Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoCsp-40-2025.pdf
PDF · 99.65 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/40/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpeného advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Piaristická 707/25, proti žalovanej A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., D. E. X, zastúpenej Mgr. Michalom Dlugolinským, advokátom so sídlom v Starej Ľubovni, Levočská 335/1, o zaplatenie 3.313,65 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, č.k. 14Csp/177/2024-144 zo dňa 30.9.2025 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a rozhodol o trovách konania.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia 3.313,65 eur s úrokmi z omeškania špecifikovanými v žalobe.
3. Po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 37, § 53 ods. 6, 9, § 565 zák. 40/1964 Z.z.. Občianskeho zákonníka ( ďalej „OZ“), § 497, § 499, § 502 ods.1 513/1992 Z.z. Obchodného zákonníka ( ďalej „ObZ) a § 4 ods. 1, 2, § 7 ods.1, 2, 17 § 9 ods.1, 2 a § 11 ods.1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, vzal za preukázané, že žalobca dňa 13.6.2018 uzavrel so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 4901018476 (ďalej aj len „Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 7.687,00 eur. Žalovaná sa zaviazala tento úver splácať v mesačných splátkach po 151,08 eur po dobu 84 mesiacov, ročná úroková sadzba bola vo výške 15,73%, RPMN vo výške 16,90 % s tým, že dátum prvej splátky je 21.3.2019, úhrada nasledujúcich splátok vždy do 15. dňa v mesiaci. Zároveň v ten istý deň uzavreli žalobca so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere (Zmluva o úvere z karty) pričom sa dohodli na výške úverového rámca 650 eur, výške mesačnej splátky 4% z dlžnej čiastky min.12 eur, ročná úroková sadzba 26,28 %, RPMN 39,01 %, frekvencia splátok 20. deň v mesiaci. Vzhľadom na skutočnosť, žalovaná porušila svoju povinnosť splácať úver včas a riadne, žalobca ju dňa 2.1.2024 listom vyzval k úhrade dlžných splátok a upozornil ju na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Žalovaná ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky nesplatila, a tak žalobca dňa 7.2.2024 úver zosplatnil, o čom informoval žalovanú listom zo dňa 2.1.2024, nakoľko pred zosplatnením bola žalovanej adresovaná výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej bola žalovaná upozornená na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia dlžných
splátok. Súd prvej inštancie v prvom rade zaoberal sa otázkou, či boli alebo neboli naplnené zákonné predpoklady pre zosplatneniu úveru, a to aj s poukazom na aktuálnu judikatúru vyšších súdnych autorít. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024, v ktorom ustálil, že „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh“. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru, nárok nemožno posudzovať ako plnenie jednotlivých nezosplatnených mesačných splátok, nakoľko by išlo o odlišný (vyplývajúci z iných skutkových tvrdení) nárok. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie prijal záver, že žalobca zosplatnil úver v rozpore s ust. § 53 ods. 9 OZ, takýto úkon je neplatný a preto nenastali účinky zosplatnenia úveru a žalobu zamietol.
4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. dôvodiac, že žalovaná dosiahla v konaní plný úspech.
5. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ C.s.p. Navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie. Namietal, že pokiaľ aj súd dospel ku skutkovému a právnemu záveru o nezosplatnení budúcich splátok úveru mal priznať nárok zo splatných splátok úveru ku dňu vyhlásenia rozsudku, poukazujúc na ust. § 217 C.s.p., vzhľadom na to, že povinnosť dlžníka hradiť svoj dlh riadne a včas týmto nezanikla. Argumentoval, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia v danej veci, vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie opomenul aplikovať ust.§ 559 ods.1 OZ v spojitosti s ust. § 217 C.s.p. Svoje tvrdenia podporil citovaním judikatúry odvolacích súdov.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
7. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená zmluva o úvere je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.
8. Súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v potrebnom rozsahu, na základe neho správne zistil skutkový stav a vo veci na základe neho aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu vyplývajúceho zo spisu. Na správnosti týchto skutkových zistení nič nezmenili ani odvolacie námietky žalobkyne, ktoré namietala aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa tento súd aj náležite, presvedčivo a zákonom ustanoveným spôsobom vysporiadal.
9. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že predmetom konania je uplatnený nárok žalobcu na plnenie titulom nezaplatenej istiny úveru spolu s príslušenstvom, ktorý nárok vyplýva z uzatvorenej Úverovej zmluvy č. 4901018476 o spotrebiteľskom úvere vo výške 7.678,00 eur. Vzhľadom na to, žalovaná riadne a včas splátky úveru neplnila, žalobca najskôr vyzval žalovanú na úhradu splátok ( „výzva na zaplatenie dlžnej sumy“ zo dňa 2.1.2024) a súčasne ju upozornil na možnosť uplatnenia práva na predčasné splatenie budúcich splátok úveru. Po tom, čo žalovaná dlžné splátky neuhradila, žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ( „výzva na splatenie celého úveru“ zo dňa 7.2.2024) a následne si pohľadávku voči žalovanej uplatnil v súdnom konaní.
