Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-35-2024.pdf
PDF · 172.45 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/35/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., prechodne bytom D. E. XXX, štátny občan SR, zastúpený JUDr. Milanom Szőllőssym, advokátom, so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice, IČO: 35570661, proti žalovanému UNIQA pojišťovna, a.s., so sídlom Evropská 136/810, 160 12 Praha 6, Česká republika, IČO: 53812948, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky UNIQA pojišťovna, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava, IČO: 53812948, zastúpený CLS Čavojský & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Zochova 6-8, 811 03 Bratislava, IČO: 36854972, o náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenia, takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I.inštancie o výške náhrady trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 31.07.2024 bola na tunajší súd formou elektronického podania doručená žaloba žalobcu zo dňa 30.07.2024, ktorou sa domáhal toho, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 43.814,40 EUR spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 12.02.2024 do zaplatenia a z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 21.907,20 EUR, a tiež nahradiť mu trovy konania v rozsahu 100 %. Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že pri dopravnej nehode dňa 01.08.2021 utrpel ťažké ublíženie na zdraví, keď vodička motorového vozidla značky Fiat Dobló EČV: F. B. G. na hlavnej ceste v smere od obce Klokoč pri odbočovaní vľavo na vedľajšiu cestu nedala prednosť protiidúcemu osobnému vozidlu značky Peugeot 307 EČV: H., ktoré viedol on. V snahe vyhnúť sa zrážke vozidiel strhol on riadenie vozidla vpravo a čelne narazil do svahu. Na základe trestného rozkazu OS Zvolen č.k.3T/97/2022-306 zo dňa 28.09.2022 bola vodička B. G. uznaná vinnou za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Za škodu na zdraví poškodenému zodpovedá poistený prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, na základe objektívnej zodpovednosti podľa ustanovenia § 427 a nasl. a ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. Prevádzkovateľ motorového vozidla mal v čase škodovej udalosti uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č.381/2001 Z.z. v AXA pojišťovni, a.s., pobočky poisťovne iného členského štátu, číslo poistnej zmluvy XXXXXXXXXX/X, ktorá sa následne zlúčila so žalovaným, ktorý sa stal jej právnym nástupcom. V dôsledku dopravnej nehody žalobca utrpel pomliaždenie pľúc vpravo, pomliaždenie brušnej steny, trieštivú zlomeninu tela stavca ad. 1, zlomeninu artikulárneho výbežku vpravo plochy stavca L1,
odlomenie priečneho výbežku stavba L2 a pomliaždenie miechy s následným obmedzením hybnosti driekovo-hrudnej chrbtice, parapézou dolných končatín, inkontinenciou moču vrátane opakovaných uroinfekcií a plošnej jazvy. Vo veci náhrady škody z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia je na Okresnom súde Zvolen vedené konanie pod č.19C/23/2023. Podľa lekárskeho posudku vypracovaného psychiatričkou a sexuologičkou I. F. J. dňa 10.06.2023 bolo z dôvodu vážnych duševných porúch vzniknutých pôsobením otrasných zážitkov (položka č.255) a sexuálnych porúch (analogicky použitá položka č.321d) sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotené na 2400 bodov. Pri určení výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 1 a 2 zákona č.437/2004 Z.z. je potrebné brať do úvahy hodnotu platnú pre rok 2023, kedy sa ustálil zdravotný stav žalobcu a bolo možné vyhotoviť lekársky posudok. Žalobca tiež odkázal v tejto súvislosti na ustanovenie § 5 ods. 2 zákona č.437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, v zmysle ktorého výška náhrady za jeden bod sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za prechádzajúci kalendárny rok, v ktorom vznikol nárok na jej náhradu. V zmysle opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č.S17024-2023-OAL zo dňa 12.05.2023 bola pre rok 2023 stanovená výška náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia za jeden bod 26,08 EUR. Sťaženie spoločenského uplatnenia tak predstavuje sumu 62.592,- EUR. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil dňa 24.10.2023 u žalovaného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia v danej sume, ktoré žalovaný prevzal dňa 27.10.2023. Vzhľadom k preukázaným skutkovým okolnostiam v trestnom konaní v zmysle ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka, je možné akceptovať spoluvinu žalobcu v rozsahu 30 %. Žalobná pohľadávka za sťaženie spoločenského uplatnenia po odpočítaní 30 % spoluviny žalobcu tak predstavuje sumu 43.814,40 EUR. Žalobca ohľadne výšky úroku z omeškania odkázal na ustanovenie § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., s tým, že ku dňu 12.02.2024 bola platná základná úroková sadzba ECB vo výške 4,5 %, preto si žalobca uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9,5 % z nárokovanej náhrady škody, s tým, že úrok z omeškania si uplatnil od 12.02.2024 (3 mesiace a 15 dní od prevzatia uplatnenia žalovaným dňa 27.10.2023) do zaplatenia zo sumy 43.814,40 EUR. Žalobca podaním zo dňa 24.10.2023 adresovaným žalovanému zároveň navrhol v zmysle § 6 ods. 1 zákona č.437/2004 Z.z., vzhľadom ku invalidite, rozsahu a závažnosti následkov, obmedzeniu jeho spoločenského uplatnenia do konca života, uzavrieť dohodu o vyrovnaní o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %. K dohode o urovnaní nedošlo, s tým, že odkázal žalobca na ustanovenie § 5 ods. 5 zákona č.437/2004 Z.z., ktorý pojednáva o možnosti súdu náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 % v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Žalobca následkom úrazu je vylúčený z doterajšieho, a vzhľadom k jeho veku aj budúceho plnohodnotného osobného, pracovného a spoločenského života. Žalobca pred úrazom viedol aktívny život, pracoval, staral sa o dom a chatu, vo voľnom čase sa naplno venoval vnúčatám, športovaniu, jazde na motorke a veľkej záľube hubárčeniu. Obmedzenie hybnosti driekovohrudnej chrbtice, paraparéza dolných končatín a inkontinencia moču trvale a vážne hendikepujú žalobcu vo všetkých aspektoch osobného, rodinného, spoločenského a pracovného života, toto všetko negatívne ovplyvňuje psychiku žalobcu, cíti sa menejcenný, nepotrebný, nemôže nič robiť, zle spáva, máva nočné mory, trpí úzkosťou, nevie sa zmieriť s aktuálnou životnou situáciou. Následkom úrazu došlo u žalobcu k poruche sexuálnych funkcií a narušeniu partnerského spolužitia, ktoré ho veľmi trápi a frustruje. Následkom úrazu sa žalobca stal invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 %. Úraz s ťažkými následkami pre ďalší život utrpel v produktívnom veku 49 rokov. Je preukázateľné, že žalobca utrpel mimoriadnu ujmu na zdraví, ktorá je nemajetkovej (imateriálnej) povahy, je poškodený na svojej osobnosti a má nárok na zadosťučinenie za túto imateriálnu ujmu. Jednorázovo priznanou finančnou náhradou má byť po celý zvyšok života žalobcu kompenzovaná závažnosť poškodenia a tiež fyzické a psychické strádanie a stratu zdravotnej pohody. Súd má preto priznať primeranú peňažnú čiastku, nakoľko odškodnenie v takomto prípade nemôže byť nahradené vhodnejším spôsobom zadosťučinenia. Zdravotný stav žalobcu po úraze a následky z neho vyplývajúce sú svojou povahou výnimočné a kvalitatívne predstavujú zmenu podmienok vyjadrenú pojmom „dôvody hodné osobitného zreteľa“ podľa § 5 ods. 5 zákona č.437/2004 Z.z.. Je možné preukázať, že u žalobcu došlo k zmareniu dosiahnutia celoživotného cieľa a k podstatnému obmedzeniu uspokojovania jeho životných potrieb.
