Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_NM-9C-5-2021.pdf
PDF · 146.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-9C/5/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou v právnej veci žalobcu A. B., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXXX/XX, zast. Mgr. Dávidom Štefankom, advokátom v Bratislave, Povoznícka 18, IČO: 42192298, proti žalovanému E. E., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom C., F. XXX/X, zast. G. E. H. E., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom C., I. C. XXX/X, o určenie absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 24.04.2015 a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia absolútnej neplatnosti Zmluvy o prevode nehnuteľností uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 24.04.2015 zastavuje.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že zmluva o prevode nehnuteľností uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 24.04.2015 je absolútne neplatná. Zároveň žiadal, aby súd určil, že žalobca je vlastníkom:
- nehnuteľností v podiele 60/6680 k celku, zapísaných Okresným úradom J. E. J. K., katastrálny odbor, pre okres J. E. J. K., obec L., katastrálne územie L., na LV č. XXXX ako: a) pozemok parc. reg. „M.“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku ostatná plocha, o výmere 6709 m2, b) pozemok parc. reg. „M.“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku lesný pozemok, o výmere 2158 m2, c) pozemok parc. reg. „M.“, parc. č. XXXX, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 336291 m2, d) pozemok parc. reg. „M.“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku lesný pozemok, o výmere 14584 m2, e) pozemok parc. reg. „M.“, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha, o výmere 57 m2, f) pozemok parc. reg. „M.“, parc. č. XXXX, druh pozemku lesný pozemok, o výmere 75106 m2, g) pozemok parc. reg. „M.“, parc. č. XXXX, druh pozemku lesný pozemok, o výmere 99162 m2, h) pozemok parc. reg. „M.“, parc. č. XXXX, druh pozemku lesný pozemok, o výmere 220391 m2, i) pozemok parc. reg. „M.“, parc. č. XXXX, druh pozemku lesný pozemok, o výmere 87583 m2, j) pozemok parc. reg. „M.“, parc. č. XXXX, druh pozemku lesný pozemok, o výmere 4959 m2, k) pozemok parc. reg. „M.“, parc. č. XXXX, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 6999 m2, l) pozemok parc. reg. „M.“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 579775 m2, m) pozemok parc. reg. „M.“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku ostatná plocha, o výmere 321622 m2, n) pozemok parc. reg. „M.“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku ostatná plocha, o výmere 10188 m2, o) pozemok parc. reg. „M.“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku lesný pozemok, o výmere 249638 m2, p) pozemok parc. reg. „M.“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku lesný pozemok, o výmere 23162 m2,
q) pozemok parc. reg. „N.“, parc. č. XXXX, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 1162 m2, r) pozemok parc. reg. „N.“, parc. č. XXXX, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 11705 m2, s) pozemok parc. reg. „N.“, parc. č. XXXX, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 4105 m2, t) pozemok parc. reg. „N.“, parc. č. XXXX, druh pozemku orná pôda, o výmere 225 m2, u) pozemok parc. reg. „N.“, parc. č. XXXX, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 707 m2, v) pozemok parc. reg. „N.“, parc. č. XXXX, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 10816 m2, w) pozemok parc. reg. „N.“, parc. č. XXXX, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 3493 m2, x) pozemok parc. reg. „N.“, parc. č. XXXX, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 702 m2, y) pozemok parc. reg. „N.“, parc. č. XXXX, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 3215 m2, z) pozemok parc. reg. „N.“, parc. č. XXXX, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 213 m2, aa) pozemok parc. reg. „N.“, parc. č. XXXX, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 4030 m2, bb) pozemok parc. reg. „N.“, parc. č. XXXX, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 994 m2, cc) pozemok parc. reg. „N.“, parc. č. XXXX, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 5174 m2, dd) pozemok parc. reg. „N.“, parc. č. XXXX, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 19071 m2, ee) pozemok parc. reg. „N.“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 3714 m2, ff) pozemok parc. reg. „N.“, parc. č. XXXX, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 1311 m2, gg) pozemok parc. reg. „E“, parc. č. XXXX, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 214 m2, hh) pozemok parc. reg. „N.“, parc. č. XXXX, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 1507 m2, ii) pozemok parc. reg. „N.“, parc. č. XXXX, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 1424 m2, jj) pozemok parc. reg. „N.“, parc. č. XXXX, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 69 m2, kk) pozemok parc. reg. „N.“, parc. č. XXXX, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 146422 m2, ll) pozemok parc. reg. „N.“, parc. č. XXXX, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 8 m2, mm) pozemok parc. reg. „N.“, parc. č. XXXX, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 19 m2, nn) pozemok parc. reg. „N.“, parc. č. XXXX, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 288 m2, oo) pozemok parc. reg. „N.“, parc. č. XXXX, druh pozemku lesný pozemok, o výmere 10 m2, pp) pozemok parc. reg. „N.“, parc. č. XXXX, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 35 m2, qq) pozemok parc. reg. „N.“, parc. č. XXXX, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 9 m2, rr) pozemok parc. reg. „N.“, parc. č. XXXX, druh pozemku lesný pozemok, o výmere 594594 m2, -nehnuteľností v podiele 6/645 k celku, zapísaných Okresným úradom J. E. J. K., katastrálny odbor, pre okres J. E. J. K., obec L., katastrálne územie L., na LV č. XXXX ako: a) pozemok parc. reg. „M.“, parc. č. XXXX, druh pozemku lesný pozemok, o výmere 129086 m2, b) pozemok parc. reg. „M.“, parc. č. XXXX, druh pozemku lesný pozemok, o výmere 3265 m2, c) pozemok parc. reg. „N.“, parc. č. XXXX, druh pozemku lesný pozemok, o výmere 128485 m2, -nehnuteľností v podiele 4/12 k celku, zapísaných Okresným úradom J. E. J. K., katastrálny odbor, pre okres J. E. J. K., obec O., katastrálne územie O., na LV č. XXX ako: a) pozemok parc. reg. „M.