Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Co-404-2019.pdf
PDF · 104.71 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/404/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu: TH Build s.r.o., so sídlom Ďurkov 81, IČO: 46 282 998, zastúpený JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom, so sídlom Šoltésovej 5, Košice, proti žalovanému: I. B., nar. XX.X.XXXX, bytom I. 2, T., zastúpený JUDr. Viktorom Križiakom, advokátom, so sídlom Moyzesova 46, Košice, o zaplatenie 4.911,47 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 13. Júna 2019, č. k. 37C/52/2014-195
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi 100% trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.918,03 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 5.5.2014 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 59,54 %.
2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 4.911,47 Eur s príslušenstvom ( úrokmi z omeškania) zo záväzkového právneho vzťahu strán založeného Zmluvou o dielo č. 1-01/2012 z 18. mája 2012, uzavretou medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným v hmotnoprávnom postavení objednávateľa (ďalej tiež len „zmluva“). Žalobca tvrdil, že na základe zmluvy vykonal pre žalovaného dielo - zhotovil stavbu rodinného domu v obci Sokoľ avšak žalovaný cenu diela zaplatil len sčasti tak, že z realizačnej ceny diela 52.500,48 Eur zaplatil len sumu 48.000,- Eur a cenu odsúhlasených naviac prác 910,99 Eur nezaplatil ani len sčasti.
3. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel z existencie písomnej zmluvy strán, z ktorej skutkovo ustálil, že cena diela bola dohodnutá v jej bode 4.1 na základe rozpočtu vo výške 47.618,23 Eur s tým, že podľa bodu 4.6. zmluvy práce nezahrnuté v rozpočte mohli byť zhotoviteľom vykonané len na základe dodatku k zmluve alebo po ich písomnom odsúhlasení objednávateľom vo forme záznamu v stavebnom denníku. Podľa zistenia súdu prvej inštancie žalovaný v priebehu výstavby týmto spôsobom odsúhlasil zmeny rozpočtových položiek 23 (zmena hrúbky muriva zo 100 mm na 140 mm), 25 (navýšenie množstva použitého betónu), 55, 59, 60 a 62 (zmena projektovanej výšky strechy v časti nad garážou) a 64 (zmena strešnej krytiny z KM Beta na Bramac Klasic Protekt), čo podľa jeho skutkového nálezu malo za následok zvýšenie ceny diela na sumu 52.500,48 Eur. Prvoinštančný súd mal tiež za preukázané, že žalovaný dokončené dielo formálne prevzal dňa 28.2.2013 bez pripomienok, že žalobca cenu vykonaných prác vyúčtoval faktúrou č. 02/2013 splatnou dňa 14.3.2013 na sumu 52.500,48 Eur (realizačná cena diela) a vo výške 910,99 Eur (cena naviac prác) a že žalovaný z takto vyúčtovanej ceny zaplatil žalobcovi len sumu 48.500,- Eur.