10. Odvolateľ (žalobca) namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie tvrdiac, že toto je založené na nesprávnych skutkových a z toho plynúcich právnych záveroch vzťahujúcim sa k ťažiskovo posudzovanej otázke predčasného zosplatnenia úveru právne upravenej v ust. § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ vo väzbe na súdom uvedený záver o nesplnení požiadavky stanovenej v ust. § 53 ods. 9 OZ z dôvodu absencie konkrétnej splátky vo výzve pred zosplatnením, ako aj v oznámení o mimoriadnej splatnosti úveru, ktorý je podľa žalocu v rozpore s výkladom ust. § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ a právnym názorom odvolacích súdov v skutkovo a právne obdobnej otázke zosplatnenia úveru, namietajúc tiež záver súdu prvej inštancie o nemožnosti priznať veriteľovi právo na zaplatenie neuhradených splatných splátok ku dňu rozhodnutia súdu. 11. Vzhľadom k tomu, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, na účinné zosplatnenie úveru (§ 565 OZ) je potrebné dodržať postup podľa § 53 ods. 9 OZ, t.j. ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonnej podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ, pretože nepredložil súdu doručenie výzvy žalovanej, z ktorej by bolo zrejmé, že žiada o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky a v ktorej by súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie si tohto práva. 12. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z obsahu predložených listín adresovaných žalobcom žalovanej ( „Výzva na zaplatenie dlžnej sumy“ zo dňa 2.1.2024 a Výzva k splateniu celého úveru zo dňa 07.02.2024) nie je zrejmé, od omeškania ktorej splátky, kedy a v akej výške započal proces vedúci k možnosti zosplatnenia celého úveru. Spotrebiteľovi musí byť z výzvy na zaplatenie dlžnej sumy s upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (výzva žalobcu zo dňa 7.2.2024) jednoznačne určiteľné (zrejmé), pre nezaplatenie ktorej splátky úveru chce veriteľ dlh zosplatniť. Podľa skutkových zistení súdu prvej inštancie, ktoré sú správne, uvedená výzva neobsahuje uvedenie splátky, pre ktorú žalobca mienil úver zosplatniť. Žalobca opak nepreukázal. 13. Z uvedeného dôvodu odvolací súd prijal záver, že žalobca zosplatnil úver v rozpore s ust. § 53 ods. 9 OZ, takýto úkon je neplatný a preto nenastali účinky zosplatnenia úveru. V tejto súvislosti odvolací súd ďalej uvádza, že právnická osoba poskytujúca úvery, v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Tento postup je však prípustné realizovať len v prípade aplikácie určitosti výzvy, ktorou sa mimoriadne zosplatnenie úveru má vyhlásiť. V danej veci však žalobca nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v súlade so zákonom, pre absentovanie náležitostí výzvy, a to presným určením splátky, pre ktorú bola žalobkyňa v omeškaní. Uvedený záver o tom, že ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, je pre veriteľa nevyhnutné, aby pre platný úkon zosplatnenia, už v tejto výzve presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú môže jednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh, je ustálený aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR napr. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024. 14. Správne sú skutkové zistenia súdu prvej inštancie ktorý poukazujúc na ustálenú súdnu prax, a to na právne závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/2/2023, podľa ktorého v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. 15. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024). 16. So zosplatnením je spojená otázka uplatniteľnosti pohľadávky na súde s tomu zodpovedajúcimi prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, ktorú môžu strany sporu v konaní pred súdom využiť, vrátane možnej námietky premlčania. S neuvedením splátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, sú spojené aplikačné problémy v prípadných súdnych konaniach, kedy veritelia často modifikujú skutkový stav tak, aby podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti boli splnené.
17. Odvolací súd zdôrazňuje, že uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, vyplýva z požiadavky ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany sporu. Uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ dlh mieni zosplatniť už vo výzve na zaplatenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, resp. v oznámení o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, totiž spotrebiteľovi poskytuje na jednej strane právnu istotu, že vec bude spravodlivo rozhodnutá, pričom má za následok pre spotrebiteľa presvedčivé východiská k procesnej obrane. V prípade zosplatnenia dlhu s uvedením konkrétnej splátky veriteľovi neumožňuje dotvárať skutkový stav takým spôsobom, aby bolo možné polemizovať, pre ktorú splátku veriteľ k zosplatneniu pristúpil, pokiaľ pohľadávku zosplatnil platne. Uvedenie splátky, pre ktorú došlo k predčasnému zosplatneniu úveru pri aplikácii podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, dáva jednoznačnú odpoveď na otázku, či veriteľ úver predčasne zosplatnil platne.