Nakoľko dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú v právnych predpisoch definované a nie sú ani taxatívne ani demonštratívne uvedené, ide o neurčitý pojem, ktorý bližšie nie je obsahovo vymedzený, jeho obsah i rozsah sa môže meniť v závislosti od okolnosti konkrétneho prípadu, a preto rozhodnutie súdu o aplikácii tohto právneho výrazu bude výsledkom vykonaného dokazovania. Na základe uvedeného navrhol, aby súd u žalobcu zvýšil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %, čo pri základnom bodovom hodnotení 2400 bodov a zohľadnení 30 % spoluviny žalobcu predstavuje sumu 21.907,20 EUR. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v žalobe navrhol doplniť dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov, ktorých mená navrhne na pojednávaní, a tiež pripojením škodového spisu žalovaného.
2. Dňa 20.08.2024 bolo na tunajší súd formou elektronického podania doručené vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe, v ktorej okrem iného uviedli, že nárok žalobcu na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia nie je daný, žalobcovi tento nárok nevznikol a keby aj vznikol, nevznikol v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u právneho predchodcu žalovaného, nakoľko vznikol v dôsledku protiprávneho konania samotného žalobcu, s tým, že to isté platí aj o nároku žalobcu na náhradu mimoriadneho navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, na základe čoho žiadali, aby súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu. Žalobca sa podanou žalobou na súde voči žalovanému domáha úhrady škody na zdraví, konkrétne za sťaženie spoločenského uplatnenia a mimoriadneho navýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá mu ako vodičovi osobného motorového vozidla značky Peugeot, typ 307, EČV: H. (ďalej ako „poškodené vozidlo“) vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ku ktorej došlo 01.08.2021, v obci C. K., a ktorá bola údajne zapríčinená vodičom B. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorá v danom čase viedla motorové vozidlo značky Fiat, typ Dobló, EČV: F. (ďalej ako „poistené vozidlo“). Poistené vozidlo bolo povinne zmluvne poistené u právneho predchodcu žalovaného, t.j. obchodnej spoločnosti AXA pojišťovna, a.s., na základe poistnej zmluvy č.8712153772, s tým, že dopravná nehoda bola u žalovaného zaevidovaná ako škodová udalosť pod tam uvedeným číslom a pod ním bola aj likvidovaná. Poukázali na trestné konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn.3T/97/2022, v rámci ktorého bol vydaný trestný rozkaz, voči ktorému však podala B. G. odpor a vo veci je vytýčený termín hlavného pojednávania na 02.10.2024. Ohľadne nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý si uplatnil žalobca na základe lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 10.09.2023, vyhotovenom lekárkou I. F. J. (ďalej ako „lekársky posudok o SSU“), žalovaný uviedol, že z predmetného lekárskeho posudku o SSU ohľadne položky č.255 nie je zrejmé, ako lekárka I. J. k tomuto bodovému hodnoteniu dospela, keďže v posudku chýba akékoľvek zdôvodnenie, v dôsledku čoho sú jeho závery nepreskúmateľné. Žalovaný namietal, že ak vyhotovenie lekárskeho posudku o SSU reflektuje na prechádzajúcu sériu vyšetrení žalobcu u dotyčnej lekárky a vychádza z ich medicínskych záverov, poukázal na to, že tieto lekárske správy mu nie sú známe, nakoľko žalobca nepredložil svoju kompletnú zdravotnú dokumentáciu, a to ani k žalobe, ani v rámci likvidácie jeho nárokov. Žalovaný preto nemá vedomosť najmä o spôsobe liečby žalobcu týkajúcej sa psychických následkov spojených s poškodením jeho zdravia pri dopravnej nehody, o poskytnutej terapii, medikácii, priebehu liečby, jej priebežných výsledkoch a prognózach. Taktiež žalovaný namietol, že z lekárskeho posudku o SSU nevyplýva ani to, kedy bolo možné považovať zdravotný stav žalobcu vo vzťahu k danej položke č.255 za ustálený, resp. či už bol v čase jeho vyhotovenia ustálený, čo má okrem iného vplyv na to, aká hodnota jedného bodu má byť použitá pre predmetný výpočet, teda za ktorý relevantný rok. Tiež namietali, že z predmetného lekárskeho posudku o SSU vyplýva, že lekárka I. J. žalobcovi plnenie za položku č.255 priznala cca v strede bodového rozpätia pre túto položku, ale následne túto položku navýšila, postupom podľa § 10 ods. 4 zákona o bolestnom a o SSU o 100 %, bez toho, aby tento postup medicínsky a skutkovo náležite zdôvodnila, a to vymedzením konkrétnych obmedzení resp. konkrétnej straty možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Čo sa týka následku hodnotenému u žalobcu podľa položky č.321b vo vzťahu k lekárskemu posudku o SSU žalovaný uplatnil rovnako procesnú obranu, akú uplatnil vo vzťahu k následku hodnoteného podľa položky č.255. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný trval na tom, že priznanie 1400 bodov z titulu položky č.255 resp. 1000 bodov z titulu položky č.321b je nepreukázané a medicínsky neodôvodnené, v dôsledku čoho je predmetný lekársky posudok o SSU nepreskúmateľný pre absenciu dôvodov a žalobca nemá nárok na náhradu dielčieho nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
za vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnených situácií, resp. nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za stratu penisu alebo ťažkú deformáciu penisu u mužov vo veku 45-60 rokov, hodnotených lekárkou I. F. J., v lekárskom posudku o SSU, podľa položky č.255 a položky č.321b, pričom žalovaný popieral tieto nároky žalobcu a rozporoval ich čo do dôvodu i výšky, s tým, že takéto následky na zdraví žalobcovi nevznikli. Vo vzťahu k lekárskemu posudku o SSU žalobca namietal aj ďalšie skutočnosti, a to, že z neho nevyplýva, že by bol tento lekársky posudok vydaný zdravotníckym zariadením, s odkazom na ustanovenie § 7 zákona o bolestnom a o SSU, s tým, že podľa ich názoru I. J. nebola oprávnená vystaviť lekársky posudok, ktorý presahoval v súhrne 200 bodov, lekársky posudok neobsahuje zdôvodnenie bodového hodnotenia uvedeného v posudku, ani neobsahuje miesto, kde vzniklo poškodenie zdravia. Podľa ich názoru lekársky posudok o SSU je potrebné vnímať len ako listinu, nakoľko nespĺňa náležitosti súkromného znaleckého posudku. Vo vzťahu k dôvodnosti uplatneného nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobca doložil listinné dôkazy, avšak zo žiadneho z nich nevyplýva, že by na určenie invalidity žalobcu mali vplyv akékoľvek psychické alebo sexuálne následky zranení, ktoré žalobca utrpel pri dopravnej nehode, a rovnako sa v týchto dôkazoch nekonštatuje prítomnosť takýchto následkov u žalobcu. Žalobca si na skutkovom základe, ktorý popísal v žalobe, uplatnil (domnelý) nárok na mimoriadne navýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to v jej maximálnom možnom percentuálnom vyjadrení, t.j. až 50 % zo sumy 62.592,- EUR, čo následne ponížil o 30 % z titulu spoluviny na vzniknutej škode na zdraví. V súvislosti s uplatnením tohto nároku žalobca poukázal okrem iného na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, a to sp.zn.5Cdo/212/2010 (judikát R35/2013), sp.zn.3Cdo/192/2015, sp.zn.3Cdo/209/2017. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorázovo, musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu v akom sú obmedzené možnosti žalobcu ako poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, s tým, že podľa názoru žalovaného z opisu života žalobcu pred dopravnou nehodou nevyplýva, že by sa v prípade žalobcu jednalo o osobu spoločensky mimoriadne angažovanú, ktorá by dosahovala mimoriadne výkony osobnej, pracovnej, kultúrnej alebo športovej oblasti, teda tento dôvod pre mimoriadne navýšenie nie je aplikovateľný, čiže podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal, že sa v jeho prípade jedná o dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval priznanie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v maximálnom možnom rozsahu, ktorý umožňuje zákon o bolestnom a o SSU. Zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona o bolestnom a o SSU nie je povinnosťou súdu, ale iba jeho zákonnou možnosťou, pričom musí ísť o prípad hodný osobitného zreteľa a súčasne zvýšenie nie je paušalizované na 50 %, ale sa môže pohybovať v rozpätí od 0 % do 50 %, pričom zvýšenie vykonané na hornej hranici musí byť dôvodné, vzhľadom okolnosti daného prípadu. S poukazom na tieto skutočnosti žalovaný poprel nárok žalobcu na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia čo do dôvodu i výšky. Žalovaný tiež poukázal na to, že v rámci súdneho konania je nevyhnutné primárne vyriešiť otázku, kto za vznik škody na zdraví u žalobcu zodpovedá, keďže na to, aby mohol byť žalovaný ako povinný zmluvný poisťovateľ poisteného vozidla zaviazaný k náhrade akejkoľvek škody na zdraví v prospech žalobcu, musí z vykonaného dokazovania vyplynúť jednoznačný záver o tom, že za škodu na zdraví žalobcu zodpovedá vodič poisteného vozidla, resp. že škoda na zdraví žalobcu bola spôsobená výlučne prevádzkou poisteného vozidla. V konaní nie je sporné, že k fyzickej zrážke poisteného a poškodeného vozidla nedošlo, a je preto povinnosťou žalobcu tvrdiť a preukázať dôvody, pre ktoré žalobca ako vodič poškodeného vozidla strhol riadenie tohto vozidla doprava a čelne narazil do svahu, to znamená je jeho povinnosťou preukázať, že takýto manéver bol reakciou na protiprávne konanie vodiča poisteného vozidla resp. bol vyvolaný prevádzkou poisteného vozidla. Tieto skutočnosti zo strany žalobcu neboli preukázané. Napriek tomu, že žalobca neuniesol svoje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, a teda žalovanému fakticky nevznikla povinnosť uvedené popierať, žalovaný poukázal na to, že ak žalobca tvrdí, že k dopravnej nehode došlo v dôsledku protiprávneho konania vodiča poisteného vozidla, je potrebné uviesť, že takéto skutkové tvrdenie je predčasné, tak ako celá žaloba podaná v tejto veci, keď poukázali na znalecký posudok znalca Ing. Igora Haracha z odboru cestná doprava, odvetvie dopravné nehody č.14/2023, vypracovaný na základe objednávky vodiča poisteného vozidla v rámci predmetného trestného konania, z ktorého záverov vyplýva, že technickou príčinou dopravnej nehody bol spôsob jazdy žalobcu ako vodiča a porušenie právnych povinností žalobcu ako vodiča, s tým, že poukázali na tam
konkrétne citované časti predmetného znaleckého posudku, z ktorého záverov jednoznačne vyplýva, že technickou príčinou dopravnej nehody bolo prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti v mieste dopravnej nehody žalobcom ako vodičom o viac ako 20 km/hod.. Technickou príčinou dopravnej nehody by bola nevhodná technika jazdy vodiča poisteného vozidla iba v prípade, ak by tento mal právnu povinnosť predpokladať, že žalobca ako vodič pôjde rýchlejšie ako je v danom úseku povolené. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na princíp obmedzenej dôvery v doprave, v zmysle ktorého nemožno od vodiča, v tomto prípade poisteného vozidla, spravodlivo požadovať, aby a priori predpokladal porušovanie právnych predpisov na úseku dopravy zo strany ostatných účastníkov cestnej premávky, keď odkázali na Nález Ústavného súdu ČR sp.zn.US 3159/15. Okrem toho, že žalobca ako vodič v úseku, kde bola maximálna povolená rýchlosť 50 km/hod. jazdil rýchlosťou 79 km/hod., nebol vo vozidle pripútaný bezpečnostným pásom, hoci použitie bezpečnostných pásov vo vozidle patrí medzi základné bezpečnostné opatrenia, ktoré chránia život a zdravie vodičov a spolujazdcov vo vozidlách počas jazdy, s tým, že je nesporné a dokázané, že použitie bezpečnostných pásov vo vozidle zvyšuje šancu prežitia vodiča aj spolujazdca. Pokiaľ by žalobca bol pripútaný bezpečnostným pásom, škoda na jeho zdraví by vznikla v menšom rozsahu, ak by vôbec vznikla. Pokiaľ sa žalobca nepripútal bezpečnostným pásom, porušil povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 8 zákona č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke a svojim vlastným vedomým konaním prispel k zväčšeniu škody na svojom zdraví. Žalobca nebol od povinnosti použiť bezpečnostný pás vo vozidle oslobodený, s tým, že tieto skutočnosti žalobca ani nerozporoval. S poukazom na uvedené žalovaný namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní, nakoľko k vzniku škody na zdraví žalobcu preukázateľne nedošlo v príčinnej súvislosti s osobitnou povahou prevádzky u právneho predchodcu žalovaného poisteného vozidla. Ak žalobcovi vznikla akákoľvek škoda na zdraví, tá mu vznikla v príčinnej súvislosti s jeho vlastným protiprávnym konaním, a preto táto škoda nie je krytá povinným zmluvným poistením dojednaným k poistenému vozidlu u žalovaného. Až v prípade, ak z vykonaného dokazovania pred súdom I.inštancie vyplynie záver, že k vzniku dopravnej nehody, a teda aj k vzniku škody na zdraví žalobcu ako poškodeného, došlo v dôsledku protiprávneho konania tretej osoby, t.j. vodiča poisteného vozidla, pričom dôkazné bremeno tvrdenia je na strane žalobcu, v takom prípade žalovaný poukázal na to, že na vzniku dopravnej nehody, a teda aj vzniku škody na zdraví žalobcu, sa žalobca ako poškodený spolupodieľal a jeho podiel na takto vzniknutej škode je v rozsahu minimálne 30 %. Za účelom preukázania uvedeného žalovaný z opatrnosti navrhol vykonať dôkazy označené v tomto vyjadrení, konkrétne navrhol žalovaný pripojiť trestný spis Okresného súdu Zvolen sp.zn.3T/97/2022, výsluch znalca Igora Haracha, výsluch druhého znalca z odboru cestná doprava, odvetvie dopravné nehody, ich vzájomná konfrontácia, kontrolné znalecké dokazovanie, výsluch vodiča poisteného vozidla, výsluch žalobcu, výsluch svedkov dopravnej nehody, nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie úrazová chirurgia, za účelom popísania zranení, ktoré by žalobca pri dopravnej nehode určite neutrpel, a ktoré by s veľkou pravdepodobnosťou neutrpel, ak by bol počas jazdy vo vozidle pripútaný bezpečnostným pásom, oboznámiť výsledok odberu krvi/iného biologického materiálu žalobcu odobratého bezprostredne po dopravnej nehode za účelom skúmania prítomnosti alkoholu v krvi žalobcu, likvidačný spis žalovaného, odborné vyjadrenie/znalecký posudok vyhotovený pre žalovaného jeho posudkovým lekárom, výsluch posudkového lekára, ktorý vyhotovil odborné vyjadrenia/znalecký posudok pre žalovaného, konfrontáciu lekárky I. J. s posudkovým lekárom žalovaného, kompletnú zdravotnú dokumentáciu žalobcu, výpis z účtu verejného zdravotného poistenia žalobcu ako poistenca, lekársku správu posudkového lekára Sociálnej poisťovne vyhotovenú po dátume 06.04.2022 resp. odborný posudok o invalidite, vyhotovený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne po dátume 06.04.2022 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne v otázke invalidity žalobcu vydané Sociálnou poisťovňou po dátume 27.05.2022. Žalovaný poukázal na prebiehajúce predmetné trestné konanie, v rámci ktorého budú skúmané, analyzované a posudzované všetky nimi namietané skutočnosti, a preto sa podľa názoru žalovaného javilo ako duplicitné ich paralelné skúmanie v civilnom konaní v rozpore so zásadou hospodárnosti, na základe čoho s odkazom na ustanovenie § 164 C.s.p. navrhol žalovaný prerušiť toto súdne konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn.3T/97/2022, s tým, že obdobným spôsobom postupoval súd aj v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.19C/23/2023, v ktorom si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody na zdraví z titulu náhrady za bolesť, z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (somatická časť) a z titulu mimoriadneho navýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Zároveň žalovaný navrhol s odkazom na ustanovenie § 166 ods. 1 C.s.p. spojiť konanie vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn.19C/23/2023 a konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn.10C/35/2024 do jedného konania, s tým, že v ďalšom konaní mali byť tieto konania vedené na
Okresnom súde Zvolen pod sp.zn.19C/23/2023, keďže toto konanie začalo ako prvé, pričom obe konania prebiehajú medzi tými istými stranami sporu a týkajú sa jednej a tej istej škodovej udalosti.
