Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/81/2025

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členiek senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, Z., právne zast.: KUTAN & PARTNERS s.r.o., IČO: 36 861 308, so sídlom Štúrova 4, Bratislava, proti žalovanej: E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. H. XXC, Z., o určenie hospodárenia so spoločnou vecou a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 07. apríla 2025, č.k. -66, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zdržať sa konania, ktoré by malo priamo alebo nepriamo za následok odpojenie odberného miesta z odberného elektrického zariadenia s EIC kódom XXZZSXXXXXXXXXXX týkajúceho sa stavby so súpisným číslom XXXXX, postavenej na pozemku - parcele č. XXXX/X vo veľkosti 85 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, vedenej Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, nachádzajúcu sa v okrese Bratislava R., obci BA-m.č. B. Z., katastrálnom území B. Z. a zapísanú na liste vlastníctva č. XXXXX, od distribučnej sústavy prevádzkovateľa Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej (I. výrok); vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (II. výrok). 2/ V dôvodoch napadnutého uznesenia súd prvej inštancie zhrnul, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.03.2024 domáhal voči žalovanej určenia, že je oprávnený výlučne užívať stavbu súp. č. XXXXX, k. ú. B. Z., postavenú na pozemku par. č. XXXX/X vo veľkosti 85 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, vedenú Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, nachádzajúcu sa v okrese Bratislava R., obec BA- m.č. B. Z., zapísanú na LV č. XXXXX (ďalej aj ako „Rodinný dom“) na tom skutkovom základe, že strany sporu sa ako podieloví spoluvlastníci nevedia dohodnúť na hospodárení so spoločnou vecou. Strany sporu sú manželmi, aktuálne v rozvodovom konaní, vrátane konania o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na MS Bratislava II, sp. zn. . V absolútnom rozpore s pôvodnou dohodou, že v dome zostane bývať on s maloletými deťmi (v čase, keď ich bude mať v starostlivosti) a stane sa aj jeho výlučným vlastníkom, žalovaná podala trestné oznámenie, podľa ktorého sa mal údajne dopustiť trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytového priestoru podľa , pričom trestné konanie je vedené pod ČVS: ORP

- 48/PB-B2-2025, nakoľko svojej manželke má od 13.12.2024 brániť v užívaní rodinného domu a prislúchajúcemu pozemku na Š. ulici tým, že vymenil zámok od vstupných dverí do domu ako aj kód na alarm. Rozhodnutie žalovanej podať voči nemu trestné oznámenie považuje za absurdné a šikanózne, strany sporu sa po rozchode jasne a preukázateľne dohodli na tom, že rodinný dom bude obývať on, pričom žalovaná rodinný dom neužíva z vlastného rozhodnutia a sama sa z neho vysťahovala. Dôvodil, že aj medzi manželmi ak existuje psychické násilie alebo hrozba takéhoto násilia, je v kompetencii súdu obmedzenie užívacieho práva druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do BSM podľa § 146 Obč. Zák. V tomto prípade totiž nejde len o šikanózne trestné oznámenie, ktoré voči nemu podala žalovaná,

ale žalovaná tiež aktívne vyvíja snahu, aby mu znemožnila život v dôstojných podmienkach, napríklad z titulu svojho vlastníctva rodinný dom účelovo odpája od elektriny. 3/ Pokiaľ išlo o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie ozrejmil, že žalobca jeho neodkladnosť osvedčoval tým, že vzťahy medzi stranami sporu sú veľmi napäté, pričom žalovaná požiadala Západoslovenskú distribučnú, a.s. o odpojenie Rodinného domu od elektriny, čo urobila už po druhýkrát. Prvýkrát požiadala o odpojenie Rodinného domu od elektriny ku dňu 31.12.2024, čo sa dozvedel tak, že syn Y. nevedel zapnúť TV, na čo zavolal do Západoslovenskej distribučnej, a.s. s tým, že mu bolo povedané, že za odpojením je práve žalovaná. Žalobca celú situáciu Západoslovenskej distribučnej, a.s. vysvetlil e-mailom zo dňa 04.02.2025 a preukázal svoje vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu na Rodinnom dome a následne obdržal od Západoslovenskej distribučnej, a.s. e-mail zo dňa 26.02.2025, v ktorom bolo uvedené, že proces preukazovania vlastníckych práv je zastavený, čím považoval celú záležitosť v súvislosti s podnetom žalovanej na odpojenie od elektriny za vybavenú. Dňa 14.03.2025 mu ale bol doručený zo strany Západoslovenskej distribučnej, a.s. e-mail, v ktorom mu bolo oznámené, že z dôvodu nepreukázania skutočností uvedených vo výzve na preukázanie užívacieho práva zo dňa 24.01.2025 pre odberné miesto na adrese Š. XXXX/X, XXX XX, Z. mu je zaslané Odstúpenie od zmluvy o pripojení odberného elektrického zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy. Mal za to, že z predmetnej e-mailovej komunikácie je zrejmé, že žalovaná podala opätovný podnet na prešetrenie. Zo strany žalovanej sa preto podľa žalobcu jedná o konanie v rozpore s dobrými mravmi a spôsobilé nesmierne ho poškodiť, a preto považuje za nevyhnutné tomuto do