Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Csp-9-2026.pdf
PDF · 74.07 KB
Case nature
Subarea
11Csp/9/2026
Uznesenie
Okresný súd Senica v spore žalobcu: A. B., B. B. C., so sídlom B. XXXX/X, XXX XX D. – E. F. C., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej: G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. B. XXXX/XX, XXX XX B., právne zast.: E. H. I., advokátka, so sídlom J. K. XX, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 5000,- € s príslušenstvom,
r o z h o d o l :
r o z h o d o l:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
O d ô v o d n e n i e
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 29.12.2025 domáhal toho, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 5000 € s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 05.11.2025 bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o obstaraní predaja nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu 50 000 €, ( ďalej len Zmluva ). Žalovaná následne v rozpore so záväzkom, vyplývajúcim z čl. 1.2 Zmluvy a zmluvnej podmienky podľa čl. 4.2. Zmluvy odmietla uzatvoriť kúpnu zmluvu so sprostredkovaným záujemcom. Vzhľadom na dohodnutú kúpnu cenu 50 000 € ( čl. 3.1. Zmluvy ) predstavuje výška zmluvnej pokuty 10 % z tejto sumy t.j. 5000 €.
2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila o.i. sa bránila tým, že účinne odstúpila od uzatvorenej zmluvy.
3. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.08.2025 žalobca oznámil súdu, že berie svoju žalobu späť v celom rozsahu a navrhol konanie zastaviť a vrátiť mu súdny poplatok. Pokiaľ ide o náhradu trov konania navrhol, aby sú postupoval podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalovanej nepriznal, keďže sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa: a/ žalobca vzal žalobu späť z vlastnej iniciatívy pred prvým pojednávaním, čím zabránil vzniku ďalších trov konania na strane žalovanej aj na strane súdu, b/ žalobca pred podaním tohoto späťvzatia inicioval mimosúdne urovnanie sporu a vyzval právnu zástupkyňu žalovanej na rokovanie o zmieri, c/žalovaná je fyzickou osobou - spotrebiteľkou a späťvzatím žaloby je jej právne postavenie plne obnovené bez akejkoľvek ujmy.
4. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
6. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
7. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Podľa čl. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
10. Podľa čl. 17 Civilného sporového poriadku, s postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
11. V danom prípade mal súd za preukázané že došlo k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu do začatia prvého pojednávania vo veci samej a preto súd v súlade s ustanovením § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku konanie zastavil bez súhlasu žalovanej.
12. K zastaveniu konania v celom rozsahu došlo na základe toho , že žalobca vzal žalobu spať bez uvedenia dôvodov. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie.
13. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v § 256 Civilného sporového poriadku znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 Civilného sporového poriadku, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (pozri uznesenie Ústavného súdu ČR, II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04). Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Ak jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
14. V danej veci žalovaná nezavinila, že sa žaloba podaná voči nej musela vziať, resp. že sa vzala späť - k uvedenému viď i judikát R 49/1993 podľa ktorého ,ak navrhovateľ (žalobca) vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku (teraz § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku) z procesného hľadiska v zásade platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť odporcovi (žalovanému) náhradu trov konania. Tu súd poukazuje napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 M Cdo 4/2010 podľa ktorého vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania.
15. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na náhradu trov konania žalovanej v rozsahu 100%, nakoľko k zastaveniu konania došlo v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom, ktorý zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodov, teda žalobca procesne zavinil zastavenie konania , kedy znáša trovy konania žalovanej žalobca.
16. O výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia.
17. Súd nemal preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania žalovanej podľa ustanovenia § 257 CSP, keď pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Žalobcom uvádzané dôvody ako dôvody hodné osobitného zreteľa sú právne irelevantné. Takto všeobecne uvádzané dôvody nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nepriznal náhradu trov žalovanej , preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
18. O prípadnom vrátení súdneho poplatku rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia podľa § 14 ods.4 zák.č. 71/1992 Zb. v znení neskorších noviel.
Poučenie:
P o u č e n i e :
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania .