené uvedeným maloletým deťom také zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske vyšetrenie a ošetrenie, čím týmto svojím konaním spôsobovala svojim maloletým deťom fyzické a psychické utrpenie vyvolávaním strachu a pocitov stresu, vyhrážaním sa a fyzickým násilím, čo viedlo k tomu, že otec týchto maloletých detí H. A., narodený XX.XX.XXXX, potom, čo jeho manželka A. A. odišla dňa 31.03.2021 z ich spoločnej domácnosti, začal pozorovať na svojich maloletých deťoch poruchy ich správania a iné psychické problémy, začala sa u nich prejavovať zvýšená agresivita, keď maloletý G. A. začal mať nočné mory, maloletý H. A. začal byť agresívny, rozbíjal doma rôzne veci, pri prejavoch sebapoškodzovania, maloletý F. A. sa uzavrel do seba, začal mať samovražedné sklony, maloletý E. A. začal byť agresívny a začal sa pomočovať a mal. Fabián B. sa uzavrel do seba, pri prejavoch opakovanej plačlivosti, z ktorých dôvodov začali navštevovať detského psychológa a detského psychiatra, pričom v dôsledku uvedeného konania obžalovanej A. A. bolo u týchto maloletých detí diagnostikované spektrum posttraumatických reakcií, kde maloletý D. B., v rámci spektra posttraumatických reakcií, javí známky viktimizačného syndrómu a známky poruchy adaptácie na záťažovú situáciu s úzkostnou nepohodou, maloletý E. A., v rámci spektra posttraumatických reakcií, javí znaky viktimizačného syndrómu a známky poruchy adaptácie na záťažovú situáciu s poruchami správania a emotivity, maloletý F. A., v rámci spektra posttraumatických reakcií, javí známky viktimizačného syndrómu a známky poruchy adaptácie na záťažovú situáciu s úzkostnou nepohodou a maloletí G. A. a H. A., v rámci spektra posttraumatických reakcií, javia známky posttraumatickej stresovej poruchy ranného detstva na podprahovej úrovni.

Za to obžalovanej uložil podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona v znení účinnom do 05.08.2024 s použitím § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 ods. 3 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona pre výkon uloženého trestu obžalovanú zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaná, ktoré aj dodatočne prostredníctvom zvoleného obhajcu písomne odôvodnila. V písomných dôvodoch odvolania uviedla, že odvolanie smeruje voči všetkým jeho výrokom ako aj voči konaniu, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo. Odvolanie odôvodňuje hlavne s prihliadnutím na ust. , , , a , , , , , pretože je dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, ak vzniknú aj preto, že vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie je treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, pretože napadnutým rozsudkom boli porušené ustanovenia a uložený trest je neprimeraný.

Napadnutý rozsudok považuje odvolateľka za nezákonný, keďže vykonané dokazovanie podľa jej názoru v žiadnom prípade nevykazuje znaky potrebné pre ustálenie a uznanie jej viny. Rozsudok je vadný, pričom konajúci súd prvého stupňa v priebehu dokazovania dokonca vykonávanie nezákonných dôkazov, ktorými porušil základné zásady trestného konania ako rovnosť strán trestného konania, zásadu kontradiktórneho procesu, zásadu prezumpcie neviny a ďalšie, opomenul množstvo skutkových, ale aj právnych skutočností, ktoré mali mať a aj majú zásadný dopad na zákonnosť a spravodlivosť rozhodnutia. Rozsudok je podľa odvolateľky v celom rozsahu nepresvedčivý a nezákonný. K dôvodom odvolania, že sú dôvodné pochybnosti o správnosti skutkových zistení, poukázala na výpoveď jednotlivých svedkov, oznamovateľom trestného činu bol H. A., otec detí a bývalý manžel obžalovanej. Trestné oznámenie podal po tom, čo sa obžalovaná odsťahovala zo spoločnej domácnosti do Čiech. Vypovedal viackrát a vyslovene uviedol, že nikdy nebol priamym svedkom konania. Ide teda o nepriameho svedka. Javí sa ako zvláštne, že súd sa tým vôbec nezaoberal, že po celý čas nikto z blízkych mu neoznámil, že takáto situácia pretrváva a ani sám si nevšimol žiadne znaky, či stopy na deťoch. Taktiež poukázal na čas, kedy došlo k oznámeniu, bolo to po jej odchode zo spoločnej domácnosti, následne sa pokúsil vzťah zachrániť, navštíviť ju a až po tom, keď bol tento pokus neúspešný, podal trestné oznámenie. Súd sa daným časom podania oznámenia ani vierohodnosťou výpovede H. A. nezaoberal. Výpovede oznamovateľa nie sú vierohodným dôkazom, nakoľko nebol priamym svedkom. Viacero svedkov uviedlo, že deti mali modriny, resp. zranenia, avšak otec si to vôbec nevšimol, aj napriek tomu, že to malo pretrvávať aj 2 roky. Nie je možné, aby video, ktoré mal H. A. nájsť, pochádzalo z obdobia medzi rokmi 2019 až 2021, pretože v tom čase nemali žiadny balkón. Boli to iba