budúcna zamedziť. Ozrejmil, že ich maloleté deti trávia významnú časť mesiaca práve so žalobcom, preto nerozumie tomu, ako môže žalovaná bezdôvodne vyvíjať aktivitu smerujúcu k zamedzeniu prístupu k elektrine pre jej maloleté deti. Mal za to, že toto konanie žalovanej je motivované tým, aby ho diskreditovala v konaní o rozvod manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom z pohľadu jeho spôsobilosti postarať sa o maloleté deti. Skonštatoval, že šikanózne podávanie trestných oznámení na jeho osobu a účelové odpájanie Rodinného domu od elektriny počas zimných mesiacov je spôsobilé samo o sebe ohroziť jeho duševnú integritu ako človeka. Poukázal tiež na to, že so žalovanou pripojili Rodinný dom na odber elektriny v rámci jeho výstavby, pričom v tom čase nebolo Rodinnému domu pridelené súpisné číslo a ako adresa napojenia bolo určené parcelné číslo pozemku CKN č. XXXX/X, k.ú. B. Z. s tým, že tento pozemok bol v rámci výstavby následne rozčlenený geometrickým plánom, okrem iných aj na pozemok pod Rodinným domom. 4/ Za daného skutkového stavu, právne odkazujúc na a , a a a , súd prvej inštancie ozrejmil, že neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami a tvrdenie a osvedčenie nevyhnutnosti bezodkladnej úpravy pomerov medzi nimi. Žalobca musí osvedčiť tvrdením konkrétnych skutočností a predložením konkrétnych dôkazov, že obava z ohrozenia alebo porušenia jeho práv a právom chránených záujmov je reálna a konkrétna, nepostačuje teda iba abstraktná a všeobecná možnosť ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou predložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Vo výsledku postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pred nariadením neodkladného opatrenia teda musí súd posúdiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 5/ Súd prvej inštancie ustálil, že žalobca osvedčil, že spolu so žalovanou je podielovým spoluvlastníkom Rodinného domu, každý v podiele 1 - ica, pričom žalovaná je zapísaná na LV č. XXXX ako výlučná vlastníčka pozemku parc. č. XXXX/X s výmerou 85 m2 pod Rodinným domom, ako aj ostatných pozemkov prislúchajúcich k Rodinnému domu, a síce parc. č. XXXX/X s výmerou 31 m2, parc. č. XXXX/ X s výmerou 246 m2 a parc. č. XXXX/X s výmerou 16 m2, všetky v k.ú. B. Z. (ďalej aj ako „Pozemky“). Osvedčil tiež, že pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X pôvodne tvorili jeden pozemok, parc. č.

XXXX/X s výmerou 347 m2, ktorý bol geometrickým plánom č. 29/2020 zo dňa 05.09.2020 rozdelený na uvedené pozemky, pričom darovacou zmluvou zo dňa 26.05.2021 žalovaná darovala pozemky parc. č. XXXX/X s výmerou 347 m2 a parc. č. XXXX/X s výmerou 31 m2 v podiele 1 - ica k celku žalobcovi. Poukázal ale na to, že na liste vlastníctva napriek podanému návrhu na vklad opatrený odtlačkom podacej pečiatky Okresného úradu Bratislava - katastrálny odbor doposiaľ žalobca ako podielový spoluvlastník nie je zapísaný. Rovnako ustálil, že žalobca osvedčil aj tú skutočnosť, že so žalovanou sú v rozvodovom konaní, že žalovaná sa odsťahovala z Rodinného domu, keď dňa 24.10.2024 uzatvorila Zmluvu o krátkodobom nájme bytu č. RJJ221529, a že žalovaná podala na žalobcu trestné oznámenie pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa , nakoľko jej mal najneskôr odo dňa 13.12.2024 brániť v užívaní Rodinného domu a prislúchajúceho pozemku tým, že vymenil zámok od vstupných dverí do domu, ako aj kód na alarm. Napokon žalobca podľa súdu prvej inštancie osvedčil aj to, že dňa 03.01.2025 uzatvoril so Západoslovenskou distribučnou, a.s. zmluvu o pripojení odberného elektrického zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy č.: 122491858 pre odberné miesto s EIC kódom XXZZSXXXXXXXXXXX na adrese Š. XXXX/X, Z., pričom Západoslovenská distribučná, a.s. ho dňa 24.01.2025 vyzvala na preukázanie, že je vlastníkom nehnuteľnosti (vrátane bytu a nebytového priestoru) a stavby, v/na ktorej je Pripojené zariadenie zriadené, správcom nehnuteľnosti (vrátane bytu a nebytového priestoru) a stavby, v/na ktorej je Pripojené zariadenie zriadené, alebo osobou, ktorá má právo užívať nehnuteľnosť (vrátane bytu a nebytového priestoru) a stavbu v/na, na ktorej je Pripojené zariadenie zriadené. Zároveň mu touto výzvou oznámila, že dôvodom výzvy je podnet doručený od žalovanej. Tiež mu oznámila, že ak vedie so žalovanou spor, predmetom ktorého je Pripojené zariadenie, alebo nehnuteľnosť (vrátane bytu a nebytového priestoru) a stavby, v/na ktorej je Pripojené zariadenie zriadené, pričom skutočnosti, na preukázanie ktorých ho touto výzvou vyzýva nevie preukázať, nech požiada príslušný súd (ak je to možné a dôvodné) o poskytnutie ochrany formou nariadeného neodkladného opatrenia, ktorým príslušný súd uloží žalovanej povinnosť zdržať sa konania, ktoré by malo priamo alebo nepriamo za následok odpojenie Odberného miesta od jej distribučnej sústavy s tým, že po doručení takéhoto neodkladného opatrenia od Zmluvy o pripojení neodstúpi a Odberné miesto od jej distribučnej sústavy neodpojí, a ak jej doručí