Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-44-2026.pdf
PDF · 115.65 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/44/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/X, E., zast. JUDr. Evou Kákošovou, advokátska kancelária Partizánska 1057, Snina, proti žalovaným 1/ F. G., 2/ B. C., 3/ F. H., 4/ B. C., 5/ I. J., všetci zast. Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 6/ K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, 7/ B. G., N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX, G., 8/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. O. XXX, X/ J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XXX, J., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto
r o z h o d o l :
I. Zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v 1. až 9. rade k nehnuteľnostiam, parcelám KN-C č. 409/8 záhrada o výmere 729 m2 a KN-C č. 955/7 orná pôda o výmere 48 m2, zapísaným na LV č. XXXX pre okres J., obec M., katastrálne územie M. a vyporiadava ho tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu A. B. C. prikazuje v celosti parcely KN-C č. 409/8 záhrada o výmere 729 m2 a KN-C č. 955/7 orná pôda o výmere 48 m2, zapísané na LV č. XXXX pre okres J., obec M., katastrálne územie M..
II. Žalobca je povinný uhradiť titulom náhrady za zrušenie podielového spoluvlastníctva žalovanému v 1. rade F. G. 776,95 eur, žalovanej v 2. rade B. C. 388,47 eur, žalovanej v 3. rade F. H. 776,95 eur, žalovanému v 4. rade B. C. 64,74 eur, žalovanej v 5. rade I. J. 64,74 eur, žalovanému v 6. rade K. L. 21,58 eur, žalovanej v 7. rade B. G. 32,37 eur, žalovanému v 8. rade F. B. 32,37 eur a žalovanému v 9. rade J. L. 21,58 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že žalovaným v 1. až 5. rade je povinný plniť na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu, IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol: 6442026.
III. Žalobcovi vo vzťahu k žalovaným právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca podal dňa 21.04.2026 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, parcelám zapísaným na LV číslo XXXX katastrálne územie obce M., KN C číslo 409/8 - záhrada o výmere 729 m2 a KN C číslo XXX/X - orná pôda o výmere 48 m2. Žiadal, aby po zrušení podielového spoluvlastníctva mu boli predmetné parcely prikázané do jeho výlučného vlastníctva s tým, že vyplatí žalovaným finančnú náhradu za ich podiely vo výške 2,04 eur za 1 m2 parcely podľa výšky ich podielov.
2. Žalobu odôvodnil tým, že spolu so žalovanými je zapísaný ako podielový spoluvlastník parciel zapísaných na LV číslo XXXX katastrálne územie obce M. a to pod B 11 podielu o veľkosti 6/216 a pod B 13 o veľkosti podielu 8/216. Žalovaní 1/ až 5/ sú nezistení podieloví spoluvlastníci, ktorých v konaní zastupuje Slovenský pozemkový fond.
Uviedol, že má v úmysle zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo prikázaním parciel do jeho výlučného vlastníctva, lebo s prihliadnutím na výmeru jednotlivých podielov žalovaných iné vyporiadanie neprichádza do úvahy a reálne rozdelenie parciel podľa veľkosti podielov žalovaných nie je dobre možné.
Žiadal zohľadniť aj to, že v blízkosti predmetných parciel sa nachádza rodinný dom so súpisným číslom 197 zapísaný na LV číslo XXX katastrálne územie M., ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Tento dom postavili jeho rodičia v roku 1960 a to na pozemkoch, ktoré dostali na základe ústnej darovacej zmluvy od maminho otca F. H.. Ten pozemky užíval od tridsiatych rokov minulého storočia, kedy ich odkúpil od pôvodných vlastníkov. Jeho rodina mala pozemky vo svojej dlhodobej a nerušenej držbe, pretože tvorili dvor a záhradu patriace k rodinnému domu. Keďže kúpne zmluvy a darovacia zmluva sa nezachovali, nezostáva mu iná možnosť iba podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
3. Za účelom finančného ohodnotenia parciel bol vypracovaný znalecký posudok číslo 10/2024 znalkyňou A. B. P., ktorá určila hodnotu sporných pozemkov vo výške 2178,72 eur, čo znamená 2,04 eur za 1 m2 parciel.