4. Súd prvej inštancie na takto zistený skutkový stav aplikoval ust. 40 ods. 1, § 631, § 633, § 635 ods. 1, § 644 a § 650 zák. č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení neskorších zmien a doplnkov (OZ). Na ich základe právne posúdil vzťah strán ako záväzkový zo zmluvy o dielo podľa ust. § 631 a nasl. OZ a z neho vyvodil právnu povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi cenu diela dohodnutú v zmluve (v sume 47.618,23 Eur), navýšenú o cenu za práce vykonané nad dohodnutý rámec na základe dodatočných zmien v rozpočte zo strany objednávateľa (v sume 4.799,42 Eur).Na podklade zistenia, že z celkovej ceny 52.418,03 Eur žalovaný dobrovoľne zaplatil 48.500,- Eur, priznal žalobcovi jej zostatok vo výške 3.918,03 Eur a vo zvyšku žalobu zamietol. S obranou žalovaného, vystavanou na tvrdení o existencii vád diela a argumentácii o ich význame na jeho právnu povinnosť zaplatiť cenu diela sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal poukazom na to, že žalovaný dielo s vadami nemusel prevziať; pokiaľ tak ale urobil bez toho aby ich vytkol, je potrebné vykonanie diela považovať za ukončené a vykonanie diela za riadne, následkom čoho vznikla zhotoviteľovi povinnosť zaplatiť zaň cenu. Prípadné vady diela už na povinnosť zaplatiť cenu nemajú vplyv a následky z nich vyplývajúce si objednávateľ môže uplatňovať len z osobitnej zodpovednosti zákonom ustanoveným postupom. Za omeškanie žalovaných so splnením peňažnej povinnosti prvoinštančný súd priznal žalobcovi tiež úroky z omeškania s použitím ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v percentuálnej výške vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších zmien a doplnkov. Počiatok omeškania s týmto peňažným plnením pritom prvoinštančný súd ustálil s použitím ust. § 563 Občianskeho zákonníka od právnej skutočnosti výzvy na plnenie, za ktorú v okolnostiach prípadu považoval doručenie žaloby žalovanému. Pokiaľ sa žalobca domáhal úrokov z omeškania nad tento rozsah (percentuálny aj čo do začiatku omeškania) aj v tejto časti súd prvej inštancie žalobu zamietol. napokon rozhodnutie o trovách konania prvoinštančný súd odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 2 C.s.p. čiastočným procesným úspechom oboch strán s prevahou (premietnutou v pomernom rozsahu priznaného nároku) na strane žalobcu.
5. Proti vyhovujúcemu výroku tohto rozsudku podal žalovaný odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd v tejto časti zmenil tak, že v nej žalobu zamietne. Žalovaný v odvolaní v prvom rade vytkol súdu prvej inštancie, že pri formovaní svojho rozhodnutia neprihliadol na to, že podľa bodov 4.2 a 4.3 zmluvy bola cena diela dohodnutá ako konečná a záväzná. V ďalšom rade odvolateľ nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že vykonanie naviac prác odsúhlasil zmluvou predpokladaným spôsobom. V súvisiacej argumentácii vyzdvihol, že žalobca k tvorbe stavebného denníka pristupoval nezodpovedne; údaje v ňom dopisoval dodatočne a predkladal mu ho na podpis naraz aj za viacero dní („cca raz za mesiac a spätne“) a preukázateľne ho tým uviedol do omylu. Žalovaný tvrdil, že rovnako formálne ako stavebný denník podpisoval aj iné dokumenty, medzi inými tiež zápis o odovzdaní a prevzatí diela, ktorým formálnym úkonom sledoval ukončenie zmluvného vzťahu strán za každú cenu, respektíve predísť ďalšiemu „naťahovaniu sa“, uvedomujúc si pritom, že bude musieť vady diela odstrániť svojpomocne. Zdôraznil v tejto spojitosti, že len z toho, že vady formálne nevytkol nemožno vyvodiť, že ich dielo nemalo. O opaku svedčí podľa jeho názoru už len skutočnosť, že na odstránenie vád vynaložil sumu približne 5.000,- Eur. Súd prvej inštancie podľa žalovaného mal vo svojich záveroch zohľadniť aj skutočnosť, že žalobca bol s vykonaním diela v niekoľkomesačnom omeškaní a že jeho realizáciu od samého počiatku sprevádzali nedostatky a pochybenia, ktorými dochádzalo k zjavnému porušovaniu zmluvy a zákona. Zvlášť v tejto spojitosti vytkol žalobcovi, že sa použitím menšieho množstva a nekvalitnejším materiálom v rozpore so zmluvou snažil znižovať svoje náklady. V tejto súvislosti odvolateľ vzhliadol rozpor výkonu práva žalobcu s dobrými mravmi. Žalovaný v odvolaní tiež argumentoval, že pokiaľ aj žiadal od žalobcu korekcie alebo zmenu, vždy tak bolo si vedomím zachovania ceny diela dohodnutej v zmluve. Napokon žalovaný v odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá predbežnému právnemu posúdeniu, ktoré vyslovil na pojednávaní dňa 26.3.2015. Svojimi odvolacími námietkami, poukazujúcimi na inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na nesprávnosť skutkových zistení na základe vykonaného dokazovania a na prítomnosť právnych vád napadnutého rozsudku, žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. Odvolací súd poznamenáva, že v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. § 380 ods. 1 C.s.p. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. § 365 C.s.p. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznil, že v uplatnenom nároku boli naviac práce premietnuté len čo do sumy 910,99 Eur a vyzdvihol v tejto spojitosti skutočnosť, že ich odsúhlasenie zo strany žalovaného bolo v konaní preukázané. Tvrdenie odvolateľa o nedostatkoch pri tvorbe stavebného denníka žalobca vo vyjadrení označil za účelové a vyjadril názor, že popri jeho odlišnej interpretácii a texte stavebného denníka bez ďalšieho nemôže obstáť. Ostávajúca časť žalovanej sumy podľa žalobcu reprezentovala cenu prác vyplývajúcu zo zmien, ktoré si vyžiadal sám žalovaný. Žalobca vo vyjadrení odmietol argument žalovaného pripisujúci význam omeškaniu s ukončením diela a jeho vadám, už len preto, že zo strany odvolateľa v tomto smere nedošlo k uplatneniu nárokov v určených lehotách. Napokon žalobca vo vyjadrení argumentoval, že pokiaľ aj konajúci sudca na pojednávaní dňa 26.3.2015 vyslovil predbežný právny názor, v ďalšom priebehu konania bol vykonaný celý rad dôkazov opodstatňujúcich jeho zmenu.
7. Zamietavý výrok rozsudku nebol odvolaním napadnutý. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 2 C.s.p., a preto v nej nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.
8. V ostávajúcej časti (v napadnutom vyhovujúcom výroku a v závislom výroku o trovách konania) Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že nie je (odvolanie) dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26.5.2021 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení ťažiskovo konštatuje, že dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje za vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.) a tiež úplné z hľadiska všetkých kľúčových otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie oboma procesnými stranami (§ 387 ods. 3 veta prvá C.s.p.). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, reagujúc tým zároveň na podstatné argumenty žalovaného v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá C.s.p.), odvolací súd dodáva:
10. Žalovaný sa vo svojej argumentácii mýli, pokiaľ sa domnieva, že súd prvej inštancie neposúdil rozpočet, ktorý bol podkladom pre dohodu o cene diela v zmluve, ako záväzný. Pozornosti odvolateľa v tejto súvislosti ušlo, že právnym dôvodom pre priznanie podstatnej časti uplatneného nároku žalobcovi nebola neúplná povaha rozpočtu, ale dodatočné schválenie v inak záväznom rozpočte nezahrnutých nákladov zo strany objednávateľa, tak, ako to predpokladá ust. § 635 ods. 1 veta druhá OZ.
11. Odvolateľ napáda záver prvoinštančného súdu, že k písomnému odsúhlaseniu zmien oproti rozpočtu a vykonania naviac prác došlo v súlade so zmluvným dojednaním záznamom v stavebnom denníku, na podklade tvrdení, majúcich spochybniť vážnosť ním takto prejavenej vôle. Vážnosť vôle možno zjednodušene definovať ako vnútorný záujem konajúcej osoby spôsobiť právnym úkonom právne účinky. Existenciu vážnej vôle možno usudzovať z objektívnych skutočností, za ktorých bol právny úkon urobený, predovšetkým z toho, že bol učinený spôsobom a za okolností, ktoré nevzbudzujú pochybnosť, že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľal privodiť právne účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom vôle spája. Pokiaľ konajúca osoba nemala záujem urobeným právnym úkonom tieto právne účinky vyvolať, nejednala s vôľou vážnou. Z hľadiska kvalifikácie vady vôle podľa jednotlivých druhov vád právnych úkonov je potrebné rozlišovať medzi nedbanlivostným prejavom nevážnej vôle, kedy adresát právneho úkonu vedel či z objektívnych okolností musel vedieť, že konajúci nemá záujem