takéto neodkladné opatrenie po tom, ako od Zmluvy o pripojení odstúpila, v prípade ak bude Odberné miesto voľné (nebude mať vo vzťahu k nemu s ňou uzatvorenú zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy iná osoba), uzatvorí s ním vo vzťahu k Odbernému miestu bezodkladne na základe jeho novej žiadosti o pripojenie novú zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy a Odberné miesto po splnení obchodných a technických podmienok pripojenia opätovne pripojí do svojej distribučnej sústavy. Žalobca v reakcii na uvedenú výzvu dňa 04.02.2025 zaslal Západoslovenskej distribučnej, a.s. žiadané doklady a vysvetlil situáciu, na čo mu Západoslovenská distribučná, a.s. dňa 26.02.2025 odpísala, že po posúdení zaslaných dokladov proces preukazovania vlastníckych vzťahov zastavila. Dňa 14.03.2025 Západoslovenská distribučná, a.s. oznámila žalobcovi, že z dôvodu nepreukázania skutočností uvedených vo výzve na preukázanie užívacieho práva zo dňa 24.01.2025 mu zasiela odstúpenie od zmluvy o pripojení odberného elektrického zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy, a zároveň toho istého dňa oznámila žalovanej, že po opätovnom posúdení dokladov zaslaných žalobcom a na základe jej podnetu na ich dodatočné preverenie zaslala žalobcovi odstúpenie od zmluvy o pripojení odberného elektrického zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy. 6/ S poukazom na uvedené potom súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca osvedčil existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným neodkladným opatrením, ako aj bezodkladnosť úpravy pomerov, nakoľko disponuje spoluvlastníckym právom k Rodinnému domu, pričom žalovaná vykonáva opakované úkony smerujúce k odpojeniu Rodinného domu od distribučnej sústavy prevádzkovateľa Západoslovenská distribučná, a.s., a to napriek tomu, že má vedomosť, že v Rodinnom dome býva žalobca, a že sa v Rodinnom dome zdržiavajú aj ich spoločné maloleté deti. Poukázal na to, že žalovanej sa napokon podarilo odpojiť Rodinný dom od distribučnej sústavy prevádzkovateľa Západoslovenská distribučná, a.s.. Skonštatoval, že toto konanie žalovanej možno považovať aj za rozporné s dobrými mravmi ako všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti, poctivého správania a morálky, nakoľko je neprípustné, aby nezhody spoluvlastníkov boli riešené takým spôsobom, že jeden spoluvlastník vykonáva úkony, ktoré de facto znemožňujú riadne užívanie spoločnej nehnuteľnosti druhým spoluvlastníkom, zneužívajúc pritom faktický stav zapísaných nehnuteľností, na ktorých je zriadené odberné elektrické zariadenie slúžiace na napájanie Rodinného domu elektrickou energiou nevyhnutnou na zmysluplné užívanie tejto nehnuteľnosti. Mal potom za to, že nariadeným neodkladným opatrením sa v právnych vzťahoch medzi stranami nevytvorí nenávratný stav, ani sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právneho postavenia žalovanej, ktorej sa len ukladá to, čo možno považovať v slušnej a kultúrnej spoločnosti za celkom elementárne, a síce nikomu neškodiť.

Sledovaný účel pritom nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Uzavrel, že boli splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia pokiaľ išlo o konkrétne konanie žalovanej, ktoré by malo priamo alebo nepriamo za následok odpojenie odberného miesta odberného elektrického zariadenia od distribučnej sústavy prevádzkovateľa Západoslovenská distribučná, a.s.. Pri uložení predmetnej povinnosti vychádzal aj z obsahu výzvy Západoslovenskej distribučnej, a.s. zo dňa 24.01.2025. Uzavrel, že predmetná povinnosť umožní žalobcovi opätovné pripojenie odberného miesta do distribučnej sústavy a bude plniť aj preventívnu funkciu do budúcnosti, aby sa neopakovala situácia vyvolaná žalovanou a nútiaca žalobcu opätovne žiadať o súdnu ochranu vo forme ďalšieho neodkladného opatrenia. 7/ Skonštatoval, že návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia nevyhovel v časti, v ktorej sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa nekonkrétneho a neurčitého nakladania s jej nekonkrétnymi a neurčitými právami k neurčitým a nekonkretizovaným inžinierskym sieťam Rodinného domu, nakoľko táto povinnosť nespĺňala nielen podmienku určitosti a materiálnej vykonateľnosti, ale ani podmienku primeranosti. Poukázal pritom na to, že žalobca ani len netvrdil, že by sa žalovaná dopúšťala akéhokoľvek závadového konania vo vzťahu k ostatným inžinierskym sieťam Rodinného domu. Rovnako nevyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani v časti uloženia povinnosti žalovanej zniesť žalobcovo právo žiadať o pripojenie odberného miesta odberného elektrického zariadenia k Rodinnému domu do distribučnej sústavy prevádzkovateľa Západoslovenská distribučná, a.s., keďže uloženie tejto povinnosti považoval za celkom nadbytočné a neúčelné. Vysvetlil, že každému právu určitého subjektu koreluje určitá povinnosť iného subjektu a naopak, a preto vyjadrovať tento vzájomný vzťah práva a povinnosti vo výroku neodkladného opatrenia je čisto akademické, neúčelné