Navrhol, aby po zrušení podielového spoluvlastníctva ho súd určil za výlučného vlastníka parciel s poukazom na to, že ich reálne rozdelenie podľa výšky podielov jednotlivých spoluvlastníkov neprichádza do úvahy a tiež vzhľadom na účelné využitie veci, ktorým je užívanie parciel v blízkosti domu, ktoré tvoria záhradu prináležiacu k domu a zaviazal ho vyplatiť žalovaným finančnú náhradu za ich podiely vo výške 2,04 eur za 1 m2 parciel.
4. Slovenský pozemkový fond, zastupujúci žalovaných 1/ až 5/ uviedol, že v zmysle § 16 ods. 1 písm. a) a b) ods. 2 zákona číslo 180/1995 Z. z. je oprávnený nakladať s pozemkami vo vlastníctve štátu a s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy, alebo ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, ako aj pozemkov, ktorých vlastník nie je známy a boli zapísané do katastra nehnuteľností („pozemok s nezisteným vlastníkom“) a zastupovať ich v konaní pred súdom.
V zmysle zásady, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu uviedol, že súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva k parcelám, ktoré sú predmetom sporu.
S poukazom na ustanovenie § 142 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 3 ods. 1 zákona číslo 180/95 Z. z., nepovažuje rozdelenie pozemku za dobre možné a účelné a preto súhlasí s navrhnutým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva - prikázaním pozemku do vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu.
5. Poukázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cpj 30/97 zo dňa 20.10.1997 o postupe, ktorým sa má zistiť všeobecná, trhová cena nehnuteľnosti. Ide o cenu, za ktorú by bolo možné spornú parcelu reálne kúpiť alebo predať v danom čase a mieste, pričom sa vychádza zo znaleckých posudkov, realizovaných kúpnych zmlúv o prevode pozemkov v danej lokalite, vyjadrení obci a rozsudkov v obdobných veciach.
Nesúhlasil s cenou 2,04 eur za m2 pozemku tak, ako to navrhol žalobca a predložil rozsudok Okresného súdu Humenné s. zn. 13C/60/2022 zo dňa 26.04.2023 s poukazom na to, že v danom konaní sa zrušilo a vyporiadalo podielové spoluvlastníctvo pozemkov v katastrálnom území obce Ubľa a súd určil primeranú náhradu za odstupujúce podiely vo výške 3 eur za m2.
Predložil aj kúpnu zmluvu, ktorú realizoval v rámci svojej internej činnosti a kde boli predmetom kúpy pozemky v obci Ubľa. Navrhol preto určiť ustupujúcim spoluvlastníkom finančnú náhradu za ich zaniknuté podiely vo výške 3 eur za 1 m2 pozemku.
6. Žalovaní 6/ až 9/ sa k žalobe vyjadrili tak, že súhlasia so zrušením spoluvlastníctva aj navrhnutým spôsobom vyporiadania a to prikázaním ich podielov žalobcovi za finančnú náhradu. Uviedli, že nesúhlasia s tým, aby im súd uložil povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania.
7. K vyjadreniu Slovenského pozemkového fondu žalobca uviedol, že nesúhlasí s takou výškou finančnej náhrady, ako bola určená v kúpnej zmluve, ktorú fond predložil a to 10,30 eur za 1 m2 parcely, lebo nejde o porovnateľné pozemky. Pozemky, ktoré sú predmetom konania sa nachádzajú na konci obce, v
svahovitom teréne a sú pravidelne na jar a v jeseni zaplavované po dažďoch prívalovou vodou z kopca. Dochádza aj k naplavovaniu nespevnenej pôdy na tieto parcely z kopcovitého terénu. O tieto pozemky môže mať z pohľadu ich umiestnenia záujem iba on a nie tretia osoba, čo vplýva na určenie ich trhovej hodnoty.