3. Tunajší súd uznesením zo dňa 10.10.2024 č.k.10C/35/2024-76, ktoré nadobudlo právoplatnosť 07.11.2024, konanie prerušil do právoplatného skončenia trestného konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn.3T/97/2022. Bližšie zdôvodnenie tohto procesného postupu súdu je uvedené v odôvodnení predmetného uznesenia.
4. Formou elektronického podania dňa 21.02.2025 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu, ktorý v reakcii na výzvu súdu zo dňa 15.01.2022 oznámil, že trvajú na podanej žalobe o náhradu škody z ublíženia na zdraví.
5. Prípisom zo dňa 02.05.2025 súd oznámil právnemu zástupcovi žalovaného, že o ich návrhu na spojenie konania s konaním vedeným na tunajšom súde pod sp.zn.19C/23/2023 nebude súd konať, nakoľko sa tento návrh stal bezpredmetným, keďže dané konanie bolo uznesením tunajšieho súdu z 29.04.2025 sp.zn.19C/23/2023-183 zastavené.
6. Tunajší súd uznesením zo dňa 05.05.2025 č.k.10C/35/2024-105, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.05.2025, rozhodol o pokračovaní v konaní. Bližšie zdôvodnenie tohto procesného postupu súdu je uvedené v odôvodnení predmetného uznesenia.
7. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 18.06.2025, na ktoré sa nedostavila žiadna zo strán sporu, dostavili sa obaja právni zástupcovia strán sporu, ktorí mali obaja doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd postupoval v súlade s ustanovením § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní meritórne prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.
8. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré v priebehu konania predložili strany sporu a to: lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia z č.l.9, lekársku prepúšťaciu správu z č.l.10, lekársku prepúšťaciu správu z č.l.11-12, prepúšťaciu správu z č.l.13-14, ošetrovateľskú prepúšťaciu správu z č.l.15, list z č.l.16, rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie z č.l.17-18, lekársku správu Sociálnej poisťovne z č.l.19-20, odborný posudok o invalidite z č.l.21-22, list žalovaného z č.l.54, reláciu dopravnej polície z č.l.55-57 a oboznámil sa tiež s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn.3T/97/2022, ako i s obsahom prednesov právnych zástupcov strán sporu, pričom zistil tento skutkový stav. Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 10.09.2023 súd okrem iného zistil, že bol vystavený I. F. J. ako posudzujúcim lekárom, Neštátna psychiatrická ambulancia a psychiatrická sexuológia, ktorý bol spracovaný a vydaný podľa zákona č.437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako poškodený je tu uvedený žalobca, dátum vzniku poškodenia na zdraví: 01.08.2021, miesto, kde vzniklo poškodenie na zdraví: na ceste, príčina poškodenia na zdraví: podľa poškodeného účastník autonehody. V časti B. Hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia je uvedený začiatok liečenia: 10.09.2022, ukončenie liečenia: liečba trvá. Tiež sú uvedené položky z prílohy č.1, a to 255 a 321.b, pri ktorých je popísaná diagnóza, hodnotenie v bodoch, pre tú ktorú položku, s tým, že v oboch prípadoch je uvedené zvýšenie podľa § 10 ods. 4 zákona o 100 % vrátane zdôvodnenia. Z lekárskych prepúšťacích správ Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Roosevelta Banská Bystrica, oddelenie klinika úrazovej chirurgie muži, súd okrem iného zistil, že sa týkajú žalobcu, dátum prijatia: 01.08.2021, dátum ukončenia hospitalizácie: 06.08.2021, základné ochorenie, pre ktoré bol pacient hospitalizovaný na tomto útvare: zlomenina driekového stavba L1. Z prepúšťacej správy Nemocnice Agel Zvolen, a.s. súd okrem iného zistil, že sa týka žalobcu, hospitalizácia od 06.08. do 16.08.2021, s tým, že sú tu uvedené viaceré diagnózy. Z listu zo dňa 24.10.2023 súd zistil, že ho adresoval právny zástupca žalobcu žalovanému, ktorým bol uplatnený nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia s návrhom na uzavretie dohody o vyrovnaní o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 6 ods. 1 zákona č.437/2004 Z.z., s tým, že nárok bol uplatnený s odôvodnením obdobne ako v podanej žalobe v súdenej veci, pričom z pripojenej fotokópie poštovej doručenky vyplýva, že tento list bol prevzatý žalovaným dňa 27.10.2023. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 27.05.2022 č.70081183810 súd okrem iného zistil, že sa týka žalobcu, pričom mu bol priznaný invalidný dôchodok v sume 380,- EUR mesačne podľa tam
citovaných zákonných ustanovení, s tým, že nárok mu na tento invalidný dôchodok vznikol 06.04.2022 a invalidný dôchodok mu priznali od 21.04.2022, keď z odôvodnenia okrem iného vyplýva, že za invalidného bol uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z lekárskej správy - zápisnica o ústnom pojednávaní Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 06.04.2022 súd zistil, že sa týka žalobcu, pričom predmetom posudzovania bolo posúdenie invalidity na žiadosť poistenca o invalidný dôchodok zo dňa 06.04.2022 a výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 75 %, s tým, že posudkový lekár určil dátum vzniku invalidity od 06.04.2022, dátum kontrolnej lekárskej prehliadky sa určil na apríl 2023, kedy mal byť reálny predpoklad zmeny zdravotného stavu a z toho vyplývajúce zmeny miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Z listov žalovaného adresovaných právnemu zástupcovi žalobcu zo dňa 20.06.2024 a 08.07.2024 súd okrem iného zistil, že sa týkajú žalobcu resp. predmetnej poistnej udalosti, v ktorých potvrdili doručenie dokumentácie zo dňa 31.05.2024, a to lekárskych správ od neurológa, urológa a úrazovej chirurgie, s tým, že dňa 28.11.2023 ich požiadali o predloženie kompletnej lekárskej dokumentácie zo psychiatrického liečenia, aby mohli posúdiť predložený posudok SSU v časti psychiatrickej, vystavený psychiatričkou I. J., keďže doteraz túto dokumentáciu nepredložili. Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn.3T/97/2022 súd okrem iného zistil, že v tomto konaní bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 04.12.2024 č.k.3T/97/2022-538, s tým, že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.12.2024 do trestu, ktorým súd v trestnej veci obžalovanej pre prečin ublíženia na zdraví podľa tam citovaných ustanovení Trestného zákona oslobodil obžalovanú B. G., nar. XX.XX.XXXX spod obžaloby pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 01.08.2021 v obci C. K. viedla po hlavnej ceste v smere od obce Klokoč osobné motorové vozidlo značky Fiat Dobló EČV: F., ktorého je oprávnenou držiteľkou, pričom pri odbočovaní vľavo na vedľajšiu cestu nedala prednosť protiidúcemu osobnému motorovému vozidlu značky Peugeot 307 EČV: H., ktoré po hlavnej ceste v smere od obce Klokoč ako oprávnený držiteľ viedol A. B., nar. XX.XX.XXXX, v dôsledku čoho A. B. v snahe vyhnúť sa zrážke vozidiel strhol riadenie vozidla vpravo a čelne narazil do svahu, pričom utrpel zranenia, ktoré sú tu špecifikované, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť a liečbu v trvaní 1 roka, čím porušila povinnosť upravenú v ustanovení § 19 ods. 4 zákona č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke, pretože skutok nie je trestným činom. Zároveň podľa tam citovaného ustanovenia Trestného poriadku súd poškodených Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., Sociálnu poisťovňu a B. B. odkázal s nárokmi na náhradu škody na civilný proces. Toto rozhodnutie neobsahuje písomné odôvodnenie, pretože po vyhlásení rozsudku sa obžalovaná, obhajca obžalovanej a prokurátor vzdali práva odvolania. Zo záveru znaleckého posudku, číslo úkonu 107/2024, Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, dátum ukončenia spracovania znaleckého posudku 04.07.2024, ktorý bol vypracovaný na základe uznesenia o pribratí Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktoré vydal Okresný súd Zvolen vo veci 3T/97/2022 zo dňa 29.05.2023, v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorá sa stala dňa 01.08.2021 v okrese F., kataster obce C. K., v obci C. K., v smere od L. do obce B., medzi OMV značky Fiat Dobló EČV: F. a OMV značky Peugeot 307 EČV: H., okrem iného vyplýva, že na otázku č.4 zistiť a uviesť technickú príčinu dopravnej nehody je v znaleckom posudku uvedená odpoveď, že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola predovšetkým nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Peugeot (jazda rýchlosťou o cca 30 km vyššou ako bola najvyššia dovolená rýchlosť v danom úseku). V dôsledku nesprávnej techniky jazdy vodiča vozidla Peugeot došlo jednak k vzniku kolíznej situácie a tiež si vodič svojou nesprávnou technikou jazdy znemožnil nehode zabrániť. V dôsledku nesprávnej techniky jazdy vodiča vozidla Peugeot dochádzalo k vzniku nepriaznivých podmienok pre vodičku vozidla Fiat, z hľadiska dostatočných rozhľadových pomerov. Pre rýchlosť jazdy 50 km/hod. vozidla Peugeot mala vodička vozidla Fiat dostatočné rozhľadové pomery, avšak pre rýchlosť jazdy 80 km/hod. nemala vodička dostatočné rozhľadové pomery, aby dala prednosť v jazde vozidlu Peugeot, ktoré sa pohybovalo rýchlosťou cca 80 km/hod.. Vodička vozidla Fiat by vytvorila podmienky pre zabránenie dopravnej nehody iba v prípade, ak by pred rozpoznaním pohybu vozidla Peugeot predpokladala, že zo smeru jazdy tohto vozidla sa môžu pohybovať aj vozidlá rýchlosťou cca 80 km/hod. a s ohľadom na túto skutočnosť by odbočovanie vľavo začala neskôr tak, aby mala väčší rozhľad na smer jazdy vozidla Peugeot. Konečné posúdenie, či vodička vozidla Fiat má v danom úseku za daných okolností predpokladať jazdu vozidiel rýchlosťou cca 80 km/hod. zo smeru jazdy vozidla Peugeot, je otázkou právnou, ktorú neprináleží hodnotiť technickým znalcom. Ak by mala vodička vozidla Fiat (v danom úseku a za daných okolností) predpokladať jazdu vozidiel rýchlosťou cca 80 km/hod. zo smeru jazdy vozidla Peugeot a tejto skutočnosti mala prispôsobiť svoju techniku jazdy (a to už v čase, kedy ešte nemala možnosť vozidlo
Peugeot vidieť), potom za sekundárny prvok technickej príčiny predmetnej dopravnej nehody možno považovať aj skutočnosť, že vodička vozidla Fiat odbočovanie vľavo uskutočnila takým spôsobom, kedy nedošlo k daniu prednosti v jazde vozidlu Peugeot vo vzťahu k rýchlosti jazdy 80 km/hod.. V odpovedi na otázku č.6 vyjadriť sa k rozhľadovým pomerom v mieste dopravnej nehody je uvedené, že rozhľadové pomery v danom mieste boli také, že pre rýchlosť jazdy 50 km/hod. vozidla Peugeot mala vodička vozidla Fiat dostatočné rozhľadové pomery na vykonanie odbočenia rýchlosťou, ktorou odbočovala v oboch variantoch v priebehu nehodového deja, avšak pre rýchlosť jazdy 80 km/hod. nemala vodička dostatočné rozhľadové pomery, aby dala prednosť v jazde vozidlu Peugeot, ktoré sa pohybovalo rýchlosťou cca 80 km/hod.. V odpovedi na otázku č.7 vyjadriť sa k technike a spôsobu jazdy účastníkov dopravnej nehody je okrem iného uvedené, že vodič vozidla Peugeot jazdil po ceste v smere od Vígľaša na Klokoč, viedol vozidlo rýchlosťou 79-82 km/hod., v úseku bola najvyššia dovolená rýchlosť 50 km/hod., teda vodič viedol vozidlo rýchlosťou od 29 až 32 km/hod. vyššou ako bola najvyššia dovolená rýchlosť v úseku. Ak by vodič jazdil rýchlosťou 50 km/hod., dokázal by intenzívnym brzdením zastaviť pred koridorom vozidla Fiat a k nehode by nedošlo. Rýchlosť jazdy bola nesprávnym prvkom v technike jazdy vodiča vozidla Peugeot. ... Vodička vozidla Fiat vykonávala odbočenie vľavo z cesty cez protijazdný pruh, ale na cestu vedúcu do obce Zaježová vodička tohto vozidla odbočovala rýchlosťou 12-14 km/hod., v danom mieste boli obmedzené rozhľadové pomery, čo bolo dané zatáčaním cesty a stromami na okraji cesty. Vodička vozidla Fiat mohla spozorovať vozidlo Peugeot v čase 3,8 sekundy (B Variant) až 4 sekundy (A Variant) pred nárazom vozidla Peugeot do svahu. V tomto čase už vodička vozidla Fiat znižovala rýchlosť a začínala odbočovanie. V okamihu, kedy mohla vodička spozorovať vozidlo Peugeot, ešte nedokázala vyhodnotiť rýchlosť vozidla Peugeot (na vyhodnotenie rýchlosti vozidla je potrebné toto sledovať určitý čas, aby bolo možné vyhodnotiť mieru približovania). Poloha vozidla Peugeot bola taká, že ak by vodič vozidla Peugeot jazdil rýchlosťou 50 km/hod. v čase, kedy mohla vodička spozorovať vozidlo Peugeot, odbočovaním vozidla Fiat by ani nevznikla žiadna kolízna situácia. Vo vzťahu ku skutočnej rýchlosti vozidla Peugeot však došlo k vzniku kolíznej situácie pre vodiča vozidla Peugeot a tento reagoval intenzívnym brzdením a vedením vozidla vpravo. Vodička vozidla Fiat odbočenie vľavo vykonávala takým spôsobom, že vo vzťahu ku skutočnej rýchlosti vozidla Peugeot nedošlo k daniu prednosti v jazde vozidlu Peugeot. Vo vzťahu k maximálnej dovolenej rýchlosti jazdy (50 km/hod.) vozidla Peugeot vodička Fiat odbočovanie vľavo vykonávala takým spôsobom, že došlo k daniu prednosti v jazde vozidlu Peugeot. Z prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní súd okrem iného zistil, že zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu, s tým, že nárok žalobcu bol uplatnený aj z titulu objektívnej zodpovednosti v zmysle § 427 OZ, kedy škoda na zdraví, ktorú utrpel žalobca, bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, a to konkrétne motorového vozidla značky Fiat Dobló, ktoré viedla ako vodička B. G., s tým, že mal za to, že v konaní bolo preukázané, že táto vošla do jazdnej dráhy žalobcu, čím vytvorila náhlu prekážku, a teda škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla v zmysle predmetného zákonného ustanovenia, pri ktorom sa nevyžaduje zavinenie. Bol si vedomý vedeného trestného konania na tunajšom súde pod sp.zn.3T/97/2022, v ktorom bola dotyčná oslobodená spod obžaloby, avšak