niektoré vyčnievajúce hranoly, na ktorých nebolo možné stáť a balkón sa nepoužíval. Potvrdzuje to aj výpoveď J. B. na strane 5 rozsudku, kde uvádza, že balkón ešte nemal zábradlie. Ak je vo videu niekto na balkóne, muselo to byť natočené až po jej odchode. Ďalej poukázala na výpoveď E., kde sa uvádza, že G. matka povedala, že ho dá na balkón, ale nie, že ho tam skutočne dala, čo nepotvrdzuje, žeby G. naozaj na balkóne bol. H. A. taktiež uviedol, že mala napísať SMS správu, že deti sú zvieratá, čo ale nie je ničím podložené, je to tvrdenie bez dôkazu. Ďalej poukazovala na stranu 4 rozsudku, kde je uvedené, že v roku 2019 spozoroval, že je trochu iná, inak sa správa potom sa dozvedel tie veci, že napr. E. má po celej tvári modriny. Toto tvrdenie odporuje slovám jeho rodičov, ktorí na strane 4 rozsudku uviedli, že plánujú povedať o správaní matky k deťom ich synovi H. až v marci 2021. Ak by sa o údajných modrinách dozvedel až v roku 2021, nemohol na základe tejto informácie v roku 2019 pozorovať zmeny v jej správaní. K výpovedi K. B. táto 16.07.2021 vypovedala a následne na hlavnom pojednávaní 20.05.2022 vypovedala čiastočne inak, keď povedala, že bola svedkom aj toho, že videla ako údajne bije E. a D. po zadku a ruke. Na hlavnom pojednávaní dňa 10.05.2023 uviedla, že najviac trpel malý E.. Svedkyňa na otázku samosudcu uviedla, že nikdy nebola svedkom priameho násilia, akurát facky, ktoré mal E. a vtedy, čo na nich išla palicou. Na otázku uviedla, že po zadku im dávala niekedy vareškou. Na otázku, či sa to týkalo všetkých detí alebo niekoho konkrétneho, uviedla, že boli aj dvaja traja. Tvrdenie K. B. vykazuje vnútorný nesúlad, ktorý by mal byť dôkladne preverený. Tento rozpor oslabuje podľa názoru odvolateľky dôkaznú hodnotu jej výpovede a mal by byť zohľadnený pri hodnotení jej dôveryhodnosti. Ďalej k výpovedi svedka J. B., ktorý uviedol na hlavnom pojednávaní, že večer ich dala na balkón, deti plakali, sa nezhoduje s výpoveďou H. A., kde sa uviedlo, že išlo iba o G.. Výpoveď J. B. o deťoch na balkóne nie je v súlade s inými výpoveďami, najmä s výpoveďou H. A., ktorý uvádza, že sa jednalo len o G.. Ďalej povedal, bila ich, facky im dávala, krvavé boli niekoľko krát, mali na chrbte modriny. Všimla si to aj učiteľka v škole, susedia na ňu nadávali, nemohli sa poriadne vyspať, lebo strašne kričala. Keď bol syn doma, všetko bolo v poriadku, čo nezodpovedá skutočnosti, pretože keď bol H. A. doma, bol opitý, agresívny a často sa hádali. To podporuje tvrdenie L. B. na strane 5 rozsudku, kde sa uvádza, že v čase, keď H. A. prišiel domov, bolo počuť krik. Výpoveď J. B. o domácej pohode je v priamom rozpore so svedeckou výpoveďou L. B., ktorá uviedla, že v čase, keď bol H. doma, bolo počuť krik. Okrem toho H. bol často opitý, agresívny, čo viac zodpovedá realite, než tvrdenie o pokojných domácich podmienkach. Výpoveď je nehodnoverná a nepresná s množstvom nezrovnalostí. Zdôraznila, že učitelia vyvrátili, aby na deťoch evidovali nejaké poranenia, takže tvrdenie J. B. je týmto faktom v absolútnom rozpore, čo súd žiadnym spôsobom neriešil a nevykonal dôkazy na vyriešenie rozporov vo výpovediach. K výpovedi M. B. uviedol, že v prípravnom konaní uviedol, že je sused H. A., a to bratranec jeho manželky. Tento na otázku vyšetrovateľa uviedol, že občas videl, keď pri dome kričala po deťoch, udrela po zadku svoje deti alebo ich poslala domov, avšak sa o to nejako nezaujímal. V rozsudku je však uvedené, že veľakrát videl, ako fackovala deti alebo im dávala po chrbte, čo nie je v súlade s tým, že žiadne fyzické tresty neužívala a nikdy nespôsobila svojim deťom žiadne poranenia, ani modriny. Tvrdenie M. B., že veľakrát videl ako fackovala deti alebo im dávala po chrbte, nie podľa názoru odvolateľky v súlade so skutočnosťou, že žiadne fyzické tresty neboli používané a nikdy neboli deťom spôsobené žiadne zranenia ani modriny. Ak by dochádzalo k opakovanému fyzickému trestaniu, museli by byť viditeľné známky takého správania, ako napríklad modrín alebo iné poranenia, ktoré by zaznamenali lekári, škola alebo ďalší nezávislí svedkovia. Žiadne také dôkazy neexistujú, čo podľa odvolateľky znamená, že výpoveď je nepodložená a nemôže byť považovaná za relevantný dôkaz. Ďalej k výpovedi D. B. uviedla, že tvrdenie, že každý deň bola s varechou, mali po rukách modriny, je v rozpore s výpoveďou E. A., ktorý uviedol, že matka bila deti asi raz do mesiaca. Ak by mali deti denne modriny, museli by byť viditeľné aj pre okolie, školu a lekára, čo žiadny dôkaz nepotvrdzuje. Výrok D. B. je preto nevierohodný a nemôže byť považovaný za relevantný dôkaz. K výpovedi F. A., táto bola podobná ako D., má za to, že nemôže byť hodnoverným dôkazom, keď modriny neboli viditeľné ani u lekára ani v škole. Deti takto vypovedali až po tom, čo ich opustila, preto tieto tvrdenia mohli byť skreslené, prípadne celkom nepravdivé. M. B. dňa 03.09.2022 vypovedal k vyšetrovanej veci, že je strýkom H. A., nevidel, že by ich zbila. Nevidel nijaké zranenia modriny alebo žeby im dávala fyzické tresty. Ani M. B. nebol priamym svedkom, nevidel žiadne bitky, žiadne modriny ani poranenia na deťoch. L. B. v prípravnom konaní vypovedala tak, že nebola svedkom bitiek a že ona bola dobrou matkou. V úvode výpovede povedala, že bila deti, avšak vzápätí odpovedala na otázku, či bola priamym svedkom bitiek záporne. Podľa názoru odvolateľky je to tiež nehodnoverná a rozporuplná výpoveď. A. A. na strane 8 rozsudku, jeho výpoveď nie je hodnoverná, pretože uviedol, že býval v dome 2 metre od obžalovanej, pričom je to mylná informácia, býval približne 12 metrov. Malo to taktiež významný dopad na hodnotenie dôveryhodnosti jeho výpovede, pretože je nepravdepodobné, žeby z takej vzdialenosti mohol jasne vidieť a počuť udalosti, ktoré sa odohrávali v dome, čím sa tiež konajúci súd nezaoberal. K výpovedi L. H., táto nebola priamym svedkom. Uviedla, že E. mal monokel

po bitke s inými deťmi, pretože aj jej syn mal monokel. H. C. N. na hlavnom pojednávaní uviedla, že neeviduje žiadny úraz na deťoch, ani u H., E., G., F. ani D.. S deťmi chodila babka. Mamu riadne ani nepozná, možno po narodení. Babka sa sťažovala na nevestu často aj teraz. Na násilie sa skôr nesťažovala ako áno, čo robila doma nevie. Niekedy je to také, že to musí brať s rezervou, musí ju stopnúť, či hovorí pravdu, či si nevymýšľa, lebo niekedy je na ňu taká zlá, že ju ide šľak trafiť. Samotná svedkyňa spochybnila hodnovernosť svedkyne K. B., čo súd nebral absolútne do úvahy, nezisťoval, ako vznikol tento rozpor a podobne. V ordinácii H. N. bol taký systém, že deti mohli sprevádzať iba rodičia nie prarodičia z dôvodu veľkého množstva neplatičov, preto s deťmi k doktorke chodila stále ona, nie babka K. B.. Doktorka vyvrátila to, aby deti mali niekedy nejaké poranenia, modriny a pod., aby vôbec na nich evidovala známky týrania. A. M. G. uviedla, že mama D. zbožňuje, ich správanie tých detí bolo normálne. To, že E. trochu vystrájal po napomenutí prešlo, nič také, že by mali nejaké telesné zranenia. D. učila 4 roky. Brala ich ako vzornú rodinu. Potom v máji jej prišli povedať, že mama odišla. Vtedy boli smutnejší, pýtala sa ich, čo sa stalo, povedali, že mama odišla. To bol koniec júna alebo mája. Teraz má v škole najmladšieho G., D. patril medzi šikovnejších, E. dosahoval slabšie výsledky. Nepamätá si, či otec alebo niekto sa sťažoval na správanie obžalovanej k deťom, už si to nepamätá, bol covid, vraveli, že odišla, nič také nehovorili, žeby deťom ubližovala, žeby mali známky týrania, v škole by si známky týrania alebo bitky všimli. Bola prekvapená, keď zistila, o akú trestnú vec ide, pretože si nevšimla v priebehu toho času, ako učila E., bola z toho šokovaná, že také niečo sa stalo. Samotná učiteľka, ktorá podľa odvolateľky dennodenne bola s deťmi vylúčila, aby mohli byť týrané, pretože by to na deťoch videla.

K znalkyni H. C. F. odvolateľka v dôvodoch odvolania uviedla, že spochybňuje objektívnosť, odbornosť znaleckého posudku, ktorá uviedla, že A. A. bola tyranizovaná svojím vlastným otcom, čo nie je založené na pravde. Získala to iba od bývalého manžela. Znalkyňa ju nikdy nevyšetrila, nikdy s ňou nehovorila. Znalecký posudok vypracovala len na základe tvrdení H. A. a detí. Jej psychický stav nebol nikdy skúmaný. Takéto chyby znaleckého posudku nie je možné zhojiť ani výpoveďou znalkyne. Ďalej znalkyňa uviedla, že deti vykazujú známky posttraumatickej stresovej poruchy, syndróm CAN a pod., čo podľa jej názoru skôr súvisí s tým, že ako ju otec detí doma mlátil, bol často opitý a agresívny. Okolo roku 2015 deti videli ako O. B. zapichol svokor nôž do chrbta, videl to D., E. a F.. Deti boli tiež svedkami útoku na babku, keď P. B., manžel sesternice H. B., ju raz udrel päsťou do tváre tak silno, že spadla na zem. V tej dobe bola približne v šiestom mesiaci tehotenstva a deti to videli. Tieto udalosti neboli riadne posúdené a majú zásadný vplyv na psychiku detí. Táto znalkyňa urobila závery o jej osobe bez akéhokoľvek vyšetrenia alebo rozhovoru na základe slov poškodeného H. A., čo znamená, že jej posúdenie nie je objektívne, ale vychádzala z jednostranného tvrdenia, ktoré môže byť skreslené alebo účelovo upravené. Lekársky posudok by mal byť založený na odbornom vyšetrení a komplexnom hodnotení situácie, nie na názore jednej strany, ktorá môže mať osobnú motiváciu ovplyvniť výsledok konania. K znaleckému posudku znalkyne H. Q. Q., odvolateľka uviedla, že matka mala vychovať deti inak, zvolila absolútne nevhodné spôsoby, taktiež namietala, že nebola vykonaná žiadna objektívna analýza rodinného prostredia, ktorá by brala do úvahy všetky faktory ovplyvňujúce výchovu detí. Ak by malo byť hodnotenie výchovy relevantné, muselo by byť podložené nezávislými zisteniami, napríklad posudkami odborníkov, ktorí by situáciu posúdili bez jednostranného vplyvu bývalého manžela. Tvrdenia znalkyne psychologičky sú preto podľa jej názoru zjednodušené, skreslené, ovplyvnené jednostrannými zdrojmi, čo ho robí nerelevantný ako objektívny dôkaz. Tvrdenie, že A. A. sama nemala matku, nie je pravdivé, pretože mala matku až do svojich 16 rokov, než začala žiť s H. B., neskôr A., ktorý jej styk s rodinou prísne zakazoval. To skresľuje zásadné skutočnosti a jej rodinné zázemie. Ona nebola bez matky, ale bola od rodiny izolovaná vplyvom kontrolujúceho správania bývalého partnera. Tvrdenie H. Q. Q. je teda nepresné a zavádzajúce, pretože nezohľadňuje skutočné okolnosti jej života, namiesto objektívneho posúdenia situácie vychádza z neúplných alebo skreslených informácií. Taktiež k výrokom H. H. D., H. L. a Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, tými sa súd dostatočne nezaoberal.