na vzniku právnych následkov takéhoto konania a úmyselným prejavom nevážnej vôle, zahŕňajúcim tiež prípady, kedy jeden z účastníkov zmluvy pri jej uzavretí úmyselne predstieral určitú vôľu so zámerom, aby tým vyvolal u druhej strany omyl alebo aby jeho omyl využil. V takomto prípade ale nie je podobné konanie sankcionované absolútnou neplatnosťou, ale neplatnosťou relatívnou (§ 49a Občianskeho zákonníka). Žiada sa v tejto súvislosti poznamenať, že súdna prax zásadne prihliada na konanie v omyle len za predpokladu, že sa jedná o tzv. ospravedlniteľný omyl. To znamená, že pokiaľ osoba, dovolávajúca sa omylu, sa mohla pred urobením právneho úkonu tomuto omylu vyhnúť, súd k takému
omylu neprihliadne s odkazom na právnu zásadu vigilantibus iura scripta sunt (právo patrí bdelým). Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na výstižné závery formulované NS ČR v uznesení sp. zn. 30 Cdo 1251/2002 zo dňa 19.12.2002, v zmysle ktorých „Ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka nie je možné vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa dovoláva omylu zbavená povinnosti podľa okolností konkrétneho prípadu sama si zabezpečiť zodpovedajúcu mieru objektívnych informácií o okolnostiach, resp. skutočnostiach, ktoré má táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu“; „... O ospravedlniteľný omyl, ktorým je pravidelne omyl konajúcej osoby, týkajúci sa skutkových okolností (error facti), nepochybne nepôjde vtedy, ak omyl bol konajúcou osobou zavinený jej nedbanlivosťou pri využití možnosti overiť si skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu“; „Nemožno sa účinne dovolať neplatnosti pre omyl podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka za situácie, kedy by omylu sa dovolávajúca osoba zanedbala pre ňu vo veci objektívne existujúcu možnosť presvedčiť sa o pravom stave veci a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými dojmami, náznakmi riešenia, resp. hypotézami o vlastnostiach predmetu zamýšľaného právneho úkonu“. V procesných súvislostiach možno dať za pravdu žalobcovi v tom, že pri rešpektovaní princípu priority výkladu, ktorý vedie k platnosti zmluvy, za dôkaz nevážnosti písomne prejavenej vôle len tvrdenie zmluvnej strany rozhodne nemôže obstáť, ale je nevyhnutne potrebné, aby tu pristúpila tiež iná konkrétna skutočnosť, ktorou sa nad akúkoľvek pochybnosť preukáže, že v čase urobenia právneho úkonu vôľa konajúcej osoby nezodpovedala jej prejavu. Ostáva dodať, že dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu skutočnosti zakladajúcej neplatnosť právneho úkonu zaťažuje tú procesnú stranu, ktorá z toho pre seba vyvodzuje právo, teda v danom prípade bezpochyby žalovaného. Žalovaný ale svoje tvrdenia o nevážnosti prejavov, ktorými schválil zmeny rozpočtu a rozšírenie rozsahu vykonaných prác dôkazne nijak nepodložil, a preto pokiaľ za tejto situácie súd prvej inštancie tieto právne úkony odvolateľa považoval za platné a vyvodil z nich zodpovedajúce právne následky, niet mu čo vytknúť.
12. Celkom správne sa súd prvej inštancie vysporiadal tiež s argumentáciou žalovaného, v rámci ktorej poukazoval na omeškanie žalobcu s ukončením diela a s tvrdenou existenciou jeho vád. V prvom rade sa odvolaciemu súdu žiada vyzdvihnúť, že žalovaný ani v odvolacom konaní neozrejmil aké konkrétne vady malo dielo mať a nepriblížil ani len v hrubých kontúrach, ako podľa jeho predstavy omeškanie zhotovenia diela ovplyvnilo rozsah jeho záväzku zaplatiť zaň cenu. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti výstižne vyjadril, že prípadné vady diela mohli mať dosah na zročnosť povinnosti objednávateľa zaplatiť cenu diela len do času jeho ukončenia, ktorý je potrebné v okolnostiach prípadu stotožniť s okamihom odovzdania a prevzatia stavby bez vytknutých nedostatkov. Ak nie je dohodnuté inak (čomu je tak aj v tomto prípade) zhotovením diela a jeho odovzdaním bez vád vznikne objednávateľovi povinnosť zaplatiť cenu diela, ktorá zanikne len niektorým z právom aprobovaných spôsobov. Pokiaľ sa v ďalšom období na diele vyskytnú vady, tieto na už zročnú povinnosť zaplatiť cenu diela nemajú bezprostredný dosah keďže nárokov z nich vyplývajúcich je možné sa dovolávať už len v inštitucionálnych rámcoch osobitnej zodpovednosti za vady.
