Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_58Ek-1095-2024.pdf
PDF · 81.45 KB
No categories available
58Ek/1095/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 776 005 proti povinnému: MODŘANY Power, a.s., Komořanská 326/63, 143 14 Praha 4 – Modřany, IČO: 49 240 005 o vymoženie 10630,8 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Marko Rus, so sídlom exekútorského úradu Železničná 257/19, 050 01 Revúca, pod sp. zn. XXXXX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie povinnému n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 17.06.2024 domáhal od povinného vymoženia 10630,8 eur s prísl. na základe exekučného titulu – výkaz nedoplatkov Daňového úradu Bratislava, sp. zn. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.08.2023, ktorý sa stal vykonateľným dňa 15.08.2023.
2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 20.06.2024 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Bohumil Kubát, so sídlom exekútorského úradu Červenej armády 353/1, 036 01 Martin, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXXX XXX/XX. Súdny exekútor povinnému zaslal Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 20.06.2024, ktoré mu bolo doručené dňa 01.07.2024.
3. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý súdny exekútor doručil súdu spolu s vyjadrením oprávneného a ďalšími prílohami.
4. V návrhu na zastavenie exekúcie označenom ako návrh na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že nárok, ktorý si uplatňuje oprávnený zanikol. Dňa 30.10.2015 Mestský súd v Prahe rozhodol uznesením o úpadku povinného. Pohľadávku, ktorú má oprávnený voči povinnému si mohol uplatniť prihlásením do insolvenčného konania, nakoľko pohľadávka vznikla pred rozhodnutím súdu o úpadku povinného, pokiaľ tak oprávnený neurobil, tak jeho pohľadávka voči povinnému zanikla. Ďalej tvrdí, že exekúcia nemôže byť vedená proti zahraničným osobám. Povinný navrhuje exekúciu zastaviť a priznať trovy konania.
5. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie oprávnený uviedol, že tvrdenie povinného sa nezakladá na pravde nakoľko pohľadávka vznikla v roku 2017 a výkaz nedoplatkov bol vydaní v roku 2023. Teda pohľadávka vznikla po dni začatia insolvenčného konania vedeného v Českej republike. Vymáhaná pohľadávka oprávneného teda nielenže nemala a nemohla byť prihlásená do insolnvenčného konania, ale predovšetkým nedošlo k jej zániku ako tvrdí povinný. Oprávnený má za to, že návrh na zastavenie je neopodstatnený, nakoľko je založený na nesprávnej úvahe povinného o dátume vzniku daňových
nedoplatkov tvoriacich vymáhanú pohľadávku oprávneného. Dodáva, že exekúcia môže byť vedená voči právnickým osobám so sídlom v zahraničí.
6. Súdny exekútor s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí.
7. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh ma odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak a) ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3, ide o návrh na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je neodkladné opatrenie alebo uznesenie o zabezpečení dôkazu, ktoré nadobudli právoplatnosť, prílohou návrhu na vykonanie exekúcie na uspokojenie práva na nepeňažné plnenie je osvedčenie o neplnení nepeňažnej povinnosti a znalecký posudok alebo odborné stanovisko znalca, z ktorého je zrejmá všeobecná hodnota inej povinnosti ako zaplatenie peňažnej sumy v peniazoch, ktorú môžu vykonať aj iné osoby, uložená exekučným titulom, ak hodnota tejto povinnosti nevyplýva z exekučného titulu.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
13. Podľa § 201 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno a) odpustiť zmeškanie lehôt, b) podať žalobu na obnovu exekučného konania po jeho skončení.
14. Súd skúmal včasnosť podania návrhu na zastavenie exekúcie, teda či došlo k zachovaniu 15-dňovej lehoty v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie bola súdu predložená doručenka, na základe ktorej mal súd za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 01.07.2024. Zákonná lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala plynúť dňom 02.07.2024, teda deň po dni doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie je procesnou lehotou. To znamená, že stačí, ak sa návrh na zastavenie exekúcie podá na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný procesný úkon doručiť v posledný deň lehoty. Súd má za preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 11.07.2024. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie pred uplynutím zákonnej 15-dňovej lehoty.
15. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.
16. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je formálne a materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania.
17. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok vymenúva taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.
18. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie ako aj ďalší spisový materiál a dospel k nasledujúcim zisteniam. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie súdu, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zostali nezmenené. Povinný tvrdí, že pohľadávka, ktorú si uplatňuje oprávnený vznikla pred vydaním rozhodnutia súdu o úpadku povinného, pričom po preskúmaní spisového materiálu má súd za to, že pohľadávka vznikla po vydaní rozhodnutia súdu nakoľko súd rozhodol v roku 2015 o úpadku povinného a v roku 2017 vznikli daňové nedoplatky povinného. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie povinného nie je založené na pravde a neuviedol ani jeden z dôkazov, či tvrdení, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená. Tvrdenie povinného, že nemôže byť exekúcia vedená voči zahraničnej právnickej osobe, kde chýba miestna a vecná príslušnosť exekútora nie je pravdivé nakoľko v zmysle § 55 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekúcia môže byť vedená aj voči zahraničnej právnickej osobe a súd prideľuje veci exekútorovi vymenovanému pre územný obvod krajského súdu, v ktorom sa nachádza miesto, na ktorom je adresa sídla organizačnej zložky podniku, ak ide o zahraničnú právnickú osobu. V prípade, že nemožné súd prideliť vec exekútorovi na základe vyššie uvedeného súd pridelí vec náhodným výberom exekútora pre územný obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici, prípadne na základe poslednej adresy sídla organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby.
19. Zastavenie exekúcie má byť výsledkom porušenia ktoréhokoľvek z princípov exekučného konania na základe dôvodov výslovne uvedených v zákone. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že tento návrh je v celom rozsahu nedôvodný, nakoľko povinný súdu nepreukázal ani jeden dôvod, pre ktorý by mal súd jeho návrhu vyhovieť.
20. V zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu len v zákonom stanovených prípadoch. Súd konštatuje, že skutočnosti uvádzané povinným v návrhu na zastavenie exekúcie nie sú dôvodmi na zastavenie exekúcie súdom tak, ako to predpokladá ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe ním uvádzaných skutočností nie je dôvodný.
21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
22. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
23. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
24. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.
25. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a náhradu trov konania povinného nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.