“, parc. č. XXXX, druh pozemku lesný pozemok, o výmere 14863 m2, b) pozemok parc. reg. „M.“, parc. č. XXXX, druh pozemku lesný pozemok, o výmere 10317 m2, c) pozemok parc. reg. „M.“, parc. č. XXXX, druh pozemku lesný pozemok, o výmere 265 m2, d) pozemok parc. reg. „M.“, parc. č. XXXX, druh pozemku lesný pozemok, o výmere 3436 m2, -nehnuteľnosti v podiele 4/16 k celku, zapísaných Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor, pre okres J. E. J. K., obec O., katastrálne územie O., na LV č. XXX ako: a) pozemok parc. reg. „N.“, parc. č. XXXX, druh pozemku lesný pozemok, o výmere 9699 m2, b) pozemok parc. reg. „N.“, parc. č. XXXX, druh pozemku lesný pozemok, o výmere 7672 m2, c) pozemok parc. reg. „N.“, parc. č. XXXX, druh pozemku lesný pozemok, o výmere 3919 m2, d) pozemok parc. reg. „E“, parc. č. XXXX, druh pozemku lesný pozemok, o výmere 1420 m2. Žiadal priznať nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzatvorili dňa 24.04.2015 Zmluvu o prevode nehnuteľností (ďalej len Zmluva), ktorej predmetom bol prevod vyššie uvedených nehnuteľností. V zmysle Článku III. ods. 3.1 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli na kúpnej cene vo výške 4.500,- EUR. V zmysle Článku VII. ods. 7.3 Zmluvy zmluvné strany vyhlásili, že sa podrobne oboznámili s obsahom tejto Zmluvy jej prečítaním pred podpisom, vyhlasujú, že obsahu Zmluvy porozumeli, Zmluva bola uzatvorená na základe prejavu ich slobodnej a vážnej vôle, Zmluva nebola uzatvorená v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok pre ktorúkoľvek zo Zmluvných strán a na znak súhlasu túto dobrovoľne na všetkých rovnopisoch podpisujú. Žalobca považuje zmluvu za absolútne neplatnú, nakoľko bola podpísaná v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Žalobca bol z dôvodu zlej finančnej situácie prinútený zmluvu podpísať, pričom skutočná hodnota nehnuteľností,
ktoré boli predmetom Zmluvy je niekoľkonásobne vyššia ako kúpna cena vo výške 4.500,- EUR. Uzatvorenie predmetnej Zmluvy nebolo prejavom slobodnej vôle žalobcu. Žalovaný mal vedomosť o zlej finančnej situácii žalobcu, pričom túto skutočnosť využil vo svoj prospech a nadobudol nehnuteľnosti za neprimerane nízku kúpnu cenu, čo žalobca považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že vôľa musí byť skutočne daná, čiže slobodná, vážna a bez omylu. Ak neexistuje vôľa, neexistuje ani právny úkon, resp. zdanlivý právny úkon, čo je sankcionované absolútnou neplatnosťou právneho úkonu. Slobodná vôľa je taká, že nie je na ňu pôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré by mohli ovplyvňovať voľnosť rozhodnutia, či prejav vôle vykoná alebo nie. Uviedol ďalej, že v občianskom práve neplatnými právnymi úkonmi nazývame tie úkony, ktorým chýba niektorá z potrebných náležitostí, ktorú zákon vyžaduje pod sankciou jej neplatnosti. Delí sa na absolútnu neplatnosť právnych úkonov a relatívnu neplatnosť právnych úkonov. Poukázal ďalej na § 37 ods. 1, § 39 a § 49 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalovaný vedel, že Žalobca má finančné problémy, pričom mu predložil na podpis Zmluvu s nápadne nevýhodnými podmienkami a využil žalobcovu tieseň, aby nadobudol nehnuteľnosti za minimálnu kúpnu cenu. V tomto prípade bola Zmluva uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok takým spôsobom, ktorý odporuje dobrým mravom, a preto je neplatná. Uviedol tiež, že je osvedčený jeho naliehavý právny záujem na určení právneho úkonu ako neplatného, nakoľko je priamo ohrozené vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnostiam, ku ktorým je v súčasnej dobe na príslušnom liste vlastníctva zapísaný žalovaný. Zmluvu považuje žalobca za absolútne neplatnú, nakoľko žalobca zmluvu podpísal v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok a súčasne bol žalovaným ohľadne hodnoty nehnuteľností uvedený do omylu. Súčasne sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa zaťaženia, scudzenia, nakladania a výkonu záložného práva k uvedeným nehnuteľnostiam.
2. Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 24.08.2021 č.k. 9C/5/2021-43 súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdenia žalobcu nepovažuje za pravdivé. Žalovaný nikdy nemal žiadnu vedomosť o údajných finančných problémoch žalobcu, nikdy žalobcovi žiadnu zmluvu na podpis nepredkladal a nemal žiadnu vedomosť o údajnej žalobcovej tiesni. Žalobca osvedčoval pravosť svojho podpisu na zmluve na notárskom úrade, teda je nepravdepodobné, že by mu bola zmluva zo strany žalovaného podstrčená, že by nevedel o jej obsahu a že by ju podpísal v omyle. Žalobca previedol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam za cenu 4.500,-EUR, pričom tvrdí, že v čase prevodu bola ich cena niekoľkonásobne vyššia, avšak neuviedol koľkonásobne, prípadne, aká bola podľa žalobcu reálna výška kúpnej ceny v čase predaja. V žalobe absentujú základné skutočnosti, ako napríklad preukázanie finančných problémov žalobcu v čase podpisu zmluvy, preukázanie tiesne žalobcu, preukázanie predaja nehnuteľností za nápadne nevýhodných podmienok.
4. Ako súčasť písomného vyjadrenia zo dňa 02.11.2021 predložil žalobca znalecký posudok Ing. Samuela Devána č. 19/2021 zo dňa 23.09.2021. Uviedol, že preukazuje hodnotu prevádzaných nehnuteľností, pričom z neho vyplýva, že cena, za ktorú mali byť nehnuteľnosti predané je neobvykle nízka oproti trhovej cene. Uvedené prisvedčuje tvrdeniu žalobcu o nápadne nevýhodných podmienkach. Žalobca ďalej predložil súdu výkaz nedoplatkov vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni č. XXXXXXXXXXX na sumu 179,05 EUR, výzvu na úhradu splátky GETFIN, s.r.o, dve výzvy ZSE Energia, a.s., Rozhodnutie č. XXXXXXXXXX/XXXX, predexekučnú výzvu zo dňa 08.07.2015, výzvu Slovak Telekom. Tieto dôkazy majú podľa žalobcu preukazovať, že sa nachádzal vo finančnej tiesni v období, kedy mala byť uzatvorená zmluva. V prípade predmetnej zmluvy ide o rozpor s dobrými mravmi. Všetky podstatné stránky zmluvy sú zamerané a formulované tak, aby sa ich prostredníctvom dosiahol na jednej strane sociálne nepriaznivý a spoločensky nežiadúci účel tým, aby bol občan drastickým spôsobom zbavený vlastníctva a na strane druhej, aby sa dosiahol rýchly a neprimeraný majetkový prospech. Ide o prípad amorálneho, antisociálneho a antihumánneho správania sa v súkromnoprávnych vzťahoch a teda na tej najelementárnejšej úrovni je v hrubom rozpore s dobrými mravmi.
5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10.01.2022 uviedol, že žalobca predloženými listinnými dokladmi má preukazovať finančnú tieseň ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy, teda ku dňu 24.04.2015, avšak splatnosť žalobcom predložených dokladov je v časovom období od 20.12.2013 do 18.07.2015, teda v rozpätí 2,5 kalendárneho roka. Po odpočítaní pohľadávky ZP, ktorá je splatná až po uzatvorení zmluvy, je výška všetkých dlhov žalobcu 1.482,75 EUR, pričom väčšina splátok je so splatnosťou staršou viac ako 9 kalendárnych mesiacov pred uzatvorením kúpnej zmluvy. Jediná
neuhradená splátka, ktorá by mohla preukazovať prípadnú tieseň je nedoplatok voči Slovak Telekom vo výške 14,71 EUR splatný 28.02.2015. Tieto doklady preukazujú platobnú nedisciplinovať žalobcu, avšak nepreukazujú jeho finančnú tieseň v čase podpisu zmluvy. Ani jedna z predložených splátok nie je vymáhaná v exekučnom konaní, z čoho možno dosť pravdepodobne predpokladať, že všetky výzvy na uhradenie dlhov boli zo strany žalobcu riadne uhradené. Pokiaľ ide o predložený Znalecký posudok č. 19/2021, k jeho záverom nemožno podľa žalovaného prihliadať. Posudok určuje výšku všeobecnej hodnoty nehnuteľností ku dňu 01.01.2018, zatiaľ čo nehnuteľnosti nadobudol žalovaný dňa 24.04.2015, teda skoro 3 roky pred dňom, ku ktorému bola posudkom určená všeobecná hodnota. Vzhľadom na neustále sa zvyšujúce ceny nehnuteľností je takto určená všeobecná hodnota nehnuteľností nepresná. Za zmienku stojí i neznáma pohnútka žalobcu dať vyhotoviť posudok ku dňu 01.01.2018 a nie ku dňu 24.04.2015, kedy reálne došlo k prevodu. Žalovaný ďalej poukázal na závery Rozsudku NS SR sp. zn. 3 Cdo 244/2018.
6. V priebehu konania vzal žalobca svoju žalobu späť v časti určenia absolútnej neplatnosti Zmluvy o prevode nehnuteľností uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 24.04.2015.
7. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej ako „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť.
8. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
9. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
10. Keďže žalobca vzal žalobu v uvedenej časti späť, bolo v tejto časti konanie zastavené.
11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, žalobcu, svedka E. E. L., spisom Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom K./XXXX, LV č. XXX P. XXX pre k.ú. O. a LV č. XXXX P. XXXX pre k.ú. L., Rozhodnutím mesta Trenčín č. XXXXXXXXXX/XXXX, Upozornením Slovak Telekom zo dňa 13.04.2015, Predexekučnou výzvou VŠZP zo dňa 08.07.2015, Výkazom nedoplatkov č. XXXXXXXXXX, upomienkou GETFIN s.r.o., upomienkou ZSE Energia a.s., Výzvou na úhradu dlhu Intrum Slovakia s.r.o., Znaleckým posudkom č. 19/2021, Zápisnicou Okresného súdu Trenčín sp. zn. 16C/149/2016, fotografiami pasu a účtu z hotela, Výzvou na sprístupnenie zálohu a odovzdanie zálohu do držby záložného veriteľa zo dňa 15.08.2014.
12. Zo spisu Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor, sp. zn. K./XXXX vyplýva, že medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim bola uzatvorená Zmluva o prevode nehnuteľností, na základe ktorej žalobca predal žalovanému nehnuteľnosti uvedené v odseku 1 tohto odôvodnenia za kúpnu cenu vo výške 4.500,-EUR. Podľa článku III tejto zmluvy mala byť kúpna cena uhradená v hotovosti k rukám predávajúceho pri podpise zmluvy. Žalobca ako predávajúci podpisom zmluvy vyhlásil, že pri podpise zmluvy prevzal od kupujúceho celú kúpnu cenu vo výške 4.500,-EUR. Pred podpismi strán zmluvy je uvedené miesto a dátum vyhotovenia zmluvy Trenčín 24.04.2015. Na uvedenej zmluve bol podpis žalobcu osvedčený na Notárskom úrade G. B. P. zamestnankyňou notárky Q. R. S.. Rozhodnutím Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, katastrálneho odboru, zo dňa 04.06.2015, číslo vkladu K. XXXX/XX, bol povolený vklad vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného. Rozhodnutie bolo stranám doručené (žalobcovi 29.06.2015 a žalovanému 15.06.2015).
13. Podľa LV č. XXX P. T. XXX pre k.ú. O. a podľa LV č. XXXX P. XXXX pre k.ú. L. je vlastníkom horeuvedených nehnuteľností žalovaný v podieloch určených zmluvou.
14. Žalobca predložil Rozhodnutie mesta Trenčín č. XXXXXXXXXX/XXXX o vyrubení miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vo výške 95,26 EUR.
15. Žalobca predložil Upozornenie Slovak Telekom pred obmedzením poskytovania služieb zo dňa 13.04.2015, podľa ktorého je nedoplatok žalobcu voči tejto spoločnosti 14,71 EUR.
16. Žalobca predložil predexekučnú výzvu Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 08.07.2015, podľa ktorej má žalobca nedoplatok na zdravotnom poistení vo výške 240,72 EUR.
17. Žalobca predložil výkaz nedoplatkov č. 1410356713 Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 27.06.2014, podľa ktorého je nedoplatok žalobcu 179,05 EUR.
18. Žalobca predložil Upomienku spoločnosti GETFIN s.r.o. na sumu 1.000,- EUR, ktorá mala byť splatná podľa upomienky 05.12.2013.
19. Žalobca predložil Upomienku ZSE Energia a.s. zo dňa 18.03.2014, ktorou ZSE Energia a.s. urguje žalobcu o zaplatenie sumy 79,94 EUR. Žalobca predložil súdu Avízo ČSOB, a.s., o nezrealizovanej platbe voči ZSE Energia a.s. vo výške 79,94 EUR.
20. Žalobca predložil Výzvu na úhradu dlhu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., na zaplatenie sumy 113,79 EUR v prospech ZSE Energia a.s.
21. Žalobca predložil súdu Znalecký posudok č. 19/2021 znalca Ing. Samuela Devána, ktorý určoval všeobecnú hodnotu lesných nehnuteľností, z ktorého vyplýva, že majetkový podiel žalovaného na uvedených nehnuteľnostiach je 24.525,51 EUR ku dňu 01.01.2018, pričom vychádzal z rozlohy pripadajúcej na žalovaného 2,9706 hektára.
22. Žalobca na pojednávaní súdu 09.03.2023 predložil Zápisnicu z pojednávania Okresného súdu Trenčín vo veci sp. zn. 16C/149/2016. V rámci nej predložil fotografie zo svojho pasu a účet z R. O., z ktorého vyplýva, že v hoteli bol od 22.04.2015 do 24.04.2015, pričom naposledy mal 24.04.2015 v tomto hoteli raňajky.
23. Žalobca predložil počas konania súdu Výzvu na sprístupnenie zálohu a odovzdanie zálohu do držby záložného veriteľa zo dňa 15.08.2014, podľa ktorej mal mať žalobca dlh voči OTP Banka Slovensko, a.s., z titulu úverovej zmluvy a zároveň mal mať zriadené záložné právo v súvislosti s touto úverovou zmluvou. Založený bol byt aj s ďalšími priestormi.