Napokon odvolateľka v podanom odvolaní poukázala na ustanovenie § 33a, a § 34 Tr. zákona. Má za to, že uložený trest odňatia slobody na 4 roky je neprimerane prísny a taktiež boli porušené ustanovenia o ukladaní sankcií, nakoľko má byť trest primeraný a najmä jeho účelom má byť ochrana spoločnosti. Poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky a čl. 43 a 49 ods. 3 Charty základných ľudských práv Európskej únie, podľa ktorého je neospravedlniteľné, aby právo páchateľa na primeraný trest zodpovedajúci jeho trestného činu bolo obetované kolektívnemu spoločenskému záujmu bezpečnosti, pričom zahraničné kriminologické a penologické výskumy navyše celkom presvedčivo preukazujú, že neprimerané sprísňovanie trestnej represie, ktoré obvykle pod vplyvom médií a vysokej miery punitivity obyvateľstva predstavuje produkt emocionálnej a populistickej

trestnej politiky. Neprispieva k dosiahnutiu žiadneho pozitívneho výsledku v podobe zníženia kriminality, ale jeho jediným preukázateľným efektom sú chronicky preplnené väznice a rastúci index väzenskej populácie. Obžalovaná žije v R., riadne pracuje, vedie riadny život, deťom pravidelne uhrádza výživné. Nastúpenie na výkon trestu odňatia slobody bude pre ňu mať likvidačné následky, keď príde o svoju prácu. Do budúcna bude mať problém zamestnať sa a pod. Svoje deti vždy milovala, naďalej ich miluje a nikdy by im neublížila. Súd mal zohľadňovať aj následok údajne spáchaného trestného činu, na jej mieru zavinenia, pričom jej nemožno pripísať posttraumatické poruchy u detí, keď vyrastali v takom prostredí. Uložený trest je v priamom rozpore s princípmi primeranosti, keďže trest nesmie byť prísnejší, než je nevyhnutné na dosiahnutie jeho účelu. V tomto prípade existujú menej represívne možnosti ako zabezpečiť ochranu spoločnosti a zároveň, aby neznamenali taký zásah do jej života. Doteraz viedla riadny život, pracuje v zahraničí, pravidelne uhrádza výživné, nastúpenie na výkon trestu by malo neprimerane tvrdé dôsledky. Strata zamestnania by znamenala nielen jej osobný existenčný kolaps aj neschopnosť splniť si finančné povinnosti vrátane výživného. Nepostihlo by len ju, ale aj deti, ktoré by mohli utrpieť sekundárne dôsledky ekonomickej nestability. Poukázala na ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zákona, ktoré zdôrazňuje minimalizáciu vplyvu trestu na rodinu páchateľa a jemu blízke osoby, čo sa javí ako vhodnejšie riešenie nahradenia trestu odňatia slobody podmienečným trestom alebo inou alternatívnou sankciou. Takýto postup by umožnil pokračovať v pracovnom živote a plniť si všetky povinnosti bez negatívnych dopadov na ďalšie osoby. K tomu, že nebola preukázaná jej vina, vyplýva to jednak z výpovedí, že nie je jasné, kedy k tomu malo dôjsť, aká bola intenzita jednotlivých útokov. Deti sa mali medzi sebou biť. Modriny mohli mať aj z tohto dôvodu, čo potvrdil napríklad aj svedok M. B.. Zároveň aj Q. A. vypovedala, že deti mali modriny aj z toho, keď sa medzi sebou hrali a spadli na zem. L. H. a dokonca aj matka oznamovateľa taktiež toto potvrdili. Potvrdili to aj lekárske správy z 18.05.2018 a z 01.03.2018. Ide síce o obdobia pred obdobím, keď sa mala dopúšťať skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, avšak aj táto skutočnosť potvrdzuje, že deti sa hrávali a mávali úrazy, ktoré si zapríčinili vlastným zavinením. Z tohto uhla pohľadu fyzického týrania bola toho názoru, že nebolo dostatočným spôsobom preukázané, že údajné zranenia mali vzniknúť jej vinou. Rovnako tak učiteľka, prípadne lekárka, ktorá deti vyšetrovala, potvrdila, že na deťoch si nevšimli modriny, či iné zranenia, pričom práve títo svedkovia nie sú rodinou, a teda sa dá predpokladať, že sú objektívni. Namietla aj zaujatosť, nakoľko všetci svedkovia, ktorí toto tvrdili, sú blízkymi osobami oznamovateľa, ktorý má dôvod na to, aby jej chcel uškodiť. Deti vyrastali v osade, často krát sa medzi sebou hrali a bili, čo mohlo viesť k zraneniam. Ďalej citovala z posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie psychiatria, kde je uvedené, že vážnejší stupeň psychotraumatizácie majú mladšie deti, maloletý G. a maloletý H. A., nakoľko boli vystavení kumulatívnej traume v rannom období, čo malo výrazne devastujúci vplyv na vytváranie vzťahovej väzby medzi matkou a maloletými deťmi G. a H.. Podozrivá osoba nebola schopná v dostatočnej miere a dostatočne dlho uspokojovať ich emocionálne potreby. Maloleté deti G. a H. nenadobudli pocit istoty a bezpečia vo svojej rodine, čo malo nepriaznivý vplyv na ich nezávislosť. Vyššie uvedené sčasti implikuje, že vážnejší následok mal nastať u detí G. a H., preto by súd mal skúmať, či skutočne došlo k spáchaniu skutku na viacerých osobách, čím by sa dala eliminovať priťažujúca okolnosť spáchania trestného činu na viacerých osobách. Rovnako to potvrdzuje aj znalkyňa, ktorá uviedla, že boli posledné 2 maloleté deti, ak sa matke konanie preukáže boli najviac postihnuté zmenou správania matky, pretože zažili len krátky úsek jej primeraného správania, sú v útlom veku kedy 2 roky neadekvátnych výchovných vstupov zvládajú horšie ako deti, ktoré s mamou majú aj inú citovú históriu. Správanie matky tak mohlo mať viac deformatívny vplyv na ich osobnosti, viac narušiť ich emocionalitu.