a bez praktického významu. Napokon súd prvej inštancie nevyhovel ani tej časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa vstupu do Rodinného domu, nakoľko neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa . Skonštatoval, že žalobca neosvedčil, že by žalovaná svojím konaním ohrozovala jeho telesnú alebo duševnú integritu, a už vôbec nie takým spôsobom, aby to odôvodňovalo nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom rozsahu, a teda by nezodpovedalo ani podmienke primeranosti. Vysvetlil, že umožňuje súdu v rámci neodkladného opatrenia uložiť strane zdržanie sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby, keď existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Zákon pritom výslovne vyžaduje, aby druhá strana ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu žalobcu a nestačí iba možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. V posudzovanej veci však táto zákonná podmienka nebola splnená, keď podanie trestného oznámenia zo strany žalovanej nemožno považovať za konanie ohrozujúce duševnú integritu žalobcu, ale za využitie práva, ktoré žalovanej právny poriadok priznáva. 8/ Záverom uviedol, že o nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení rozhodne v zmysle v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie o veci samej. 9/ Proti tomuto uzneseniu v rozsahu I. výroku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Dôvodila, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolaciemu súdu preto navrhla, aby uznesenie v napadnutom rozsahu zmenil a návrh žalobcu zamietol a aby jej priznal nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania vo výške 100 %. Argumentačne poprela, že by súhlasila s tým, aby žalobca po rozvode manželstva ostane bývať v Rodinnom dome. Uviedla, že spoločnú domácnosť opustila pre jeho agresivitu a odmietavé správanie sa voči nej a ich deťom. Tvrdila, že žalobca trpí narcistickou poruchou osobnosti, má egoistické, arogantné, povýšenecké a domýšľavé správanie a netoleruje kritiku svojej osoby. Poukázala na to, že počas rizikového tehotenstva s dcérou požiadala žalobcu, aby jej pomáhal a zostal doma. Po 3 dňoch ale žalobca žalovanej uviedol, že si na ďalšie dni bude musieť zohnať pomoc inde, a preto požiadala svojho otca, ktorý prišiel na 2 dni. Celá situácia však bola pre žalovanú náročná, cítila sa pod tlakom a osamelá, v dôsledku čoho následne o dcéru prišli. Ďalej namietala, že nemá vedomosť o tom, že by na Mestskom súde Bratislava IV prebiehalo konanie o určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1 - ica k Pozemkom. Poukázala na to, že je podielovou spoluvlastníčkou Rodinného domu o veľkosti 1 - ica a výlučnou vlastníčkou Pozemkov, na ktorom je rodinný dom postavený, pričom tento stav trvá doposiaľ a na Okresnom úrade Bratislava neprebieha žiadne konanie týkajúce sa zmeny vlastníckych práv k Pozemkom. Konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva žalobcu do katastra nehnuteľností, ktoré bolo vedené Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pod č.k. V-35179/21 bolo zastavené z dôvodu, že obaja účastníci konania vzali návrh na začatie konania o povolenie vkladu späť, a preto následne Okresný úrad Bratislava - katastrálny odbor vydal dňa

03.01.2022 rozhodnutie, ktorým tomuto návrhu vyhovel konanie zastavil. Argumentovala, že žalobca jej v septembri 2024 zrušil dispozičné právo k jeho účtu, čím jej zamedzil prístup k spoločným peniazom. Na tomto účte sa pritom nachádzala aj suma získaná z predaja bytu po jej starých rodičoch. Následne po smrti svojej starej mamy nadobudla podozrenie, že s výdajmi niečo nie je v poriadku, nakoľko jej žalobca oznámil, že na predmetnom účte nie sú peniaze. Skonštatovala, že si vyhotovila výpisy zo sporiaceho, ako aj bežného účtu žalobcu a objavila výdavky vyšších súm. Do dnešného dňa pritom nedostala od žalobcu zodpovedné vyjadrenie. Poukázala na to, že žalobca zo spoločných financií uhrádzal zbytočne veľké sumy za nákup TV za 3.000,- eur, reciever k hifi za 2.000,- eur, káble k reproduktorom za 3.000,- eur a motorku za 6.000,- eur. Ďalej tvrdila, že na žalobcu podala trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa z dôvodu, že zmenil bez jej vedomia a súhlasu kód od vstupných dverí do Rodinného domu a zároveň aj vymenil vložku zámku do vstupných dverí Rodinného domu a brány oplotenia pozemku, čím jej svojvoľne a protiprávne znemožnil vykonávať užívacie právo k Pozemkom a Rodinnému domu. Žalobca pritom doposiaľ neprejavil záujem jej spoluvlastnícky podiel k Rodinnému domu odkúpiť, ani akokoľvek riešiť vyporiadanie spoluvlastníckeho práva k Rodinnému domu. Navyše na žalobcu podala trestné oznámenie pre podozrenie z týrania blízkej a zverenej osoby, nakoľko podľa vyjadrení detí ich fyzicky napáda. Súdu prvej inštancie ešte vytkla, že napadnuté uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia neoprávnene obmedzuje jej vlastnícke právo k pozemku KN-C pre k.ú. B. Z. s parc. č. XXXX/X, o výmere 85 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie. Mala za to, že nie je daný žiadny dôvod, pre ktorý by musela súhlasiť s pripojením Rodinného domu do distribučnej sústavy Západoslovenskej distribučnej, a.s.. Uzavrela, že nie sú dané dôvody na vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko výkon jej vlastníckeho práva k Pozemkom je v súlade so zákonom a toto právo jej nebolo odňaté ani obmedzené, pričom výkon práva pokojne užívať Rodinný dom žalobcom je za daných okolností v rozpore s princípom poctivosti, spravodlivosti, slušnosti, čestnosti a dobrých mravov. 10/ K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za vecne správne, navrhuje ho potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Skonštatoval, že dôvodom opustenia spoločnej domácnosti zo strany žalovanej nebolo údajné agresívne správanie žalobcu, ale žalovaná odišla dobrovoľne, čo potvrdila v e-maile zo dňa 31.10.2024. Dôvodom odchodu boli nezhody medzi manželmi, pretože žalovaná začala otvorene praktizovať a šíriť učenie AllatRa (Tvorivá spoločnosť). Toto učenie šíri cez verejne dostupné siete a na dennodennej báze moderuje vysielanie AllatRa. Ďalej argumentoval, že od opustenia spoločnej domácnosti sa žalovaná snaží zdiskreditovať žalobcu, aby sa javil ako otec, ktorý zanedbáva svoje deti. Žalovaná podala na Mestský súd Bratislava II návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, vedeného pod sp. zn. s cieľom zamedziť akémukoľvek styku medzi žalobcom a deťmi s odôvodnením, že ich týra. Predmetný návrh bol ale zamietnutý. Žalovaná niekoľkokrát podala podnety na Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately týkajúce sa údajného nevhodného správania žalobcu voči maloletému Y.. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately však skonštatoval, že nemá dôvod sa domnievať, že by boli deti vystavené zanedbávaniu alebo týraniu. Žalovaná ďalej podala proti žalobcovi na Mestský súd Bratislava II návrh na nariadenie výchovného opatrenia a podala aj trestné oznámenia pre údajné týranie ich spoločných maloletých detí. Trestné oznámenie pre údajné týranie blízkej a zverenej osoby sa vedie na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Bratislava II pod ČVS: ORP-209/1- VYS-B2-2025, v ktorom má ale žalobca postavenie osoby podľa a podľa informácií od vyšetrovateľa bola predmetná trestná vec odmietnutá. Rovnako aj trestné oznámenie podané žalovanou na žalobcu podľa malo byť odmietnuté. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že žalovanú v žiadnom prípade nevystavuje sústavnému tlaku, arogancii, núdzi a bezmocnosti. Vo vzťahu k finančným záležitostiam rodiny uviedol, že žalovaná mala dispozičné právo k jeho bankovému účtu do októbra 2024, pričom na predmetnom bankovom účte boli naakumulované peniaze z predaja bytu, ktorý žalovaná získala darom, ako aj z predaja mládeneckého bytu žalobcu. Z týchto peňazí a príjmu žalobcu sa financovali potreby rodiny počas trvania manželstva, nakoľko žalovaná bola významnú časť trvania manželstva na materskej dovolenke. Žalobca uhrádza v plnom rozsahu aj školné a stravu v škole a zdravotnú starostlivosť maloletých. Rovnako žalobca uhrádza poistenie a úver, ktorý je zabezpečený záložným právom na pozemok pod Rodinným domom, o ktorom žalovaná tvrdí, že jej patrí v celosti, a z ktorej sa kúpa tejto nehnuteľnosti financovala. Ďalej poukázal na to, že v rámci konaní vedených na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. a žalovaná žiada pri striedavej starostlivosti od žalobcu, ktorý zarába okolo 3.000,- eur v čistom, výživné na deti vo výške 1.000,- eur a výživné na manželku vo výške 300,- eur. Žalovaná pritom podala k januáru 2025 výpoveď v spoločnosti WOODCOTE GROUP a.s. na pozícii HR manažérky, kde pracovala od júna

2024 a poberala mzdu 1.900,- eur mesačne brutto. Žalovaná síce žalobcovi v správe uviedla ako dôvod výpovede zdravotné hľadisko a starostlivosť o deti, avšak ústne mu uviedla, že pracovný pomer sa rozhodla ukončiť z dôvodu, aby ju žalobca bol nútený živiť. Uzavrel, že k pozemku pod Rodinným domom bola podaná žaloba o určenie vlastníckeho práva k polovici pozemku, o ktorej sa vedenie konanie na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. , avšak ak by aj bola pravda, že žalobcovi nepatrí žiadne právo k tomuto pozemku, tak žalovaná nemá žiadny právne relevantný dôvod nechať odpojiť Rodinný dom od elektriny, ktorý preukázateľne patrí aj žalobcovi, len preto, že ju Západoslovenská distribučná, a.s. eviduje ako vlastníka. 