Uviedol, že v záujme urýchlenia a ukončenia konania je ochotný pristúpiť na výšku primeranej náhrady v sume 3 eur za 1 m2 s prihliadnutím na porovnateľnosť pozemku v konaní sp. zn. 13C/60/2022, predmetom ktorého bol porovnateľný, tiež zamokrený pozemok.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä s listom vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie obce Ubľa, so znaleckým posudkom o určení všeobecnej hodnoty parciel ktoré sú predmetom sporu, s vyjadrením obce M. o nezistených spoluvlastníkoch, s rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 13C/60/2022 ako aj s kúpnou zmluvou predloženou Slovenským pozemkovým fondom a zistil nasledovný skutkový stav.
9. Predložením listu vlastníctva číslo XXXX pre okres J., obec M., katastrálne územie M. mal za preukázané, že na tomto liste vlastníctva sú evidované parcely registra „C“ číslo 409/8 záhrada o výmere 729 m2 a 955/7 orná pôda o výmere 48 m2 a to ako podielové spoluvlastníctvo F. G. (B. J.) s výškou podielu 72/216, B. C. (N. L.) s výškou podielu 36/216, F. H. (N. Q.) s výškou podielu 72/216, B. C. s výškou podielu 6/216, I. J. (N. C.) s výškou podielu 6/216, K. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. O. XXX, s výškou podielu 2/216, B. G. (N. C.) nar. XX.XX.XXXX, bytom O. O. XXXX G., s výškou podielu 3/216, A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. O. XX, E., s výškou podielov 6/12 a 8/16, F. B., na. 01.04.1947, bytom N. O. XXX s výškou podielu 3/216 a J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XXX J., s výškou podielu 2/216.
10. Obec M. v liste z 25.04.2025 uviedla, že vykonala šetrenie, na základe ktorého konštatuje, že pre správnu identifikáciu podielových spoluvlastníkov zapísaných na LV číslo XXXX katastrálne územie M. a to F. G., B. C., F., B. C. a I. J. je potrebné uviesť dátum úmrtia, prípadne bydlisko tak, aby ich bolo možné identifikovať a prípadne uviesť ich právnych nástupcov.
11. Žalobca predložil do konania znalecký posudok číslo 10/2024 znalkyne A. B. P. v ktorom znalkyňa určila trhovú hodnotu parcely KN C číslo 409/8 vo výške 1 487,16 eur a parcely KN C číslo 955/7 vo výške 97,92 eur. V priemere určila všeobecnú hodnotu týchto parciel vo výške 2,04 eur za 1 m2.
12. Slovenský pozemkový fond predložil do konania kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej boli odpredávané podiely v parcelách KN E číslo XX/X - záhrada o výmere 1546 m2 a KN E číslo 99/2 orná pôda o výmere 3134 m2 v katastrálnom území obce M., zapísaná na LV číslo XXX tak, že znaleckým posudkom bola určená všeobecná hodnota vo výške 0,96 eur za 1 m2 pozemku ale kúpna cena bola dohodnutá vo výške 10,30 eur za 1 m2 pozemku.
Bol predložený aj rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 13C/60/2022 zo dňa 26.04.2023, z ktorého vyplýva, že v danom konaní bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo k parcele KN E číslo 39 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1546 m2, zapísanej na LV číslo XXX katastrálne územie M. tak, že ustupujúcim spoluvlastníkom mala byť vyplatená finančná náhrada vo výške 3 eurá za 1 m2 parcely.
13. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Podľa § 13 zákona číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d, ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“) , podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca, ak ide o lesné pozemky.
