Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sf/18/2026

Uznesenie

2

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: PharmaComp s.r.o., so sídlom Solivarská 14E, 080 05 Prešov, IČO: 47 358 203, zastúpený: Hronček & Partners, s. r. o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu žalovaného č. 101730654/2026 zo dňa 05.05.2026, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

7

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 08.07.2026 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

6

I.

1. Správnou žalobou zo dňa 08.07.2026, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej aj ,,správny súd“) dňa 09.07.2026, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101730654/2026 zo dňa 05.05.2026 (ďalej len ,,napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 100165505/2026 zo dňa 13.01.2026, ktorým bola žalobcovi podľa Daňového poriadku vyrubená daň v sume X.XXX.XXX,XX eur na dani vyberanej zrážkou za zdaňovacie obdobie roku 2016.

2. Žalobca zároveň s poukazom na v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) navrhol, aby správny súd priznal odkladný účinok správnej žalobe, „t. j. pozastavil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, a to do právoplatného skončenia tohto konania, vrátane prípadného kasačného konania v súlade s .“

3. Zákonné predpoklady pre priznanie odkladného účinku podľa považuje žalobca za kumulatívne splnené, čo osvedčuje jeho aktuálnymi účtovnými a ekonomickými výkazmi (stav k 31.05.2026). Žalobca poukázal na znenie a zdôraznil, že v zmysle citovaného zákonného ustanovenia mu nevyplýva povinnosť „preukazovať, že tvrdená ujma už bezprostredne a reálne nastala - postačuje preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí, t. j. že existuje dostatočne kvalifikovaná pravdepodobnosť jej vzniku, ktorá odôvodňuje predbežnú

súdnu ochranu do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.“ Žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) sp. zn. a Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „KS BA“) sp. zn. , ktorými súdy v obdobnej veci priznali odkladný účinok správnej žaloby na návrh žalobcu. Zároveň uviedol, že v súčasnosti sa dostal do fakticky totožnej situácie, avšak jeho ekonomický stav sa od roku 2021 výrazne zhoršil, čo má byť podľa žalobcu priamym dôsledkom predošlých nezákonných rozhodnutí finančných orgánov.

4. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku (ďalej len „návrh“) uvádza, že vyrubenú vysokú daňovú povinnosť nie je schopný uhradiť (aj keby speňažil všetok svoj majetok) a prípadné vymáhanie vyrubenej dane by automaticky viedlo k začatiu konkurzného konania podľa príslušných ustanovení o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), strate riadiacich a rozhodovacích oprávnení nad spoločnosťou žalobcu a jej majetkom, a tým k definitívnemu ukončeniu výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Žalobca poukázal na to, že vyrubením tejto „extrémne vysokej dani (viac ako X,X mil. eur)“ mu hrozí nútený výkon napadnutého rozhodnutia v daňovom exekučnom konaní a zaradenie žalobcu do verejne prístupného zoznamu daňových dlžníkov podľa Daňového poriadku. Na základe uvedených skutočností mu hrozí predĺženie a bude musieť vyhlásiť platobnú neschopnosť, keďže nebude vedieť svojim veriteľom plniť svoje záväzky a pokračovať vo výkone svojej podnikateľskej činnosti. Žalobca zdôraznil, že sa podaným návrhom domáha najmä spravodlivého výsledku tohto súdneho konania a možnosti pokračovať aj naďalej vo výkone svojej podnikateľskej činnosti.

5. Žalobca uvádza, že splatná daň vyberaná zrážkou vo výške X.XXX.XXX,XX eur na základe právoplatného a vykonateľného napadnutého rozhodnutia doteraz zaplatená nebola, pretože žalobca nedisponuje finančnými prostriedkami na jej úplnú úhradu, a to najmä z dôvodu „že predmetné transakcie a daň z príjmov z nich už boli riadne zaplatené prostredníctvom daňového priznania.“

6. Žalobca poukázal na riziko jeho vylúčenia z účasti na verejných obstarávaniach a z možnosti čerpania štátnej pomoci či európskych fondov, straty dôvery obchodných partnerov, bánk a finančných inštitúcií, „zosplatnenia“ existujúcich úverov, nemožnosti uzatvárať nové obchody a získavania kapitálu potrebného na riadny chod (dokončenie) hospodárskej činnosti a vyrovnanie záväzkov voči veriteľom.

