Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sa/55/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobkyne: P. V., X. XXX XX T., T. XXXX/XX, proti žalovanej: Sociálnej poisťovni Bratislava, 813 63 Bratislava 1, Ul. 29. augusta 8-10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 18. 06. 2020, č. XXX XXX XXXX X, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím zo dňa 18. 06. 2020, č. XXX XXX XXXX X, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa ustanovenia o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení), zamietol odvolanie žalobkyne zo dňa 15. 04. 2020 a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava zo dňa 13. 03. 2020, č. XXX XXX XXXX X, ktorým bola podľa zákona o sociálnom poistení zamietnutia žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 21. 02. 2020.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa požiadala o priznanie invalidného dôchodku odo dňa 21. 02. 2020 písomnou žiadosťou, spísanou dňa 21. 02. 2020. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 13. 03. 2020 Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava ako správny orgán prvého stupňa podľa § 70 zákona o sociálnom poistení zamietla uvedenú žiadosť žalobkyne z dôvodu, že táto podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Michalovce zo dňa 21. 02. 2020 nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 citovaného zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola príslušným posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 20% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

3. V odvolaní zo dňa 15. 04. 2020, podanom proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, doručeného mu dňa 24. 04. 2020, žalobkyňa uviedla, že nesúhlasí s posúdením jej zdravotného stavu a ani s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Poukázala na svoj pretrvávajúci nepriaznivý zdravotný stav, ako aj nepriaznivú finančnú situáciu, ktorá je následkom jej ochorenia. Žiadala o opätovné posúdenie jej celkového zdravotného stavu a o priznanie invalidného dôchodku.

4. Na základe podaného odvolania zo dňa 15. 04. 2020 odvolací správny orgán po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj pripojenej spisovej dokumentácie dospel k záveru, že postup správneho orgánu prvého stupňa bol správny a je potrebné napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Citujúc

príslušné, na vec sa vzťahujúce zákonné ustanovenia, konštatoval, že na základe odvolania žalobkyne bol jej zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Michalovce dňa 11. 05. 2020, ktorý zotrval na svojom posudku zo dňa 21. 02. 2020, vzhľadom na ktorú predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach. Tento posudkový lekár posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 14. 05. 2020 so záverom, že posudzovaná bola vo februári 2019 hospitalizovaná na pľúcnom oddelení pre zápal pľúc, následne bola preložená do Národného ústavu tuberkulózy pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie Vyšné Hágy (ďalej len NÚT), kde bola jej diagnóza potvrdená. Po absolvovanej antibiotickej liečby došlo k zlepšeniu jej zdravotného stavu. Po prepustení z hospitalizácie pokračovala v pravidelných kontrolách v spádovej pľúcnej ambulancii. Pľúcny lekár dokumentoval u nej v objektívnom náleze dobrý funkčný stav, dýchanie čisté. Na základe klinického priebehu a opakovaných RTG vyšetrení pľúc bol zdravotný stav žalobkyne uzatvorený ako chronická fajčiarska bronchitída a nikotinizmus s doporučeným prísnym zákazom fajčenia. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu žalobkyne jej bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 20% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia pri potvrdenej chronickej fajčiarskej bronchitíde. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie menovanej posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vysunuté pracovisko v Košiciach, určil choroby dýchacej sústavy, choroby dolných dýchacích ciest, chronická obštrukčná choroba pľúc, štádium I, mierny ľahký stupeň FEV1 ? 80% referenčných hodnôt, FEV 1/FVC ? 70%, ktoré zaradil do kapitoly VIII, oddielu B, položky 1, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov s tým, že mu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 20% (z percentuálneho rozpätia od 10% do 20%). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne po posúdení jej celkového zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia v rámci odvolacieho konania je naďalej 20%, preto jej invalidita nevznikla. Odvolací správny orgán konštatoval, že žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila žiadne relevantné dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následne jej nároku na invalidný dôchodok.

5. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 27. 08. 2020, doručenou krajskému súdu dňa 10. 09. 2020, sa žalobkyňa domáhala preskúmania a zrušenia napadnutého rozhodnutia. Nesúhlasila s posúdením jej zdravotného stavu a s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V tejto súvislosti poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav, ako aj na zlú finančnú situáciu, ktorá je následkom toho, že z uvedeného dôvodu nemohla pracovať. Namietala, že posudkoví lekári pri posudzovaní jej zdravotného stavu nezohľadnili odborné lekárske nálezy, ktoré podľa jej názoru dostatočne preukazujú jej nepriaznivý zdravotný stav.

6. V písomnom vyjadrení zo dňa 16. 02. 2021 k správnej žalobe žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Zhodne ako v tomto rozhodnutí opísala zistený skutkový stav veci a zotrvala aj na právnych dôvodoch v ňom obsiahnutých. Konštatovala, že podkladom pre vydanie rozhodnutia jej generálneho riaditeľa zo dňa 18. 06. 2020 bol odborný posudok o invalidite žalobkyne vypracovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach zo dňa 14. 05. 2020, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s tým, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola týmto posudkovým lekárom určená na 20% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dospeli k uvedenému záveru na základe dostupných lekárskych nálezov, z ktorých nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobkyne (t. j. chronická fajčiarska bronchytída, nikotizmus, absces pľúc s pneumóniou), zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa neuviedla také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a ani nepreukázala, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, aká bola stanovená posudkovými lekármi. Uviedla, že zákon nevylučuje možnosť, aby v rámci odvolacieho konania bolo napadnuté rozhodnutie zmenené na základe nových dôkazov. V odvolacom konaní žalobkyňou neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následnú zmenu rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok. Žalobkyňa v správnej žalobe poukázala na svoju nepriaznivú ekonomickú situáciu, ktorá však nezakladá nárok na invalidný dôchodok. Žalovaná citujúc ustanovenie § 71 ods. 4 zákona k námietke žalobkyne, že nezohľadnila všetky lekárske nálezy preukazujúce jej nepriaznivý zdravotný

stav uviedla, že posudkoví lekári sociálneho poistenia jej organizačných zložiek posúdili zdravotný stav žalobkyne na základe dostupných lekárskych nálezov, odborných vyšetrení a zdravotnej dokumentácie. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, tieto sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými lekárskymi vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a zodpovedajú kritériám upraveným v sociálnom poistení.

7. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného replikou v stanovenej lehote nevyjadrila.

8. Správny súd v konaní podľa a nasl. (ďalej len ), preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej v súlade s ustanovením a nasl. , a po oboznámení sa s úplným obsahom jej administratívneho spisu dospel k záveru, že správna žaloba žalobkyne zo dňa 27. 08. 2020 nie je dôvodná.

9. Z administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že žalobkyňa požiadala Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku odo dňa 21. 02. 2020 žiadosťou, spísanou dňa 21. 02. 2020.

10. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Michalovce zo dňa 21. 02. 2020, žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. U žalobkyne bola zistená chronická fajčiarska bronchitída, nikotinizmus a absces pľúc s pneumóniou, pričom ako rozhodujúce zdravotné postihnutie boli u nej určené choroby dolných dýchacích ciest, chronická obštrukčná choroba pľúc, štádium I., zaradené do kapitoly VIII, odd. B, pod položku 1, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s tým, že mu zodpovedá 20 %-ná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že žalobkyňa je od roku 2019 liečená na pľúcnej ambulancii pre fajčiarsky zápal priedušiek. Vo februári 2019 bola hospitalizovaná na pľúcnom oddelení pre hnisavý zápal pľúc, následne bola preložená za účelom došetrenia a doliečenia na vyššie pracovisko vo Vyšných Hágoch, kde bol jej zdravotný stav uzavretý ako ložiskový zápal pľúc vpravo (abscedujúca lobárna pneumónia vpravo). Po doliečení u nej pretrvávajú iba subjektívne ťažkostí, dýchanie je čisté, bez vedľajších prieduškových prejavov, pokles ventilačných parametrov nebol v odborných vyšetreniach zaznamenaný, preto jej zdravotný stav bol posudkovým uzatvorený ako chronická fajčiarska bronchitída a nikotinizmus - rozhodujúce zdravotné postihnutie, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %, určenou vzhľadom na nízke štádium ochorenia na hornej hranici percentuálneho rozpätia. Invalidita u žalobkyne nevznikla.

11. Vychádzajúc z uvedeného správny orgán prvého stupňa vydal dňa 13. 03. 2020 rozhodnutie, ktorým podľa § 70 zákona o sociálnom poistení žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 21. 02. 2020 zamietol (bod 1 odôvodnenia rozsudku).

12. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie, datované dňom 20. 07. 2020, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby.

13. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Košice, ktorý vo svojom posudku, vypracovanom dňa 14. 05. 2020 na účely odvolacieho konania, charakterizoval zdravotný stav žalobkyne diagnostickým záverom: chronická fajčiarska bronchitída, nikotinizmus a absces pľúc s pneumóniou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobkyne aj tento posudkový lekár považoval choroby dýchacej sústavy, choroby dolných dýchacích ciest, chronická obštrukčná choroba pľúc, štádium I., začlenené do kapitoly VIII, odd. B, položky 1, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že žalobkyňa, so základným vzdelaním, nikdy nepracujúca, bola vo februári 2019 hospitalizovaná na pľúcnom oddelení pre zápal pľúc. Následne bola preložená do Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie Vyšné Hágy, kde bola jej diagnóza potvrdená. Po absolvovaní antibiotickej liečby došlo u nej k úprave jej zdravotného stavu. Následne pokračovala v pravidelných kontrolách na spádovej pľúcnej ambulancii. Pľúcny lekár dokumentuje v objektívnom náleze dobrý funkčný stav, dýchanie je čisté, na základe klinického priebehu a opakovaných RTG vyšetrení pľúc bol stav žalobkyne uzatvorený ako chronická fajčiarska bronchitída

a nikotinizmus. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu posudkový lekár dospel k záveru, že menovaná nie je invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na hornej hranici určeného percentuálneho rozpätia.

14. Žalobkyňa sa na súdne pojednávanie dňa 25. 05. 2021, na ktoré bola riadne a včas predvolaná nedostavila, pričom svoju neprítomnosť na ňom vopred neospravedlnila, ani z vážneho dôvodu nepožiadala o jeho odročenie. Preto súd v súlade s pojednávanie vykonal v jej neprítomnosti.

15. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dňa 25. 05. 2021 zotrvala na svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16. 02. 2021, ktoré bolo súdu dňa 18. 02. 2021 doručené a v jeho zmysle, keďže žalobkyňa nepredložila žiadne relevantné dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenu posúdenia jej zdravotného stavu navrhla žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietnuť.

16. Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

17. Podľa ustanovenia o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

18. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

19. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

20. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

21. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe :

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

22. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

23. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle SR, vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne) prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.

24. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR spis. zn. ).

25. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia žalovanej Sociálnej poisťovne Bratislava (ústredia i generálneho riaditeľa) a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo nielen v medziach podanej žaloby, ale aj nad jej rámec, keďže ide o žalobu v sociálnej veci ( a nasl. ), ktorú posudzuje správny súd neformálne ( ) a pri prejednávaní ktorej správny súd žalobnými bodmi viazaný nie je ( ) a dospel k záveru, že vo veci konajúce správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Žalovaná sa dostatočným spôsobom vysporiadala so všetkými námietkami vznesenými žalobkyňou v priebehu administratívneho konania a jej závery, vyplývajúce z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, sú logické a v plnom rozsahu korešpondujú s dôkazmi vykonanými v priebehu administratívneho konania.

26. Vyhodnotiac dôkazy vykonané v správnom konaní jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili všetky jej zdravotné postihnutia na základe objektívnych záverov odborných lekárskych vyšetrení, ktorým sa žalobkyňa podrobila. Táto v konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov, a ktoré by mohli ich jednoznačné závery spochybniť a v tejto súvislosti ani nepredložila relevantné dôkazy. Zdravotné poškodenia žalobkyne zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami podľa podaných posudkov posudkových orgánov neznižujú jej pracovnú schopnosť natoľko, aby bola invalidná. Podľa týchto posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má žalobkyňa stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z vykonaných dôkazov zároveň vyplýva, že žalobkyňa netrpí ďalšími takými závažnými ochoreniami, ktoré by mohli ovplyvniť výslednú mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pri jej určovaní, ako to vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, zákon stanovuje konkrétny postup z ktorého vyplýva, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za ďalšie ochorenia sa nesčítavajú. Tento postup bol správnym orgánom dodržaný.

27. Správny súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ( ), vzhľadom na ktorú skutočnosť tento nie je oprávnený zohľadniť zmenu skutkového resp. právneho stavu, ktorá nastala po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu. Preto nebolo možné zohľadniť argumentáciu žalobkyne o zhoršení jej zdravotného stavu a ňou v priebehu súdneho konania predložené odborné lekárske nálezy z vyšetrení, ktorým sa podrobila po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a to ani v prípade, žeby dokumentovali zhoršenie jej zdravotného stavu. Za týchto okolností je táto oprávnená podať opakovane žiadosť o priznanie invalidného dôchodku a túto podložiť relevantnými dôkazmi.

28. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

29. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa a , v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech

celkom ani sčasti a žalovanej nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa ustanovenia (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť :

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že :

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak :

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia),, je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).