24. Žalobca cestou svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 09.03.2023 uviedol, že okrem toho, že bola kúpna zmluva uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok nemohla byť ani platne uzatvorená, pretože podpis na zmluve nepatrí žalobcovi. Žalobca nebol 24.04.2015 na území SR, bol v O., teda zmluvu podpísať nemohol. Dňa 24.04.2015 bol ešte na území O., dňa 24.04. prišiel do I. z O. a domov sa vrátil 25.04. Samotná zmluva bola žalobcovi podstrčená pri podpise viacerých iných dokumentov. Dňa 27.04. žalobca uznal podpis u notárky za vlastný. Žalovaný sa v uvedený deň u notárky nenachádzal. Žalobca a žalovaný sa nikdy osobne nestretli a zo zmluvy nebola ani odovzdaná kúpna cena. Je pravdou, že žalobca uznal podpis na zmluve za vlastný, a to napriek tomu, že to 24.04. podpísať nemohol, pričom toto si všimol až na jeseň 2015, keď boli nehnuteľnosti prepísané na žalovaného. Dňa 27.04.2015 u notárky podpisoval žalobca množstvo dokumentov, ktoré však so zmluvou nesúviseli. Podpis na zmluve vyzerá ako podpis žalobcu, preto si ani žalobca nevšimol, že nie je jeho. Chceli by dať vyhotoviť znalecký posudok z odboru písmoznalectva.
25. Z výsluchu svedka E. E. L. vyplýva, že poznal žalobcu, vedel o jeho podnikateľských aktivitách, vedel, že má nejaký spor s ČSOB, a.s., a tiež nejakú nebankovku. Pozná ho 15-20 rokov z podnikateľských kruhov. Vedel, že podnikal so zváračmi v J., mal aktivity v O.. Vie, že sa mu pomáhalo s nejakým odporom proti zmenkovému platobnému rozkazu. Vedel, že mu nevyšiel biznis v J., kde mu zostala pohľadávka vo výške cca 430.000,- EUR. Žalobca mu posielal aj iné zmluvy, vedel, že bude potrebovať finančné prostriedky, aby svoje obchody naštartoval. Povedal mu, že mu peniaze požičiavať nebude, avšak vie mu sprostredkovať predaj nehnuteľností. Finančné prostriedky, ktoré mu za predaj boli poskytnuté slúžili na jeho podnikateľskú činnosť. V tom čase mal žalobca nejaký leasing, nejaké požičané auto. Peniaze za nehnuteľnosti boli žalobcovi vyplatené už na základe zmluvy, ktorá bola uzatvorená 30.01.2015, avšak v dôsledku administratívnej chyby kataster vklad nepovolil. Samotné peňažné prostriedky slúžili žalobcovi k tomu, aby mohol pokračovať v podnikateľských aktivitách. Potreboval aj peniaze na letenky, v tom čase organizoval obchody v O., S., C.. Hovoril žalobcovi, že svoju podnikateľskú činnosť nevedie dobre. Určite najlepší biznis mal v J., avšak tam mu zostali nezaplatené pohľadávky, pričom potom svoje peniaze smeroval na východ s tým, že tam dosiahne zisk. Žalobca opakovane podpísal zmluvu
o prevode. Už aj na predchádzajúcom súde tvrdil to isté, avšak to, že jeho aktivita nevyšla, nemôže byť na ťarchu niekoho iného, kto mu finančné prostriedky dal. Suma 4.500,- EUR bola teda žalobcovi vyplatená ešte pred prvým vkladom, ktorý neprešiel. Po dvoch rokoch bolo podané nejaké trestné podanie, kde svedok tiež vypovedal. Žalobca nebol uvedený do omylu. Svedok si myslí, že zmluva bola podpísaná u neho v kancelárii a v deň podpisu žalobca svoj podpis uznal. Zmluvy pripravil svedok, myslí si, že k podpisu došlo 27.04.2015 a v ten deň bol podpis uznaný aj u notára. Žalobca bol u neho v kancelárii viackrát. Mal kopec obchodných aktivít, avšak svedok s ním iné dokumenty ako tie, ktoré sa týkali prevodu nehnuteľností nepodpisoval. Nemal s ním iné obchodné aktivity. Nič iné k prevodu v tom čase žalobca nemal, lebo časť pozemkov už bola zaťažená. Už pri prvom podpise 30.01. žalobca niečo z peňazí uhrádzal. Mohlo ísť o leasing. Dňa 30.01. sa stretli u notára, tam žalobca podpisoval kúpne zmluvy a toho 27.04. bol žalobca u neho v kancelárii, kde zmluvy podpísali nanovo, lebo kataster vklad pôvodnej zmluvy nepovolil. Myslí si, že v uvedený deň u notára nič iné nepodpisovali. Žalobca mal pozemky, potreboval peniaze, vedel, že tie peniaze zhodnotí. Žalovaný nemal záujem peniaze mu požičať. Nešlo o nejaké hodnotné pozemky, keďže išlo len o podiely. Cena bola výsledkom dohody. Žalobca prišiel so sumou 4.500,- EUR, hovoril, že potrebuje auto. Návrh na vklad potom podával svedok. Žalobca cez neho ešte predával byt, kde sa tiež súdili, ale žaloba bola zamietnutá. So žalovaným je svedok známy, žalovaný podniká v realitách, tie kúpi, potom predá alebo prenajíma. Nevidel predávané pozemky. Sumu za ne považuje za primeranú v danom čase, keďže išlo o podiely. Žalobca by bol tie pozemky predal, nakoľko peniaze by použil do biznisu, ktorý sa pohybuje v úplne iných číslach, kde by jeho odmena bola 196.000,- švajčiarskych frankov, teda predal by ich aj komukoľvek inému. Podľa svedka nebol žalobca v tiesni, a to aj vzhľadom na predpokladané obchody. Žalobca vždy používal luxusné vozidlá, potreboval cestovať do A., potreboval sprostredkovať obchod medzi O. P. A..
26. Žalobca k výpovedi svedka uviedol, že dňa 30.01.2015 bol v O., kam mu svedok volal, že niečo treba podpísať u notára, pričom svedok to vždy tak urobí, že naukladá tlačivá a povie mu, aby to neriešil a podpísal. 27.04.2015 tiež podpisoval iné listiny u notárky, nevie však aké. Svedok takto zneužíval jeho dôveru. Uviedol tiež, že so svedkom nemal žiadne obchody. Oklamal ho, pokiaľ išlo o predaj bytu a následne týchto pozemkov. Žalobca svedka na biznis nepotreboval. Absolútne mu dôveroval v tej ťažkej životnej situácii. Nevie, koľkokrát sa podpisoval do osvedčovacej knihy u notárky, nevšimol si, čo podpisuje, myslel si, že ešte podpisuje niečo ohľadne bytu, ale nie ohľadne predaja pozemkov. Aj o prevode bytu sa dozvedel až potom, čo bol vysťahovaný. Na otázku súdu, čo si žalobca myslel 27.04.2015, keď išiel k notárovi, čo ide vlastne overovať, keď žiadne obchodné aktivity so svedkom nemal a vedel, že nechce previesť ani byt, ani pozemky, žalobca uviedol, že tam mohli byť nejaké dokumenty, ktoré sa týkali toho, že žalovaný prevádzal jeho byt na niekoho tretieho. K notárovi išiel preto, lebo mu svedok povedal, že idú podpisovať dokumenty. Nepovedal mu určite, aké dokumenty idú podpisovať.