7. S poukazom na súčasnú finančnú situáciu žalobca ďalej uviedol, že výkon napadnutých rozhodnutí by predstavoval okamžitý, nezvratný a likvidačný zásah do jeho existencie. V tejto súvislosti žalobca predložil účtovné podklady k účtovnému obdobiu 31.05.2026, z ktorých ku dňu podania návrhu vyplýva, že žalobca má záporné vlastné imanie, hotovosť na všetkých svojich bankových účtoch spolu vo výške XXX,XX eur, celkové záväzky vo výške X.XXX.XXX,XX eur, pohľadávky z obchodného styku vo výške XXX.XXX,XX eur a kumulovanú neuhradenú stratu minulých rokov vo výške X.XXX.XXX,XX eur. Napadnutým rozhodnutím vyrubená daň vo výške X.XXX.XXX,XX eur mnohonásobne prevyšuje celkový objem existujúcich záväzkov žalobcu, ktoré samy osebe už v čase podania návrhu prevyšujú jeho dostupné aktíva. Žalobca zároveň uviedol, že je potrebné brať do úvahy aj súhrn dorubenej daňovej povinnosti na zrážkovej dani za zdaňovacie obdobie v rokoch 2015 a 2016, ktorý predstavuje celkovo sumu XX.XXX.XXX,XX eur. Vo vzťahu k otázke splnenia podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe pri dorubení zrážkovej dani u iných veľkodistribútorov liekov v porovnateľnej ekonomickej situácii, žalobca poukázal na rozhodovaciu prax správnych súdov, ktoré návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhoveli (napr. uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 24.01.2018, sp. zn. zo dňa 23.02.2021, uznesenie KS BA sp. zn. zo dňa 26.03.2021, sp. zn. zo dňa 30.03.2021, sp. zn. zo dňa 05.08.2013).

8. Žalobca sa v návrhu vyjadril aj k druhej kumulatívnej podmienke , a teda že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nesmie byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca má za to, že táto podmienka je v prejednávanej veci nielen splnená, ale priznanie odkladného účinku správnej žalobe je s verejným záujmom priamo v súlade. Verejný záujem nie je podľa žalobcu priznaním odkladného účinku ohrozený ani poškodený, keďže odkladný účinok má len dočasnú a predbežnú povahu, a teda nezbavuje žalovaného možnosti daň vymáhať v prípade, ak žalobca nebude v predmetnom súdnom konaní úspešný. Okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia by podľa žalobcu pri jeho súčasnej preukázanej platobnej neschopnosti neviedol k reálnemu uspokojeniu žalovaného vo výške vyrubenej sumy na dani, ale k zániku samotného žalobcu. Podľa žalobcu priznanie odkladného

účinku nebráni žalovanému ani inak fakticky konať, keďže v danom prípade nejde o žiadny mimoriadny, urgentný verejný záujem (napr. verejné zdravie, verejná bezpečnosť), ktorý by si vyžadoval pristúpiť k okamžitému vymáhaniu vyrubenej dane, t. j. ešte pred preskúmaním napadnutého rozhodnutia správnym súdom. Žalobca dodáva, že „spor o zrážkovú daň z totožných transakcií sa navyše vedie systematicky už od roku 2020 vo viacerých súbežných konaniach viacerých daňových subjektov; ide teda o systémovú, dlhotrvajúcu právnu otázku, nie o naliehavú okamžitú potrebu verejných financií.“ Napokon, priznanie odkladného účinku je podľa žalobcu v súlade aj so záujmom štátu na riadnom usporiadaní právnych vzťahov, keďže, ak by k výkonu napadnutých rozhodnutí došlo a žalobca by následne po prípadnom úspechu v tomto súdnom konaní dosiahol zrušenie napadnutých rozhodnutí, škody spôsobené medzičasom (najmä konkurz a zánik spoločnosti) by už boli nezvratné a jediným dôsledkom by bol nárok na náhradu škody voči štátu podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Takýto výsledok podľa žalobcu neprospieva žiadnej zo strán ani verejnému záujmu na hospodárnosti a účelnosti verejnej správy, ba naopak, prípadnú škodu by v konečnom dôsledku znášal štátny rozpočet.

9. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril vo svojom podaní zo dňa 28.09.2026 a v súvislosti s návrhom žalobcu zrekapituloval ekonomické údaje uvádzané žalobcom a rozhodnutie vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe ponechal na posúdenie správneho súdu.

II.

10. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

11. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom.

12. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

13. Dôvody, pre ktoré môže správny súd priznať odkladný účinok správnej žalobe sú taxatívne upravené v alebo b) . Koncepcia odkladného účinku predpokladá najmä existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca len tvrdí, že takéto následky hrozia. Musí uviesť a osvedčiť konkrétne rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy skutočne hrozí. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby, vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2018.

14. Základným zmyslom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo oddialenie núteného výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu alebo iných právnych následkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená súkromná či verejná sféra hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, respektíve závažnou ujmou na životnom prostredí, prípadne iným vážnym nenapraviteľným následkom. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a má mimoriadny charakter, pretože správny súd pred rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho rozhodnutia orgánu verejnej správy.

Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v alebo písm. b) slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením alebo b) a len samotné zhoršenie životnej situácie žalobcu a jeho rodiny ako bezprostredný následok daňovej exekúcie vedenej na podklade právoplatného rozhodnutia správcu dane nepredstavuje mimoriadnu okolnosť odôvodňujúcu zásah do právnych účinkov a následkov správnou žalobou napadnutého právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

15. Správny súd predovšetkým považuje za nevyhnutné poukázať na to, že z verejne dostupných registrov, obsahu súdneho spisu a návrhu zistil, že voči žalobcovi PharmaComp s.r.o., IČO: 47 358 203 bolo začaté konkurzné konanie na návrh veriteľa (Uznesenie o začatí konkurzného konania zo dňa 13.08.2026, sp. zn. , zverejnené v Obchodnom vestníku č.: 1/1 dňa 13.08.2026). Zároveň správny súd z predložených listín (a tvrdení samotného žalobcu v návrhu) zistil, že žalobca už v čase podania správnej žaloby a návrhu vykazoval záporné vlastné imanie, t. j. jeho pasíva dlhodobo prevyšovali aktíva. Napokon sám žalobca v návrhu uviedol, že jeho existujúce záväzky bez ohľadu na okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia (resp. iné následky napadnutého rozhodnutia) prevyšujú jeho dostupné aktíva. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že vyššie uvedené okolnosti nepochybne preukazujú výraznú finančnú nestabilitu žalobcu (resp. platobnú neschopnosť) a v dôsledku účinkov začatého konkurzného konania obmedzenú hospodársku a podnikateľskú činnosť, existujúcu nezávisle od toho, či konkrétny závažný následok (hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, finančnej škody, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok) bezprostredne vyplýva z okamžitého výkonu (resp. nastúpením iných právnych následkov) napadnutého rozhodnutia.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd konštatuje, že za tejto procesnej a ekonomickej situácie stráca akúkoľvek právnu opodstatnenosť argument žalobcu, podľa ktorého by bol v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia nútený podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobca vykazoval ku dňu 31.05.2026 záporné vlastné imanie, a teda pri zachovaní odbornej starostlivosti žalobca mohol, resp. mal vedieť o hroziacom úpadku, a tomu zodpovedajúcej povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa , a to už pred podaním správnej žaloby vrátane návrhu. Keďže konkurzné konanie voči žalobcovi bolo začaté pred rozhodovaním správneho súdu o návrhu, a to z dôvodov nezávislých od napadnutého rozhodnutia žalovaného (z dôvodu dlhodobého záporného vlastného imania žalobcu), nemôže podľa správneho súdu napadnuté rozhodnutie spôsobiť následok, ktorý už reálne nastal a prebieha. Tvrdená ujma žalobcu spočívajúca v hrozbe iniciovania konkurzného konania je tak v čase rozhodovania správneho súdu o návrhu bezpredmetná, nakoľko účel sledovaný inštitútom odkladného účinku podľa a nasl. (t. j. predchádzanie vzniku o.i. závažnej ujmy) už z povahy veci nemožno dosiahnuť.

17. Podľa , jedným zo zákonných účinkov začatia konkurzného konania je tzv. exekučná imunita dlžníka, podľa ktorej na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať exekučné konanie ani konanie o výkon rozhodnutia a už začaté exekučné konania alebo konania o výkon rozhodnutia sa začatím konkurzného konania prerušujú. Keďže daňové exekučné konanie ešte v danom prípade ani nezačalo, už samotný v predstavuje zákonnú prekážku, ktorá žalovanému ex lege znemožňuje pristúpiť k nútenému výkonu napadnutého rozhodnutia. Žalobcovi preto v čase rozhodovania správneho súdu o jeho návrhu reálne nehrozí a ani nemôže hroziť bezprostredná ujma spočívajúca v nútenom výkone napadnutého rozhodnutia, keďže pred takýmto postupom je plne a účinne chránený samotnými účinkami , t. j. začatého konkurzného konania. Za tejto situácie správny súd konštatuje, že účinky úpadku žalobcu a s ním spojenej existencie konkurzného konania už nastali nezávisle od napadnutého rozhodnutia, a preto by inštitút odkladného účinku v tomto momente neplnil svoju preventívnu a ochrannú funkciu a jeho priznanie správnej žalobe by bolo procesne nadbytočné.

18. V neposlednom rade správny súd poukazuje na skutočnosť, že podľa je dlžník od začatia konkurzného konania povinný obmedziť výkon svojej činnosti len na bežné právne úkony. Ak dlžník poruší túto povinnosť, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať. Zo zákona tak vyplýva, že k podstatnému obmedzeniu podnikateľskej činnosti žalobcu, ako aj k jeho smerovaniu k prípadnej likvidácii, či zániku (ktoré sú prirodzeným a zákonným vyústením konkurzu) dochádza priamo ex lege z dôvodu prebiehajúceho

konkurzného konania voči žalobcovi. Za tejto situácie neobstojí ani argument žalobcu, že napadnuté rozhodnutie bude mať negatívny vplyv na výkon jeho podnikateľskej činnosti, resp. že spôsobí likvidáciu, či zánik žalobcu. Tieto obmedzenia a právne následky sú totiž priamym dôsledkom stavu úpadku, v ktorom sa žalobca nachádza a z neho vyplývajúcich zákonných účinkov začatého konkurzného konania. Správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie už nemôže vyvolať negatívny vplyv na podnikanie či stabilitu žalobcu v rozsahu, v akom ho už v plnej miere vyvolali účinky začatého konkurzného konania. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi napadnutým rozhodnutím žalovaného a tvrdenou ujmou žalobcu na výkon jeho podnikateľskej činnosti je tak aj v tomto smere celkom vylúčená.

19. Pokiaľ žalobca v návrhu poukazuje na skutočnosť, že v minulosti boli v obdobných veciach priznané odkladné účinky správnym žalobám samotného žalobcu alebo iných distribútorom liekov, správny súd konštatuje, že takýto argument nie je relevantný. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že predošlé uznesenia správnych súdov o priznaní odkladného účinku správnym žalobám (či už v konaniach toho istého žalobcu, alebo iných subjektov) nie sú pre správny súd v tomto súdnom konaní záväzné. Rozhodovanie o návrhu správnym súdom podľa a nasl. sa odvíja od prísne individuálnych skutkových a ekonomických okolností daného prípadu, posudzovaných k momentu rozhodovania správneho súdu. Žalobca nijako nepomenoval, v čom sú skutkové okolnosti v ním prezentovaných prípadoch posudzovaných inými súdmi rovnaké ako v jeho vlastnom prípade. V posudzovanej veci je zásadnou skutkovou okolnosťou existencia začatého konkurzného konania žalobcu a s tým súvisiace právne následky.

20. Rovnako je bez právneho významu argumentácia žalobcu ohľadne dôvodnosti samotnej správnej žaloby, keďže tieto skutočnosti správny súd preskúmava až pri rozhodovaní o zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, teda až pri posudzovaní dôvodnosti správnej žaloby v rozhodnutí vo veci samej. Pri posudzovaní a rozhodovaní o návrhu ako osobitnej fáze správneho súdneho procesu správny súd preskúmava len to, či sú splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby, tzn. či okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, resp. či nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe môžu nastať tieto hrozby a či tieto skutočnosti žalobca v návrhu tvrdil a aspoň osvedčil konkrétnymi skutkovými tvrdeniami. Preskúmaním týchto skutočností (merita veci) by správny súd totiž už vo fáze rozhodovania o odkladnom účinku prejudikoval rozhodnutie správneho súdu o správnej žalobe (tzn. rozhodnutie vo veci samej) a súčasne by tým aj prekročil predmet konania o návrhu žalobcu.

21. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

22. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil priamu hrozbu závažnej ujmy alebo iného zákonom pomenovaného následku ako prvotného predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd sa v ďalšom nevenoval otázke, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, keďže predpoklady pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe ustanovené v musia byť splnené kumulatívne.

23. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný, nakoľko neboli splnené podmienky obsiahnuté v a preto návrh žalobcu podľa zamietol.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

2

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).