18. K námietke žalobcu, že nebol daný dôvod na zamietnutie celej žaloby, nakoľko v danom prípade boli splnené minimálne podmienky na priznanie zročných splátok úveru ku dňu rozhodovania súdu, odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje ani s uvedenou námietkou žalobcu a to napriek ním citovanými rozhodnutiami druhoinštančných súdov, ktoré pre odvolací súd nie sú záväzné a s ktorými sa nestotožňuje. V tomto smere je potrebné poukázať na § 216 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, súd je viazaný žalobným návrhom, t. j. súd nemôže prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, resp. nesmie ísť nad rámec petitu tzv. zásada „ne ultra petitum“. Rovnako tak súd musí rešpektovať vymedzený predmet konania žalobným návrhom, a teda nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu.
19. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12. 02. 2024 z ktorého vyplýva: „Vychádzajúc z vyššie opísaného procesného stavu dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd svojím postupom pri posudzovaní žalobou uplatneného nároku žalobkyne prekročil rámec ňou vymedzeného petitu, pretože jej priznal z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu. Aj keď sa bezpochyby žalobkyňa domáhala priznania plnenia z rovnakej zmluvy, aká bola oboznámená provoinštančným a odvolacím súdom, po skutkovej stránke produkovala k svojím tvrdeniam aj dôkazy. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, majúc za to, že k zosplatneniu úveru došlo, avšak odvolací súd bol naopak názoru, že zosplatnenie úveru je neplatné. Pokiaľ napriek uvedenému bez procesnej aktivity žalobkyne, ktorá sa na jediné pojednávanie nariadené odvolacím súdom nedostavila, tejto priznal časť uplatneného nároku v spore (spolu s príslušenstvom), v ktorom nemohol prekročil návrhy strán (§ 216 CSP), naviac s ochranou slabšej strany, ktorou bol žalovaný, porušil tým zásadu „ne ultra petitum“, čím porušil právo žalovaného na spravodlivý proces“. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi nemožno priznať splatné splátky ku dňu vyhlásenia rozsudku, pokiaľ by sa prekročila zásada „ne ultra petitum“. Zároveň v spotrebiteľských sporoch platí osobitosť, že zmena žaloby sa nepripúšťa, ak je žalovaný spotrebiteľ. Spotrebiteľ je považovaný za slabšiu sporovú stranu a preto má silnejšiu procesnú ochranu. Zmena žaloby nie je prípustná z dôvodu, aby sa zabezpečila právna istota pre spotrebiteľa a aby nemohol byť prekvapený novými, nepredvídateľnými nárokmi zo strany žalobcu. Zákonodarca v tomto smere zastal názor, že „ak si žalobca vopred dôkladne neuváži aké nároky a či vôbec ich uplatní, nebude môcť tieto nároky počas konania meniť, nanajvýš môže žalobu zobrať späť“.
20. Tento názor je v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS/528/2024 zo dňa 02. 10. 2024 v zmysle ktorého „Nesprávny procesný postup podľa § 420 písm. f) CSP, ktorým došlo k porušeniu zásady ne ultra petitum, bude potrebné odstrániť postupom súladným s ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu, podľa ktorej všeobecný súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu“. Zároveň v bode 23. a 24. uvedeného rozhodnutia sa uvádza, že „žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z uvedeného dôvodu má teda pre posúdenie dodržania zásady viazanosti súdu petitom rozhodujúci význam skutkový základ tak, ako ho vymedzil žalobca v žalobe, pričom tento je nosným pre skutkové zistenia, z ktorých súd následne pri právnom posúdení vychádza. Legislatívne ukotvená nemožnosť zmeny žaloby v spotrebiteľskej agende totiž nevylučovala možnosť sťažovateľky v záujme vyhnúť sa neúspechu v spore pri existujúcom vedomí o pochybnostiach preukázania zosplatnenia úveru, aby vo veci podala žalobu o zaplatenie nezaplatených dlžných splátok.“
21. Pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania napadnutého rozsudku, tak vzhľadom na to, že súd zamietol žalobu v celom rozsahu, mala žalovaná v konaní plný úspech, a preto jej súd prvej inštancie správne priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
22. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
23. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 2 C.s.p., tak, že právo na náhradu trov má úspešná strana sporu, v danom prípade žalovaná preto jej odvolací súd priznal náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu.
24. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).