Podľa § 8 ods. 1 zákona číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahov k nim, najmä zo a) súpisu pozemkov, ktoré boli predmetom konania, b) súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého pobytu alebo sídla sú známe, c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy. Podľa § 16 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 zákona číslo 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom Slovenský pozemkový fond nakladá s pozemkami vo vlastníctve štátu a s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy, alebo ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, ako aj pozemkov, ktorých vlastník nie je známy a boli zapísané do katastra nehnuteľností („pozemok s nezisteným vlastníkom“) a zastupovať ich v konaní pred súdom.
14. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/31/2018 zo dňa 15.04.2019 uviedol: ,,Potreba zavedenia tohto inštitútu vyplynula najmä zo skutočnosti, že v evidencii vlastníctva nehnuteľností je zapísaných tisíce fyzických osôb, o ktorých možno s istotou tvrdiť, že už nežijú, resp. nie je známe a zistiteľné miesto ich trvalého pobytu, čo spôsobuje problémy pri nakladaní s takýmito nehnuteľnosťami. Zákonodarca preto vytvoril značne neštandardný subjekt „neznámeho“, resp. „nezisteného“ vlastníka, aby takýto subjekt, zo zákona zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, mohol byť sporovou stranou v sporoch vyplývajúcich z vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Tento inštitút je opodstatnený predovšetkým vtedy, keď je v evidencii nehnuteľností zapísaný neznámy, resp. nezistený vlastník a je potrebné usporiadať vlastnícke vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam.“
,,Na základe judikatúry NSSR sp.zn. 8Cdo/31/2018 dovolací súd konštatuje, že pojem „nezistený vlastník" je právna fikcia osoby, ktorej bola zákonom priznaná procesnoprávna subjektivita. Procesnoprávna subjektivita je priznaná aj fyzickým osobám (nezisteným vlastníkom) u ktorých možno vzhľadom na dátum ich narodenia logicky predpokladať, že už nežijú (ich spôsobilosť mať práva a povinnosti zanikla). Zákon vytvorením fikcie ich pretransformoval do samostatného procesnoprávneho subjektu (nezisteného vlastníka) pri ktorom sa naďalej uvádza meno a priezvisko. Právna úprava vychádza z princípu, že procesnoprávna subjektivita je širšia ako hmotnoprávna, keďže podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Fikcia nezisteného vlastníka umožňuje procesnoprávne zabezpečiť identitu vlastníckeho vzťahu ku konkrétnej nehnuteľnosti a zachovať veľkosť spoluvlastníckych podielov zapísaných v katastri nehnuteľností. Súčasne umožňuje zabezpečovať procesnoprávnu existenciu nezisteného vlastníka ako subjektu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.“ - uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/238/2021 zo dňa 28.02.2022.
15. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak to nechce. Autoritatívne rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva však prichádza do úvahy len v prípade, ak sa podieloví spoluvlastníci nedohodli na jeho zrušení. Účastníkmi konania pred súdom musia byť všetci spoluvlastníci, lebo súd nemôže prejednať návrh len s niektorými z nich. Súd je viazaný návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva, no nie je viazaný navrhnutým spôsobom vyporiadania, lebo ten vyplýva priamo z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle citovaného ustanovenia je dané poradie pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva po jeho zrušení a to tak, že v prvom rade má súd spoluvlastníctvo
vyporiadať rozdelením veci podľa výšky podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Ak to nie je dobre možné, v druhom rade prichádza do úvahy prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku ako postup v treťom rade, prichádza do úvahy len vtedy, ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce.
16. Občiansky zákonník preferuje ako prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálne rozdelenie veci medzi jednotlivých spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Pri tomto spôsobe zrušenia spoluvlastníctva musí ísť o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a jej rozdelenie musí byť aj funkčne opodstatnené, t. j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Tiež je nevyhnutné prihliadať aj na to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností. Súd tiež musí dbať, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci, alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí, že ich rozdelenie nie je dobre možné, ak by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci alebo ich častí vzniknuté rozdelením by z hľadiska povahy a funkčného využitia nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemkov, vychádza sa z posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám, účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia a tiež sa zohľadňuje poloha pozemkov, ich tvar aj celková plocha.
17. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sú rozhodujúce kritériá a to veľkosť podielov, účelné využitie veci a násilné správanie sa podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Pri prikázaní vecí do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu, ktorá bude vyplatená ustupujúcim spoluvlastníkom, súd posúdi vždy komplexne celý súbor relevantných skutočností. Osobitný význam pri tomto spôsobe vyporiadania má aj veľkosť spoluvlastníckych podielov, pretože väčšinový spoluvlastník bude mať predovšetkým záujem na takomto spôsobe vyporiadania. Súd však musí zohľadniť aj záujmy spoluvlastníkov s menšinovým podielom, ktorí nesmú byť ukrátení na svojich právach. Hľadisko účelného využitia veci sa uplatní najmä v prípade rovnosti podielov, ale súd môže prihliadnuť aj na iné skutočnosti, napríklad na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zhodnotil a akým spôsobom sa o ňu staral.
18. Žalobca podal žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s odôvodnením, že nechce zotrvať v spoluvlastníctve so žalovanými a keďže nedošlo k dohode medzi nimi, musel podať žalobu na súd. Poukázal aj na to, že uzatvorenie dohody o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je možné, lebo žalovaní 1/ až 5/ sú nezistenými spoluvlastníkmi a v ich mene koná Slovenský pozemkový fond.
Žiadal, aby po zrušení spoluvlastníctva bol určený za výlučného vlastníka parciel KN C číslo 409/8 a KN C číslo 955/7 zapísaných na LV číslo XXXX katastrálne územie M. vychádzajúc zo skutočnosti, že reálne rozdelenie týchto parciel podľa výšky spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov nie je dobre možné. Poukázal aj na to, že predmetné parcely sú nadväzujúcimi parcelami na dvor, na ktorom má postavený rodinný dom a sú v svahovitom teréne, pričom nikto mimo neho nemôže mať záujem tieto parcely obhospodarovať.
Predložil znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty vyporiadavaných parciel s tým, že znalkyňa určila hodnotu jedného metra štvorcového vo výške 2,04 eur. Navrhol preto, aby ho súd zaviazal vyplatiť ustupujúcim spoluvlastníkom finančnú náhradu za ich podiely v takejto výške. Na základe výhrady Slovenského pozemkového fondu uviedol, že súhlasí s tým, aby bol zaviazaný vyplatiť ustupujúcim spoluvlastníkom finančnú náhradu vo výške 3 eur za 1 m2 parcely.
19. Slovenský pozemkový fond zastupujúci nezistených spoluvlastníkov, žalovaných 1/až 5/súhlasil so zrušením spoluvlastníctva v zmysle zásady, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Súhlasil aj s navrhnutým spôsobom vyporiadania, lebo reálne rozdelenie parciel podľa výmery zodpovedajúcej výške podielov jednotlivých spoluvlastníkov neprichádza do úvahy. Navrhol vyplatiť finančnú náhradu za zaniknuté podiely vo výške 3 eurá za 1 m2 parciel, ktoré sú predmetom vyporiadania.
20. Žalovaní 6/až 9/ s podanou žalobou v celom rozsahu súhlasili, z neúčasti na nariadenom pojednávaní sa ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd rozhodol vo veci v ich neprítomnosti.
Na nariadenom pojednávaní žalobca a Slovenský pozemkový fond, zastupujúci nezistených spoluvlastníkov, dospeli ku konsenzu ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, vrátane výšky finančnej náhrady, ktorá bude žalovaným ako ustupujúcim spoluvlastníkom vyplatená po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.
21. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parcelám KN C číslo 409/8 - záhrada o výmere 729 m2 a KN C číslo 955/7 - orná pôda o výmere 48 m2, ktoré sú zapísané na LV číslo XXXX pre okres J., obec M., katastrálne územie M. je čo do základu dôvodná, lebo nedošlo k zrušeniu spoluvlastníctva dohodou spoluvlastníkov. Za situácie, že jeden zo spoluvlastníkov, v danom prípade žalobca, nechce zotrvať v spoluvlastníctve, musí o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozhodnúť súd. V zmysle zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníctve s tým, s kým v spoluvlastníctve byť nechce, nezostávalo súdu iné ako podielové spoluvlastníctvo k hore uvedeným parcelám zrušiť.
22. Ako spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva navrhol žalobca prikázanie parciel v celom rozsahu do jeho vlastníctva s tým, že mu bude uložená povinnosť vyplatiť ustupujúcim spoluvlastníkom finančnú náhradu.
S navrhnutým spôsobom vyporiadania súhlasil nielen Slovenský pozemkový fond, zastupujúci nezistených spoluvlastníkov, ale aj žalovaní v 6/až 9 ako podieloví spoluvlastníci predmetných parciel.
23. Súd akceptoval stanovisko strán sporu o nemožnosti reálneho rozdelenia vyporiadavaných parciel podľa výšky podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Aj keď nie je návrhom vyporiadania viazaný, mal za to, že reálne rozdelenie neprichádza do úvahy, vzhľadom na neúčelnosť vytvorenia samostatných parciel podľa výšky podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Parcela KN E číslo 409/8 má výmeru 729 m2 a parcela KN C číslo 955/7 len 48 m2. Vzhľadom na rozdielnosť výmery pripadajúcej jednotlivým spoluvlastníkom podľa výšky podielov by reálne rozdelenie nielenže nebolo účelné alebo ani možné, vzhľadom na ustanovenie § 23 ods. 1 zákona číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (zákaz drobenia pôdy).
24. Za daného stavu, po zistení všetkých relevantných skutočností, preukázaných listinnými dôkazmi súd nielen zrušil podielové spoluvlastníctvo, ale pristúpil aj k jeho vyporiadaniu a to prikázaním obidvoch parciel do výlučného vlastníctva žalobcu v celosti. Reálne rozdelenie podľa výšky podielov jednotlivých spoluvlastníkov nie je dobre možné a žalobca ako jeden zo spoluvlastníkov chce, aby obidve parcely boli prikázané do jeho vlastníctva. Nikto z ostatných spoluvlastníkov o parcely neprejavil záujem a súhlasili s tým, aby parcely v celosti boli prikázané do vlastníctva žalobcu. Takýto spôsob vyporiadania je aj v súlade so zásadou účelného využitia veci, keď mal súd preukázané, že vyporiadavané parcely polohovo nadväzujú na parcely, ktoré už sú vo vlastníctve žalobcu a na časti ktorých má postavený rodinný dom. Aj z historického hľadiska je opodstatnené, aby tieto parcely boli prikázané do vlastníctva žalobcu, lebo jeho rodina parcely užívala už niekoľko rokov dozadu na základe kúpnej a darovacej zmluvy. Len z dôvodu, že vlastnícke právo predkovia žalobcu nevyporiadali predpísaným spôsobom a listiny preukazujúce ich vlastníctvo sa nezachovali, musel žalobca pristúpiť k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Je predpoklad, že žalobca bude parcely v budúcnosti užívať a zabezpečovať ich obhospodarovanie obvyklým spôsobom.
Súd rozhodol nielen o zrušení podielového spoluvlastníctva, ale aj o jeho vyporiadaní spôsobom, ktorý navrhli strany sporu, hoci ním nie je viazaný, ale iné vyporiadanie by nebolo možné, ani účelné.
25. Spočiatku bola spornou skutočnosťou výška finančnej náhrady, ktorú mal žalobca vyplatiť žalovaným za ich zaniknuté podiely. Žalobca sa opieral o znalecký posudok, v zmysle ktorého trhová hodnota jedného metra štvorcového parcely bola určená sumou 2,04 eur. Po preukázaní, že v súdnom konaní bola určená trhová hodnota porovnateľnej parcely v rovnakom katastrálnom území sumou 3 eur za 1 m2žalobca s takouto trhovou hodnotou súhlasil a akceptoval ju aj Slovenský pozemkový fond.