11/ K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že sa rozhodla pristúpiť k výkonu práva vlastníka pozemku, na ktorom je umiestnená prípojka elektrickej energie z dôvodu, že žalobca zo spoločného účtu postupne vyberal financie, ktoré boli výlučne jej majetkom. Poukázala na to, že pri odchode zo spoločnej domácnosti jej žalobca prisľúbil vyplatenie sumy vo výške 35.000,- eur, ktoré jej do dnešného dňa nevrátil, čím ju spolu s deťmi vystavil existenčnej kríze. Dospela preto k záveru, že uvedené predstavuje dostatočný dôvod, pre ktorý takto koná. Navyše po tomto odchode žalobca vymenil na Rodinnom dome zámky na vstupných dverách, čím ju absolútne vylúčil z možnosti akokoľvek tento Rodinný dom užívať. Skonštatovala, že k odpojeniu Rodinného domu od elektrickej energie pristúpila aj z dôvodu svojho výlučného vlastníckeho práva k predmetnému pozemku, ktoré nebolo ničím obmedzené. Mala za to, že má právo sa rozhodnúť, či tam prípojka umiestnená bude a či bude pripojená do siete. Argumentovala, že umiestnením prípojky bude jej vlastnícke právo obmedzené, pričom nie je jej povinnosťou ako vlastníka pozemku tento stav trpieť a udržiavať. Podľa žalovanej má pritom žalobca alternatívu k odberu elektrickej energie zo siete v podobe rôznych obnoviteľných zdrojov energie. Ďalej žalovaná tvrdila, že spoločnú domácnosť neopustila dobrovoľne, ale bola k tomu donútená žalobcom, ktorý mával návaly hnevu, agresie a neúctivého správania. Žalobcu o svojom odchode informovala písomne, pretože sa to týkalo ich spoločných detí. Jej úmyslom po odchode zo spoločnej domácnosti bolo rozviesť sa so žalobcom, starať sa o deti a rozdeliť si majetok tak, ako každému prináleží, avšak po vyjadreniach detí o tom, čo sa deje u žalobcu sa obrátila na všetky orgány, ktoré by mohli v tejto veci pomôcť. Nie je ale pravdou, že by na žalobcu podala trestné oznámenie pre týranie ich maloletých detí, nakoľko predmetné oznámenie bolo iniciované Úradom komisára pre práva detí. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu o jej pôsobení v rámci AllatRa uviedla, že jej aktivity neovplyvňovali ich deti, a že nemoderovala žiadne vysielanie AllatRa. Ďalej tvrdila, že žalobca so spoločnými finančnými prostriedkami nikdy nehospodáril transparentne, nakoľko žalovaná nemala informácie ohľadom toho, čo si žalobca kupuje, aké výdavky uhrádza zo sporiaceho účtu a na čo používa kreditnú kartu. V tejto súvislosti zopakovala, že žalobca za 2 roky minul sumu vo výške 194.000,- eur z predaja bytu žalovanej, ktoré nepatrili do BSM. Práve takéto konanie žalobcu potom podľa žalovanej viedlo k tomu, že sa ocitla takmer bez financií, v nájme, nezamestnaná po ťažkej operácii, bez možnosti užívať Rodinný dom s tým, že sa musela postarať o ich deti. Poukázala na to, že žalobca má netto príjem presahujúci 3.000,- eur a výlučne on užíva Rodinný dom, pričom žalovanej boli dňa 14.03.2025 Sociálnou poisťovňou priznané dávky v nezamestnanosti vo výške 575,31 eur mesačne. Z dôvodu výrazného rozdielu v životnej úrovni manželov potom podala návrh na určenie výživného na manželku. Rovnako je podľa žalovanej aj úplne relevantná suma požadovaného výživného na deti, a to vzhľadom na sumu školného, ktorá je v prípade Y. vo výške 534,- eur a v prípade L. vo výške 650,- eur, teda spolu 1.184,- eur. Napokon uzavrela, že výpoveď v spoločnosti WOODCOTE GROUP a.s. podala výlučne zo zdravotných dôvodov a poprela, že by tak urobila z dôvodu, aby ju musel živiť žalobca. 12/ Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že sa pridržiava svojich predošlých vyjadrení a zopakoval, že žalovanú a ani ich deti nikdy nevystavoval žiadnemu psychickému a ani fyzickému týraniu a ani ich nedostal do existenčnej krízy. Opäť poukázal na to, že žalobca, ako aj žalovaná, poskytli do manželstva nejakú sumu peňazí z ich výlučného vlastníctva. Žalobca v prípade predaja svojho staromládeneckého bytu a žalovaná v prípade predaja bytu, ktorý získala darom od starej mamy. Skonštatoval, že všetky kompetentné orgány, ktoré posudzovali podnety žalovanej proti žalobcovi ohľadom aj týrania detí boli ustálené ako úplne nedôvodné. Podľa žalobcu je nesporné, že žalovaná iniciatívne a niekoľkonásobne žiadala o odpojenie elektriny od Rodinného domu. Poukázal na to, že fakt, že žalovaná má možnosť dispozície s elektrickou prípojkou súvisí s tým, že v čase riešenia pripojenia na elektrinu ešte Rodinný dom nebol postavený, a teda pripojenie sa evidovalo k pozemku, ku ktorému bola ako výlučná vlastníčka v katastri nehnuteľností evidovaná žalovaná. Ďalej zopakoval, že polovica spoluvlastníckeho podielu na Pozemkoch bola zo strany žalovanej darovaná žalobcovi, pričom o tomto darovaní sa vedie konanie na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. , pričom následne chcel žalobca nadobudnúť aj zvyšný podiel žalovanej na Pozemkoch, a to za polovicu ich nadobúdacej ceny, pretože sa mu to javilo ako primerané, nakoľko sa na ich nadobudnutí a zveľaďovaní podieľali