trval na tom, že predpoklady trestnej zodpovednosti sú odlišné od predpokladov objektívnej zodpovednosti v zmysle ustanovenia § 427 OZ. V trestnom konaní boli vypracované 3 znalecké posudky s odlišnými závermi, keď z prvého znaleckého posudku Ing. Chlebničana jeho záverov vyplýva, že zodpovedná za dopravnú nehodu bola práve pani G., následne až znalecké posudky Ing. Haracha resp. ústavu z ich záverov vyplýva, že boli uvedené 2 varianty príčin dopravnej nehody. Tiež poukázal na to, že motorové vozidlo Fiat Dobló, ktoré viedla pani G., podľa znaleckých posudkov nezanechalo žiadne stopy, a teda nemohli znalci zistiť jej presnú rýchlosť a vychádzali z určitých hypotéz, avšak tieto závery sú podľa ich názoru postačujúce pre trestné konanie, teda na oslobodzujúci rozsudok, avšak nepostačuje to na zbavenie zodpovednosti v rámci civilného konania, s odkazom na dané ustanovenie § 427 OZ, keďže prevádzkovateľ motorového vozidla by musel preukázať, že škode nemohol za žiadnych okolností zabrániť, čo ale v konaní nebolo preukázané, resp. aj z predmetných znaleckých posudkov vyplývajú závery, v tom zmysle, že vodička tohto motorového vozidla mohla zabrániť stretu vozidiel. Žalobca pripúšťa svoj podiel viny, ktorý v rámci žaloby odhadol na rozsah 30 %, čo označil za dosť vysokú mieru zavinenia, a teda čiastočne uznáva obranu žalovaného, avšak popiera, že by teda nárok nebol dôvodný vôbec. Okrem výsluchu žalobcu a svedkyne pani G., navrhol výsluch aj všetkých 3 súdnych znalcov, ktorí vypracovávali znalecké posudky v rámci trestného konania, za účelom toho, že v znaleckých dokazovaniach vznikli určité pochybnosti ohľadne priebehu dopravnej nehody, keď pani G. tvrdila, že žalobcu nevidela vôbec a naňho teda nereagovala, hoci znalci pripúšťali možnosť, že ho mohla vidieť, a teda aj primeraným spôsobom reagovať. Taktiež poukázal na to, že v rámci obhliadky mali na mieste dopravnej nehody byť zaistené nejaké stopy oterov pneumatík, avšak podľa ich názoru
je sporné, či sa jednalo o brzdné stopy vozidla žalobcu alebo iba reakciu na prudkú zmenu smeru jazdy tohto vozidla, čo má vplyv na vstupné údaje, z ktorých vychádzali znalci pri podaní znaleckých posudkov. Tiež uviedol, že predmetný trestný rozsudok neobsahuje odôvodnenie, pričom v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku existuje viacero dôvodov, kedy je obžalovaný spod obžaloby oslobodený, a teda podľa ich názoru z tohto dôvodu posúdenie nároku žalobcu uplatnené v tomto konaní nemožno založiť len na predmetnom trestnom rozsudku. Na záver ešte uviedol, že nárok žalobcu bol uplatnený tak z titulu ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, teda subjektívnej zodpovednosti, ale aj § 427 OZ, teda objektívnej zodpovednosti, pričom pripustil, že nárok uplatnený z titulu subjektívnej zodpovednosti s odkazom na § 420 OZ s ohľadom na závery trestného konania nebol preukázaný, avšak zotrval na tom, že bol jednoznačne preukázaný nárok z titulu objektívnej zodpovednosti podľa § 427 OZ, keďže aj v rámci trestného konania škodový dej bol popísaný v tom zmysle, že k strhnutiu vozidla žalobcu došlo ako reakcia na to, že mu skrížilo vozidlo Fiat Dobló jazdnú dráhu, čo teda bola príčina dopravnej nehody. Podľa ich názoru nemožno súhlasiť s tým, že by sa prevádzkovateľ vozidla mohol v plnej miere zbaviť tejto zodpovednosti, keďže aj znalecké posudky vykonané v rámci trestného konania pripúšťajú možné rôzne závery ako sa dopravná nehoda stala, a teda trval na tom, že objektívna zodpovednosť bola v konaní preukázaná. Navyše zotrval na tom, že je to práve prevádzkovateľ motorového vozidla resp. v tomto prípade poisťovateľ, ktorý je povinný preukázať liberačné dôvody tohto typu zodpovednosti. Taktiež zotrval na tom, že žalobca predložil riadny lekársky posudok v súlade so zákonom č.437/2004 Z.z., s tým, že zo strany žalovaného nebol tento spochybnený zákonným spôsobom, keďže nebol predložený znalecký posudok, ktorý by preukazoval niečo iné. Na základe toho mal za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a žiadal žalobe vyhovieť. Pre prípad úspechu si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Z prednesu právnej zástupkyne žalovaného na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržali ich písomných vyjadrení k žalobe, ktorú označila za nedôvodnú a žiadala ju preto v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala na ustanovenie § 4 ods. 1 zákona o PZP v znení účinnom v rozhodnom čase, z ktorého vyplýva, že je podstatné kto za škodu zodpovedá, toho nároky sa nahrádzajú poisťovateľom. Zotrvala na tom, že z obsahu trestného spisu vyplýva, že v konaní bolo preukázané, že vodička za škodu nezodpovedá a predmetný skutok nebol trestným činom, s tým, že pokiaľ predmetný trestný rozsudok neobsahuje odôvodnenie, toto označila v súdenej veci za irelevantné, s predpokladom, že sa zúčastnené strany vzdali odvolania, a teda súhlasili so závermi vyplývajúcimi z predmetného trestného konania a s rozsudkom, ktorým bola obžalovaná oslobodená spod obžaloby. Uviedla, že ich obrana spočíva okrem toho, že spochybňujú zavinenie či už vodiča resp. prevádzkovateľa predmetného motorového vozidla, s tým, že namietali aj nedostatky lekárskeho posudku, ktorý bol v konaní predložený, ako i absenciu akejkoľvek relevantnej zdravotnej dokumentácie žalobcu, keďže zdravotná dokumentácia, ktorá bola predložená sa netýka nárokov, ktoré sú uplatnené v tomto súdnom konaní. Trvala na tom, že zavinenie vodiča nebolo preukázané, teda vodič predmetného osobného motorového vozidla za škodu nezodpovedá a následne ak by súd nevychádzal výlučne zo záverov predmetného trestného konania, musel by žalobca preukázať, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s prevádzkou poisteného vozidla, čo s poukazom na zavinenie žalobcu vylúčila. Z predmetného trestného konania resp. jeho záverov vyplýva, že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bol spôsob jazdy žalobcu, ktorý prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť cca o 30 km/hod. a zároveň nebol pripútaný bezpečnostným pásom. Pokiaľ ide o tvrdenia protistrany, ohľadom toho, že vodička poisteného motorového vozidla mala vidieť žalobcu a predvídať s tým súvisiace skutočnosti, poukázala na princíp „obmedzenej dôvery v doprave“, keď podľa ich názoru nemožno požadovať od účastníkov cestnej premávky, aby predpokladali porušenie povinnosti iných účastníkov cestnej premávky. S poukazom na to mala za to, že ak žalobcovi škoda vznikla v súvislosti s touto dopravnou nehodou, zodpovedá za ňu sám a nie je možné si nároky z nej uplatniť z titulu PZP iného motorového vozidla. Ohľadne námietok vo vzťahu k lekárskemu posudku v celom rozsahu odkázala na písomné vyjadrenie. Na základe týchto skutočností žiadala, aby súd žalobu zamietol, pre prípad úspechu si uplatnili nárok na náhradu trov konania.