Súd určil trhovú hodnotu vyporiadavaných parciel vo výške 3 eur za 1 m2, nielen vzhľadom na stanovisko strán sporu, ale aj na určenie takejto trhovej hodnoty v inom súdnom konaní. Neprihliadol na kúpnu zmluvu, ktorú predložil Slovenský pozemkový fond, lebo znaleckým posudkom bola určená trhová hodnota vo výške 0,96 eur za 1 m2, ale účastníci kúpnej zmluvy napriek tomu súhlasili s vyplatením finančnej náhrady ustupujúcim spoluvlastníkom v hodnote 10,30 eur za 1 m2. Podľa označenia parciel išlo o zastavanú plochu a je zrejmé, že kupujúci tak mali eminentný záujem o získanie podielov a preto zaplatili vyššiu kúpnu cenu, než aká vyplývala zo znaleckého posudku. Takúto sumu však nemožno považovať za trhovú hodnotu všetkých parciel v katastrálnom území M., lebo sa zohľadňujú aj iné kritériá, napríklad poloha parciel, ich funkčné využitie, prístup z miestnej komunikácie svahovitosť terénu, zamokrenie a podobne. Samotný žalobca potvrdil, že parcela, ktorá bola vyporiadavaná v súdnom konaní spisovej značky 13C/60/2022 na tunajšom súde, je porovnateľná s jeho parcelou a preto súd akceptoval tam určenú trhovú hodnotu a to vo výške 3 eurá za 1 m2 parcely.
26. Matematickým prepočtom zistil, že podielu žalovaného 1/ F. G. XX/XXX zodpovedá 258,984 m2 parciel a pri vynásobení sumou 3 eur za 1 m2 určil finančnú náhradu vo výške 776,95 eur. Podielu žalovanej X/XXXXX C. 36/216 zodpovedá 129,492 m2 x 3 eur za 1 m2, jej súd priznal finančnú náhradu vo výške 388,47 eur. Podielu žalovanej 3/ F. H. 72/216 zodpovedá 258,984 m2 x 3 eur za m2, jej súd priznal finančnú náhradu vo výške 776,95 eur. Podielu žalovaného 4/ B. C. 6/216 zodpovedá 21,582 m2 x 3 eur za 1 m2, mu súd priznal 64,74 eur. Žalovanej X/XXXX J. súd priznal rovnakú finančnú náhradu, lebo výška jej podielu je rovnaká t. j. 6/216. Podielu žalovaného 6/ K. L. 2/216 zodpovedá 7,194 m2 parciel x 3 eur za 1 m2, mu súd priznal finančnú náhradu vo výške 21,58 eur. V rovnakej výške súd priznal finančnú náhradu aj žalovanému 9/ J. L., lebo jeho podiel je v rovnakej výške a to 2/216. Podiely žalovaných 7/ B. G. a 8/ F. B. sú totožné a to 3/16 a zodpovedá im výmera 10,791 m2 x 3 eur za 1 m2, tak každému z nich súd priznal finančnú náhradu vo výške 32,37 eur.
Súd podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu, lebo nie len zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k sporným parcelám, ale za súhlasu strán sporu určil aj výšku finančnej náhrady ustupujúcim spoluvlastníkom tak, že ju vypočítal z hodnoty 3 eurá za 1 m2 parcely. Uložil žalobcovi povinnosť vyplatiť žalovaným 1/ až 5/ finančnú náhradu na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
27. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru ich úspechu vo veci.
Žalobca mal v konaní úspech v celom rozsahu, lebo súd podanej žalobe vyhovel. Náhradu trov konania si voči žalovaným neuplatnil a preto súd rozhodol, že mu vo vzťahu k nim právo na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie, ktoré sa podľa ust. § 362 CPS podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.