27. Z výsluchu žalovaného vyplýva, že ho kontaktoval svedok L., či by nechcel kúpiť podiely na lesoch v L.. Ponuka sa mu zdala výhodná. O obchod sa staral L.. V januári 2015 sa podpisovala zmluva a žalovaný uhradil L. 4.500,- EUR. So žalobcom nikdy v kontakte nebol. V apríli 2015 sa znova podpisovala kúpna zmluva, nakoľko pôvodná neprešla katastrom. Všetko vybavoval pán L.. Žalovaný podpísal zmluvu u L., u notára nebol. Nevedel, prečo žalobca pozemky predáva. Peniaze dal L. v januári v hotovosti, doklad mu nedával, nemal dôvod mu neveriť. Na osobu žalobcu sa žalovaný neinformoval, nemal na to dôvod. V súčasnosti dostáva z pozemkov buď drevo alebo výnos 40 až 50,- EUR ročne. Od L. kupoval v minulosti iné nehnuteľnosti, od žalobcu kupoval aj byt sprostredkovane cez L.. Pozemky v teréne nebol pozerať, vedel, čo kupuje. Zdalo sa mu to výhodné.
28. Zo spisu OR PZ Trenčín ČVS: ORP-873/2-VYS-TN-2016 vyplýva, že dňa 14.10.2016 bolo začaté trestné stíhanie za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona na základe trestného oznámenia žalobcu na tom skutkovom základe, že doposiaľ nezistený páchateľ vystupujúci ako žalobca v presne nezistenom čase vyhotovil Zmluvu o prevode nehnuteľností datovanú dňa 24.04.2015 v C., kde ako predávajúci vystupuje žalobca, na základe ktorej mal od žalobcu za sumu 4.500,-EUR odkúpiť vlastnícke práva k horeuvedeným nehnuteľnostiam, pričom túto zmluvu, ktorú žalobca nepodpísal, bez jeho vedomia podpísal za neho, následne Okresný úrad J. E. J. K., katastrálny odbor, dňa 04.06.2015 pod číslom K. XXXX/XX vydal rozhodnutie, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností ku všetkým týmto nehnuteľnostiam v prospech žalovaného, pričom týmto konaním došlo k uvedeniu poškodeného žalobcu do omylu a spôsobeniu škody vo výške 30.353,22 EUR.
29. V rámci uvedenej trestnej veci bol dňa 20.01.2017 vypočutý žalobca ako svedok poškodený. Uviedol, že začiatkom marca 2016 zistil, že nehnuteľnosti boli prepísané na žalovaného, s ktorým sa nikdy osobne nestretol. Uviedol, že si zabezpečil zmluvu o prevode, kde je aj overenie jeho podpisu u notárky Q. R. S., pričom nevie, kde sa mohol žalovaný k tomuto osvedčeniu dostať. Uviedol, že zmluvu nikdy nepodpísal, nakoľko bol od 22.04.2015 do 24.04.2015 na služobnej ceste a na Slovensko sa dostavil až 25.04.2015. Preto nemohol byť prítomný pri podpise zmluvy 24.04.2015 v meste C.. Žalovaný teda musel zmluvu podpísať za neho a tým zneužiť jeho podpis a týmto podvodným konaním sa dostať k nehnuteľnostiam. Na otázku vyšetrovateľa žalobca uviedol, že zmluva mu bola podsunutá u notárky. Nevedel, čo u notárky podpisoval, mohli to byť zmluvy ohľadne bytu alebo ďalšie listiny. K notárke sa dostavil na zavolanie E. L.. Jemu dôveroval a on jeho dôveru zneužil. Vyšetrovateľ predložil žalobcovi pri výsluchu aj zmluvu uzatvorenú 30.01.2015 s osvedčovacou doložkou 30.01.2015 v O.. K nej žalobca uviedol, že táto zmluva na katastri neprešla, bola zrušená. K notárovi išiel s pánom L., podpisovalo sa niekoľko zmlúv. Táto zmluva mu bola podsunutá k ďalším listinám, na ktorých sa overoval jeho podpis. žalobca tiež uviedol, že nevie nič o žiadosti o späťvzatie návrhu na vklad vlastníckeho práva zo dňa 21.04.2015, kde je tiež osvedčenie pravosti jeho podpisu zo dňa 27.04.2015.
30. Súčasťou trestného spisu je aj výsluch svedkyne G. B. P., notárky, ktorá potvrdila, že podpis overila poverená zamestnankyňa Q. R. S.. Tá potvrdila, že žalobca bol prítomný na notárskom úrade, bol jej predložený platný občiansky preukaz. Bol tam prítomný aj E. L., čo potvrdila ďalšia zamestnankyňa Q. P. L.. Žalobca vtedy podpisoval viacero iných listín. Z výsluchu svedkyne Q. R. S. zo dňa 31.01.2017 vyplýva, že na notársky úrad prišiel žalobca s p. L.. V tom čase overovali pravosť podpisu žalobcu aj na iných dokumentoch, z občianskeho preukazovala skontrolovala jeho totožnosť, následne mu boli predložené na podpis príslušné dokumenty, a to zmluva o prevode nehnuteľností datovaná 24.04.2015. Nesmú mať pochybnosť o tom, že účastník je pred nimi donútený k podpisu alebo kvôli zdravotným problém nie je v stave slobodne podpísať listinu. Listina bola žalobcovi predložená, mal dostatok času a priestoru si ju preštudovať a následne na určené miesto podpísať. Klienti si podpisujú listiny na samostatnom stolíku pred nimi, niekedy aj viaceré, a následne predložia listinu, na ktorej chcú osvedčiť podpis. Vždy sa s účastníkom utvrdia na tom a zopakujú, ktorú listinu chcú overiť a pokiaľ ich podpisuje viac, vždy menovite sa utvrdzujú, či aj na tej-ktorej listine chce overiť podpis. Zásadne odmietla, že by overili podpis na listine bez vedomia účastníka. Z výsluchu žalovaného v trestnom konaní vyplýva, že pri odovzdávaní peňazí L. bol iba on a L., v tom čase ešte na zmluve podpis žalobcu nebol, tento sa na zmluvu podpísal až neskôr. Z výsluchu svedka L. vyplýva, že prvýkrát podpísal žalobca zmluvu 30.01.2015 u notárky G. G. L. v O., kde mu bola daná aj finančná hotovosť 4.500,-EUR, ale táto kúpna zmluva neprešla katastrom, muselo sa od nej odstúpiť a podpísať novú zmluvu. Žalobca od zmluvy odstúpil 27.04.2015, kde sa podpis overoval u notárky G. P. v C., následne v tejto deň podpísal žalobca zmluvu novú zo dňa 24.04.2015, ktorá už bola riadne zavkladovaná.