Následne odvolateľka poukázala na zásadu in dubio pro reo zakotvenú v , podľa ktorej v prípade pochybností súd rozhoduje v prospech obžalovaného. Namietala nedostatočne preukázané skutkové okolnosti tohto prípadu. Z dostupných dôkazov nemožno podľa názoru odvolateľky jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že sa dopustila fyzického alebo psychického týrania maloletých detí v rozsahu, ktorý by napĺňal skutkovú podstatu trestného činu podľa Tr. zákona. Predložené dôkazy sú nejednoznačné, existujú viaceré protichodné výpovede a znalecké posudky, ktoré potvrdzujú, že deti mohli utrpieť zranenia aj iným spôsobom nezávislým od jej konania. Navyše svedkovia, ktorí potvrdzujú údajné psychické týranie sú blízkymi osobami oznamovateľa, čo vyvoláva pochybnosti o ich objektivite. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby boli dopočuté osoby H. A. matka, ktorá bola prítomná mesiac počas letných prázdnin v dome, H. H. partner matky, ktorý bol prítomný mesiac počas letných prázdnin v dome, A. A., bol v dome v období jej prítomnosti aj po jej odchode počas letných prázdnin, M. K. sociálna pracovníčka ČR, ktorá bola svedkom ponechania detí v Česku otcom a B. K. manžel M. K., ktorý bol svedkom ponechania detí v Česku otcom. Taktiež navrhovala nové doplnenie dokazovania, vypracovanie znaleckých posudkov na deti, pretože vykonané

znalecké dokazovanie a závery v posudkoch sa v mnohých prípadoch zakladajú výlučne na výpovedi otca detí, čo môže ovplyvniť ich objektivitu. Trvala na nových nezávislých posudkoch, ktoré poskytnú nestranné hodnotenie zdravotného psychického stavu detí, a to z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria a z odboru psychológia, klinická psychológia detí. Rozsudok je podľa názoru odvolateľky rozporuplný nekonzistentný. Na jednej strane mal súd za preukázané, že deti týrala, na druhej strane súd uviedol, že sa o deti starala, zabezpečovala ich potreby, čo potvrdili aj svedkovia. Súd na viacerých miestach len prevzal tvrdenia svedkov a znalkýň bez kritického hodnotenia a bez vzájomnej súvislosti medzi týmito dôkazmi. Poukázala napríklad na stranu 25, kde súd uvádza, že bola týraná vlastným otcom, čo ale zo žiadneho relevantného dôkazu nevyplýva a nezakladá sa to na pravde. Znalecký posudok na jej osobu nebol vypracovaný. V rozsudku je množstvo nedostatkov, ktoré vychádzajú z protichodných a nedôveryhodných vyjadrení. Preto navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia , podľa ktorého, ak dovolací súd nezamietne odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa , preskúmal tak výrok o vine ako aj treste a po takomto preskúmaní dospel k nasledovným záverom.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, na súde prvého stupňa vykonané dokazovanie takmer v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Vzhľadom však na návrh obžalovanej považoval krajský súd za potrebné doplniť dokazovanie ešte výsluchom svedkov K. B. a J. B.. V tomto smere preto krajský súd doplnil dokazovanie na verejnom zasadnutí.

Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne preukázané, že skutok tak, ako ho prvostupňový súd ustálil, sa stal a že ho obžalovaná spáchala, a to aj napriek tomu, že obžalovaná spáchanie skutku v celom rozsahu poprela, v zásade považujúc celé svoje trestné stíhanie za vykonštruované otcom detí za pomoci svedkov, ktorí sú jeho príbuzní. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré konkrétne dôkazy vo veci vykonal, ktoré skutočnosti z nich vyplývali a na základe, ktorých konkrétnych dôkazov svoje skutkové závery ustálil. Podrobne a logicky popísal, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení jednotlivých dôkazov ako aj to, prečo obrane obžalovanej neuveril a akými právnymi úvahami sa pritom spravoval.

Obžalovaná A. A. má s bývalým manželom H. A. spolu päť detí a to mal. D. nar. v roku XXXX, mal. E., nar. XXXX, mal. F. nar. XXXX, G. nar. XXXX a H. nar. XXXX. Obžalovaná na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je nevinná a s návrhom, ktorý podal jej manžel nesúhlasí, je to z jej pohľadu pomsta za to, že ho po 15 rokoch manželstva opustila a že opustila deti, celé je to vymyslené. Bola na 5 detí sama, na osade musí byť prísnejšia výchova, pomáhala jej svokra K. B., deti dostávali tresty, zakazovala im telefóny, nepustila ich von, niekedy zvýšila hlas, o deti sa dobre starala, chodili ukážkovo vyobliekané a mali pomôcky. Deti sa naučili od iných detí na osade nadávať, biť sa. Bývalý manžel, keď žili v Česku, bol na ňu agresívny, hral automaty, potom prišli bývať na Slovensko, postavili dom, narodili sa im deti, niekoľko rokov bolo všetko v poriadku, potom bola na všetko sama, manžela zaujímali len kamaráti, on prišiel domov raz za dva tri mesiace a s ničím jej nepomohol. V osade boli ich deti najposlušnejšie a najčistejšie, poškodený ju mlátil kvôli blbostiam, nie je pravda, aby deti týrala, niekedy na nich pokričala, človek musí byť prísnejší na osade, keď má päť detí, chodili k lekárovi, na výlety, do školy, ak by boli týrané, bol by si to niekto všimol, po jej odchode boli pod vplyvom otca a posielali jej škaredé videá, že ju nenávidia. Väčšinu vecí platil jej manžel H., bývali so svokrovcami, svokor si zvykol vypiť a robil bordel, v poslednom období chodil pracovať s manželom do Čiech, so svokrou vychádzali dobre. O deti sa riadne starala, chystala im jedlo, vodila ich do školy buď ona alebo svokra, učila sa s nimi len ona. Deti ona fyzicky netrestala, skôr im ako trest dala, že nemohli ísť von alebo nemohli ísť na počítač, niekedy mohla povedať niečo ako doprdele, ale určite deťom vulgárne nenadávala, nie je si istá, či na nahrávke s balkónom je jej hlas, manžel jej to video preposlal, deťom sa nikdy nevyhrážala, manželovi áno. Z domu odišla kvôli manželovi, bola tam ako vo väzení, upratovala, nikam nechodila, zakazoval jej rodinu aj kamarátky, musela ho obskakovať a keď nebolo po jeho, bolo zle. Po odchode jej bývalý manžel

hovoril, aby sa vrátila, že on sa polepší, že si všetko uvedomil, že robil zlé veci, že to sám nezvláda, že sa zabije, chodil za ňou do I. Q. aj s deťmi, hádzal jej kamene do okna, chodil za ňou aj do práce, chcel sa dohodnúť, potom ju chcel nasilu vziať na Slovensko, keď začala vystrájať, pochopil, že sa k nemu nevráti, odviezol ju naspäť do H..

Obžalovanú zo spáchania skutku usvedčuje v celom rozsahu výpoveď poškodeného H. A., ktorý uviedol, že pracoval v zahraničí na turnusoch, obžalovaná 31.03.2021 opustila spoločnú domácnosť, keď bol odcestovaný v práci, deti nechala u jeho rodičov. Napísala mu sms, že odchádza, že to už nezvláda, že deti sa správajú ako zvieratá. Po príchode domov sa od rodičov ako aj od detí dozvedel, že obžalovaná v poslednom období nezvládala výchovu detí, bila ich po rôznych častiach tela, nadávala im, že sú zvieratá, aby zdochli, vyhrážala sa im vyhodením z domu, že ich dá na balkón, kde sú duchovia, deti často plakali a báli sa. Obžalovaný v prípravnom konaní predložil videonahrávku z 25.8.2020, kde podľa jeho názoru mala obžalovaná kričať na syna G., že ho zabije, že ho dá na balkón, kde sú duchovia, natočil to D., taktiež existuje nahrávka, kde nadávala deťom, aby dostali smrteľný infarkt, napísala mu 28.03.2021, že to už nezvláda, nezvláda výchovu detí, nemá na to nervy, neposlúchajú ju, doma je ako v pekle, že je jej z detí zle, že ich má dať do decáku, že sú to zvieratá, že odchádza preč. Deti sa jej báli pýtať raňajky, tak im dávala jedlo babka, ktorá ich nosila do školy aj k lekárovi, E. mal mať modriny na tvári, mala ho zbiť obžalovaná, čo mu povedali rodičia.

