Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Er/2468/2016

Uznesenie

Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, so sídlom Námestie A. Bernoláka 381/4, 029 01 Námestovo, IČO: 30 794 536 proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, XXX XX C. D. A., v konaní o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť zameškané výživné, bežné výživné a trovy exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu zastavuje.

II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal dňa 27.06.2016 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, ktorým sa domáhal vymoženia zameškaného výživného a bežného výživného na podklade exekučného titulu – právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. - 102 zo dňa 06.02.2015. Dňa 11.07.2016 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na podklade ktorej tunajší súd vydal dňa 28.10.2016 súdnemu exekútorovi poverenie č. 5506 139535 na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného a dňa 07.11.2016 ho doručil súdnemu exekútorovi.

2. Súd za účelom zistenia efektívnosti a účelnosti vedenia exekúcie, vyzval súdneho exekútora na poskytnutie informácie o stave exekučného konania, najmä na podanie správy o šetrení majetkových pomerov povinného a zároveň aj na oznámenie výšky neuhradeného zostatku na exekúcii. Súdny exekútor v podaní doručenom súdu dňa 08.09.2026 oznámil, že u povinného nebol ku dňu 08.09.2026 zistený žiadny hnuteľný, ani nehnuteľný majetok. Povinný nie je vlastníkom ani motorového vozidla. Na účtoch v bankách nemá žiadne finančné prostriedky. Od 06.05.2017 nie je zamestnaný. Ku dňu 08.09.2026 neboli vymožené žiadne finančné prostriedky. V prípade zastavenia exekúcie pre nemajetnosť si trovy súdny exekútor neuplatňuje. Na výzvu súdu oprávnený podaním zo dňa 30.09.2026 oznámil, že nesúhlasí so zastavením exekúcie z dôvodu, že ide o exekúciu, ktorej predmetom je vymáhanie výživného, pričom povinný sa vedome vyhýba plneniu. Je toho názoru, že povinný je v súčasnosti v produktívnom veku a hoci nedisponuje majetkom, môžu byť postihnuté iné príjmy v prípade, že sa zmení jeho aktuálna sociálna situácia, preto trvá na pokračovaní vo výkone exekúcie.

3. Podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,K“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“).

4. Podľa , na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

5. Podľa , stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

6. Podľa , stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom.

7. Vedená exekúcia je starou exekúciou v zmysle . Súd má z obsahu súdneho spisu preukázané, že predmetom výkonu rozhodnutia je zameškané výživné a bežné výživné. Z dôvodu existencie výnimky podľa , teda, že ide o vymoženie pohľadávky na výživnom, nedošlo k zastaveniu starej exekúcie v zmysle k 01.01.2020 uplynutím rozhodnej doby 5 rokov od doručenia poverenia súdnemu exekútorovi.

8. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v aktuálne účinnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

11. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.

12. Exekúcia je vedená a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Ten v rámci exekučného konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom určeným spôsobom súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto skutočnosť exekučnému súdu. Ak teda súdny exekútor v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto dôvodu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie.

13. Podľa ustálenej judikatúry aj princípov exekučného konania je súd povinný ex offo počas celého exekučného konania skúmať, či sú splnené podmienky na vedenie a pokračovanie exekúcie. Ak čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, je namieste exekúciu zastaviť. Súd uvádza, že pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania súdu. Ak v uvedenom čase má súd preukázanú nemajetnosť povinného ako objektívnu okolnosť, je povinný exekúciu zastaviť. Súd konštatuje, že zisťovaniu majetku povinného bola venovaná dostatočná doba, nakoľko exekučné konanie je vedené po dobu viac ako 10 rokov.

14. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 neustanovuje ako podmienku zastavenia exekúcie to, že nemožno očakávať, že povinný určitý majetok nadobudne v blízkej budúcnosti. Nie je preto možné vziať do úvahy hypotetickú zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ktorá je teoreticky možná vždy. Tomuto nasvedčujú výsledky aktuálnych šetrení – lustrácií ohľadom zisťovania majetku povinného.

15. S prihliadnutím na vyššie uvedené súd konštatuje, že exekúcia neplní účel pre ktorý bola vedená, majetok povinného spôsobilý na výkon exekúcie na území Slovenskej republiky nebol zistený, a teda možno konštatovať, že nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto pokračovanie v exekúcii je nehospodárne, neefektívne, nevedie k sledovanému výsledku a teda vedenie exekúcie je aj pre oprávneného nehospodárne. Nemajetnosť povinného je zákonným dôvodom pre zastavenie exekúcie, na ktorý súd musí prihliadnuť z úradnej moci, pretože pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. V predmetnom konaní súdny exekútor nemá iné zákonné možnosti ako vymôcť od povinného pohľadávku na výživnom, nemožno vydať exekučný príkaz, a preto nemožno hovoriť o výkone exekúcie. Pokračovaním v konaní sa iba navyšujú trovy súdneho exekútora. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa exekvuje a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z uvedeného dôvodu súd konštatuje, že sú splnené zákonom predpokladané podmienky na to, aby súd rozhodol v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 a exekúciu zastavil.

16. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

17. Ďalej súd pristúpil k rozhodovaniu o trovách exekúcie.

18. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznal, pretože si súdny exekútor náhradu trov exekúcie neuplatnil.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti výroku II. uznesenia nemožno podať odvolanie.