13. Odvolací súd nevzhliadol dôvodnou ani námietku žalovaného, ktorou spochybnil morálny rozmer výkonu práva žalobcom. Odvolací súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že súdna prax zaujala názor, že, postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak aj na postavení niektorého z nich navonok. Zároveň platí, že korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. Odvolací súd v okolnostiach tohto prípadu nevzhliadol ani len náznak niektorej z práve zmienených súvislosti, ktoré v právnej praxi viedli k záveru o nemorálnosti výkonu práva jeho nositeľom. Ani prípadnú snahu žalobcu o zníženie nákladov výberom lacnejších stavebných materiálov samo o sebe nemožno považovať za nečestné, pokiaľ to nemalo zrejmý vplyv na vlastnosti stavby; už vôbec nie za situácie, keď bol k tejto otázke pri uzavretí zmluvy ľahostajný sám žalovaný. Napokon obdobný prístup ako k výberu stavebných materiálov mal žalobca aj k projektovej príprave výstavby. Odvolateľ sa v tejto súvislosti nijak netajil, že sa s projektom neoboznámil. Predovšetkým preto došlo k zmenám diela až v štádiu jeho realizácie a práve tento moment predstavuje kľúčový dôvod, pre ktoré realizačná cena, do istej miery prirodzene, keďže zmeny mali poväčšine povahu nadstavby projektovaných parametrov, prekročila cenu predpokladanú rozpočtom.
14. Napokon odvolací súd nevzhliadol opodstatnenou ani námietku žalovaného, ktorou vytkol disproporciu medzi predbežným právnym názorom a právnym názorom, z ktorého vyšiel súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Podľa zistenia odvolacieho súdu prvoinštančný súd na pojednávaní dňa 22.10.2018 skutočne zaujal stanovisko k dôvodnosti uplatneného nároku; nemožno však prehliadnuť, že 1/ jeho stanovisko bolo predbežné, 2/ malo výlučne skutkovú povahu, 3/ súd prvej inštancie pri jeho prezentácii výslovne vyjadril, že vychádza zo skutkového stavu zodpovedajúceho dovtedy vykonaným dôkazom a 4/ od toho času bolo dokazovanie doplnené o celý rad ďalších dôkazov. Podľa posúdenia odvolacieho súdu, všetky tieto skutočnosti vo vzájomnej súvislosti objektívne nemohli u žalovaného udržať predstavu o nemennosti nazerania súdu prvej inštancie na skutkový stav prejednávanej veci. Preto hoc aj súd prvej inštancie strany o zmene skutkového vnímania sporu neupovedomil, na spravodlivosť konania to nemohlo mať žiaden dopad. Výrazom toho napokon je aj fakt, že žalovaný ani po oboznámení sa s iným skutkovým nazeraním na vec súdom prvej inštancie (z dôvodov napadnutého rozsudku) iné prostriedky procesnej obrany neuplatnil.
15. Odvolací súd z týchto dôvodov ako vecne správny potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako v napadnutom vyhovujúcom výroku, tak aj v závislom výroku o trovách konania, majúcom správny základ v čiastočnom úspechu oboch strán v spore.
16. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
17. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. V súlade s citovanými ustanoveniami zákona odvolací súd priznal v odvolacom konaní plne procesne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu 100% trov odvolacieho konania.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.)