Priamymi svedkami správania sa obžalovanej k deťom boli jej svokrovci a ani krajský súd nezistil žiadny dôvod, prečo by neuveril ich výpovediam, keď títo konzistentne počas celého konania uvádzali, že dlhé obdobie sa obžalovaná správala k deťom vzorne, zmena nastala až v posledných dvoch rokoch. Svokra obžalovanej svedkyňa K. B. uviedla, že bývali v spoločnom dome so synom H. A. a jeho rodinou, posledné dva roky sa obžalovaná, jej bývalá nevesta, začala k deťom v neprítomnosti syna správať zle, nadávala im do zmrdov, že sú hnusní ako psi, vrieskala po nich, hodila stoličku, G. povedala, že ho zavrie na balkón, kde sú duchovia, bila ich varechou alebo rukami, vyhrážala sa, že ich zabije, nech zdochnú, že ich nenávidí, takto sa to opakovalo každý deň. Až po jej odchode povedala synovi o jej správaní, predtým mu to nehovorila, myslela si, že sa to zmení, nechcela im rozbiť manželstvo, po jej odchode deti mali psychické problémy, boli agresívnejšie, G. mal samovražedné sklony, H. bol agresívny. Raz videla, ako dala facku E., lebo ho nechcela pustiť k vode, a raz videla, ako ťahala za golier H. a hodila ho na sedačku. Ráno im nadávala vy zmrdi vstaňte, lebo vstanem a zbijem vás, G. sa vyhrážala, že ho zabije, že je smraďoch. Obdobne aj svedok J. B., svokor obžalovanej potvrdil, že obžalovaná sa posledné dva roky správala k deťom zle, že ich bila tak, že im dávala facky, keď boli leniví, alebo keď sa im nechcelo vstať, nadávala im, že sú hajzli, buzeranti, vulgárne im nadávala, hovorila, že ich dá do domova, že majú ísť do piče, že sú skurvení kokoti, že sú ako zvieratá, ráno ich budila tak, že im hovorila, že ich zabije, prestala sa o deti zaujímať, deti mali strach pýtať od nej jedlo, G. sa vyhrážala, že ho zatvorí na balkón, že prídu pre neho mŕtvoly, s manželkou jej dohovárali, ona im na to povedala, že sa jej nemajú do toho starať. Deti fackala a to D. a E. skoro každý mesiac, deti nezvládala, boli hravé, E. mal na tvári modrinu, rovnako mal modrinu D. na tvári, H. mal modriny na tvári a chrbte. Na verejnom zasadnutí pred krajským súdom K. B. zotrvala na svojich výpovediach a to aj pokiaľ ide o udalosti ohľadom balkóna, obžalovaná dala na balkón G., vyhrážala sa mu, že sú tam duchovia, išlo o balkón, ktorý bol z ich spálne a nebol dokončený, majú tam dosky, ale zábradlie nie. Starí rodičia pred krajským súdom potvrdili, že od pojednávania na okresnom súde obžalovaná na deti riadne platí výživné, posiela im peniaze aj navyše a je v kontakte s najstarším synom, aktuálne deti nenavštevujú psychológa ani psychiatra, obžalovaná prejavila záujem navštíviť deti.

O zlom zaobchádzaní matky vypovedali v prípravnom konaní aj samotné maloleté deti a to v prítomnosti pracovníčky sociálnej kurately, znalkyne z odboru psychológia ako aj opatrovníka a to D. B., E. A. a F. A.. Deti uvádzali, že ich mama bila rukou, varechou alebo metlou, lebo neposlúchali a vystrájali, bola na nich zlá, niekedy im nadávala aj za nič, aby zomreli, že sú psi, svine, ráno na nich kričala, keď nechceli vstávať do školy, vstaňte vy psi do školy, kolik je hodin, najmladší H. a G. sa jej báli a plakali, potvrdili ale, že mama chodila na nákupy, aj sa s nimi učila a že niekedy chodili do školy s babkou a niekedy s mamou, často im mama nedala jesť, posielala ich, aby išli pýtať jesť za babkou.

Viacerí príbuzní poškodeného, ktorí bývali v susedstve rovnako potvrdili, že obžalovaná na deti kričala, keď mali vstať do školy, že sú buzeranti, aby ich trafil šľak, že ich zabije, večer na nich kričala, aby išli spať, aby neotravovali a to svedok M. B., ktorý videl modrinu na líci E., svedok M. B. počul ako obžalovaná na deti kričala, že ich zabije, že sú opičaci, orangutani, aby do rána zdochli, aby išli do piče,

že sú hnusáci. Svedkyňa L. B. uviedla, že obžalovaná na deti kričala, nadávala im, že sú ako opice, bila ich, počula to, keď mali otvorené okno, lebo nebýva ďaleko. A. A. keď prišiel z nočnej nemohol spať, lebo obžalovaná na deti kričala, nadávala im do buzerantov, že robia zlosť, že sú glupi, viackrát videl, že svoje deti bila po zadku alebo im dala facky, nakupovať však chodila a mala čisto. Q. A. uviedla, že si s obžalovanou dobre rozumela, a preto ju často navštevovala, aj ona potvrdila, že obžalovaná kričala na svoje deti, že sú skurvení pojebaní kokoti, smradoši, že ich zabije, aby skapali do troch dňoch, bila svoje deti, chlapci mali na chrbte modriny D. a E., ktorých zbila paličkou, skrývali sa pred ňou pod posteľou. Keď obžalovanej svedkyňa povedala, prečo sa tak k deťom správa, povedala, že ona nevládze, nemá na nich nervy. Q. A. chodila k nim na návštevy, potvrdila, že obžalovaná deti najprv upozorňovala, potom im nadávala a vyhrážala sa im, ale nebolo to z ničoho nič, vždy mala dôvod, lebo deti boli neposlušné, kričala na nich skurvený kokot, cigánsky kokot, buzerant, raz videla ako D. a E. zbila palicou po celom tele, deti mali modriny až krvavé, išli vtedy k potoku sa kúpať, čo im zakázala, také bežné facky, keď nepočúvali im dávala skoro každý deň. L. H. bola svedkom, ako obžalovaná naháňala syna E., vykrikovala, že ho dnes zabije, že to nie je dieťa, ale zviera, nenavštevovali sa, lebo ju nemala rada, ona bola vždy taká nahnevaná, aj ona dá deťom výchovnú, ale to, čo robila obžalovaná, bolo podľa svedkyne už neprimerané. Raz videla na E. monokel, ale vtedy sa pobili deti.

Ani krajský súd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by neuveril výpovediam týchto svedkov, keď títo žili v blízkom susedstve, všetci pritom hodnotili len neprimerané a ponižujúce slovné vyjadrenia obžalovanej vo vzťahu k deťom ako aj neprimerané fyzické tresty, zároveň však všetci v postate zhodne uvádzali, že obžalovaná deťom nakupovala, že boli čisto oblečené.

V konaní pred okresným súdom bola vypočutá na návrh obhajoby obvodná detská lekárka maloletých detí H. C. N., ktorá na deťoch nebadala žiadne známky násilia, starostlivosť o deti bola dobrá, v poslednom období navštevovali deti lekárku v doprovode babky, mama chodila do ambulancie možno len po narodení detí, babka sa na nevestu sťažovala, že opustila deti, že ich psychicky týrala, babka je na nevestu veľmi nahnevaná, musela ju preto stopnúť, aby nehovorila a brala ju s rezervou. Deti sú zadumané, smutné, nechcú komunikovať.

Svedkyne A.. M. G. bola rovnako tak vypočutá súdom prvého stupňa na návrh obhajoby s tým, že na prvom stupni učila D. a E., s D. neboli problémy, E. prepadol, do školy prichádzal v sprievode starej matky, po pohovore s matkou sa správanie E., ktorý robil zle spolužiakom, napravilo, potom prišiel covid a škola bola zatvorená. Brala ich ako vzornú rodinu, nebadala na deťoch žiadne známky násilia, deti sa jej na správanie rodičov resp. matky nikdy nesťažovali, babka hovorila, že matka D. zbožňuje. Po odchode matky z domu bol D. smutnejší. H. J. G. učila E., na tomto si nevšimla žiadne poranenia, ani sa jej nesťažoval, ale E. nebol bol názoru svedkyne dôverný typ. Svedok N. G., riaditeľ materskej školy a učiteľka N. S. uviedli, že matka sa o deti riadne starala, väčšinou ich ona vodila do škôlky alebo aj stará matka, deti boli čisté, chodili do škôlky, nikdy si nevšimli nejaké modriny, deti sa v škôlke priznajú, nič také im deti nehovorili, deti boli normálne.