9. Podľa § 2 písm. f) zákona č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“) v znení účinnom do 31.07.2024, na účely tohto zákona sa rozumie poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti. Podľa § 2 písm. g) zákona o PZP v znení účinnom do 31.07.2024, na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.
Podľa § 2 písm. h) zákona o PZP v znení účinnom do 31.07.2024, na účely tohto zákona sa rozumie škodovou udalosťou skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práv poškodeného na plnenie poisťovateľa alebo kancelárie. Podľa § 2 písm. i) zákona o PZP v znení účinnom do 31.07.2024, na účely tohto zákona sa rozumie poistnou udalosťou vznik povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP v znení účinnom do 31.07.2024, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o PZP v znení účinnom do 31.07.2024, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP v znení účinnom do 31.07.2024, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP v znení účinnom do 31.07.2024, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Podľa § 19 ods. 4 zákona č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení účinnom do 28.02.2022, vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám, električkám idúcim v oboch smeroch, vozidlám idúcim vo vyhradenom jazdnom pruhu po jeho ľavej strane a chodcom prechádzajúcim cez vozovku. Vodič motorového vozidla i nemotorového vozidla odbočujúci vpravo je povinný dať prednosť v jazde električke, ak je povolená jazda pozdĺž električky vľavo a vozidlu idúcemu vo vyhradenom jazdnom pruhu po jeho pravej strane. Podľa § 16 ods. 1 zákona č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení účinnom do 05.07.2022, vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Podľa § 16 ods. 5 zákona č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení účinnom do 05.07.2022, vodič nesmie prekročiť najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy vozidiel určenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením. Podľa § 8 ods. 1 zákona č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke, osoba sediaca na sedadle povinne vybavenom bezpečnostným pásom alebo iným zadržiavacím zariadením je povinná toto zariadenie použiť; to neplatí pre a) vodiča vozidla ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície, obecnej polície, Hasičského a záchranného zboru, ostatných hasičských jednotiek, Horskej záchrannej služby, záchrannej zdravotnej služby, banskej záchrannej služby, Vojenského spravodajstva, Slovenskej informačnej služby a prepravované osoby, ak si to vyžaduje plnenie ich úloh, b) inštruktora autoškoly, ktorý vykonáva činnosť podľa § 7 ods. 1, c) osobu s telesnou výškou menšou ako 150 cm s výnimkou osoby, ktorá je povinná používať zadržiavacie zariadenie podľa podmienok ustanovených v osobitnom predpise, d) vodiča vozidla taxislužby pri zmluvnej preprave osôb v obci, e) osobu, ktorá nemôže byť pripútaná zo zdravotných dôvodov; takáto osoba sa musí preukázať osvedčením o oslobodení od použitia bezpečnostných systémov vozidla. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv
a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
10. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že návrh žalobcu nie je dôvodný. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že motorové vozidlo, ktorým mala byť žalobcovi spôsobená škoda na zdraví pri dopravnej nehode, konkrétne osobné motorové vozidlo značky Fiat Dobló EČV: F., bolo v čase, keď došlo k predmetnej dopravnej nehode dňa 01.08.2021, povinne zmluvne poistené u právneho predchodcu žalovaného, pričom držiteľkou tohto motorového vozidla a zároveň vodičom tohto vozidla v čase predmetnej dopravnej nehody bola B. G., nar. XX.XX.XXXX. Žalovaný v konaní namietal nielen výšku nároku žalobcu uplatneného v súdenej veci, ale aj samotný základ nároku, čo zdôvodňoval tým, že ak aj došlo k vzniku škody na zdraví žalobcu, nedošlo k tomu v príčinnej súvislosti s osobitnou prevahou prevádzky predmetného poisteného vozidla, a ak teda žalobcovi vznikla akákoľvek škoda na zdraví, táto mu vznikla v príčinnej súvislosti s jeho vlastným protiprávnym konaním, a preto táto nie je krytá povinným zmluvným poistením dojednaným k poistenému vozidlu u žalovaného resp. jeho právneho predchodcu, v dôsledku čoho žalovaný rozporoval svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní. Žalobca si nárok na náhradu škody na zdraví voči žalovanému uplatnil na základe toho, že za túto škodu má zodpovedať vodič predmetného poisteného motorového vozidla, ktorým mala byť škoda spôsobená, a to na základe subjektívnej zodpovednosti upravenej v § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň na základe objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa predmetného poisteného motorového vozidla podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka. Keďže žalovaná suma bola uplatnená z titulu náhrady škody, bol súd povinný skúmať, či sú splnené zodpovednostné predpoklady. Pokiaľ ide o predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka sú nimi: porušenie právnej povinnosti resp. protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie. Žalobca poukazoval na to, že vodička poisteného motorového vozidla porušila právnu povinnosť tým, že nedala prednosť v jazde pri odbočovaní vľavo protiidúcemu vozidlu. Z vykonaného dokazovania mal však súd preukázané, že vodička poisteného motorového vozidla odbočovala vľavo takým spôsobom, že vo vzťahu ku skutočnej rýchlosti vozidla žalobcu nedošlo k daniu prednosti v jazde, avšak vo vzťahu k maximálnej dovolenej rýchlosti jazdy vozidla, ktoré viedol žalobca, vodička poisteného vozidla odbočovanie vľavo vykonávala takým spôsobom, že došlo k daniu prednosti v jazde vozidlu žalobcu. Tieto závery vyplývajú zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, číslo úkonu 107/2024, ktorý bol vypracovaný v rámci predmetného trestného konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn.3T/97/2022, keďže zo záverov tohto znaleckého posudku tiež jednoznačne vyplýva, že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola predovšetkým nesprávna technika jazdy žalobcu, ktorý jazdil rýchlosťou cca 30 km vyššou ako bola najvyššia dovolená rýchlosť v danom úseku, keď tento sa pohyboval rýchlosťou cca 80 km/hod. v úseku, kde bola najvyššia dovolená rýchlosť 50 km/hod.. Súd pritom zastáva názor, že nemožno od žiadneho účastníka cestnej premávky vyžadovať, aby predpokladal porušenie pravidiel cestnej premávky iným účastníkom, a to tak podstatným spôsobom, ako tomu bolo v tomto prípade, keď žalobca prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť o cca 60 %. Opačný názor by totiž viedol k tomu, že za daných okolností by vodička poisteného motorového vozidla teoreticky nemohla odbočiť nikdy na danom úseku, keďže opätovne z predmetného znaleckého posudku vyplynulo, že v mieste dopravnej nehody boli rozhľadové pomery také, že pre rýchlosť jazdy 50 km/hod. vozidla, ktoré viedol žalobca, mala vodička poisteného vozidla dostatočné rozhľadové pomery na vykonanie odbočenia vľavo, avšak pre rýchlosť jazdy 80 km/hod. nemala táto dostatočné rozhľadové pomery, aby dala prednosť v jazde vozidlu žalobcu, ktoré sa pohybovalo predmetnou rýchlosťou cca 80 km/hod.. Súd teda ustálil, že nebol splnený jeden z predpokladov vzniku občianskoprávnej zodpovednosti, a to porušenie právnej povinnosti resp. protiprávny úkon vodičky poisteného vozidla, a preto už bolo následne bezpredmetné posudzovať splnenie ďalších zodpovednostných predpokladov, keďže tieto všetky musia byť splnené kumulatívne. Pokiaľ žalobca odvodzoval svoj nárok uplatnený v súdenej veci aj s odkazom na ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka, základom tejto objektívnej zodpovednosti je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, pričom zodpovednostnými predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti sú škoda, osobitná povaha tejto prevádzky a príčinná súvislosť medzi nimi. Aj v prípade objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa ale prichádza do úvahy spoluzavinenie poškodeného,
pričom platí, že v rozsahu v akom sa poškodený podieľal na vzniku škody nie je daná zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla, na čo poukazoval aj samotný žalovaný v rámci svojej obrany. Pritom vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, najmä závery vyplývajúce z predmetného znaleckého dokazovania súd má za to, že príčinou predmetnej dopravnej nehody bolo porušenie povinnosti žalobcu ako vodiča predmetného motorového vozidla viesť vozidlo najvyššou dovolenou rýchlosťou, nakoľko pokiaľ by jazdil najvyššou dovolenou rýchlosťou na danom úseku, nedošlo by k predmetnej dopravnej nehode, a v tej súvislosti ani k prípadnému vzniku škody, na základe čoho súd dospel k záveru, že ak v súvislosti s touto dopravnou nehodou vznikla žalobcovi akákoľvek škoda, táto bola v celom rozsahu spôsobená samotným poškodeným, teda žalobcom, čo vylučuje zodpovednosť prevádzkovateľa poisteného motorového vozidla, keďže chýba jeden zo základných predpokladov tejto zodpovednosti za škodu, a to príčinná súvislosť medzi vznikom škody a škodovou udalosťou v prípade tejto objektívnej zodpovednosti, s odkazom na vyššie citované ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka. Žalobca teda v spore neuniesol dôkazné bremeno ohľadne ním tvrdených skutočností, že by za škodu na zdraví žalobcu zodpovedala vodička poisteného vozidla, resp. že by táto bola spôsobená prevádzkou poisteného vozidla. Nakoľko súd nemal v konaní preukázaný základ nároku uplatnený žalobcom v súdenej veci voči žalovanému, súd bez ďalšieho žalobu žalobcu voči žalovanému zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú, v dôsledku čoho súd nepreskúmaval dôvodnosť žaloby, pokiaľ ide o výšku žalobou uplatneného nároku, rovnako tak ani nevyhodnocoval opodstatnenosť námietok žalovaného, ktoré uplatnil v rámci svojej obrany vo vzťahu k výške žalobou uplatneného nároku, a to s poukazom na zásadu hospodárnosti konania. Pokiaľ strany sporu navrhli doplniť dokazovanie výsluchom žalobcu resp. vodičky poisteného motorového vozidla, výsluchmi znalcov, ktorí vypracovávali znalecké posudky v rámci predmetného trestného konania, a tiež doplniť dokazovanie nariadením ďalšieho znaleckého dokazovania, súd týmto návrhom nevyhovel, nakoľko na základe dôkazov, ktoré v konaní vykonal, považoval súd skutkový stav za dostatočne objasnený, na to, aby mohol vo veci rozhodnúť, keď mal za to, že akékoľvek závery by vzišli z týchto navrhnutých dôkazov, nemohli by mať vplyv na to, aby súd v súdenej veci rozhodol inak. Pre úplnosť súd ešte uvádza, že pokiaľ právny zástupca žalobcu poukazoval na ďalšie znalecké posudky, ktoré boli vypracované v rámci predmetného trestného konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn.3T/97/2022 a závery z nich vyplývajúce, konkrétne znalecký posudok č.3/2022, vypracovaný Ing. Mikulášom Chlebničanom a znalecký posudok č.14/2023, vypracovaný Ing. Igorom Harachom, znalci v odbore cestná doprava, súd na závery z nich vyplývajúce neprihliadol, a to s poukazom na vyhodnotenie predmetných znaleckých posudkov, ktoré obsahuje znalecký posudok č.107/2024 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, v ktorom je okrem iného uvedené, že Ing. Mikuláš Chlebničan pri analýze nehodového deja nezohľadnil zadokumentované stopy po brzdení vozidla Peugeot v čase pred zrážkou, teda uvažoval s predpokladom, že vozidlo pred zrážkou nebrzdilo. V dôsledku uvedeného znalec vypočítal nižšiu hodnotu rýchlosti jazdy vozidla Peugeot (na začiatku nehodového deja), následne mal uvedený nedostatok vplyv pri vyhodnotení možnosti zabránenia dopravnej nehode, posúdenie techniky jazdy účastníkov nehodového deja a viedlo k nesprávnemu stanoveniu technickej príčiny dopravnej nehody, keď Ing. Chlebničan uviedol, že technickou príčinou vzniku predmetnej dopravnej nehody bol kolízny vjazd vozidla Fiat do koridoru pohybu vozidla Peugeot. Spôsob vyhodnotenia technickej príčiny dopravnej nehody Ing. Chlebničanom nepovažovali za správny. Taktiež je tu uvedené, že Ing. Igor Harach analyzoval podklady, ktoré mal k dispozícii pre vypracovanie znaleckého posudku. Vypočítal pohyb účastníkov nehodového deja a tento zdôvodnil. Znalec ako technickú príčinu dopravnej nehody stanovil nesprávnu techniku jazdy vodiča vozidla Peugeot a aj nesprávnu techniku jazdy vodičky vozidla Fiat (a to za predpokladu, že vodička vozidla Fiat mala predpokladať, že vozidlo Peugeot sa bude pohybovať rýchlosťou vyššou ako je rýchlosť pre daný úsek maximálne dovolená). Spôsob vyhodnotenia technickej príčiny znalcom Ing. Harachom považovali za správny, avšak pre komplexnosť uviedli, že je otázkou právnou, či v danom úseku a za daných okolností mala vodička vozidla Fiat predpokladať prípadnú jazdu vozidiel rýchlosťou cca 80 km/hod. a či s ohľadom na túto okolnosť mala prispôsobiť svoju techniku jazdy.
11. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že nakoľko bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, bol žalovaný úspešný v tomto konaní, preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá C.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.