Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34Cb/144/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Lukášom Petrekom v spore žalobcu: M machine service s. r. o., so sídlom Hraničná ulica 553/1, Trebatice, IČO: 53 285 441, zastúpený: JUDr. Ľudovít Surma, advokát, so sídlom Pavlice 183, IČO: 50 120 671, proti žalovanému: TKP Group, spol. s r.o., so sídlom Kurzova 2222/16, Stodůlky, 155 00 Praha 5, Česká republika, IČO: 23 333 677, o zaplatenie 2 694,28 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2 694,28 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 11,15 % ročne zo sumy 2 694,28 eur od 12.8.2025 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na uplatnenie pohľadávky v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „žaloba“) podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej aj len „Nariadenie“) doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.09.2025 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2 694,28 eur spolu s úrokmi z omeškania titulom neuhradenej kúpnej ceny za tovar z faktúry č. 250100464, faktúry č. 250100465, faktúry č. 250100466, dodaný žalobcom žalovanému. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel so žalobcom kúpne zmluvy, na základe ktorých dňa 04.08.2025 žalovaný od žalobcu prevzal v prevádzke žalobcu na adrese jeho sídla objednaný tovar a faktúry, ktoré v lehote splatnosti nezaplatil. Žalobca k žalobe pripojil nasledovné listiny: faktúra č. 250100464; faktúra č. 250100465; faktúra č. 250100466.

2. Súd následne postupoval podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia a tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplnením tlačiva C na odpoveď doručil žalovanému cestou dožiadaného súdu v Českej republike postupom podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1784 z 25.novembra 2020 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach. Predmetné písomnosti podľa Osvedčenia o doručení na č. l. 40 spisu vystaveného prijímajúcim orgánom boli doručené žalovanému dňa 28.11.2025. Žalovaný v lehote podľa článku 5 ods. 3 Nariadenia na návrh na uplatnenie pohľadávky nereagoval.

3. Vzhľadom na pasivitu žalovaného súd postupoval podľa článku 7 ods. 3 Nariadenia a vydal rozsudok o pohľadávke žalobcu.

4. Na prejednanie nároku žalobcu súd nepovažoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie a nakoľko o to nepožiadala žiadna zo strán sporu, súd vychádzal z článku 5 ods. 1 Nariadenia, podľa ktorého

európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. S odkazom na článok 19 Nariadenia, podľa ktorého pokiaľ toto Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, súd rozsudok o pohľadávke žalobcu vyhlásil verejne postupom podľa ustanovenia .

5. Podľa čl. 4 ods. 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (ďalej aj „Nariadenie Rím I“), pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu.

6. Podľa čl. 1 ods. 1 Dohovoru OSN o Zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru podpísaného dňa 11. apríla 1990 vo Viedni (ďalej len „Viedenský dohovor“), tento Dohovor upravuje zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania v rôznych štátoch, a) ak tieto štáty sú zmluvnými štátmi; alebo b) ak podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného sa má použiť právny poriadok niektorého zmluvného štátu.

7. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Viedenského dohovoru, zmluvy o dodávke tovaru, ktorý sa má vyrobiť alebo vyhotoviť, sa považujú za zmluvy o kúpe tovaru, ibaže strana, ktorá tovar objednáva, sa zaväzuje dodať podstatnú časť vecí potrebných na ich výrobu alebo zhotovenie. (ods. 1) Tento Dohovor sa nepoužije na zmluvy, v ktorých prevažujúca časť záväzkov strany, ktorá dodáva tovar, spočíva vo vykonaní prác alebo poskytovaní služieb. (ods. 2)

8. Podľa čl. 7 ods. 2 Viedenského dohovoru, otázky patriace do predmetu úpravy tohto Dohovoru, ktoré sa v ňom výslovne neriešia, sa riešia podľa všeobecných zásad, na ktorých Dohovor spočíva, alebo, ak také zásady chýbajú, podľa ustanovení právneho poriadku rozhodného podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného.

9. Podľa čl. 11 Viedenského dohovoru, zmluva o kúpe sa nemusí uzavrieť alebo preukazovať písomne a nevyžadujú sa pri nej žiadne iné formálne náležitosti; možno ju preukazovať akýmikoľvek prostriedkami, včítane svedkov.

10. Podľa čl. 30 Viedenského dohovoru, predávajúci je povinný dodať tovar, odovzdať akékoľvek doklady, ktoré sa naň vzťahujú, a vlastnícke právo k tovaru, ako vyžaduje zmluva a tento Dohovor za podmienok ustanovených zmluvou a týmto Dohovorom.

11. Podľa čl. 53 Viedenského dohovoru, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodávku v súlade so zmluvou a týmto Dohovorom.

12. Podľa čl. 59 Viedenského dohovoru, kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu v dobe ustanovenej zmluvou alebo určiteľnej podľa zmluvy a tohto Dohovoru a nie je potrebné, aby bol na to vyzvaný alebo aby boli splnené iné formality zo strany predávajúceho.

13. Podľa (ďalej len „“), kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

14. Podľa , predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.

15. Podľa , kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.

16. Podľa , kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

17. Podľa a , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (ods. 1) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. (ods. 2)

18. Podľa nariadenia vlády SR č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

19. Nakoľko žalobca je právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky a žalovaný je právnickou osobou so sídlom na území Českej republiky, súd sa osobitne zaoberal otázkou právomoci a rozhodného práva aplikovateľného v prejednávanej veci. Právomoc súdov Slovenskej republiky na prejednanie a rozhodnutie uplatneného nároku žalobcu je daná podľa článku 7, písm. a) a b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej aj „Nariadenie Brusel I“). Vzhľadom na obsah práv a povinností žalobcu a žalovaného z existujúceho záväzkovo-právneho vzťahu súd posúdil záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako kúpnu zmluvu, resp. zmluvu o kúpe tovaru, ktorá podlieha ustanoveniam Viedenského dohovoru. Pri určení rozhodného práva vo vzťahu k otázkam Viedenským dohovorom výslovne neriešeným postupoval súd podľa článku 4 ods. 1 písm. a) Nariadenia Rím I.

20. Vzhľadom na pasivitu žalovaného, ktorý nedoručil súdu svoju odpoveď k návrhu žalobcu na uplatnenie pohľadávky v lehote 30 dní odo dňa, kedy mu tento bol doručený, súd považoval žalobcom tvrdený skutkový stav za nesporný. Súd vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovaného ako subjektov záväzkovo-právneho vzťahu v čase jeho vzniku (právnické osoby – podnikatelia) a predmet ich záväzkov vyhodnotil záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako vzťah obchodnoprávny. Žalobca so žalovaným uzatvoril viaceré kúpne zmluvy, predmetom ktorých bolo dodanie tovaru špecifikovaného vo faktúre č. 250100464; faktúre č. 250100465 a faktúre č. 250100466, pričom k prevzatiu tovaru došlo 04.08.2025 a žalovaný za tovar nezaplatil kúpnu cenu v lehote splatnosti. Žalovaný žiadne z týchto tvrdení nepoprel. Súd tiež žalovaného zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti vystavených faktúr, v zákonom stanovenej sadzbe 12,50 % ročne z dlžnej sumy od 12.08.2025 do zaplatenia.

21. Podľa článku 16 Nariadenia, trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke.

22. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. V súlade s článkom 16 Nariadenia súd zaviazal žalovaného, ktorý nemal v konaní úspech, povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu, t. j. v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku ().