Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tos/110/2026

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a Mgr. Alexandry Osadskej, v trestnej veci proti odsúdenému A. B., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , písmeno a/, písmeno b/ s poukazom na písmeno a/ , s poukazom na ustanovenie písmeno c/ , o sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 04.09.2026, sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 12. novembra 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa písmeno c/ sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa veta za bodkočiarkou rozhodol, že odsúdený A. B. (ďalej len „odsúdený“) sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil, a preto trest, uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Nitra pod sp. zn. zo dňa 08.11.2023, právoplatným dňa 08.11.2023, vo výmere 6 mesiacov vykoná. Súčasne podľa písmeno a/ s prihliadnutím na ustanovenie odsúdeného pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa odôvodnil tým, že horeuvedeným trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 08.11.2023 bol odsúdený uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , písmeno a/, písmeno b/ s poukazom na písmeno a/ , s poukazom na ustanovenie písmeno c/ a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe a zároveň mu bolo podľa písmeno b/ uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a podľa mu uložil povinnosť strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom, kde skúšobná doba začala odsúdenému plynúť dňa 09.11.2023 a mala mu uplynúť do 09.05.2025. Z priebežnej správy probačnej a mediačnej úradníčky súd I. stupňa zistil, že odsúdený bol dňa 15.07.2024 podrobený dychovej skúške s pozitívnym výsledkom 1,10 mg/L, čo predstavuje v prepočte 2,29 promile, t. j. odsúdený porušil zákaz, ktorý mu bol súdom uložený. Následne bola súdu dňa 08.08.2024 doručená ďalšia priebežná správa od probačnej a mediačnej úradníčky, z ktorej vyplynulo, že odsúdený opäť dňa 23.07.2024 porušil zákaz požívania alkoholických nápojov, keď mu z dychovej skúšky vyšiel pozitívny výsledok 0,71 mg/L, dňa 04.08.2024 bola u odsúdeného vykonaná ďalšia dychová skúška, ktorá bola s negatívnym výsledkom a súčasťou správy probačnej a mediačnej úradníčky zo dňa 28.08.2024 bola správa C. D. E. F. zo dňa 18.08.2024, z ktorej vyplynulo, že odsúdený nebol súčinný pri výkone kontroly súdom uloženého obmedzenia a povinnosti, správa o vykonaní dychovej skúšky zo dňa 17.08.2024 s negatívnym výsledkom, ako aj úradný záznam

z vykonanej kontroly dňa 20.08.2024, v zmysle ktorej sa odsúdený dňa 20.08.2024 nachádzal doma v pivnici, pričom po výzve hliadky sa odmietol podrobiť vykonaniu dychovej skúšky. Následne uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 02.09.2024, právoplatným 15.11.2024 súd predĺžil odsúdenému skúšobnú dobu s uloženým probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe o 1 rok, t. j. skúšobná doba mala odsúdenému plynúť do 09.05.2026. Ďalej poukázal na to, že dňa 16.07.2025 probačná a mediačná úradníčka oznámila, že odsúdený bol dňa 19.06.2025 vzatý do väzby, počas plynutia ktorej mu skúšobná doba neplynula, z väzby bol prepustený 11.03.2026, t. j. novourčená skúšobná doba má odsúdenému uplynúť dňa 29.01.2027. Ďalej poukázal na správu C. D. E. F. zo dňa 20.06.2025 z ktorej vyplynulo, že odsúdený bol dňa 19.06.2025 podrobený dychovej skúške s pozitívnym výsledkom 1,24 mg/L, ďalšej dychovej skúške sa mal podrobiť dňa 01.06.2026, avšak sa jej odmietol podrobiť, bolo na ňom vidieť známky požitia alkoholu, nakoľko zle artikuloval, t. j. opäť porušil súdom uložený zákaz. Probačná a mediačná úradníčka opäť dňa 04.08.2026 oznámila porušenie zákazu požívania alkoholických nápojov, ktorý sa dňa 21.07.2026 podrobil krvným testom z ktorých vyplynulo, že mal v krvi 3,20 promile alkoholu. Súd I. stupňa ďalej poukázal na vykonané dokazovanie a uviedol, že odsúdený sa v doterajšom priebehu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia nedopustil žiadneho trestného činu, za ktorý by bol právoplatne odsúdený, ani priestupku, avšak závažným spôsobom opakovane porušil súdom uložený zákaz spočívajúci v požívaní alkoholických nápojov a s poukazom na uvedené dospel k záveru, že odsúdený sa v skúšobnej dobe neosvedčil, nakoľko svojím správaním nenaplnil očakávania súdu, ktoré boli spojené s jeho ponechaním na slobode. Súd I. stupňa pri rozhodovaní prihliadol aj na skutočnosť, že odsúdenému už v minulosti poskytol možnosť preukázať, že je schopný viesť riadny život a rešpektovať súdom uložené povinnosti a obmedzenia. Zároveň uviedol, že napriek tomu, že odsúdený porušil uložené obmedzenie, súd mu dal ďalšiu šancu, keď mu pôvodne určenú skúšobnú dobu predĺžil o jeden rok, čím mu vytvoril ďalší časový priestor na preukázanie nápravy a riadneho spôsobu života, odsúdený však ani túto možnosť nevyužil a v priebehu predĺženej skúšobnej doby opätovne porušil súdom uložené obmedzenie, teda ani predĺženie skúšobnej doby a opätovne poskytnutá možnosť osvedčiť sa, neviedli k náprave jeho správania, čím deklaroval negatívny postoj k dodržiavaniu spoločenských pravidiel správania sa. Vzhľadom na vyššie uvedené súd I. stupňa preto pristúpil k represívnej funkcii trestu a rozhodol, že sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčil a nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov vykoná a súčasne ho na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko desať rokov pred spáchaním tohto skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí, teda včas, podal odsúdený sťažnosť, ktorú odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Uviedol v nej, že napadnuté uznesenie považuje za neprimerané z hľadiska záveru o nevyhnutnosti výkonu trestu odňatia slobody. Zdôraznil, že nezľahčuje opakované porušenie zákazu požívania alkoholických nápojov, na ktorých súd I. stupňa založil svoje rozhodnutie, ani skutočnosť, že skúšobná doba mu už bola predĺžená, súd I. stupňa však nedostatočne zohľadnil, že nebol v skúšobnej dobe právoplatne odsúdený za ďalší trestný čin a mal za to, že porušovanie abstinenčného režimu nemožno bez ďalšieho stotožňovať s trvalým sklonom k trestnej činnosti. Zároveň poukázal na takmer štvormesačnú väzbu v predmetnej veci, ako i to, že vo veci sp. zn. strávil viac ako osem mesiacov vo väzbe, pričom následne bol v danej veci právoplatne oslobodený. Mal za to, že hoci táto väzba nepodlieha automatickému započítaniu, predstavuje významnú individuálnu okolnosť pri posudzovaní potreby ďalšieho pozbavenia osobnej slobody. Taktiež poukázal na svoj vek XX rokov, ako aj zdravotný stav vyplývajúci zo znaleckého dokazovania a deklaroval, že v súčasnosti vedie riadny život a teda pri individuálnom posudzovaní jeho nápravy je preto potrebné vyhodnotiť aktuálnu prognózu správania a možnosť dosiahnutia preventívneho a výchovného účelu trestu bez ďalšej izolácie. S poukazom na ustanovenie uviedol, že hoci nejde o právny nárok, okolnosti jeho prípadu odôvodňujú zváženie tejto možnosti, a preto navrhol, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na nové rozhodnutie, prípadne sám rozhodol o ponechaní probačného dohľadu v platnosti.

Krajský súd ako súd nadriadený, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal podľa písmeno a/, písmeno b/ správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie mu predchádzajúce a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že súd I. stupňa rozhodol správne o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého uznesenia, na ktoré ako na vecne správne a zákonne odôvodnené, za dodržania kritérií ustanovenia , poukazuje. Sťažnostné námietky odsúdeného nie sú spôsobilé na zmenu napadnutého rozhodnutia.

Aj nadriadený súd totiž bez akýchkoľvek pochybností konštatuje, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom neosvedčil, keďže neviedol riadny život a opakovane porušoval súdom uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov. Z vykonaného dokazovania totiž jednoznačne vyplýva, že odsúdený sa uvedeného obmedzenia nedržal ani napriek tomu, že bol na jeho dodržiavanie opakovane upozorňovaný a že mu súd predĺžením skúšobnej doby poskytol ďalší časový priestor na preukázanie schopnosti viesť riadny život a rešpektovať uložené povinnosti a obmedzenia. Napriek tejto možnosti sa odsúdený dopúšťal ďalších porušení abstinenčného režimu a to aj počas predĺženej skúšobnej doby, pričom závažnosť jeho konania umocňuje aj opakovane zistená vysoká hladina alkoholu v organizme. Za takéhoto stavu nemožno preto dospieť k záveru, že odsúdený splnil podmienky na vyslovenie jeho osvedčenia sa v skúšobnej dobe.

Pokiaľ ide o sťažnostnú námietku odsúdeného, že v skúšobnej dobe nebol právoplatne odsúdený za ďalší trestný čin, nadriadený súd uvádza, že samotná skutočnosť, že sa odsúdený nedopustil ďalšej trestnej činnosti, nepostačuje na záver o jeho osvedčení sa. Pri rozhodovaní podľa je potrebné hodnotiť celkové správanie odsúdeného počas skúšobnej doby, vrátane dodržiavania súdom uložených obmedzení a povinností. V posudzovanej veci pritom bolo opakovane preukázané, že odsúdený nerešpektoval práve jedno z podstatných obmedzení, ktorých dodržiavanie malo byť súčasťou jeho nápravy. Nadriadený súd nepovažuje za dôvodnú ani argumentáciu obhajoby, podľa ktorej išlo iba o jednorazové zlyhanie odsúdeného, nakoľko z časového sledu jednotlivých zistení je zrejmé, že nešlo o ojedinelé porušenie uloženého zákazu, ale o opakované a časovo rozložené porušovanie abstinenčného režimu, a to aj po predĺžení skúšobnej doby. V tomto kontexte nemožno prihliadať iba na deklarovanú snahu odsúdeného alkohol neužívať, ale predovšetkým na jeho skutočné správanie a schopnosť rešpektovať súdom uložené obmedzenie. Za dôvodnú nepovažoval nadriadený súd ani námietku týkajúcu sa predchádzajúceho väzobného stíhania odsúdeného v inej trestnej veci, ktorá skončila jeho právoplatným oslobodením spod obžaloby. Hoci túto skutočnosť nemožno pri individuálnom hodnotení osoby odsúdeného úplne opomenúť, sama osebe nemá rozhodujúci význam pre posúdenie jeho správania počas skúšobnej doby v tejto trestnej veci (keďže počas tohto obdobia skúšobná doba neplynula). Rovnako ani skutočnosť, že odsúdený bol vo väzbe v predmetnej trestnej veci (ešte pred právoplatným odsúdením), nemení nič na preukázaných porušeniach súdom uloženého zákazu, ku ktorým dochádzalo v čase, keď bol povinný tento zákaz rešpektovať. Rozhodujúce je, že odsúdený ani po prepustení z väzby (11.03.2026) nepreukázal schopnosť rešpektovať uložený zákaz požívania alkoholických nápojov, keď sa opätovne odmietol podrobiť dychovej skúške (01.06.2026) a následne mu bola zistená vysoká hladina alkoholu v krvi (21.07.2026). Nadriadený súd vzal na vedomie aj vek odsúdeného, jeho zdravotný stav, ako aj jeho vyjadrenie na verejnom zasadnutí, v ktorom svoje konanie oľutoval a označil ho za jednorazové zlyhanie. Samotné vyjadrenie ľútosti však nemožno stotožňovať so skutočnou nápravou, osobitne za situácie, keď jeho správanie počas skúšobnej doby takúto nápravu nepotvrdzuje a zároveň ani deklarované vedenie riadneho života v súčasnosti nemôže spätne eliminovať opakované porušovanie uložených obmedzení v rozhodnom období.

Vzhľadom na opakované nerešpektovanie uloženého obmedzenia, a to aj napriek predĺženiu skúšobnej doby, nebolo možné preto ani nadriadeným súdom dospieť k záveru, že účel podmienečného odsúdenia bol dosiahnutý, a preto nariadenie výkonu pôvodne podmienečne odloženého trestu odňatia slobody súdom I. stupňa bolo dôvodným následkom správania odsúdeného a ďalšie ponechanie probačného dohľadu v platnosti neprichádza do úvahy. I keď zákonné maximum päť rokov nebolo dosiahnuté, odsúdený nemá právny nárok na využitie celej maximálnej skúšobnej doby. Súd nie je povinný opakovane poskytovať ďalšie možnosti nápravy, ak doterajší priebeh skúšobnej doby (už raz predĺženej) preukazuje, že uložené obmedzenia nie sú zo strany odsúdeného rešpektované.

V tejto súvislosti nadriadený súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 24. júna 2015, v zmysle ktorého je pri rozhodovaní o osvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe potrebné rozlišovať medzi závažnejšími a menej závažnými porušeniami podmienok probačného dohľadu, obmedzení a povinností. Hoci nie každé porušenie automaticky odôvodňuje nariadenie výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, rozhodujúce je posúdenie jeho závažnosti v kontexte konkrétneho prípadu. V predmetnej veci však nejde o ojedinelé alebo menej významné porušenie súdom uloženého obmedzenia, ale o opakované nerešpektovanie zákazu požívania alkoholických nápojov, a to aj napriek tomu, že odsúdenému bola predĺžením skúšobnej doby poskytnutá ďalšia možnosť preukázať, že je schopný a ochotný dodržiavať podmienky správania sa v skúšobnej dobe dodržiavaním uloženého zákazu, ktorý mu bol určený práve z dôvodu, že trestnej činnosti sa dopustil pod vplyvom nadmerného užívania alkoholických nápojov. Za týchto okolností nadriadený súd považuje porušovanie uloženého obmedzenia za dostatočne závažné na vyslovenie záveru, že odsúdený sa v skúšobnej dobe neosvedčil a vzhľadom na opakované porušovanie zákazu aj po predĺžení skúšobnej doby, ďalšie výnimočné ponechanie probačného dohľadu v platnosti, podľa názoru nadriadeného súdu, nie je namieste.

Podľa písmeno c/ , nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Pretože nadriadený súd nezistil žiadne dôvody na zrušenie sťažnosťou odsúdeným napadnutého uznesenia a na iné rozhodnutie v prospech odsúdeného, jeho sťažnosť podľa písmeno c/ , ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.