Všetky maloleté deti boli vyšetrené znalkyňou z odboru psychológia (09.08.2021), pričom rodinnú anamnézu poskytol otec. Len z tejto samotnej skutočnosti, že rodinnú anamnézu poskytol znalkyni len otec, nemožno podľa názoru krajského súdu vyvodiť záver, že tento posudok bol jednostranný, keďže znalkyňa bola na hlavnom pojednávaní vypočutá aj obhajcom obžalovaného a len samotný nesúhlas odvolateľky so závermi znalkyne, nerobia znalecký posudok nezákonným dôkazom, keďže podstatou posudku bolo osobné odborné vyšetrenie detí znalkyňou. U mal. D. znalkyňa posudzovala v celom kontexte konkrétnosť opisu udalostí, primeranosť detailov vzhľadom k času, ktorý uplynul, zakotvenie maloletého v realite, porozumenie každodennej realite v rodine, vnútornú previazanosť toho, čo popisuje, odolnosť voči sugestívnym otázkam, emocionálny doprovod opisu, vylepšovanie, vracanie sa k už vypovedanému, stabilitu výpovede pričom zo všetkých kritérií usúdila, že menovaný opisuje realitu psychologicky vierohodne a v súlade s tým, čo zažil, na základe mechanizmov epizodickej pamäte, nie na podklade fantázie alebo účelových mechanizmov dieťaťa, ktoré vypovedalo voči svojej matke, ku ktorej má aj citovo kladnú zložku v prežívaní. V prezentovanom obsahu sa nedá striktne oddeliť to, čo je jeho autentická skúsenosť a čo je to, čo zachytáva v okolí z postojov okolia. U mal. E. nebolo zistené porušenie schopnosti vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti. Maloletý F. za najbližšiu vzťahovú osobu označil babku. Mal. G. a H. neboli kvôli nižšiemu veku vypočutí, H. bol sledovaný psychiatrom pre poruchy správania, uzatváranie sa do seba, mával nočné strachy. Reprodukcia u mal. D., F. a E. môže byť do istej miery forenzne nevýznamne kontaminovaná prostredím,

rozhovormi medzi otcom a starými rodičmi o prešetrovanej udalosti, čo deti vnímajú, vzťah k matke je citovo ambivalentný, emočne vyhýbavý, svoju mamu majú radi, na istej úrovni im chýba, želali by si jej návrat, ale súčasne sa jej boja, nemajú k nej vybudovanú zdravú emočnú väzbu s dôverou s kompenzačným náhradným vzťahovým správaním sa k starej matke, ktorá supluje rolu mamy. V klinickom obraze detí sa vyskytovali prejavy ako nadmerne úzkostné reakcie, dráždivosť, poruchy správania, iritabilita, sebaubližovanie, agresívne prejavy voči ľuďom, veciam, neistota, pomočovanie, nočné desy, depresívne a úzkostné reakcie, plačlivosť, obozretnosť, nedôvera voči novým veciam a situáciám, znížená kvalita očného kontaktu, vyhýbavé správanie, ktoré majú byť ako reakcia na prežité posledné dva roky, kedy sa správanie matky voči deťom malo zásadnejšie zmeniť. Ak by sa konanie matky preukázalo zo psychologického hľadiska ide podľa vyjadrenia znalkyne o hrubo patologické materské správanie spôsobujúce deťom fyzické a psychické utrpenie, ani jedno maloleté dieťa nemá vybudovaný kladný vzťah k svojej matke, čo samo o sebe je výsledkom patologického správania matky. Špecifickosť násilia na dieťati zo strany rodiča spočíva v nenahraditeľnej intimite ich vzájomného vzťahu. Ak je vzťah medzi rodičom a dieťaťom emočne patologický- násilný fyzicky, emočne, sexuálne, zanedbávajúci alebo zneužívajúci hovorí sa o traumatizácii vzťahovej väzby s následným rozvojom niektorého typu patologickej vzťahovej väzby. Typy neistej vzťahovej väzby sú vyhýbavá, ambivalentná a dezorganizovaná, u vyšetrovaných detí obžalovanej bola diagnostikovaná práve ambivalentná väzba s prvkami vyhýbavej väzby. Pokiaľ sa matke konanie preukáže pôjde zo psychologického hľadiska o vystavenie detí fyzickému a psychickému násiliu (bitky, nadávanie, pocit strachu a ohrozenia). Výpoveď detí mohla byť kontaminovaná vplyvom otca a starých rodičov, ide o tému, ktorá v rodine rezonovala, deti to doma môžu počuť, vnímať, maloletí však podľa znalkyne popisujú to, čo zažili v súlade so svojimi schopnosťami a zrelosťou, nepredpokladá vymýšľanie udalostí ako takých. Špecifická vierohodnosť je u vyšetrovaných detí obžalovanej vyhovujúca.

Na hlavnom pojednávaní znalkyňa uviedla, že prísnosť vo výchove neznamená zastrašovanie detí alebo bitku, je to nevhodný spôsob výchovy, výsledok vyšetrenia detí bol, že aj keby bola obžalovaná preťažená, prekračovala normy bežného materského správania. Kontaminačný vplyv okolia na vtedajšie výpovede detí bol forenzne nevýznamný, to znamená, že to nemohlo spôsobiť to, že by si deti vymýšľali alebo vypovedali inak, než to, čo sami zažili. Výpoveď mohla mať zveličujúci charakter, napríklad keď uviedli, že ich bila každý deň, ale udalosť ako takú, si deti nevymysleli.

Zo záverov znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria plynie, že deti obžalovanej boli vystavované viacerým opakovaným stresovým situáciám, ktoré mali charakter kumulatívnej traumy v rámci intrafamiliárnych vzťahov, s veľkou pravdepodobnosťou boli vystavení fyzickému a psychickému násiliu, predstavovali bezbrannú závislú obeť, ktorá sa nevedela a nemohla účinne brániť. Fyzické násilie malo aktívnu formu v podobe bitia rukami, varechou, metlou, po rôznych častiach tela, hádzania stoličkou. Psychické násilie malo aktívnu podobu vo forme vulgárnych nadávok ( slovné násilie), ponižovanie (že sú psi, zvieratá, svine), hrozby, vyhrážanie a zastrašovanie maloletých (aby zomreli, že najprv zabije ich, potom seba, že keď ich zabije, pôjde do basy. Súrodenci mali strach, keď trafí súrodenca matka pri bitke, vzbudzovala u detí permanentný strach a obavu o svoje bezpečie. V dôsledku dlhodobej traumatizácie a neempatického prístupu poškodení javili známky viktimizačného syndrómu, ktorý je charakteristický pre obete fyzického a psychického násilia. V emocionálnej oblasti sa snažili adaptovať na chronickú traumatizujúcu situáciu, D. sa naučil nedávať najavo svoje negatívne emócie, stavy úzkosti, neistoty strachu, snažil sa byť poslušným, vo všetkom vyhovieť matke, nabádal aj súrodencov k poslušnosti, znalkyňa zistila psychickú ujmu v podobe porúch integrácie a regulácie psychických funkcií na úrovni kognitívnej, emocionálnej, celkového psychického prežívania a správania sa, ktoré nedosahujú diagnostický prah, zistila u D. poruchu adaptácie na záťažovú situáciu s úzkostnou nepohodou. U mal. E. A. znalkyňa konštatovala viktimizačný syndróm, poruchu adaptácie na záťažovú situáciu so zmiešanou poruchou správania a emotivity. U mal. F. A. zistila poruchy integrácie a regulácie psychických funkcií na úrovni kognitívnej, emocionálnej, celkového psychického prežívania a správania sa, viktimizačný syndróm, poruchu adaptácie na záťažovú situáciu s úzkostnou nepohodou. U mal. G. a H. A. znalkyňa diagnostikovala posttraumatickú stresovú poruchu v ranom detstve, u všetkých maloletých detí znalkyňa identifikovala psychické poruchy, ktoré vznikli v dôsledku dlhodobej a opakovanej psychotraumatizácie, ich pôvod je podľa znalkyne v kauzálnej súvislosti s konaním obvinenej v čase skutku. Obvinená nebola schopná v dostatočnej miere a dostatočne dlho uspokojovať emocionálne potreby detí. Maloleté deti G. a H. nenadobudli pocit istoty a bezpečia vo svojej rodine, čo malo nepriaznivý vplyv na ich nezávislosť, u maloletých detí G. a H. bol vážne narušený proces sociálnej inteligencie, nie sú schopní veku primeraných sociálnych interakcií.