31. Uznesením OR PZ Trenčín zo dňa 02.02.2017 ČVS: ORP-893/2-VYS-TN-2016 ZR bolo trestné stíhanie zastavené, lebo bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie. V odôvodnení sa konštatuje, že sa v rámci vyšetrovacích úkonov nepodarilo získať žiadny dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že k spáchaniu trestného činu došlo. Zmluva dňa 27.04.2015 bola na notárskom úrade G. B. P. podpísaná žalobcom. Ten pri výsluchu zmenil taktu, v jednej chvíli tvrdil, že zmluvu nepodpísal, v druhej, že zmluvu síce podpísal, ale bola mu podsunutá. Rovnako mu mali byť na podpis podsunuté i ďalšie dokumenty. Vyšetrovateľ teda konštatoval, že zmluvu nepodpísal žiadny neznámy páchateľ, ale žalobca, ktorý bol pracovníkmi notárskej kancelárie informovaný, aký dokument podpisuje a mal dostatok času a priestoru, aby si ho dôkladne preštudoval.
32. Ako vyplýva z takto vykonaného dokazovania, žalobca postavil pôvodne žalobu na tvrdení, že zmluvu podpísal v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok, pretože z dôvodu zlej finančnej situácie bol prinútený zmluvu podpísať, podpísanie zmluvy teda nebolo prejavom jeho slobodnej vôle. Zároveň podľa žaloby žalobca považoval zmluvu za uzatvorenú v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalovaný mal mať vedomosť o jeho zlej finančnej situácii, čo využil vo svoj prospech a nadobudol nehnuteľnosti za neprimerane nízku kúpnu cenu. Následne však cestou svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 09.03.2023 už tvrdil, že podpis na zmluve mu nepatrí, neskôr, že mu bola u notára zmluva podstrčená k podpisu a následne, že mu ani nebola odovzdaná kúpna cena zo zmluvy.
33. Je zrejmé, že žalobca nebol schopný si na začiatku konania jednoznačne ujasniť, akým spôsobom povedie procesný útok. Nie je totiž možné pôvodne tvrdiť, že konal v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, následne v priebehu konania tvrdiť, že zmluvu ani nepodpísal a neskôr uvádzať, že mu bola k podpisu podstrčená. Žalobca by si mal jednoznačne ustáliť, či niekedy zmluvu podpísal a ak áno, či slobodne a vážne, za akých podmienok, či bol k podpisu donútený, prípadne ak zmluvu nepodpísal, zotrvať na takomto svojom tvrdení. Napokon už vyšetrovateľ v rámci trestného stíhania konštatoval, že žalobca (v trestnom konaní v postavení poškodeného) neustále menil svoje tvrdenia.
34. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
35. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
36. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
37. Z vykonaného dokazovania súd jednoznačne ustálil, že pôvodne medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim došlo k uzatvoreniu Zmluvy o prevode nehnuteľností ešte dňa 30.01.2015 v Bratislave, kde došlo aj k overeniu podpisu žalobcu na tejto zmluve. Samotná zmluva nebola zavkladovaná a došlo k späťvzatiu návrhu na katastri a následne k podpisu novej zmluvy dňa 27.04.2015. Na zmluve sa uvádza dátum uzatvorenia zmluvy 24.04.2015, kedy mal byť údajne žalobca mimo územia Slovenskej republiky, avšak zrejmé je, že reálne bola zmluva účinná až okamihom overenia podpisu u notára dňa 27.04.2015. Navyše, i keď pre posúdenie veci to súd nepovažuje za podstatné, ak by súd mal ustáliť, že zmluva nemohla byť uzatvorená dňa 24.04.2015, pretože žalobca nebol na území Slovenskej republiky, ani k tomuto tvrdeniu žalobca dôkazy nepredložil. Predložil síce súdu dodatočne letenku a pas, z ktorých má vyplýva, že prišiel z O. do I. 24.04.2015, čo však nepreukazuje, že sa v tento deň nemohol vrátiť na Slovensko. Rozhodujúce však je, či mohol zmluvu podpísať a uzatvoriť 27.04.2015, kedy došlo k overeniu podpisu žalobcu na zmluve. Z výsluchu pracovníčky notára vyplýva, že zmluvu žalobca podpísal (resp. uznal svoj podpis za vlastný) priamo u notárky, pričom mal dostatok času premyslieť si a preštudovať, čo vlastne podpisuje. Je len ťažko uveriteľné, že žalobca, ako osoba plne spôsobilá na právne úkony, by dvakrát v priebehu pol roka uzatvorila so žalovaným zmluvu o prevode nehnuteľností bez toho, aby vedela, že ju uzatvára. Objektívne nevedel žalobca uviesť, čo konkrétne podpisoval u notárky v uvedený deň, vedel len, že išlo o viacero podpisov, ktoré boli overované. Tvrdenie o tom, že žalobca zmluvu nepodpísal tak v žiadnom prípade nemohlo byť zo strany žalobcu ním predloženými dôkazmi preukázané. Sám žalobca u notárky uznal svoj podpis za vlastný, potvrdil teda zákonom predpísaným spôsobom, že zmluvu podpísal.
38. Základom pre vyhovenie žalobného návrhu v časti určenia vlastníckeho práva by bolo určenie, že uzatvorená zmluva je neplatná a z tohto dôvodu je vlastníkom uvedených nehnuteľností stále žalobca.
39. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle, neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle, možno konštatovať, že vôľa je slobodná. Skúma sa sloboda prejavu vôle. Na slobodu vôle sa môže pôsobiť fyzickým donútením alebo psychickým donútením.
40. V danom prípade nebolo zo strany žalobcu preukázané, že by na neho pri uzatváraní zmluvy o prevode nehnuteľností pôsobil sám žalovaný, prípadne iné osoby, ktoré sa na vytvorení zmluvy podieľali, formou akéhokoľvek fyzického alebo psychického donútenia. Fyzické donútenie žalobca ani netvrdil, rovnako pokiaľ ide o psychické donútenie, nebolo preukázané a v zásade ani tvrdené, že by si žalovaný protiprávne od žalobcu vynútil uzatvorenie zmluvy, že by u žalobcu bola vzbudená dôvodná obava, v dôsledku ktorej bol „pritlačený“ k tomu, aby zmluvu uzatvoril.
41. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené s vnútornou výhradou, simulované právne úkony, úkony urobené pri vyučovaní, pri hre, úkony spojené s recesiou a pod. V danom prípade žalobca netvrdil, že by iba zdanlivo prejavoval vôľu, keďže tvrdil, že
vôľu uzatvoriť zmluvu nemal vôbec a vlastne zmluvu ani nepodpísal. V konaní však žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že nemal záujem uzatvorením zmluvy dosiahnuť účinky, ktoré sa tým očakávajú. Zmluva bola tiež uzatvorená zrozumiteľne, keďže nevzbudzuje pochybnosti o jej obsahu. Napokon ani katastrálny odbor nemal výhrady voči obsahu zmluvy. Zmluva je tiež dostatočne určitá, nie je vnútorne rozporná vo svojom obsahu, pričom na pochopenie obsahu zmluvy nie je potrebný osobitný výklad. Predmet plnenia je tiež zrejmý.
42. Žalobca považuje zmluvu za uzatvorenú v rozpore s dobrými mravmi. Poukazuje na skutočnosť, že žalovaný vedel, že žalobca má finančné problémy, pričom mu predložil na podpis zmluvu s nápadne nevýhodnými podmienkami a využil žalobcovu tieseň, aby nadobudol nehnuteľnosti za minimálnu kúpnu cenu. Tieseň, za ktorej mal žalobca uzatvoriť zmluvu má teda spôsobovať i to, že žalovaný uzatvorením kúpnej zmluvy konal v rozpore s dobrými mravmi.
43. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov).
44. Pokiaľ ide o konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, toto v konaní preukázané žalobcom nebolo. Z vyjadrení žalobcu i žalovaného vyplýva, že sa vzájomne nepoznali, stretli sa prakticky až na pojednávaní, sprostredkovateľom celého obchodu bol svedok L.. Žalobca i žalovaný zmluvu podpísali nezávisle na sebe. Žalovaný uviedol, že nemal vedomosť o tom, že by žalobca bol v akejkoľvek tiesni, žalobcu nepoznal, nevedel, prečo žalobca pozemky predáva, na osobu žalobcu sa neinformoval, nevyvíjal na neho žiadny tlak, aby zmluvu uzatvoril. Žalobca síce v žalobe uvádzal, že žalovaný vedel, že má finančné problémy, a preto mu predložil na podpis zmluvu s nápadne nevýhodnými podmienkami, avšak toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca nepredložil súdu včas žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že žalovaný mal vedieť o jeho údajných finančných problémoch, dokonca i po prvom vyjadrení žalovaného k žalobe doložil iba doklady, z ktorých nevyplývalo ani to, že vôbec nejaké vážnejšie finančné problémy žalobca mal. Predložené doklady o tom, že mal zaplatiť poplatok za smeti (v roku 2014, hoci zmluva sa uzatvárala až 27.04.2015), že mal zaplatiť Slovak Telekomu 14,71 EUR, spoločnosti Getfin 1.000,-EUR (list ešte z 13.12.2013, hoci zmluva sa uzatvárala až 27.04.2015) či ZSE Energia, a.s., v sume 79,94 EUR v termíne 07.04.2014 nesvedčia o tom, že by mal žalobca takú situáciu, ktorá ho núti k predaju nehnuteľností, a to dokonca pod cenu. Ide o minimálne sumy, ktoré nenasvedčujú ani tomu, že by vôbec bol v nejakej tiesni. Ide skôr o bežné platby. Predexekučná výzva Všeobecnej zdravotnej poisťovne z 08.07.2015 je výzvou po termíne uzatvorenia zmluvy a opäť ide iba o výzvu na úhradu 240,72 EUR, teda ani táto výzva nie je ničím mimoriadnym. Dôležité však je, že žalovaný o tom, že žalobca má realizovať nejaké úhrady nevedel. Úlohou žalobcu, ak tvrdí, že žalovaný o jeho zlej finančnej situácii vedel, je toto preukázať. Toto však žalobca preukázať nedokázal a ani sa o to nesnažil. Dôkazné bremeno pritom bolo v tomto prípade iba na ňom, úlohou žalovaného by bolo brániť sa voči dôkazom žalobcu.
45. Druhou skutočnosťou, ktorá zo strany žalobcu preukázaná nebola je jeho tvrdenie o tom, že nehnuteľnosti predal pod tlakom svojich finančných pomerov pod cenu. Na preukázanie svojho tvrdenia predložil žalobca súdu Znalecký posudok znalca Ing. Samuela Devána č. 19/2021 zo dňa 23.09.2021 (až po vyjadrení žalovaného k žalobe). Ten však všeobecnú hodnotu nehnuteľností stanovil k dátumu 01.01.2018 a nie ku dňu 27.04.2015, kedy došlo k prevodu nehnuteľností. Žalobca teda nepreukázal ani ním tvrdenú skutočnosť, že prevod nehnuteľností sa realizoval za neprimerane nízku cenu. Avšak ani preukázanie tejto skutočnosti by ešte nemuselo v konečnom dôsledku znamenať konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, ak by to nebolo spojené s jeho úmyslom obchádzať dobré mravy. V tomto smere súd poukazuje napríklad na rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. 3Cdo 244/2018, na ktoré poukázal i žalovaný, a z ktorého jednoznačne vyplýva, že samotné dojednanie kúpnej ceny v nízkej alebo vysokej výške ešte nemusí znamenať rozpor so zákonom či neplatnosť zmluvy, pokiaľ takéto konanie nebolo späté s konaním priečiacim sa dobrými mravom. V prejednávanej veci však nie je preukázané ani to, že dojednaná kúpna cena je zjavne nízka a ani skutočnosť, že žalovaný konal pri uzatváraní zmluvy v rozpore s dobrými mravmi.
46. Pokiaľ ide o konanie v tiesni, poukazuje súd na § 49 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.
47. Za tieseň sa považujú také hospodárske, sociálne alebo obdobné pomery osoby, v ktorých sa ocitla z objektívnych príčin a ktoré na ňu pôsobia tak, že prejaví vôľu uzavrieť zmluvu aj v prípade, keď by v tiesni nebola, zmluvu by neuzavrela. Právne je bezvýznamné, kto alebo čo vyvolalo tieseň a nie je rozhodujúce ani to, že tieseň vyvolal druhý účastník zmluvy. Treba však zdôrazniť, že tieseň musí existovať v okamihu uzavretia zmluvy (jej platnosti a účinnosti). Kumulatívnou požiadavkou zákona na realizáciu oprávnenia odstúpiť od zmluvy sú nápadne nevýhodné podmienky, za ktorých bola zmluva uzavretá. Nápadnú nevýhodnosť podmienok treba skúmať v každom jednotlivom prípade osobitne a prihliadnuť najmä na to, aké plnenie sa stáva povinnosťou pre účastníka, ktorý koná v tiesni, a na aké plnenie má tento účastník zmluvy právo.