obaja. Uzavrel, že žalovaná priznala to, že k odpojeniu od Rodinného domu od elektrickej energie došlo z dôvodu, že žalobca jej nezaplatil peniaze, ktoré od neho žiadala. Mal potom za to, že sa jedná o zjavnú zlomyseľnosť, pričom ak by aj skutočne existovala takáto pohľadávka žalovanej voči žalobcovi, tak odpojenie elektriny v Rodinnom dome, v ktorom žalobca žije a vychováva ich spoločné deti polovicu mesiaca, nie je právne a ani morálne akceptovateľné. 13/ Ďalšie vyjadrenia neboli podané. 14/ Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalovanej bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že mu nie je možné priznať úspech. Odvolací súd sa stotožnil s nosnými dôvodmi napadnutého uznesenia a konštatuje jeho vecnú správnosť. Súd prvej inštancie v predmetnom rozhodnutí reagoval na všetky relevantné skutočnosti vyplývajúce z návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil ( ). 15/ Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 16/ Podľa C.SP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 17/ Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 18/ Podľa Obč. Zák. vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s nimi. 19/ Podľa Obč. Zák. podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúci zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. 20/ Nariadiť neodkladné opatrenie podľa vyššie citovaných ustanovení je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V danom prípade je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Pre úspešné uplatnenie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia teda zákon vyžaduje osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj naliehavosť potreby takejto úpravy pomerov sporových strán, čiže osvedčenie, že bez úpravy ich právnych pomerov by bolo nejaké konkrétne právo žalobcu ohrozené, pričom hrozba musí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť naplnené kumulatívne, inak nie je možné návrhu vyhovieť. Podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je teda to, že sa jedná o výnimočné opatrenie. Naliehavosťou sa v takomto prípade rozumie taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany. Žalobca preto v takom prípade musí jednak osvedčiť uplatnený nárok, ktorý žiada chrániť neodkladným opatrením, právny vzťah medzi stranami sporu, ktorý je potrebné upraviť neodkladným opatrením, ako i tvrdenie, že je tu reálne nebezpečenstvo a bezprostredne mu hroziaca ujma. Nárok žalobcu je osvedčený vtedy, ak sa na základe predložených dôkazov javí aspoň ako pravdepodobný. Ohrozenie práv, nároku a hrozba bezprostrednej ujmy žalobcu musí byť konkrétna a žalobca ju musí vždy osvedčiť, nestačí ju iba tvrdiť. Chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej ujmy nemožno ničím nahradiť. 21/ Úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia si vyžaduje aj preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, musí žalobca (navrhovateľ neodkladného opatrenia) preukázať z čoho, t. j. z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami; musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že z jeho strany nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má dôkaznú povinnosť pokiaľ

ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie. 22/ Neodkladné opatrenie má teda vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, a preto zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia nároku podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobností a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. 23/ I keď v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd zisťuje relevantné skutočnosti zjednodušeným procesným postupom a dôvodnosť hmotnoprávneho nároku neskúma v rozsahu meritórneho posúdenia, nemôže úplne rezignovať na posúdenie hmotnoprávneho nároku, čo do elementárneho posúdenia právneho základu z toho hľadiska, či žalobca predložil dostatočné dôkazy, ktoré prima facie opodstatňujú záver o osvedčení hmotnoprávneho nároku, t. j. nároku, ktorý vyplýva, resp. je možné ho vyvodiť priamo z konkrétneho zákonného ustanovenia alebo má zmluvný základ. Z rozhodnutia vydanom v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia preto musí byť zrejmé, na základe akej predbežnej právnej úvahy v rovine osvedčenia možno predpokladať, že nárok je daný (). 24/ Odvolací súd sa po preskúmaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, zohľadniac skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o potrebe navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami ( ), pokiaľ ide o prvú vyhovujúcu časť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorou bola žalovanej uložená povinnosť zdržať sa konania, ktoré by malo priamo alebo nepriamo za následok odpojenie odberného miesta odberného elektrického zariadenia s EIC kódom XXZZSXXXXXXXXXXX týkajúceho sa Rodinného domu od distribučnej sústavy Západoslovenskej distribučnej, a.s.. 25/ Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca osvedčil existenciu nároku, vo vzťahu ku ktorému žiada bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Ako podielovému spoluvlastníkovi rodinného domu (veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1 vzhľadom k celku podľa LV č. XXXXX, k.ú. B. Z., obec BA - m.