Na tomto mieste krajský súd zdôrazňuje, že znalkyňa konštatovala, že traja starší poškodení a to D., E. a F. zažili s obžalovanou, teda s mamou aj obdobie, kedy sa táto k ním správala emocionálne dobre, a preto mali na matku aj pekné spomienky, kým mladší G. a H. už takéto spomienky na matku nemali, preto boli následky na G. a H. vážnejšie ako na starších chlapcoch, čo neznamená, že by sa obžalovaná nesprávala neprimerane ku všetkým piatim synom. Odvolateľka túto časť posudku v dôvodoch odvolania interpretovala v rozpore s obsahom posudku a v rozpore s výpoveďou znalkyne na hlavnom pojednávaní.

Na hlavnom pojednávaní znalkyňa z odvetvia psychiatrie uviedla, že pri prísnej výchove nedochádza k narušeniu psychickej integrity detí a niečo iné je, ak ide o stav týrania, kde sú deti na dospelej osobe závislé a dostávajú sa do traumatickej pasce. Traja starší súrodenci si v rannom období ich veku vytvorili s matkou adekvátnu vzťahovú väzbu, matka sa k nim pekne správala, u dvoch mladších detí sa nevytvorila adekvátna vzťahová väzba.

Prepis sms komunikácie medzi obžalovanou a poškodeným, ktorú predložil poškodený H. A. po odchode obžalovanej zo spoločnej domácnosti len dokresľuje postoj obžalovanej k deťom, keď táto písala: „ trpím ako pes, na všetko som sama, už toho mám dosť, oni ma zabijú, buď sa otrávim, alebo pôjdem preč, a staraj sa o nich ty, oni sú nejaké zvieratá, ja nemôžem tak žiť, furt nervy, vôbec ma nepočúvajú, je to ako v pekle.“ Aj v správe písanej manželovi samotná obžalovaná označuje deti, že sú nejaké zvieratá.

Základná škola v A. charakterizovala v správe zo dňa 23.7.2021 žiakov D. B., E. A. a F. A. v podstate kladne, o prospech a správanie detí sa zaujímala matka, v období od 11.1.-5.2. a od 18.2.-9.4.2021 prebiehalo vyučovanie v škole dištančnou formou. Posledné dva mesiace sa o deti zaujímala výslovne stará matka, došlo k zmene v ich správaní k horšiemu. Do vyšetrovania tohto prípadu ÚPSVaR v Kežmarku rodinu nesledoval.

Pokiaľ ide o návrhy na doplnenie dokazovania na hlavnom pojednávaní na okresnom súde dňa 28.11.2024 strany a teda ani obhajoba nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Krajský súd konštatuje, že sa nestotožnil s ďalšími návrhmi na doplnenie dokazovania, keď nesúhlas so závermi znalcov pribratých do konania neznamená automaticky nepoužiteľnosť alebo nezákonnosť dôkazu, ani krajský súd nezistil žiadny dôvod, ktorý by znalecké posudky znalkýň, ktoré vyšetrovali maloleté deti, diskvalifikovali. Samotné vyjadrenie, ktoré mal znalkyni povedať bývalý manžel obžalovanej v rámci údajov o rodinnej anamnéze, že táto mala byť tiež v detstve týraná, znalkyňa z odvetvia psychiatrie na hlavnom pojednávaní vysvetlila, že literatúra také situácie popisuje, avšak znalkyňa z tohto údaju H. A. neurobila žiadny záver a pravdivosť tohto údaju je pre posúdenie veci nie dôležitá, keďže z neho nebol vyvodený žiadny záver. Obidve do konania pribraté znalkyne osobne vyšetrili deti, použité metódy uviedli v znaleckom posudku ako aj vyhodnotili jednotlivé metódy a z nich plynúce závery, na ktorých zotrvali aj pri výsluchu na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ ide o výsluchy svedkov príbuzných obžalovanej k správaniu sa obžalovaného k obžalovanej počas toho, ako ju vyhľadal v Českej republike, toto jednak nie je predmetom skutku a pokiaľ mali byť svedkovia na návšteve na Slovensku, jednak tieto dôkazy neboli navrhnuté obhajobou ani v prípravnom konaní, ani v konaní pred súdom ani pred ukončením dokazovania, ide pritom o osoby, ktorých výpovede mali popisovať len krátke obdobie, keď mali byť na návšteve, podľa názoru krajského súdu ide o dôkazy, ktoré by nemohli zmeniť záver súdu v skutkových zisteniach.

Na základe vyššie uvedeného ani krajský súd potom neuveril obhajobe obžalovanej spočívajúcej v tom, že žiadneho konania, ktoré sa jej kladie za vinu sa nedopustila a ide len o vykonštruovanie prípadu zo strany otca ich spoločných detí a ďalších už spomenutých osôb, keďže je v rozpore s vyššie uvedenými dôkazmi, a to najmä výpoveďami maloletých poškodených, ktorí detailne a v podstatných rysoch zhodne, konanie obžalovanej popísali, taktiež výpoveď obžalovanej je v rozpore s výpoveďami svedkov J. B. a K. B., ktorí opakovane podrobne a konzistentne popisovali správanie obžalovanej k deťom, pričom títo boli priamymi svedkami keďže žili s obžalovanou a jej deťmi v jednom dome, obžalovanú na nevhodné správanie upozorňovali, načo im obžalovaná povedala, aby sa do toho nestarali, pričom aj maloleté deti potvrdili, že starí rodičia sa ich pred matkou zastávali. Títo svedkovia zrozumiteľne vysvetlili, prečo nechceli svojmu synovi H. hovoriť o správaní sa obžalovanej k deťom, lebo nechceli, aby vznikol medzi manželmi konflikt a mysleli si, že sa správanie obžalovanej zlepší. Napokon samotná obžalovaná priznala, že svokra K. B. jej s deťmi pomáhala a posledné obdobie varila deťom práve svokra. Špecifickú vierohodnosť výpovedí maloletých detí potvrdili aj závery znaleckého dokazovania z odboru

psychológia a odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, z ktorých nevyplynuli žiadne zistenia, ktoré by zakladali dôvod výpovediam poškodených neuveriť, keď aj isté ovplyvnenie detí tým, že počuli o čom sa doma rozprával otec a starí rodičia po odchode matky od nich mohlo ich výpovede kontaminovať, avšak výpovede si podľa znalkýň nevymysleli. Teda deti vypovedali, čo prežili, podstata vypovedaného odrážala to, čo skutočne prežili, nebol zistený úmysel maloletých detí matke uškodiť. Zatiaľ, čo u detí usvedčujúcich obžalovanú závažné dôvody neuveriť ich výpovediam, s ohľadom na vyššie uvedené, zistené neboli, vykonané dokazovanie naopak naznačuje, že obžalovanej niet dôvodu veriť, jej výpoveď hodnotí krajský súd ako snahu zbaviť sa trestnej zodpovednosti.