48. Je zrejmé, že žalobca poukazuje na uzatvorenie zmluvy v tiesni v spojení s konaním v rozpore s dobrými mravmi. Preto i pre posúdenie konania v tiesni platí to, čo súd už uviedol vyššie. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že sa z objektívnych príčin ocitol v situácii, ktorá ho nútila uzatvoriť zmluvu. Treba však uviesť, že sám žalobca v podstate spochybnil to, že zmluvu uzatvoril. Na jednej strane tvrdí, že zmluvu neuzatvoril (nepodpísal, bola mu podstrčená), na strane druhej tvrdí, že konal v tiesni. Je vylúčené, aby obe tieto alternatívy existovali súčasne. Z pohľadu rozhodnutia súdu však i existencia takejto protirečivosti žalobcu nebola rozhodujúca, keďže žalobca nepreukázal, že v čase, keď uzatváral zmluvu konal v tiesni. Tu súd poukazuje na to, čo bolo uvedené vyššie. Žalobca až do pojednávania súdu preukazoval iba to, že mal zaplatiť drobné platby, ktoré však nepochybne nespôsobovali, že by bol nútený predávať nehnuteľnosti pod cenu (platby za elektrinu, telefón, dlh v poisťovni). Až po prvom pojednávaní súdu (napriek jeho povinnosti predkladať dôkazy včas vychádzajúc z § 153 Civilného sporového poriadku) predložil súdu ďalšie doklady, z ktorých má vyplývať, že mal dlhy a teda bol v tiesnivej situácii. Takéto dôkazy však mohol predložiť už pri podaní žaloby, respektíve i v rámci vyjadrovaní sa k vyjadreniam žalovaného, ktorý poukazoval na dôkaznú núdzu žalobcu a popieral jeho tvrdenia. Súd preto nebol povinný na takéto dôkazy prihliadať (§ 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ by aj súd však na tieto dôkazy prihliadal, stále nesvedčia o tom, že žalobca konal v tiesni a za týchto podmienok uzatvoril zmluvu. Tak napríklad predložená Výzva na sprístupnenie zálohu je zo dňa 15.08.2014, oznámenie o začatí výkonu záložného práva je z 15.10.2014, pričom predloženie čisto týchto dokladov ešte neznamená, že by žalobca bol v takej tiesni, ktorá ho nútila uzatvoriť predmetnú zmluvu. Je potrebné vychádzať z celkovej situácie, v ktorej sa žalobca nachádzal. Navyše žalovaný o tejto situácii vedomosť nemal, respektíve túto vedomosť žalobca nepreukázal. Ak by žalobca i konal v čase uzatvorenia zmluvy v stave tiesne, bol následne oprávnený od zmluvy odstúpiť, vychádzajúc z § 49 Občianskeho zákonníka, pričom toto právo nevyužil. Ak by došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, zmluva by sa od počiatku zrušila a k súdnemu sporu nemuselo dôjsť. Žalobca až po 6 rokoch od uzatvorenia zmluvy pristúpil k podaniu žaloby, ktorou sa domáhal určenia vlastníckeho práva z dôvodu, že zmluvu uzatvoril v tiesni, hoci tak mohol urobiť oveľa skôr, minimálne v čase, keď podával trestné oznámenie.
49. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že zmluvu nepodpísal, tieto tvrdenia vyvrátil sám žalobca, keď tvrdil, že zmluvu podpísal v tiesni, prípadne, že mu bola podstrčená. Ako súd už uviedol vyššie, žalobca si mal na začiatku ujasniť, či zmluvu uzatvoril alebo nie. Z výpovede pracovníčky notárky jednoznačne vyplýva, že žalobca bol pred podpisom zmluvy u notára konfrontovaný s tým, na akom dokumente svoj podpis overuje. Je neuveriteľné, že by žalobca, ako osoba, ktorá podniká, má určité vedomosti, nevedel, na aký dokument dáva svoj podpis a za akým účelom má ísť k notárovi podpis overiť, navyše, ak z priebehu jednaní strán vyplýva, že zmluva bola uzatváraná vlastne dvakrát, prvýkrát v januári 2015, kedy bol podpis žalobca rovnako overovať u notára a následne v apríli 2015, keď sa z dôvodu chyby nepodarilo zrealizovať vklad do katastra nehnuteľností na základe prvej uzatvorenej zmluvy.
50. Ako poslednú skutočnosť, pre ktorú by zmluva nemala byť platná, uviedol žalobca tvrdenie, že mu nebola zaplatená kúpna cena. Z obsahu zmluvy pritom jednoznačne vyplýva, že kúpna cena mu bola vyplatená pri podpise zmluvy. Z dokazovania však vyplýva, že mu bola vyplatená ešte v januári 2015, kedy sa podpisovala prvá zmluva. Treba tiež uviesť, že žalobca podával dňa 27.09.2016 trestné oznámenie, pričom už v tomto čase teda musel mať vedomosť o tom, že mu kúpna cena nebola vyplatená. Napriek tomu od zmluvy neodstúpil. Vzhľadom na ustanovenie zmluvy, z ktorého vyplýva, že kúpna cenu prevzal, sa súčasné tvrdenie žalobcu nejaví ako pravdivé. Navyše, samotné neprevzatie kúpnej ceny nespôsobuje neplatnosť zmluvy. Z tohto dôvodu, z pohľadu určovania vlastníckeho práva, táto námietka žalobcu nie je podstatná. Podstatná by bola v prípade, že by došlo k odstúpeniu od zmluvy, čím by mohlo dôjsť k jej zrušeniu.
51. Možno tak konštatovať, že došlo k riadnemu uzatvoreniu zmluvy, teda zmluva bola uzatvorená riadne, slobodne, vážne, určite i zrozumiteľne. Nepochybne žalobca v čase uzatvárania zmluvy mal záujem a vôľu zmluvu uzatvoriť, nebolo preukázané, že by konal v tiesni, že by žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi. Nebolo preukázané, že nedošlo k vyplateniu kúpnej ceny zo strany žalovaného, keďže žalobca už pri podpise prvej zmluvy potvrdil, že mu kúpna cena bola vyplatená. Dokladom o jej vyplatení je práve obsah uzatvorenej zmluvy.
52. Vychádzajúc zo všetkých týchto skutočností bola žaloba žalobcu zamietnutá v časti určenia vlastníckeho práva, keďže žalobca svoje tvrdenia zo žaloby nepreukázal.
53. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
54. V časti, v ktorej bola žaloba vzatá späť by nárok na náhradu trov konania patril žalovanému, nakoľko k späťvzatiu došlo z dôvodov, za ktoré zodpovedá žalobca, a to vychádzajúc z § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Vo zvyšnej časti bol v celom rozsahu úspešný žalovaný. Súd preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
55. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku cestou tunajšieho súdu. Odvolanie spolu s prílohami je potrebné podať v toľkých vyhotoveniach, aby jedno vyhotovenie zostalo na súde a ďalšie vyhotovenia mohli byť doručené ostatným stranám sporu (dvojmo).
V odvolaní je potrebné uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (uviesť spisovú značku), čo sa odvolaním sleduje. Odvolanie musí byť podpísané.
V odvolaní sa tiež uvedie, proti ktorému rozhodnutiu súdu odvolanie smeruje (uviesť dátum jeho vydania a číslo konania uvedené na prvej strane rozhodnutia v pravom hornom rohu), v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh- zmeny rozhodnutia, zrušenia rozhodnutia).