Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 628/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca spravodajca) a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného JUDr. Peter Franko, advokátska kancelária s.r.o., Námestie osloboditeľov 3/A, Košice, proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 20. júla 2026 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 13. októbra 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na ochranu rodinného a súkromného života podľa (ďalej len „“), základného práva na súdnu ochranu podľa , základného práva na zákonného sudcu podľa , ako aj práva na ochranu rodinného a súkromného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v záhlaví označeným uznesením krajského súdu. Navrhuje, aby ústavný súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal sťažovateľovi náhradu trov konania.

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým opätovne žiadal, aby súd nariadil matke bezodkladne odovzdať maloletú dcéru do jeho starostlivosti a upravil styk matky s maloletou, uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletej, zakázal matke podmieňovať osobný styk s maloletou odovzdaním cestovného pasu alebo iným nesúvisiacim úkonom. Ďalej žiadal, aby súd uložil matke povinnosť do 24 hodín písomne oznámiť sťažovateľovi aktuálnu adresu pobytu maloletej, názov a adresu škôlky/školy, pediatra a kontaktné údaje s priebežným oznamovaním každej zmeny, aby uložil matke zákaz sťahovania maloletej bez písomného súhlasu sťažovateľa a povinnosť zabezpečiť 3x týždenne videohovor

maloletej so sťažovateľom, a napokon navrhoval matke uložiť sankciu, a to poriadkovú pokutu za marenie styku. Ďalšia časť návrhu sťažovateľa smerovala k nariadeniu výkonu rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -138 z 9. decembra 2024.

3. Okresný súd uznesením č. k. -25 z 27. augusta 2025 zastavil konanie o návrhu sťažovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj konanie o návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia, maloletému dieťaťu ustanovil opatrovníka a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje závery odôvodnil tým, že zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávia o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach, ktorá upravuje otázku právomoci medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou, nie je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a tiež že pre určovanie právomoci súdnych i správnych orgánov v oblasti rodičovských práv a povinností podľa Haagskeho dohovoru je relevantný obvyklý pobyt dieťaťa, ktorý je nepochybne v Srbsku, a nie na Slovensku, a preto nie je daná právomoc súdov v Slovenskej republike vo veci konať a rozhodnúť.

4. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie.

5. Krajský súd uznesením sp. zn. z 20. júla 2026 potvrdil uznesenie okresného súdu v napadnutých výrokoch.

6. Sťažovateľ podal proti uzneseniu krajského súdu dovolanie.

II. Argumentácia sťažovateľa

7. Napadnuté rozhodnutie považuje sťažovateľ za arbitrárne a neodôvodnené v otázke posúdenia právomoci súdov Slovenskej republiky.

8. Sťažovateľ namieta, že súdy pri skúmaní obvyklého pobytu neexistenciu svojej právomoci vyvodili len z dôvodu, že matka a maloletá bývajú v Srbsku, sťažovateľ údajne tieto skutočnosti nenamietal a medzinárodná zmluva so Srbskom nie je súčasťou právneho poriadku. Ignorovali skutočnosť, že aktuálny pobyt nikdy nie je jediným určujúcim prvkom pre celkové zhodnotenie otázky obvyklého pobytu, detailne neskúmali skutkové okolnosti, aby určili, kde sa skutočne sústreďuje život dotknutého dieťaťa, kde je sociálne a rodinne začlenené, napriek tomu, že disponovali dôkazmi o slovenskom občianstve maloletej, jej trvalom pobyte na Slovensku, školskej dochádzke v Slovenskej republike, bankovom účte, zdravotnom poistení, lekárovi, otcovi a starých rodičov žijúcich na Slovensku, dôkazmi o nestabilnom prostredí matky v Srbsku, ako aj dôkazmi o obvyklom pobyte matky v Slovenskej republike.

9. Súdy tiež ignorovali, že rozhodujúci stav pre posúdenie obvyklého pobytu je stav v čase bezprostredne predchádzajúcom premiestneniu alebo zadržaniu dieťaťa bez súhlasu druhého z rodičov, keďže sťažovateľ s premiestnením a aktuálnym pobytom maloletej v Srbsku nesúhlasil a aktívneho ho namietal a namieta.

10. Súdy tiež nezohľadnili, že predtým rozhodovali vo veci starostlivosti o maloletú, a to aj v čase, keď sa nachádzala v Srbsku, pričom tento aspekt nevnímali ako prekážku konať a rozhodnúť. Tiež ignorovali skutočnosť, že medzinárodná zmluva so Srbskom je súčasťou právneho poriadku a určuje podmienky pre právomoc súdov.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

11. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať ústavnými sťažnosťami len za predpokladu, že sa sťažovateľ nemôže ani v budúcnosti nebude môcť domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom využitím takých právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [ďalej len „“ (m. m. , )].

12. Ako už bolo uvedené, sťažovateľ v ústavnej sťažnosti výslovne uviedol (a aj preukázal), že súbežne s podanou ústavnou sťažnosťou podal proti napadnutému uzneseniu krajského súdu aj dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzuje z dôvodu podľa (pre jeho nedostatočné odôvodnenie). V dovolaní namietané porušenie práva na spravodlivý proces krajským súdom sa de facto kryje so sťažnostnou argumentáciou uvedenou v ústavnej sťažnosti.

13. Sťažovateľ podaním dovolania, ako aj podaním tejto ústavnej sťažnosti podľa vytvoril stav, keď by o tej istej veci mali súbežne rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací a ústavný súd. V podmienkach právneho štátu, ktorý rešpektuje princíp právnej istoty, však takýto stav nie je ústavne aprobovateľný, pretože by tým mohlo dôjsť k vydaniu dvoch rozdielnych rozhodnutí ako výsledku prieskumu toho istého individuálneho právneho aktu. Až rozhodnutie najvyššieho súdu, ktorého právomoc po podaní dovolania predchádza právomoci ústavného súdu, môže v inštančnej postupnosti generovať prieskum v konaní o ústavnej sťažnosti.

14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľ podaním dovolania aj ústavnej sťažnosti navodil situáciu, ktorú judikatúra ústavného súdu nepripúšťa. Za týchto okolností teda nie je dôvod, aby ústavný súd vstupoval do prebiehajúceho dovolacieho konania a uzurpoval si právomoc súdu rozhodujúceho o mimoriadnom opravnom prostriedku sťažovateľa (a to vrátane otázky, či je dovolanie proti ním napadnutému rozhodnutiu prípustné, čo prezumuje sťažovateľ procesným faktom podania dovolania). Je potrebné dodať, že prípustnosť dovolania je zákonom kogentne určená, pričom na posúdenie možnosti podať dovolanie slúži práve inštitút obligatórneho právneho zastúpenia, ktorého účel by bol negovaný akceptáciou paralelného uplatnenia viacerých prostriedkov nápravy proti napadnutému rozhodnutiu rôznym súdnym orgánom.

15. Uvedené zakladá dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako neprípustnej podľa , (prvá alternatíva) , keďže, ako už bolo uvedené, právomoc najvyššieho súdu predchádza právomoci ústavného súdu.

16. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa ako celok odmietol, bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v uplatnenej ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2026

Libor Duľa

predseda senátu