Je pravdou, že ani učitelia (A.. M. G. , H. J. G., N. G., N. S.) a ani ošetrujúca lekárka detí H. C. N. si na deťoch znaky fyzického a ani psychického násilia nevšimli, k tomu je potrebné už len zhrnúť, že maloleté deti neboli v dennom kontakte s uvedenými svedkami, ako to v rozpore s realitou uvádza odvolateľka, lebo skutok sa stal v období, keď v dôsledku covidového obdobia sa deti učili dištančne, čo plynie aj zo správy školy, navyše maloletý D. pri vyšetrení znalkyni uviedol, že otcovi o správaní matky k nim nehovoril, lebo to bral tak, že oni (deti) nepočúvajú mamu, a preto ich mama potrestala. Jedna svedkyňa učiteľka uviedla, že mal. E. nebol tip, ktorý by sa v škole zdôveroval. Vznik poranenia u mal. Tobiasa plynie aj z lekárskej správy chirurgickej ambulancie z 9.3.2020. Preto ani tieto výpovede a dôkazy nevyvracajú vinu obžalovanej, keďže vyššie spomenuté osoby učitelia a lekárka si neprimerané správanie obžalovanej na deťoch nemuseli všimnúť, naopak jedna lekárska správa verifikuje poranenie dieťaťa.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, prvostupňový súd skutkový stav, aj podľa názoru krajského súdu, ustálil správne. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu ustáleného skutku, súd prvého stupňa dospel podľa názoru krajského súdu k správnemu záveru, že konanie obžalovanej, ktorá týrala blízke osoby spôsobujúc im fyzické a psychické utrpenie, a to bitím, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, citovým vydieraním, pričom tak konala voči viacerým osobám je potrebné posúdiť ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona v spojení s ust. § 138 písm. j/ Tr. zákona. Vyjadrenie znalkyne psychiatričky na hlavnom pojednávaní, že traja starší súrodenci si v rannom období ich veku vytvorili s matkou adekvátnu vzťahovú väzbu, matka sa k nim pekne správala, u dvoch mladších detí sa nevytvorila adekvátna vzťahová väzba neznamená, že sa matka nesprávala rovnako nevhodne ku všetkým piatim deťom, ale znamená to len toľko, že traja starší súrodenci zažili aj dlhoročný bezproblémový emocionálne sýtený vzťah zo strany matky a len posledné dva roky bol vzťah narušený, preto konanie matky na týchto troch starších nemalo až tak závažné následky ako na dvoch najmladších súrodencoch, čo neznamená, že sa aj k nim matka nesprávala v inkriminovanom období (2019-2021) dobre. Vo všeobecnosti týranie je zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvanlivosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Trvalosť páchateľovho konania je nutné posudzovať v závislosti na intenzite zlého zaobchádzania. Nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví, ale musí ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie (R 11/1984, R 20/1984). Už vlastné týranie, zlé zaobchádzanie sa vyznačuje určitým trvaním, pri pokračovaní v páchaní takejto trestnej činnosti po dlhšiu dobu sa musí jednať o dobu radovo v mesiacoch. Čím menej intenzívne bude týranie, tým dlhšiu dobu bude musieť takéto zlé zaobchádzanie trvať, aby sa mohlo jednať o naplnenie takejto okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby. Týranie zverenej osoby spočíva prevažne v sústavnom trestaní dieťaťa vo forme surového bitia rukou aj pomocou rôznych predmetov, kopania, bolestivého ťahania za vlasy po dlhú dobu trvajúce kľačanie, priväzovanie dieťaťa k stolu alebo k radiátorom v ().

Týraním, podľa ustálenej súdnej praxe, je potrebné rozumieť aj také konanie páchateľa, ktoré sa vyznačuje určitým stupňom hrubosti, bezohľadnosti a dlhším trvaním, ktoré poškodená osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Pociťovanie prejavov správania sa inej osoby ako ťažké príkorie je bezpochyby kategóriou subjektívnou, pre záver, že o takéto prežívanie, resp. vnímanie správania sa inej osoby ide, sa táto subjektívna kategória musí prejaviť aj navonok. Nepochybne aj podľa názoru krajského súdu pokiaľ matka deťom nadávala do psov, zvierat, aby zdochli, že ich zabije, že ich zatvorí na balkón, kde sú duchovia, že ich dá do decáku a podobne ako napríklad facka, je konaním, ktoré vykazuje známky vyššej hrubosti a bezcitnosti. Zo záverov znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatrie plynie, že v dôsledku traumatizácie a neempatického prístupu poškodení javili známky viktimizačného syndrómu, ktorý je charakteristický pre obete fyzického a psychického násilia. Takéto prejavy, podľa názoru krajského súdu,

možno v tomto konkrétnom prípade považovať za prejav toho, že poškodené deti vnímali (pociťovali) správanie sa obžalovanej ako ťažké príkorie. U D. znalkyňa zistila poruchu adaptácie na záťažovú situáciu s úzkostnou nepohodou. U mal. E. A. znalkyňa konštatovala viktimizačný syndróm, poruchu adaptácie na záťažovú situáciu so zmiešanou poruchou správania a emotivity. U mal. F. A. zistila poruchy integrácie a regulácie psychických funkcií na úrovni kognitívnej, emocionálnej, celkového psychického prežívania a správania sa, viktimizačný syndróm, poruchu adaptácie na záťažovú situáciu s úzkostnou nepohodou. U mal. G. a H. A. znalkyňa diagnostikovala posttraumatickú stresovú poruchu v ranom detstve, u všetkých maloletých detí znalkyňa identifikovala psychické poruchy, ktoré vznikli v dôsledku dlhodobej a opakovanej psychotraumatizácie, ich pôvod je podľa znalkyne v kauzálnej súvislosti s konaním obvinenej v čase skutku.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že prihliadal najmä na jednotlivé hľadiská ukladania trestov vyplývajúce z ust. § 34 Tr. zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona. Z odpisu registra trestov plynie, že obžalovaná nebola v minulosti súdne trestaná, teda poľahčovalo jej, že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život ( Tr. zákona). Ani krajský súd žiadne priťažujúce okolnosti vyplývajúce z ust. nezistil, čo znamená, že u obžalovanej prevažovali poľahčujúce okolnosti nad priťažujúcimi. Na rozdiel od súdu prvého stupňa však krajský súd dospel k záveru, že by potrestanie obžalovanej v rámci zákonnej trestnej sadzby bolo pre obžalovanú neprimerane prísne, keďže na jej strane vzhliadol okolnosti pre mimoriadne zníženie trestu prameniace, v kontexte celého odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, zo skutočnosti, že obžalovaná riadne platí výživné na všetkých päť maloletých detí, pracuje, nikdy pred a nikdy po skutku sa nedostala do konfliktu so zákonom a to ani vo forme priestupku, čím by potrestanie v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby pociťovala prísnejšie ako iní páchatelia, poškodení toho času nie sú v súvislosti s konaním obžalovanej v starostlivosti lekára či psychológa a napokon nie nemenej závažnou skutočnosťou je aj to, že manžel obžalovanej sa na výchove detí v čase skutku osobne podieľal len minimálne, keďže bol väčšinu času v práci v zahraničí.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že trestná sadzba v rozmedzí od siedmich rokov do dvanástich rokov a štyroch mesiacov je nepochybne prísna. Je potrebné naozaj skonštatovať, že starostlivosť o rodinu s piatimi deťmi jedným rodičom, nie je jednoduchá zvlášť za situácie, čo mohlo nepochybne aj v prejednávanej veci prispieť k zlyhaniu obžalovanej a aj keď tieto skutočnosti obžalovanú trestnej zodpovednosti za jej konanie z už vyššie uvedených dôvodov nijakým spôsobom nezbavujú, každopádne vo svetle vyššie uvedeného je možné ich v prejednávanej veci posúdiť ako okolnosti výnimočné odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu. Navyše obžalovaná sa materiálne o deti starala riadne, deti chodili do školy riadne pripravené s pomôckami, zaujímala sa o ich prospech, riešila so školou problémy, škola rodinu obžalovanej považovala za vzornú.

To ale nič nemení na závere, že okolnosti pre mimoriadne zníženie trestu z vyššie uvedených dôvodov plynúcich z náročnosti starostlivosti o mnohodetnú rodinu aj krajský súd v prejednávanej veci vzhliadol aj krajský súd keď dospel k záveru, že trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere troch rokov je trestom na nápravu obžalovanej a ochranu spoločnosti primeraným. Vzhľadom na osobu obžalovanej, a to najmä jej doterajší život pred spáchaním žalovaného trestného činu a z toho vyplývajúcu relatívne priaznivú prognózu jej nápravy, krajský súd dospel k záveru, že na nápravu obžalovanej nebude potrebný bezprostredný nepodmienečný výkon trestu odňatia slobody, ale postačí aj jeho hrozba, a preto odloženie jeho výkonu na skúšobnú dobu troch rokov považoval za primerané. V tomto smere sa krajský súd stotožnil sčasti s odvolacími dôvodmi obžalovanej. Z doteraz uvedených dôvodov, vzhľadom aj na časový odstup od spáchania skutku ako aj skutočnosť, že ide v osobe obžalovanej o osobu, ktorá si inak riadne plní svoje povinnosti, doposiaľ nebola trestne stíhaná a od skutku uplynulo už päť rokov, pričom obžalovaná aj naďalej vedie riadny život až na to, že osobne sa s deťmi nestretáva, osobne im neposkytuje starostlivosť, bol krajský súd toho názoru, že ukladanie trestu tak, ako ho uložil súd prvého stupňa by bolo tak pre obžalovanú neprimerane prísne a ani pre ochranu spoločnosti takýto prísny trest nie je potrebný. Z tohto dôvodu krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste, obžalovanej uložil trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu troch rokov.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.