č. B. Z., okres Bratislava R.) mu totiž žalovaná ako druhá podielová spoluvlastníčka svojím protiprávnym konaním spočívajúcim v realizácii úkonov, ktoré majú za následok odpojenie rodinného domu od energií, bráni v jeho riadnom užívaní ako imanentnej súčasti realizácie zákonného spoluvlastníckeho práva (, Obč. Zák.). Žalovaná ani nerozporovala, že sa minimálne dvakrát pokúsila o odpojenie Rodinného domu od elektrickej energie, a to dopytom na preverenie vlastníckych práv k pozemku, resp. nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej je zriadené pripojené zariadenie. Následkom týchto dopytov žalovanej potom bolo odpojenie Rodinného domu od elektrickej energie dňa 02.01.2025 s následným odstúpením od zmluvy o pripojení odberného elektrického zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy dňa 14.03.2025. Takéto konanie žalovanej neospravedlňuje ani prípadná neochota žalobcu vyporiadať podielové, resp. bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (o tom v konečnom dôsledku rozhodne súd). 26/ Bezodkladnosť, resp. nutnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami spočíva už v samotnej skutočnosti, že žalobca doposiaľ býva aj spolu s ich maloletými deťmi v predmetnej nehnuteľnosti, pričom žalovaná opakovane vykonávala úkony smerujúce k odpojeniu tohto obydlia žalobcu a ich spoločných maloletých detí od elektrickej energie. Žalovaná toto svoje konanie ani len nepoprela, pričom vo svojom odvolaní výslovne uviedla, že jej motiváciou bolo jednak potrestať žalobcu, že ju údajne vylúčil z užívania spoločného rodinného domu výmenou zámku ale zároveň ho aj donútiť, aby jej vyplatil sumu 35.000,- eur za vyporiadanie spoluvlastníctva. Navyše žalovaná minimálne svoj prvý dopyt adresovaný distribučnej spoločnosti uskutočnila v čase, kedy sa v Rodinnom dome nachádzali aj jej maloleté deti. Musela si byť teda vedomá toho, že v prípade odpojenia Rodinného domu od elektrickej energie vystaví riziku aj svoje maloleté deti. Takéto konanie žalovanej nemožno označiť inak ako odporujúce dobrým mravom a slušnému spolunažívaniu. Nie je ani prípustné, aby sa žalovaná takýmto konaním snažila donútiť žalobcu na vyplatenie ňou požadovanej sumy za vyporiadanie podielového, resp. bezpodielového spoluvlastníctva. 27/ Treba však dodať, že rovnako žalobca nemá právo vylučovať žalovanú z realizácie svojho spoluvlastníckeho práva na rodinnom dome, či už výmenou zámkou alebo zmenou prístupového bezpečnostného kódu. Dobrovoľným odsťahovaním sa z rodinného domu totiž žalovaná svoje

spoluvlastníctvo nestratila, a do jeho prípadného zrušenia a vyporiadania bude mať, vzhľadom na rovnosť spoluvlastníckych podielov, rovnaké práva a povinnosti ako žalobca. 28/ Možno teda uzavrieť, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec aj po právnej stránke správne posúdil, keď čiastočne vyhovel návrhu žalobcu a nariadil predmetné neodkladné opatrenie vo vyššie citovanom znení. Uvedené však neznamená, že by sa tým prejudikoval výsledok sporu vo veci samej. 29/ Odvolací súd ešte považuje za dôležité uviesť, že podstatným pre posúdenie dôvodnosti žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia bolo, že žalobca osvedčil danosť hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj naliehavosť a nutnosť potreby bezodkladnej úpravy, ktorá bola osvedčená svojvoľným konaním žalovanej, v dôsledku ktorého sa žalobca môže dôvodne obávať nenapraviteľnej, resp. ťažko napraviteľnej ujmy na jeho strane. Nariadeným neodkladným opatrením sa navyše ani neprimeraným spôsobom nezasahuje do práv a právom chránených záujmov žalovanej, nakoľko sa predsa jedná o dodávky elektrickej energie do Rodinného domu, ktorého je podielovou spoluvlastníčkou, a v ktorom sa predovšetkým pravidelne zdržujú aj jej maloleté deti, na bezpečí a komforte ktorých by žalovanej malo najviac záležať. S poukazom na uvedené preto neboli podstatné vzájomné vzťahy a krivdy z minulosti medzi sporovými stranami, ktoré bude potrebné riešiť, avšak v iných súdnych konania (v prípade, že sa medzičasom strany sporu v tomto smere nedohodnú). Odvolací súd sa preto nezaoberal skutočnosťami uvádzanými žalovanou v jej odvolaní a následnom vyjadrení, ako aj žalobcom v jeho vyjadreniach, a síce dôvodom vzájomného rozkolu (údajné pôsobenie žalovanej v náboženskom hnutí AllatRaa a jeho vplyv na maloleté deti musí posúdiť poručenský súd v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom), spoločným hospodárením s finančnými prostriedkami a jednotlivými výdavkami, dôvodom odchodu žalovanej zo spoločnej domácnosti, ani následnými trestnými oznámeniami a podaniami na rôzne orgány ochrany detí podávané (zrejme účelovo) žalovanou, pretože tieto skutočnosti budú zohľadnené v rozvodom konaní, prípadne v konaní o vyporiadanie podielového alebo bezpodielového spoluvlastníctva manželov, resp. v konaní o určenie hospodárenia so spoločnou vecou. 30/ Nakoľko odvolacie námietky žalovanej neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia, odvolací súd predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa a ako vecne správne potvrdil. 31/ Odvolací súd s poukazom na a nerozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko o tomto nároku rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej. 32/ Druhý výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti zamietol, nebol napadnutý odvolaním, a preto nadobudol právoplatnosť. 33/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).